Eurostav_6_2023

Odborno-vedecký recenzovaný časopis o stavebníctve a architektúre EUROSTAV 6/2023 HLAVNÁ TÉMA: DREVOSTAVBY 6/2023  29. ročník  ISSN 1335 - 1249  Cena 5,40 € vydáva Nakladatelství FORUM, s.r.o. EUROSTAV 6/2023 ŠPECIÁL Verejné priestory TÉMA Stavebná chémia Časopis EUROSTAV už kúpite aj v sieti Mediaprint-Kapa

Viac o školeniach a možnosť prihlásiť sa nájdete na www.forum-media.sk/produkty PRIESTUPKY A SPRÁVNE DELIKTY PREJEDNÁVANÉ OBCOU - TEÓRIA I PRÍPADY Z PRAXE PRIESTUPKOVÉ PRÁVO • OBJASŇOVANIE PRIESTUPKOV • BLOKOVÉ KONANIE • OBCE I OBECNÉ POLÍCIE Termín: 27. 6. 2023 Prednáša: JUDr. Helena Spišiaková Miesto konania: Online - priamy prenos V rámci reformy verejnej správy priebežne dochádza k prechodu kompetencií zo štátnej správy na obce (mestá) a vyššie územné celky. Prejednávanie priestupkov ale aj iných správnych deliktov patrí do kompetencie obcí. Dodržujete správne postupy a lehoty na jednotlivé konania? Viete, že aj jedna procesná chyba môže zhatiť celé konanie a vinník zostane nepotrestaný? Ako na vás dopadnú zmeny v zákone o obecnej polícii už od 1. 1.? Aké správne delikty musíte riešiť vy ako obec a ktoré naopak odovzdať ďalej? ČIERNE STAVBY V OBCI A PRECHOD KOMPETENCIÍ NA NOVÉ STAVEBNÉ ÚRADY NEOPRÁVNENÉ USKUTOČŇOVANIE STAVIEB A PENALIZÁCIE Termín: 26. 7. 2023 Prednáša: JUDr. Helena Spišiaková Miesto konania: Online - priamy prenos Vysoký počet čiernych stavieb je u nás dlhodobým problémom. Podľa viacerých štúdií patríme do skupiny štátov, kde je dokonca podiel takýchto nelegálnych stavieb v pomere k počtu populácie jeden z najvyšších. Kedy dielo nadobúda štatút čiernej stavby, ako sa dá dosiahnuť dodatočná náprava a aké sú dôsledky, ak stavebník tento stav nenapraví? Aké kroky môžu samosprávy na odstránenie čiernych stavieb podniknúť? STAVBYVEDÚCI: NOVÉ POVINNOSTI A ZÁKON O VÝSTAVBE NOVÝ ZÁKON O VÝSTAVBE = REVOLÚCIA PRE STAVBYVEDÚCI Termín: 26. 7. 2023 Prednášajúceho upresníme. Miesto konania: Online - priamy prenos Seminár má zoznámiť stavbyvedúceho s právnymi predpismi v stavebníctve a následne ich aplikovať do praxe. Vďaka semináru sa dozviete všetko potrebné – ako sa pripraviť na kontrolnú prehliadku stavby, či povinnosti a zodpovednosť stavbyvedúceho. Ako hlavný nositeľ odborného vedenia realizácie stavby sa naučíte používať manažerské schopnosti v praxi. BLÍŽIACE SA ODBORNÉ ŠKOLENIA

1 EUROSTAV jún 2023 aktuálne Mimoriadne funkčné zastrešenie terás či oddelených záhradných plôch pergolou ponúka modernú konštrukciu, vyrobenú z extrudovaného hliníka, čo jej zaručuje odolnosť a pevnosť na veľa rokov používania. Stĺpy pergoly sa vyznačujú vysokou odolnosťou a ich geometria dodáva celej konštrukcii výnimočnú tuhosť. Profily stĺpov a väzníkov sú v uzloch pospájané spojkami typu C a L. Použitím tejto inovatívnej metódy za pomoci špeciálnych kolíkov sa dosiahla stabilita systému a estetické spojenie bez viditeľných medzier. Strecha pergoly tvorí modul, ktorý sa skladá z pohyblivých lamiel, vybavený mechanizmom na zmenu uhla sklonu lamiel pozdĺž osi až do do 135°. Na ochranu proti zatekaniu dažďovej vody majú lamely špeciálne tesnenia a v stĺpoch odvodňovací systém, ktorý umožňuje efektívne odviesť vodu pomocou žľabov a zvodov priamo do dažďovej kanalizácie. V konštrukcii je skrytý motor na ovládanie, LED osvetlenie. K dispozícii je farebnosť z palety RAL. Uskutočnené skúšky preukázali, že aj pri maximálnych rozmeroch pergoly má prípustné zaťaženie snehom 72 kg/m², čo zodpovedá asi 35 centimetrovej vrstve snehu pri súčasnom zaťažení vetrom s rýchlosťou cca 110 km/h. Pri pergole s rozmermi 6×4×3 m bude potom maximálne zaťaženie strechy dokonca 200kg/m². Pergola môže mať verziu ako voľne stojaca, aj na stenu so špeciálnou konzolou, ktorá umožňuje zatepliť stenu. Môže byť dvojloďová, čo umožní zväčšiť úžitkovú plochu. Maximálne rozmery jedného segmentu sú: dĺžka 7 metrov, šírka 5 metrov a výška 3 metre. Tento štýlový prvok dokonale zodpovedá trendom modernej výstavby. Výrobok sa dá vhodne používať nielen pri rodinných domoch, ale aj ako súčasť záhradnej a terasovej zástavby, ale aj v komerčných objektoch. Tento prvok zastrešenia môže byť moderným a praktickým prvkom nielen pri zastrešení letných záhradiek, komerčných kaviarní a reštaurácií. Na pregolu sa dajú namontovať aj bočné zásteny, alebo posuvné sklenené panely, čím sa rozšíri obdobie, kedy ju možno používať aj v menej priaznvom počasí. K dispozícii sú dva typy: MB-OpenSky 140 a MB-OpenSky 120. Zdroj: www.aluprof.com Bioklimatická konzola Matná, vysokoúčinná odolná interiérová farba na báze iontov striebra je čistiteľná a odolná proti dezinfekčným prostriedkom. Premium Care má antibakteriálne a antivírusové účinky, je dobre uplatniteľná na zvýšenie bezpečnosti na miestach so zvýšenými hygienickými požiadavkami. Najlepšie uplatniteľná je v priestoroch frekventovaných na pohyb a prevádzku a na oder, ako napríklad zdravotnícke zariadenia, hotely a reštaurácie, či školy a denné stacionáre. Pred prípadným použitím v nemocniciach by sa mala aplikácia farby PremiumCare (aktívna látka striebro) koordinovať so zodpovedným nemocničným personálom. Antibakteriálny a antivírusový účinok a vysoká čistiteľnosť matných povrchov v kombinácii s ich odolnosťou proti dezinfekčným prostriedkom prináša otestovanú trojitú ochranu a zaisťuje dostatočnú bezpečnosť. Účel použitia: ▪ antibakteriálne a antivírusové účinky, ▪ vysoko čistiteľná, ľahko umývateľná, ▪ odolná proti vodným dezinfekčným prostriedkom a čistiacim prostriedkom pre domácnosť, ▪ matný povrch, ▪ odolná proti znečisteniu, ▪ difúzna, ▪ ak bude vykonávaná pravidelná dezinfekcia natretých plôch, je možné, vďaka hladkému nesavému povrchu s uzavretou štruktúrou predĺžiť interval výmaľby na 4-5 rokov. Vlastnosti: - materiálový základ Disperzia syntetickej živice - farebné odtiene Biela - možnosť tónovania v systéme ColorExpress. Pred spracovaním prekontrolujte farebný odtieň. - maximálne množstvo pridanej tónovacej pasty 10 %. www.caparol.sk Premium Care NOVINKY

EUROSTAV jún 2023 obsah 2 OBSAH Vážení čitatelia! Drevo je po stáročia prirodzeným stavebným materiálom. Odjakživa sa využívalo pri výstavbe domov, stále je jedným z najekologickejších materiálov nielen počas funkčného užívania stavby, ale aj pri jej demolácii a likvidácii odpadu. Napriek tomu na Slovensku patrí stále k menšinovým žánrom, využívaným len pri rodinných domoch a drobných stavbách ako prístrešok, pergola a pod. Vo všeličom kopírujeme svet, ale na viacpodlažné drevostavby ešte nie sme pripravení. Hoci Slovensko je významným producentmi dreva v regióne. V tomto čísle sa dočítate o využívaní CLT panelov pri výstavbe rodinného domu, o analýze celého životného cyklu drevených domov, ale aj príklade dvadsaťpodlažnej svetovej drevenej architektúry zo Švédska. Prinášame Vám príspevok o zveľaďovaní verejných priestranstiev Trnavy, ale aj o potenciáli verejných priestranstiev, ktorý ak správne využijeme, prinesie nám lepší život v mestách, ovplyvnených klimatickými zmenami. Súčasťou tohto sú príspevky o architektúre a významnej verejnej investícii Slovenskej národnej galérie a o prvej lanovke, sprístupňujúcej Lomnický štít. Prajeme vám príjemné čítanie, šieste číslo v tomto roku vyjde 29. júna 2023. JÚN 2023 NOVINKY 1 ROZHOVOR MESIACA Pre nás udržateľný, znamená vydržať dlho Rozhovor s Davidom Karáskom, zakladateľom a kreatívnym riaditeľom mmcité 4 AKUÁLNE Kreatívne využiť prefabrikáciu na návrh verejnej budovy 6 DREVENÉ STAVBY Drevodomy – analýza životného cyklu a kvalita vnútorného prostredia 8 Ing. Kaatarína Harčárová, Ing. Jana Budajová, doc. Ing. Eva Krídlová Burdová, PhD., prof. Ing. Silvia Vilčeková, PhD., prof. Ing. Peter Mésároš Mieru vplyvu a prínos drevených domov na životné prostredie možno najlepšie pochopiť prostredníctvom analýzy ich celého životného cyklu. Preto sa v tejto štúdii zaoberáme stanovením environmentálnych, sociálnych a ekonomických parametrov v jednotlivých fázach životného cyklu vybraných rodinných domov od výroby stavebných materiálov cez fázu výstavby a prevádzky až po ukončenie životnosti. RDOM 2 —prednosti moderného drevodomu 16 Ing. arch. Ivana Švecová Keď sa v roku 2009 dokončila deväťposchodová budova Stadthaus v Rakúsku od archi-tektonického štúdia Waugh Thistleton, išlo o najvyššiu modernú drevenú stavbu na svete. Bola prvá, ktorá mala okrem nosných a stropných dosiek celodrevené aj schodisko a výťahové šachty. Umožnili to panely z CLT. Odvtedy sa touto technológiou postavilo mnoho budov a štruktúr po celom svete. AKTUÁLNE FÓRUM DREVOSTAVIEB A SALÓN DREVOSTAVIEB 2023 20 KVALITA A UDRŽATEĽNOSŤ? RIEŠENÍM SÚ DREVODOMY S TEPELNOU IZOLÁCIOU 21 VEREJNÉ PRIESTORY Trnava zlepšuje verejné priestory 22 Ing. arch. Natália Mokoš Hulmanová Mesto Trnava venuje nemalú pozornosť aktivitám, ktoré zlepšujú kvalitu verejných priesto-rov. Toto úsilie sa výrazne prejavuje v historickom centre, novú tvár však získavajú aj pôvod-ne nevábne sídliskové komplexy. S ohľadom na rozlohu sídla už nejde o zanedbateľné zásahy a popri pozdvihnutí estetickej úrovne sa v súlade s aktuálnymi trendmi posilňuje i klimatická odolnosť urbanizovaného celku. Potenciál verejných priestorov – úpravy pri zohľad. podmienok meniacej sa klímy 26 Ing. Zuzana Hudeková, PhD. Scenáre zmeny klímy sú jasné – klimatické podmienky sa zmenili a dôsledky týchto zmien začíname pociťovať už teraz. Rôzne klimatické modely predpovedajú, že celkový nárast teplôt od roku 1890 po rok 2100 bude v rozmedzí od 1,4 do 5,8 stupňa Celzia. Práve tento nárast priemerných teplôt spôsobuje, že výrazne stúpa frekvencia a intenzita extrémnych poveternostných udalostí, ako sú vlny horúčav, prívalové zrážky spôsobujúce záplavy, dlhodobé suchá či víchrice. AKTUÁLNE Siedmy ročník architektonickej súťaže Internorm 31 STAVEBNÁ CHÉMIA Úprava dreva v exteriéri 32 Ing. arch. Irena Dorotjaková Drevo ponúka príjemný haptický aj priestorový zážitok. Podľa vybraného druhu, tvarov, prvkov a úpravy existujú rozmanité možnosti použitia vo verejnom priestore. Najlepšie na ošetrovanie sú lazúra, alebo čoraz populárnejšie oleje a vosky.

3 EUROSTAV jún 2023 obsah OBSAH ARCHITEKTÚRA Slovenská národná galéria v Bratislave chytila druhý dych 34 Ing. arch. Katarína Minarovičová, PhD. Rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave sa stala ďalším dôležitým míľnikom slovenskej kultúry. Paralela s pôrodnými bolesťami pri výstavbe nového SND nie je náhodná, obe stavby sprevádzali odborné i laické diskusie, komplikovaná a zdĺhavá realizácia. VÝSTAVBA VO SVETE Centrum SARA Kulturhaus 40 Pripravil Matej Motyka V roku 2016 vyhral švédsky architektonický ateliér White Arkitekter súťaž na kultúrne centrum a postavil dvadsaťpodlažnú budovu, novú dominantu mesta Skellefteå na severe Švédska. Drevostavba je so svojimi 75 metrami treťou najvyššou drevenou stavbou na svete a počas celej svojej životnosti by mala byť uhlíkovo neutrálna. Projekt sa riadi prísľubom architektonického štúdia z roku 2020, že do roka 2030 bude každá budova, ktorú navrhne, uhlíkovo neutrálna. OBNOVA PAMIATOK Architektúra v službách prvej slovenskej sedačkovej lanovky 46 Ing. Andrej Bisták V komplikovanom historickom období – v rokoch 1937 a 1941 – uviedli do prevádzky dva úseky prvej osobnej visutej lanovky na Slovensku sprístupňujúcej Lomnický štít. Vďaka nej slovenskí turisti a lanovkári získali prvé skúsenosti s dopravou vzduchom po lane. INFOSERVIS Aktuality zo stavebného trhu 50 PREZENTÁCIA SPOLOČNOSTÍ BAUMIT 52 INTERNORM 31 MMCITÉ 4 A ZADNÁ STR. OBÁLKY SAINT GOBAIN, WEBER 21 Foto: Pixabay Výkonná šéfredaktorka: Ing. arch. Irena Dorotjaková, [email protected] Služby čitateľom a distribúcia publikácií: E-mail: [email protected] Fotografie: firemné fotografie, autori príspevkov, archív Layout: Gama design s. r. o., Bratislava Vydáva: Nakladatelství FORUM, s.r.o., Střelničná 1861/8a, 182 00 Praha 8, Česká republika, IČO 27 180 271 Riaditeľka obchodu a marketingu: Ing. Jana Kóňová, Tel: 0915 692 988, [email protected] Obchodné oddelenie: Bronislava Martiniaková, Tel.: 0918 686 455 Tlač: Alfa print, s. r. o., Martin Distribúcia: L.K. Permanent, spol. s r. o. a Mediaprint-Kapa Dátum vydania: 29. 6. 2023 Vychádza: 10 krát v roku Ročné predplatné: 49 EUR (vrátane DPH v SR + poštovné 9,00 EUR, v ČR sa pripočíta poštovné podľa taríf Slovenskej pošty a. s.) Cena 1 výtlačku: 5,40 EUR Rozmnožovanie a ďalšie šírenie len s predchádzajúcim povolením vydavateľstva. Menom označené príspevky vyjadrujú názory autorov, avšak nie vždy aj redakcie. Za obsah reklamných článkov zodpovedá ich objednávateľ. Nevyžiadané materiály sa nevracajú. Platný je cenník z 1. 1. 2023. Evidenčné číslo EV 562/08. REDAKČNÁ RADA ČASOPISU EUROSTAV prof. Dipl.-Ing. Dr. Vladimír Benko, PhD., Slovenská komora stavebných inžinierov, Ing. Mag. Michal Pristaš, STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., doc. Ing. Katarína Gajdošová, PhD., Stavebná fakulta STU Bratislava, Ing. Peter Markovič, XELLA Slovensko, spol. s r. o., Ing. Rastislav Mihálik, SIEMENS s. r. o., Ing. arch. Martin Nedoba, GFI a. s., Mgr. Peter Robl, Budovy pre budúcnosť, o. z., Ing. Tomáš Sepp, Baumit, spol. s r. o., Peter Škvaril, Schüco International KG, organizačná zložka Slovensko, Ing. arch. Juraj Šujan, Slovenská komora architektov, Ing. arch. Roman Talaš, Inštitút urbánneho rozvoja, o. z., Siebert+Talaš spol. s r. o. Viac informácií o časopise na www.casopiseurostav.sk alebo naskenujte QR kód

EUROSTAV jún 2023 rozhovor mesiaca 4 ROZHOVOR MESIACA PRE NÁS UDRŽATEĽNÝ, ZNAMENÁ VYDRŽAŤ DLHO Rozhovor s Davidom Karáskom, zakladateľom a kreatívnym riaditeľom mmcité Zamerali ste sa na dizajn exteriérového mobiliára, to znamená v prvom rade na lavičky, odpadkové koše, prístrešky, stojany na bicykle, lampy, kvetináče a pod. V tom období asi nebola veľká domáca konkurencia. V ktorých rokoch ste zakladali spoločnosť, pamätáte si prvú väčšiu zákazku vôbec? Říká se „zlatá devadesátá“. My ale na počátku devadesátých let, museli města a obce poměrně složitě přesvědčovat o důležitosti a hodnotách kvalitního veřejného prostoru a s ním samozřejmě spojeného městského mobiliáře. Naše první zakázka vznikala v podstatě ještě během studia, kdy jsme se tehdy se spolužákem přihlásili do soutěže o městský mobiliář pro město Zlín. Kupodivu jsme s našimi návrhy vyhráli. Náhle jsme však zjistili, že námi navrhované produkty nemá kdo vyrobit. A tak jsme začali vše začali organizovat až z toho vznikla značka mmcité, která se nevěnovala pouze navrhování, ale právě výrobě. V poslední době lze určitě vidět zvýšenou poptávku po kvalitním veřejném prostoru. Pakliže si můžeme vzít něco pozitivního např. z „období Covidu“, tak právě to, že si lidé uvědomili, jak moc jim pohyb a pobyt ve veřejném prostoru chybí. Na druhou stranu neustále se setkáváme se spoustou firem / značek, které nabízejí z našeho pohledu velmi nekvalitní produkty, často kopie našich produktů, avšak ve velmi mizerné kvalitě. Investoři budující veřejný prostor pak mají často tendence rozhodovat se především na základě ceny. To je z mého pohledu krátkozrakost. Vaša spoločnosť s vlastným dizajnom výrobkov a bohatým výrobným programom je v Česku dlhodobo lídrom na trhu vo výrobe exteriérového mobiliára. Periodicky prichádzate s novými výrobkami, získali ste rad ocenení za dizajn, zamestnávate talentovaných dizajnérov. Ktorý výrobok považujete v horizonte existencie svojej spoločnosti za najúspešnejší a prečo? Akým spôsobom obmieňate výrobný program? Jednou ze stálic je lavička Vera. Její úspěch tkví v optimálně vyladěných parametrech – kvalitní design (lavička se hodí do mnoha rozdílných exteriérů), je výrobně poměrně jednoduchá a skladná pro transport. To se logicky odráží i v její ceně. Navíc tím, že je na trhu, resp. v exteriérech již mnoho let, dokazuje, že je opravdu kvalitní a vydrží i extrémní vlivy počasí. Já sám velice rád trávím čas venku. Pozoruji, jak se lidé ve veřejném prostoru chovají, co dělají, poslouchám, co jim chybí. Taky se ve veřejném prostoru často objevují zcela nové prvky – jedním z posledních je například fenomén „městských“ koloběžek. Najednou tím vznikla potřeba je někde zaparkovat a cyklistické stojany tomu moc nevyhovují. Proto jsme vyvinuli stojan určený pro parkování přímo koloběžek. V poslední době je také trendem vytěsňování aut z městských zón a nahrazování parkovacích míst tzv. parklety. Místy, kde budou trávit čas lidé a nikoliv auta. Takový parklet si můžete představit např. jako předzahrádku restaurace, zelený ostrůvek pro odpočinek nebo setkání se sousedy. Co se týče obměny portfolia, asi neděláme nic inovativního. Sledujeme trend prodejnosti jednotlivých produktů napříč trhy. Bavíme se s architekty, provádíme pozorování ve veřejném, ale dnes vlastně i „poloveřejném“ či privátním prostoru. Následně portfolio buď doplníme nebo očešeme. Musíme držet určitý objem nabídky, což má návaznosti na výrobní kapacity, sklady atp. Jelikož velkou část našich zákazníků tvoří architekti poměrně často vyvíjíme i atypické produkty do veřejného prostoru. Stáváme se tak více partnery než výrobcem a zákazníkem. Naposledy jsme např. s Consequence Forma architects dodali na Moravské náměstí v Brně nepřehlédnutelnou lavičku o délce 120 m, jejíž výroba zabrala více než 2 600 hodin. Z posledních produktů mě pořád baví např. Lago – systém kruhového sezení s excentrickým okem uprostřed, kolekce Reforma, jež je vlastně moderní interpretací městských laviček s betonovými podnožemi, nebo kolekce parkových lehátek Rivage. Aká technológia je pre vaše výrobky nezastupiteľná? Ktorý materiál považujete za najlepší alebo najtrvanlivejší pre exteriér? Mohli by ste o tom povedať viac? Veřejný prostor je místo s enormními nároky na kvalitu a trvanlivost. Důvodů je mnoho, např. klimatické podmínky, vandalismus, ideálně by měl mobiliář vydržet v místě 20 a více let. Z toho důvodu hrají v naší produkci nezastupitelnou roli tradiční léty prověřené materiály David Karásek

