Quo vadis Č asopis Gym názia sv. k ošick ých m učeník ov 1-2 2006/2007
M áte radi rozprávk y? Ja som z nich už síce troch a vyrástla, ale nem ôžem poprieť, že so m nou k ráčajú aždodnes. Kto by nepoznal populárne Popolušk ine oriešk y. Na počiatk u bola len sk rom ná túžba, no vtroch navonok obyčajných oriešk och sa sk rývajú neobyčajné dievčensk é sny... A podobne je to aj s nam i, s novou re dak čnou radou. Pravdu pove diac, podujali sm e sa rozlúsk nuť poriadne tvrdý oriešok , k eď sm e časopis prevzali do svojich rúk , ale m ám e nejak é „sk rom né“ pre dstavy, k toré sa budem e snažiť čo najsk ôr zrealizovať a m yslím , že sa už teraz m áte na čo tešiť ! A zaujím alo by vás, k to sm e to „M Y“? Tak tu nás m áte: OBSAH Ž ivióóóóóóó 2 Sve dom ie 2 Adonai Fest 3 Tak nám vyleteli z h niezda... 4 M aturita - brutalita 5 M učeníci znám i ajv.... 6 Keď m úzy k opú... 7 Interview 10 Č lovek ľudsk ých sŕdc 12 Navždy sa zach ová 14 Stre dovek ,novovek ... 16 Vrátila sa m óda... 18 Neubránili sm e sa slzám 20 Z ah rajm e im (se be) pre radosť 22 Z áver vyznieva ak o... 24 Z am yslenie... 26 H or sa do sneh u 28 Večer zábavy a tanca 30 Tich ý zabijak 32 Náš nový h osť 33 H ovor, čo cítiš 34 Najvyh ľadávanejší k útna šk ole 36 Sladk ý bozk čok olády 37 Vlastná tvorba 38 Ve deli ste? 41 16 dôvodov, prečo ... 42 Tu sú ftipy 42 Výrok y 43 Neodh áňajte m otýľa 44 E-m ail:gym nazium @ gk m k e.sk Nák lad: 750 k s Cena: 20 Sk Uzávierk a: 18.4.2007
Priateľstvo je ustavičné vzájom né si odovzdávanie duch ovnéh o i h m otnéh o dobra. (Givanni Papini) Úvodnú cerem óniu m ám e za se bou. Č o na nás h ovoríte?Ale bo radšej nevravte nič. Vaše dojm y a pripom ienk y si radi prevezm em e osobne na ch odbách šk oly ale bo nám pošlite m ail na adresu: re dak cnarada@ gm ail.com A na záver, pre dtým , než sa pustíte do otáčania strán, dovoľte je dnu m alú poznám k u: k eď zdoláte ajtú posle dnú bodk u, m áte za se bou celk om pozoruh odný výk on – presne 44 strán, sam ozrejm e, ak ste to neflák ali a venovali pozornosť aj obálk e a nevyh nutne inform ačným ploch ám . Blah oželám e ! A teraz h or sa do čítania ! Katk a Blašk ová 3.A alias >Kačenk a< Z uzk a Sobotk ová 1.A alias >Bodk a< M irk a Z átorsk á 1.A alias >M im a< Veronik a Pálová 1.A alias >Vepa< JurajKráľ IV.A alias >Sk orpik on< M išk a Šim ek ová 3.A alias >M ik i< Veronik a Rendek ová 3.B alias >Veveričk a< M ich alRovinsk ý IV.B alias >Rovink a< Pae dDr. H elena Č ižm árová 1
M ať vždy vo všetk om pravdu je znak h lúposti. Ž ivióóóóóóóóóóóóóóó! Drah ý spolum učeník ! Ak o sa tak na Te ba pozerám , nevyzeráš veľm i k svetu. Len sa m učíš a m učíš, m račíš a opäť m učíš... a vôbec ne badáš, ak é veľk é veci Ti unik ajú rovno pod nosom . M yslím , že by si sa m alk onečne nad se bou zam yslieť ! Z astavsa a pripi si so m nou! Pýtaš sa: „Č o oslavujem e?“ To nem yslíš vážne, no pre dsa PIATE NARO DENINY našej šk oly, vari si zabudol?Jasné, to si celý Ty, h lava pom azaná... Uve dom uješ si vôbec, k oľk o toh o naša šk ola doteraz prežila?Nuž, zdá sa, že Ti to budem m usieť pripom enúť . Veru, poviem Ti, že zo začiatk u to ne bolo „žiaden m e d lízať “. Problém ov bolo vždy požeh nane. Nesk ôr však prišli naše prvé úspech y a ocenenia, a to už bolo iné „café“. Prvé stužk ové slávnosti spolu s prvou m aturou v dejinách šk oly boli už len „čerešničk ou na torte“. Tak čo?Súh lasíš so m nou, že toto všetk o je naozajperfek tný dôvod na oslavu? Č o ešte tre ba dodať na záver?H ádam len: VŠETKO NAJLEPŠIE, M ILÁ ŠKO LA! > >Veveričk a<< S v e d o m i e Je zim a. Vločk y tancujú vo vzduch u, pom aly a tich o padajú na zem . Blíži sa polrok . Z am yslená k ráčam dom ov, k eď sa tu zrazu ozve uštipačný h las a vraví: - Polrok je tu, polrok je tu a te be h rozí trojk a z m atik y ... - Kto si?– spýtala som sa celá prek vapená. - To som ja, sve dom ie – a odteraz ť a budem h rýzť, - odpove dalten istý h las. - A prečo si sa neozvalo sk ôr, prečo m a ch ceš h rýzť ažteraz?Nestačí ti, že m a bolí zub? – sk rík la som naň. - Ale ja som dúfalo, dúfalo, že sa prih lásiš. Koľk ok rát si ty zodvih la na h odine m atik y ruk u, h á?Priznajsa, ty nik toš, ty bojk o, ty, ty ... – pok račovalo sve dom ie a vyberalo m i tie najrozličnejšie nadávk y. - Ke by si len ve delo, ak o ť ažk o je prih lásiť sa, - začala som pok orným h lasom . M yslíš si, že som nech cela?... Len ... som nejak o strácala odvah u, ch ýbalo m i niečo, niečo ak o ... - Č o m i to vlastne ch ýbalo?– spýtala som sa sam a se ba. Odvte dy m a k aždý deň h ryzie a ja si dávam záväzok , že v druh om polrok u sa určite prih lásim . Ak m i však ne bude ch ýbať „s v e d o m i e “. > > re dak čná rada<< 2 Oslavujem e
3 Lásk a, dôvera, trpezlivosť, obetavosť partnera sú dary, k toré sa ne dajú ničím zaplatiť . Nek onečne si ich váž! Adonai Fest Všetk o sa začalo v je dno „obyčajné“ jesenné ráno. Ale bo už dávno pre dtým ?Poďm e však pek ne po poriadk u. „Festík “ gospelových piesní sa k onal na k ošick om sídlisk u KVP. Och rannú ruk u nad zdarným prie beh om držalprim átor m esta Košice Ing. František KNAPÍK v spolupráci s M estsk ou časť ou Košice - Sídlisk o KVPa pom oh li i viacerí sponzori. Každý z organizátorovprispelruk ou k dielu. Vlastne ORGANIZ ÁTOR bollen je den, ale pom ocník ov veľa! O to, aby sa Adonai fest vydaril, sa postaralo m nožstvo ľudí či už cele brovaním sv. om še, ale bo iným i „drobnosť am i“, bez k torých by to ne bolo O.K. Sv. om ša, k torou sa festivalzačal, vyčarila pravú adonaifestovsk ú atm osféru. Veď „všetk o čo dých a, nech ch váli Pána“. Pravý dôvod bolniek de „tam “ na ne besiach vo vyššej dim enzii. Pre niek oh o nepodstatné veci, no pre m noh ých Z M YSEL Ž IVO TA... M inúta s m inútou si podávali ruk y a na javisk u sa strie dali rôzne h udobné teles á, k toré prinášali úsm ev na tváre ľudí... Vynaliezavých m oderátorov neprek vapila žiadna nepre dvídaná situácia a svoju úloh u zvládli bravúrne. Pre najväčších h ladošov bolpripravený ch utný gulášik a vych ladená k ofola za s ym bolick ú cenu. Nech ýbala zábava, spev, tanec a radosť . Všetci sm e si užívali k rásny sobotňajší deň. Postupne sa zvečerilo a „k aždá rom antick á dušičk a“ čak ala na feš ák ov z H eaven a Sh ore. A dočk ali sm e sa! Užprvé m elódie nenech ali nik oh o bez poh ybu. Celodenné stretnutie sm e zak ončili k rátk ou adork ou, na k torejsm e si poniek torí ajpofňuk ali :( . Na tom to festivale som si sk utočne uve dom ila, že túžba žiť s Pánom by > >Bodk a<< m ala byť aj vďak a tak ým to perfek tným udalostiam , ak ým bol ADO NAI, oveľa väčšia a úprim nejšia. Stalo sa
Ani sm e sa nenazdali a uplynulrok odo dňa, k eď útulné ch odby opustili prví m aturanti nášh o gym názia. Odišli, nech ali spom ienk y a veľa dobre odve denej a poctivejpráce. Konečne ! Konečne je v našej k olos álnej budove viac životnéh o priestoru, viac vzduch u, viac.... Keďže súčasná situácia s ne dostatk om k yslík a na šk ole bola neúnosná, rozh odlo sa, že dve trie dy našich štvrtáčik ov sa s vlajk am i vztýčeným i v ďalšom , napoly dospeláck om a napoly stále študentsk om živote veľa šť astia a úspech ov. A k eď si na nich zároveňm ôžem spom enúť . Pam ätám sa, ak o nás vystrašene vítali. A ak í boli pri tom vte dy zlatí. Plné líčk a, veľk é oči, vyplazený jazyk . A na k onci... statný junák , driečna deva:). Prvé rok y to veru nem ali ľah k é. Ja osobne si ne dok ážem pre dstaviť, ak é to boli čas y, k eď boli oni je diným i žiak m i m ladučk éh o novovznik nutéh o gym názia. Ž iadne m ladšie ba ani staršie ročník y a užvôbec vlastná budova. Keďže som za tri rok y m ôjh o „poch ybnéh o“ pôsobenia na tejto šk ole zaregistrovallen zopár odpadlík ov, považujem to za celk om úspešný ročník m ladých , práce a ďalšieh o vzdelávania ch tivých ľudí. Na vás bude k aždý človek srdcom , dušou či noh ou spojený s našou šk olou spom ínať ak o na prvých . Najlepších . Najšik ovnejších . Ak o na tých najlepších spolužiak ov. Nezáleží na tom , že to m ožno nie je pravda. Tešte sa nie z toh o, že ste boli prví, ale že ste prví a navždy nim i budete. Prem ilí naši ex- m aturanti. V m ene všetk ých študentov gym názia sv. k ošick ých m učeník ov vám prajem h oru ve dom ostí, na k toré si budete sch opní spom enúť, dve h ory šť astia, k toré nevyh nutne na vysok ej šk ole potre bujete a je dnu m alú spom ienočk u na vašich síce m ladších , ale pre dsa statočne bojujúcich , spolužiak ov. Sm e radi, že sm e vás spoznali a poznali. > >Rovink a<< Nad nik ým sa nesm ie zúfať, dok iaľ žije. (sv.Augustín) vysok o nad palubou svojich ve dom ostí budú porúčať do tem ných vôd m aturitných sk úšok . Dostalo sa m i veľk ej cti, k eď ich m ôžem slovom v m ene všetk ých , k torí ste s nim i zdieľali nejak ý ten rôčik spoločnú ch odbu, odprevadiť . Keď im m ôžem zaželať 4 Spom ínam e
