Arch 3/2022

Dana Čupková: Od krajiny k objektu a späť



Editoriál

Od roku 2020 sa oficiálnym tvorcom planéty stalo ľud- od biotechnológie cez architektúru až po krajinu, a tak
stvo: podľa výskumu uverejneného v časopise Scientific začínajú vytvárať prepojené prostredia: prírodné aj ľud-
American syntetické prostredia vyrobené ľuďmi prevažujú ské. Po bývalých spoločenských a politických režimoch
nad prírodnou biomasou planéty, pričom radikálne kle- sme zdedili segregované prostredia, ktoré kolonizovali
sajú najmä jej rastlinné druhy [1]. Slavoj Žižek rád hovorí krajinu, akoby to bola tabula rasa, a vytláčali ju z ľudského
o ľudstve ako „len ďalšom z druhov“ [2], ktorý pri hro- priestoru nielen funkčne, ale aj spoločensky, kultúrne
madení nových materiálov vytvoril na planéte nezvratnú a symbolicky. Spôsob participácie a angažovanosti na
stopu. Architektúra, krajinná architektúra a stavebný tvorbe prostredia predtým nebol možný, jednak pre
priemysel sú spoluzodpovedné za vytvorenie tejto industriálnu centralizáciu systému výstavby a jednak
fosilizovanej planetárnej „záhrady“, v ktorej sa prúdenie v rámci patriarchálneho usporiadania architektonickej
odpadu stalo novou antropogénnou „prirodzenosťou“ disciplíny, ktoré pretrváva dodnes.
a jediným budúcim zdrojom materiálu na vytváranie
nových architektúr. Váha klimatickej zmeny sa nezvratne Chceli sme predstaviť prístupy, ktoré posúvajú architek-
naklonila jedným smerom [3]. túru do pozície environmentálneho tvorcu, či už prácou
s ekológiou, s divokosťou krajiny, novými technológiami,
Je riešením udržateľnosti prostredia nová architektonická alebo s participačnými prístupmi v navrhovaní.
technológia? Technológia je atraktívna, ale aj zradná,
pretože svoje ľudské korene demystifikuje nadľudskými Vybrané projekty navodzujú rozmanité vzťahy medzi
schopnosťami. Je rozšírením ľudského pôsobenia na krajinou, technologickým procesom, ľudskou prácou
svet a podieľa sa na jeho transformácii utváraním, ale a kultúrou spolupatričnosti. Projekty sú zoradené
aj vymazávaním našich kolektívnych vedomostí. Tech- s ohľadom na ich mierky: od krajiny cez verejné priestory
nológia nesie v sebe rôzne aspekty ľudskosti vrátane až po inštalácie a objekty (alebo objemy) a sú tematicky
našej nevedomosti, ignorancie, predpojatosti či empatie usporiadané vo dvojiciach:
a zvyčajne vyhrocuje najlepšie i najhoršie sklony ľudstva.
Problémom technológie je možno to, že je ľudská, až (1) Krajinné útvary: obora Obelisk
príliš ľudská; keď sa ocitne mimo našej kontroly, využíva & cintorín v Leopoldove
svoju moc na to, aby premenila okolitý svet na náš (2) Priestorové infraštruktúry: Eccentric
obraz. „Nič nie je človeku viac cudzie ako jeho vlastný Gravity & Pod tým nad tým
obraz,“ hovorí spisovateľ Karel Čapek. V jeho divadelnej (3) Syntetické ekológie: Plávajúce
hre R. U. R: Rossumovi univerzální roboti z dvadsiatych záhrady & Črevo
rokov minulého storočia sa proces zániku ľudskej (4) Jaskynné architektúry: Sonicave
rasy uvedie do pohybu vynálezom robotov a otázkou & Neprítomnosť zázraku nás vyčerpáva
zostáva, či sa na troskách civilizácie zrodí ľudstvo (5) Bubliny: Space Is the Place
s novým pochopením pre Zem [4]. & Air Bubble

V tomto čísle časopisu Arch sme hľadali projekty, Tieto dvojice si niekedy navzájom protirečia a pracujú
ktoré sa zaoberajú problematikou environmentalistiky v opačných formátoch priestorového komponovania
a technológie. Môj pohľad na súčasnú architektúru a tvarovania. Spája ich však prístup k hľadaniu novej
Slovenska a Česka je v podstate pohľadom tuláčky, obrazotvornosti a horizontality ich prepojenia v rámci
ktorá sa po dvadsiatich piatich rokoch na chvíľu vracia angažovateľnosti a zdivočenia architektúry. Ich účelom
domov. Túlam sa nielen znova v krajine, ale aj v disciplíne na Zemi nie je byť architektonickým monumentom ani
súčasnej architektúry, alebo skôr na periférii jej výskumu. nemonumentom, ale prepojeným prostredím.
Zaujímajú ma návrhové prístupy, ktoré sa zaoberajú
princípmi ekológie v architektúre naprieč jej mierkami Dana Čupková, kurátorka čísla

1. PAPPAS, Stephanie: Human-Made Stuff Now Outweighs All
Life on Earth. In: Scientific American [online]. [cit. 2020-12-8].
Dostupné na internete: <https://scientificamerican.com/article/
human-made-stuff-now-outweighs-all-lifeon-earth/>.

2. ŽIŽEK, Slavoj: O Earth, Pale Mother! In: These Times [online].
[cit. 2010-06-17]. Dostupné na internete: <https://inthesetimes.
com/article/o-earth-pale-mother>.

3. ČUPKOVÁ, Dana: Towards Bio-Technological Indeterminacy:
Or How To Shovel With Pleasure To Care For The World. In:
Robotic Landscapes: Designing the Unfinished. ETH Zurich,
Edited by Ilmar Hurkxkens, Fujan Fahmi and Ammar Mirjan,
Park Books, 2022.

4. ČUPKOVÁ, Dana: Cradling Bodies: Trajectories of
Minds,Objects and Enclosures. In: Digital Fabrication in Interior
Design: Body, Object, Enclosure. Edited by Jonathon Andreson,
and Lois Weinthal. Routledge, 2021.

1

Obsah 01 06 16

Editoriál Od krajiny k objektu Obora Obelisk
a späť
Dana Čupková Ateliér Krejčiříkovi
Rozhovor Moniky Mitášovej
38 s Danou Čupkovou

Plávajúce záhrady, 42 48
Kassel
Črevo, Sonicave,
Ilona Németh Chemnitz Výpustek

Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová Jiří Suchánek

74 76 78

CE ZA AR Cena prof. Climate care
Jozefa Lacka ako odpoveď
na climate crisis

Mária Beňačková Rišková

92 94 95

Folklór Výklad snov Kollaborationen
developerskej štvrte benátskeho Bienále
Výstava v mumok, Viedeň
Tatiana Piussi Jana Babušiaková

99 100

Who’s Next: Urbanistický Atlas Maľba SK

Homelessness, Bratislava. Zázemie Recenzia Ľudmila Kasaj Poláčková

Architecture and Cities 1990 - 2020+

Recenzia Zuzana Duchová Recenzia Miroslava Argalášová

↑↑ Obora Obelisk ↑↑ Eccentric Gravity, Praha-Bubeneč
↑ Rozšírenie cintorína v Leopoldove ↑ Pod tým nad tým, Banská Štiavnica

22 28 34

Rozšírenie cintorína Eccentric Gravity, Pod tým nad tým,
v Leopoldove Praha-Bubeneč Banská Štiavnica

2021 architekti Federico Díaz WOVEN

52 56 60

Neprítomnosť zázraku Space Is the Place, Air Bubble,
nás vyčerpáva, Banská Bystrica Glasgow
Praha-Bubeneč
Jan Čumlivski, František Demeter, ecoLogicStudio
Chybík+Krištof, Juraj Poliak Jakub Kopec

80 84 90

Klingerka Divadlo ma zachránilo Aktívna textília
pred otázkami, kedy
Rea Dilhoffová budem konečne robiť Júlia Jurinová
architektúru
96
Rozhovor s Barborou Šajgalíkovou
Biotopia
97 98 Kurátorom ďalšieho čísla bude architekt Ján Studený
Danica Pišteková, Tomáš Tholt
Vizuálny urbanizmus Private Views:
A High-Rise Panorama
Zuzana Duchová of Manhattan

Recenzia Lýdia Greššáková

101 Apprendre à voir 102
Le point de vue
Plečnik. du vivant English
Summary
Recenzia Zuzana Duchová Recenzia Július Brutus

↑↑ Plávajúce záhrady, Kassel ↑↑ Sonicave, Výpustek ↑↑ Space is in the Place, Banská Bystrica
↑ Črevo, Chemnitz ↑ Neprítomnosť zázraku nás vyčerpáva, Praha-Bubeneč ↑ Air Bubble, Glasgow





Rozhovor FOTO: JÁN KEKELI

Moniky Mitášovej
s Danou Čupkovou

Od krajiny
k objektu
a späť

„Len čo rozšírime svoju definíciu verejnosti a toho, kto do nej patrí – nielen
v zmysle ekológie, ale aj v duchu spoločenskej diverzity – aké skupiny
obyvateľstva a prírodných druhov sa vyčleňujú z verejných priestorov –,
spôsob chápania verejného priestoru sa posunie k úplne iným hodnotám
aj možnostiam tvorby a užívania. Architektúra je potom forma prepisu tohto
nového chápania. Môže sa stať ‚vyladenou hmotou‘.“

6 REALIZÁCIA

7 REALIZÁCIA

Monika Mitášová: Toto je tvoj najnovší projekt?

Dana Čupková: Áno. Projekt sa volá Rocking cradle – an interactive
furniture in the pursuit of evironmental justice/Kolíska – interak-
tívne objekty v procese hľadania environmentálnej spravodlivosti.
Je to kolekcia objektov – inštalácia v krajine, je 3D tlačená z piesku,
tvarovaná hydrologickými procesmi a zameraná na ekologickú
revitalizáciu krajiny a sociálnych vzťahov v postindustriálnej časti
Pittsburghu (obr. č. 1).

1

Práca na projekte sa začala vizualizáciou znečistenia: nielen znečis- 3
tenia vzduchu, ktoré má v Pittsburghu dlhodobú históriu v súvislosti
s výrobou železa a ocele, ale aj znečistenia pôdy, pričom hlavným Mapové štúdie navrhujú spôsoby revitalizácie pôdy. Nové
cieľom bolo jeho dynamické mapovanie. Mapy sú pre nás nástrojmi, objekty – inštalácie majú byť akoby „novou zemskou kôrou“.
ktoré zobrazujú výskyt a posuny kontaminovanej pôdy, jej ďalšie A cradle – kolíska neznamená len to, že sa objekt hojdá, ale aj
rozširovanie v interakcii s povrchovou vodou (obr. č. 2). to, že objíma: začne reagovať na nové interakcie medzi vodou
v teréne, geológiou miesta a ľudskosťou (obr. č. 3).

M. M.: Reaguje na živly…

D. Č.: Áno, reaguje na živly, ale má aj naučiť ľudí niečo
o krajinných procesoch a dynamike ich interakcií.

A potom je tu ešte technologická stránka nových objektov.
To, aké technológie a akým spôsobom sa používajú na ich
vytvorenie: počítačové modelovanie, simulácia, optimalizácia
štruktúry/konštrukcie, ktorá redukuje objem materiálu, aby
sa ho použilo čo najmenej. Ide aj o behaviorálne a interaktívne
stránky objektu: kolísanie a balansovanie hmoty, čo umožňuje
zbierať a vylievať dažďovú vodu: môžeš si ňou umyť ruky alebo
poliať strom… (obr. č. 4).

2

V súčasnosti v riešenej oblasti mesta, ktorá má veľmi sporné dejiny 4
kolonizácie a násilných zabratí teritória vrátane tlaku kapitálu,
vzniká veľa komunálno-spoločenských aktivít. Zakladajú sa hlavne
urbánne záhrady, ktorými sa participačne riešia aj problémy
„potravinovej púšte“. Keďže komunity si ich robia čiastočne aj
v kontaminovaných pôdach, problémom súčasného ekologického
a sociálneho priestorového navrhovania sú práve tieto priame
prechody kontaminácie z pôdy na ľudí.

Mapy, na ktorých sme pracovali, zobrazujú ekologické M. M.: Navrhovali ste jeden objekt alebo vývojový rad?
zmeny, hydrologickú situáciu v území, pohyb terénu v dôsledku
pôsobenia vody. Navrhujeme nové objekty, ktoré umiestňujeme D. Č.: Robili sme viac typov týchto objektov a každý nejakým iným
do krajiny. Vznikajú kombináciou vizualizácie stôp týchto ekolo- spôsobom interaguje s prostredím, s ľuďmi, má trochu iný ekolo-
gických krajinných zmien a priamej interakcie s ľuďmi. Objekty – gický charakter. Objekty sme tlačili technológiou 3D tlače z piesku.
inštalácie pozývajú ľudí, aby sa starali o ekológiu územia hrou Najprv v polovičnej mierke, aby sme získali funkčný prototyp na
s nimi, a zároveň zhromažďujú dažďovú vodu a dajú sa v nich testy s textúrou, prúdením vody a detskou hrou.
pestovať rastliny… Čiže starostlivosť je obojsmerná.

8 REALIZÁCIA

Dôležitý bol systém vzťahov, spoluprác a spoluautorstva (obr. č. 5).
Na projekte som spolupracovala hlavne s výtvarníčkou Edith
Abeytovou, ktorá sa zaoberá environmentálnym umením tvoreným
v rámci lokálnych komunít. Otázka bola, ako sa dá spojiť ľudské
gesto a obrazotvornosť s niečím, čo je menej náročné na výrobnú
energiu, je to viac materiálovo taktilné a môže sa to vyrobiť novými
výrobnými technológiami 3D tlače. To je jedna vec, druhá je, aké
materiály sa používajú na výrobu: je to otázka cirkularity materiálov.1

M. M.: K objektu – kolíske sa možno ešte vrátime, ale vyplynul
z nej aj nejaký prebiehajúci, zatiaľ neuzavretý výskum?

D. Č.: V súčasnom výskume testujeme robotickú 3D tlač z kon- 6
štrukčného odpadu. Čo sa týka produkcie skleníkových plynov, Epiflow a prepojené prostredie
najproblematickejšia je výroba betónu, keďže sa používa vo veľkých
množstvách a na jeho výrobu sa používajú formy s limitovanými

M. M.: A ako snímaš/modeluješ vodný tok?

D. Č.: Naším algoritmom a skriptom, ktorý som publikovala ešte
pred siedmimi rokmi. Volá sa Epiflow (slovná hra s názvom Daninej
kancelárie Epiphyte, pozn. red.).