5 EUROSTAV jún 2023 rozhovor mesiaca jako ocel, hliník, beton a dřevo. Hodně se dnes mluví o udržitelnosti. Pro nás udržitelný znamená vydržet dlouho. Vyvíjí se mnoho nových materiálů, ale spousta lidí si neuvědomuje, že například námi používaný hliník je recyklovaný a v podstatě také znovu recyklovatelný. Povídání o dřevinách by vydalo možná na samostatný článek, ale v podstatě nabízíme dřevo z kontrolovaných zdrojů i např. s certifikátem FSC. Firmy v súčasnosti zavádzajú opatrenia, aby spravili svoju výrobu udržateľnejšou. Akým spôsobom ekologizujete výrobu? Odkiaľ dovážate materiály, z ktorých vyrábate? V oblasti produktu samotného se zaměřujeme už při jeho navrhování na to, abychom zamezili plýtvání. Vždy se snažíme minimalizovat množství použitého materiálu, v maximální možné míře unifikovat jednotlivé komponenty napříč kolekcemi, ale také se samozřejmě zaměřujeme na výběr materiálu. Venkovní prostor má zcela jiné nároky než interiér. My si zakládáme na dlouhé životnosti našich produktů. Proto vyrábíme z odolných materiálů a většina z nich je recyklovaná nebo recyklovatelná. Mobiliář je navržen tak, aby se daly obměňovat pouze jeho části. Velká většina komponentů se dá velmi jednoduše renovovat. Právě to také zamezuje zbytečnému plýtvání. Tradiční otázkou je použití tropického dřeva do venkovního prostoru. Oproti aktuálnímu trendu obecného přesvědčení, že lokální je nejlepší, musím říci, že tropické dřeviny jsou jen velmi těžce nahraditelné při zachování jejich vlastností. Mají mnohonásobně vyšší životnost, než dřeviny lokální. My nabízíme např. dřevo Jatoba, která má mnohonásobně vyšší výtěžnost než evropské alternativy. To znamená, že fakticky potřebujete na stejný počet mobiliáře pokácet méně stromů. Navíc nakupujeme pouze z kontrolovaných zdrojů, kdy těžba probíhá pouze jako ozdravný prořez lesa. Transport kmenů na místo zpracování probíhá samovolným plavením dřeva po řekách – jedná se tedy v porovnání např. s kamionovou dopravou v lokálních lesích o nulové emise. Taky jsme před několika lety vybudovali výrobní jednotky v Brazílii a Mexiku z toho důvodu, abychom zkrátili přepravní cesty materiálu. Snažíme se však i ve vývoji materiálů – proto nabízíme např. materiál Resysta, což je sloučenina 60% rýžových slupek, 22% soli a 18 % minerálního oleje. Je to materiál velmi podobný dřevu, avšak odstraňuje jeho nedostatky. Svet si sľubuje veľa od najnovších technológií, no ich integrovanie do praxe nie je vždy priamočiare ani rýchle, ani jednoduché. Momentálne je trendom umelá inteligencia. Ako sľubná sa ukazuje 3D tlač. Ako sa pozeráte na jej začlenenie do výroby? Ako je to u vás vo firme? To je nahrávka na smeč, jelikož právě toto jaro jsme uvedli na trh kolekci květináčů do veřejného prostoru, které jsou vyrobené právě technologií 3D tisku betonu. Troufnu si říct, že jsou pravděpodobně prvním sériově vyráběným prvkem městského mobiliáře na světě. Co se týče AI, zřejmě jako mnoho značek světa, nyní testujeme možnosti v různých oblastech od marketingu přes vývoj a obchod až po výrobu. Kvalitný dizajn má svoje úskalia, aj keď je vyrobený. Môže ho hocikto „ukradnúť“, ibaže čosi také sa ťažko dokazuje. Tento jav však nie je nič nové a ešte ho posilnil predaj cez e-shopy. Ako často sa stretávate napodobeninami svojich výrobkov? Neskúšali ste ako ústretový krok dať nejaký produkt legálne načas k dispozícii ako „open design“? Nezkoušeli. Přeci jen, to úsilí za každým produktem je obrovské a podílí se na něm mnoho lidí. My opravdu chceme dělat veřejný prostor příjemným místem pro kvalitní trávení času. Plagiátorům jde, myslím, jen o zisk. Konec konců je to byznys. Všichni potřebujeme platit účty, nakrmit rodiny. Ale my věříme, že vývoj a kvalita našich produktů ve finále investorovi jeho investice zhodnotí lépe. Mohli bychom si dovolit nabídnout nějaký produkt jako open design, jako marketingový nástroj. Ale myslím, že by to na poli plagiátů bohužel nic nevyřešilo. Nejsme kapela, který vydá album zdarma ke stažení a pak si vydělá na živobytí hraním koncertu nebo merchandisingem. Nabízíme hodnotný produkt, který konec konců může každý z nás „bezplatně“ užívat. ❖ Značka s nezameniteľným dizajnom sa zaoberá inovatívnymi návrhmi, vývojom a odvážnymi realizáciami mestského mobiliáru na celom svete. Vo svojom portóliu má mestské lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle alebo prístřešky. Jednotnou témou všetkých návrhov je zjednotený vizuálny estetický štýl a splnenie funkčních a používateľských požiadaviek.

EUROSTAV jún 2023 aktuálne 6 AKTUÁLNE KREATÍVNE VYUŽIŤ PREFABRIKÁCIU NA NÁVRH VEREJNEJ BUDOVY Pilotný nultý ročník sa sústredil na prefabrikáciu obytnej architektúry, ktorá by mohla efektívne pomôcť pri nedostatku štartovacích bytov. Témou prvého ročníka súťaže bola občianska stavba určená na akúkoľvek funkciu, situovaná do ľubovoľnej lokality. Študenti museli pri návrhu použiť prefabrikované nosníky DELTABEAM® v kombinácii s rôznymi materiálovými variantmi prefabrikovaných stropov a zvislých konštrukcií. Zadanie ponúkalo na kombináciu systém s rôznymi materiálovými variantmi prefabrikovaných stropov a zvislých konštrukcií. Hodnotili sa vybrané kritériá: • idea, nápad, fantázia, invencia, • konštrukčné riešenie a využitie prefabrikácie, • koncept riešenia a zdôvodnenie individuálne zvolenej formy zámeru, • urbanistické riešenie zvolenej lokality v danom kontexte miesta a genia loci, • architektonické riešenie navrhovaného objektu v kontexte zvoleného miesta, • dispozičné, funkčné riešenie objektu, • zrozumiteľnosť a grafická presvedčivosť návrhu, • energetický koncept zodpovedajúci štandardu A0. Porota v zložení Matej Grébert, Juraj Hantabal, Filip Bránický, Slavomír Pargáč, Pavol Kukura a Broňa Tarnócy zasadala v priestoroch Stavebnej fakulty STU 12. mája 2023 a rozhodla o výsledkoch súťaže. Odovzdávanie cien sa uskutočnilo 29. mája 2023 na Stavebnej fakulte STU. Cenu odovzdala víťazovi doc. Ing. Katarína Gajdošová, PhD., prodekanka Stavebnej fakulty STU v Bratislava, ktorá poďakovala všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii projektu, a vyjadrila presvedčenie, že na SvF úspešne položili základy tradície, ktorá sa stane integrálnou súčasťou vzdelávacieho procesu budúcich architektov. Za riečny prístav Labe (v Ústí nad Labem) získal 1. miesto Bc. Adam Hronský zo SvF STU v Bratislave V prepracovanom návrhu ocenila porota citlivý prístup k riešenému územiu, presvedčivý koncept a zo strany rieky Labe plochy pre statickú dopravu umne zamaskované terénom. V objemnej hmote hotela pozitívne zhodnotila dobrú proporciu, odľahčenú predsadeným stĺporadím vytvárajúcim systém terás. Ocenená bola prefabrikovateľnosť celého riešenia, detail návrhu a aplikované udržateľné riešenia. Výhrady smerovali k absencii priehľadov na pamiatky v okolí, ktorými sú hrad Střekov, Masarykovo stavidlo a skalný útvar Vrkoč. Otázny je z hľadiska prefabrikovaného riešenia aj detail styku predsadenej oceľovej konštrukcie a obvodovej steny hotela, čo sa však dá riešiť. Práca Adama Hronského si odniesla aj Cenu Manifest 2020 – Nový európsky Bauhaus, ktorou ocenili rekreačno-športový charakter projektu a jeho vhodné umiestnenie v prírodnom prostredí, funkcionalistický výraz budovy hotela doplnený tvarovanou vegetačnou strechou podzemného parkoviska a využitie drevenej konštrukcie a aplikovaných prvkov udržateľnosti. Za Dom maľby v Trenčíne získala 2. miesto Barbora Bulicová Porota zhodnotila, že náročné zadanie komplikovanej nárožnej parcely bolo zvládnuté na skvelej úrovni. Koncept a celkový návrh pôsobia celistvo a dopovedane. Objekt sa vhodne uzatvára voči rušnej ceste a komunikuje s novovytvoreným zeleným vnútroblokom, z ktorého sa parkovacie kapacity presunuli do podzemia objektu. Vhodne umiestnená vysoká zeleň dotvára atmosféru v otvorenom vnútrobloku a poskytuje tieň v letných mesiacoch. Návrh domu maľby zaujme na prvý pohľad, využitie prefabrikovaného nosného systému pôsobí presvedčivo. Z hľadiska udržateľnosti takisto ide o vhodné využitie aplikovaných prvkov. Barbora Bulicová získala za návrh aj cenu časopisu ASB, ktorou ocenili komplexný prístup k návrhu a harmonickú rovnováhu autorky s témou a jej spracovaním. Ocenené bolo kvalitné a myšlienkovo zdatné spracovanie návrhu a celkový prístup k danej téme. Za zónu Tona v extraviláne obce Šurany získala 3. miesto Bc. Lucia Škontárová Silnou stránkou návrhu je zaujímavá idea a motív objemu kúpeľov, vďaka ktorým sa čiastočne izolujú od okolia a vytvárajú „náruč intimity“. Zaujal aj nápad s postupne Prefabrikácia má stigmu negativizmu ešte z čias socialistickej panelovej výstavby. Spoločnosť Peikko Slovakia sa snaží tento pohľad zmeniť. V spolupráci s Katedrou architektúry SvF STU Bratislava organizuje študentskú súťaž PREFABRICATION GOES CREATIVE, ktorá zavŕšila prvý riadny ročník. V anonymnej študentskej súťaži dostali študenti architektúry možnosť ukázať, že prefabrikácia nemusí znamenať uniformitu a aj typizované riešenia môžu byť kreatívne. Po úspechu minuloročného nultého ročníka sa do súťaže tentoraz mohli zapojiť študenti všetkých vysokých škôl architektúry z Bratislavy a Košíc. Už poznáme mená víťazov.

7 EUROSTAV jún 2023 aktuálne stúpajúcou vegetačnou strechou, ktorý však zostal nedopovedaný. Prefabrikovateľnosť objektu napriek komplikovanejšiemu tvaru bola na dobrej úrovni. Plusom je detailné rozkreslenie energetickej schémy návrhu. Návrh Lucie Škontárovej si odniesol aj Cenu SKGBC za udržateľnosť, ktorou ocenili podrobné rozkreslenie energetického konceptu s opísaním využitých prvkov. V návrhu bola aplikovaná vegetačná strecha so zachytávaním dažďovej vody, odpadová voda z bazénov sa po zbavení chlóru použije na zavlažovanie. Teplo z odpadovej vody sa využije na ohrievanie vody v budove, na akvaponické pestovanie a vyhrievanie niektorých spevnených plôch v zimných mesiacoch. V návrhu sú aplikované tepelné čerpadlá, ktoré využívajú energiu z geotermálnych vrtov. Elektrická energia sa získava pomocou použitých fotovoltických panelov a v návrhu sa uvažuje aj o nabíjacích staniciach elektromobilov a elektrobicyklov. Ďalej boli bez poradia ocenené návrhy Bc. Dominiky Dzanovej, Bc. Davida Duhu, Bc. Matúša Todorova, Bc. Kristíny Hanesovej, Samuela Horeckého, od Niki Jaško a Mateja Grmana, Bc. Miroslava Masničáka, Bc. Daniela Hladniša a Bc. Mateja Dudláka. Architektonická tvorba dnes stojí pred novými výzvami. Jednou z nich je stavať rýchlo a kvalitne a zároveň reagovať na udržateľnosť a ochranu životného prostredia. Rýchlejší, bezpečnejší, efektívnejší a šetrnejší spôsob výstavby smeruje k prefabrikácii. „Vo výstavbe pomocou prefabrikovaných riešení a skrutkových spojov vidíme veľký potenciál a chceme spraviť všetko pre to, aby sme ich spopularizovali aj na Slovensku. Viac ako 90 percent produkcie nášho výrobného závodu v Kráľovej nad Váhom smeruje na export a toto chceme zmeniť. Čím skôr sa budúci architekti zoznámia s možnosťami, ktoré im ponúkajú naše systémy, tým skôr uvidíme aj ich reálne uplatnenie v praxi,“ vysvetlil motiváciu hlavného partnera súťaže generálny riaditeľ Peikko Slovakia Ing. Milan Ďurčovič. ❖ www.prefagoescreative.sk 1. cena: Adam Hronský 1. cena: Adam Hronský

EUROSTAV jún 2023 drevostavby 8 DREVOSTAVBY DREVODOMY – ANALÝZA ŽIVOTNÉHO CYKLU A KVALITA VNÚTORNÉHO PROSTREDIA Mieru vplyvu a prínos drevených domov na životné prostredie možno najlepšie pochopiť prostredníctvom analýzy ich celého životného cyklu. Preto sa v tejto štúdii zaoberáme stanovením environmentálnych, sociálnych a ekonomických parametrov v jednotlivých fázach životného cyklu vybraných rodinných domov od výroby stavebných materiálov cez fázu výstavby a prevádzky až po ukončenie životnosti. Mgr. Katarína Harčárová, Ing. Jana Budajová, doc. Ing. Eva Krídlová Burdová, PhD., prof. Ing. Silvia Vilčeková, PhD., Inštitút pre udržateľné a cirkulárne stavebníctvo, SvF TU v Košiciach, prof. Ing. Peter Mésároš, PhD., Ústav technológie, ekonomiky a manažmentu v stavebníctve, SvF TU v Košiciach V súčasnosti je na stavebnom trhu k dispozícii veľké množstvo stavebných materiálov a konštrukčných systémov. Každý z nich má výhody a nevýhody. Objavuje sa čoraz viac produktov na báze prírodných materiálov (drevo, slama atď.). Drevo ako prírodný materiál má vynikajúce fyzikálno-mechanické vlastnosti a často sa používa na nosné aj nenosné konštrukcie, na výrobu otvorových výplní, nášľapných vrstiev podláh a iných stavebných prvkov [1]. Prípadová štúdia zameraná na analýzu environmentálnych vplyvov počas celého životného cyklu dreveného rodinného domu [2] poukazuje na to, že drevo je „uhlíkovo priateľský“ materiál. Je to vďaka sekvestrácii uhlíka, čo znamená, že ho drevo dokáže v rôznych formách absorbovať do drevnej biomasy a lesnej pôdy. Vďaka tomu lesy znižujú koncentráciu CO2 v atmosfére a drevo vykazuje zápornú bilanciu CO2. Teda ako obnoviteľný materiál nesie najnižšiu uhlíkovú stopu zo všetkých porovnateľných stavebných materiálov pri primárnom použití [3]. Iná štúdia [4] prezentuje nižšiu environmentálnu stopu CLT ako konštrukčného materiálu, no neplatí to v prípade budovy so suterénom, ktorý vyžaduje väčšie množstvo betónu. Ako výhodu je možné uviesť, že drevená konštrukcia pri správnom zakomponovaní do stavby a správnom ošetrení vytvára a udržiava zdravú mikroklímu a zároveň pozitívne vplýva na psychiku užívateľov. Stavby z dreva sú obľúbené najmä v severských krajinách, kde je podiel stavieb na báze dreva v bytovej výstavbe až 80 % [5]. Na Slovensku nie je výstavba drevostavieb taká rozšírená, no každým rokom ich počet pribúda. Uvádza sa [6], že od roku 2008 do roku 2019 sa podiel drevostavieb na odovzdaných nových rodinných domoch zvýšil z päť na viac ako desať percent, pričom cieľom je do roka 2025 zvýšiť ich podiel na 30 percent. Rodinné domy Posudzované drevodomy, zobrazené na obrázku č. 1 a označené ako D1 až D3, sa Obr. 1 Fotografie hodnotených drevodomov D1, D2 a D3