5 Vtých k rajoch , k de je m álo panien zasvätených Boh u, populácia k les á. Dvíh a sa tam , k de sa panenstvu dostáva cti. (sv. Am bróz) Maturita - brutalita? H urááá, h urááá, o ch víľu je tu m atura! A terajšej 4. A a 4. B sa tak ak o aj nám (bývalým štvrták om ) pre d rok om nech ce tĺcť do h lavy Kollárovu Slávy dceru, Gavlovičovu Valask ú šk olu či opornú sústavu človek a ale bo k onverzačné tém y z nem činy a angličtiny... M ilí m aturanti, cítite zúfalstvo a beznádej?M áte pocit, že to nezvládnete a ažseptem ber je záruk ou úspešnej m aturitnej sk úšk y?Uisť ujem vás, že len m álok to, k to nosí zelenú stužk u, tak éto obavy nem á. Z ah oďte pesim izm us ! Keď sm e to zvládli m y, m usíte to prežiť i vy. Neriaďte sa však slovným spojením m aturita - form alita, pretože niečo pre dsa len ve dieť tre ba. Sk úste sa vžiť do k ože m inuloročných m aturantov. Na rozdielod vás sm e to m ali oveľa ť ažšie, veď sm e m ali je den pre dm etnavyše. Č as y a pravidlá sa síce m enia, ale strach ostáva vdeň„D“ rovnak ý. Ak vás zelený stôlvyľak á natoľk o, že dostanete „ok no“, nevzdávajte sa. Nem lčte, h ovorte a h ovorte, ale aspoň troch u k veci. A ešte dobrá rada – večer pre d m aturitnou sk úšk ou je už zbytočné sa učiť . Radšej sa do ružova vyspite, nech ste plní energie a m yšlienok počas vam i dlh o očak ávaných ch víľ. Sk úsili ste si už pre dstaviť slastný pocit, že budete čerstvo zm aturovaní a budete m ať najdlh šie prázdniny vo svojom živote?Pre m ňa to bolo dostatočným študijným im pulzom a verím , že i pre vás. Bývalí štvrtáci, tak ak o ajvaši profesori, vám budú silno držať palce. Tak ich nesk lam te !!! > >Dank a Tom etzová (ex- študentk a)<< Stalo sa
Nak ŕm um ierajúceh o h ladom . Ak si h o nenak ŕm il, zabilsi h o. (sv.Am bróz) 6 Stalo sa Muče níci znám i aj v k ance lárii pre zide nta SR Už niek oľk o rok ov sa študenti nášh o gym názia úspešne zúčastňujú celoštátnejsúť aže s m e dzinárodnou účasť ou „Prečo m ám rád slovenčinu, prečo m ám rád Slovensk o“. Posle dný ročník sa niesol v rám ci Cyrilo-m etodsk ých dní slovensk éh o písom níctva a k ultúry a pri príležitosti 210. výročia narodenia M ateja H re bendu, 200. výročia narodenia a 140. výročia úm rtia Karola Kuzm ányh o, 110. výročia narodenia Jozefa Cígera H ronsk éh o, 105. výročia narodenia Ľuda Ondrejova a 70. výročia narodenia Vincenta Šik ulu (ešteže ich m ám e toľk o.....aspoňje vždy, čo oslavovať ). Študent PavolKacvinsk ý (4. B) sa už po druh ýk rát vrátilz tejto súť aže ocenený. Najprv získ alH lavnú cenu a v ďalšom ročník u m u patrila Cena poroty (pozn. re d.: Neudeľuje sa 1., 2., 3. m iesto). Pre bojovať sa na popre dné m iesta veru nie je ľah k é, k eďže sa tejto súť aže k aždoročne zúčastňujú študenti z celéh o Slovensk a, ba aj zo zah raničia, a to vždy v h ojnom počte. Vyh odnotenie súť aže sa usk utočňuje v Nových Z ám k och , k de je vždy super atm osféra, k torej pre dch ádza strastiplné cestovanie. Z áštitu nad slávnostným vyh odnotením 14. ročník a prevzal prezidentSlovensk ejrepublik y Ivan Gašparovič. Študenta Paľa Kacvinsk éh o čak alo veľk é prek vapenie. Ok rem Ceny poroty získ alaj Cenu prezidenta SR. Veronik a Pavlovsk á (4. A)získ ala Č estné uznanie. Cenu prez identa republik y Pavlovi Kacvinsk ém u venuje: > > re dak čná rada<<
7 Pravá obeta je k aždý sk utok , k torý sa k oná, aby sm e svätým spoločenstvom priľnuli k Boh u. Je to sk utok určený k cieľu onoh o dobra, k torým naozajm ôžem e byť spasení. (sv.Augustín) Stalo sa Ke ď m úzy k opú... Pri poh ľade na ceruzk u a notes vás svrbí ruk a. Vh lave vám víria k adejak é m yšlienk y. Ani neviete ak o a zrazu stojíte uprostre d k rajiny snov. Posk ladaná zo slov vám nad h lavam i žiari pestrofare bná dúh a. Králik y spievajú, srnk y sa dorozum ievajú m orzeovk ou a za k aždodenným i slovam i m am y h ľadáte zložité m etafory... Je to jasné. Radíte sa do zvláštnej, tak m er vym ierajúcej, k ategórie študentov. Ste literárne talenty. Odk iaľ to viem e?V našej re dak čnej rade sm e totižrovnak o „struh nutí“:-), um elca cítim e po pach u :-). Ale na šk ole je nás tak ých viac. Keď som sa rozprávala s Veronik ou Pavlovsk ou a Paľom Kacvinsk ým , tvrdili, „že sú ak o iní, obyčajní“. M y však viem e svoje. Vrozh ovore s nim i som sa dozve dela nielen o náročnej osem h odinovej ceste do Nových Z ám k ov, k torú strávili vo vlak u v spoločnosti pani profesork y H . Č ižm árovej, ale prezradili m i ajo ch utnej večeri vm odrom salónik u, boh atom k ultúrnom program e a slávnostnom vyh odnotení (Veronik a – celoslovensk á súť až: Prečo m ám rád slovenčinu, prečo m ám rád Slovensk o – Č estné uznanie. Paľo – celoslovensk á súť až: Prečo m ám rád slovenčinu, prečo m ám rád Slovensk o – H lavná cena poroty a Cena prezidenta SR). Rodný jazyk sa učím e a m ám e učiť celý život. V k aždodennej náh livosti to však pričasto vypadáva z pam äti. Z m noh ofare bnéh o slovník a slovenčiny narých lo vytrh ávam e väčšinou najsivšie, najošúch anejšie slová, i tie ešte le dabolo vyslovené, tie, čo sa ak osi vys ypú sam y. Naši študenti si vtejto súť aži pok ojne sadli a ak o dávni m ajstri m aľovali – svojou rečou – ďalší dosiaľ neznám y obraz Slovensk a. Farbam i drah ším i ak o najvzácnejšia m odrá zo starých planét. M aľovali vidiacim srdcom ... Rozh ovor s Veronik ou a Paľom nech je pre vás m alou inšpiráciou. Nech po prečítaní nasle dujúcich riadk ovnájdete vse be trošk u odvah y, aby sa básne uk ryté v spodnej zásuvk e vášh o stolík a, m ožno už o ch víľu vyh rievali na stole porotcu literárnejsúť aže, na výslní či na stránk ach nášh o šk olsk éh o časopisu :-). Paľo: H neď v úvode ch cem podotk núť, že sa nepovažujem za žiadneh o talentovanéh o um elca. To, že som získ alniek oľk o ocenení za literárnu tvorbu pre m ňa neznam ená, že som niečo extra. Píšem preto, le bo m a to baví a dok ážem si pri tvorbe dok onale vybiť energiu. Nepam ätám sa na alfu m ôjh o písania, ale viem , že m oja prvá uverejnená
O d lek árova učiteľovsa očak ávajú zázrak y, a k eď ich učinia, nik to sa nečuduje. (Esch enbach ová) 8 Stalo sa práca bola satirick á báseň, k torú odoslala m oja k am arátk a do časopisu Re brík . Nesk ôrsom pom áh alm am e pri písaní príh ovorovna rôzne k ultúrne podujatia... Veľk ým prek vapením pre m ňa bolo ocenenie prezidentom Slovensk ej republik y za báseň M odlitba za Slovensk o. Úprim ne sa priznám , že najväčším k ritik om m ojich prác som ja s ám . Vážim si k aždý svoj úspech . Nem ôžem o se be pove dať, že píšem len poéziu ale bo len prózu. Z ísk alsom ocenenia za poéziu i za prozaick é diela. Najviac m a však napĺňa písanie dram atick ých h ier. Č lovek tak dok áže na vlastné oči vidieť svoje m yšlienk y vyjadrené h ercam i. Niek oľk o m ojich h ier bolo zah raných a poteší m a, k eď dok ážu divák om poh núť a zanech ať v ňom nejak ý odk az. Najväčším ocenením tvorby je pre m ňa zaiste poch vala od je dnoduch ých ľudí, k torí ch ápu, čo píšem . A m yslím si, že pre k aždéh o autora je podstatné, aby písalobjek tívne a h lavne zrozum iteľne pre čitateľa. Osobne ch cem pok račovať v písaní. Snáď, k eď sa pom iniem , zostanem živí v m yšlienk ach ľudí práve cez literatúru.