M. M.: Napísala si vlastný skript?

D. Č.: Bola to kooperatívna práca v rámci projektu, ktorý sa zaoberal
problémami záplav v súvislosti s kanalizačnou infraštruktúrou
v Pittsburghu a tým, ako sú mesto aj krajina zaplavované v dôsledku
morfológie terénu, urbánnych povrchov a zmeny klímy. To sa nedá
riešiť lokálne, treba sa pozrieť na pattern/vzor vodných tokov, ktoré
nerešpektujú individuálne vlastníctvo pozemkov. Musí sa to riešiť
systémovo a kolektívne – a práve to je v Amerike veľmi problema-
tické, keďže urbanizmus postindustriálnych miest je dôsledkom
dlhodobého neliberálneho prístupu k vlastníctvu v zmysle: „get off
my lawn/vypadni z môjho pozemku“.

M. M.: Aké druhy dát sa do vášho skriptu zadávajú?

5 D. Č.: Topografia a nasiakavosť zemského povrchu. A potom ešte
množstvo vody, čas tečenia a sila prúdu. Je to však abstrakcia toku
možnosťami recyklácie. Preto je tvarovanie objektov roboticky, so povrchovej vody a jej akumulácie v teréne. Samozrejme, existujú
zámerom znižovať objem pomocou topologickej geometrie, jednou aj oveľa precíznejšie technické/vedecké simulácie, ktoré sú síce
časťou výskumu. Ďalšou je nahradenie cementu, ktorý spôsobuje presnejšie, ale zase sa s nimi už potom nedá navrhovať.
vysokú naviazanú energiu betónu.
M. M.: A akú výhodu má váš skript pri navrhovaní?

Tento výskumný interdisciplinárny projekt sa volá CRuMBLE/Drobiť, D. Č.: Dokážeme vizualizovať živelnú dynamiku zanechanú prúde-
mrviť, rozpadať sa. Je to aj skratka Construction Rubble Manufac- ním vody v prostredí a trendy v jej akumulácii. Pochopíš, ako voda
turing for Building Life Cycle and Environment/Výroba konštrukčnej pôsobí ako prírodný fenomén v krajine. A na druhej strane, je tam aj
stavebnej sutiny pre životný cyklus stavania aj prostredia. Je pedagogický prístup: začneš si uvedomovať, že krajina nie je…
v podstate o tom, ako sa materiály stavebného odpadu dajú použiť
v rámci nových robotických výrobných technológií a ako potom M. M.: … tabula rasa?
tvarovať tieto nové objekty zo stavebnej sutiny, aby sa správali
pasívne a zároveň aby boli štrukturálne/konštrukčne menej energe- D. Č.: Áno, a situovanie architektonického objektu do prostredia
ticky náročné. Čiže toto je technický výskumný projekt v spolupráci má nadobjektové konzekvencie. Preto aj so študentmi vždy na
s kolegami z materiálových vied a robotiky. začiatku hovoríme o tom, že voda je súčasťou návrhu. Čiže stopy po
toku sa dajú akoby formovať a tvarovať v priestore. Tým podporu-
Ešte som ti chcela ukázať textúry kolísok (obr. č. 6). ješ štúdium a interpretáciu prírodných a ekologických javov, ktoré
sa môžu zakomponovať do návrhu (obr. č. 7). Dôležité je prepojenie
M. M.: Jednotlivé rebrá kolísok sú krajinného a architektonického navrhovania.
formované prúdmi vodného toku?

D. Č.: Áno. Rebrá sú robené presne tak ako v úvodnej analýze
krajiny: jej tvarovanie je zakódované do objektu.

1 Indikátory tokov a materiálov v cirkulárnej ekonomike (obehovom hospodárstve) 7
– jednej zo základných častí Európskej a Americkej zelenej dohody. Výsledkom
by mala byť tvorba výrobkov navrhnutých v súlade s ekodizajnom, udržateľná
spotreba, predchádzanie vzniku odpadov a čo najdlhší obeh zdrojov
v hospodárstve. Slovenská republika zatiaľ neprijala základný dokument
cirkulárnej ekonomiky/obehového hospodárstva. Pozri Analýza vybraných
indikátorov cirkulárnej ekonomiky s dôrazom na Slovenskú republiku.
Bratislava : Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o. z., a Friedrich Ebert Stiftung, 2021.
Dostupné na: https://www.incien.sk/wp-content/uploads/2021/11/analyza-
vybranych-indikatorov-cirkularnej-ekonomiky.pdf.

9 REALIZÁCIA

M. M.: Návrhom nadväzuješ na morfológiu terénu? zmysle sa mi zdá inšpirujúce, že v patternoch a vrstvách
prepojeného prostredia na kultúrnej stope záleží…
D. Č.: Ale môžeš ňou ten terén aj meniť. Architektúra má vždy
svoje korene v teréne a tie sú v podstate infraštruktúrne. Veľa D. Č.: Áno. Myslím si, že bez kultúrnej stopy sa ani robiť nedá.
týchto infraštruktúrnych a technických problémov sa dá posunúť Bola by to ilúzia. Pretože objekty – inštalácie kolísok existujú
do hladiny zelenej infraštruktúry. Ak začneme návrh komponovať v prostredí s problematickou históriou, ktorá sa nedá poprieť
medzi krajinou a objektom a rozmýšľať nad ich priamym prepoje- a ustavične ich pretvára prostredie. Teraz vyzerajú tak ako na
ním, predmetom uvažovania a navrhovania by sa stalo prepojené obr. č. 10. Začínajú kalcifikovať…
prostredie – čo by bolo ekologickejšie.

Tieto prepisy z prostredia do objektov môžu byť rôzne. V rámci
inštalácie kolísok sme robili workshopy s deťmi a prevrstvili sme ich
texty (a prepisy) vo forme grafiti do objektov – stôp hydrologických
podmienok na zemskom povrchu (obr. č. 8). Pomocou 3D tlačených
technológií je výroba komplexných tvarov a textúr jednoduchá.
V objektoch sme chceli kombinovať expresiu krajiny s ľudským hla-
som, ale aj s accessibility/prístupnosťou krajiny. Najprv sme chceli
pridať do objektov vrstvu Braillovho písma, to sme však nakoniec
v tejto verzii nerobili. Deti maľovali texty, ktoré mali pre ne osobný
význam, tie sa prepisovali a integrovali pomocou 3D tlače objektov.

8 10
M. M.: To sa mi zdá zaujímavé. Tým sa v objektoch inšpiro-
vaných prírodnými živlami a procesmi vrství spoločenská, M. M.: Stopy písmen a grafiti sú na betónovom sokli?
kultúrna aj výtvarná dimenzia, vrstva obrazu aj písma.
D. Č.: Presne. Tento objekt je hybrid socioekológie, technoló- D. Č.: Áno, aj na kolíske. Kolísky sú však tri a každá je popísaná inak.
gie a písania ako súčasť práce a spoluautorstva s prostredím Jedna je popísaná aj zvrchu, text je zakomponovaný do stôp toku.
a s komunitou (obr. č. 9). Druhá len zospodu a všetky majú popísané podstavce.

9 M. M.: Je niektorá kolíska aj z rozomletého stavebného odpadu?
M. M.: To je pozoruhodné. Niekedy mám pocit, že pri
uvažovaní o krajine a prírodnom prostredí sme podľahli ilúzii D. Č.: Nie, všetky sú z piesku.
návratu „pred človeka“, civilizáciu a kultúru, akoby nevznikali
vo vzťahu k prírodnému. Človek je súčasťou prírody a kritika M. M.: Existujú aj nejaké suchozemské živočíchy (chro-
antropocentrickej architektúry aj ekologické iniciatívy báky?), ktoré si robia príbytky z kamienkov a piesku…
sa v súčasnej architektúre a tvorbe krajiny rozvíjajú od
druhej polovice či konca 20. storočia a majú aj staršie D. Č.: Áno, rastie tam aj mäsožravá rastlina, ktorá konzumuje
dejiny a teóriu. Zdá sa mi, akoby na to niektorí architekti komáre. Je to celé biomorfné.
zabúdali. Môžeme si predsa klásť aj otázku „kultúrnej
dimenzie prírody“ (hlboký čas sa chápe ako totožný M. M.: Práveže kolísky môžu byť aj biomorfno-antropomorfné
s geologickým časom, ale jednak súčasťou geológie je a iné objatia, ako si vravela, aj hojdačky – váhy, nádoby na
aj geonika, ktorá berie do úvahy i vzťahy mimoľudských liatie vody… Práve ich hybridita sa mi zdá naozaj zaujímavá aj
a ľudských aktérov prostredia, a jednak uvažovanie z hľadiska hry a hľadania iných spôsobov užívania objektov
o hlbokom čase nemusí nutne iba posilňovať dualizmus vo vzťahu k zemskému povrchu a prírodným živlom.
príroda/kultúra). Nemusíme ostro oddeľovať prírodu, kul-
túru a umenie a chápať prvú z nich iba ako uzavretú Prepojené prostredie, nové spôsoby použitia stavebného odpadu
sféru nonkultúry či antikultúry a neumenia. V tomto a kolíska – hojdačka ako kolektívna koláž

D. Č.: Spomínaný vyskumný projekt Crumble, ktorý vznikol
v spolupráci s kolegom Joshom Bardom, je 3D tlačený zo sta-
vebného odpadu. Tlačíme objekty pomocou vody a snažíme
sa o netoxickú tlač bez použitia cementov a lepidiel. Kolísky –
hojdačky sa ešte nerobili touto úplne novou, ekologicky čistou
technológiou. Hojdačky sú demonštráciou inštalácie a používania
prototypu aj testom štrukturálnej/konštrukčnej sily nových
komponentov tvarovaných z piesku. Testujeme ich ako možné
architektonické komponenty: keby sa začali zväčšovať a začalo by
sa z nich stavať. Momentálne tlačíme zo sadrokartónového odpadu
a vodou priamo z betónu. Sú to nové výrobné procesy pre odpa-
dové materiály (obr. č. 11).

11

10 REALIZÁCIA

M. M.: Ako získavate odpadové materiály? Z búračiek? remodelovania terénov až po industrializácie, revitali-
zácie a nové vrstvy prepojenej krajiny-kultúry…
D. Č.: Spolupracujeme s firmou, ktorá robí búracie práce. Model
spolupráce je taký, že lokálne, v rámci Pittsburghu, je veľa objektov, D. Č.: S touto konkrétnou históriou sme zatiaľ nerobili. Nechcem
ktoré sú už nefunkčné a neobývateľné, rozpadávajú sa. S tým súvisí tvrdiť, že ideme až do takej hĺbky. To by už bol iný projekt…
veľa aktivít: spomínaný cyklus používania a cirkularity lokálnych
materiálov, ktoré odbúravajú potrebu stavebného transportu, M. M.: Ako reaguje komunita na inštalované objekty? Jednak
ďalej výskum výroby materiálov bez cementu, znižovanie dopytu keď sa podieľali na ich utváraní a jednak ako užívatelia?
po betónových konštrukciách, ale aj otázka, ako z odpadového
materiálu začať tvoriť nové architektonické komponenty. D. Č.: Inštalácia sa dokončila len prednedávnom, čiže viac-menej
poznám reakcie len od Edith. Je veľmi pozitívna, ale tiež hovorí
M. M.: Kolísky používajú zvieratá aj ľudia aj to, že text je ešte primalý a že by sme mohli začať postupne
ako studničky, napájadlá, sedadlá… zväčšovať mierku…

D. Č.: Áno, a je to aj kvetináč na rastliny. Ak je prázdny, zbiera M. M.: Naozaj môžete ísť do mierok nového terénu…
vodu, voda sa dá z neho liať a môžeš poliať sadenice v stromovej
škôlke – je inštalovaný vo verejnom priestore pre škôlku pestujúcu D. Č.: Môžeme ísť do mierok architektúry: vtláčanie alebo vpisovanie
stromy, kde kolísky – hojdačky participujú na tom, aby vzniklo nové do povrchov, ktoré je možné v rámci nových princípov vlastníckych
sociálne prepojenie a interakcie: prírodno-komunitné prostredie. vzťahov alebo spolupráce, zúčastňovania sa na tvorbe projektov,
Tento priestor navrhujú a vyrábajú nielen ľudia, ale esenciálne v ňom objektov. To je pre mňa veľmi zaujímavé.
participujú aj stromy: v pôde, polievaš ich. V druhej hojdačke rastú
rastliny – je to interakcia hrou medzi prírodou a kultúrou. Keď učím študentov, hovoríme hlavne o ekopolitikách tvarovania.
Estetika tohto tvarovania nie je modernistická. Má veľa vstupov.
V rámci projektu sme robili aj kvantitatívne analýzy toho, ako fun- Na jednej strane je expertný vstup, pokiaľ ide o vyššie technoló-
guje odpad a kam sa vyváža: naspäť do krajiny. Čiže náš projekt by gie – začíname hľadať tvarovanie rastových princípov formovania
mal byť posun od toho, ako sa krajina „používa“ teraz, do priestoru, povrchov aj pomocou systémov umelej inteligencie (obr. č. 13).
kde spoluvytvára architektúru. Ale namiesto toho, aby expertíza tvorbu uzatvárala a odďaľovala
od prírodnej a kultúrnej ľudskej dimenzie, chce, naopak, otvárať
M. M.: Znova si sa vrátila ku kolískam. Aká ľudskú dimenziu, aby sa tam nejakým spôsobom dala ich spolu-
bola spolupráca s komunitou? práca priniesť.

D. Č.: Je to oblasť s veľkou diverzitou obyvateľstva (obr. č. 8). Deti
ručne kreslili a dávali kresby do Photoshopu, kde vytvárali kompozí-
ciu, kam sa kresba na objekty vloží.

M. M.: Participácia na interaktívnom navrhovaní?

D. Č.: Áno, áno. Kolísky – hojdačky sú vopred navrhnuté, ale kon-
krétne stvárnenie ich povrchov je už spoluautorstvom komunity.

M. M.: Mali by zmysel personalizované objekty – inštalácie?

D. Č.: Áno, ale personalizácia v tomto momente nie je v mierke
1 : 1. Kolíska je akoby kolektívna koláž, dosiahnutá spoločným pre-
vrstvovaním. Počítačovým navrhovaním sa transformuje a spoločne
s komunitou sa inštaluje do prostredia – kolektívne sa 3D kolážuje…
V podstate sme spolupracovali v každom kroku aj s deťmi, aj
s umelkyňou Edith…

M. M.: Pôsobí to ako texty, odkazy písané
do komprimovaného piesku.

D. Č.: To sú Edithine „hieroglyfy“, má k nim aj veľmi pekný 13
textový popis (obr. č. 12).
Na rozdiel od industriálnej éry, ktorá vytvorila radikálnu zónovú
homogenizáciu a funkčnú segregáciu prostredia (pozri Petržalku),
možnosti nových technológií sú podľa mňa veľmi zaujímavé, hlavne
čo sa týka budúcnosti politiky práce a individualizovania výstupov.

