49 EUROSTAV jún 2023 obnova pamiatok netypickú zákazku? Stretol sa s A. Lutonským v stavebnej firme Lozovský a Štefanec v Bratislave, kde obaja pracovali počas druhej svetovej vojny? Existuje súvislosť medzi kupolou bývalého Jalta baru v budove niekdajšieho sídla firmy, navrhnutej L. Marekom, a jeho návrhmi pre oblasť Chopku, pre ktorú naprojektoval aj nerealizovaný kruhový hotel? Prečo padla druhá voľba práve na F. Čapku? A môže existovať väčšia irónia osudu ako koniec životnej cesty A. Lutonského v čase, keď v tristnej atmosfére 90. rokov ukončujú prevádzku aj posledné úseky pôvodných lanoviek? Veríme, že okrem poslednej rečníckej otázky zodpovie tie ostatné náš ďalší výskum. ❖ Autori ďakujú doc. Ing. arch. Eve Boreckej, PhD., z Katedry architektúry SvF STU, Mgr. art. Márii Novotnej z ÚDTAOP FAD STU a tímu LANOVKY.sk za spoluprácu a Slovenskému národnému archívu, Archívu Železiarní Podbrezová, a. s., Archívu hl. m. Prahy a spoločnosti Tatry mountain resorts, a. s., za ochotu pri získavaní podkladov. Literatúra [1] ULIČNÝ, F. – ŠPÁNIK, K. – PACKA, Š.: Obec Demänovská Dolina: 50 rokov. Demänovská Dolina : Obecný úrad, 2014. ISBN 978-80-971675-1-6. [2] Liptov manifestoval za svoje hospodárske a kultúrne požiadavky. In: Podtatranský kraj. 1936, č. 42, s. 1. [3] Alojz Lutonský 85-ročný: pozdravný list úcty a vďaky za celoživotnú prácu. Liptovský Mikuláš, 1990. [4] MV SR, SNA, Povereníctvo techniky, 1944 – 1951, šk. č. 585, inv. č. 1323. [5] HOFMANN, G.: Ropeway Technology: Analytical Review of Ropeways. Rotkreuz : Garaventa AG, 2012. [6] SMUTNÝ, V.: Chrudimská lanovka. In: Chrudimské vlastivědné listy. 2007, č. 5, s. 4-8. ISSN 1214-7508. [7] SEDLÁKOVÁ, R. – POTŮČEK, J.: Architekt Lubor Marek. Praha : Národní galerie v Praze, 2015. ISBN 978-80-7035-582-4. [8] MV SR, SNA, Povereníctvo dopravy, 1945 – 1960, šk. č. 117, inv. č. 271. [9] MV SR, SNA, Zbor povereníkov, 1945 – 1960, šk. č. 35, inv. č. 96. [10] ČAPKA, F.: Hotel Srdiečko na Trangoške. In: Projekt. 1957, č. 9, s. 4. [11] ŠARADÍN, M. – WEINER, J.: Postavili sme výťah. Bratislava : Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri PPO, 1950. [12] ORÍŠEK, M.: Akademický architekt Ferdinand Čapka. Bratislava : A-Press, 1970. [13] NIŽŇANSKÝ, J.: Jasná a Demänovská dolina. Martin : Osveta, 1956. Obr. 5 Horná stanica Chopok v júni 2010, rok pred demoláciou. Kruhová hmota je zakrytá hlavnou časťou objektu. Druhý úsek lanovky už neexistuje, v pozadí ešte vidieť podpery pôvodného tretieho úseku. Dnes tu stojí stanica nových lanoviek, ktorá hmotovo odkazuje na pôvodnú budovu (foto: Andrej Bisták)
EUROSTAV jún 2023 aktuality zo stavebného trhu 50 INFOSERVIS AKTUALITY ZO STAVEBNÉHO TRHU Spoločnosť PlanRadar, jedna z popredných európskych platforiem pre digitalizáciu procesov počas výstavby a správy nehnuteľností, nedávno publikovala výsledky výskumu, ktorý analyzoval hlavné príčiny a dôsledky prerábania a dodatočných prác v oblasti stavebníctva. Výsledky zahŕňajú všetky práce, ktoré neboli pôvodne zahrnuté do plánu a rozpočtu projektu, napr. dodatočné konštrukčné alebo inštalačné práce, rozšírenie pôvodného rozsahu prác, opravy chýb a pod. Tie si zvyčajne vyžadujú aj dodatočné zdroje, ako je