9 Z o šk oly by m alvych ádzať m ladý človek ak o h arm onick á osobnosť, nie ak o špecialista. (Einstein) Stalo sa Veronik a: H oci od m aličk a rada píšem sloh y, s vlastnou tvorbou som začala až m inulý rok . Sloh ové práce m i na h odinách slovenčiny nik dy nespôsobovali ť ažk osti, nem ala som však nik oh o, k to by m a nejak ým spôsobom usm ernil, k to by m i poradil. V treť om ročník u sa to zm enilo vďak a pani profesork e H elene Č ižm árovej. S jejpom ocou som sa zapojila do súť aže Prečo m ám rád (a) slovenčinu, prečo m ám rád (a)Slovensk o. Keďže to bolprvý článok , k torý cestovalďalejak o pre d k ate dru, vôbec som nečak ala, že bude m ať úspech . Netajím sa tým , že m i výh ra urobila radosť . Z ároveň m a m otivovala poslať svoje práce ajdo toh toročnejsúť aže. Keďže sa blížia m aturity, času m ám síce m álo, ale s písaním určite neprestanem . Ostáva len čak ať na správnu ch víľu, k torá prinesie zm ysluplné m yšlienk y. M ojou inšpiráciou sú tém y z k aždodennéh o života. Veci dôležitejšie aj m enej podstatné, je dnoduch o tie, k toré tvoria m ôj život. Niek e dy je to ť ažk é, ale snažím sa zapisovať si m yšlienk y h neď, k eď sa vo m ne pre búdza fantázia. M om entálne čak ám , k ým m a jejvlny opäť vtiah nu do víru slovíčok , obrazova snov . Nech ajte sa vtiah nuť i vy, veľa šť astia! > >Yvette - zoe<<
M ilovanie priateľa m ôže byť tak é, že pre priateľa sú m ilovaní tí, k torí k nem u patria, i k eď nás urážajú ale bo nenávidia. (sv.TA II/IIq .23 a.1) INTERVIEW Katk a Porvazník ová – m ladá, energick á, vždy usm ievavá blondína, k torú si pam ätá najm ä „staršia generácia“ našej šk oly, m á obdivuh odný tanečný talent. Aj napriek tom u, že už našu šk olu nenavštevuje, pre dsa ju m ôžem e zazrieť na význam ných k ultúrnych šk olsk ých podujatiach , k de pre dvádza bezch ybné tanečné k re ácie. ∗ Katk a, určite ť a nik to na našejšk ole nepreh liadol. Tancovala si na neje dnej im atrik ulačk e či šk olsk ej ak cii aj so svojím tanečník om a tvoj tanec zaujal rovnak o profesorov ak o študentov. Od ak éh o vek u sa venuješ tancu a ak o si sa vôbec k nem u dostala? Tancu sa venujem od svojich dvanástich rok ov, te da začala som v šiestej trie de na zák ladnejšk ole. Dostala som sa k nem u vďak a m ojim k am arátk am . ∗ Prečo si si vybrala práve spoločensk é tance?Nelák alť a nik dy nejak ý iný žáner? Spoločensk ém u tancu som sa ch cela venovať od m ala, ale vždy bolproblém s ch lapcam i, k torých bolo m álo. Vždy sa m i páčili šaty partneriek a celk ový dojem páru. Nak oniec sa m i sen aj splnila tancu sa venujem uždeviaty rok . Ok rem spoločensk éh o tanca m a lák alajrock – and – rolla m oderné tance. ∗ Ak o často m ávaš tréningy? M áš čas popri šk ole a tréningoch aj na relax? Tréningy m ávam štyrik ráta vobdobí prípravy na súť ažajpäť k rátdo týždňa. Nie vždy je to je dnoduch é, k eďže študujem na dvoch šk olách . Na relax m i veľa času nezostáva, a tak relaxujem vnoci vposteli ale bo vzim e ak tívne na lyžiach . ∗ Bolo obdobie, k eď si m ala tanca plné zuby a uvažovala si s ním sk ončiť? Priznám sa, tak éto obdobie bolo. Nastalo h lavne vte dy, k eď prišielčas ak ejsi stagnácie. M ala som pocit, že ajnapriek tvrdým tréningom sa ničvtanci nezlepšuje. Ak o náh le toto obdobie prešlo, prešli aj m oje m yšlienk y sk ončiť s tancom . Ale aj napriek slabém u zapoch ybovaniu som sa nevzdávala a šla za svojím cieľom . 10 Osobnosť
Duch u svätý, ďak ujem Ti, že s Te bou m ôžem počítať vk aždejsituácii. ∗ Ak o vych ádzaš so svojím tanečným partnerom ? M om entálne spolu vych ádzam e dobre. Boli však aj obdobia, k e dy sm e sa je den na druh éh o ani nepozreli a m e dzi nam i to poriadne „vrelo“. Ale m yslím , že pritom ak o často sa vidím e, je občas tak áto ponork ová ch oroba v poriadk u, pok iaľ to v zlom neovplyvňuje naše tanečné výk ony. ∗ Kde všade si už svoj tanec prezentovala a ak é úspech y m áš na svojom k onte? Svoj tanec reprezentujem h lavne na súť ažiach po všetk ých k útoch Slovensk a, ale tak tiež by ste m a m oh li nájsť počas plesovej sezóny na nejak om z k ošick ých plesov. Č o sa týk a úspech ov, je ich viac: niek oľk o prvých m iest, ale aj časté obsadzovanie pozícii vo finále, čo je tiež určitý úspech . Z a svoj osobný úspech považujem to, že som sa pretancovala aždo najvyššejvýk onnostnejk ategórie. ∗ Na svojich vystúpeniach m áš vždy nádh erné šaty. Pre dovšetk ým dievčatá určite zaujím a, či si ich k upuješ, ale bo si ich nech ávaš šiť? Spočiatk u, k eď som bola začínajúca tanečnica, som si šaty k upovala od sk úsenejších k am arátok . Tak ak o som v tanci rástla, tak rástli aj m oje nárok y na šaty a začala som upre dnostňovať šitie. Šaty dávam šiť dievčatám , k toré sa špecializujú na šitie tak ých to typov šiat, k eďže nejde o obyčajné šaty. No a nak oniec ich užsam a vyzdobím sw arovsk ým i k am ienk am i, flitram i či k orálik m i podľa potre by. ∗ M áš nejak ý tanečný vzor? M ojím tanečným vzorom vlatinsk o-am erick ý tancoch je pár, viacnásobný víť az m ajstrovstiev sveta na profesionálnej úrovni, Brian W atson s Carm en z Nem eck a. V štandardných tancoch obdivujem m ojich trénerov, viacnásobných m ajstrovSlovensk ejrepublik y, Jozefa Kovácsa s m anželk ou M ich aelou. ∗ Katk e ďak ujem e za rozh ovor a celá naša re dak cia (m yslím , že ajcelá naša šk ola)jejželá veľa úspech ov, a to nielen vtanci. 11 Osobnosť > >D. Tom etzová (ex-študentk a)<<
Č lovek „ľudsk ých sŕdc“ znášali sm e ozvenu jeh o slova a často sm e h o aj súdili... 2. apríla 2005 o 21:37 v tich osti, obk lopený m iliónm i ľudí, k torí si h o vážili, uk ončilsvoje poslanie na Z em i. KARO LW O JTYLA. Vráť te sa spolu so m nou v spom ienk ach k u dňom 4. - 5.5. 2006. Pýtate sa, čo m ajú spoločné tieto dátum y s osobou Jána Pavla II.?Užste zabudli?Práve v tých to dňoch , pri príležitosti 1. výročia úm rtia toh to veľk éh o človek a, pripravili niek torí žiaci našejšk oly pod ve dením p.p. H . Č ižm árovejdvojdňovú ak adém iu o Karolovi W ojtylovi. Rodinná atm osféra, sprevádzaná spevom a k rátk ym i, no výstižným i úsek m i zo života dieť ať a, študenta, k ňaza, poľsk éh o bisk upa a nesk ôr rím sk eh o pápeža bola bezpoch yby nezabudnuteľným zážitk om pre všetk ých , k torí si Jána Pavla II. vážili nielen ak o človek a, ale vprvom rade ak o pápeža, k torý sa dotk ol m iliónov ľudsk ých sŕdc a svojím životom položilpečať na všetk o to, čo h lásala k onal. M odlitba: Pane Ježišu, túžim byť apoštolom , preto Ťa prosím , darujm i m ilosť h ovoriť o Te be všetk ým , k torých stretnem . Am en 12 Osobnosť - spom ienk a Básnik , teológ, m isionár, turista i h erec. M al popularitu, no nik dy nestrácal pok oru, obk lopený boh atstvom žilv sk rom nosti. Č lovek fyzick ej k rás y, no vždy m yslel na telesne postih nutých . Prih ováral sa svetu je dnoduch ou abece dou lásk y, naučil nás prem enám života, poh ľadu z očí do očí, utrpeniu i sm rti. Svetu sa uk azovalv znam ení protirečení: úboh ý i m ocný, ponížený i odsudzovaný, oslavovaný i opovrh ovaný. M y všetci sm e sle dovali toh to m uža, rozprávali sm e o ňom , ro-
13 „Keď sa Pán ujm e vsrdci, je jak k vet, túžiaci po slnečnejžiare. Nuž, plyň, lúč, z h lbín dňa, čo rozum nepoch opilh neď a na m ôjbreh sa opri, buďm e vpáre. Pok loňsa, srdce, sk loňsa, slnk o, za pobrežný prah , k eď h ĺbk a očí vh m le sa úži nad k vetom , k torý nie je na dosah , nad je dnou z ruží...!“ Sv. otec, ďak ujem e ti za tvoju lásk u, za prík lad vernosti aj v utrpení. Ďak ujem e Boh u za pápeža, k torý otvorildvere našich sŕdc a naučilnás ne báť sa. Odišiel ak o Boží služobník pre d trón Ne besk éh o Otca, aby vzdal h old Najvyššiem u, no m y nezabudnem e ! > >M ik i<< M odlitba nie je len h ovorenie, ale ajpočúvanie. Osobnosť - spom ienk a
14 Priateľstvo sa uch ováva a rastie k onaním priateľsk ých sk utk ova uvažovaním . (sv.TA II/IIq .82 a.2) Prišli sm e, zapózovali, zatancovali a voľačo vypili. Pom erne veľa sm e poje dli, potom sm e znova pózovali a tancovali. A tak to pok račovalo celý večer až do tretej rána, k eď sm e naposle dy zapózovali už len trie dnej nastupujúcej do taxík a, k torý ju viezolv ústrety tem nej noci. M y sm e opäť voľačo vypili, zatancovali... Vracali sm e sa dom ov, k eď užboldeň v plnom prúde. Pravdepodobne by m a polovica m ojej trie dy, za tento dosť stručný opis ich životne dôležitej udalosti, dok ázala zlynčovať a postaviť pre d vojensk ý súd. Ani by som sa im nečudoval, veď ja som dostalveľk ú zásobu spoločensk éh o dolám ať jazyk tak k onferenciér) dívalna všetk o „ok om k am ery“. Síce som dej priam o či nepriam o ovplyvňovaltým , čo som pove dalči spravil(aj k eď naozaj netuším do ak ejm iery), ale tak isto som m oh olsle dovať, ak o sa pani riaditeľk a pri učiteľsk om stole sm eje. M ôjm u zrak u neušielani prípitok rodičov pripíjajúcich si na zdravie svojich detí. Priali si všetk o najlepšie, vyť ah ovali spom ienk y na to, ak í sm e boli „m alí, zlatí“ a všetk y úžasne sladk é a od srdca m yslené rodičovsk é frázičk y za rok y usilovnej praxe nacvičené do posle dnéh o výdych u a bodk y na k onci k aždej je dnejvety. M oh olsom sle dovať čašník ov, k torí si dávali znam enia, čo sa k de m á doniesť, čo odniesť, k de sa čo vylialo, k de je potre bné doplniť zásoby. Trm avrm a, ch aos, pátos, m ravenisk o osudov, k torých spájala je dna m yšlienk a - odprevadiť m ladých na ť ažk ú cestu m aturitnú. Už nik dy viac flám y ak o na stre dnej. (Budú ešte väčšie :-))Užnik dy viac flák anie sa s k am ošm i z ulice. Teraz už len spolubývajúci na intrák och a spolužiaci v m estách . Už nik dy viac bontónu a dobrých stolovacích návyk ov. Prvá z väčších spoločensk ých ak cií, k torých som sa zúčastnil, bola pre m ňa o to výnim očnejšia, že som sa na všetk o pozerals ak ým si nadh ľadom . Nem ám na m ysli to, že m i väčšina prítom ných siah ala m axim álne po m oje špicaté očné zuby, ale že som sa ak o m oderátor (k to si ch ce "Arivederči"
