Slovenské hrady a zámky

Marcel - Lednický hrad

Lednický hrad vznikol v druhej polovici
13. storočia. Jeho funkcia spočívala
predovšetkým v ochrane severozápadnej
hranice Uhorska, preto Lednica patrila
medzi kráľovské hrady. V rokoch 1259 –
1269 ho mal v držbe istý Marek, župan z
Lednice.

Budatínsky zámok

Budatínsky zámok[2] (iné názvy:
Budatínsky hrad[3][4], Budatín[5]) je
zámok[5] alebo hrad v širšom
zmysle[6] (alebo pôvodne hrad v
užšom zmysle, neskôr prestavaný na
zámok, ktorý sa nachádza v Žilinskej
mestskej časti Budatín, pri sútoku
riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a
sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom
Považské múzeum.

Lietavský hrad - Mirka

Lietava (-normovaný názov[1]; iný názov: Lietavský hrad; doložené
historické názvy Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva) sa nachádza 10 km
od krajského mesta Žilina v blízkosti vrchu Cibuľník na východnom
okraji Súľovských vrchov. Katastrálne leží na hranici medzi obcami
Lietava a Lietavská Svinná, v nadmorskej výške 635 m n. m.

Zuzana / Sklabinský hrad

Sklabiňa alebo Sklabinský hrad je
zrúcanina na nevysokom návrší (626 m n.
m.) tesne nad obcou Sklabinský
Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny
v severozápadnej časti Veľkej Fatry, 9 km
na východ od Martina. Svojou rozlohou
patrí k najväčším hradom Žilinského
samosprávneho kraja.

Lednický hrad vznikol v druhej polovici
13. storočia. Jeho funkcia spočívala
predovšetkým v ochrane severozápadnej
hranice Uhorska, preto Lednica patrila
medzi kráľovské hrady. V rokoch 1259 –
1269 ho mal v držbe istý Marek, župan z
Lednice.

Strečno (-normovaný názov[3]; iné názvy: Strečniansky hrad;
zastarano: Strežín; historické doložené názvy: Strechun,
Strechyn, Streczen, Streczan) je rekonštruovaná zrúcanina
stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvíjajúceho
sa okolo centrálneho jadra.

Lietavský hrad…

Hrad sa nachádza v Žilinskom kraji, 10 km na juh od Žiliny v katastri obce Lietava na vysokom
kopci nad obcou. Zrúcanina hradu Lietava patrí k najrozsiahlejším a hradným objektom na
Slovensku. Dnešná rozloha zrúcaniny leží na ploche 9 478 m2.

Bojnický zámok

Bojnický zámok patrí k najstarším pamiatkam na
Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante
hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine
zoborského opátstva. Málokto by veril, že dnes
majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom.
Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu
Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom
13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš
Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po
Matúšovi Čákovi sa na hrade v 14. a 15. storočí
vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody. V roku
1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval
svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po
smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská
a obývali ho až do roku 1526.

Bojnický zámok

Bojnický zámok patrí k najstarším pamiatkam na
Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante
hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine
zoborského opátstva. Málokto by veril, že dnes
majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom.
Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu
Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom
13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš
Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po
Matúšovi Čákovi sa na hrade v 14. a 15. storočí
vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody. V roku
1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval
svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po
smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská
a obývali ho až do roku 1526.

Kuneradský Zámok -Zuzana

Kuneradský zámok alebo Kaštieľ Kunerad je bývalý lovecký kaštieľ vo Svitačovej doline v katastrálnom území obce Kunerad vo výške cca
600 m n. m. Kaštieľ aj s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou.

Kaštieľ dal postaviť v roku 1916[1] gróf Balestrém, pruský junker. Stavba mala pôvodne slúžiť ako rekreačný lovecký kaštieľ pre vtedajších
cisárov Rakúsko-Uhorska a Nemecka – Františka Jozefa a Viliama II. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa tento zámer neuskutočnil. Slúžil ako
rodinné sídlo pre potreby rodiny Balestrémovcov, ktorý zámok navštevovali. Neskôr počas SNP mala v zámku sídlo 2. partizánska brigáda M.
R. Štefánika. Preto ho 25. septembra 1944 nemecké jednotky vypálili. Dnes tu je osadená pamätná tabuľa.[2]

Po rekonštrukcii v roku 1959 zámok slúžil na liečenie ochorení dýchacích ciest ako Liečebňa SNP Kunerad. Ďalšia rekonštrukcia prebehla v
roku 1974 a zámok prešiel pod Československé štátne kúpele Rajecké Teplice, neskôr Slovenské štátne kúpele Rajecké Teplice, respektíve
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s..

V roku 1996 kaštieľ prešiel spolu s kúpeľmi v Rajeckých Tepliciach do súkromného vlastníctva. Odvtedy bol využívaný len príležitostne.
Počas rekonštrukcie, 10. marca 2010 zasiahol strechu kaštieľa veľký požiar.[3] Po ôsmich rokoch, 20. októbra 2018 chátrajúci zámok opäť
vyhorel.[4]

Stavba je postavená v štýle modernej secesie podľa francúzskej architektúry. Kaštieľ dopĺňajú nárožné veže, vikiere, terasy s arkádami,
vonkajšie schodiská a park. K kaštieľu bola postavená kaplnka svätej Terezky Ježiškovej. Pôvodne bol kaštieľ moderne zariadený a pripojený
na vlastnú vodnú elektráreň.