Pretože nové „drobnomanufaktúrne technológie“ umožňujú aj
radikálnu diverzifikáciu konštruovania a tvarovania architektúry.
A podľa mňa v nich nejde ani tak o povrchovú estetiku, ako skôr
o nové formy spolupráce – aj s prírodou, priestorom, kultúrou atď.
12

Na jednom objekte zospodu je napísané: „Hahahahaha…“ Súčasťou M. M.: Estetické kódy moderny nemuseli súvisieť iba
konceptu však bolo aj to, ako postindustriálny, v podstate znečistený so spriemyselnením, s priemyselným navrhovaním
a veľkovýrobou, dokonca ani s vopred rozpoznanými

priestor priviesť k divokejšej krajine medzi kultúrou a prírodou. Nejde funkciami a programami architektúry, ale aj s hľadaním
teda o nejakú romantizáciu prostredia, ale berú sa do úvahy dejiny a objavovaním nových umeleckých a architektonických
odporu, problematická história: územie bolo gentrifikované, jeho programov a priestorov. Hrá v diverzifikácii vrstiev a tvarov
časti zobraté ľuďom – pôvodne to bola indiánska pôda… Akým spôso- u teba pri hľadaní nového nejakú úlohu okrem procesov
bom tam majú mať svoju stopu? Stopu spomienok, ktorá v objektoch prírody a kultúry aj náhoda? Alebo procesualita?
zostáva? Podľa mňa má tento projekt ešte stále príliš malú mierku
na to, aby to bolo evidentné. Už sme začali uvažovať, ako by sa ten D. Č.: Je tam procesualita, je tam náhoda. Máš pravdu, teoreticky
princíp mohol zakomponovať do prostredia aj vo väčšej mierke. modernizmus tvrdil, že je možná variácia, ale jeho industriálna
dimenzia to v podstate z ekonomických aj politických dôvodov zru-

M. M.: Vrátane napríklad dejín indiánskych sídelných šila. Pri navrhovaní nešlo o individualizáciu alebo o diverzifikujúcu
vrstiev. Časových a priestorových premien osídlení, špecifickosť, bola to vec vykonštruovanej univerzality a „strednej

11 REALIZÁCIA

hodnoty“ (priemeru), ktoré boli (a stále sú) založené na princí- trochu skromným a pokorným a chce si pamätať a starať sa: čo
poch, metabolizme a proporciách bieleho muža v strednom veku. to znamená v určitom konkrétnom projekte… Vždy je to proces
Nové robotické technológie majú úplne iné možnosti aj v tom, spolupráce a je v ňom nejaký rozmer spoluautorstva – či už so
že nám dovoľujú oveľa jednoduchšie zakomponovať rôznorodé študentmi, s aktérmi projektu, s rastlinami, alebo s deťmi z miestnej
ľudské dimenzie a začínajú priamejšie spolupracovať s ľudskou komunity. Dôležitá je najmä interaktivita.
rukou aj mysľou, hrou a obrazotvornosťou a s rôznymi identi-
tami človeka. Dávajú možnosť vyprodukovať diverzitu výstupov Medziprostredia a naladenia
a zároveň stôp prírodných a kultúrnych procesov, ktoré umožňujú
nezmazávať históriu krajiny. M. M.: Zatiaľ to vyzerá tak, že projekty, na ktorých pracuješ,
sú určité procesy vynárania patterns/vzorov, ich reformo-
M. M.: A ešte sa mi na tom zdá zaujímavé aj to, že by si – a asi vania a znovutvarovania v poli prírodných aj kultúrnych
to aj robíš – mohla rozmanito fázovať a iterovať procesy síl, diverzifikácie, drobenia a sedimentácie, oddeľovania
navrhovania: mohla by si vyberať variácie spriestornenia, a pribúdania, potenciality a rastu… Teraz si sa pri listovaní
formovania a tvarovania a overovať ich v konkrétnych v projektoch zostupne dostala až k medziprostrediam
prostrediach aj komunitách. A to by potom neboli modernis- panelovej zástavby Petržalky (obr. č. 14), ktorým si sa
tické ani moderné funkčné prototypy ako objekty, ale nejaké v Bratislave venovala už od roku 2010. Otázka znie: tak
medzifázy či medziobjekty dlhodobo, prípadne krátkodobo ako industriálne, postindustriálne aj obytné prostredia
spolutvorené a pretvárané prostredím. Ako vlastne formuješ sú vystavené aj rozpadu, vieš si predstaviť, že aj objekty,
svoj návrhový proces? Formuluješ vlastné témy a nástroje, ktoré v spoluprácach navrhuješ, budú podliehať kultúr-
rozvíjaš výskumné a výrobné spolupráce, vznikajú v nich aj no-prírodným procesom erózie, degradácie, zániku?
nejaké skripty, navodzujete interakciu medzi analógovým
a počítačovým – ako však chápeš návrhový proces?

D. Č.: To úplne závisí od projektu. Je rozdiel medzi domom, 14
interiérom a krajinnou inštaláciou. Úlohu hrajú veľmi dôležité
parametre: čo sa momentálne dá, aká je výrobná technológia, D. Č.: Áno, keď hovoríš o pribúdaní, návrhy, o ktorých hovoríme, sú
robotická alebo počítačová, materiály, najmenší environmentálny o pribúdaní, ale aj o uberaní. A uberanie je doslovné, tvarové a je to
vplyv… Otázka, do akej miery chceme zakomponovať ekologický metaforické ubúdanie, ale je aj vyslovene živelné a technické. Moje
princíp do formy. Vizualita ekologickej stopy a určitý charakter tvarovanie je v podstate inšpirované tým, že ekológia má vždy svoj
„nedokončenosti“ sú podľa mňa veľmi dôležité, lebo komunikujú moment existencie, aj keď bola z priestoru vytlačená – v rámci jej
otvorenejší postoj a proces a vzdávajú sa autoritatívnych autor- paralelného pôsobenia či protipôsobenia, jej „oportunizmu“ existuje
ských práv, ktoré sú súčasťou historickej mytológie heroizmov v našom ponímaní ako problém alebo chyba. Technologickým prí-
tvorby a originality. Proces sa v objektoch – kolískach odohráva stupom moderny bolo vysúvanie prírody preč z ľudských systémov
stále. Nie sú dokončené. Ešte sa v nich len začína kalcifikácia bývania. Mňa zaujíma tvarovanie, ktoré dovoľuje integráciu živých
povrchu, obrastanie rastlinami – textové grafiti sa navrhovalo systémov a stáva sa nástrojom starostlivosti.
s tým, že by sme boli radi, aby sa stalo „zeleným“, teda „rastlinným
grafiti“. Aby text začal rásť a zakorenil sa.

Čiže parametre navrhovania závisia od toho, o aký projekt ide.
Princípy sú však v podstate veľmi podobné. Analýza projektu je vždy
širšia: treba ísť naprieč mierkami. Je to vlastne akupunktúrny prin-
cíp, i keď sa robí len minimálny objekt, ten má svoju pamäť, odkiaľ
pochádza a kam chce ísť. Netvrdím, že je to idealizačný moment,
skôr naopak, je to antimonument, ktorý chce komunikovať tvaro-
vaním otvoreného procesu. Chce sa stať niečím novým, chce byť

Terminológia, ktorú používam, je prechod od „opportunistic eco-
logy/oportunistickej ekológie“ k „attuned matter/vyladenej hmote“,
ktorá by mala mať synergetický moment (obr. č. 15). V rámci tohto
momentu dovoľuje tvarovanie materiálu procesy inklúzie prírody
do návrhových procesov, vlastne prírodu pozýva a udržiava ju. Je to
niečo úplne iné ako napríklad zelená strecha. Lebo zelená strecha
potrebuje neprimeranú starostlivosť. Starostlivosť a udržiavanie
foriem by mali byť menej náročné, ale zelené strechy sú v podstate
exkluzívne priestory, po väčšine z nich nesmieš ani chodiť!

OPPOTURNISTIC ECOLOGY ATTUNED MATTER 15

M. M.: Navyše, bývajú spravidla navrhnuté ako obal stavby,
ktorej návrh, usporiadanie ani priestor s nimi nijako
neinteragujú, teda bez ohľadu na prepojené prostredie,
vzťahy sociálnych, kultúrnych a prírodných síl aj procesov.
16

12 REALIZÁCIA

17

D. Č.: Áno, presne. Môj prístup chce teda začať tvarovať architektúru A keď si hovorila o uberaní, tak aj proces 3D profiling/3D profilácie
tak, aby sa ekológia stávala jej súčasťou prirodzene. Môže to byť (obr. č. 18), ktorý používame v spolupráci s kolegom Joshom Bar-
aj geometriou termálnej steny v rodinnom dome, ktorá pasívne dom, architektonickým robotikom, predstavuje úplne iný spôsob
ochladzuje priestor (obr. č. 16). Na jej návrhu a integrovaní v stavbe tlačenia. Je to v podstate napájanie a oddeľovanie: robotická ruka
je nové to, že môžeš kalibrovať rýchlosť ochladzovania a otepľovania dokáže tvarovať betón ešte v mäkkej forme…
priestoru tvarovaním figurácie povrchov steny. Čiže tento interiér
bol experiment v rámci inžinierskeho riešenia (tepelné steny fungujú
s ohľadom na svoj objem a povrch): keby všetky navrhované panely
mali rovnaký objem a rovnaký povrch, ale geometria povrchu steny
by bola inak štruktúrovaná a tvarovaná, čas termálnej aktualizácie by
bol takisto úplne iný. Čiže aj tento interiér sa pre mňa vzťahuje späť
na projekt nových priestorových fasád – medzipriestorov Petržalky
a jej klimatických variácií.

Vzniká akoby aj nový ornament, ale založený na určitej termálnej funk-

cionalite – vidieť v nej funkčnosť, ako sa prelína s dynamikou prírod- 18

ných procesov, ale je úplne inak postavená ako vo funkcionalizme (obr.

č. 17). Nie je to len inovujúce technické riešenie, je kolážové, vrstvové… M. M: „Modeluje“…

M. M.: Ornament môže komunikovať aj kultúrne a umelecké D. Č.: Materiál odoberá aj pridáva. Začali sme na tom spolupra-
významy, vzťahy medzi chaosom a poriadkom diverzifikujúceho covať práve kvôli spomínanému projektu s termálnou stenou.
sa sveta, komunít a spoločenstiev. Ale ako si to pekne nazvala, Z ekologického hľadiska by každá tepelná fasáda mala byť trochu
pracuješ s attuned matter – látkou, ktorá sa ladí, zosúlaďuje inak vytvarovaná v rámci vlastného priestorového a klimatického
s prírodou aj s kultúrou. Zlaďuje sa s prírodnými aj kultúrnymi kontextu. Ale vyrobiť by to bolo neudržateľné, keďže by to
a sociálnymi procesmi, je naladená na komunikáciu s pro- vyžadovalo množstvo rôznych foriem na liatie hmoty.
stredím prostredníctvom aktuálnych priestorov – objektov
aj stôp tých minulých či možných budúcich. Podieľa sa V rámci výskumu sa však dá overiť, že tieto panely sa dajú vyrábať
na „dobre temperovanom“ priestore a prostredí. nízkoenergeticky, pretože pri 3D profilácii formu netreba. Nemusí
sa najprv vyrobiť a potom vyhodiť, i keby sa použila niekoľkokrát.
D. Č.: Je to menej o singulárnej účelnosti, procesy sa navrstvujú Myslím si, že v tom momente začína technológia fungovať
a o spôsobe ich navrstvovania sa treba rozhodnúť. Negeneruje ekologicky aj v rámci industrializácie.
sa automaticky. Nie je to architektúra robená iba digitálne alebo
preferujúca formu. Je robená z môjho dlhodobého výskumu, M. M.: Zaujímavé na tom je, že keď sa opustí binárna logika
ktorý sa zaoberá krajinnými aj prírodnými fenoménmi a živlami forma – odliatok (originál – kópia) a začne sa práca s prefor-
a termodynamickými princípmi. Ekologické myslenie sa tu napája movaním aj s deformáciou, – s tým, ako sa beztvaré stáva
jednak na cirkulárnu ekonomiku/obehové hospodárstvo a jednak na tvarovaným, prípadne neforma sa stáva nielen formou, ale aj
vysoké technológie, ktoré môžem adaptovať na určité identity: či už aformou –, možno sa pýtať aj na analógie so vznikom nových
kultúrne, technologické, alebo ekologické. kultúrnych a prírodných vzťahov vo vzájomných interakciách.

13 REALIZÁCIA

D. Č.: So študentmi som v ateliéri robila projekt „Lithopic house/
Dom zo „živých kameňov“ do študentskej súťaže Here and
Now: A House for 21st Century/Tu a teraz: Dom pre 21. storočie.
Lithops Pseudotruncatella/Živý kameň je názov rastliny, suku-
lentu, ktorý vyzerá ako kameň – tvári sa, že je kameň (ale kvitne
ako sedmokráska alebo sasanka).

Súťažný projekt je v podstate založený na princípoch turf house/
domu s drevenou strechou pokrytou mačinou (drnovou strechou)
na Islande. Súťažný projekt pracuje s moduláciou priestoru v rámci
ekologických metrík a zaoberá sa aj otázkou, kde sa berie, ako
vzniká kultúrna dimenzia toho, ako spolu žijeme v krajine.

Projekt sa začína simuláciou priestorových krajinných útvarov
a vizualizáciou dynamických fenoménov toku: napríklad rozširova-
nia toxicity pôdy (obr. č. 19). Táto analýza priamo ovplyvňuje fyzickú
formu objektov a má veľký vplyv aj na to, ako ich usporadúvať
a situovať v rámci krajiny a jej sociálnych tokov. Študenti modelovali
prototypy architektonických komponentov, ktoré sme testo-
vali pieskovým 3D tlačením. Základom bola hyperlokalita výstavby
so zakomponovaním procesov čistenia pôdy aj 3D tlače z vyčiste-
ných pôdnych materiálov. Budúcnosť tejto technológie umožňuje,
aby sa materiál vyberal priamo zo zdrojov prostredia – krajina
a architektúra sa simultánne tvarujú v rámci čistenia prostredia.

19 21
M. M.: Odoberieš teda vrstvy kontaminovej pôdy, tá prejde
nejakým procesom čistenia a z nej 3D tlačou utváraš sa domy poskladajú a ako sa zasa rozložia (obr. č. 21). Aj zakotvenia
ďalšie vrstvy-objekty, ktoré sa do prostredia vracajú? objektov, ich trámov a platní sú premyslené, aj keď ich tvar pôsobí
viac organicky.
D. Č.: Áno, to by bol koncept do budúcnosti (obr. č. 20).
M. M.: Pôsobia ako priestorové skelety,
20 ktoré príroda obrastá a pohlcuje.