15 Priateľstvo sa preh lbuje srdcom - nie slovam i. k aždodenné „drilovanie“. Vysok á bude o H im alájach k níh , Karpatoch ve dom ostí a Kordilleroch sk úseností. Nik dy viac stre dná tak , ak o sm e ju prežili. Preto sm e naplno využili príležitosť zabaviť sa tak , ak o to len naše ch odiace, tráviace a rozum ové aparáty dovolili. Ani raz za tri rok y, počas k torých sa deň čo deň stretávam s tým i istým i ľuďm i v neveľk ej m iestnosti s dosť gigantick ým i ok nam i, som svojich spolužiak ovnevideltak šť astných . Sršalz nich optim izm us a radosť z prežívaných ok am ih ov. Nik to nestál, nik to ne boltich o v k úte a nezaoberalsa iba se bou. Všetci sm e sa navzájom zabávali, podak torí zabávali viacejduší naraz. Toto brem eno je znak om ich duševnejvyzretosti, tak im vzdajm e h old. Ne budem opisovať obrad stužk ovania, ani to, ak o sm e vystrájali pri našich scénk ach a že sm e k aždou sek undou objavovali nové a nové h ereck é talenty. M ám na to h neď tri dôvody. Po prvé, určite všetci cerem oniálstužk ovej slávnosti poznáte lepšie ak o ja, a to som sa h o užzúčastnil. Po druh é, nem ám k dispozícii m alý lesík , k torý by zásobovalstrany a strany potre bné na opísanie k aždéh o je dnéh o príjem néh o ok am ih u (a bolo ich ak o k vapiek vody vm ori). No a po tretie, nie je dôležité, čo sm e zažili, ale s ak ým veľk ým úsm evom a dobrým pocitom na srdci sm e to prežívali. Snáď m a za to nik z m ojej trie dy nezlynčuje :-) . A na záver poznám očk a pre tých , k torí uvažujú už teraz o tom , že sa stužk ovej v spoločnosti svojej trie dy a rodičov nezúčastnia. Len toľk o : „Vaša ch yba!“ > >Rovink a<< "Arivederči"
Stre dove k , novove k a piš tiaci trans ve s tita „Králi sú a budú. Tak to bolo, je a vždy bude, pok iaľ ja a m oja šľach tick á česť budú na tom to svete !“ „Ale, otče m ôj drah ý, veď ste už tri storočia pod zem ou... „ H neď po prvej vete som si pom yslel, že toto pre dstavenie ne bude je dným such ým , dvojh odinovým recitovaním bezch ybne naučených textov, póz a postáv, k toré h ereck ý zbor naštudovallen preto, aby si odbavilsvoje h ereck é „povinnosti“. Aj k eď .... Neveľk á s ála M alejscény Štátneh o divadla vKošiciach spĺňa do bodk y, ak o h ádam žiadne iné divadlo na Slovensk u, param etre k om ornéh o divadielk a, k toré dých a svojím nezam eniteľným šarm om na k aždéh o, k to sa príjem ne uvele bí v jeh o poh odlných k reslách a na vlne um enie sa nech á unášať aždovte dy, pok iaľ si nepovie: „Uff, m usím prísť zas !“ Niek to by si m oh olpove dať, že veľk é divadlá sú pre veľk é h ry, veľk é k ulis y, veľa ľudí a pre veľk é h ereck é h viezdy. Určite je tom u tak , avšak nielen v k olosoch , ak é sú po celom svete, sa dá odoh rať k valitné pre dstavenie, k toré pobaví, poučí a um ožní žiak om uliať sa zo šk olsk éh o vyučovania. Našť astie, aj do m alých s ál sa zm estí šk ola veľk ých osobností, k toré si m oh li vpodaní úžasných h ercovvych utnať pre dstavenie s názvom Tanec nad plačom . Sk upink a šľach ticov, uväznených vk nižnici staréh o k aštieľa na svojich nevk usných obrazoch , sa je dnéh o dňa či noci pre budí do k rutéh o rána ale bo večera, k de sa m usia rozh odnúť spory „portrétov“. Otec so s ynom , obidvaja verní k ráľovi ažza h rob, neve dia sa zh odnúť na tom , či v dnešnej dobe, o k torej nik to nem á ani tušenie, h oci sa m ôže zdať, že pragm atick ejší, a určite aj logick ejší poh ľad na svet m á s yn Rich arda, k niežať a s 20 titulm i, žije ešte k ráľ?A ak áno, je naozaj tým neoh rozeným panovník om z vôle božej vládnuci nad svojím k ráľovstvom ?M á dnešný svet ešte niek oh o, k oh o nasle duje, k to vie, čo je preňh o najlepšie, správne ?Trošk u sci-fi, ale pre dsa sa šľach tici rozh odnú bližšie pozrieť na zúbok vonk ajšiem u svetu. A ak niek to poch ybuje, že od toh to bodu sa táto h ra m oh la vyvinúť vniečo iné ak o v k om édiu, nech si dá vyšetriť červené k rvink y. Najsk ôr sa m u rozpadávajú. Bizarné situácie sa strie dali s um om h ercov, k torí svoje m onológy, často siah odlh é, 16 Rom antik a robí m ládežnesm rteľnou. (S. Lew is) Th eatre
17 nezm yselné, pove dzm e arch aick é rozpravy o nesm rteľnosti ch rústa, k ončili vecou je dnoduch ou, k torú však šľach tic nem ôže h ľadať vslovese či podstatnom m ene. M usí na to v h lave v prie beh u dvadsiatich sek únd zostrojiť baladu. Naopak stroh osť, neoh rabanosť a často aj h lúposť, s ak ou sa so vznešenou spoločnosť ou rozprávali „novodobí šľach tici“, navodili dojem nevzdelanosti dnešnéh o sveta. Každý si zám er autora tejto h ry m usí vysvetliť po svojom . Určite sa v tejto h re, aj k eď ju m ôžem e sm elo nazvať situačnou divadelnou h rou s m nožstvom gagov, dá nájsť m nožstvo m odelových situácií, k torým sa človek vých ovou m ôže vyh núť, ale aj m údrostí do života. A k to nie je natoľk o cvok nutý, aby v pobeh ovaní ch lapa navlečenéh o do tesných šiat a pančuch áčov h ľadalk am eň m udrcov, odniesolsi aspoň z divadla zážitok , um ocňovaný h udbou, spevom a k ulisam i, k toré dodávali tejto h re nezabudnuteľný ráz a ch arak ter. H re sa dá vyčítať len veľm i m álo. Snáď zvládnutie niek torých replík m oh lo byť lepšie, ja by som však nezvládolnaučiť sa čo i len polovicu, preto účink ujúcim všetk a česť a sláva! Určite ste nak opnutí na ďalšie pre dstavenie, ch cete odteraz už len form ou vizuálnou prijím ať um enie a rozvíjať svoje m ozgy nad ch arak term i postávvdivadlách a h rách . Tak h or sa! Útok om zoberm e učiteľsk ý zbor, najprv sa m u poďak ujm e a potom poprosm e o ďalšie pre dstavenie. Uvidím e, čo z toh o bude.... > >Rovink a<< Ž eny nie sú nik dy silnejšie, ak o k eď sa ozbroja svojou slabosť ou. (G. Sandrová) Th eatre
Se dem desiate rok y. Neviem ak o vy, ale ja si v spojení s tým to obdobím spom eniem na nezabudnuteľnú Pom ádu a na k ultový m uzik álRe belové s Joh nom Travoltom v h lavnej úloh e. Geniálny nápad ešte geniálnejších tretiak ov :-) nás preniesoldo m inulosti. Vrátili sm e sa do se dem desiatych rok ov. Naša je dáleň sa vprie beh u niek oľk ých h odín zm enila na s álu plnú farie b, h udby, ale pre dovšetk ým spom ienok na čas dávno m inulý. Štýl, h udbu a atm osféru ,,starých dobrých čias“ bolo cítiť z k aždéh o m iesta. Bodk y, k vietk y, biele ponožk y, natupírované vlas y a ešte všeličo iné. Tak sa dá ch arak terizovať im atrik ulácia prvák ov, k torú ,,spísk ali“ žiaci oboch trie d tretieh o ročník a dňa 16. novem bra 2006. Ak o sa dalo čak ať, najm ladší m učeníci boli úspešne prijatí do Cech u m učeníck eh o zložením slávnostnejprísah y. S h rdosť ou m ôžem e pove dať, že dnes idú v našich šľapajach a šk olsk ý neporiadok si plnia vzorovo :-). 18 Oficiálnu časť vystrie dala zábava. Fantázii sa m e dze nek ládli. Napadlo by vám niek e dy, že v Košiciach na Č ordák ovej ulici sa budú k onať zim né olym pijsk é h ry?Tak m ne určite nie. Ale stalo sa! Z ástupcovia k rajín pre dvie dli svoj talent v ,,ne bezpečných “ športových disciplínach . Svoj talent nesk ôr pre dvie dli aj lek ári na poh otovosti, k torí m ali plné ruk y práce s k ončatinam i nádejných športovcov. Ak o čas plynul, zábava gradovala. No a ak ý by to bolvečer bez k ráľa a k ráľovnejplesu?Dôk ladné očk o učiteľsk ejporoty rozh odlo, že biela sk ladaná suk ňa Veronik y Rendek ovejje h odná k ráľovnejvečera. Z a k ráľa bol k orunovaný šarm antný Robo Klein, k torý sa poh odlne usadilna svojom tróne. Nie však nadlh o. Spolu s k ráľovnou si zatancovali tradičný k ráľovsk ý valčík . Disk oték a bola už v plnom prúde, k eď prišla čerešničk a na torte. Tom bola! Z aujím avé, ale v prvom rade veľm i ,,potre bné“ darček y potešili k aždéh o výh ercu. Najviac sa však tešilvýh erca prvej ceny, pretože ňou bola čerstvá voňavá pizza. Posle dnú bodk u za im atrik ulačným večierk om , k torý trvaldo ,,nesk orých večerných h odín“ (22:30), urobili naši park etoví levi. Dostali priestor uk ázať, ak o im to ide s m etlou vruk e a upratali celú šk olsk ú je dáleň. Z a čo im , sam ozrejm e, ďak ujem e ! Na záver m i neostáva ničiné len zh odnotiť ,,im atrik ulačk u“. M yslím , že do Pre dvojicu, k torá sa m iluje podľa Pánovh o prík azu, sm rť je m ŕtva - stáva sa prech odom do nesm rteľnéh o života. (Igino Giordani) Vivat
19 M O DLITBA: Pane, vďak a za túto vôňu, k torou napĺňaš naše životy. Vďak a za našu lásk u, za gestá, slová i tich o, k toré o nejh ovoria. Daj, aby sa k aždodenne je den pre druh éh o stávali vôňou. nepísanej šk olsk ej k ronik y sa zapíše ak o Večer spom ienok . Je to za nam i. Niečo sa k ončí a niečo sa začína. Užteraz sm e zve daví, čo pripravia budúci tretiaci. Naše re dak torsk é očk o si na nich posvieti. Budú to m ať veľm i ť ažk é, ak budú ch cieť prek onať im atrik ulačk u v štýle 70-tych rok ov. Veľa šť astia! > >Kačenk a<< Vivat