9 EUROSTAV jún 2023 drevostavby nachádzajú v meste Nová Baňa v žarnovickom okrese. Na ich stavbu sa použili prírodné drevené stavebné materiály uvedené v tabuľke č. 1. D1 je jednopodlažný rodinný dom so sendvičovou drevenou vonkajšou stenou. Hrubá podlahová plocha domu je 168,16 m2 . Na vykurovanie a ohrev vody sa využíva tepelné čerpadlo vzduch-voda. Spotreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody je 36,07 kWh/m2 . D2 je dvojpodlažný dom so sendvičovou vonkajšou stenou a s dreveným rámom s hrubou podlahovou plochou 271,64 m2 . Na vykurovanie a ohrev vody sa využíva tepelné čerpadlo vzduch-voda. Spotreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody je 17,41 kWh/m2 . D3 je dvojpodlažný rodinný dom so sendvičovou vonkajšou stenou a s dreveným rámom s hrubou podlahovou plochou 124,06 m2 . Na vykurovanie a ohrev vody sa využíva kondenzačný plynový kotol. Spotreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody je 17,38 kWh/m2 . Zvislé nosné a nenosné konštrukcie vo všetkých rodinných domoch tvoria drevené prvky. Analýza environmentálnych a ekonomických parametrov Environmentálne parametre drevených domov sa posudzovali metódami Life Cycle Assessment (LCA) a Life Cycle Cost (LCC) v rámci systémovej hranice „Cradle to Grave“ v zmysle normy EN 15978:2011 [7]. Hranice systému zahrnuté v tejto štúdii sú znázornené na obrázku č. 2. Funkčná jednotka je jeden meter štvorcový hrubej podlahovej plochy a predpokladaná životnosť je 50 rokov. Výsledky sa porovnávajú na základe spoločnej funkčnej jednotky m2 . Na stanovenie environmentálnych parametrov a analýzu nákladov životného cyklu sa použil softvér OneClickLCA [8]. Indikátory vplyvu na životné prostredie, ako sú potenciál globálneho otepľovania (GWP), biogénne ukladanie uhlíka (BCS), potenciál narušovania stratosférickej ozónovej vrstvy (ODP), potenciál acidifikácie (AP), potenciál eutrofizácie (EP), potenciál tvorby troposférického ozónu (POCP), potenciál vyčerpávania abiotických zdrojov pre nefosílne zdroje (ADP-prvky) a potenciál vyčerpávania abiotických zdrojov pre fosílne zdroje (ADP-palivá), sú vyjadrené ako kg CO2e, kg CO2ebio, kg CFC11e, kg SO2e, kg PO4e, kg C2H4e, kg Sbe a MJ. Pomocou nástroja Life Cycle Costing sú vypočítané „náklady životného cyklu, diskontované“ a „náklady životného cyklu, nominálne“ (nediskontované vrátane inflácie). Obe kategórie výsledkov zohľadňujú rovnaké parametre výpočtu (rovnaké nastavené miery inflácie), no je tu jeden zásadný rozdiel. „Náklady životného cyklu, diskontované“ nezohľadňujú infláciu a odhaduje sa, že hodnota vybranej meny bude rovnaká počas celého stanoveného obdobia [8]. Metodika merania faktorov vnútorného prostredia Meranie parametrov kvality vnútorného prostredia (IEQ) je dôležité pre ich vplyv na užívateľský komfort. Parametre tepelnej a vlhkostnej mikroklímy (teplota vzduchu, relatívna vlhkosť a rýchlosť vzduchu), ako aj koncentrácie CO2 sa zaznamenávali pomocou multifunkčného zariadenia TESTO 400 s príslušnými sondami (Testo, Inc., Germany). Koncentrácie tuhých častíc (PM) dvoch reprezentatívnych frakcií (PM2.5 a PM10) boli stanovené pomocou meracieho zariadenia HANDHELD 3016 IAQ (Lighthouse Worldwide Solutions, Inc., USA). Celkové koncentrácie prchavých organických zlúčenín (TVOC) boli stanovené pomocou prístroja ppbRAE 3000 (RAE Systems, Inc., USA). Stredná radiačná teplota ako východisková hodnota na výpočet operatívnej teploty sa merala v troch výškach pomocou guľových snímačov (d = 0,15 m). Ďalšie sondy a meracie prístroje boli umiestnené približne v strede miestnosti vo výške asi 1,1 m od podlahy. Parametre tepelnej a vlhkostnej mikroklímy, TVOC a koncentrácie CO2 sa zaznamenávali v dvojminútových intervaloch. Koncentrácie tuhých častíc sa zaznamenávali vo dvojminútových intervaloch. Celkový čas merania predstavoval 6 hodín. Obr. 2 Systémová hranica na LCA a LCC analýzu Tab. 1 Materiály Materiál D1 D2 D3 Jednotka Konštrukčné drevo, smrek 42,50 85,20 231,55 m3 Izolačné dosky z minerálnej vlny, sklenená vlna, expandovaný polystyrén 512,70 2 829 510,80 m2 OSB doska 519,90 158,00 334,40 m2 Samonivelizačný poter 4,90 40,80 6,40 m3 Výstuž/oceľ 3,85 11,27 3,73 t Hydroizolácia 376,5 474,00 470,40 m2 Betónové tvárnice (DT) 14,90 13,24 65,00 m2 Betón 33,29 78,73 114,30 m3 Sadrokartónové dosky 398,60 1 166 551,20 m2 Okná 22,84 35,93 19,98 m2

EUROSTAV jún 2023 drevostavby 10 DREVOSTAVBY Vo všetkých troch domoch bola ako monitorovaná miestnosť zvolená spálňa. Monitorované domy štandardne využívajú štyria užívatelia. Merania prebiehali v júli počas dňa od 9.00 do 15.00 za prirodzených podmienok a bez zásahu do denného režimu užívateľov. V D2 a D3 sa výmena vzduchu počas merania zabezpečila prirodzeným vetraním, v dome D1 rekuperáciou. Limitom tejto štúdie je implementácia merania IEQ v letnej sezóne. Monitorovanie bude pokračovať aj v ďalších ročných obdobiach, aby sa zistil stav kvality počas celého roka. Výsledky analýzy LCA a LCC, ako aj monitorovanie IEQ boli podrobené multikriteriálnej analýze pomocou nástroja MCA7 [9] s cieľom porovnať domy a poskytnúť odporúčania. Štatistickými metódami, ktoré poskytuje MCA7, sú metóda zhody a nezhody (CDA), metóda ideálnych bodov (IPA), metóda váženého súčtu (WSA) a metóda TOPSIS. Cirkularita materiálov Hodnotenie stavebných materiálov z hľadiska cirkularity je možné uskutočniť využitím softvéru OneClickLCA, nástroja cirkularita (BC). Nástroj BC zohráva kľúčovú úlohu pri sledovaní, kvantifikácii a optimalizácii obehovosti/cirkularity materiálov počas celého životného cyklu budovy. Tento nástroj umožňuje sledovanie a meranie cirkularity materiálov, ktoré sa získavajú a používajú počas životného cyklu budovy. Pri vyhodnocovaní BC sú výsledkami „zhodnotené materiály“ a „vrátené materiály“. Recyklované, obnoviteľné alebo opätovne použité materiály sú pri BC veľmi dôležité, pretože tvoria základ výpočtu. Percento týchto materiálov znamená hmotnostný podiel recyklovaných, obnoviteľných alebo opätovne použitých materiálov vo výrobku. Táto informácia nemá vplyv na výsledky LCA, ale používa sa na zdokumentovanie obehovosti materiálu. Niektoré výrobky majú percentuálny Obr. 2 Biogénny uhlík Obr. 3 Potenciál globálneho otepľovania Tab. 2 Výsledky kategórií vplyvov Kategórie vplyvov Jednotka D1 D2 D3 GWP [kg CO2e] 1,44∙105 1,88∙105 2,28∙105 BCS [kg CO2e bio] 1,52∙104 5,58∙104 2,81∙104 ODP [kg CFC11e] 4,24∙10-2 4,55∙10-2 1,59∙10-2 AP [kg SO2e] 3,05∙103 8,58∙102 8,27∙102 EP [kg PO4e] 2,40∙102 3,68∙102 2,13∙102 POCP [kg C2H4e] 9,38∙102 2,02∙102 5,86∙101 ADP-prvky [kg Sbe] 3,98∙101 6,67∙101 4,23∙101 ADP-palivá [MJ] 5,16∙106 5,64∙106 4,52∙106

11 EUROSTAV jún 2023 drevostavby podiel recyklovaných, obnoviteľných alebo opätovne použitých materiálov definovaný s predvolenou hodnotou, ktorá môže vychádzať buď z výrobku, alebo z typu výrobku. Odpad predstavuje množstvo odpadu vzniknutého na stavenisku. Predvolené hodnoty sú na základe typického odpadu a líšia sa podľa stavebného procesu, budovy a konštrukcie. Výsledky a diskusia Hodnotenie environmentálnych vplyvov Stanovené hodnoty environmentálnych indikátorov sú uvedené v tabuľke č. 2. Z hľadiska celkových výsledkov je najvyššia hodnota 2,28∙105 kg CO2e pre GWP stanovená pre D3 a najnižšia hodnota 1,44∙105 kg CO2e pre D1. Výsledky v jednotlivých fázach životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej podlahovej plochy sú 856; 691 a 1 830 kg CO2e/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 3). Z obrázka je zrejmé, že ekvivalentné množstvá emisií CO2 sú najväčšie vo fáze prevádzky (B6 – prevádzková energia) 71,45 % a 53,80 % pre D3 a D1. V prípade domov D2 je táto fáza percentuálne nižšie zastúpená, a to podielom 32,19 %. Z hodnotenia fáz životného cyklu D2 vyplýva, že najväčší podiel na emisiách CO2e má fáza produktu (A1 – A3) s podielom 40,16 % (277 kg CO2e/m2 ). Fáza produktu (A1 – A3) pre D1 a D3 predstavuje podiel 23,87 % a 13,44 %. Stavebné materiály, ktoré najviac prispievajú k tvorbe emisií CO2e, sú betón s percentuálnym podielom 25,1 % a tepelná izolácia – 8,0 %. Z hľadiska biogénneho uhlíka, ktorý je sekvestrovaný v materiáloch (fáza A1 – A3) a vyjadrený ako CO2ebio, majú domy D1, D2 a D3 hodnoty 90,61; 205,59 a 226,65 kg CO2ebio (obrázok č. 4). Z hľadiska celkových výsledkov pre ODP je najvyššia hodnota 1,0x10-2 kg CFC11e pre dom D3 a najnižšia hodnota 4,55x10-2 kg CFC11e pre dom D2. Výsledky pre jednotlivé fázy životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej podlahovej plochy sú 2,52 x 10-4, 1,67 x 10-4 a 1,28 x 10-4 kg CFC11e/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 5). Z obrázka je zrejmé, že fáza údržby a opravy (B4 – B5) s podielom 56,56 % a 52,79 % pre D1 a D2 sa najväčšou mierou podieľa na ekvivalentných množstvách emisií CFC11. V prípade drevodomu D3 sa fáza prevádzkovej energie (B6) s podielom 75,38 % najväčšou mierou podieľa na ekvivalentných množstvách CFC11. Významným prispievateľom je aj fáza produktu (A1 – A3) s podielom 30,64 %, 33,0 % a 7,54 % pre D1, D2 a D3. Z hodnotenia potenciálu acidifikácie vyplýva, že najvyššia hodnota 3 050 kg SO2e je stanovená pre D1 a najnižšia hodnota 852 kg SO2e pre D2. Výsledky pre jednotlivé fázy životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej podlahovej plochy sú 18,2; 3,16 a 6,67 kg SO2e/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 6). Z obrázka je zrejmé, že fáza údržby a opravy (B4 – B5) s podielom 60,93 % pre D1 sa najväčšou mierou podieľa na ekvivalentných množstvách emisií SO2. Pre domy D2 a D3 je najväčším prispievateľom fáza prevádzkovej energie (B6) s podielmi 46,96 % a 70,37 %. Najvyššia celková hodnota pre EP je 368 kg PO4e pre D2 a najnižšia 213 kg PO4e pre D3. Výsledky pre jednotlivé fázy životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej Obr. 5 Potenciál narušovania stratosférickej ozónovej vrstvy Obr. 6 Potenciál narušovania stratosférickej ozónovej vrstvy

EUROSTAV jún 2023 drevostavby 12 DREVOSTAVBY podlahovej plochy sú 1,42; 1,35 a 1,72 kg PO4e/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 7). Z obrázka je zrejmé, že fáza prevádzkovej energie (B6) s podielom 49,06 % sa najväčšou mierou podieľa na ekvivalentných množstvách emisií kg PO4 pre D1. Pri domoch D2 a D3 je najväčším prispievateľom fáza prevádzkovej vody (B7) s podielom 25,83 % a 44,50 %. Z hľadiska celkových výsledkov pre POCP (kg eténu) je najvyššia stanovená hodnota pre D2 2 020 kg C2H4e a najnižšia 586 kg C2H4e pre D3. Výsledky pre jednotlivé fázy životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej podlahovej plochy sú 0,558; 0,745 a 0,472 kg C2H4e/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 8). Fáza údržby a opravy (B4 – B5) sa podieľa veľkou mierou na ekvivalentných množstvách emisií eténu s podielom 48,80 % pre D1. Pre dom D2 je najväčším prispievateľom fáza produktu (A1 – A3) s podielom 75,25 % a pre dom D3 fáza prevádzkovej energie (B6) s podielom 58,05 %. Z hľadiska celkových výsledkov pre ADP-prvky je najvyššia stanovená hodnota 66,7 kg Sbe pre D2 a najnižšia 39,8 kg Sbe pre D2. Výsledky pre jednotlivé fázy životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej podlahovej plochy sú 0,237; 0,245 a 0,341 kg Sbe/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 9). Fáza výstavby (A5) s podielom 48,49 %, 54,42 % a 45,21 % pre D1, D2 a D3 sa najväčšou mierou podieľa na ekvivalentných množstvách emisií Sbe. Významným prispievateľom je aj fáza údržby a opravy (B4 – B5) s podielom 17,07 %; 10,12 % a 17,50 % pre D1, D2 a D3. Z hľadiska celkových výsledkov pre ADP-palivá je najvyššia stanovená hodnota 5,64.106 MJ pre D2 a najnižšia 4,52.106 MJ pre D3. Výsledky pre jednotlivé fázy životného cyklu vyjadrené na m2 hrubej podlahovej plochy sú 3,07.104 ; 2,08.104 a 3,65.104 MJ/m2 pre D1, D2 a D3 (obrázok č. 10). Ako vidieť z obrázka, fáza prevádzkovej energie (B6) s podielom 77,18 %, 55,07 % a 74,40 % pre D1, D2 a D3 sa najväčšou mierou podieľa na vyčerpávaní abiotických zdrojov pre fosílne zdroje. Významným prispievateľom je aj fáza produktu (A1 – A3) s podielom 12,91 %; 29,07 % a 14,21 % pre D1, D2 a D3. Hodnotenie nákladov počas životného cyklu Vyhodnotenie nákladov životného cyklu vybraných drevodomov vyjadrených v nominálnej hodnote je znázornené na obrázku č. 11 a v tabuľke č. 3. Najväčšie náklady sú vyčíslené pre drevodom D3 v hodnote 210 842,7 € a najnižšie náklady 137 806,3 € pre D1. Najvyššie náklady sa týkajú fázy produktu (27 % pre D1; 53,8 % pre D2 a 38,2 % pre D3) a prevádzkovej energie (48 % pre D1, 26 % pre D2 a 27 % pre D3). Hodnotenie cirkularity materiálov Na hodnotenie stavebných materiálov z hľadiska cirkularity sa použil softvér OneClickLCA, nástroj cirkularita (BC). Tento nástroj umožňuje kvantifikovať a optimalizovať cirkularitu materiálov získavaných a používaných počas životného cyklu budovy a vyjadruje sa Obr. 8 Potenciál tvorby troposférického ozónu Obr. 7 Potenciál eutrofizácie

13 EUROSTAV jún 2023 drevostavby Obr. 9 ADP-prvky Obr. 10 ADP-palivá percentuálne [8]. Výpočet je založený na hmotnosti bez stanovenia váh významnosti materiálov. Drevodom D1 pozostáva najmä z primárnych materiálov s podielom 84,2 %. Materiály s recyklovaným obsahom (v module A) sú izolácia zo sklenej vlny, sadrokartónová doska, MDF doska, oceľová výstuž, laminátová podlaha, galvanizovaná oceľ s celkovým podielom 7,2 %. Na konci životnosti sa uvažuje o recyklácii (7 %), downcyclingu (63,4 %), energetickom zhodnotení (10,2 %) a uložení na skládku (19,4 %, kamenivo a minerálna vlna). V kategórii downcycling sa uvažuje s betónom s podielom 76,3 % a anhydritovým náterom, ktorý predstavuje podiel 12 %. Skóre cirkularity predstavuje 30 %. Obr. 11 LCC, nominálne (nediskontované, zahŕňa infláciu) €

EUROSTAV jún 2023 drevostavby 14 DREVOSTAVBY Aj drevodom D2 pozostáva z primárnych materiálov s podielom 81,1 %. Materiály s recyklovaným obsahom (v module A) predstavujú izolácia zo sklenej vlny, sadrokartónová doska, izolácia z minerálnej vlny, oceľová výstuž a galvanizovaná oceľ s celkovým podielom 7,25 %. Na konci životnosti sa uvažuje o recyklácii (13,2 %), downcyclingu (67,1 %), energetickom zhodnotení (12,1 %) a uložení na skládku (7,6 %, izolácia zo sklenej a minerálnej vlny). V kategórii downcycling sa uvažuje so strešnými škridlami s podielom 3,6 %, betónom s podielom 73,9 % a anhydritovým náterom, ktorý predstavuje podiel takmer 19%. Skóre cirkularity predstavuje 36 %. Aj v prípade drevodomu D3 predstavuje podiel primárnych materiálov 84,8 %. Materiály s recyklovaným obsahom (v module A) predstavujú izolácia z kamennej vlny, sadrokartónová doska, oceľová výstuž, galvanizovaná oceľ a EPS izolácia s celkovým podielom 3,2 %. Na konci životnosti sa uvažuje o recyklácii (11,5 %), downcyclingu (60,6 %), energetickom zhodnotení (13,8 %) a uložení na skládku (14 %, silikátová omietka, EPS, kamenivo, izolácia z kamennej vlny). V kategórii downcycling sa uvažuje s keramickou dlažbou, strešnými škridlami s podielom 3,7 %, betónom s podielom 68,7 %, integrovanou debniacou stenou (15 %) a vyrovnávacím poterom, ktorý predstavuje podiel takmer 11 %. Skóre cirkularity predstavuje 32 %. Hodnotenie parametrov kvality vnútorného vzduchu V tabuľke č. 4 sú uvedené štatisticky spracované výsledky nameraných faktorov kvality vnútorného prostredia. Výsledky sa porovnali s požiadavkami na tepelnú a vlhkostnú mikroklímu a limitnými hodnotami zdraviu škodlivých látok vo vnútornom ovzduší uvedenými vo vyhláške MZ SR č. 259/2008 Z. z. [10]. Optimálne a prípustné hodnoty tepelných a vlhkostných parametrov platia pre teplé ročné obdobie a triedu aktivity 0. Limitné hodnoty pre koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok pre frakciu 2,5 µm (PM2.5), koncentrácie TVOC a CO2 nie sú stanovené, preto sa namerané hodnoty porovnali s požiadavkami danými WELL [14]. Z výsledkov uvedených v tabuľke č. 4 vyplýva, že namerané hodnoty parametrov tepelnej a vlhkostnej mikroklímy sú v rámci prípustných legislatívnych limitov. Priemerné koncentrácie TVOC, CO2, PM2.5 a PM10 neprekročili legislatívny ani požadovaný limit WELL. Podľa predchádzajúcej štúdie [15] výsledky faktorov IEQ vo dvoch drevodomoch naznačujú, že požiadavky na tepelnú a vlhkostnú mikroklímu, ako aj na PM10 sú splnené. Relatívna vlhkosť sa pohybovala okolo 30 %, čo predstavuje minimálnu hodnotu. Táto štúdia poukázala aj na zvýšené koncentrácie xylénu a vysoké koncentrácie tetrachlóreténu. Môže to spôsobovať čas odberu vzoriek, ktorý bol menej ako rok po aplikácii ochranných a impregnačTab. 4 Výsledky monitorovania IEQ Štatistika Teplota [°C] Relatívna vlhkosť [%] Rýchlosť prúdenia vzduchu [m/s] PM2.5 PM10 CO2 [ppm] TVOC [μg/m3] [μg/m3] D1 Priemer 23,80 54,50 0,00 1,72 10,71 432,00 302,00 Min. 23,70 52,20 0,00 1,56 5,02 396,00 196,00 Max. 24,20 57,70 0,01 1,91 16,08 542,00 565,00 SD 0,12 1,49 0,01 0,07 2,75 32,89 53,22 D2 Priemer 23,30 46,20 0,01 2,30 8,46 398,00 149,00 Min. 22,80 41,40 0,00 1,86 5,72 382,00 62,00 Max. 23,0 51,00 0,20 5,27 14,76 427,00 249,00 SD 0,19 2,55 0,02 0,49 1,65 10,89 40,61 D3 Priemer 25,50 44,70 0,01 2,88 11,46 510,00 148,00 Min. 25,40 41,80 0,01 2,41 7,38 435,00 59,00 Max. 25,70 50,80 0,06 3,44 16,23 653,00 774,00 SD 0,07 1,67 0,01 0,30 2,03 44,49 88,20 Legislatívny limit – 30 – 70 ≤ 0,20 – ≤ 50 – – WELL limit – 30 – 60 – ≤ 15 ≤ 50 < 900 ≤ 500,00 Fáza D1 D2 D3 Jednotka A0 – A5 37 208,00 106 976,00 80 454,00 € B4 – B5 7 951,77 8 940,97 43 590,56 B6 66 172,37 51 593,49 57 355,20 B7 23 919,83 23 919,83 23 919,83 C1 – C4 2 554,30 7 343,83 5 523,11 Celkové náklady 137 806,30 198 774,10 210 842,70 € Tab. 3 LCC, nominálne (nediskontované, zahŕňa infláciu)