M. M.: To je inšpirujúce aj v kontexte skládok a klesajúcej D. Č.: Ani v projekte pre Petržalku nešlo len o obnovu panelových
krajiny po ťažbe na Slovensku a v Českej republike. Buď objektov, volal sa Green Negligee/Zelené negližé (obr. č. 14). Otázka
sa zasypávajú, alebo sa v prípade nestabilných štôlní, znela, ako produkovať verejný priestor objektov pomocou zelenej
bohužiaľ, zatiaľ robí aj to, že sa bez verejnej diskusie infraštruktúry. Zaoberali sme sa ňou v čase, keď sa paneláky začali
zalievajú betónom. A projekty, na ktorých pracuješ, prerábať bez celkového, komplexného urbánneho zmyslu. Budoval sa
by boli oveľa lepšie ladiaci, priateľskejší spôsob… tam pseudoamerický spôsob „privatizovaného urbanizmu“ a verejný
priestor začal z týchto objektov miznúť. Panelové domy vyzerajú
D. Č.: Prekvapuje ma, že sa to deje. Ale dôvod tohto ateliérového v našom projekte stále rovnako, no ich nová zelená „infraštruktúra“
projektu je začať si uvedomovať, že podobne ako historické fasád, ktorá je filtračným systémom sivej vody, vytvára verejný
islandské domy s vrstvami zeminy s koreňovým systémom by sa aj priestor zakotvený v krajine. Takisto vytvára vzdušnú izolačnú vrstvu,
možná budúca litopická architektúra postavila aj tvarovala v rámci ktorá priestor panelových domov pasívne chladí a ohrieva.
topologickej optimalizácie svojich priestorov priamo na mieste –
dá sa 3D tlačiť priamo v jej prostredí. Aj jej tvary môžu mať stopy Variácie toho systému sú založené na participácii majiteľov bytov
vlastného prostredia, krajiny. Pracovali sme aj na postupoch: ako a orientácii blokov. Systém umožňuje pestovanie hrozna, visuté
vinice… Ide však aj o to, že na to, aby obytné budovy tohto typu
fungovali ekologicky, potrebujú „koreňový systém“ v krajine, mimo
svojho vlastného pôdorysu. Medziblokový priestor začal fungovať
ako zelená infraštruktúra, ale aj ako spoločná záhrada – verejný
priestor, ktorý podporuje samotné panelové objekty. Je to aj proti-
kapitálový argument urbánneho priestoru: komu patrí krajina? Ako
navigovať lokálne rozdiely pre benefit spoločného priestoru?

Preto na začiatku vždy robíme hydrogeologické analýzy. Začí-
name debatou o tom, kto je verejnosť. Kto patrí do verejnosti?
Je to v podstate založené na práci americkej environmentalistky
a politologičky Jane Bennettovej, ktorá sa prikláňa k špekulatív-
nemu realizmu a novému materializmu. Jeden jej argument je, že
aj červík, ktorý kyprí pôdu, je súčasťou verejnosti, je našou povin-
nosťou dať mu hlas. Len čo rozšírime svoju definíciu verejnosti
a toho, kto do nej patrí – nielen v zmysle ekológie, ale aj v duchu
spoločenskej diverzity – aké skupiny obyvateľstva sa vyčleňujú
z verejných priestorov a začleňujú do nich –, spôsob chápania
verejného priestoru sa posunie k úplne iným hodnotám aj možnos-
tiam tvorby a užívania.

Architektúra je potom forma prepisu tohto nového chápania. Môže
sa stať „vyladenou hmotou“. Procesy tvorby počítačových modelov,
simulácie, prototypovanie sú tie, ktoré pomáhajú formovaniu tohto
nového hybridného priestoru. V rámci tohto myslenia operuje aj
moje štúdio Epiphyte Lab (obr. č. 22). Epifyt je rastlina, ktorá nemá
korene, žije z odpadu iných rastlín, ale neparazituje… Epifyty sú
napríklad niektoré orchidey.

14 REALIZÁCIA

Čiže ide o to, akým spôsobom a akými procesmi je materiál
zorganizovaný v priestore, ľudsky, energeticky aj ekologicky. To
môže fungovať od interiéru (obr. č. 23) a objektov až po krajinné
priestory (obr. č. 24). Projekty, ktoré robím, vždy fungujú naprieč
mierkami a zaoberajú sa výrobnými procesmi. V rámci výskumu
sa posúvajú vedomosti a techniky. Posúvajú sa od geometrie
cez simulácie až po prototypovanie. Hlavný princíp je prepájanie
výskumu a navrhovania a posun od ekologického oportunizmu
k tvarovému „naladeniu“, ako si to nazvala, alebo k inštrumenta-
lizácii architektúry. Pretože aj to, keď povieš naladená architek-
túra, môže byť problematické.

24

M. M.: Môže. Napríklad hudobný nástroj sa ladí… Dokonca aj
počítačový program: ladenie je proces aj udalosť. Má modality
aj škály medzi rozladením, naladením a prelaďovaním. Nie je
to iba stav a proces, je to aj interakcia, hľadanie v nesúzvuku
medzi partitúrou/algoritmom, ná/strojom, priestorom
hrania/programovania a hráčmi aj publikom: deje sa
v rozhodovacích krokoch aj cykloch: spätných väzbách…

D. Č.: Musím si na ten termín v slovenčine zvyknúť. Ale z pedago-

gického hľadiska, hlavne v rámci procesov reprezentácie, vždy

ide o uvedomenie si toho, že existujeme v hlboko navrstvenom

priestore… Vo výkresoch vidíš, kde sú historické terény a ich posuny,

22 to je morfológia terénu, ktorá nie je figure and ground/figúra
a pozadie, ale je kódovaná časovým pôsobením živlov: kam sa vlieva

voda, kde tečie, kde je infraštruktúra, kanalizácia… A keď je veľký

príval vody, kanalizácia vodu neodvádza, ale vylieva ju v bodoch

znečisťovania.

M. M.: Čiže nie figúra a pozadie/terén, ale attunement – ladenie
ako oscilácia medzi tvarom a tvarujúcou silou živlu, ktorá každý
predtým ustálený, stabilizovaný tvar rozrušuje a znovu tvaruje?

D. Č.: Je to interakcia medzi morfológiou figúry a pozadia
a živlami. Je to východiskový bod, presne ten proces, akým
sme navrhovali objekty – inštalácie kolísok: medzi hydrológiou,
geológiou a architektúrou. Architektúra v tomto kontexte,
v tomto modeli tvorby, vzniká ako celková morfológia navrstvená
do dynamického a historického terénu. Objekt sa vždy začína
krajinou a neustále sa k nej vracia.

Teoretička architektúry Monika Mitášová
prednáša teóriu a súčasnú architektúru

23 na VŠVU v Bratislave a FA VUT v Brne.

Projekt Rocking Cradle/Kolíska bol koncipovaný ako súčasť financovaného Heard; Priemyselní partneri: ExOne, Michael Brothers Hauling; Vedúca
výskumu „CRuMBLE: Construction Rubble Manufacturing for Building Life- dizajnu a výskumu: Dana Čupková; Vedúci vývoja dizajnu: Matter Huber;
cycle and Environment“/„Drobiť, mrviť, rozpadať sa: „Výroba konštrukčnej sta- Environmentálna a komunitná umelecká réžia: Edith Abeyta; Vývoj di-
vebnej sutiny pre životný cyklus stavania aj prostredia“. Tento projekt podporili zajnu a produkčný tím: Marantha Dawkins, Kirman Hanson, Gil Jang,
The Manufacturing Futures Institute na Carnegie Mellon University (CMU), The Ryu Kondrup, Longney Luk, Louis Suarez, Alex Wang; Postprodukcia
Manufacturing PA Innovation Program, ExOne Company, School of Architecture a kresby: Shenyuan Li, Kit Tang; Foto: Massery Photography, Inc.
CMU, The Pittsburgh Parks Conservancy, Center of Life Hazelwood, The Fund
for Research and Creativity College of Fine Arts CMU, U3 Advisors, Rivers Ďalšie obrázky a kresby poskytli: Epiphyte Lab, Arts Excursions Unlimited
of Steel’s Mini-Grant Program, Arts Excursion Unlimited a EPIHYTE Lab. a študenti SoA CMU: Ryu Kondrup, Juhi Dhanesha, Gil Jang, Andy Qui.
Vedúci projektu: Dana Čupková, Josh Bard; Spoluvedúci projektu: Robert

Architektka Dana Čupková je docentkou na Carnegie Mellon School of Architecture (SoA CMU) a vedie ateliér EPIPHYTE Lab, ktorý sa venuje
výskumu a architektonickému navrhovaniu. V roku 2018 ho časopis ARCHITECT ocenil ako „Next Progressives” v rámci nových architektonic-
kých praxí. Danina tvorba je zameraná na environmentálnu etiku v architektúre, zaoberá sa prienikom životného prostredia, ekológie a archi-
tektúry. Jej zameranie na tvarovanie nových materiálov vzhľadom na ich vlastnú energiu aj nových výrobných technológií sa spája s výskumom
termodynamiky v architektúre a obehu/tokov konštrukčného odpadového materiálu. Na SoA CMU Dana vedie magisterské štúdium vedy pre
trvalo udržateľné navrhovanie. V roku 2018 bola zvolená do redakčnej rady časopisu International Journal of Architectural Computing (IJAC)
a o rok neskôr dostala cenu Výnimočný pedagóg od The Association for Computer Aided Design in Architecture (ACADIA). V roku 2022 jej
bola udelená cena Creative Achievement Award od Association of Collegiate Schools of Architecture (ACSA). Dana je v súčasnosti vedeckou
štipendistkou Fulbrigtovej nadácie USA na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.

15 REALIZÁCIA

Ateliér FOTO: ARCHÍV AUTOROV

Krejčiříkovi

Obora
Obelisk

„Základom prístupu k obnovovaniu vodného režimu prostredia, ktorý bol
historicky narušený centralizovaným prístupom k regulácii toku rieky a mal
veľmi negatívny dosah na širšiu krajinu, je princíp odkrývania historických
vrstiev a zmäkčovania hrán. Nezaobchádza s tvarovaním krajiny kompozične,
ale narába s krajinou ako s dynamickým materiálom, ktorý podlieha
prirodzeným procesom chronologického zaplavovania a tak umožňuje
krajine jej regeneráciu. Toto tvarovanie podporuje ‚znovuzdivočenie‘
a zároveň vytvára diverzné ekologické niky, ktoré sa časom menia.“

16 REALIZÁCIA

17 REALIZÁCIA

18 REALIZÁCIA

Prirodzený systém Zničený prirodzený Kontrolované
záplav systém záplav záplavy

max. min. max. min. max. min.