M ilujdruh éh o práve preto, že je iný ak o ty. 20 Všetci, k torí sm e sa rozh odli s úm yslom čírym ak o h orsk á studničk a zavinšovať a snáď aj rozveseliť nek onečné vrásk y na tvárach de dušk ov a babičiek , k torých osud zavie doldo Geriatrick éh o ústavu sv. Luk áša v Košiciach , sm e do projek tu benefičný týždeň vstupovali s veľk ým elánom . Z aspievam e, zah rám e pripravené scénk y, trošk u zaim provizujem e a s výborným pocitom na srdci sa odoberiem e dom ov, k de budem e ešte tak h odinu rozm ýšľať o tom , ak í sm e sk velí. Dobré sk utk y robiť tre ba. Satisfak cia prim eraná za dar nášh o života vyznie dobre pre nás sam otných a vždy sm e radi, ak sa ch ýr o tak om to našom čine dostane aj na verejnosť . Poch valy sa s ypú a m y len s letm ým úsm evom na vyčerpanej tvári odpove dám e na nem é otázk y : „M uselsom to spraviť . Bola to h račk a. Ďak ujem .“ Sam ozrejm e, pri dobrom sk utk u nem ôžete na niečo tak é ani len pom yslieť . Udalosti m usia za se bou nasle dovať tak rých lo, aby ste na výsady, výh ody a m ožné benefity z vášh o činu nem oh li m yslieť viac ak o stotinu sek undy. M ožno času na úvah y podobnéh o typu bolo príliš veľa. M ožno radosť ou zo života nabití m ladí ľudia priveľm i rých lo sa pustili do veľk éh o sústa ch le ba. Ak som čak al, že najviac je dno dievčatk o vyroní slzičk u za starček a, k torý o pár dní prepustí m iesto iném u pacientovi ale bo že stark á, k torá si s nam i zaspieva vianočnú pesničk u, vyvolá slzy radosti u niek oľk ých citlivejších je dnotlivcov, m ýlilsom sa. Sĺz bolo viac ak o pri scéne, k eď DiCaprio um iera vo vodách studenéh o Atlanticu s vyznaním lásk y na srieňou pok rytých perách pre svoju m ilovanú Kate W inslet. M ilá sestričk a, k torá nás h neď pri vch ode privítala so slovam i: „Sm e radi, že ste tu,“ nás zavie dla na najvyššie posch odie, k de sm e si zložili veci a pripravili sa na naše m iniatúrne vystúpenie. Stropy v budove ne dovoľovali zaradiť m oje tanečné číslo, tak som sa h neď ujalfotoaparátu a búrlivo rozžh avilblesk v nádeji, že sa m i podarí nejak ý dobrý k úsok a budem aspoňtrošk u užitočný. Prvé vinše sm e rozdali na spoločnej ch odbe, k de sa zh rom aždili pacienti, k torí boli ešte m obilní. Tu som si uve dom il, že to ne bude tak é ružové, ak o sa nám zdalo. Pri zach ytávaní scény, ak o sa spolužiačk a nadych uje a ch ystá zo svojh o h rdla vylúdiť dok onalý tón, zazriem v h ľadáčik u svojh o rok a polm ŕtveh o staréh o otca. Fantázia začne pracovať v tej najnevh odnejšej ch víli a stark éh o až po k rk prik rytéh o v dek e zam ieňam za svoju rodinu. Prvá slza. Pre dzvesť ďalších . Vzh ľadom na náš počet sa presúvam e na vyššie posch odie stre disk a Myslím e na iných
sch odišť om . Od stien sa odráža živá vrava, k aždý disk utuje o tom , čo práve videl, ak é m á z toh o pocity. Entuziazm u neubúda. Pre d vch odom na ch odbu nás sestra Terezk a, tá istá sestričk a, k torá nás vítala pri našom prích ode, oboznam uje s k lientelou toh to posch odia: „Pacienti na tom to posch odí sú ľudia tesne pre d sm rť ou. Veľm i často sa nám stáva, že nám tu zom ierajú. Je to bežné, sú veľm i starí a ch orí.“ So sk upink ou speváčok sa vyberám e k u prvejposteli. Vynovený interiér nás príjem ne stim uluje, tlm ené farby na stenách vyvolávajú vnašej duši pok oj. „Ide álne m iesto pre liečbu,“ pom yslelsom si. Vojdem e do izby. Z a posteľou se dí postaršia pani, k torá sa na nás lásk avo pozrie a je dnou ruk ou pok ynie, aby sm e vošli. Tou druh ou lásk yplne h ladí zvrásk avenú ruk u pani ešte staršej ak o je ona sam a, k torá s ústam i dok orán otvoreným i a očam i neprítom ným i v tej istej dim enzii ak o m y čosi usilovne študuje na stene. Dievčatá začnú spievať . S neistým i pocitm i dok ončia sk ladbu, zaželajú šť astné a veselé a poberú sa von z izby. Na ch odbe stretnú priateľov, ľudí v dosť podobnom citovom rozpoložení. Dve dievčatá plačú, s očam i červeným i ak o po nočnom žúrení naberajú odvah u na ďalšie k olo. Tak to sm e postupne k ole dam i a vinšm i vyzam etali k aždý k útústavu. Sĺz raz pribúdalo, inok e dy ubúdalo, úplná citová jeseň. Na k onci sm e ešte popriali personálu, všetk ým och otným ľuďom , k torí sa s lásk ou starajú o svojich pacientov, veľa zdravia a šť astia pri narábaní so životm i ľudsk ým i a pobrali sm e sa dom ov. Urobili sm e dobrú vec. Ajza cenu vlastnejdezilúzie zo stareck éh o vek u sm e dosiah li denný a snáď aj m esačný údeldobrých sk utk ov daný pre nás na toto obdobie. M orálne a h um ánne sm e sa pre durčili na rolu dobrých ľudí zm ýšľajúcich aj vprospech iných . Z ačali sm e je dnu prek rásnu tradíciu rozdávanie radosti a veselosti, k torá na našejšk ole snáď pretrvá dlh é rok y. > >Rovink a<< 21 Blaženosť je dok onalé dobro rozum ovéh o tvora a tým je: poznať svoje nasýtenie vdobre, k toré m á a k torém u patrí, aby sa m u darilo niečo dobre ale bo zle a aby bolpánom svojich činov. (sv.TA Iq .26 a.1) Myslím e na iných
Pane Ježišu, naplňm a m ilosť ou, aby som sa nech alvk aždejch víli svojh o života viesť Te bou. Z ah rajm e im (se be) pre radost M yšlienk u priniesť radosť a sm iech na tváre najrôznejších ľudí a pováh sm e si užotestovali vgeriatrick om centre, k de nám táto sk úsenosť pom oh la lepšie a h lavne z prvej ruk y oboznám iť sa aj s tienistou stránk ou nášh o života. Sam ozrejm e, nem oh li sm e v našom úsilí ustať, a tak sm e sa one dlh o vybrali spolu so svojim i scénk am i, spevom a trošk u k rk olom ným tancom do Detsk éh o dom ova v Košick ej Novej Vsi. Ch celi sm e deck ám zábavnou form ou spríjem niť najk rajšie sviatk y rok a. Z ároveň sm e si ch celi, ak o správni študenti dok ázať, že človek m ôže m ať radosť aj z toh o, ak rozdáva úsm ev iným , a to dok onca aj vte dy, k eď m u ak o odm enou nie je osprave dlnenk a do šk oly. Už z toh to vyplýva, že sm e sa stretli po vyučovaní, čo však nijak o neubralo ani na k valite, ani na k vantite nášh o um eleck éh o súboru. Dok onca si m yslím , že nás bolo ešte viac ak o pri de dušk och a babičk ách v dom ove dôch odcov. Košick á Nová Ves je pek ne zastrčená časť m esta, k de dostať sa znam ená stráviť polh odinu v autobuse natriesk anom šk olák m i a babičk am i, k toré sa vybrali čo to k úpiť si na trh či do centra. Ničnám však neprek áža, veď sm e m ladí, vydržím e nem ožné. Vystúpim e, sk ontrolujem e stavy um elcov a za naším sprievodcom p.p. H . Č ižm árovou sa vyberiem e vústrety ďalšiem u veľk ém u dobrodružstvu. Asi po desiatich m inútach sm e uvideli budovu veľm i podobnú našej šk ole, čiže starú socialistick ú k ock u budovanú v duch u arch itek tonick éh o nezm yslu, tak typick éh o sm eru v staviteľstve po štyridsiatych rok och . Dve posch odia a otrasná červená. Ničto. Nezáleží na tom , čo vidieť navonok , ale čo sk rýva najh lbšie vnútro. To platí tak pre ľudí a ich povah y, ak o aj pre budovu dom ova a jej osadenstvo. H neď po prích ode nás víta je dna z vych ovávateliek a ve die nás sch odisk om h ore na posch odie, do spoločensk ej m iestnosti, k de si začnem e pripravovať veci na vystúpenie. Z atiaľ sm e zbadali len zopár odvážlivcov, čo nás trošk u znepok ojovalo. Kde sú všetci ?Nak oniec sa na ch odbe pre d vstupom na naše im provizované javisk o zišielpek ný h lúčik m ladých ľudí naozajrozm anitých . Od šk ôlk arovažpo stre došk olák ov. Všetci s nevídaným obdivom v očiach očak ávali ch víľu, k e dy sa budú m ôcť usadiť a sle dovať, k to sa to pre d nich prišielpre dviesť . ˇ 22 Myslím e na iných
23 M O DLITBA:Pane Ježišu, m oja viera je tak á slabá. Povzbuď ajm ňa tak ou lásk ou, ak ou si povzbudilJaira: Ne bojsa, len ver! Každou sek undou pribúda nervozita v tanečných , h ereck ých či h udobných zložk ách . Posle dné nácvik y, dych ové sk úšk y a overovanie doh odnutých k rok ovvprem ak aných tanečných k re áciách a pózach . Buuum … .. S dobrým pocitom na srdci m ôžem snáď za všetk ých pove dať, že to bola ak cia vcelk u úspešná. Pom erne m alý početúčastník ov, k torý nás najprvsk lam al, vyvážila ich nek onečná h ravosť, v niek torých prípadoch h yperak tivita ovenčená detsk ou nevinnosť ou, k torej ani to najtvrdšie srdce s balík om cuk rík ov v ruk e ne dok áže odolať . M ierny ch aos, veľa stresu a výsle dné teplo na srdci však stáli za to, aby sm e sa vybrali do vnútra sam ých se ba a prek onali svojstrach . Tie deck á to potre bujú a s nim i ajm y. Uve dom iť si, že egoizm us vyšielz m ódy ;-) > >Rovink a<< Myslím e na iných