15 EUROSTAV jún 2023 drevostavby ných náterov. Treba poznamenať, že limit pre tetrachlóretén bol prekročený až 6-krát. Koncentrácie týchto dvoch zlúčenín v drevenom rámovom dome boli pod limitmi. Koncentrácie CO2 sú pod požadovanou limitnou hodnotou, preto nespôsobujú nepohodlie. Multikriteriálna analýza Výsledky multikriteriálnej analýzy získané pomocou nástroja MCA7 sú uvedené v tabuľke 5. V multikriteriálnej analýze bolo zohľadnených 10 ukazovateľov (GWP, BCS, ODP, AP, EP, POCP, ADP-prvky, ADP-fosílne palivá, LCC nominálne a BC), ktorým bola stanovená váha dôležitosti. Indikátorom s globálnym vplyvom na životné prostredie (GWP, ODP a ADP-prvky) bola pridelená váha 25 %, s regionálnym vplyvom (AP, EP, POCP) 20 %, s lokálnym vplyvom (ADP-fosílne palivá, BCS) 5 %. Indikátoru LCC bola stanovená váha 40 % a BC 10 %. Z výsledkov multikriteriálnej analýzy vyplýva, že drevodom D1 dosiahol najlepšie výsledky vo všetkých analyzovaných štatistických metódach poskytovaných MCA7. Okrem spomínaných environmentálnych a ekonomických aspektov sa multikriteriálna rozhodovacia analýza využíva na zohľadnenie energetických a technických otázok, dostupnosti, ako aj sociálnych aspektov [13]. Ak porovnáme výsledky s ostatnými prezentovanými výsledkami v štúdii z Českej republiky [14], kde sú domy postavené z viacerých stavebných materiálov, možno zistiť, že drevodomy produkujú nižšie množstvo emisií CO2e v porovnaní napríklad s murovanými domami. Štúdia [15] zdôrazňuje, že konštrukcie pozostávajúce z masívneho dreva, zo slamy a z hliny sú lepšie vďaka lokálnej dostupnosti materiálu, ktorý každoročne obnovuje produkciu poľnohospodárskeho odpadu a vracia sa späť k prírode. Prevádzková energia patrí k najväčším emitentom. Odhaľuje to aj štúdia [16], ktorá uvádza, že prevádzková energia predstavuje 56 %. Okrem vplyvov na životné prostredie je potrebné zvážiť aj sociálne aspekty. Na základe výsledkov monitorovania faktorov vnútorného prostredia možno konštatovať, že vnútorné prostredie v drevených rodinných domoch spĺňa legislatívne požiadavky, ako aj požiadavky stanovené certifikačným systémom WELL. Iná štúdia [17] poukazuje na zlú kvalitu vnútorného vzduchu v obytných budovách vinou tepelných mostov na fasáde, ktoré spôsobujú ochladzovanie vnútorných povrchov, a vinou vzduchotesných riešení, ktoré spôsobujú vysokú relatívnu vlhkosť a absenciu primeranej intenzity vetrania [17]. Záver Táto štúdia sa zameriava na analýzu drevených rodinných domov z environmentálneho, sociálneho a ekonomického hľadiska. Drevené rodinné domy môžu byť jedným z najlepších príkladov, ako znížiť emisie skleníkových plynov pri výstavbe a prispieť tak k zmierneniu klimatickej zmeny. Preto by sa mali používať prírodné materiály, ktorých výroba a používanie zaťažujú životné prostredie v čo najmenšej miere. Podiel stavebných materiálov, ktoré majú najvyšší podiel na GWP, je v rozmedzí 22 – 26 % pre betónové konštrukcie a 8 % pre minerálnu vlnu. Z výsledkov monitorovania faktorov vnútorného vzduchu vyplýva, že sa neprekročili prípustné limity faktorov (teplota vzduchu, RH, rýchlosť vzduchu, PM a TVOC). Z hľadiska zníženia vplyvu budov na životné prostredie počas celého životného cyklu je dôležité navrhnúť budovu s ohľadom na prevádzkovú energiu a stavebné materiály aj vo väzbe na ich cirkularitu. ❖ Tento príspevok vznikol vďaka projektom 1/0512/20, 1/0230/21 a NFP313010T578. Literatúra: [1] CAI, Z. – ROSS, J. R.: Mechanical properties of wood-based composite materials. In: Wood Handbook: Wood as an Engineering Material. Ch. 12. Centennial ed., General Technical report, no. FPL-GTR282. 2010, pp. 12.1‒12.18. [2] PETROVIC, B. et al.: Life cycle assessment of a wooden single-family house in Sweden. In: Applied Energy. 251 (2019) 113253. [3] MISHRA, A. Mishra et al.: Land use change and carbon emissions of a transformation to timber cities. In: Nature Communications. 2022, vol. 13, paper no. 4889. [4] LECHÓN,Y. – DE LA RÚA, C. – LECHÓN, J. I.: Environmental footprint and life cycle costing of a family house built on CLT structure. Analysis of hotspots and improvement measures. In: Journal of Building Engineering. 39 (2021) 102239. [5] STEPIEN, A. et al.: Sustainable construction - Technological aspects of ecological wooden buildings. In: Energies. 2022, vol. 15, no. 23, paper no. 8823. [6] https://www.trend.sk/trend-archiv/ drevodomy-stale-bojuju-predsudkami-napriek-tomu-ich-pribuda. Dostupné: 12. 6. 2023. [7] STN EN 15978:2011, Sustainability of construction works. Environmental performance of buildings, The Slovak Office of Standards, Metrology, and Testing, 2011. [8] Automated Life-Cycle Costing (CML). [Online]. Available: https://oneclicklca. zendesk.com/hc/en-us/articles/360014996179-Automated-Life- -Cycle-Costing-CML. Accessed: December 22, 2022. [9] KOŠIČAN, J. et al.: Life cycle assessment and economic energy efficiency of a solar thermal installation in a family house. In: Sustainability. 2021, vol. 13, no. 4, 2305, paper no. 2021. [10] Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Zbierka zákonov č. 259/2008. 2008. O podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. [11] The WELL Building Standard, v1, Q3, 2020. [Online]. Available: https://a. storyblok.com/f/52232/x/6b707e8302/ well-v1_q3-2020-present.pdf. Accessed: January 3, 2023. [12] VILČEKOVÁ, S. et al.: Life cycle assessment and indoor environmental quality of wooden family houses. In: Sustainability. 2020, vol. 12, no. 24, paper no. 10557. [13] KOŠIČAN, J. – PARDO, M. Á. – VILČEKOVÁ, S.: A multicriteria methodology to select the best installation of solar thermal power in a family house. In: Energies. 2020, vol. 13, no. 5, paper no. 1047. [14] HRDLICKA, T. – CUPAL, M. – KOMOSNA, M.: Wood vs. brick: Impact on investment costs of houses. In: Journal of Building Engineering. 2022, vol. 49, paper no. 104088. [15] VILČEKOVÁ, S. et al.: Energy and environmental evaluation of non-transparent constructions of building envelope for wooden houses. In: Energies. 2015, vol. 8, no. 10, pp. 11047‒11075. [16] SEDLÁKOVÁ, A. et al.: Environmental impacts assessment for conversion of an old mill building into a modern apartment building through reconstruction. In: Building and Environment. 2020, vol. 172, paper no. 106734. [17] J. LIPTÁK-VÁRADI: Indoor air quality measurements in Hungarian residential buildings. In: Pollack Periodica. vol. 12, no. 2, pp. 163‒172, 2017. Tab. 5 Výsledky multikriteriálnej analýzy Variant CDA IPA WSA TOPSIS 1 D1 1,2867 0,4822 0,5178 0,8167 2 D3 2,3492 0,5949 0,4051 0,2514 3 D2 2,428 0,7395 0,2605 0,2016

EUROSTAV jún 2023 drevostavby 16 DREVOSTAVBY RDOM 2 — PREDNOSTI MODERNÉHO DREVODOMU Keď sa v roku 2009 dokončila deväťposchodová (30,3 m) budova Stadthaus v Rakúsku od architektonického štúdia Waugh Thistleton, išlo o najvyššiu modernú drevenú stavbu na svete. Bola prvá, ktorá mala okrem nosných a stropných dosiek celodrevené aj schodisko a výťahové šachty. Umožnili to panely z CLT. Odvtedy sa touto technológiou postavilo mnoho budov a štruktúr po celom svete. Ing. arch. Ivana Švecová Autor foto RDOM2: Tomáš Manina Panely CLT sú svojimi vlastnosťami predurčené na to, aby tvorili konštrukčný stavebný systém moderných energeticky úsporných drevostavieb. Poskytujú široké možnosti, čo sa týka koncepcie stavby. Možno ich použiť ako vnútorné aj vonkajšie steny, stropy a strechy rôznych typov stavieb od rodinných domov, výrobných hál až po viacpodlažné bytové stavby. Z veľkoplošných doskových prvkov sa vytvárajú panely dlhé až 16 m a vysoké až 2,95 m, s hrúbkou od 60 do 400 mm. Na Slovensku sa CLT panely presadzujú najmä vo výstavbe obytných budov do troch nadzemných podlaží, teda najčastejšie pri rodinných domoch. Pri vyšších stavbách narážajú architekti a projektanti na požiadavky protipožiarnej normy. CLT panely (z anglického Cross Laminated Timber, známe aj ako KLH alebo Xlam) sa vyrábajú z PEFC certifikovaného smrekového dreva. Lamely sa po vysušení cca na 12 % vlhkosť vytriedia, ohobľujú a zlepia do jednovrstvových dosiek. V ďalšej fáze sa tieto dosky tlakom zlepia do troj-, päť- alebo sedemvrstvového panelu, pričom sú orientované v pravom uhle medzi sebou. Panely, ktoré sú určené na pohľadové, ale aj nepohľadové použitie, sa ďalej brúsia, čím získava jedinečný vzhľad s priznanou štruktúrou dreva a v prípade nepohľadových panelov to umožní priamu montáž sadrokartónových dosiek na povrch panelu. Kolmá orientácia jednotlivých vrstiev zaručuje vysokú statickú a tvarovú stabilitu základných panelov. Vytvára sa plnostenný konštrukčný prvok, Obr. 1 RDOM2 - pohľad zo záhrady na uličnú fasádu domu a prístrešok pre automobily

17 EUROSTAV jún 2023 drevostavby ktorý sa potom spracúva presne podľa požiadaviek projektovej dokumentácie (vyrežú sa otvory na okná, dverné otvory, rozvody a otvory na elektrinu, vodu atď.). Vďaka tepelnej kapacite ƛ=0,11 patria k menej vodivým materiálom. V porovnaní s ostatnými stavebnými materiálmi nie je potrebná taká dôsledná ochrana pred chladom. Samotná konštrukcia panelu je difúzne otvorená a zároveň vzduchotesná, čo minimalizuje chyby tepelných mostov a vzduchotesnosti stavieb. CLT systém je hlavne konštrukčnou náhradou iných nosných materiálov. Má síce lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, no zatepľovanie s cieľom dodržania tepelnotechnických noriem je potrebné. Možno ho kombinovať so všetkými známymi zatepľovacími systémami. CLT panely sú charakteristické aj ďalšími výbornými vlastnosťami. Drevo absorbuje zo vzduchu v priestoroch budovy vlhkosť, ktorú neskôr, keď je vzduch suchší, zasa odovzdáva do interiéru – „funguje“ ako regulátor interiérovej vlhkosti. Má aj schopnosť absorbovať elektromagnetické žiarenie, a tak chrániť pred jeho škodlivými účinkami. CLT panely majú index zvukovej nepriezvučnosti Rw = 35 dB a požiarnu odolnosť v rozsahu 60 minút pri paneli s hrúbkou 120 mm. Príkladom moderného drevodomu je aj RDOM2 od architektonického ateliéru Šercel Švec. Vyrástol na svahovitom pozemku v blízkosti golfového areálu na Obr. 2 RDOM2 - pohľad z ťažiskovej časti záhrady na hlavnú terasu domu Obr. 3 Príklad skladby obvodovej steny z CLT panelu Obr. 4 Päť vrstvový CLT panel - lamely sa po vysušení, ohobľujú a zlepia do jednovrstvových dosiek. V ďalšej fáze sa tieto dosky tlakom zlepia do troj-, päť- alebo sedemvrstvového panelu, pričom sú orientované v pravom uhle

EUROSTAV jún 2023 drevostavby 18 DREVOSTAVBY konci slepej uličky v dedine pri Nitre. Koncept a celkový výraz vychádzajú z odstránenia klasických bariér a hraníc, čo vyústilo do nenápadnej symbiotickej architektúry. Členitá jednopodlažná hmota domu s plochou strechou sa jemne zarezáva do svahu spolu s prístreškom pre autá. Severný a východný pohľad pôsobia kompaktne a jednoducho, s jasne čitateľným nástupom hmoty domu. Hlavný vstup je zo severnej strany z krytého gánku, ktorý plynule nadväzuje na prístrešok pre dva automobily a menší sklad. Spolu s krytou terasou na južnej strane vytvára prechod medzi interiérom a exteriérom. Prekrytie chráni zo severu pred poveternostnými vplyvmi a z juhu pred prehrievaním hlavnej časti domu. Monochromatické materiálové riešenie zvýrazňuje rovné línie, rytmus a gradáciu architektúry. Drevo, hrubozrnná a jemná omietka sú ladené dobiela. Drsné a hladké plochy sa striedajú, aby pomohli vyniknúť tvarom stavby. Monochromatickosť kontrastne dopĺňa interiér stavby, v ktorom sa objavuje základný stavebný materiál – drevo vo forme CLT panelov, ktoré vnáša do interiéru útulnosť, eleganciu aj vôňu lesa. Dispozične pozostáva hlavná časť z otvoreného priestoru, ktorý tvorí vstupný priestor, obývačka, jedáleň, kuchyňa a pracovný kút. Tento priestor poskytuje priamy kontakt so záhradou a umožňuje jej plnohodnotné využívanie. Hmota so spoločenskou časťou je mierne vyššia než ostatné časti domu. Z južnej a západnej strany je dom členitejší a ustupuje v závislosti od geometrie pozemku. Západnú orientáciu majú hlavne detské izby, spálňa a jedáleň. Táto fasáda je nižšia a mierne zakopaná do svahu s oknami posadenými na terén. Nočnú a dennú časť spája chodba, na ktorú nadväzuje aj hlavná kúpeľňa, technické priestory a knižnica. Na severných fasádach sa nachádzajú kúpeľne presvetlené pomocou svetlíkov. Požiadavkou klienta bola trvácna, moderná stavba, ktorá bude šetrná k okolitej krajine. Aj to bol dôvod, prečo zvoliť ako základný stavebný materiál drevo. Betón a oceľ vyžadujú obrovské množstvo energie na výrobu aj na Obr. 3 Návrh jednoduchého rodinného domu tradičného tvaroslovia z netradičného materiálu – konopného betónu, archív autora – René Baranyai Obr. 5 CLT panely sú podstatne tenšie než murované steny, čím šetria miesto. Obr. 6 Technická vyspelosť výroby, jednoduché vyhotovenie konštrukčných detailov a minimum montážnych spojov eliminujú chyby pri výstavbe, tepelné mosty a urýchľujú celý jej proces.

19 EUROSTAV jún 2023 drevostavby prepravu, generujú viac ako tonu oxidu uhličitého na tonu hmotnosti materiálu. Na výrobu tehál sa minie štvornásobne viac energie ako na drevo. Drevo ako stavebný materiál aj po zarátaní energie na rezanie, lisovanie a prepravu je oveľa ekologickejšie. Autori zvolili CLT panely, ktoré sú ekonomicky náročnejšie, no majú nesporné množstvo výhod. Sú podstatne tenšie než murované steny, čím šetria miesto. Technická vyspelosť výroby, jednoduché vyhotovenie konštrukčných detailov a minimum montážnych spojov eliminujú chyby pri výstavbe, tepelné mosty a urýchľujú celý proces. Ekologický koncept dopĺňajú fotovoltické panely, retenčná nádrž na zachytávanie dažďovej vody a zelená strecha. Rastlinstvo na streche okrem vizuálnemu efektu zabezpečuje aj tepelnú stabilitu stavby hlavne v letnom období, keď zavlažovanie, ako aj samotná výška tráv a trvaliek pomáhajú znižovať povrchovú teplotu strechy. V kombinácii s akumulačnou základovou doskou, screenovým tienením a rekuperáciou so zemným výmenníkom zabezpečujú pasívnu stabilitu stavby. Stavba je tak šetrná k životnému prostrediu a zároveň poskytuje zdravé bývanie pre svojich užívateľov. ❖ Literatúra: https://www.cltsk.info/produkty/drevene- -clt-panely/ https://www.woodhouse.sk/technologie/ clt-panely/ https://www.sercelsvec.sk/sk/ Obr. 7 RDOM 2 - Použitý akustický podhľad z biodosky je obdobou CLT panelu. Obr. 8 RDOM 2 - Nábytok z biodosky vložený do niky z centrálnych nosných CLT panelov tvoria jednotný celok.

EUROSTAV jún 2023 aktuálne 20 AKTUÁLNE FÓRUM DREVOSTAVIEB V ROKU 2023 ROZŠÍRILO SALÓN DREVOSTAVIEB V roku 2023 protagonisti rozšírili program venovaný problematike moderných drevostavieb o slovenské príklady a prezentácie pod názvom Fórum drevostavieb 2023. Odborným vyvrcholením bolo dňa 31. 5. 2023 prednáškovo-spoločenské podujatie pre architektov v Rakúskom kultúrnom fóre v Bratislave. Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou SAS a SKA. Výstavnú časť Fóra drevostavieb 2023 bolo možno navštíviť okrem Galérie Spolku architektov Slovenska aj v Rakúskom kultúrnom fóre. Okrem realizácií vybraných českými partnermi na výstavu Salón drevostavieb 2023 sa v slovenskej réžii predstavili aj ďalšie ukážkové realizácie slovenských a rakúskych architektov, prehľad moderných a hlavne prírodných materiálov na ekologickú a udržateľnú výstavbu a potešili aj malé autorské dielka z dreva. Na konferencii predstavili svoju tvorbu a činnosť CARAVANATELIER (AT), Marie Davidová (CZ) a slovenskí architekti a realizátori modernej drevenej architektúry ako coolstock, Kubis Architekti, Pokorny architekti, Šercel Švec, Createrra. Generálnym partnerom podujatia bol Kontrakting. Dom na Orave uspel v Drevostavbe roka. Autori Ing. arch. Igor Salcer, Ing. arch. Lukáš Šíp, PhD. a Ing. arch. Katalin Karsay, ArtD. z ateliéru coolstock. Ich dom zaujme nekonvenčným pôdorysným tvarom, účelným využitím svahovitého terénu v rozvrstvení jednotlivých priestorov. Hmota stavby je ukončená pultovou strechou, tá kopíruje sklon terénu. Pohľad z východu poskytuje plastické rozloženie trojúrovňovej stavby a tektonicky rozohráva vnímanie jednotlivých priestorov, Zo severnej strany pôsobí kompozícia celistvo.. Aj keď oproti Čechám a špeciálne Rakúsku, na Slovensku program drevostavieb nie je zatiaľ mainstreamom moderných domov, ani drevo štandardným materiálom na výstavbu, predsa len sa situácia postupne mení k lepšiemu. Vidno to na príkladoch netradičnej modernej architektúry. ❖ Zdroj: ADmagazin, foto coolstock Fórum drevostavieb 2023 je rozšíreným formátom známeho česko-slovenského výstavno-publikačného projektu Salón drevostavieb. Počas sedemnástich rokov existencie bol pripravovaný spoločne s českým partnerom, zakladateľom Salónu v ČR na Spolku architektov Slovenska.