Hospodárenie s veľkou vodou

Kontrolované záplavové územie REALIZÁCIA
Obnovené mŕtve ramená
Regulovaná rieka

Vodné prvky

19

Dana Čupková: Teší ma, že sa stretávame. jsme s jeho postupnou obnovou. V úvodní skice obora se zaplaví, aby nezaplavila například
Zameriavam sa na ekologické princípy jsme krajinu rozvrhli a podle těch indikačních město Břeclav. Také jsme navrhli terénní
navrhovania od krajiny cez architektonické skic vymezili místa, kde bývala mrtvá ramena. modulace, které vychází z přírody, objevují se
mierky až po objekty. Váš krajinný projekt V prvé řadě jsme tedy obnovili vodní systém. dále na soutoku, říká se jim suché hrúdy. Jsou
ma veľmi zaujal. Na jednej strane ma Ukázalo se, že voda je životodárná, do území se to původní pískové duny známé například ze
prekvapilo, že sa volá Obelisk, lebo obelisk začaly vracet původní organismy. Mrtvá ramena, soutoku Dyje s Moravou, které vystupují nad
je centrický monument, ktorý definuje co tam bývala, byla úplně vyschlá. Zanikla terén nivní krajiny. Je to místní zvláštnost. Když
singulárny historicko-kultúrny moment i populace řezanu pilolistého, rostliny, kvůli jsou záplavy, zvířata je na tom suchém hrúdu
a zvyčajne symbolizuje kolonizáciu krajiny které bylo místo chráněné. Tím, jak se území mohou přečkat. My jsme tyto vyvýšeniny
a prostredia. Na druhej strane je vaša oplotilo, bylo uznáno oborou. Hodně důležité vytvořili uměle. Materiál byl použit z vykopaných
návrhová koncepcia záplavového územia je, že do něj nesmí psi. V Česku i na Slovensku mrtvých ramen.
poňatá veľmi systémovo a ekologicky. Je můžeme relativně volně chodit po krajině,
zameraná na znovuvytvorenie mäkkých přičemž zajímavým rozdílem je, že v Česku se D. Č.: Tento model myslenia je v rámci
hrán kontrolného povodňového systému, ztratila ostražitost vůči jejím nebezpečím, která zmeny klímy veľmi dôležitý. Vplyv zmeny
ktoré umožňujú dynamickú zmenu již pominula, kdežto na Slovensku v podobě počasia a záplav sa prejavuje aj v dôsledku
pobrežnej zóny. Pracujete s prírodnými medvěda nebo vlka nadále přetrvávají. Museli industriálnej regulácie miest a bývalého
princípmi fluktuácie vody a vytvárate jsme dokonce zredukovat populaci divočáků, vyčleňovania krajiny z architektúry
krajinné povrchy a ekologické gradienty, kteří v krajině dělají neplechu, konzumují drobné v snahe o celkovú kontrolu dynamiky
ktoré vracajú krajine ekologickú dynamiku živočichy, drobné ptáky. Několik je jich v oboře prírodných živlov mimo ľudských priesto-
a biodiverzitu. Je to vlastne protimodernis- zachováno, aby zůstal přirozený „predátor“, rov. Na tomto projekte je evidentné,
tický postoj, ktorý zapiera deterministické který vyžírá mršiny, ale ty počty nejsou stovky že dynamika prírodných fenoménov
riešenie kontroly singulárnou hranicou a tisíce, ale pouze desítky, které nepůsobí velké sa nedá vyčleniť z architektonických
v krajine. Nevymedzuje kontrasty stavov škody. Obora tak začala fungovat jako refugium a urbánnych systémov. Ukazujete nám,
vody a krajiny, ale zaoberá sa mäkkými jihomoravské krajiny, a zvířata, která jsou v okolí že je dôležité zachovať rovnováhu
prechodmi, neostrými hranami a časovými rušena, se do ní přirozeně stáhla a začala se tam a prepletenie vysoko divokých krajinných
zmenami v priestorovom systéme. Zaují- množit. Po dvaceti letech pozorujeme, a na to systémov vo vzťahu k ľudskému osídleniu
majú ma vaše východiská tohto mäkkého máme opravdu výzkumy, že se zvířata dostávají a osídľovaniu zvierat. A to je veľmi dôležité
ekologického navrhovania a prečo je zase ven a osidlují okolí. Je úžasné, že i okolní zakomponovať aj do architektúry
projekt centralizovaný okolo obelisku, obce pochopily, že by tímto způsobem mohly a architektonického myslenia.
ktorý je kontradikciou celého prístupu. vrátit vodní režim do krajiny, a začala se obno-
vovat slepá ramena, vodní systémy a remízky P. K.: Pro mě je velmi důležité, a snažíme se
Přemysl Krejčiřík: Obelisk se nachází na půli i v okolí. Takže to má i tento zajímavý efekt. tak pracovat v našem ateliéru, aby byly zásahy
cesty z Valtic do Přítluk. V krajině funguje reverzibilní. Aby byly připravené na období
jako bod, měřítko i jako takové upozornění, D. Č.: Základom vášho prístupu k obno- sucha, kdy po krajině rozvádíme vodu, a na
které má svůj historický kontext. Nacházíme vovaniu vodného režimu prostredia, ktorý období vlhka, kdy vodu musíme naopak
se v Lednicko-valtickém areálu a toto je jedna bol historicky narušený centralizovaným zpracovat, aby nenadělala škody. Dříve se dělala
z prvních staveb v tomto kulturním areálu, prístupom k regulácii toku rieky a mal meliorace, odváděla se voda z polí. Pokud
který je zapsán na Seznam světového přírod- veľmi negatívny dosah na širšiu krajinu, bychom něco takového měli dělat, tak tam vodu
ního a kulturního dědictví UNESCO. Obelisk je princíp odkrývania historických vrstiev musíme být schopni také vrátit.
je památníkem připomínajícím uzavření míru a zmäkčovania hran. Nezaobchádzate
mezi Napoleonem a habsburskou monarchií s tvarovaním krajiny kompozične, ale D. Č.: Ide o koncept regenerácie, ktorý
v Campo Formio v roce 1797. Na špičce obelisku narábate s krajinou ako s dynamickým rozumie princípom zmien a vie si
je hvězda, která má být památkou na tuto materiálom, ktorý podlieha prirodzeným predstaviť aj extrémne ekologické zmeny,
událost, která pro Rakousko znamenala ztrátu procesom chronologického zaplavovania čo sa týka zavodnenia a osušenia, a je
severní Itálie. Kromě tohoto kulturního rozměru a tak umožňuje krajine jej regeneráciu. Toto zakomponovaný do tvarovania krajiny.
stavby je důležité i její umístění v kulturní krajině. tvarovanie podporuje „znovuzdivočenie“
Když člověk tehdy stál u zámku a díval se do a zároveň vytvára diverzné ekologické niky, P. K.: Ano, jedině to může dlouhodobě
krajiny, viděl tři body – obelisk, minaret a kostel ktoré sa časom menia. To je hlavný dôvod, fungovat. Nedávná doba nás naučila, že
v Podivíně. Obora byla součástí lednického pre ktorý som chcela zaradiť tento projekt když si vodu odvedeme, dostaneme dnešní
panství a fungovala dříve jako pole a louky. Když do architektonického časopisu. Dynamické sucha. Historicky to bývalo tak, že když šla
se voda rozlila po krajině, místa vyvýšená nad princípy ekológie priamo ovplyvňujú záplavová vlna, myslivci a hajní Lichtenštejnů
záplavovou čáru byla označena těmito body, architektúru. V architektúre nejde len zvedli stavidla v lužních lesích a vodu zachytili
byla na nich pole, a tam, kde byla při záplavě o štýl, typológiu alebo o symboliku objektu. v území. Oni ty louky zároveň kosili a usušené
voda, se nacházely louky. Měli jsme k dispozici V rámci širších socio-ekologických prin- seno vozili do Vídně, což představovalo jeden
historickou katastrální mapu, stabilní katastr cípov podlieha architektúra dynamickým z významných ekonomických přínosů krajiny.
a indikační skici a podle těch jsme krajinu procesom úžitku, starnutia a starostlivosti. Zároveň to ukazuje měřítko a kvality evropské
rekonstruovali. V roce 1970 proběhla regulace Od použitia a tvarovania materiálov cez krajiny, které jsou odlišné například od ame-
řeky Dyje, která celou krajinu postupně vysušila, proces stavby, jej užívanie ľuďmi, ale aj inými rické nebo té v severských zemích, na což se
trvalo to asi deset let, voda se stáhla ze slepých živými systémami, ktoré sa podieľajú na jej často zapomíná, a pak se přenášejí aplikace
ramen, a pole, která před tím alespoň něco degradácii, obnove či starostlivosti. Chcela nevhodných přístupů. Krajinu tady kultivujeme
dávala, uschla. Krajina byla totálně zničená. som zdôrazniť priestorové tvarovanie, ktoré tisíce let, proto máme úrodnou půdu a vysoký
V roce 2000 území koupil soukromý majitel, berie do úvahy tieto dynamické procesy. půdní profil. A právě v tom má takové zachá-
který na těch 500 hektarech scelil pozemky zení s krajinou svůj dlouhodobý význam.
a uzavřel 5000 smluv, což byla tedy neuvěřitelná P. K.: Ano. Plocha celé obory funguje jako suchý
práce dát dohromady, území oplotil a začali poldr. Když přijde záplava a jde od severu, celá

20 REALIZÁCIA

Lúčny porast
Orná pôda
Ruderalizovaná plocha
Vyschnuté mokrade
Vodné plochy
Rozvoľnená skupina stromov
Solitérny strom
Zapojená skupina stromov
Vyhradené plochy

Využitie pôdy v roku 2003

Lúčny porast
Orná pôda
Obnovené mokrade
Vodné plochy
Rozvoľnená skupina stromov
Solitérny strom
Zapojená skupina stromov
Vyhradené plochy

Využitie pôdy v roku 2019

Názov Obora Obelisk – obnova lužní krajiny
Adresa Obora Obelisk; katastrálne územie Lednice, Podivín, Rakvice a Přítluky; Česká republika
Autori Ateliér Krejčiříkovi – Přemysl Krejčiřík, Kamila Krejčiříková, Magdaléna Nečaská Činovská, Jana Drochytková
Spolupráca Luděk Halaš (vodohospodárske úpravy)
Investor Obora Obelisk, s. r. o.
Štúdia 2001 – 2003
Realizácia výsadieb 2013 – 2014, 2016
Realizácia vodohospodárskych úprav 2012 – 2018
Dokončenie Realizácia stále pokračuje
Riešené územie 500 ha
Výsadba 1 500 solitérnych stromov

21 REALIZÁCIA

2021 architekti
Rozšírenie
cintorína
v Leopoldove

FOTO: JÁN KEKELI, ARCHÍV AUTOROV

„Systém chodníkov je nehierarchický, funguje ako antimonument. Dovoľuje
prírodným procesom balansovať ľudský historicko-kultúrny kolektívny
priestor, do ktorého sa potom vstupuje jednotlivo. Neprítomnosť, ale aj
očakávanie ľudského tela definované prázdnym miestom v rastri ponúkajú
zamyslenie nad hlbšími geologickými a prírodnými procesmi. Je zároveň
kontradikčné i poetické, že monument hrobu je symbolom nesmrteľnosti,
no zároveň posúva ľudské telo priamo do prírodných procesov.“

22 REALIZÁCIA

23 REALIZÁCIA

24 REALIZÁCIA

25 REALIZÁCIA

Pôdorys

Situácia
26 REALIZÁCIA

Dana Čupková: V rámci môjho výskumu a pritom sme rozmýšľali, akým spôsobom je prázdnym miestom v rastri ponúkajú
a praxe ma zaujímajú princípy, ktoré možné robiť veľké priestorové rastre, ktoré zamyslenie nad hlbšími geologickými
aktívne pracujú s krajinou nad rámec dovoľujú určitú mieru kontroly a zároveň majú a prírodnými procesmi. Je zároveň kon-
lokálnych a klientskych cieľov projektu, nehierarchický charakter, nie sú len čisto tradikčné i poetické, že monument hrobu
nadväzovania krajinno-ekologických štatistické, ale umožňujú aj prírodnejší vstup. je symbolom nesmrteľnosti, no zároveň
princípov na architektonické navrhovanie, posúva ľudské telo priamo do prírodných
odkrývanie kultúrno-historických Ondrej Marko: Ďalšia rovina je, že sme neboli procesov. V projekte je voľnými miestami
významov a stôp krajiny v architektúre. Čo veľmi fanúšikmi toho, ako to ľudia preháňajú, kodifikovaná určitá prirodzená recyklácia.
sa týka vášho projektu rozšírenia cintorína, keď robia samotný pomník, s ambíciou použitia Motív prírody a nadčasovej prírodnej divo-
zaujala ma krajinná nadväznosť na cintorín množstva materiálov a ich leštenia. Boli nám činy je podľa mňa najsilnejším faktorom.
ako taký spolu s mytológiou a ceremóniou sympatickejšie prírodnejšie spôsoby, kus
umierania nielen z ľudského, ale aj kultúr- zelene alebo kvety, o ktoré sa niekto stará, P. L.: Ešte možno na doplnenie, teraz spracú-
no-ekologického hľadiska. Ako ste túto prípadne len jednoduchý pomníček. Chceli vame štúdiu širšej koncepcie rozvoja cintorína,
širšiu nadväznosť poňali v rámci cintorína? sme ľudí motivovať. Dospeli sme k tomu, že je v ktorej navrhujeme ďalších niekoľko sektorov.
Do akej miery je zakomponovanie prírody to skôr socio-ekonomický problém a že mesto Systém, ktorý sme nastolili a ktorý sa osvedčil,
kontrolované a do akej miery náhodné ani my nechceme ľudí nútiť. Prázdne plochy, aj keď možno funguje trochu inak, ako sme
a divoké? Na jednej strane sa rozšírenie kým sú ešte mestské, boli vysadené lúčnou čakali, sa s drobnými úpravami zreplikuje vo
cintorína týka priechodov, chodníkov zmesou v rámci snahy ukázať ľuďom, ako to viacerých pozíciách. Snažíme sa to robiť ešte
a sprístupnenia, na druhej strane rám- môže vyzerať, keď má výplň hrobu iba prírodný trochu prírodnejšie, v strede betónových plôch
covania a zviditeľnenia prírodných javov, charakter. Lúčna zmes bola špeciálne vyrobená budú trvalo ponechané voľné plochy s väčšími
v rámci ktorých vzniká nové vnímanie pre Leopoldov. Pani, čo ju miešala, rozmýšľala stromami, aby sa zachovala prírodnosť aj po
ceremoniálneho ľudského priestoru. nad farbami a druhmi kvetov, ktoré by mohli zaplnení hrobmi. Budú tam aj sektory určené
vytvárať náladu priestoru. Odvtedy prešlo päť na pochovávanie v urnách a v strede, ak sa
Peter Lényi: Keď sme pred pár rokmi dostali rokov, no nefunguje to presne podľa očakávaní. to podarí, bude priestor určený na prírodné
od mesta Leopoldov zadanie na rozšírenie Keď som tam nedávno bol, plochy sa stali skôr pochovávanie, kde sa budú ukladať spopolnené
cintorína, očakávanie bolo veľmi jednoduché – zelenou divočinou. Ľudia sa tým veľmi neinšpi- pozostatky ku koreňom stromov. Bude tam
aby tam boli prístupové chodníčky zo zámkovej rujú a stále sa akoby predbiehajú v množstve kombinácia týchto troch rôznych spôsobov
dlažby. Boli zvyknutí na to, ako boli konštru- a vyleštenosti kamenných plôch. Projekt má a každý bude mať trochu iný dizajn so spo-
ované predchádzajúce sektory cintorína – vlastne ešte ďalšiu rovinu. Okrem toho, že ločnými znakmi. Okrem toho sa na cintoríne
spravia sa chodníčky a medzi nimi sa postupne, sme robili rozšírenie o túto sekciu, riešili sme nachádza viacero špecifických momentov.
ako ľudia umierajú, spravia hroby. Spolu so aj mobiliár na celom cintoríne. V zásade iba Mám na mysli centrálny kríž, respektíve hrob
zamestnancami mestského úradu sme trochu dva druhy – lavičky a studničky. Od založenia neznámeho politického väzňa, ktorý v Leopol-
hlbšie analyzovali, ako vyzerá sektor, keď už je cintorína sa postupne pridávali nejaké sekcie dove zriadila Konfederácia politických väzňov
zaplnený. Všímali sme si všetky nánosy, ktoré aj lavičky, ktoré boli vtedy dostupné, takže Slovenska, pretože v neďalekej väznici bolo
si tam ľudia dorobili, aby to vyzeralo podľa nich tam bolo asi päť-šesť rôznych typov lavičiek. za socializmu množstvo politických väzňov,
lepšie alebo aby to bolo úžitkovejšie. A všímali Aby sme nepriniesli siedmy typ, ktorý sa zase z ktorých tam mnohí aj umreli a boli pochovaní
sme si, že ľudia radi betónujú. Po tom, ako o desať rokov nebude vyrábať, vymysleli sme na tomto cintoríne. Niektoré z týchto prvkov
mesto urobí chodník, ktorý ide okolo celého prefabrikovanú lavičku. Mesto má vo svojom budú mať teda špecifické výtvarné stvárnenie.
sektora, urobia nielen obrubu pre svoj hrob, vlastníctve oceľovú formu, do ktorej sa môže aj
ktorú uzatvoria kamennou doskou, ale mali v budúcnosti vylievať rovnaká betónová kocka O. M.: Leopoldov má najväčšiu väznicu na
ešte tendenciu vyliať betón aj medzi hrobmi. a dá sa na ňu ten istý agátový hranol. Je to veľmi Slovensku, nachádza sa v pôvodnej pevnosti
Povedali sme si, že by sme mohli túto koláž jednoduchá konštrukcia, ktorá sa dá opakovať v tvare hviezdy, ktorá je kúsok odtiaľ, pôvodne
skúsiť vyriešiť naraz jednou vrstvou už vo chvíli a sceľuje formu mobiliára aj do budúcnosti. bola mestom. Tento cintorín vznikol na mieste,
zakladania sektora. Mesto to akceptovalo, Zatiaľ to funguje, forma je v sklade, a keď kde pochovávali väzňov, medzi nimi aj tých
aj keď je to obrátenie celej schémy naruby, treba, môže sa použiť. politických, anonymne, iba pod číslom. Boli to
v niečom možno až trochu morbídne, keď sa prvé hroby na tomto mieste a až po čase sa
naraz urobí betónová doska, v ktorej je dvesto D. Č.: Na vašom projekte ma veľmi zaujal okolo nich začal vytvárať mestský cintorín, kde
otvorov pre budúcich zosnulých, pričom pomer charakter nedokončenosti a to, že systém neskôr už pochovávali všetkých ľudí.
množstva jednomiestnych a dvojmiestnych chodníkov je nehierarchický, funguje ako
hrobov vychádza zo štatistiky v uplynulých antimonument. Dovoľuje prírodným proce- D. Č.: Historický kontext anonymity
rokoch. Naše východisko bolo na jednej strane som balansovať ľudský historicko-kultúrny a novovytváranej identity definovaný
veľmi praktické, na druhej strane sme vtedy kolektívny priestor, do ktorého sa potom rastrovaním a divokosťou prírody
boli na exkurzii v Berlíne, samozrejme, videli vstupuje jednotlivo. Neprítomnosť, ale je veľmi zaujímavý. Ďakujem.
sme tam Pomník zavraždeným Židom Európy, aj očakávanie ľudského tela definované