Z áver vyz nieva ak o m oh utné finále Obdobie dých ajúce vianočnou atm osférou nabáda ľudí spom enúť si na svojich blízk ych . Č asto nám príde ľúto našich bratova sestier, k torí prežívajú trpk é ch víle. Ajnám , gym nazistom , sa vdušiach ozvala túžba niek oh o urobiť šť astným ... Preto v utorok 19 . decem bra sm e sa rozh odli navštíviť Geriatrick é centrum sv. Luk áša vKošiciach , k de sm e sa snažili rozdávať radosť . Pripravili sm e si k rátk y vianočný program pozostávajúci z k olie d, vinšov, piesní a básni. Vystúpili sm e pre d starších a vytvorili sm e im vianočnú atm osféru. Pracovníci centra nás poprosili, aby sm e prišli aj na je dnotlivé oddelenia a priniesli troch u potešenia aj im obilným pacientom . Sam ozrejm e, pros bu sm e splnili. Uk ázalo sa však , že to ne bude tak é ľah k é. Tváre plné bolesti a utrpenia, nem é poh ľady pacientov h ospicu, príbuzní so slzam i v očiach . To všetk o v nás vyvolávalo zm iešané pocity, k toré rosili naše oči a zak rývali nám se bectvá. Avšak odch ádzali sm e s k rásnym pocitom , že sm e m oh li poh ladiť jem né k rídla um ierajúcich anjelov. Popoludnie v stre du 20. decem bra, sm e venovali obyvateľom detsk éh o dom ova v Košick ej Novej Vsi. Ok rem vianočnéh o vystúpenia sm e pre dvie dli aj scénk u s názvom Šesť pätiek a zam ýšľali sm e sa nad plam eňm i štyroch sviečok . Dvojica ch lapcov uk ázala svoj talent v h re na gitare a k larinete. Deti sm e však najviac pobavili h riešnym tancom . Z detsk éh o dom ova sm e odch ádzali so zm iešaným i pocitm i. Deti sm e síce obdarovali m alým i pozornosť am i a troch u im aj spestrili Vianoce, no neve deli sm e im zabezpečiť to najvzácnejšie a najdôležitejšie – rodinu. 21. decem bra sm e sa svojím vianočným program om pre dstavili na Arcibisk upsk om úrade v Košiciach . Odovzdali sm e srdečné pozdravy z nášh o gym názia otcom bisk upom i všetk ým pracovník om úradu počas ich pose denia na záver rok a. Na prianie otca arcibisk upa sm e si spoločne zaspievali pieseň Dobrý pastier sa narodil. Spok ojní sm e odch ádzali, no nie dom ov, ale k dek anovi Dóm u sv. Alžbety, k de sm e tiež zak ole dovali a zaspievali. On nás za odm enu zobral Z a najväčšiu výsadu, útech u ajúľavu vpriateľstve som vždy považovala to, že netre ba ničvysvetľovať . 24 (Kath erine M ansfieldová) Myslím e na iných
25 na súk rom nú preh liadk u Kaplnk y sv. M ich ala, k de sm e m ali m ožnosť vysk úšať perfek tnú ak ustik u gotick ejpam iatk y. Prvý benefičný týždeň v h istórii m učeníck eh o gym názia v Košiciach sm e uzavreli spoločným stretnutím všetk ých „m učeník ov“ pri vianočnom strom ček u. Odovzdali sm e si vzájom né priania požeh naných sviatk ova želania úspešnéh o rok a 2007. > >PavolKacvinsk ý<< Priateľstvo je tak ý sk lon duše, k eď k aždý z tých dvoch je presve dčený, že m á nad tým druh ým troch u prevah u. (H onoré de Balzac) Myslím e na iných
Naučsa robiť si dobrý program . Nezane dbajani ch víľk u, pretože sa užnik dy nevráti. Z aujím avá tém a, príjem ná atm osféra, zve davé otázk y a veľa účastník ov. Tak to by sm e m oh li v k rátk osti ch arak terizovať prvú zo štyroch adventných besie d, usk utočnenú na pôde Gym názia sv. k ošick ých m učeník ov 3. decem bra 2006. Ok ultizm us a m ágiu z k resť ansk éh o poh ľadu prítom ným priblížilPavolH ucik (k ňaz). Dnešný svet ide ruk a v ruk e s tech nick ým vývojom . Ve da napre duje a život človek a sa stáva rých lym a h ek tick ým . Prem árnené dôk azy lásk y, zane dbané prejavy pozornosti nem ôžem e dobeh núť . Č as je neúprosný a zostáva len to ,čo sm e vyjadrili či darovali. Ajk eď je životstále vpoh ybe, nem usím e preto zabúdať, že vňom ide h lavne o ľudsk é šť astie. A práve adventné obdobie, k toré sa s nam i rozlúčilo pre d niek oľk ým i m esiacm i, bolo vh odné na to, aby sm e sa zastavili a zam ysleli nad svojím životom . Preto sa naše gym názium snažilo ponúk nuť plnoh odnotné prežitie adventnéh o obdobia. Naše pozvanie prijali populárni a znám i ľudia, k torí nám porozprávali o svojich životných cestách . Rek apitulácia: 1. O k ultizm us a m ágia z k resť ansk éh o poh ľadu 2. Tretí svetočam i dok tora - dobrovoľník a Pre ľudí 21. storočia sú liek y sam ozrejm osť ou. No sú aj k rajiny, v k torých ľudia m usia prek onávať obrovsk é vzdialenosti k vôli ,,obyčajném u“ acylpyrínu. Pre Európana sú och orenia či drobné ch oroby banálne, ale ľudia v Afrik e ale bo v Ázii na nich um ierajú. 26 Besedy
Tak éto a m noh é iné úsk alia spojené s pom ocou ľuďom vnajm enejrozvinutých k rajinách m usia riešiť ,,bieli dok tori“ a dobrovoľníci. Je dnou tak ou dobrovoľníčk ou je aj dok tork a Sečk ová, k torá sa s nam i v piatk ový večer, 8. decem bra 2006, podelila o svoje dojm y a zážitk y. S oduševnením rozprávala o projek toch v Sudáne, Kam bodži, k de pôsobila ak o dok tork a, ošetrovateľk a a pre m noh é deti ajak o dočasná m am a. 3. Spom ienk y a vyznania 27 Buď verný a h orlivý vo svojich denných zám eroch , inak sa stanú k reh k é a prázdne. 17. decem bra 2006 sa o príjem nú atm osféru a o dobrú pre dvianočnú náladu na pôde nášh o gym názia postarals ym patick ý operný spevák Peter Dvorsk ý, riaditeľ opery Štátneh o divadla v Košiciach . Z aspom ínalsi na detsk é čas y, svoje prvé úspech y a na k onci pridalaj pieseň Búvaj dieť a k rásne. Vík endové popoludnie strávené so znám ou um eleck ou osobnosť ou zostane nadlh o v m ysliach prítom ných . 4. Z ávislosť na alk oh ole: ak o ju liečim e a ak o jejpre dch ádzať Alk oh olpatrí m e dzi najzák ernejšie drogy, pretože sa človek a zm ocňuje ne badane, k rok za k rok om . Ktosi pove dal: „Prestať piť je to najľah šie na svete. Sám som to vysk úšalnajm enej stok rát...“ Prestať piť je sk utočne veľm i je dnoduch é, no nezačať znovu, je ť ažšie. O závislosti na alk oh ole i o tom , ak o ju liečim e a ak o jej pre dch ádzam e, porozprávala prítom ným 22. decem bra 2006 ps ych iatričk a M UDr. Katarína Varech ová. Nielen advent, ale aj k aždý obyčajný deň nám prináša novú šancu byť lepší, spraviť niek om u radosť, niek om u pom ôcť, žiť tak , aby nám niek to večer poďak oval, že sm e, že existujem e... > >Kačenk a<< Besedy
Celá si k rásna, priateľk a m oja, a šk vrny na te be niet. Poď z Libanonu, nevesta m oja, z Libanonu zostúp! (Pieseňpiesní 4,7-8) Fe bruár. Jarné prázdniny. Sladk é ničnerobenie. No nám , prvák om , to nestačilo. Pre dĺžili sm e si preto prázdniny o ďalší týždeň. Spolu s niek oľk ým i druh ák m i sm e si to nam ierili do obce Vernár... a „lyžiarak “ sa m oh olzačať ! V prvom rade bolo nutné zvyk núť si na tunajšie ubytovacie podm ienk y. Klasik u k aždodennéh o vstávania sm e zam enili za budíček našich učiteľov. Každý deňnás h neď po raňajk ách autobus zaviezolna svah pok rytý bielučk ým sneh om , o k torom sa nám vKošiciach m oh lo len snívať . Prvý deňnás naši (m )učitelia zasvätili do teórie lyžovania a potom nasle dovala tvrdá, m noh ok rátbolestná, prax. Boli sm e rozdelení do troch sk upín (nesk ôr štyroch ) – pričom vprvejboli najlepší, vstre dnejpriem erní, no a napok on vposle dnejtí, k torí na lyžiach ešte nik dy nestáli. Pok rok y v lyžovaní sa snažila dosiah nuť k aždá sk upina. Povzbudení inštruk torm i, spolužiak m i i sladk o voňavučk ým čajom sm e si všetci uve dom ovali, že ak sa ch cem e vrátiť dom ovcelí, lenivosť a strach m usia zostať na izbách nášh o novéh o dom ova. 28 Poz or guľa :)
29 Synu, nerob ničbez rozvah y, potom neoľutuješ nič, čo sa stalo. (Knih a Sirach ovcova 32,24) Z em sk ú príť ažlivosť si vysk úšala h lavne tretia sk upina. Boli to veselé i neveselé pády. Ich počet sa k u k oncu rých lo znižoval, m noh í zaznam enali „k ariérny“ postup do lepších sk upín. Príjem ným zak ončením dňa boli vopre d k aždou sk upink ou ch ystané program y a, sam ozrejm e, nem oh li ch ýbať ani disk oték y. Ani sm e sa nenazdali a zájazd sa začalch ýliť k u k oncu. Naše lyžiarsk e sch opnosti sm e si m oh li otestovať v súť ažnom slalom e. Z a výk ony niek torých spolužiak ovby sa určite nem usela h anbiť ani Veronik a Z uzulová. Posle dná večera, posle dný program , tradičné vyh odnotenie poriadk u na izbách , k toré prek vapujúco zvládli ch alani lepšie ak o dievčatá. Lyžiarak za se bou pom aly zatváraldvere. Bolo nám sm utno, že sa všetk o k ončí, ale zároveňsm e sa užtešili na našich blízk ych a „sw eeth om e“. A aby som nezabudla, vďak a patrí našim pe dagógom a inštruk torom , k torí sa nám venovali celý čas a dok ázali aj z nás, nelyžiarov, urobiť aspoň lyžiarovpriem erných .... VivatVernár! Vivatlyžiarsk y zájazd! > >Vepa<< Poz or guľa :)
Falošný priateľ je ak o tieň, k torý nás sprevádza pok iaľ svieti slnk o. (C.Dossi) Veče r zábavy a tanca Nastaldlh o očak ávaný deň„D“. M noh í z nás netrpezlivo čak ali na výnim očnú plesovú noc. Všetk y „baby“ sa už od rána usilovne pripravovali... Veď uznajte sam i, že príprava nie je je dnoduch á. Vlas y, oči, tvár, šaty, m ódne doplnk y a...(o ch ôdzi na 10 cm ih ličk ách radšejani neh ovorím ). Všetk o m usí byť perfek tné. Nielen prem ena zo „šk are déh o k áčatk a“ na k rásnu labuť dá zabrať, ale aj „rifľový frajer“ sa m usí zm eniť na galantnéh o m ladéh o pána. A tak o zaplnenie činností na sobotňajší deňne bolo núdze. 0. ročník plesu Gym názia sv. k ošick ých m učeník ov sa k onalv starej znám ej je dálni. Keď si pre dstavíte slávnostný vstup do sk vostne vyzdobenejplesovejs ály, cítite sa ak o vo sne. Ale bo lepšie pove dané ak o v Národnom divadle v Bratislave. Tak éto dojm y v nás zanech alprích od do zm enenej, deň pre dtým ešte stereotypnej, je dálne. Tak že nielen m y (princezné a princovia) v noblesných šatách a oblek och sm e zažili zm eny. Najviditeľnejšie sa ligotala naša dočasná „plesová s ála.“ Ples otvorila absolventk a nášh o gym názia Katk a Porvazník ová. Spolu so svojím elegantným tanečník om oh úrili ladným i poh ybm i všetk ých prítom ných . Nech ýbali ani rezk é ľudové tance vpodaní nášh o študenta - nováčik a na našejšk ole - Dávida Novák a. Keď bola nálada v plnom prúde, ne dali sa zah anbiť ani naši terajší štvrtáci, k torí nám dok ázali, že sa do h udby fak trozum ejú. Ďalšie neočak ávané vystúpenie pre dvie dolajnáš pán profesor telesnejvých ovy M gr. M atejGardoš (viacnásobný m ajster Slovensk a vzápasení). Svojou obratnosť ou prek vapilvšetk ých . Ne bezpečné a pritom bravúrne k úsk y, k toré pre dvádzals nezvyčajnou ľah k osť ou, nám vyrazili dych . Potom sa užo h udbu a program tanečnéh o večera postaralak o vždy náš sk velý DJ. Ajna tejto ak cii vystrie dalvšetk y štýly: od cigánsk ych pesničiek až po najnovšie h ity. Keď užnočná h odink a pok ročila a k aždém u sa užtak trošk u ch celo odísť do ríše snov, začali „piesne nášh o m ládi .“ Po odovzdaní tom bolových cien najväčším šť astlivcom , sm e si starostlivo naplnili žalúdk y a pok račovalo sa v neviazanej zábave. Ne dali sa zah anbiť ani naši rodičia a učitelia. Na park ete pre dvie dli ch vályh odné tanečné výk ony. H oci sa užples pom aly k ončil, posle dné piesne tancovalk aždý. Svorne sm e si užívali ch víle búrlivej 30 Ples