21 EUROSTAV jún 2023 aktuálne KVALITA A UDRŽATEĽNOSŤ? RIEŠENÍM SÚ DREVODOMY S TEPELNOU IZOLÁCIOU Pri novostavbách a rekonštrukciách sa snažíme pozerať na budúcnosť, životné prostredie a udržateľnosť. Práve v tomto smere zohráva dôležitú úlohu správny výber izolačných výrobkov. Na trhu sú dostupné materiály s vynikajúcimi tepelnotechnickými parametrami z minerálnych vláken a polystyrénu Isover, ktoré okrem tepelnej izolácie budov poskytujú ochranu pred nadmerným hlukom a zvyšujú ich požiarnu odolnosť. Navyše sa dá správnym výberom materiálu zabrániť plesniam a vzniku tepelných mostov. Ako izolovať drevodom? Surovina 21. storočia má pri výstavbe drevodomov a drevostavieb nezastupiteľnú úlohu. Drevo je výrobne a prevádzkovo energeticky menej náročné, menej zaťažuje životné prostredie a z hľadiska životného cyklu budovy zanecháva menšiu stopu v porovnaní s inými materiálmi. Rovnako má drevostavba lepšie ekonomické parametre, či už hovoríme o nízkej spotrebe energie na vykurovanie, alebo o vynikajúcich tepelnoizolačných vlastnostiach obalového plášťa, a to vďaka izolácii drevostavby. Aj drevo treba zatepliť: sokel, obvodovú konštrukciu, ale i strechu Dôležitá je izolácia sokla a spodnej stavby, optimálna hrúbka sokla je 200 mm. Pri nepodpivničených nízkoenergetických domoch sa priemerná hrúbka izolácie sokla pohybuje okolo 120 mm. Alternatívou STYRODUR® 2800 C sú expandované polystyrény lisované do formy (napríklad Isover EPS Soklová doska). Na obvodové konštrukcie drevostavieb je k dispozícii široká paleta kvalitných výrobkov na kontaktné zateplenie, napr. Isover TF Profi, do prevetrávaných fasád napr. Isover Multimax 030, ako výplň do rámových konštrukcií aj inštalačnej vrstvy. Práve Isover ponúka aj špeciálne izolačné dosky určené na tento druh pasívneho drevodomu, a to Isover Woodsil. Izolačné dosky z kamennej vlny s rozmerom 580 x 1 000 mm sú určené najmä na tepelnú, akustickú a protipožiarnu izoláciu vonkajších a vnútorných stien drevostavieb a prefabrikovaných konštrukcií. Špeciálny rozmer izolačných dosiek Isover Woodsil ich predurčuje na použitie v stĺpikovej konštrukcii drevodomu, keď šírka izolačnej dosky priamo zodpovedá rozstupu stĺpikov v drevostavbe. Nezabúdajte ani na to, že treba izolovať aj priečky. Ako si poradiť so strechou? Na izolovanie šikmých striech drevodomov medzi krokvy sú určené izolácie Isover Unirol Profi. Pri moderných drevostavbách s plochou alebo pultovou strechou sa osvedčili izolačné pásy Isover Unirol Profi. ❖ www.isover.sk Drevostavby sú v posledných rokoch mimoriadne obľúbené. Energeticky úsporné domy zas ponúkajú riešenie, a to nielen ekonomické. Takéto budovy majú mnoho výhod a okrem šetrenia nákladov dokážu pri správnom postupe, technológii a, samozrejme, vhodných materiáloch poskytnúť aj zdravotné benefity a komfortné udržateľné bývanie. EKOLÓGIA V PRAXI • Bezpečný spôsob, ako ušetriť energiu na vykurovanie a náklady na chladenie? Siahnite po zatepľovacích materiáloch, ktoré nezaťažia životné prostredie tak ako umelé materiály. Ekologickým rozhodnutím môže byť minerálna vlna Isover. • Vedeli ste, že sklené a kamenné vlny sa používajú viac ako 60 rokov? Expandovaný polystyrén (EPS) je biologicky neutrálny, stabilný a recyklovateľný. Recykláciu nevyužitých odrezkov expandovaného polystyrénu (EPS) Isover vie zabezpečiť výrobný závod v Trnave. Základnou zložkou EPS je monomér styrén a ten nájdeme v prirodzenom stave v rastlinách a rôznych potravinách. Jedným z obľúbených produktov na zateplenie drevodomov je sivý polystyrén Isover EPS Greywall. • Vďaka minimálnemu difúznemu odporu izolácia Isover z minerálnych vláken nebráni prirodzenému pohybu vodnej pary. Izolácia nezadržuje vodnú paru v konštrukcii, umožňuje jej prechod do exteriéru a „dom dýcha“.

EUROSTAV jún 2023 22 VEREJNÉ PRIESTORY verejné priestory Pri zatraktívňovaní obrazu Trnavy predstavovala podstatný krok obnova ťažiskového spoločenského priestoru – pešej zóny na Hlavnej ulici, tvoriacej časť významnej severojužnej komunikačnej línie, ktorá vedie historickým jadrom. V projekte zavŕšenom v júni 2014 predviedli architekti Dušan Dóka a Christo Dóka súčasnejší pohľad na podobu mestského prostredia. Návrh charakterizuje jednotnosť a uvážený výber pomerne nadčasových prostriedkov, ale aj určitá rozmanitosť podnetov. Medzi jednoduchými prvkami zaujmú autorské svietidlá a opakovane využitý vodný prvok, zastúpená je, samozrejme, zeleň, s ktorou sa narábalo pomerne kultivovaným spôsobom. Obe strany ulice lemujú stromoradia s kompaktnými korunami, stredom prechádza pás ostrovčekov s rôznorodou okrasnou výsadbou oživenou menšími drevinami. Odvtedy sa podarilo naplánovať, rozpracovať a dotiahnuť značný počet projektov, ktoré vypovedajú o komplexnosti prístupu pri skvalitňovaní života v Trnave a vytváraní odolnejšieho sídla. Významný podiel finančných prostriedkov vyčíslených na realizáciu sa podarilo pokryť z eurofondov, ktoré sú v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) nasmerované aj na zlepšenie mestského prostredia a jeho environmentálnych aspektov, a to pomocou budovania prvkov zelenej infraštruktúry, adaptácie urbanizovaného prostredia na zmenu klímy či zavádzania systémových prvkov na znižovanie znečistenia ovzdušia a hluku. Úpravy verejných priestranstiev v Centrálnej mestskej zóne Trnava Hodnotnú Centrálnu mestskú zónu Trnavy budú popri prerábaní pešej zóny na Hlavnej ulici pozitívnym spôsobom meniť aj ďalšie projekty. Prirodzenou výzvou pri práci v podobnej lokalite sa stáva zohľadnenie cenného historického kontextu aj súčasných požiadaviek na verejné priestory v meste. Uvedené sa snažili naplniť autorky pomerne nedávno obnoveného Ružového parku, ktorý bol predstavený ako multifunkčná oddychová zóna, riešená s ohľadom na reprezentatívny charakter územia i na dnešné trendy. Ing. Júlia Straňáková, Ing. Denisa Halajová, PhD., a Ing. Veronika Vaculová pracovali s dvomi slohovými etapami, barokovou pri Emmerovej vile a ostatnou, ranomodernistickou časťou parku, aj s bezprostredným okolím toku Trnávky s donedávna nevyužitým potenciálom. Novinkou aktuálnej podoby Ružového parku je práve posilnenie významu vodného prvku. Do pozornosti sa dostala Trnávka, jej brehy boli regulované, TRNAVA ZLEPŠUJE VEREJNÉ PRIESTORY Ing. arch. Natália Mokoš Hulmanová Foto: Autorka Mesto Trnava venuje nemalú pozornosť aktivitám, ktoré zlepšujú kvalitu verejných priestorov. Toto úsilie sa výrazne prejavuje v historickom centre, novú tvár však získavajú aj pôvodne nevábne sídliskové komplexy. S ohľadom na rozlohu sídla už nejde o zanedbateľné zásahy a popri pozdvihnutí estetickej úrovne sa v súlade s aktuálnymi trendmi posilňuje i klimatická odolnosť urbanizovaného celku. Legenda mapa: 1. Štefánikova ulica 2. Hlavná ulica - pešia zóna 3. Ružový park 4. Námestie SNP 5. Agátka

23 EUROSTAV jún 2023 verejné priestory vysadené vlhkomilnými rastlinami a sprístupnené pomocou žulových schodov a stupňov s drevených plochami na sedenie. Doplnili sa dva mostíky vytvárajúce prístup do záhrady Knižnice Juraja Fándlyho. Voda podporuje i hlavnú kompozičnú os parku vedúcu z Rázusovej ulice k Emmerovej vile, pozdĺž nej sa zrealizovala promenáda s výraznou vodnou kaskádou, interpretáciou tradičného ružového záhona a fontána z vodných dýz vsadených do terénu. Ďalšia fontána sa nachádza vo formálnej, dnes už verejnosti otvorenej záhrade Emmerovej vily. V kontraste s jej prísnejšou organizáciou vznikla v rámci územia rozľahlá pobytová lúka prírodného rázu s ležadlami, okrasnými trávami a trvalkovými záhonmi. Okrem množstva prirodzene presiakavých zelených plôch stoja za zmienku chodníky s mlatovým povrchom patriace k vodozádržným opatreniam. V Centrálnej mestskej zóne Trnava momentálne prebieha rekonštrukcia Námestia SNP, nadväzujúceho na Ružový park a obnovenú Hlavnú ulicu. Stavebná aktivita nasleduje zmysluplný zámer mestskej samosprávy, ktorým je vybudovanie kompaktnej pešej zóny sčasti položenej na dôležitej komunikačnej osi Trnavy, ktorá siaha minimálne od bývalej Hornej brány na severe cez Námestie SNP až k železničnej stanici. Rekonštrukcia sa realizuje podľa architektonického návrhu Ateliéru DV a námestie vráti do pôvodného stavu z 20. rokov minulého storočia podľa návrhu architekta Josefa Mareka (o. i. autora trnavského evanjelického kostola). Projekt by sa mal ukončiť do konca roka a zahŕňa opravy unikátneho betónového prekrytia Trnávky zo začiatku 20. storočia, úpravy pamätníka Víťazstvo, Obr. 1 Hlavná ulica - pešia zóna Obr. 2 Hlavná ulica - pešia zóna

EUROSTAV jún 2023 verejné priestory 24 VEREJNÉ PRIESTORY nové spevnené povrchy a zeleň, zachovajú sa však mnohé staršie dreviny. K pozitívnym zásahom, ktoré prispievajú ku krajšiemu a zdravšiemu centrálnemu mestskému prostrediu, bude patriť obmedzenie dopravy, a teda rozšírenie bezpečného verejného priestoru vyhradeného pre peších. Pokojnejší pobytový charakter má v blízkej budúcnosti nadobudnúť aj severný úsek spomínanej severojužnej osi mesta, dnes Štefánikova ulica, z ktorej sa rovnako na väčšej časti vylúči bežný pohyb automobilov. Zveľadenie verejných priestorov mimo Centrálnej mestskej zóny Trnava Mimo centra Trnavy sa minulý rok dotiahla „Revitalizácia sídliskového dvora Agátka“, rozsiahly projekt priťahujúci pozornosť menej tradičným riešením. Územie bolo pôvodne rozdelené na päť zón, pričom súčasťou uvedenej stavebnej akcie boli štyri z nich. Zóna A – parčík za daňovým úradom, Zóna C – verejný park (medzi kopcom Agátka, školským areálom, bytovými domami na Hlbokej ulici a parčíkom za daňovým úradom), Zóna D – kopec Agátka s hernou zónou, Zóna E – dvory pri Ulici V. Clementisa. Autorka Ing. Ivana Štigová Kučírková, MSc., lokalitu vhodne sceľuje a zároveň ponúka pestrú a vcelku originálnu skladbu celoročných aktivít. Vybudovalo sa viacero invenčných ihrísk s netypickou skladbou herných prvkov a napríklad i komunitné záhrady. Dominantným motívom, ktorý prispieva k vytváraniu nových ekosystémov a pozitívnej úprave mikroklímy, sa však stal 250-metrový potok ústiaci do jazierka s rybami. Vinie sa podstatnou časťou územia s neformálne ladenou lúčnou výsadbou, ktorá v blízkosti vody pozostáva z vlhkomilnej vegetácie. K lepšiemu miestnemu manažmentu dažďovej vody pomáha výber presiakavých povrchov pri nových spevnených plochách. Počet projektov naplánovaných s úmyslom zvýšiť kvalitu verejného priestoru Obr. 3 Revitalizácia Ružového parku pri zregulovanom brehu Trnávky Obr. 4 Hlavná ulica - pešia zóna pred radnicou

25 EUROSTAV jún 2023 verejné priestory v Trnave je rozhodne pôsobivý a aktivity spomínané v článku demonštrujú iba menší diel z toho, čo sa v meste odohráva. Zmysluplnosť úsilia dokladuje vizuálne atraktívnejšie a najmä aktívnejšie centrum. Opäť funguje ako ústredný priestor verejného života, pričom za jeden z kľúčových krokov možno považovať nielen tzv. aktualizáciu dizajnu, ale aj postupné upokojovanie dopravy. Súčasťou mnohých projektov sú navyše cyklotrasy umožňujúce rýchly presun naprieč celým mestom. Obdobné vzkriesenie zažíva aj prostredie sídlisk, ktoré pôsobí priateľskejšie a pomocou nových zásahov sa zároveň posúva súčasným smerom. Pri revitalizácii panelákových vnútroblokov sa popri estetickej stránke bežne zohľadňovali čoraz aktuálnejšie nároky na zvyšovanie odolnosti sídla. Časť projektov, čo bola schválená je hotová (Agátka a priliehajúci areál školy, Ružový park, Zelený kríček), pre viaceré rozpracované sa postupne doťahujú príslušné projektové dokumentácie, najmä k mnohým vnútroblokom, parkom, križovatkám aj cestám a ráta sa s ďalšou podporou z eurofondov. Trnava svojím príkladným manažmentom poskytuje inšpiráciu pri zveľaďovaní námestí, ulíc, zón a parkov v meste. ❖ Obr. 5 Revitalizácia sídliskového dvora Agátka - potok Obr. 6 Revitalizácia sídliskového dvora Agátka - rybník

EUROSTAV jún 2023 verejné priestory 26 VEREJNÉ PRIESTORY Rôzne klimatické modely predpovedajú, že celkový nárast teplôt v období rokov 1890 až 2100 bude v rozmedzí od 1,4 do 5,8 stupňa Celzia. Práve tento nárast priemerných teplôt spôsobuje, že výrazne stúpa frekvencia a intenzita extrémnych poveternostných udalostí, ako sú vlny horúčav, prívalové zrážky spôsobujúce záplavy, dlhodobé suchá či víchrice. Zároveň sa razantne zvyšuje výskyt inváznych druhov a patogénov a predlžuje sa peľová sezóna. V rokoch 2022 – 2023 bola zverejnená šiesta súhrnná hodnotiaca správa IPCC s názvom „Klimatická zmena 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť“ [1]. Naliehavosť klimatickej krízy si vyžaduje opatrenia novej hĺbky a rozsahu. Mnohí z nás sa asi v duchu pýtajú, či a aké sú možnosti riešenia. V šiestej hodnotiacej správe IPCC sa zdôrazňuje rámec riešení, ktorý nazývame klimaticky odolný rozvoj. Spája adaptáciu a mitigáciu, t. j. stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy s opatreniami na zníženie emisií skleníkových plynov spolu s podporou udržateľného rozvoja pre všetkých. Osobitné postavenie má klimaticky odolný rozvoj v mestách. V sídlach okrem stavieb zohrávajú a budú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu aj verejné priestranstvá. Čo sú verejné priestranstvá? Z priestorového hľadiska môžeme rozlíšiť štyri základné typy verejných priestranstiev: ulicu, námestie, plochy zelene a ostatné plochy. Zatiaľ čo prvé dve kategórie sú pomerne jednoznačné, aj keď môžu mať ďalšie podtypy ako napr. nábrežie a pasáž ako podtyp ulice, medzi plochy zelene patria napr. parky, plochy sídliskovej zelene, prímestské rekreačné lesy, zvyšky pôvodných ekosystémov, stanovištia s ruderálnou vegetáciou a pod. Ostatné plochy sú nedefinovateľné priestorové útvary, ktoré nemajú buď priestorové ohraničenie, alebo jasnú funkčnú náplň. Rozdelenie podľa funkcie poskytuje celú širokú škálu typov verejných urbánnych priestorov (spoločenské, reprezentačné, obchodné, zhromažďovacie, dopravné, oddychové, obytné, s environmentálnou funkciou a i.) alebo s rozličnými kombináciami a zmiešanými funkciami. Ďalšie možnosti typológie urbánnych priestorov sa ukazujú podľa prístupnosti alebo vlastníctva, ktoré sa pohybuje od priestorov prístupných verejnosti bez akéhokoľvek obmedzenia v ktorýkoľvek denný čas po poloverejné priestory, ako napr. vnútrobloky, ktoré sú síce verejne prístupné bez obmedzenia, no vnímajú sa ako vlastníctvo okolitých obyvateľov, až po súkromné plochy, ktoré majú význam z hľadiska verejného života, ako sú napr. otvorené POTENCIÁL VEREJNÝCH PRIESTOROV – ÚPRAVY PRI ZOHĽADNENÍ PODMIENOK MENIACEJ SA KLÍMY Ing. Zuzana Hudeková, PhD., Bratislava, MČ Karlova Ves Foto: Autorka článku Leto je pred nami a s ním sa spája príjemné obdobie prázdnin a dovoleniek, dlhých letných dní, slnka a oddychu. Už sme tak trochu vytesnili spomienky na úporné horúčavy a dusno, ktoré nám nedali v noci spať, a sucho, keď namiesto sviežeho zeleného trávnika máme pred bytovkou prašnú „step“. Záplavy z prívalového dažďa v Bratislave máme síce v pamäti z minulých týždňov, no nie úplne si uvedomujeme, že takéto záplavy nebudú výnimočným, ale pravidelne sa opakujúcim javom. Je úplne zbytočné zatvárať oči pred tým, čo nás čaká. Scenáre zmeny klímy sú jasné – klimatické podmienky sa zmenili a dôsledky týchto zmien začíname pociťovať už teraz. Medzivládny panel o zmene klímy (Intergovernmental Panel of Climate Change, skrátene IPCC) je vedecký orgán, ktorý sa zaoberá vyhodnocovaním rizík klimatických zmien. Je súčasťou Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), ktoré patria pod OSN. Zo správy vyplýva, že dôsledky klimatickej krízy už v súčasnosti spôsobujú rozsiahle straty a škody ľudstvu a ekosystémom na celom svete a podľa jednotlivých scenárov sa budú s každým stupňom Celzia oteplenia ešte zvyšovať. Stručne povedané, svet čelí dlhému zoznamu zložitých a vzájomne sa ovplyvňujúcich výziev, ktoré je potrebné riešiť súčasne. Správu vypracovalo 270 autorov zo 67 krajín.