Názov Cintorín Leopoldov, rozšírenie a riešenie mobiliára
Adresa Cintorín Leopoldov
Autori 2021 architekti – Ondrej Marko, Peter Lényi, Marek Harčarík, Marián Lucký
Investor Mesto Leopoldov
Projekt 2015
Realizácia 2017
Riešené územia 1 329 m2
Spevnená plocha 688,26 m2
Počet hrobových miest 149 jednohrobov a 40 dvojhrobov

27 REALIZÁCIA

Federico Díaz

Eccentric
Gravity
FOTO: BOYSPLAYNICE

CELKOVÁ SITUACE - SADOVÉ ÚPRAVY
MĚŘÍTKO 1:400

SADOVÉ ÚPR

Nová výsadba str
přilehlé komunika
Stromy jsou osaze
stromů je řešena
plastovou záslepk

Parter je po celé d
délka živého plotu
pozinkovaného ko

NOVÁ VÝSADBA (2xJERLIN) ŽIVÝ PLOT V GABIONOVÉM KOŠI ŽIVÝ PLOT V GABIONOVÉM KOŠI
STÁVAJÍCÍ STROM š.400mm, výška 1,15m š.400mm, výška 1,15m

(HRUŠEŇ) STÁVAJÍCÍ STROM NOVÁ VÝSADBA (5xSAKURA)
(JERLIN)
TARTANOVÝ POVRCH

TARTANOVÝ POVRCH

NOVÁ VÝSADBA (1xJERLIN)

NOVÁ VÝSADBA (1xJERLIN)

NAD KRÁLOVSKOU OBOROU

Celková situácia

„Projekt pracuje so sivou infraštruktúrou mesta, ktorú sme zdedili z čias
industrializácie. Tieto systémy väčšinou segregujú ľudské a technické
priestory. Tato intervencia sa snaží začleniť komín výduchu z cestného tunela
do mestského tkaniva nielen ako monument, ale aj ako verejný úžitkový
priestor s novým charakterom, ktorý zmäkčuje jeho dominanciu povrchovým
štruktúrovaním a zakomponúva priestor na hru a cvičenie.“

28 REALIZÁCIA

29 REALIZÁCIA

Datum: 10.04.2015

Rozvinutý plášť výduchu

32 REALIZÁCIA

Dana Čupková: Teší ma, že sa spoznávame. Většina lidí měla obavy, že tam bude ještě více stavitelé a inženýři pracovali do doby, než
Výber realizácií v tomto čísle sa zameriava smogu, než je běžné. To je první věc. Sociálně měli k dispozici jakékoliv simulace, software
na architektúru z pohľadu vplyvu krajiny na a kulturně to byla zajímavá debata, ale velmi a počítačové modely. To znamená, že oblouk
systémovú ekológiu. Zaujímajú ma princípy protáhla realizaci a taky to byla zkouška mé vytváří samotná gravitace a je vlastně ideálním
tvarovania verejných priestorov, ktoré trpělivosti. Vyměnili se tři primátoři, průtahy obloukem. Je to jakýsi znak a projev toho, s čím
zahŕňajú prírodné procesy a ekologické nastaly kvůli různým překážkám především se pracovalo po celou dobu budování tunelu,
infraštruktúry a zároveň využívajú nové občanských sdružení a politiků, zejména když tedy s gravitací. Od rána do večera jsem se
technológie, ktoré integrujú kultúrnu toho politika skutečně nezajímala podstata, neustále zabýval tím, abych klenbu držel a bylo
dimenziu. Váš projekt je zaujímavý ale pouze dopad jeho vlastního prohlášení. to funkční, vztahem funkce a projevu síly, která
práve z tohto pohľadu. Zdalo sa mi, že Každá debata nad nezhoršováním smogu pak je na Zemi neměnná. Je to typ konstantní síly,
nazývate tento priestor „výdych“ a nie trvala rok a musely ji potvrdit různé znalecké se kterou architekti, stavitelé nebo urbanisté
„výduch“, čo sa mi veľmi páči ako metafora posudky. Byl to paradoxní boj, vzhledem dodnes pracují prostřednictvím statiky. Estetika
kolektívneho urbánneho dychu alebo k tomu, že ten tunel pomáhá městu skutečně tedy není náhodná, pracuje s ornamentem gra-
výdychu mesta.1 Váš projekt pracuje extrémně. Od doby, kdy se zprovoznil, nikdo si vitace. Tomu bylo přizpůsobeno i hřiště, kdy mi
so sivou infraštruktúrou mesta, ktorú nestěžoval, spíše naopak to pomohlo a vnáší přišlo důležité nedívat se na sochu, ale vnímat
sme zdedili z čias industrializácie. Tieto to do města klid. Samozřejmě se můžou vést vše v pohybu. Někdo kolem prochází nebo pro-
systémy väčšinou segregujú ľudské různé diskuze, nakolik je estetický, nakolik jíždí. Připadalo mi zajímavé ještě připojit fyzické
a technické priestory. Vaša intervencia sa mohl být lepší, ale funkčně, v rámci dopravní cvičení, které jsem chápal jako zajímavý projev
snaží začleniť komín výduchu z cestného infrastruktury je velmi podstatný. Dalším překonávání gravitace, s níž tělo neustále
tunela do mestského tkaniva nielen ako momentem bylo místo jako takové. Ve chvíli, konfrontujeme na nevědomé úrovni. Takže
monument, ale aj ako verejný úžitkový když se začalo kopat a vytvářet základy pro i cvičební prvky, workout je naohýbán podle
priestor s novým charakterom, ktorý výduch, který samotný má nějakých šedesát gravitačního pole. Když se pozorně podíváte,
zmäkčuje jeho dominanciu povrchovým metrů, na povrchu dvacet, tak místní obyvatelé jsou tam určité ohyby ocelových prvků, které
štruktúrovaním a zakomponúva priestor začali být nervózní, protože jim před domem vznikly simulací působení gravitačního pole
na hru a cvičenie. Chcela som sa opýtať, začal vyrůstat betonový válec, který jim přede- a až následně byly zrealizované.
aký bol princíp tvorenia projektu. Do akej vším esteticky zlikviduje životní prostření. Tady
miery ovplyvnila charakter tohto priestoru nastal zajímavý moment, původně se měly řešit D. Č.: Myslím si, že estetika povrchovej
industriálna ekológia a nové technológie? dva výduchy, ale jednomu z občanských sdru- geometrie, ktorá kodifikuje správanie
A ako realizáciu vlastne vnímate dnes? žení se podařilo celý projekt zastavit, protože materiálu, reflektuje aj ľudskú prácu
si nepřáli, aby plášť výduchu byl zpracovaný a proces materializácie. Rovnako reflektuje
Federico Díaz: Budu teď mluvit bez pořadí, umělecky. Podle nich měl být porostlý břeč- podzemné siete a vizuálne ich spája
není to postavené tak, jak po sobě události ťanem v kombinaci s horolezeckou stěnou, s nadzemnou štruktúrou. Vnímanie funkcie
následovaly podle časové posloupnosti, ale tak, což se nepodařilo z legislativních důvodů výduchu ustupuje do pozadia. Niežeby
jak jsem je vnímal. V zásadě celá infrastruktura zrealizovat. Ale zpět k našemu projektu, který bol systém menej funkčný, ale priestor
tunelu je skutečně monumentální a projevuje se podařil, a velmi úspěšně. nepôsobí ako dopravná infraštruktúra.
se na povrchu viditelnější částí v podobě Nové referencie, ktoré vytvárate orna-
výduchů nebo vjezdů a výjezdů. Jinak je Druhé občanské sdružení, vedené Zdeňkem mentálnym vrstvením objektu, a jeho
celková struktura vnímaná více v pohybu, Lukešem, významným teoretikem architektury, napájanie na širší priestor hry a ľudskej
tedy z pohledu řidičů. V zásadě jsou výduchy a dalšími, například Olgou Sommerovou, aktivity, ako je napríklad cvičenie, sú
postavené strategicky na místech, se kterými prosadilo výtvarnou soutěž, z které vzešla momenty, v ktorých sa infraštrukturálne
není možné tak úplně manipulovat. To zna- naše prvotní varianta, která byla jiná, než byla a kultúrne významy prelínajú.
mená, že jestliže inženýr počítá s požárem, tak ta nakonec zrealizovaná. Omezily se finance,
musí umístit výduch strategicky na takovém jak to tak většinou bývá. Během těch deseti F. D.: V tom vás jenom podpořím, v té době
místě, aby zachránil životy lidí v tunelu. Výduch let měl projekt asi tři podoby. Tohle sdružení jsem vystavoval v Belvederu, výstava měla
jako takový nepracuje s exhalacemi smogu, ale prosadilo, že nezůstane jenom funkční beto- stejný název jako toto dílo, Eccentric Gravity.
je zapojený strategicky jenom ve chvíli, když nový válec. Ten může být také krásný, pokud Zajímal mě ornament práce a ornament masy.
se vyskytne vyšší míra kouře, pomáhá požár- ten beton zpracovává někdo, kdo tomu rozumí, Dva teoretikové, Elias Canetti a Siegfried
níkům odsávat zplodiny. Když je pravidelný ale to, bohužel řeknu otevřeně, v Čechách jen Kracauer, vyloženě popisují tělo v pohybu, ať
provoz, ať už menší nebo větší, výduchy jsou tak nejde. Nakonec jsme prosadili a pomocí už při hře nebo práci, takže i to mě v tu chvíli
vypnuté. To zpočátku zpomalilo samotnou nových technologií robotické fabrikace vytvořili zajímalo. Samotné workouty byly zpracovávány
stavbu téměř o deset let, protože většina lidí dílo, které se jmenuje Eccentric Gravity. Jeho v tomto období a tomto uvažování.
v okolí, občanských sdružení a dalších zainte- křivky, se kterými je člověk konfrontovaný,
resovaných, musela být seznámena s tím, že vycházejí z principu gravitační křivky, což D. Č.: Ďakujem za rozhovor.
stavba nezhorší kvalitu prostoru, ve kterém žijí. je vlastně jednoduchá řetězovka, se kterou

1 Federico Díaz naozaj používa technicky
nesprávny termín „výdech“, ktorý bol
redakčne upravený na „výduch“, pozn. red.

Názov Eccentric Gravity
Adresa Nad Královskou oborou, Praha-Bubeneč, Česká republika
Autor Federico Díaz
Spolupráca Filip Dubský, Aleš Hvízdal, Lukáš Kalivoda, Daniel Marko, Dmitrij Nikitin, Jan Paclt,
Jakub Petr, Petr Pufler, Arťom Zavorochin
Investor Hlavné mesto Praha
Projekt 2015
Realizácia 2020

33 REALIZÁCIA

WOVEN FOTO: JÁN VIAZANIČKA
Pod tým
nad tým

„Projekt pracuje s navrstvovaním významov alebo znakov, ktoré odkrývajú
archeológiu miesta, disciplíny, materiálov a ekológie. Prístup k tvarovaniu
prostredia je veľmi haptický a kombinuje tvrdé a mäkké materiály s pôvodným
prostredím. Inštalácia má urbánno-participačný charakter: obsahuje zložku hry
a nie je len statickým objektom. Dynamika rozkladania, skladania a odkrývania
archeologických vrstiev podporuje vznik nových rovín a terénov, ktoré sa dajú
používať a prepájať novými spoločenskými aktivitami. Navrstvovanie starej
budovy novou mäkkou inštaláciou vytvára súhrn objektov alebo kolážnu
kompozíciu s jednotnou identitou priestoru.“