čas, materiál a pracovná sila. Zároveň môžu mať veľký vplyv na harmonogram a náklady projektu. Podľa výsledkov výskumu sa môžu samotné náklady zvýšiť až o 20 %, priamo na Slovensku dokonca až o 30 %. Tieto čísla sú alarmujúce a poukazujú na potrebu efektívnejších stratégií a procesov na riadenie projektov a zníženie množstva nasledujúcich opráv. „Kľúčovým faktorom každej obchodnej stratégie je čas. To sa vo výraznejšej miere prejavuje v stavebnom priemysle, kde sú prerábanie a dodatočné práce bežné a spôsobujú oneskorenia, ktoré sa všetkým zainteresovaným stranám veľmi predražia,“ uvádza Sander Van de Rijdt, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PlanRadar. „Nepredvídateľné situácie spôsobené prerábaním majú vplyv nielen z ekonomického hľadiska. Ovplyvňuje to aj celý projekt a biznis ako celok. Je však možné veľmi jednoducho im predísť, ak použijete správne riešenia,“ dodáva. Výskum spomedzi viac ako 2 500 zákazníkov spoločnosti PlanRadar zisťoval dôvody nesprávnej praxe v sektore stavebníctva. Väčšina respondentov uviedla ako hlavnú príčinu zlú komunikáciu medzi zainteresovanými stranami (v 12 z 15 krajín), nedostatočnú organizáciu a správu dokumentov a chyby pri kontrole kvality. Tieto faktory viedli nielen k zvýšeným nákladom, ale aj k oneskoreným dodávkam, poškodeniu vzťahov medzi dodávateľmi a klientmi, zníženiu spokojnosti zákazníkov a k celkovému poškodeniu reputácie spoločnosti. „V súčasnosti, keď sa trh musí pasovať s množstvom výziev, je potrebné zlepšiť kontrolu kvality. Vďaka menšiemu počtu prerábaní to môže spoločnostiam priniesť úspory až v miliónoch eur ročne,“ uvádza Ibrahim Imam, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PlanRadar. „Platforma pre digitalizáciu stavebných procesov PlanRadar znižuje riziko nevyhnutných opráv a umožňuje firmám znižovať zbytočné náklady navyše, čo je prirodzene podstatný faktor na ceste úspechu a ďalšiemu rastu,“ dodáva. Digitalizácia a budúcnosť stavebníctva Výskum prináša cenné poznatky o príčinách a následkoch opráv v stavebníctve. Poukazuje na to, čo je potrebné zmeniť, aby firmy týmto problémom dokázali predchádzať. Väčšina krajín sa zhoduje na tom, že náklady na dodatočné práce a prerábanie by bolo možné znížiť lepšou komunikáciou medzi všetkými zúčastnenými stranami a presným a realistickým plánovaním. Dôležitým aspektom je aj využívanie digitálnych nástrojov, ktoré uľahčujú väčšinu ďalších strategických prístupov vedúcich k zlepšeniu spolupráce – či už ide o uvedenú komunikáciu a plánovanie, kontrolu kvality, alebo o udržiavanie poriadku v dokumentácii. Dôkazom toho sú aj reakcie klientov spoločnosti PlanRadar, ktorí digitálne nástroje postupne zavádzajú. Z nich 52 % uviedlo, že implementácia PlanRadaru viedla k zníženiu množstva opráv. Až 89 % používateľov potvrdilo, že im platforma pre projektovú dokumentáciu PlanRadar pomohla znížiť celkové náklady na prerábanie. To potvrdzuje, že digitalizácia je skutočne kľúčovým aspektom a budúcnosťou stavebníctva, je príležitosťou na efektívnejší a udržateľnejší rozvoj stavebníctva. Zdroj: Plan Radar Príčiny a dôsledky prerábania a dodatočných prác