27 EUROSTAV jún 2023 verejné priestory predzáhradky domov. Optimálna sociálna interakcia vyžaduje isté spektrum hierarchicky usporiadaných otvorených priestorov rôzneho charakteru od verejných až po súkromné. Verejné priestory sa môžu ďalej deliť podľa významu na lokálne, s významom pre danú mestskú štvrť, priestory s celomestským významom a s národným významom. Predchádzajúci text predstavil šírku problematiky, ktorá poukazuje nielen na rôznorodosť typov verejných urbánnych priestorov, ale naznačuje aj množstvo funkcií vyplývajúcich z tejto rôznorodosti. V závislosti od toho, kde sa verejné priestranstvo nachádza vo vzťahu k celku a k ostatným priestorom, môže zohrávať rôzne úlohy a možno očakávať, že bude plniť rozličné funkcie. Už celá táto šírka naznačuje, že neexistuje jedno riešenie, ktoré by bolo univerzálne. Všetky koncepty sa musia prispôsobiť nielen prevládajúcej funkcii verejného priestranstva, ale aj miestnemu kontextu a kultúrnej identite. Napriek tomu môžeme načrtnúť niekoľko Všeobecne platných zásad pri tvorbe a rekonštrukcii verejných priestranstiev, od použitia povrchov, hospodárenia so zrážkovou vodou a využitia vodných prvkov a zelene, farebnosti, tienenia a pod. Oblasť zrážkovej vody Minimalizovanie podielu nepriepustných povrchov a ich náhrada priepustnými povrchmi Kvalita povrchov verejných priestorov značne prispieva k estetickej kvalite celého verejného priestoru. Pri návrhu či rekonštrukcii povrchov na verejných priestranstvách by sa mali použiť environmentálne čo najpriaznivejšie riešenia pochôdznych povrchov aj so zohľadnením uhlíkovej stopy použitého materiálu. Nepriepustné povrchy predstavujú v urbánnom prostredí fyzickú bariéru pre vsakovanie zrážkovej vody, čo môže v prípade intenzívnych zrážok spôsobovať lokálne povodne a problémy odvodňovacej a kanalizačnej sústavy. Zvyšovanie podielu priepustných plôch prispeje k vsakovaniu časti zrážkovej vody v mieste dopadu, zníži objem rýchlo odtečenej vody a zredukuje prípadnú povodňovú vlnu. Zároveň sa tým znižuje zaťaženie kanalizačnej siete a čistiarní odpadových vôd, čím sa zefektívňuje vodné hospodárenie v sídle. Zvýšením saturácie pôdy zrážkovou vodou sa zvyšuje krátkodobá odolnosť územia proti prípadnému obdobiu sucha, ktoré môže nasledovať po období intenzívnych zrážok, a prostredníctvom vyparovania z pôdy prispieva k zlepšeniu mikroklímy v území. Budovanie priepustných povrchov navyše podporí vyparovanie, a tým aj zlepšenie mikroklímy. Medzi pozitíva priepustných plôch patrí ich dlhá životnosť a skutočnosť, že striedanie mrazu a odmäku má na ne menej nepriaznivý vplyv. V miernom klimatickom pásme majú priepustné plochy zároveň menšiu tendenciu vytvárať zľadovatené povrchy. Chodníky pre chodcov z priepustných asfaltových či betónových povrchov sa vyznačujú lepšou priľnavosťou za dažďa či v snehových podmienkach. Udržateľné hospodárenie so zrážkovými vodami – zachytávanie a vsakovanie V intenzívne urbanizovanom prostredí je vhodné podporovať vytváranie nových prvkov s cieľom udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami. Patria medzi ne aj prírode blízke opatrenia na zachytávanie a vsakovanie zrážkovej vody, ako napr. zberné jazierka a iné retenčné plochy, dažďové záhrady a pod., alebo priamo zachytávanie zrážkovej vody do akumulačných nádrží a využitie zrážkovej vody na polievanie zelene na verejnom priestranstve. Počas intenzívnych zrážok je dôležité zachytiť zrážkovú vodu v mieste, kam spadla, a zároveň spomaliť odtekanie vody z územia. Potom môže zachytená voda postupne vsakovať do pôdy alebo sa udržiavať na mieste a ochladzovať okolie prostredníctvom vyparovania, ako aj priamo z hladiny vodnej plochy, čím pomáha udržiavať príjemnú mikroklímu. Vsakovacie a retenčné plochy sa osobitne využívajú v priestorovo obmedzených miestach (napr. pri vsakovaní zrážkovej vody v rámci komunikácií alebo v silne urbanizovanom prostredí). Terénne modelácie s cieľom zachytiť a spomaliť zrážkovú vodu možno realizovať na trávnatých plochách vo verejnej zeleni. Mimoriadne dôležité je umožniť vsakovanie zo spevnenej plochy do zelenej. V súčasnosti sú častými prekážkami napr. obrubník, zlé vyspádovanie spevnenej plochy, resp. plocha zelene je na vyššej úrovni ako spevnená plocha, čím sa zanáša a vyplavuje časť zeminy na Obr. 1 Ochladzovací efekt polievaním komunikácie zrážkovou vodou, ktorá bola zachytená zo spevnených plôch do podzemných nádrží. Možno si pamätáme keď sa kropili cesty polievacími cisternami, tu sa jedná o komplexný prístup a automatizovaný systém. Zdroj: s láskavým zvolením 2EI Veolia

EUROSTAV jún 2023 verejné priestory 28 VEREJNÉ PRIESTORY chodník, resp. komunikáciu, keďže preschnutá a zhutnená pôda nemá dostatočnú schopnosť zachytávať zrážkovú vodu. V prípade, že v danej lokalite nie je možné vsakovanie, možno využívať detenčné nádrže, ktoré majú v urbanizovanom prostredí aj formu tzv. vodných námestí (water plazas). Hlavným cieľom vodných námestí je mať pod kontrolou intenzívnu búrkovú činnosť, osobitne pri extrémnych zrážkach, a tak ochrániť pred lokálnymi povrchovými záplavami okolitú infraštruktúru a budovy. Mimo tohto obdobia môžu vodné námestia plniť spoločenskú, zhromažďovaciu, rekreačnú či športovú funkciu ako akékoľvek iné verejné priestranstvo. Oblasť zmiernenia horúčav Vodné prvky na verejných priestranstvách s cieľom zmiernenia letných horúčav S cieľom zmierniť letné horúčavy sa vhodne využívajú fontány, umelé potoky a vodná hmla a pod. Voda z fontán a umelých potokov účinne ochladzuje prostredie a vytvára príjemnú mikroklímu. K ochladzujúcim prvkom s obehom vody v súčasnosti patrí aj systém vodnej hmly na verejných priestranstvách, letných terasách, v záhradných reštauráciách či v rekreačných zariadeniach. Za osobitne výhodné sa dajú považovať tie vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu, resp. vodné plochy, ktoré zároveň slúžia na zachytávanie zrážkovej vody. Ochladzovanie spevnených plôch vodou Verejné priestranstvá, osobitne cestné komunikácie, sú zdrojom sálavého tepla. Zo zahraničia (najmä z Japonska) sú známe cestné materiály, ktoré sú nielen priepustné pre vodu, ale ju aj aktívne vyparujú, čím zamedzujú prehrievanie. Polievanie, najlepšie zrážkovou vodou je veľmi účinný prostriedok okamžitého, ale krátkodobého zníženia teploty aj o viac ako 10 °C. (pozri obr. 1) Zmena farebnosti povrchov komunikácií a iných spevnených plôch na svetlé, resp. odrazové Zmena povrchov komunikácií a spevnených povrchov na verejne prístupných priestranstvách na svetlé, resp. odrazivé povrchy výrazne prispeje k zníženiu efektu tepelného ostrova mesta. Koeficient SRI (angl. solar reflectance index – hodnota, ktorá udáva schopnosť odrážať slnečné teplo pri malom náraste teplôt) vyjadruje súhrnne okrem odrazovosti aj infračervenú emitanciu. Čierne telesá majú odrazivosť 0,05 a emitanciu 0,9 – SRI index 0; štandardné biele telesá majú odrazivosť 0,8 a emitanciu 0,9 – SRI index 100. Čím je SRI index vyšší, tým má povrch lepšie parametre z hľadiska tzv. chladiaceho efektu. Jednoduchšie povedané, tmavé spevnené plochy odrážajú len 10 – 20 % slnečného žiarenia, zatiaľ čo svetlé povrchy viac ako polovicu. Odrazivosť sa vyjadruje tzv. albedom, čo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Tmavé spevnené plochy majú albedo 0,1 – 0,3, zatiaľ čo svetlé povrchy 0,5 – 0,9. Asfalt má albedo nižšie ako 0,05, čiže pohltí až 95 % slnečnej energie. Betón má albedo do 0,3. Tmavé farby povrchov spevnených plôch vedú v letnom období počas dňa k ich zvýšenému zahrievaniu a počas noci k vyžarovaniu absorbovaného tepla. Ochladzovanie prostredia pomocou zelene Chladiaci efekt vegetácie sa dá pomerne jednoducho vysvetliť pomocou fyziky: na premenu litra vody na vodnú paru je potrebných približne 2,5 MJ, čo je 0,69 kWh. Stromy transpirujú cez svoje prieduchy vodu, ktorú premieňajú na vodnú paru odoberaním tepelnej energie z okolia. Ich „chladiaci výkon“ dosahuje hodnoty aj niekoľko sto wattov na štvorcový meter. Dá sa teda jednoznačne potvrdiť, že strom dobre zásobený vodou chladí svoje okolie výkonom porovnateľným s niekoľkými klimatizačnými jednotkami. Závisí to však od prúdenia vzduchu, keďže aj menší vánok zmieša okolitý prehriaty vzduch so vzduchom ochladeným pomocou vegetácie . Zachovanie existujúcej zelene a jej ochrana pri stavebnej činnosti Už pri začatí prípravných prác na obnovu verejného priestranstva je potrebné zhodnotiť stav existujúcej zelene a zohľadniť ho pri novom návrhu. Hodnotné a perspektívne dreviny je potrebné ochrániť pri ďalšej stavebnej činnosti v súlade s STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie Obr. 2 Svetlé povrchy s vhodnou výsadbou stromov výrazne prispievajú k zmierneniu prehrievania sídelného prostredia.

29 EUROSTAV jún 2023 verejné priestory a ochrana stromovej vegetácie a odvetvových noriem, štandardom „Ochrana drevín pri stavebnej činnosti“ [2]. Zvýšenie podielu zelene V závislosti od funkčného využitia plochy a prevádzkových vzťahov treba znížiť podiel vydláždenej plochy v prospech nových plôch zelene. V novovytvorenej zeleni, ak je to možné, (s ohľadom na siete, prevádzkové vzťahy a funkčné využitie) umiestniť výsadbu vhodných stromov (pozri obr. č. 1, 2). Kvôli vytvoreniu vhodných podmienok na úspešný rast a vývoj stromov je základnou podmienkou zabezpečenie dostatočného priestoru na prekorenenie (priestor, kde bude strom rozvíjať svoju koreňovú sústavu, t. j. koreniť). Toto je možné vďaka dostatočnej veľkosti výsadbovej jamy, ktorá závisí aj od druhu vysadeného stromu. Pre vzrastom väčšie stromy by boli vhodné výsadbové jamy s objemom až 8 – 10 m3 , čo je v priestorovo stiesnených podmienkach veľmi problematické. V priestore na prekorenenie stromu, ktorý má byť potom plne pochôdzny, je potrebné realizovať úplnú výmenu substrátu za špeciálny stromový substrát odolný proti zhutneniu. V prípade vydláždenia, resp. nepriepustného povrchu okolitého priestoru je potrebné využiť aj ďalšie technológie, umožňujúce dobrý vývin koreňovej sústavy (napr. DeepRoot, Silva Cells, prevzdušňovacie sondy) a iné. V prípade, že nie je možné pristúpiť k časovo dlhodobým koncepčným riešeniam, je možné zvoliť mobilnú zeleň. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že takáto úprava má vyššie nároky na údržbu a zálievku Výber druhov Pri výsadbách drevín je potrebné vziať do úvahy nielen súčasný stav životného prostredia, ale aj zvýšenie priemerných ročných teplôt, ako aj ďalšie očakávané negatívne vplyvy zmeny klímy (letné horúčavy, dlhotrvajúce suchá a, naopak, prudké dažde a veterné smršte, budúce oteplenie v mestských oblastiach). Vplyvy zmeny klímy však neznamenajú zjednodušenie, že u nás nastanú pomery charakteristické pre súčasnú južnú Európu. Okrem spomínaného zvýšenia priemernej ročnej teploty je zásadne dôležitý fakt, že aj v budúcnosti sa budú na území Slovenska vyskytovať zimy so silnými mrazmi (ktoré sa v Stredomorí nevyskytujú). Základným kritériom výberu drevín pre budúce zmenené podmienky je teda aj dostatočná odolnosť proti suchu a zime. Pri výsadbe stromov je potrebné: • dbať na zaradenie nových druhov (taxónov), ktoré doposiaľ neboli pre naše súčasné podmienky vhodné (napr. pre vyššie nároky na teplotu), pričom treba uprednostňovať domáce druhy (ak je to možné), • zaradiť tie druhy drevín, ktoré budú znášať výrazné letné suchá, pričom treba uprednostňovať domáce druhy (ak je to možné), medonosné alebo s jedlými plodmi, • dbať na zvýšenú diverzifikáciu druhovej a vekovej štruktúry vegetačných prvkov, • dbať na väčšie uplatnenie krátkovekých taxónov stromov, a to nielen ako dočasných, ale i cieľových drevín, • nepoužívať sadenice zbytočne vyspelé/ narastené a vypestované v priveľmi priaznivých podmienkach, ktoré majú horšiu adaptačnú schopnosť vzhľadom na nepriaznivé podmienky trvalého stanovišťa, • zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky na stanovišti s čo najmenšou závislosťou od pravidelnej starostlivosti. V prípade stromov hrá zásadnú rolu predovšetkým dostatočne veľký priestor na prekorenenie stromu. Využitie vertikálnej zelene, zelené fasády V rámci návrhu obnovy verejného priestranstva, najmä ak sa v jeho okolí nachádzajú vhodné múry alebo budovy, je možné využiť popínavé rastliny a docieliť tak vegetačné fasády. Samostatne stojace vegetačné steny odporúčame využiť (z dôvodu náročnosti na zdroje a pitnú vodu) skôr vo výnimočných prípadoch. Tienenie Tienenie na verejných priestranstvách Účinnosť tienenia závisí od viacerých faktorov – použitého materiálu a jeho vlastností (je rozdiel v tienení vegetáciou a umelým prvkom, rozdiely sú aj v hustote, resp. priehľadnosti umelých materiálov), rozsahu zatienenia, vlastností okolitých plôch atď. Tienenie uzavretých priestorov teoreticky dokáže blokovať cca 65 – 90 % tepla, ktoré by sme získali priamym slnečným žiarením, v prípade tienenia verejných priestranstiev je však účinnosť nižšia vzhľadom na vplyv netieneného okolia a ďalšie faktory. Účinnosť tienenia vo vzťahu k ochladzovaniu mikroklímy istého miesta je komplikovaná téma. Tepelnú pohodu v priestore, napríklad na verejnom priestranstve, hodnotíme podľa viacerých faktorov, ktoré na ňu vplývajú. Okrem teploty vzduchu je to aj rýchlosť prúdenia vzduchu a tzv. stredná teplota sálania (stredná radiačná teplota). Opisuje sálanie tepla v priestore medzi jednotlivými povrchmi a ľudským telom. Navyše by sme mali brať do úvahy aj ďalšie priamo súvisiace zdravotné riziká, napríklad v prípade priameho slnečného žiarenia vplyv nadmerného vystavenia ľudského tela UV žiareniu. Zatienené prostredie však má napriek tomu čiastočne spomínané pozitívne efekty: - zatienené miesto neakumuluje toľko slnečnej energie ako nezatienené plochy a v neskorších hodinách dňa uvoľní menšie množstvo tepla než nezatienené plochy, - zatienené miesto chráni ľudské telo pred slnečným úpalom a negatívnymi účinkami UV žiarenia, - zatienené miesto zlepšuje pocitové vnímanie teploty – ľudia v tieni často cítia teplotu nižšiu až o 10 – 15°C oproti skutočnej teplote vzduchu. Spravidla výraznejší ochladzovací efekt dosiahneme tienením prostredníctvom drevín. (pozri obr. 4) Veľký park pokrytý na väčšine územia stromami vo vhodnej druhovej a vekovej skladbe môže znížiť Obr. 3 Zníženie nepriepustných plôch v prospech polopriepustných a zelených plôch na verejných priestoroch

EUROSTAV jún 2023 verejné priestory 30 VEREJNÉ PRIESTORY teplotu vzduchu v lete počas horúčav až cca o 30 %. Verejné priestranstvá zatienené stromami dokážu zabezpečiť počas horúčav nižšie teploty v rozsahu 2 – 12°C i viac (v závislosti od druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry porastu atď.). Poznáme v zásade dva prístupy k tieneniu z časového hľadiska – dočasné, resp. prechodné tienenie a trvalé, resp. dlhodobé zatienenie. K dočasnému tieneniu patria hlavne látky, špecifické textílie, sieťoviny, mäkčené plasty. Tie môžu pri vhodnej voľbe zároveň zvýšiť estetickú funkciu daného prostredia. Medzi príkladmi opatrení tohto druhu môžeme uviesť: chýbajú príklady Trvalé, resp. dlhodobé tienenie Tienenie verejných priestranstiev pomocou drevín Tienenie verejných priestranstiev pomocou výsadby alebo dosadby drevín (vhodnými z hľadiska stanovišťa a meniacej sa klímy) má spravidla výraznejší ochladzovací efekt než tienenie umelými prvkami Dôvodom je, že dreviny spotrebujú značnú časť prijatej slnečnej energie v rámci transpirácie, pri svojich životných dejoch a neakumulujú teplo, nepôsobia ako sekundárny zdroj tepla. Približne 80 % ochladzujúceho efektu tieňa stromu nastáva následkom transpirácie. Tienenie pevnými stavebnými prvkami vrátane obnoviteľných zdrojov energie Nie na každom verejnom priestranstve je možné alebo žiaduce využiť na tienenie dreviny. V takých prípadoch možno použiť umelé konštrukčné prvky. Medzi príkladmi tienenia trvalými stavebnými prvkami môžeme uviesť: • Tienenie prostredia pred budovami a v ich okolí. Využiť sa môžu rôzne konštrukčné prvky ako napríklad vysunuté strechy zakrývajúce priestor pred budovou, resp. v jej okolí, jej terasu. • Tienenie parkovísk pevnými stavebnými prvkami alebo obnoviteľnými zdrojmi energie (fotovoltickými článkami). V tomto článku sme sa pokúsili priblížiť niektoré zásady, ktoré je potrebné mať na pamäti z hľadiska potenciálu úpravy verejných priestorov pri zohľadnení podmienok meniacej sa klímy. Ukazuje sa, že je to naliehavá úloha. Je totiž na našej generácii pripraviť sídelné prostredie tak, aby bolo aj pre ďalšie generácie miestom s dobrou kvalitou života. ❖ Článok bol spracovaný v rámci projektu „Odolne sidliska“, LIFE17 CCA/SK/000126 – LIFE DELIVER finančne podporený z programu LIFE. Zdroje: [1] https://apps.ipcc.ch/report/authors/ report.authors.php?q=36&p= [2] http://ves.uniag.sk/files/pdf/myugaltc5n9q4pcpu6appolam1x5ss.pdf Obr. 4 Zatienenie ulice stromoradím – aleja v Ružomberku Obr. 5 Prechodné tienenie ulice počas horúčav – Madrid, Španielsko