34 REALIZÁCIA

35 REALIZÁCIA

36 REALIZÁCIA

Dana Čupková: Váš projekt ma zaujal, v otvorenom priestore nadväzujú. Komponujete D. P.: Áno, bol to typ workshopu, ale nie
pretože pracuje s adaptáciou existujúceho to s tehlovým domom, v rámci ktorého mäkká študentský workshop, ktorý spomínam. Bola
prostredia a vytvára urbánny priestor oranžová stena nadväzuje na štrukturalizáciu to niekoľkodňová rezidencia, počas ktorej
formou inštalácie. Jeho mierka berie tehly aj pódia a na prechody ich rozličného sme v Hájovni bývali aj stavali spolu s lokálnou
do úvahy participáciu hrou, blízke hre tvarovania. Váš estetický jazyk vychádza komunitou už podľa hotového návrhu, ktorý
slov a rozoberanie písmen názvu vášho z dostupnosti a dosiahnuteľnosti materiálov, vznikol predtým. Do areálu Hájovne sme sa
kolektívu „Popletene“: Woven/Women. ale nie je nimi limitovaný. Je navrstvený do počas nasledujúcich dvoch rokov vrátili s ďal-
Pracujete s navrstvovaním významov prostredia novým spôsobom a vytvára urbánny šími intervenciami, ktoré vznikali podobne.
alebo znakov, ktoré odkrývajú archeológiu priestor, ktorý sa dá rozkladať a adaptívne
miesta, disciplíny, materiálov a ekológie. používať. Chcela by som vedieť, do akej miery D. Č.: Posun ľudskej práce do roviny
Váš prístup k tvarovaniu prostredia je veľmi sú vaše vstupy inšpirované náhodnosťou. A do navrhovania je dôležitým princípom a dáva
haptický a kombinuje tvrdé a mäkké mate- akej miery vychádzajú vyslovene z limitácie návrhu novú identitu. Predindustriálna
riály s pôvodným prostredím. Inštalácia má materiálu, čo sú základné stanoviská vašej spoločnosť fungovala týmto spôsobom,
urbánno-participačný charakter: obsahuje spolupráce. Vytváranie architektúry je vždy ale počas modernizmu, a hlavne jeho
zložku hry a nie je len statickým objektom. niečím limitované, čo môže byť problém alebo socialistickej verzie sa individualita
Dynamika rozkladania, skladania a odkrý- pozitívne východisko návrhu. Zdá sa mi, že ľudského zásahu z priestorov vytratila.
vania archeologických vrstiev podporuje váš low-tech prístup je zámerný a návrhy sú Industrializácia podporovala buď homo-
vznik nových rovín a terénov, ktoré sa dajú koncipované v rámci participačného porozu- génnu anonymitu architektúry, alebo jej
používať a prepájať novými spoločenskými menia s priestorom aj s ľuďmi. Technologicky hrdinský monumentalizmus podložený ide-
aktivitami. Navrstvovanie starej budovy a environmentálne je to postavené na použití ológiou doby. Súčasná technológia, hlavne
novou mäkkou inštaláciou vytvára súhrn minimálnej energie na tvarovanie materiálov, v rámci distribučných modelov robotiky,
objektov alebo kolážnu kompozíciu ktoré vytvárajú komplexný priestor. V jadre dokáže pracovať viac lokálne, diverzne
s jednotnou identitou priestoru. To je moja vašich projektov je architektonická estetika a kolaboratívne s ľudským zásahom, čo by
interpretácia, ale je to aj otázka pre vás. materiálov s minimálnymi prostriedkami, ktoré mohol byť ďalší posun vo vašej práci. Váš
Zaujíma ma váš princíp narábania s tvaro- sú vynesené na úroveň dizajnu. Tento prístup je akupunktúrny prístup k navrhovaniu, ktorý
vaním pôvodného historického priestoru pre mňa najzaujímavejší zo spoločensko-eko- aktivuje organizáciu práce, je centrálnou
od jeho kontextu až po taktilný objekt. logického hľadiska. Myslím si, že stojí za to súčasťou projektu a je evidentný v jeho
porozmýšľať o tom a nadviazať na to, ako sa vyjadrení aj v estetike priestoru.
Danica Pišteková: Pre nás sú rovnako dôležité priestor používa a ako naň ľudia reagujú. Je to
viaceré zložky projektu. Prvou je prostredie. otvorená otázka. A. C.: Aj špecifickú mierku, ktorej sa spolu
Tu bolo veľmi limitujúce, Hájovňa je v podstate venujeme, od začiatku ovplyvnilo to, že
na kopci v lese a k dispozícii bola pomerne D. P.: Veľmi sa mi páči, ako si to zhrnula, lebo je navrhujeme niečo, čo si minimálne vieme
malá plocha so starým betónovým hnojiskom, to podľa mňa tak. Asi to vychádza z prostredia, predstaviť, že budeme vedieť my samy vyrobiť
ktoré bolo samo osebe výrazným obmedzením. z ktorého pochádzame. Stretli sme sa na či postaviť. Dnes už síce často spolupracujeme
Ďalej pracujeme so svojimi architektonickými Katedre architektonickej tvorby VŠVU, kde s výrobcami, ale nachádzame sa stále v mierke
zámermi, ktoré s kontextom priamo nesúvisia. sme sa skamarátili vo vertikálnych ateliéroch, malej architektúry alebo urbánneho nábytku.
Tu sme si chceli vyskúšať hĺbenie alebo odo- boli sme však motivované robiť niečo navyše, Vieme s ňou pracovať od návrhu až po výrobu
beranie, ktorého otázku sme v sebe nosili už plánovali sme výstavy a projekty, ktoré sa nikdy detailov. Autorská kontrola však nie je pre nás
dlhšie. Často pracujeme aj s komunitami alebo nepodarili, zúčastňovali sme sa na „design- podstatná. Participácia a spolupráca s vonkaj-
s občianskymi združeniami a stavebná časť build“ workshopoch v zahraničí a študentských šími vplyvmi sú pre nás stále zaujímavé a dôle-
tohto projektu prebiehala práve v spolupráci so architektonických súťažiach, a hoci sme sa žité. Baví nás však to, že v tejto mierke vieme
skvelou komunitou okolo Hájovne, objekt sme ako študentky k nejakej realizácii vtedy ešte veľa vecí otestovať oveľa rýchlejšie a priamejšie,
teda realizovali svojpomocne počas niekoľkých nedostávali, robili sme svoje víkendové dielne, takmer vlastnými rukami, vlastným dotykom.
dní priamo v Hájovni. Niekde na križovatke kde sme napríklad stavali takmer dvojmetrové Nie je tam taká zložitá hierarchia procesov
týchto zložiek plných neistôt, prekvapení tensegrity. Zároveň sme nemali potrebu ani a povolení. Je to aj mierka, ktorá je blízko k telu.
a obmedzení sa rodia naše projekty. túžbu pracovať vo veľkých ateliéroch, kde by Rady rozmazávame klasické katalógové typoló-
sme plnili konkrétne čiastkové úlohy. Chceli gie foriem či mobiliára. Svoje objekty nedefinu-
Anna Cséfalvay: Zdôraznila by som to prehlbo- sme si všetky fázy vyskúšať samy na vlastnej jeme len jednou konkrétnou funkciou či štan-
vanie. Zadaním bolo hnojisko prekryť a vytvoriť koži. Čiže nám od začiatku vždy niečo chýbalo. dardom. Preto pódium v Hájovni nemohlo byť
rovnú platformu, ktorá by slúžila ako javisko Skúsenosti, vedomosti, plány, organizácia či len rovná doska, ale hrá sa s násobením ďalších
alebo vyvýšené miesto na rôzne typy aktivít zdroje. Začali sme malou mierkou, aby sme ju funkcií či možností, vznikajú nové situácie, nové
či workshopov kultúrneho centra. Pre nás dokázali zvládnuť od návrhu až po realizáciu, priestorové či funkčné interpretácie, nečakané
to však bola šanca aplikovať svoju vnútornú keďže samotná výroba čisto v našej réžii bola spojenia s krajinou. Alebo dokonca nové vrstvy,
ideu a dieru hnojiska v podstate zachovať. úplne bežnou a prirodzenou súčasťou našich tu v podobe mäkkej steny z modulov z vyrade-
Architektonický zámer teda nadviazal na projektov. A na tento princíp „navrhni a postav“ ných textilných popruhov na existujúcej fasáde.
kontextuálne obmedzenie a vzniklo deravé sme hneď po škole, v roku 2013, nadviazali [1:1] Myslím si, že to umožňuje oveľa aktívnejší
pódium. Objekt má však viacero spôsobov WORKSHOPOM, letnou školou pre študentky prístup k architektúre, ku krajine či k vrstvám,
použitia, diera sa zapĺňa drobným mobiliárom a študentov, ktorú organizujeme každoročne ktoré vznikli pred nami. A to nielen pre nás
a zadanie v podobe rovnej plochy je splnené. dodnes. Čiže áno, z problémov či dokonca architektky, ale aj pre používateľov a používa-
Alebo sa pódium vďaka výplni, kockám na z núdzových riešení si vytvárame vlastný teľky našich objektov. Človek často musí na to,
sedenie, rozsype do okolia a javisko sa rozleje program, prístup a metódu. ako môže danú vec používať, prísť sám a často
do rôznych zákutí a performerom sa tak môže len s minimálnou nápoveďou.
stať každý z nás. D. Č.: Robil sa projekt vo forme
workshopu? Bola tam participácia
D. Č.: Podľa mňa nejde len o pódium ako aj v rámci konštrukcie?
objekt, ale o súhrn objektov, ktoré na seba

Názov Pod tým nad tým
Adresa Hájovňa/kultúrno-turistické centrum, Nad Rozgrundom 1, Banská Štiavnica
Autorky WOVEN – Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková, Danica Pišteková
Spolupráca NAD TÝM – Červená Studňa, o. z.
Investor NAD TÝM – Červená Studňa, o. z.
Projekt 2019
Realizácia 2019
Zastavaná plocha 20,5 m2

37 REALIZÁCIA

Ilona FOTO: SZABOLCS VIDA
Németh

Plávajúce
záhrady

„Projekt je veľmi poetický, aj keď je založený na postindustriálnom princípe
tvorenia nových ekológií v priestoroch, kde také systémy neexistujú. Pracuje
s dynamikou prostredia, s prírodnými druhmi a vytvára novú syntetickú
ekológiu. Na druhej strane sa prírodným procesom vody a divočiny
podriaďuje. Týmto posúva kultúrne vnímanie záhrad a prostredia do
polohy, v ktorej sa príroda neprispôsobuje architektúre, ale architektúra
sa prispôsobuje prírode. Plávajúce záhrady sa dajú ponímať aj ako
radikálny návrh návratu prírodných systémov do materiálov architektúry.“

38 REALIZÁCIA

Detail Záhrady budúcnosti

Detail Liečivej záhrady REALIZÁCIA
39

Skice Záhrady budúcnosti

Dana Čupková: Váš projekt na jednej z polypropylénu. Keď sme to robili prvýkrát, s krajinárom, ktorý rozumie biologickým
strane vnímam ako veľmi poetický, aj keď hľadali sme materiál, ktorý je dostatočne a rastlinným systémom, založená nie na
je založený na postindustriálnom princípe ľahký a má potrebné vlastnosti, neriešili sme konzultácii, ale na participácii vedomostí
tvorenia nových ekológií v priestoroch, jeho rozložiteľnosť v čase. A potom samotné z iných oblastí. Prírodné systémy sa stávajú
kde také systémy neexistujú. Pracuje záhrady. O čom by teraz boli francúzske participantmi toho, ako sa objekt záhrady
s dynamikou prostredia, s prírodnými a anglické záhrady, keď vieme, že sme stratili vyvinie a začne fungovať samostatnejšie.
druhmi a vytvára novú syntetickú ekológiu. nielen kontrolu prírody, ale aj ilúziu tej kontroly?
Na druhej strane sa prírodným procesom O prírode aj o sebe v kontexte prírody musíme I. N.: Bol to proces, vytvoriť záhradu budúcnosti
vody a divočiny podriaďuje. Týmto posúva uvažovať inak. Ako prežijeme v súčasnosti? si vyžaduje rôzne spolupráce. Takto sme o tom
kultúrne vnímanie záhrad a prostredia do A tak sme začali s kurátorkou Eszter Lázár uva- začali uvažovať spoločne s medzinárodnou
polohy, v ktorej sa príroda neprispôsobuje žovať, aké by mohli záhrady byť, a dopracovali skupinou odborníkov z viacerých univerzít
architektúre, ale architektúra sa prispôso- sme sa k záhrade budúcnosti a liečivej záhrade. a s Michalom Marcinovom. Bolo čoraz jasnejšie,
buje prírode. V mojom ponímaní posúvate že to musí spočívať naozaj v tom, že počúvame
hranicu hybridného tvarovania prostredia. D. Č.: Naša koncepcia prírody sa v antro- prírodu, spoznávame, čo je v nej, snažíme sa to
V rámci moderny bola príroda segregovaná pocéne podstatne zmenila. Prechádzame pochopiť a pridať niečo, čo vychádza z ponú-
alebo vytláčaná z architektúry. Vaše od dominancie človeka a jeho kontroly prí- kaných podmienok. Na začiatku sme chceli
plávajúce záhrady sa dajú ponímať aj rodných systémov k novému hybridnému pozbierať rôzne semená z Kasselu, ktoré tam
ako radikálny návrh návratu prírodných tvarovaniu prírodného materiálu. Možno aj prichádzali v posledných desaťročiach a obja-
systémov do materiálov architektúry. k lepšiemu porozumeniu bio-syntetických vujú sa napríklad na brownfieldoch. Potom
prírodných systémov, ktoré majú zrazu sme sa stretli s výskumom profesora Floriana
Ilona Németh: Plávajúce záhrady majú niekoľko úplne iné estetické a kompozičné výcho- Bellina-Hardera a jeho tímu z Kasselskej
vrstiev. Pôvodne sme ich robili na medziná- diská na to, aby sa mohli začleniť naspäť univerzity, kde vytvárajú zelené plochy kam-
rodnú výstavu v Budapešti v roku 2011. Vtedy do úžitkového priestoru a samostatne tam pusu tak, že nechávajú prírodu rásť a skúmajú
prišla výzva vytvoriť niečo na vodnú plochu. prežiť a regenerovať sa. Ak majú prírodné jednotlivé rastliny. Prišli sme na to, že najlepšie
Chcela som vytvoriť objekt, ktorý z prostredia systémy fungovať na báze samoudržiava- bude preniesť plochu z kampusu aj s pôdou, so
vody vychádza. Vždy robím kontextuálne nia alebo sebazveľaďovania, ich tvarovanie semenami a s rastlinami aj s celým výskumom
umenie, uvažujem o priestore, v ktorom dielo a začleňovanie do architektúry musia v rozmere záhrad tak, ako to je, a pridať k tomu
musí nejakým spôsobom fungovať. Preto vychádzať viac z krajinno-ekologických niečo na základe počúvania prírody.
som sa rozhodla pre záhrady na ostrovoch dynamík než z gesturálnej kompozície.
ako symbolické kontrolované priestory, keď Hrá rolu, aké rastliny sa použijú, ako sú Michal Marcinov: S týmito témami sa snažíme
teda prijmeme, že prírodu možno do určitej umiestnené a ako sú tvarované povrchy, pracovať už dlhšie, takže sme vedeli hneď
miery kontrolovať. Vtedy som sa zaoberala aby podporovali dynamiku rastu. Myslím reagovať, o čom by záhrada budúcnosti
viac človekom ako indivíduom. Na to, aby sme si, že túto novú divočinu v rámci ľudského mala byť a akú informáciu pre návštevníkov
sa cítili v bezpečí, potrebujeme práve taký životného prostredia musíme začať by mala niesť. Dnešné záhrady často vychá-
kontrolovaný priestor. Pracovala som s kla- prinášať naspäť veľmi zámerne. Nemôžeme dzajú z klasických kompozičných princípov,
sickými záhradami, francúzskou a anglickou, sa vracať k modelu Versailles a k renesanč- respektíve komerčne degradujú, ale poznatky
ktoré dobre odrážali kontrastné prístupy ným alebo barokovým záhradám, lebo sú a znalosti sú už oveľa hlbšie než v minulosti. Aj
človeka k ich komponovaniu. No keď minulý neudržateľné. Veľmi sa mi páči evolúcia keď je zrejmé, že záhradníci, ktorí komponovali
rok prišlo pozvanie znovu pracovať s týmito vašich plávajúcich záhrad od ich kontrolo- záhrady počas renesancie a baroka, mali veľké
záhradami na documente, mala som s nimi viac vanej podoby až do ich divokejších foriem. znalosti. Spôsob života sa za posledné stáročia
problémov. Jednak preto, lebo sú vytvorené Viem, že je pre vás dôležitá spolupráca výrazne menil a s tým aj spôsob a miera vplyvu