51 EUROSTAV jún 2023 aktuality zo stavebného trhu V hlavnom meste zmapovali nevyužívané územia po bývalých továrňach – brownfieldy. Bratislava eviduje 113 takýchto území na rozlohe 580 hektárov, pričom približne polovica z nich je vo vnútornom meste. Okrem polohy blízko centra alebo dobrého napojenia na mesto územia brownfieldov disponujú aj dobrou infraštruktúrou. Hlavné mesto vo svojich strategických dokumentoch považuje premenu brownfieldov –nevyužívaných území, ktoré dnes už neplnia svoj pôvodný účel – za potenciál v rozvoji mesta a premene Bratislavy na kompaktnejšie mesto. Mapovanie brownfieldov prebiehalo od apríla do novembra 2022. Podobné mapovanie sa robilo v roku 2019, odvtedy ich rozloha klesla o 49 hektárov. Pojem brownfield nie je v súčasnosti na Slovensku presne zadefinovaný, aktuálna urbanistická štúdia brownfieldov za tieto lokality považuje opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územia, ktoré sa prestali využívať na predchádzajúci účel. Ide o plochy s výmerou nad 0,5 hektára, na ktorých sa nachádzajú stavby a pustnú, sú opustené alebo nedostatočne sa využívajú minimálne 2 roky. Za tri roky novú funkciu našlo alebo fungovanie doterajšej funkcie rozšírilo na vyšší podiel, a teda vypadlo z registra brownfieldov, 39 brownfieldov. Najčastejšie to boli prípady, keď sa bývalé priemyselné areály opäť začali využívať na priemyselnú výrobu, čo je najjednoduchšia transformácia. Väčšina brownfieldov sú totiž územia po utlmenej priemyselnej výrobe. Nové využitie území však priniesla aj administratíva alebo bývanie. Naopak, odborníci v rámci terénnych prác objavili 22 nových lokalít brownfieldov. Medzi ne patria napríklad bývalé škôlky, administratívne budovy alebo skladové priestory s rozsiahlejšími nevyužívanými betónovými plochami. Dáta ukázali, že najviac nevyužívaných území sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto, kde nájdeme brownfieldy ako Istrochem, Filiálka či štadión Mierová kolónia. Keďže pri brownfieldoch často ide o bývalé priemyselné areály, ich limitom býva environmentálna záťaž, ktorá tvorí tretinu výmery všetkých brownfieldov. Najviac brownfieldov je podľa štúdie s rozlohou od 0,5 do 5 hektárov. Výhodou brownfieldov s väčšou ucelenou rozlohou býva v nich vytvorená technická infraštruktúra a dobré napojenie na dopravu. Z aktuálneho mapovania brownfieldov tiež vyplynulo, že viac ako polovica lokalít, 56 území, je v súkromnom vlastníctve. Mesto je majoritným vlastníkom 13 území a v 8 lokalitách je to zmiešané vlastníctvo mesta a súkromného vlastníka. Vďaka interaktívnej podobe veľmi jednoducho možno zistiť napríklad pôvodné využitie alebo aj odporúčanie na preverenie zmeny funkčného využitia či limitov územia. MIB nadviaže na štúdiu strategickým dokumentom Koncepcia rozvoja brownfieldov v Bratislave. Bude tak možné lepšie priorizovať územia vhodné na rozvoj. Zdroj: MIB Na Slovensku sa začalo stavať menej bytov ako vlani, je to zrejmé zo štvrťročných údajov Štatistického úradu SR. Z jednotlivých regiónov o viac ako polovicu klesla začatá výstavba v Bratislave a okolí, kde je z celého Slovenska najvyššia životná úroveň a kde je bývanie najdrahšie. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR sa v prvom kvartáli tohto roka prepadla výstavba v Bratislavskom kraji o 53 percent. Dokončených bytov, naopak, pribudlo. Na Slovensku sa od januára do konca marca začala výstavba 3 681 bytov, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku predstavuje pokles o 15,4 percenta. Počet vydaných stavebných povolení klesol dvojciferne aj oproti priemeru v rovnakom období rokov 2015 až 2019, ešte pred pandémiou. Úrady v prvom štvrťroku skolaudovali 4 578 bytov. Medziročne to predstavuje nárast o 12,3 percenta a oproti priemeru v období pred covidom je to prírastok takmer o 17 percent. Až sedem z desiatich dokončených bytov bolo v rodinných domoch. Analytici a realitní makléri už skôr uviedli, že trh s bývaním na Slovensku ochladol. Prispelo k tomu zvýšenie úrokových sadzieb, čo ľuďom sťažilo prístup k hypotekárnym úverom. Predtým bývanie výraznejšie zdražovalo a ceny sa dostali na nové maximá. Zdroj: Štatistický úrad SR Brownfieldy sú potenciálom Bratislavy Trh s bytmi na Slovensku ochladol
Baumit tepelnoizolačné systémy pre ochranu a pohodu Energetická spotreba domu bez tepelnej izolácie je 2,5-krát vyššia ako v prípade zateplenej budovy. Ak teda bývate v zateplenom dome, vaše náklady predstavujú len 40 % nákladov na energie ako v nezateplenom dome. Okrem toho dokáže kvalitná tepelná izolácia zabezpečiť v interiéri stabilnú klímu priaznivú pre ľudské zdravie a zvýšiť váš komfort bývania. Zateplenie na prvom mieste Príjemná vnútorná klíma Stabilná vlhkosť Ochrana pred plesňami Zdravé bývanie začína na vašejfasáde Zateplenie na prvom mieste Váš domov. Vaše steny. Vaše zdravie. Baumit tepelnoizola Energetická spotreba zateplenej budovy. A len 40 % nákladov na kvalitná tepelná izolá zdravie a zvýšiť váš k Zateplenie na prvom Príjemná vnútorná Stabilná vlhkosť Ochrana pred ples BAUMIT-Fasada-210x297mm.indd 1 08/03/2023 13:52
PRIPRAVUJEME: Stavebný priemysel v krajinách V4 v roku 2022 Hypotekárne úvery a realitný trh Analýzy stavebného priemyslu EUROSTAV 7-8/2023 Dvojčíslo vyjde bude v predaji od 16. 8. 2023 Hlavná téma: TOP 100 Rebríček najúspešnejších slovenských firiem na stavebnom trhu za posledný rok Baumit tepelnoizolačné systémy pre ochranu a pohodu Energetická spotreba domu bez tepelnej izolácie je 2,5-krát vyššia ako v prípade zateplenej budovy. Ak teda bývate v zateplenom dome, vaše náklady predstavujú len 40 % nákladov na energie ako v nezateplenom dome. Okrem toho dokáže kvalitná tepelná izolácia zabezpečiť v interiéri stabilnú klímu priaznivú pre ľudské zdravie a zvýšiť váš komfort bývania. Zateplenie na prvom mieste Príjemná vnútorná klíma Stabilná vlhkosť Ochrana pred plesňami Zdravé bývanie začína na vašejfasáde Zateplenie na prvom mieste Váš domov. Vaše steny. Vaše zdravie. Baumit tepelnoizola Energetická spotreba zateplenej budovy. A len 40 % nákladov na kvalitná tepelná izolá zdravie a zvýšiť váš k Zateplenie na prvom Príjemná vnútorná Stabilná vlhkosť Ochrana pred ples BAUMIT-Fasada-210x297mm.indd 1 08/03/2023 13:52
We make cities smart and beautiful www.mmcite.com TYPO Jeden z prvých sériovo vyrábaných kvetináčov na svete, vyrobených technológiou 3D tlače betónu, určených primárne do verejného priestoru. Design: David Karásek, Michael Tomalik VYTLAČENÝ PRE RASTLINY VO VEREJNOM PRIESTORE