31 EUROSTAV jún 2023 aktuálne SIEDMY ROČNÍK ARCHITEKTONICKEJ SÚŤAŽE INTERNORM Firma pozýva architektov a projektantov z celého sveta, aby sa zúčastnili na siedmom ročníku architektonickej súťaže Internorm. Povolené sú nové projekty aj modernizácie dokončené v rokoch 2017 až 2023. Podmienkou prihlásenia projektu do súťaže je, že používajú okná alebo dvere od spoločnosti Internorm. Každá kategória bude mať svojho víťaza. Prihlásené projekty vyhodnotí nezávislá šesťčlenná odborná porota v zložení: • Arch. DI Verena Mörkl, DI Christoph Mörkl SUPERBLOCK Ziviltechniker GmbH, Wien • Arch. DI Catharina Fineder Architektin, Feldkirch • Arch. MMag. arch et art Anna Moser ZT MOSER UND HAGER Architekten ZT GmbH, Neuhofen an der Krems • Chiara Desbordes, M. Arch. Head of Content, architektur aktuell, Wien • Mag. Anette Klinger „Okná sú dôležité stavebné prvky v architektúre. Výrazne ovplyvňujú podobu a štýl, ale aj funkciu budovy. Hľadáme výnimočné realizácie a chceme ich oceniť v rámci siedmej medzinárodnej architektonickej súťaže,“ hovorí Anette Klingerová, spolumajiteľka spoločnosti Internorm. „Zámerne vyberáme dvoch výhercov. Z nášho pohľadu je ťažké porovnávať súkromné a komerčné stavby. Preto chceme oceniť projekt v každej kategórii,“ vysvetľuje Anette Klingerová. Internorm je európska jednotka, zamestnáva vyše dvetisíc zamestnancov v troch závodoch v Rakúsku, kde sa doteraz vyrobilo viac ako 28 miliónov okenných jednotiek a dverí. Okrem toho sa už úspešne dokončilo viac ako 850 000 renovácií. Od zrodu plastových okien až po dnešné high- -tech a high-design inovácie Internorm stanovil štandardy v celej Európe. Okrem okenných a dverných systémov vyrába aj sortiment na ochranu pred slnkom a hmyzom. „Architekti a projektanti sú pre Internorm dôležitými partnermi. Naša webová stránka obsahuje všetko, čo treba vedieť o oknách a dverách, a špeciálne je zameraná aj na otázky pre odborníkov v oblasti architektúry a projektovania. Na podporu svojich partnerov pri práci poskytujeme aktuálne informácie o inováciách, dizajnových možnostiach, konštrukčných detailoch a výkonových hodnotách a na inšpiráciu ukazujeme množstvo referencií. Ide o vysokokvalitný zdroj poznatkov. Dlhodobo investujeme do dobrých vzťahov s architektmi a projektantmi a sme radi, že aj tento rok môžeme oceniť ich najlepšie diela,“ uzatvára Anette Klingerová. Odborná porota vyberie 26. septembra 2023 tohtoročných víťazov, ktorí budú predstavení verejnosti. Víťazné projekty získajú každý vo svojej kategórii finančnú odmenu 2 000 eur. Ďalšie informácie o súťaži a prihlasovacie dokumenty možno získať na: www.internorm.com/architekturwettbewerb2023. ❖ Súťaž „Fenster im Blick“ (Okno v pohľade) poprednej európskej značky okien Internorm vstúpi v lete 2023 do siedmeho ročníka. Od 5. júna do 20. augusta 2023 môžu architekti a projektanti prihlásiť svoje projekty realizované po celom svete do kategórií Súkromná výstavba alebo Komerčná výstavba. Internorm hľadá a oceňuje výnimočné medzinárodné architektonické objekty. Anette Klingerová AKTUÁLNE

EUROSTAV jún 2023 stavebná chémia 32 STAVEBNÁ CHÉMIA ÚPRAVY DREVA V EXTERIÉRI Vplyvy počasia ako voda, vietor, slnko, no aj hmyz pôsobia na drevo v exteriéri. Podľa funkcie a umiestnenia dreveného prvku môže voda nielen esteticky znehodnotiť stĺpy, fošny, alebo celú konštrukciu, jej dlhodobejšie pôsobenie môže prvok oslabiť až nasiakne vodou, odhnije, vyskytnú sa na ňom drevokazné huby a stane sa zdraviu nebezpečným. Ak ide napríklad o nosný stĺp, alebo inú časť stavby konštrukčne vplývajúcu na statiku. Voda a hmyz sú najviac deštrukčné. Ruka v ruke s hnilobou kráča hmyz, ktorý choré drevo obľubuje. Aby sme zamedzili uvedeným možnostiam, najvhodnejší spôsobom je drevo ošetriť fungicídnym a insekticídnym náterom a povrchovo upraviť. Drevo v exteriéri je vystavené aj slnečnému žiareniu, pred ktorým ho môžu ochrániť produkty s UV ochranou. Aby ošetrenie bolo správne a malo na materiál účinok, ktorý od neho očakávame, hladký povrch bez rizika zapichnutia triesky, drevo by malo byť najprv zdravé, suché a vyzreté. To zaistí, že povrchová úprava bude drevo chrániť dlhodobo a navyše dosiahneme ušľachtilý povrch. Textúra, štruktúra, prirodzený hrejivý pocit – to je drevo, materiál, ktorý už od pohľadu, aj na dotyk ponúka príjemný zážitok. Podľa vybraného druhu, tvarov, prvkov a úpravy možno celú paletu druhov dreva využiť vo verejnom priestore. Niektoré druhy exotických drevín sú na vonkajšie využitie vhodnejšie a možno ich ponechať s patinou. Aby drevené prvky nebolo treba často vymieňať, drevo treba ho ošetriť a udržiavať. Štandardne poznáme krycí náter, lazúru a v poslednej dobe čoraz populárnejšie prírodné oleje a vosky. Ing. arch. Irena Dorotjaková Foto: Osmo, Pixabay, DHL

33 EUROSTAV jún 2023 stavebná chémia Drevené domy, drevenice, záhradné stavby, pergoly, altánky, obklady, záhradný nábytok, stavebno-stolárske výrobky a iné exteriérové prvky sú výrazne náchylnejšie na znehodnotenie poveternostnými vplyvmi. Niektoré drevené plochy prichádzajú do kontaktu s rukami aj oblečením, najčastejšie lavičky, workoutové prvky, detské ihriská, stĺpiky na pergolách alebo na pavilónoch. Väčšinou už od začiatku sa počíta s ich umývaním a čistením. Olejová lazúra, ktorá penetruje drevo aj za studena, nepraská a má až 70% podiel oleja. Poskytne výbornú službu, pričom stačí iba jeden náter. Najlepšou voľbou sú oleje a vosky na prírodnej báze. Základom býva slnečnicový sójový alebo ľanový olej a olej z bodliaka. Olej prenikne hlboko do dreva a chráni ho aj zvnútra. Vosk vytvorí elastický porézny povrch a chráni drevo zvonku. Výhodou olejového náteru: - povrch dreva neuzatvára a umožňuje mu dýchať, - oživí drevo, - jeho renovácia je jednoduchá, nemusí sa robiť kompletne, ale aj lokálne, - drevo po úprave nepraská a neodlupuje sa, - drevo získa dobrú odolnosť voči tekutinám, - podčiarkuje prirodzené vlastnosti a vzhľad dreva, - chránia ho pred nástrahami počasia a špinou, poškodeniu a zvetrávaniu, - chráni drevo proti rozmerovým zmenám, zamodraniu, plesni, hnilobe, - šetrný nielen k životnému prostrediu, ale aj k samotnému drevu - jednoducho sa udržiava, - vydrží aj 10 rokov. Viacerí výrobcovia vyvíjajú oleje a vosky pre individuálne požiadavky rôznych druhov ušľachtilých i ihličnatých drevín. Ponúkajú tiež farebnú škálu a vynikajúcu trvanlivosť pre všetky poveternostné podmienky. V prostriedkoch je zjednotená penetrácia a lazúra v jedinom nátere. Oleje a vosky sa využívajú aj na úpravu tropických mastných drevín teak, céder, iroko, mahagón, belinga. Možno ich použiť aj na finálnu úpravu a renováciu namáhaného záhradného nábytku, športových a rekreačných člnov. Táto forma ošetrenia drevín sa osvedčila v priebehu stáročí, používali ho remeselníci v časoch našich dedov a dnes zažíva renesanciu, pretože zabezpečuje funkčnosť drevených prvkov a zvýrazňuje prirodzenú krásu drevín. ❖

EUROSTAV jún 2023 34 ARCHITEKTÚRA architektúra SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA V BRATISLAVE CHYTILA DRUHÝ DYCH Rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave sa stala ďalším dôležitým míľnikom slovenskej kultúry. Paralela s pôrodnými bolesťami pri výstavbe nového SND nie je náhodná, obe stavby sú pre slovenskú kultúru významným počinom, ktorý sprevádzali vášnivé až kontroverzné odborné i laické diskusie a komplikovaná a zdĺhavá realizácia. Autori prestavby SNG, architekti Martin Kusý a Pavol Paňák, sa podieľali aj na projekte výstavby nového SND. Ing. arch. Katarína Minarovičová, PhD., Katedra konštrukcií pozemných stavieb, SvF STU v Bratislave Zdá sa, že význam SNG ako inštitúcie ešte i dnes laická verejnosť celkom nedoceňuje, napriek tomu, že spravuje pamiatky kultúrneho dedičstva v oblasti historickej aj súčasnej výtvarnej kultúry a stará sa o ne. Komplex objektov SNG v Bratislave – pôvodný objekt Vodných kasární s monumentálnou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác – dopĺňajú vysunuté pracoviská vo Zvolenskom zámku, v kaštieli Strážky v Spišskej Belej, v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku a v Galérii insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Slávnostné otvorenie areálu, ktorý predstavuje jedinú veľkú galerijnú novostavbu na Slovensku, spolu s bohatým sprievodným programom prebiehajúcim od začiatku roka isto prispejú k popularizácii a znovuobjaveniu tejto inštitúcie, ktorá roky fungovala v obmedzenom režime. Pridanou hodnotou areálu je kultivovaný verejný priestor a jeho začlenenie do organizmu mesta smerom k centru i k Dunaju, ktorý sa neuzatvára pred mestom a žije až do večerných hodín. Historické súvislosti SNG bola založená v roku 1948 a umiestnená do priestorov Vodných kasární, ktoré boli na účely galérie adaptované v rokoch 1950 – 1955. V roku 1963 bola vypísaná architektonická súťaž na dostavbu SNG v Bratislave, v ktorej zvíťazil návrh architekta Vladimíra Dedečka. Projekt bol na základe požiadaviek komisie prepracovaný. V tej dobe vznikla myšlienka premostenia – vytvoriť mostovú konštrukciu spájajúcu dve krídla bývalých kasární z dôvodu uvoľnenia priehľadu do nádvoria Vodných kasární. Hmota premostenia je zároveň pripomienkou zadného krídla kasární zbúraného z dôvodu rozšírenia dopravnej tepny, Pohľad na premostenie od námestia Ľ. Štúra, v popredí Esterházyho palác, foto Martin Deko, archív SNG, 2022

35 EUROSTAV jún 2023 architektúra Rekonštrukcia, dostavba a modernizácia areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave Architekt pôvodnej stavby: Vladimír Dedeček Architekti prestavby: Martin Kusý a Pavol Paňák Projektant: Architekti BKPŠ/Kusý – Paňák Dodávateľ stavby: konzorcium Hornex – Strabag Špeciálny dozor: SGS Czech Republic, s. r. o. (do 2018) Stavebný dozor: Ing. Zlatica Páleníková (od 2018) Podpis zmluvy so zhotoviteľom: 28. decembra 2015 Odovzdanie staveniska: 18. januára 2016 Termín ukončenia (prebratie stavby od zhotoviteľa): 26. októbra 2022 Dĺžka výstavby: január 2016 – október 2022 Investičné náklady akcie: 75,5 mil. eur s DPH (vrátane všetkých stavebných objektov, vstavaného interiéru, zariadenia depozitárneho domu, technológií, sieťového vybavenia, bezpečnostného projektu, skúšok a meraní, projektového servisu, stavebného aj autorského dozoru a projektu interiéru) Investičné náklady interiéru (samostatná investičná akcia): 3,45 mil. eur s DPH Hrubá podlažná plocha celej investície: 27 911 m2 Čistá výstavná plocha po výstavbe: 5 385 m2 Čistá depozitárna plocha: 1 844 m2 Stavebné objekty: SO1 Premostenie, SO2 Administratívna budova, SO3 Nové expozície, SO5 Vodné kasárne, SO6 Nádvorie, SO7 Nový depozitár, SO8 Hongkonská ulička Pohľad na premostenie od Rázusovho nábrežia s priehľadom do nádvoria Vodných kasární, foto Martin Deko, archív SNG, 2022

EUROSTAV jún 2023 36 ARCHITEKTÚRA architektúra zároveň tu vznikol veľkorysý a nevšedný priestor na expozície. Moderná prístavba z rokov 1969 – 1977 zahŕňala premostenie s rozponom 74 m, administratívnu budovu, amfiteáter a knižnicu. Odvážne rozhodnutie architekta Dedečka vytvoriť premostenie – monumentálny zásah do existujúcej štruktúry – ostal nepochopený a odborná a laická verejnosť ho viac-menej neprijali. Projekt sa nerealizoval komplexne, mnohé jeho zámery sa z dôvodu vtedajšej úrovne stavebníctva neuskutočnili, sám architekt ho považoval za dočasné riešenie. Súčasťou projektu bola pôvodne aj výstavba ďalších objektov na mieste dvoch funkcionalistických objektov naľavo od premostenia. V krátkom čase sa, žiaľ, prejavilo množstvo technických problémov vďaka nekvalitnému vyhotoveniu stavebných prác, ktoré stavbu znehodnocovali (nevhodná vnútorná klíma, zatekanie strechy atď.). Príbeh súčasnej podoby SNG v Bratislave sa začal zatvorením premostenia z havarijných dôvodov už v roku 2001, v roku 2012 nasledovalo zatvorenie Vodných kasární, knižnice a administratívnych priestorov. Expozície SNG boli dlhé roky dostupné len v Esterházyho paláci. Po uzatvorení premostenia vznikali rôzne štúdie a diskusie o budúcnosti galérie, silneli hlasy volajúce po zbúraní premostenia. Hľadanie odpovede vyústilo do dvoch verejných architektonických súťaží (2003, 2005), v tej druhej v poradí s upresnenými súťažnými podmienkami uspel návrh architektonického ateliéru BKPŠ Kusý – Paňák, rešpektujúci pôvodnú architektúru Vladimíra Dedečka. Architekti s ním svoju koncepciu intenzívne konzultovali a podľa ich vlastných slov bolo pridanou hodnotou projektu priateľstvo a súzvuk s architektom Dedečkom (ktorý im pred smrťou odovzdal aj autorské práva). Rekonštrukcia, dostavba a modernizácia areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave Investičná akcia s názvom Rekonštrukcia, dostavba a modernizácia areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave zahŕňala stavebné objekty: SO1 Premostenie, SO2 Administratívna budova, SO3 Nové expozície, SO5 Vodné kasárne, SO6 Nádvorie, SO7 Nový depozitár, SO8 Hongkonská ulička. Zmluva so zhotoviteľom bola podpísaná v decembri 2015, dodávateľom stavby bolo konzorcium Hornex – Strabag. Výstavba prebiehala od januára 2016 do októbra 2022. Z rôznych dôvodov sa harmonogram výstavby niekoľkokrát menil, výstavba sa predĺžila na šesť rokov. Investičné náklady akcie predstavovali 75,5 mil. eur s DPH (vrátane všetkých stavebných objektov, vstavaného interiéru, zariadenia depozitárneho domu, technológií, sieťového vybavenia, bezpečnostného projektu, skúšok a meraní, projektového servisu, stavebného aj autorského dozoru Optické prepojenie nádvoria Vodných kasární s nábrežím Dunaja, foto Katarína Minarovičová, 2023 Veľkorysé átrium vzniklo prestrešením bývalého amfiteátra, foto Katarína Minarovičová, 2023

37 EUROSTAV jún 2023 architektúra a projektu interiéru). Investičné náklady interiéru ako samostatnej investičnej akcie boli 3,45 mil. eur s DPH. Počas verejnej diskusie v rámci Noci múzeí architekti BKPŠ priznali, že konečná podoba projektu rekonštrukcie a dostavby sa v období rokov 2007 – 2012 (počas pozastavenia investičnej akcie z dôvodu krízy) menila, a kým sa projekt odovzdal na realizáciu, dozrieval ako víno. Kríza poskytla čas premýšľať a overovať a architekti ho zmysluplne využili. Príbeh rekonštrukcie súboru budov SNG v Bratislave môže a má inšpirovať mladých architektov, učiť úcte a bázni aj k architektúre neskorej moderny. Zrelosť architekta sa prejaví v miere úcty k pôvodnému rukopisu architektonického diela. Mnohí architekti a projektanti dnes stoja pred úlohou účelnej, zmysluplnej a ekonomicky udržateľnej rekonštrukcie verejných budov nielen na účely kultúry. Otázka, ako sa vyhnúť energetickej samovražde takéhoto typu budov tak, aby sa zachovala ich kultúrna a architektonická hodnota, padla aj na verejnej diskusii v rámci Noci galérií. Diskusia o tom, či je zmysluplné položiť na oltár energetickej efektívnosti budovy jej kultúrnu a architektonickú hodnotu je stále otvorená. V rámci prestavby a dostavby SNG architekti použili viacero recyklovaných materiálov – napríklad celé obloženie objektu depozitára je z druhotne použitého obkladu Hunter-Douglas z premostenia a administratívnej budovy. Opätovne sa použili aj keramické tvárnice z deliaceho plota amfiteátra na múre smerom k Hviezdoslavovmu námestiu. Biely kosoštvorcový podhľad zo starej kinosály a pôvodný drevený obklad sú inštalované v novej kinosále. Staré drevené skladacie stoličky našli svoje miesto v spoločných priestoroch. Travertínové schody dnes tvoria lavičky v travertínovej záhrade. Terazzové podlahy arkád a átria obsahujú mleté travertínové kamenivo z pôvodných obkladov a podláh. Povrchová úprava zadných fasád Vodných kasární je očistená na základné zmiešané murivo a priznaná. Umenie architekta a projektanta spočíva v zmysluplnom technickom a konštrukčnom riešení pri rešpektovaní hodnoty pôvodného objektu – napríklad motív predsadených pozinkovaných roštov na fasádach premostenia môžeme chápať ako reminiscenciu na pôvodný zámer Dedečka použiť aj mozaikový obklad, rošt slúži ako čiastočné tienenie ľahkého obvodového plášťa a pôsobí ako dynamizujúci a zároveň odľahčujúci či dematerializujúci prvok monumentálneho premostenia. Rošt umožňuje hru svetla a tieňa na červeno-bielej fasáde s rôznymi sklonmi. Rovnaký prvok zavesených roštov v podhľade výstavných siení zjemňuje difúzne svetlo a vytvára špecifickú štruktúru podhľadov. Rekonštrukciu areálu SNG architekti v symbióze s vedením galérie poňali ako reštart, novú šancu stať sa modernou galerijnou a kultúrnou inštitúciou v digitálnom veku. Zároveň je tu snaha o zakomponovanie do organizmu mesta, o sprístupnenie a otvorenie celého areálu vrátane letného pavilónu na nádvorí, novej travertínovej záhrady (smerom k Paulíniho ulici), novovzniknutého Námestia Karola Vaculíka s hlavným vstupom (zatiaľ len vo forme torza, s prísľubom kultivácie priestoru) a sústavy mestských pasáží. I napriek nesporným pozitívam riešenia komplexu budov SNG v Bratislave sa objavujú aj kritické ohlasy – napríklad, či je prekrytie bývalého amfiteátra ako pôvodného verejného priestoru zmysluplné… Množstvo rôznorodých vertikálnych komunikácií z dôvodu komplikovaného prepojenia jednotlivých objektov pôsobí na prvý pohľad nezrozumiteľne. Schodiská zároveň vytvárajú zaujímavú priestorovú štruktúru, stávajú sa samotnou inštaláciou. Novovzniknuté átrium vytvorilo atraktívny priestor vhodný na rôzne akcie a inštalácie, detaily ako stĺp v rampe či na schodisku majú zrejme svoj príbeh. Množstvo nových otvorov a priehľadov môže pôsobiť rušivo v samotných výstavných priestoroch (zníženie plochy stien využiteľných na inštalácie). Nové otvory v štíte premostenia môžu pôsobiť necitlivo k susednému Veľkorysé výstavné priestory v premostení s jedinečnými svetelnými podmienkami, foto Katarína Minarovičová, 2023 Pohľad na tzv. hongkonskú uličku- únikové schodisko medzi Esterházyho palácom a Vodnými kasárňami, foto Katarína Minarovičová