40 REALIZÁCIA

Skice Liečivej záhrady

človeka. Problémy začíname pociťovať všetci záhrada a nie ako lúka. Pritom sme sa vedeli ale aj o tom, že záhrada akupunktúrne
globálne. Zamysleli sme sa nad tvorbou záhrad oprieť o prácu Pieta Oudolfa, ktorého verejnosť pomáha širšiemu prostrediu. Uvedomenie
ako nad niečím, čo dokáže prírode pomôcť vníma ako zakladateľa „divokého“ prístupu si, že v rámci ekologickej a klimatickej
regenerovať. Mali sme tu obdobie, ktoré len k tvorbe záhrad. Potom sme dopĺňali druhy. krízy má pestovanie záhrad iný význam
čerpalo prírodné zdroje, a začíname si uvedo- Vedeli sme, že je tam napríklad väčší podiel tráv a pravdepodobne aj inú estetiku. Nejde
movať, že treba k nim začať pristupovať inak. a menší podiel kvitnúcich bylín, tak sme reago- o kompozičnú kontrolu živého materiálu,
Takto sme začali pracovať na návrhoch záhrady vali doplnením kvitnúcich druhov, aby sme sa ale aj o to, že živý materiál má svoju
budúcnosti a záhrady zdravia, ktorá tiež bola stále držali v téme záhrad a výsledok nepôsobil dynamiku, ktorej musíme lepšie rozumieť.
relatívne náročná na naštudovanie informácií, len ako kus krajiny vytrhnutý z okolia. Váš projekt posúva princípy navrhovania
čo s čím dokáže koexistovať v takom malom od kompozičného gesta do rozhovorov
a izolovanom priestore. Aj toto bolo pre nás I. N.: Bolo to komplikované aj pre pochopenie so záhradou a s jej budúcnosťou.
poučné. Dospeli sme k tomu, že demonštrácia bežného človeka. Napriek tomu, že obe
budúcnosti záhrad by mala upozorniť, že záhrady sú konceptuálne a očakávate nejaký I. N.: Zaujímavé bolo aj to, že jestvuje obrovský
príroda dostáva rany a možno skôr než našu prekvapivý efekt, nakoniec sa podobajú tomu, kontrast medzi diverzitou záhrady budúcnosti
pomoc potrebuje našu pozornosť, aby sa na čo sme zvyknutí alebo čo sme naučení oča- a liečivej záhrady. Keď máme desať typov
mohla regenerovať, a malo by nám na tom kávať. Hovorím to preto, lebo musíme nastaviť rôznych rastlín a tie sa správajú úplne inak, ako
záležať, pretože je to naše životné prostredie. inak aj svoje vnímanie. Veľakrát som dostala sme si predstavovali, pretože je iné počasie,
Takto sme to vnímali a tak sme k tomu aj otázku, prečo je to záhrada alebo prečo si viac pršalo alebo bolo viac slnka. A niektoré
pristupovali. Vďaka odbornej literatúre, ktorou myslím, že toto je záhrada, keď to vyzerá ako rastliny prerástli tie ostatné. Zaujímavý je aj
disponujeme, sme boli schopní identifikovať susedná lúka. Občas som aj ja mala taký pocit, sociálny rozmer celého projektu. O záhrady sa
druhy rastlín, ktoré vieme do záhrady doplniť. aby sme skúsili s tým ešte niečo urobiť, ľudský starali ľudia, ktorých som vybrala na základe
Keď sme zostavili zoznam rastlín, ktoré z nášho zásah mi v istom zmysle chýbal. inzerátu. Celý čas sme boli v kontakte, posielali
pohľadu dokážu pomôcť pôde, s ktorou pracu- mi fotky, konzultovali sme údržbu…
jeme, ukázalo sa, že druhovo sa vo veľkej miere D. Č.: Je zaujímavé a dôležité, že musíme
už v miestnej pôde nachádzajú. Na to sme sa zmeniť svoje vnímanie toho, čo je D. Č.: Áno, to je krásne.
snažili naložiť ďalšiu vrstvu a vytvoriť záhradnú záhrada. Výhody divokých záhrad nie
paletu tak, aby naozaj čo najviac pôsobila ako sú len o osobnom vlastníctve a pôžitku,

Názov Plávajúce záhrady: Záhrada budúcnosti, Liečivá záhrada/Floating Gardens: Future Garden, Healing Garden
Adresa Bootsverleih Ahoi, rieka Fulda, Kassel, Nemecko
Autorka Ilona Németh
Spolupráca Marián Ravasz (architektúra); LABAK - Michal Marcinov, Katarína Stanislavová (krajinná architektúra); Stefan Körner, Florian
Bellin-Harder (odborné konzultácie); Maximilian Mechsner (záhradník); K&K Stauden (záhradníctvo); kurátorky OFF-Biennale Budapest
Investor documenta a Museum Fridericianum gGmbH v rámci výstavy documenta fifteen
Projekt 2011 – 2022
Realizácia 2022
Rozmery 300 x 400 x 90 cm (2 ks)

41 REALIZÁCIA

Anetta Mona
Chişa
& FOTO: ARCHÍV AUTORIEK

Lucia
Tkáčová

Črevo

„Objekt Marxovho hrubého čreva povyšuje mikrobiómový argument
a vnútornú ekológiu tela, ktorá ovplyvňovala jeho existenciu: zväčšený
tráviaci orgán je zrazu v centre všetkého diania. Na jednej strane je to
metaforická inštalácia, na druhej strane však organické princípy a estetika
jej zakomponovania do priestoru plynú prirodzene z krajiny a dajú sa veľmi
jednoducho spoznávať ľudským telom, hapticky. Inštalácia vytvára veľmi
hravú, ale aj kritickú navrstvenosť významov, hlavne svojou nadrozmernosťou.
Zároveň pracuje s novým jazykom tvarovania verejného prostredia – v rámci
inverzie – zvnútra von. Nejde o singulárnu monumentalitu, ale o prepojenie
vnútorného ľudského tela s horizontalitou krajiny.“

42 REALIZÁCIA

43 REALIZÁCIA

44 REALIZÁCIA

45 REALIZÁCIA

46 REALIZÁCIA

Dana Čupková: Váš projekt je fascinujúci hlavy, zobrazovanie „hrdinov“ ako portrétov vnímame túto sochu ako miesto premeny
na viacerých úrovniach, nielen čo sa týka alebo búst, pripomína karteziánsku deka- – miesto, kde sa odohráva politika imunity
estetiky komponovania v prostredí, ale aj pitáciu – dualistické mrzačenie ľudského a autoimunity.
kritiky anachronickosti monumentov, ktoré organizmu –, ilustrujúcu oddelenie tela od
heroizovali individuálne egá, cez ktoré sa mysle. Tento patriarchálny kánon zobrazova- D. Č: Váš argument nadväzuje na koncept
konštruovala fiktívna história ideológie nia, ktorý oddeľuje hlavu od tela a ako trofej politickej ekológie, ktorá nás posúva od
a potláčala sa diverzita názorov aj prostre- ju vystavuje na verejnosti, je pravdepodobne antropocentrizmu a centralizovaných
dia. Architektúra fungovala rovnako, keďže atavizmom aktu lovu hláv, ktorý v dejinách organizácií priestorov k iným partici-
modernizmus mal tendenciu štandardizo- často praktizovali bojovníci. Hlava bola vždy pačným modelom koexistencie v rámci
vať ľudskú osobu a lokálny heroizmus sa najvyššou korisťou moci. Táto prax vychádzala ktorých participanti verejnej sféry majú
vždy identifikoval s nejakou singulárnou z presvedčenia, že hlava obsahuje „hmotu byť všetky žijúce a nežijúce organizmy.
mužskou osobnosťou, ktorá sa stávala duše“ alebo životnú silu, ktorú možno využiť V rámci tohto myslenia sa práca a pôžitok,
ideálom normalizácie, čo bolo nielen a udržať. Doteraz sa jej pripisuje schopnosť ľudia a druhy životného prostredia
spoločensky, ale aj ekologicky problema- oživovať telo aj zodpovednosť za myslenie nemajú segregovať, ale prepájať – čím sa
tické. Vaša inštalácia je vtipnou kritikou a vedomie; považuje sa za sídlo intelektu. Prin- vytvára širší model inkluzivity. V tomto
monumentality a nereálnej nadľudskosti cíp „tête coupée“ v pamätníkoch nadväzuje na kontexte ma zaujíma vytváranie identity
týchto heroizmov, ktoré zhmotňuje aj Mar- rozšírenú vieru v hlavu ako najdôležitejšiu časť vášho objektu. Tvarovanie prostredia
xova hlava v Chemnitzi. Objekt Marxovho tela a podporuje patriarchálny diktát logiky, má silu naratívneho faktora, ako komu-
hrubého čreva povyšuje mikrobiómový racionality a cerebralizmu. Autorita sa väčši- nikuje zámer z čisto materiálového
argument a vnútornú ekológiu tela, ktorá nou spája s hlavou, ktorá sa považuje za sídlo a priestorového hľadiska. Jane Bennettová
ovplyvňovala jeho existenciu: zväčšený somatickej vlády, za „hlavné mesto“ tela. rozpráva o „vibrant matter“ (živej hmote),
tráviaci orgán je zrazu v centre všetkého o samointerpretačnej sile priestoru
diania. Na jednej strane je to metaforická Racionalistický dualizmus bagatelizuje telo cez jej materiálové bytie. Vo vašom
inštalácia, na druhej strane však organické tým, že vynecháva topologickú zložitosť prípade ma verejný priestor „Čreva“ veľa
princípy a estetika jej zakomponovania vedomia, neberie do úvahy ostatné časti tela interpretačných vrstiev, ktoré sa začínajú
do priestoru plynú prirodzene z krajiny a ignoruje bytosti, ktoré žijú v útrobách alebo odkrývať poznávaním hrou. Zaujímajú ma
a dajú sa veľmi jednoducho spoznávať na koži. Sme telá s mnohými orgánmi a „ja“ ďalšie navrstvenia a vnemy, ktoré pre vás
ľudským telom, hapticky. Inštalácia vytvára nepatrí len hlave, nie je poskladané len zo sivej boli dôležité po dokončení inštalácie.
veľmi hravú, ale aj kritickú navrstvenosť hmoty. Naše telá sú plné inteligencie, naše
významov, hlavne svojou nadrozmernos- žalúdky sú plné neurónov, náš mikrobióm je A. M. CH. & L. T.: Dôležitou rovinou je pre nás
ťou. Zároveň pracuje s novým jazykom plný vôle žiť – to všetko sú v istom zmysle aj potenciálna zmena vnímania mestského
tvarovania verejného prostredia – v rámci ďalšie „ja“ v nás, ktoré komunikujú s mozgom, priestoru v Chemnitzi, Marxovej busty, prí-
inverzie – zvnútra von. Nejde o singulárnu menia ho, dávajú mu impulzy a formujú naše padne aj samotného Marxa, ktorú môže naša
monumentalitu, ale o prepojenie myšlienky, sny a túžby. socha spôsobiť. Ak si predstavíme Marxovu
vnútorného ľudského tela s horizontalitou hlavu ako jednu časť veľkého organizmu,
krajiny. Chcela by som počuť viac o vašom D. Č.: Inštalácia je teda veľmi zmyslovo mesto Chemnitz sa stane nositeľom zvyšku
prístupe k tvorbe aj o širšom koncipovaní zameraná, ale je aj zmyselná a pozývajúca, jeho obrovského, prízračného tela. Ľudia
vašej feministickej pozície a spoločenskej a tým zvyšuje povedomie o somatických v Chemnitzi sa ocitajú v pomyselnom tele
kritiky, na ktorú táto inštalácia nadväzuje. procesoch a inteligencii tela. Aká bola Karla Marxa, môžu sa v ňom pohybovať,
Hlavne čo sa týka jej existencie v prostredí, reakcia verejnosti? Mňa fascinoval dodávajú tomuto gigantickému organizmu
interakcie s ľuďmi a aktivácie prostredia samotný objekt ako taký ešte predtým, životne dôležité živiny, produkujú sociálne
dostupnosťou objektu, ktorý možno rôzne ako som sa dozvedela, že je to črevo emócie a mestský metabolický odpad.
používať. Zrazu to nie je monument, ktorý a čie črevo to je. Niečo medzi balvanom V takýchto obrích urbánno-somatických
sa obdivuje z diaľky, ale je to taktilný a prírodnou hmotou, má veľmi silný taktilný súvislostiach sme si začali predstavovať ďalšie
povrch, ktorý funguje na haptickej úrovni. charakter. Ponúka sa na to, aby som sa ho časti Marxovho tela, iné orgány. Najfascinujú-
Inštalácia začína odkazovať na úplne iné chcela dotknúť, ľahnúť si naň, a nekomu- cejším z nich bolo pre nás práve hrubé črevo
roviny komunikácie toho, čo nás riadi, nikuje, že mám len stáť a obdivovať ho. – orgán, ktorý je domovom najväčšieho počtu
ako sme pripútaní k prostrediu, aké boli živých bytostí v ľudskom tele. Trilióny živých
metódy predošlých ideológií, kontroly A. M. CH. & L. T.: Somatické používanie mikroorganizmov žijúcich v črevách sú našimi
verejného prostredia a kolonizačnej a prežívanie sochy je pre nás dôkazom, že sa kľúčovými spojencami, ktorí nás udržiavajú pri
histórie teritórií, ktoré sú identifikované nám podarilo vytvoriť horizontálny, nehierar- živote tým, že spracúvajú potravu a zároveň
pamätnými vertikálnymi objektmi... chický priestor a objekt bez dominantného regulujú našu prefrontálnu kôru. Táto schop-
čítania, mimo stratifikácie a teritorializácie. nosť robí z čreva najvýznamnejšiu ekologickú
Anetta Mona Chișa & Lucia Tkáčová: Od našej Je to „hladký“ priestor, v ktorom sa môžu telá symbiózu ľudskej a neľudskej časti biosféry,
prvej návštevy Chemnitzu sme uvažovali hýbať, môžu ho preliezať, hrať sa alebo na je miestom vnútornej solidarity. „Črevo“ je
o tom, ako sa postaviť k impozantnému ňom odpočívať. Dalo by sa povedať, že svojou v skutočnosti vlastne pamätníkom Marxovho
pomníku Karla Marxa, ktorý je najväčšou prístupnosťou a taktilnosťou je monument mikrobiómu, ale aj mikrobiómu ako takého.
sochou Marxovej hlavy na svete. Celý pomník akýmsi farmakologickým priestorom, ktorý Marxova mikrobiálna flóra mala iste veľký
s podstavcom je vysoký vyše 13 metrov, by mohol produkovať zdravšie myšlienky vplyv na jeho myšlienky a tým vlastne aj na to,
samotná hlava meria 7,1 metra a váži 40 ton. a postoje. Je to verejné miesto, ktoré pozo- ako vyzerá náš dnešný svet. Určite si zaslúži
Premýšľali sme nad kultom hlavy ako repre- stáva zo sietí biologických, psychologických, pomník rovnako ako jeho hlava.
zentácie myšlienok a ideológií. Hegemónia politických a socio-kultúrnych vzťahov. My

Názov Črevo/The Gut
Adresa Schillerplatz, Chemnitz, Nemecko
Autorky Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová
Investor Mesto Chemnitz v rámci výstavy Gegenwarten | Presences
Realizácia 2020

47 REALIZÁCIA

Jiří Suchánek
Sonicave FOTO:ARCHÍVAUTORA

„Inštalácia je zakomponovaná do prehistorického prostredia, v ktorom
distribuované technológie sprostredkúvajú nové vnemy. Mení to aj naše
kultúrne porozumenie toho, ako stavať, bývať a byť v určitých priestoroch,
či už kolektívnych, alebo individuálnych. V súčasnosti je architektonický
aj estetický záujem o prírodné alebo prírodotvorné princípy tvorby
založený na hybridnom biotechnologickom prístupe a napätie medzi tým,
čo je prírodné a čo vytvorené, je súčasťou jeho palety. Projekt nadčasovo
používa zážitkové tvarovanie prostredia a predchádza to, čo sa teraz
deje v architektúre.“