31 Č ítať Bibliu je dobré, študovať ju je m údre, ale žiť podľa nejje nenah raditeľné. noci a nevním ali sm e čas. Každý začiatok m á však ajsvojk oniec. M yslím , že všetci, čo ostali dom a, m ôžu ľutovať, pretože ples je je dinečná m ožnosť na nadviazanie a utuženie vzť ah ov počas večera. A to 0. ročník plesu Gym názia sv. k ošick ých m učeník ovje dnoznačne potvrdil. > >Bodk a<< Ples
Č asto si neuve dom ujem e, že čas beží veľm i rých lo a m y ním plytvám e, ak oby nem alžiadnu h odnotu. TICH Ý Z ABIJAK Z ák on číslo 377/2004 Z bierk y zák onovo och rane nefajčiarov– zák az pre daja cigariet osobám m ladším ak o 18 rok ov. M ožná m axim álna výšk a pok uty – 200 tisíc k orún. Každý dospelý, svojprávny, rozum ný ( či nerozum ný )človek si je do istejm iery strojcom svojh o vlastnéh o života. Z odpove dá za k aždú vec, k torú spraví či nespraví. Poctivo ch odí do zam estnania, platí dane, šatí, stravuje svoje potom stvo, m iluje svoju polovičk u viac ak o čok oľvek iné na svete... Ve dom í si toh o, že sa pod jeh o ruk am i buď prem elú m ilióny k orún od dôch odcov, že jeh o podpisom dok áže uzavrieť je dnu k apitolu života svojh o zam estnanca, vyk onáva svoje povolanie. Podľa výsk um ov je u m ladých ľudí vo vek u od 14 – 17 rok ovstále populárnejším fenom én fajčenia. Vek ová sk upina, k torá by oh rozovaná šk odlivým i účink am i nik otínu vlastne ani nem ala byť, pretože jej to zák on neum ožňuje, sa k cigaretám dostáva čoraz ľah šie. Pre davača v obch ode nezaujím a, že ten výrastok , k torém u sa na brade už zach ytáva nejak é to páperie, pravdepodobne tých m agick ých 18 ešte m ať ne bude. Business. Ch lapec je len článk om reť azca veľk ej k onzum nej spoločnosti, k torá je k aždým jeh o potiah nutím o k orunk u boh atšia. Podporovaná m édiam i, televíznym i h viezdam i, športom , dostáva sa biela ľah učk á ak o sneh , s jasne žltým filtrom , jem ne a as ym etrick y ju rozdeľujúc, na výslnie naša cigaretk a. Ak som uvie dol, že k aždý dospelý je zodpove dný nielen za se ba, ale aj za iných , trošk u to poopravím – áno, zodpove dný je ajza druh ých . Na druh ejstrane, 75 Sk za dlh é červené nie je m álo, h m m ?Tak , nech sa páči, m ladý(á) pán(slečna). A prajem príjem né zanášanie pľúc :-) . Fajčenie neplnoletých je VÁŽ NY celospoločensk ý a globálny problém . Na jeh o riešení by sa od výrobcov cigariet, distribútorov, pre davačov, učiteľov, rodičov, upratovačk u vTech nick om m úzeu ažpo generálneh o tajom ník a výboru pre k lonovanie rotw ajlerov v KĽDR m ali venovať všetci. Je dno čo m a m rzí je, že zo m ňa asi nik dy ne bude na roh u ulice drsný frajer, k torém u sa m e dzi peram i ležérne h om páľa cigareta. Frajer, k torý si nesk ôr ne bude m usieť dať vyoperovať h lasivk y, pľúca, prostatu. Ne bude si m usieť dať vybieliť nech ty, nalak ovať nech ty, no a vneposle dnom rade, v25-tk e si na verejnom cintoríne v Košiciach ne bude m usieť vybrať nejak ú pek nú scenériu. Ach , šk oda. > >Rovink a<< 32 Droga
33 Géniovia, svätí, um elci... ak urobili veľk é veci, tak len preto, že sa vždy pretek ali s časom . Prišiel...nik to nevie odk iaľ a ani to, ak o dlh o sa u nás zdrží. Spočiatk u priť ah ovallen ch alanov(a to by ste neverili ak o :-)). Z razu sa po h odine všetci vytratili z trie dy a nam ierili si to k rovnak ém u cieľu a dosť rých lym k rok om :-) . Po nejak om čase náš h osť začalvábiť ajnežnejšie poh lavie a zo dňa na deňnak azilsk oro všetk ých , dok onca aj učiteľov. Sú však aj učitelia, k torí si h osť a veľm i neobľúbili. Stále nám k radnú loptičk y a potom ich tre ba nah áňať a prosík ať . Ďalší učitelia nás stále upozorňujú, že pri pingpongu trávim e veľa času. Nam iesto toh o by sm e sa podľa nich m ali učiť . Na to m á však k aždý študentsvoju vlastný názor. Tak , drah í učitelia, m y sa všetci učím e dom a a poctivo :-) . A nesm ejte sa, k eď čítate túto vetu! Pre k aždéh o znam ená pojem učenie niečo iné. M yslím , že pri pingpongu tre ba vyzdvih núť je dnu vec. Nie všetci h ráči m ajú rak ety, preto niek torí používajú m ištičk y spod k vetináčov, veľm i obľúbené sú aj uče bnice. A opäť poznám k a pre učiteľov: Nem áte sa prečo h nevať, aspoň na niečo budú využité, ak užneplnia prvotnú úloh u :-) . A k to patrí m e dzi najlepších h ráčov? Tak ých je niek oľk o. Č o vám budem h ovoriť, príďte a posúďte sam i. M ožno to ch ytí aj vás. Športu zdar! > >M ik i<< Naša droga
Len pok orou zlom ené srdce m ôže zlom iť Satanovu m oc. H ovor, čo cítiš... GabrielGarcía M árq uez, prozaik a novinár, film ový k ritik a scenárista, nositeľ Nobelovejceny. Narodilsa r. 19 28 v m estečk u Aratacata v k aribsk ej oblasti Kolum bie. Ak o novinár pracovalvKolum bii, vo Venezuele, na Kube, vUSA a v niek oľk ých západoeurópsk ych k rajinách . V súčasnosti je je dným z najvýznam nejších pre dstaviteľov m agick éh o realizm u, a to aj napriek tom u, že jeh o tvorba je natoľk o rozsiah la, že sa ne dá presne vym e dziť do určitéh o žánru. Vrok u 19 82 dostalNobelovu cenu za literatúru a peniaze, k toré obdržal, použil na vytvorenie vlastnéh o denník a El Otro. Dodnes je veľm i dobrým k am arátom Fidela Castra. Keď m u lek ári oznám ili, že m á rak ovinu lym fatick ých uzlín, utiah olsa z verejnéh o života a rozposlalotvorený listso želaním , aby sa šírilďalej... O TVORENÝ LIST GABRIELA GARCÍU M ÁRQUEZ A H ovor, čo cítiš. Pok iaľ by Boh na ch víľu zabudol, že som len bábk ou a darovalm i ešte odrobink u života, využilby som ten čas najlepšie, ak o len dok ážem . Pravdepodobne by som nepove dalvšetk o, nad čím prem ýšľam , ale určite by som si prem yslel všetk o, čo poviem . H odnotilby som veci nie podľa ceny, ale podľa význam u. Spal by som m álo a snívalviac, pretože viem , že k aždú m inútu so zatvoreným i očam i strácam e šesť desiat sek únd svetla. Šielby som , k eď sa iní zastavujú, budilby som sa, k eď iní spia. Ke by m i Boh ešte darovalodrobink u života, je dnoduch o by som sa obliek ola k ráčalk slnk u a objavovalby som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu. Presvie dčalby som ľudí, ak o veľm i sa m ýlia, ak si m yslia, že je nevh odné zam ilovať sa, k eď je človek starý. Neve dia totiž, že starnú práve preto, le bo utek ajú pre d lásk ou. Dieť ať u by som pripravilk rídla, ale dalby som m u ich , ažk eď sa naučí lietať . Ľuďom vo vyššom vek u by som pripom enul, že sm rť neprich ádza so starobou, ale so zabudnutím či opustenosť ou. 34 List
35 Pane Ježišu, urob m a dnes nástrojom šírenia Tvojejlásk y, dobroty a poch openia pre tento svet, k de m a posielaš. Toľk o vecí som sa od Vás naučil, ľudia. Naučilsom sa, že všetci ch cú žiť na vrch olk u h ory, ale zabúdajú, že naozajstné šť astie sa sk rýva v spôsobe, ak ým naň vystupujem e. Naučilsom sa, že k eď novorodenec po prvý raz ch ytí svojou dlaňou palec svojh o otca, drží h o už navždy. Naučilsom sa, že človek m ôže pozerať na druh éh o zh ora iba vte dy, k eď m u ch ce pom ôcť, aby sa zodvih ol... Je ešte m noh o vecí, k toré som sa od Vás m oh olnaučiť, ale vsk utočnosti sa m i neveľm i zídu, pretože vo ch víli, k eď m a vložia do truh ly, ne budem už nažive. H ovor vždy, čo cítiš a rob, čo m yslíš. Ke by som ve del, že Ťa dnes posle dný raz uvidím spať, silne by som Ťa objala m odlilby som sa k Pánovi, aby m i dovolilbyť Tvojím anjelom strážnym . Ke by som ve del, že toto sú posle dné m inúty, v k torých Ťa vidím , pove dalby som : „M ilujem Ťa.“ A nepre dpok ladal by som h lúpo, že o tom pre dsa vieš. Vždy je nejak é ráno a život nám vždy dáva m ožnosť urobiť dobrý sk utok , ale pok iaľ sa m ýlim a dnešok je všetk ým , čo m i ostáva, ch celby som Ti pove dať, ak o veľm i Ťa m ilujem a že na Te ba nik dy nezabudnem . Ráno nie je zaručené nik om u. Ani m ladém u, ani starém u. M ožnože dnes sa posle dný raz pozeráš na tých , k torých m iluješ. Preto sa nezdržuja urob dnes to, čo m ôžeš, pretože ak sa uk áže, že sa ne dočk áš rána, budeš ľutovať deň, vk torom si nem alčas na je den úsm ev, na je den bozk . Budeš ľutovať, že si bolpríliš zaujatý na to, aby si im splnilposle dné želanie. Buď vždy nablízk u tým , k torých m iluješ, buď na nich dobrý a nájdi si čas, aby si im pove dal: „Je m i ť ažk o. Prepáč. Prosím . Ďak ujem ...“ a všetk y lásk avé slová, k toré poznáš. Nik to si Ťa ne bude pam ätať za Tvoje utajené m yšlienk y, preto pros Pána o silu a m údrosť, aby si ich m oh olvypove dať . Dok áž svojim priateľom a blízk ym , ak o veľm i ich potre buješ. Tieto slová adresuj k om u len ch ceš. Pok iaľ to neurobíš dnes, ráno bude tak é ak o to včerajšie. GabrielGarcía M árq uez List