EUROSTAV jún 2023 38 ARCHITEKTÚRA architektúra obytnému domu, otvárajú však nevšedné výhľady na mesto. Princíp otvárania sa formou priehľadov sa dodržal aj na nohách premostenia ako vzdelávací prvok – inžinierska konštrukcia umožňujúca odvážnu architektúru. Konštrukcia premostenia je čiastočne odhalená a priznaná aj na jeho lodžii, prístupnej verejnosti (na rozdiel od pôvodnej realizácie). Komplex budov SNG poskytne domov 90 000 dielam, postupne sa sprístupňujú aj stále expozície, moderná knižnica (ktorá by mala byť najväčšou umenovednou knižnicou na Slovensku), kinosála, kaviareň a galerijné kníhkupectvo sú už v prevádzke. Najväčším pozitívom z hľadiska činnosti inštitúcie sú výrazne lepšie podmienky na uchovávanie, reštaurovanie a štúdium diel. Slovenská národná galéria dostala novú šancu stať sa modernou galériou 21. storočia a s ňou sme dostali šancu aj my, návštevníci a užívatelia interiérov a verejných priestorov na kultiváciu svojho ducha a potešenie duše. Komplex budov SNG v Bratislave má všetky predpoklady na to, aby sa stal atraktívnym priestorom na zmysluplné a kultivované trávenie voľného času. Ako si povzdychol jeden z návštevníkov, konečne budova, kam môžem zobrať zahraničnú návštevu... Záver Aj vďaka ateliéru BKPŠ po rokoch odborná i laická verejnosť rehabilituje dielo architekta Dedečka. Súčasná prestavba a dostavba odkryla odvahu a potenciál jeho riešenia. Dokonca sa uvažuje o vyhlásení Dedečkovej prestavby za národnú kultúrnu pamiatku. Motív spájania sa objavuje v spôsobe Pohľad na kinosálu s reinštalovaným podhľadom, foto Katarína Minarovičová Nádvorie vodných kasární s kultivovaným vrejeným priestorom, foto Martin Deko, archív SNG Umenovedná knižnica so špecifickým tvaroslovím stĺpov - torzá pôvodných stĺpov v symbióze s novou nosnou konštrukciou, foto Katarína Minarovičová

39 EUROSTAV jún 2023 architektúra využitia pôvodných, recyklovaných materiálov s novými, spájanie s mestom (chýbajúci prvok pôvodného riešenia) predstavujú otvory s priehľadmi na mesto aj fyzické spojenie a prepojenie verejných priestorov k Dunaju i k centru, aj k susednému hotelu. Nové vstupné priestory a prepojenia mestskými pasážami vytvorili priestor na nové možnosti pobytu vo verejných priestoroch, ktoré Bratislave chýbajú. Už prvé mesiace po otvorení (i keď SNG funguje ešte v obmedzenom režime) ukázali hlad verejnosti po tomto spôsobe výživy. Ostáva nám dúfať, že v rámci výziev z Plánu obnovy a odolnosti SR na obnovu verejných a verejných historických a pamiatkovo chránených budov budeme svedkami mnohých ďalších úspešných realizácií, ktoré prispejú k oživeniu významných objektov nášho kultúrneho dedičstva. ❖ Redakcia ďakuje SNG za poskytnutie fotografií z Archívu SNG. Literatúra: https://old.sng.sk/sk/o-galerii/rekonstrukcia/zakladne-informacie Loggia premostenia s priznanou nosnou konštrukciou, foto Katarína Minarovičová Detail vstupnej haly, foto Katarína Minarovičová Travertínová záhrada prístupná z Paulínyho ulice, foto Katarína Minarovičová

VÝSTAVBA VO SVETE CENTRUM SARA KULTURHUS Pripravil Matej Motyka Foto: Patrick Degerman

V roku 2016 vyhral švédsky architektonický ateliér White Arkitekter súťaž na kultúrne centrum a postavil dvadsaťpodlažnú budovu, novú dominantu mesta Skellefteå na severe Švédska. Venovaná je spisovateľke Sare Adele Lidmanovej, a preto dostala meno Sara Kulturhus. Drevostavba je so svojimi 75 metrami treťou najvyššou drevenou stavbou na svete a počas celej svojej životnosti by mala byť uhlíkovo neutrálna. Projekt sa riadi prísľubom švédskeho architektonického štúdia z roku 2020, že do roka 2030 bude každá budova, ktorú navrhne, uhlíkovo neutrálna.

EUROSTAV jún 2023 výstavba vo svete 42 VÝSTAVBA VO SVETE Projekt v Skellefteå, postavený z kombinácie krížom lepeného dreva – CLT a lepeného vrstveného dreva, zahŕňa divadlo, galériu, knižnicu, múzeum a hotel. Sara Kulturhus Center bolo navrhnuté ako orientačný bod v meste, ktoré sa nachádza južne od polárneho kruhu v severnom Švédsku, známe najmä ťažbou zlata. Budova je postavená predovšetkým z dreva z okolitých lesov. Tie majú rozlohu 450 tisíc hektárov. S výškou 75 metrov patrí nielen k najvyšším budovám sveta postaveným výlučne z dreva, ale bola navrhnutá tak, aby mala nulové emisie. Budova využíva 100 % obnoviteľnú energiu zo solárnych panelov, z batérií a tepelných čerpadiel. Energetický systém budovy je napojený na mestskú distribučnú sieť, takže žiadna energia nevyjde nazmar. Systém riadi počítač s umelou inteligenciou, ktorý vyhodnocuje, ako najlepšie optimalizovať distribúciu medzi jednotlivými budovami, aby sa znížilo zaťaženie v špičkách, čo je jediný moment, keď používa systém paliva produkujúci CO2. Inovácia drevenej konštrukcie Drevo na mrakodrap spracovali v meste Bygdsiljum, asi 60 km od Skellefteå, vo forme lepeného lamelového dreva a krížom vrstveného dreva (CLT alebo XLam). „Najprv sme mali preteky o cestu na Mesiac, potom preteky o najvyššiu budovu a teraz preteky o najudržateľnejšiu budovu na svete. Sú to možno jedny z mála pretekov, ktoré sa pohybujú správnym smerom,“ vyhlásil Oskar Norelius, architekt, ktorý viedol projekt spolu s Robertom Schmitzom. „Množstvo oxidu uhličitého zachyteného v tomto dreve sa rovná približne 13 500 letom zo Štokholmu do New Yorku.“

43 EUROSTAV jún 2023 výstavba vo svete Miesto: Skellefteå, Švédsko Architekt: White Arkitekter Stavebný inžinier: Dipl. Ing. Florian Kosche, TK Botnia, WSP Technik Svetelný inžinier: White Arkitekter Úžitková plocha: 30 000 m2 Dokončenie: 2021

EUROSTAV jún 2023 výstavba vo svete 44 VÝSTAVBA VO SVETE Znalosti miestneho regionálneho lesníctva a stavebníctva hrajú v projekte dôležitú úlohu spolu s najnovším vývojom v technológii konštrukcií z krížom lepeného dreva (CLT). V spolupráci so stavebnými inžiniermi z nórskeho ateliéru Florian Kosche vyvinuli dva rôzne stavebné systémy – pre nízkopodlažnú budovu kultúrneho centra a pre výškovú budovu susedného hotela. Výšková budova má 13 podlaží a je postavená z vopred vyrobených modulov z krížom lepeného dreva, ktoré sú uložené medzi dvomi výťahovými šachtami. Hotelové izby boli prefabrikované ako samonosné boxy vrátane kúpeľní, inštalácií a fasády. Tieto boxy sa na mieste naskladali medzi výťahovými jadrami, takisto drevenými, na oboch koncoch budovy. Toto drevené jadro chráni pred vetrom a poveternostnými vplyvmi sklená škrupina, ktorá funguje ako vitrína. Vďaka umiestneniu a návrhu šácht mohla byť celá vyrobená z CLT. Stĺpy a trámy 75-metrovej budovy sú z lepeného laminovaného dreva (GLT). Charakteristické väzníky nad veľkým vstupným priestorom sú z hybridnej konštrukcie z GLT a ocele. Umožňujú flexibilný a otvorený priestor, ktorý možno využiť na rôzne aktivity a akcie. Nízkopodlažná budova má takisto drevený rám zo stĺpov a z nosníkov z GLT a šachty a steny z CLT. Sklená fasáda dookola budovy odráža oblohu a zároveň odhaľuje a oživuje veľkolepú drevenú konštrukciu vo vnútri.

45 EUROSTAV jún 2023 výstavba vo svete Drevená konštrukcia je navrhnutá tak, aby vydržala drsné poveternostné podmienky Skellefteå a zároveň ostala energeticky účinná. Zelená strecha prispieva k tepelnej izolácii, pohlcuje hlukové znečistenie, zvyšuje biologickú rozmanitosť a spoma - ľuje odtekanie dažďovej vody. Dvadsať poschodí života a kultúry Na ploche tridsaťtisíc štvorcových metrov na 20 poschodiach sa v Sara Kulturhus nachádza šesť divadelných scén, mestská knižnica, dve umelecké galérie, konferenč - né centrum, reštaurácie a 205-izbový hotel s kúpeľmi a kompletným programom podujatí. Otvorené dispozície v kombinácii s veľkorysým zasklením odhaľujú vynachádzavosť a zručnosti spojené s inštaláciou výstav pre návštevníkov vnútri, ale aj pre okoloidúcich vonku. Kultúrne centrum Sara prinieslo celkom novú mierku, zároveň znovu zavádza drevo do centra mesta, čo verejnosť prijala dobre. Stáva sa tak priateľským obrom. ❖

EUROSTAV jún 2023 obnova pamiatok 46 OBNOVA PAMIATOK ARCHITEKTÚRA V SLUŽBÁCH PRVEJ SLOVENSKEJ SEDAČKOVEJ LANOVKY „Pomýšľali ste už na to, že keď sa bude stavať druhá lanová dráha na Slovensku, mala by ísť z Demänovskej doliny na Chopok? V lete by vám zaručila prúd na Nízke Tatry cez Mikuláš a v zime by ožila dokonale celý kraj (…),“ presviedčal prítomných 11. októbra 1936 v liptovskomikulášskom kine Hviezda vtedy 31-ročný redaktor Alojz Lutonský, dnes známy ako nestor lanovej dopravy na Slovensku. Alojz Lutonský (1905 – 1997) predniesol svoju reč [1] na manifestácii za hospodárske a kultúrne požiadavky Liptova, ktorú zvolal vtedajší Národohospodársky zbor podtatranský. Vo svojom prejave „… na jasných príkladoch ukázal prítomným, ako by si mal Liptov ceniť svoju polohu a vyťažiť z nej rozumne to, čo sa posiaľ po roky zameškalo“ [1, 2]. Než však bolo možné zámer uskutočniť, nastali štátoprávne zmeny a potom vypukla druhá svetová vojna. V tomto komplikovanom historickom období – v rokoch 1937 a 1941 – uviedli do prevádzky dva úseky prvej osobnej visutej lanovky na Slovensku sprístupňujúcej Lomnický štít. Vďaka nej slovenskí turisti a lanovkári získali prvé skúsenosti s dopravou vzduchom po lane. Na ceste k realizácii V marci 1939 dal A. Lutonský podnet na zorganizovanie každoročných lyžiarskych pretekov o Veľkú cenu Demänovských jaskýň (VCDJ). VCDJ mala pomôcť udržať myšlienku výstavby lanovky pri živote a propagovať vtedy málo známe pohorie Nízkych Tatier [1, 3]. Obnovené Československo po vojne pristúpilo k rekonštrukcii národného hospodárstva. Výstavbu lanovky na Chopok schválila vtedajšia Slovenská národná rada a Povereníctvo priemyslu a obchodu (PPO) už 26. mája 1945 [3]. Stavbu zabezpečoval štát prostredníctvom Riaditeľstva pre cestovný ruch (RCR) pri PPO. V roku 1946 objednali v československom podniku Transporta Chrudim jednosedačkovú neodpojiteľnú lanovku, ktorá mala viesť na Chopok z Demänovskej doliny vo dvoch úsekoch [4]. Najmodernejšia sedačková lanovka v Európe Vo švajčiarskom turistickom stredisku Flims uviedli 15. decembra 1945 do prevádzky prvú sedačkovú lanovku na svete s odpojiteľnými dvojmiestnymi sedačkami, výrobok firmy Ludwig von Roll‘schen Eisenwerke z Bernu [5]. Sústava označená ako typ VR101 (príp. familiárne „systém Roll“) v porovnaní s neodpojiteľnými lanovkami priniesla najmä výhodu vyššej dopravnej rýchlosti a prepravnej kapacity. Najmodernejší systém lanovky (vyvinutý počas druhej svetovej vojny) neunikol pozornosti tímu, ktorý pripravoval výstavbu na Chopku. V roku 1947 inicioval kúpu licencie na jeho výrobu, ktorú v ČSR zabezpečila opäť Transporta Chrudim [4, 6]. Výstavbe lanovky, rozšírenej o vetvu zo Srdiečka na južnom úpätí Chopku, už nič nestálo v ceste. Tak uzrel svetlo sveta definitívny projekt prepájajúci lanovkami Liptov s Horehroním cez hrebeň Nízkych Tatier. Stanice lanoviek sa koncipovali v tom čase zvyčajnou formou murovaných budov. Dnes už pomerne atypické riešenie bolo v podmienkach Chopku skôr nevyhnutnosťou, pretože sa stavalo na miestach takmer nedotknutých človekom. Zadanie tak dostali aj architekti. Navrhnúť staničné budovy podľa technologických požiadaviek lanovky a lokalitného programu určeného RCR. Architektúra, ktorá je a ktorá (možno) mohla byť Projekt zadali pražskému architektovi tvoriacemu na Slovensku Luborovi Marekovi (1915 – 2000) [7], ktorý na ňom pracoval vo viacerých fázach. V prvej to boli objekty troch staníc pre pôvodne navrhnutú jednosedačkovú lanovku. Ich základnú hmotovú koncepciu charakterizovalo členenie na podnož, telo a strechu a vo svojom materiálovom výraze uplatňovala kameň a drevo. Táto výrazná charakteristika, spoločná pre všetky stanice, sa zachovala naprieč všetkými zmenami aj fázami projektu. Hmotovo a priestorovo sa architektúra týchto stavieb blížila alpskej architektonickej tvorbe daného obdobia. Dolná stanica bola koncipovaná do troch hmôt s výrazným nástupom a na fasáde prevládal kameň. Medzistanica sa z trojice Ing. Andrej Bisták, PhD., Ing. arch. Ing. Zuzana Šišková, doc. Ing. Oto Makýš, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave Foto: Ing. Andrej Bisták, PhD., a archívne dokumenty

47 EUROSTAV jún 2023 obnova pamiatok objektov javila najmenej výrazná. Jej charakteristický detail tvorila asymetrická strecha, ktorá akoby citovala okolité pohorie. Pomer kameňa a dreva bol v tomto prípade v rovnováhe. Horná stanica pôsobila ľahkým dojmom predovšetkým vďaka vyhliadkovej veži, ktorá proporčne ťahala objekt do výšky, či vďaka množstvu horizontálne usporiadaných okien na fasáde, vytvárajúcich plasticitu a štruktúru. Z materiálového hľadiska prevládalo drevo nad kameňom. Princíp odstupňovania bolo teda možné vidieť nielen na fasádach staníc, ale aj medzi nimi [7]. Po zmene projektu na systém Roll sa budovy museli prepracovať. Tentoraz so spomínaným zadaním rozšíreným o južné sekcie, teda pre štyri prevádzkové úseky lanoviek. Nové projekty pre päť staníc vypracoval opäť L. Marek (obr. č. 1), no v septembri 1950 rozpracované dielo opustil a zamestnal sa v rodnej Prahe [7]. V tom čase premával iba prvý úsek lanovky (trasa Jasná – Luková), podmienečne otvorený 23. októbra 1949, pričom z vlastnej budovy dolnej stanice stálo iba prízemie a aj to bez stropu [8]. Na južnej strane bola od druhého štvrťroka 1948 rozostavaná dolná stanica s hotelom Srdiečko, no termíny sa chronicky neplnili, takže zvyšné stanice Luková, Chopok a Kosodrevina jestvovali stále iba na výkresoch. Ako posledná bola v treťom štvrťroku 1952, paradoxne, rozostavaná medzistanica Luková, ktorá ukončila trojročné provizórium s nezakrytým strojným zariadením stanice [9]. Kolotoč reorganizácií a zmien, ktoré umocnila spoločenská klíma 50. rokov 20. storočia, sa rozbehol. Problémami nekončiacej sa stavby sa zaoberala aj vtedajšia štátostrana a vláda, ktorá v januári 1954 opäť reorganizovala riadenie cestovného ruchu (CR). V auguste a septembri 1954 sprevádzkovali pre verejnosť druhý a štvrtý prevádzkový úsek lanovky, no opäť so stanicami len v hrubej stavbe. V roku 1953 projekty rozostavaných staníc Luková, Kosodrevina a Srdiečko (obr. č. 2) prebral žilinský architekt Ferdinand Čapka (1905 – 1987) [10], ktorý mal nedávnu skúsenosť s návrhom staníc pre identickú lanovku Vrátna – Chleb. Tento projekt, rovnako organizovaný Riaditeľstvom pre cestovný ruch, sa podarilo dokončiť v roku 1949 bez oneskorenia [11]. Čiastočne zrejme aj preto, lebo lanovka tu mala iba jeden prevádzkový úsek. Napriek ambícii investora odovzdať posledný, tretí úsek Obr. 1 Východný a západný pohľad na severnú medzistanicu Luková podľa návrhu L. Mareka, jún 1949 (MV SR, SNA, Povereníctvo dopravy, 1945 – 1960, šk. č. 118) Obr. 2 Východný pohľad na medzistanicu Luková podľa návrhu F. Čapku, realizovaná podoba [13]

EUROSTAV jún 2023 obnova pamiatok 48 OBNOVA PAMIATOK lanovky do prevádzky v roku 1955 sa tak stalo až v auguste 1957 (obr. č. 3) a hotel Srdiečko otvorili až v júli 1958. Jeho výstavba teda trvala celých desať rokov. Po dlhoročných peripetiách boli hotové aj staničné budovy, no ich výraz sa od pôvodných zámerov líšil. Zrejme jedinou stanicou, realizovanou podľa projektu L. Mareka, sa tak stala dodnes na prvý pohľad výtvarne odlišná dolná stanica v Jasnej. Charakteristická je výrazným zalomením čelnej fasády s dominantným zasklením (obr. č. 4). Zvyšok hmoty je nenápadný, vďaka čomu kontrastuje so svojím pôvodným ambicióznejším stvárnením. Budovy medzistaníc Luková, Kosodrevina a stanica Srdiečko s hotelom prešli výraznou zmenou od „marekovského“ konceptu s dávkou racionalizmu k „čapkovskému“ výsledku s dávkou romantizmu. Ako ich autor sa neskôr uvádzal F. Čapka [12]. Autorstvo realizovanej podoby hornej stanice, ktorá sa vďaka svojej kruhovej hmote stala symbolom lanovky (obr. č. 5), sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť. Je pravdepodobné, že ide o ďalší (možno upravený) variantný návrh L. Mareka. Diskusia a záver Vo svetle archívnych dokumentov je zrejmé, že spoločenská situácia na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia výstavbe zariadení CR nepriala. Odvážny zámer brzdil dlhodobý nedostatok financií na stavbu, ktorá sa náhle ocitla na chvoste priorít štátu ako investora. Originalitu pôvodnej myšlienky však súdobé dianie nedokázalo úplne prekryť. Prvý úsek lanovky spustený do prevádzky iba štyri roky po svetovej premiére invenčného systému Roll doplnila kvalitná architektúra staníc. Stal sa dôkazom mimoriadnej dobovej snahy o kultúrne povznesenie Slovenska. Ako však L. Marek získal takúto Obr. 3 Južná medzistanica Kosodrevina podľa návrhu F. Čapku na fotografii z februára 2023. Od 90. rokov postupne adaptovaná na rôzne účely (foto: Andrej Bisták) Obr. 4 Pohľady na dolnú stanicu Jasná podľa návrhu L. Mareka (júl 1949). Až na malé detaily realizovaná podoba, ktorá je po adaptácii zachovaná dodnes (MV SR, SNA, Povereníctvo dopravy, 1945 – 1960, šk. č. 118)