M ilujdruh éh o práve preto, že je iný ak o ty. ,,Najvyh ľadávanejší k út na šk ole?!“ Ak by ste ch celi nájsť výh odné a lacné ceny v našom šk olsk om bufete, h ľadali by ste m árne. M ožno práve preto nie je najvyh ľadávanejším m iestom na šk ole, aj k eď by to tak m alo byť . Šk olsk ý bufet by m albyť pre študentov príjem ným prostre dím pre ich voľné ch víle. O našom to zatiaľ pove dať (ne)m ožno... Z abudli ste si desiatu?M áte ch uť na ch utnú čok oládu či ovocnú lízank u? Ž iaden problém , je tu bufet, k torý vás čak á s otvoreným i dveram i, poloprázdnym i regálm i, no gigantick ým i cenam i! Väčšina študentov, a m ožno aj učiteľov, sa spolieh a práve na bufet, k torý by m albyť núdzovým útočisk om pre naše h ladné žalúdk y. Ajk eď m ám e často h lbok o do peňaženk y, nezom riem e pre dsa h ladom . A h oci ajza posle dné, k úpim e si m alú bábovk u „iba“ za 20 Sk . Určite k aždý z nás by rád uvítalvždy čerstvé a, sam ozrejm e, je dlé pečivo, bagety, obložené ch le bík y, jogurty, rôzne druh y m inerálnych vôd, sladk osti, žuvačk y, teplú čok oládu a... M noh ých by potešilo i šť avnaté ovocie, veď vitam íny sú dôležitým zdrojom energie pre človek a, h lavne v zim nom období. Je to až tak é nepoch opiteľné? V posle dnom čase sa síce ľady poh li a nejak é zm eny v náš prospech sa udiali, ale stále to nie je to pravé orech ové. Tak že zatiaľ o boh atejponuk e tovaru a o prijateľnejších cenách m ôžem e len snívať . Tre ba podotk núť, že ani otváracie h odiny nie sú najvýh odnejšie. Veď otvoriť bufet v čase, k eď nám začína prvá h odina, je viac než provok ujúce, h lavne pre naše h ladné žalúdk y. Ani zatváracie h odiny nie sú pre nás najvyh ovujúcejšie. Veď jeh o stálou k lientelou by sm e m ali byť práve m y, študenti. Le bo k e by ne bolo nás, ne bolo by ani šk olsk éh o bufetu. Č o si m yslíte, čak á náš bufet ešte dlh ý život? 36 Mňam > >M im a<<
37 Priateľstvo potre buje troch a tajom nosti. Spom ínať h o pri k aždejpríležitosti znam ená znesväcovať h o. (M oliere) Najčastejším darček om , k torým sa ľudia obdarúvajú, je čok oláda vrôznych form ách . Ak o to s touto zázračnou surovinou bolo a k de sa vlastne zrodila?Tak m er počas celejdoby svojej tritisícročnejh istórie sa čok oláda k onzum ovala ak o drah ý nápojale bo ak o liečivá potravina. Dnes pre nás slovo čok oláda označuje sk ôrsladk ú tabuľk u, tyčink u ale bo čok oládový cuk rík . H orúca čok oláda ak o šam pansk é M ayovia a Azték ovia obch odovali s vte dy vysok o ceneným i k ak aovým i bôbm i a boh atí, k torí si m oh li dovoliť svoje boh atstvo doslova prepiť, si z k ak aových bôbov pripravovali nápoj och utený k orením (obľúbená bola vanilk a a čili papričk y, používali sa však ajiné druh y k orení). Dával im pocitblah a a energiu. H orúca čok oláda sa podávala tak ak o dnes šam pansk é víno, na veľk ých svadbách a prostým ľuďom bol tento nápoj zak ázaný. Kak aový boh M ayovia a Azték ovia považovali h orúcu čok oládu za čarovný nápoj a zach ádzali s ňou s najvyššou úctou. M ayovia m ali k ak aovéh o boh a a čok oládový nápoj sa používalpri m noh ých rituáloch . Nevesta a ženích si h o vym ieňali pri svadobnom obrade a deti sa často „k rstili" k ak aovou vodou. Č ok oláda ak o liek Azték ovia učili španielsk ych k olonizátorov, že čok oláda je zdravá, a k eď sa nápojdostal do Európy, tešilsa tu značnej úcte ak o liek . Osobný lek ár španielsk eh o k ráľa Filipa II., Francisco H em andez, odporúčal čok oládu na liečbu h orúčk y, na och ladenie tela v h orúcom počasí a na odstránenie bolestí žalúdk a. Vrok u 1866 sa čok oláda dostala do francúzsk eh o liek opisu a lek árnici vyvinuli čok oládové pastilk y, k toré pre dávali k vôli ich sch opnosti zlepšovať náladu ale bo zažívanie. Priania z nalk yne Dnes je čok oláda k vôli obsah u antioxidantov a látok podporujúcich m ozgovú činnosť často propagovaná ak o zdravá poch úť k a. Asi najväčšia súčasná svetová znalk yňa čok olády Ch loé DoutreRousselová vyjadruje svoje prianie: „Bola by som rada, k e by lek ári odporúčali čok oládu - m yslím k valitnú čok oládu s vysok ým obsah om k ak aa - k vôli jej príjem ným , antidepresívnym účink om , rovnak o ak o odporúčajú poh ár červenéh o vína na prevenciu srdcových ch orôb. Prečo? Pretože, ak ste šť astní, ste silnejší v boji proti ch orobe. A ja verím , že pocit šť astia a čok oláda patria k se be." Sladk ý bozk čok olády Mňam
Niečo urobiť a potom to ľutovať, to je znak , že si ešte ne dospel. Ak ch ceš rásť, m ysli na násle dk y svojich 38 činovešte sk ôr, nežvyk ročíš. Otázk a?! Pýtam sa: „Koľk o šť astia tre ba zjesť, aby sa m ôjživotdalzniesť?“ Odpove dáš? Ale k deže ! M lčk y uk azuješ otvorenú dlaň. Počk aj! Veď... tá dlaňje m oja! Každé zasiate sem ienk o šť astia vzk líči vdlani druh éh o človek a. Voňavý k vets farbou pom arančovéh o džúsu. M ám prázdne ruk y? H ádam neodnášam h ľuzy šť astia všetk ým ? Len všť astnejtvári človek a nach ádzam e vlastné šť astie. Tak sa te da pýtam : „Koľk o šť astia tre ba vniesť, aby sa tvojživotdalzniesť?“ Sadiť šť astie vsrdci človek a znam ená neustále pripravovať dobrú pôdu vo vlastnom srdci. A napok on... ...prek vitať vôňou lásk y. Dve srdcia zrazu vyk vitnuté pre se ba. > >Veronik a Pavlovsk á<< Posle dné vločk y Vzduch vlh ne, posle dné vločk y sneh u sa topia vdlaniach , stek ajú po m ojejtvári. Ch lad pretavuje srdce a roztápa i najť ažšie spom ienk y. Nepok oj... Vdiaľk e počuť sm iech . To narcis y, tulipány a frézie h ľadia s vďak ou na slnk o, túžiace podobať sa m u aspoňfarbou. Stále zim a... Vlastná tvorba
39 Č ím viac sa cítim e byť istejší, o to m enejdávam e pozor a sk ôrsa potk nem e. Je už príliš nesk oro! Z abudolsom ti poďak ovať ; za dni strávené vtvojejblízk osti, za noci, k eď si spala vm ojom náručí, za tlk otsrdca vk rásnejtich osti, za jem nosť, k torejsa tak rád priučím , za slová, k eď m a svetk ruto odsúdil, za pok oj, čo ti z tváre stále zažiaril, za poch openie ch ýb, k toré som urobil, za tvoju lásk u, k torou m i celý svetzažiaril. O odpustenie teraz žiadam ; k eď neh u som ti zabudolposk ytnúť, k eď som city k te be nech celprejaviť, k eď som nem alčas ť a k se be privinúť, k eď som lásk u neopätovala bozk y nevrátil, k eď líce ani dlaňsom tvoje nepoh ladil, k eď som životnielen k vôli te be žil. Vďak a ti patrí; za poh ľad tvojich ne besk ých očí, za jem nú rúčk u, k torú som pevne vzal, za tvár, k torá vylieči bôle, k eď zrak ju zočí, za te ba – dar, k torý m ôjm u životu zm yseldal. Odpusť, prosím ;k eď som ti toto všetk o nepove dal,ale osud m i ť a navždy vzal. Je už príliš nesk oro! Dajnám , prosím , Pane viac lásk y, aby sm e zm enili svet, viac dobra, aby sm e obdarúvali svet, viac radosti, aby sm e rozveselili svet, viac neh y, aby sm e neznenávideli svet, viac k rás y, aby sm e ozdobili svet, viac zdravia, aby sm e vyliečili svet, viac nádeje, aby sm e posilnili svet, viac svetla, aby sm e rozžiarili svet, viac m údrosti, aby sm e poch opili svet, viac tich a, aby sm e počúvali svet, viac spravodlivosti, aby sm e neodsúdili svet, viac pok oja, aby sm e zm ierili svet a viac viery, aby sm e posvätili svet. > >PavolKacvinsk ý << Vlastná tvorba
Priateľovi sa pre dstávtak ý, ak ý si;tvojobraz je pek ný, ak sa prijm eš vprvom rade ty s ám . 40 Popolvár m ôjufúľaný Popolvár putuje vtvojom vreck u ... ráta dni, k ým ty spíš a ja ... ... m eriam intenzitu h viezdneh o žiarenia vtvojich očiach ... si k rásny pijem len čistú vodu vynik ne pri nej ch uť tvojejlásk y a k eď prší vte dy ti najviac verím Štart Užnie som je diná z riek y vytiah nutá z riek y, k de bábik y m aľovali fare bným i ceruzk am i m oje sny z riek y vytiah nutá a prúd m á pre dsa stále ť ah á ... ... VPRED M ám nový poh ľad no starý pocit Niek to tam vzadu k ričí Bež!!! A tak neprestávam Včera som si rozbila k olienk o Ne boltam nik , k to by m i h o pofúk al Dnes stojím zase na vlastných Užm a naučili, že včerajšok , to bola len neh oda ... M ám nový poh ľad ajnový PO CIT A tak neprestávam začínať k aždý deň na ŠTARTE. > > Iveta Tom asch ová<< (Yvette - zoe) Vlastná tvorba
Ve deli ste, že je nem ožné dotk núť sa jazyk om vlastnéh o lak ť a? že k eď sa vám silno k ých ne, m ôžete si zlom iť re brá? že k eď sa pok úšate potlačiť k ých nutie, m ôžu vám žilk y vh lave a vk rk u prask núť a m ôžete zom rieť? že k eď sa pok úsite pri k ých aní m ať otvorené oči, m ôžu vám až vysk očiť z jam ôk ? že prasatá sú telesne stavané tak , že nem ôžu pozerať sm erom na obloh u? že 50% svetovéh o obyvateľstva ešte nik dy netelefonovalo, ani ne bolo volané telefónom ? že potk any a k one nie sú sch opné sa povracať? že zapaľovačbolvynájdený sk ôr ak o zápalk a? že k vák anie k ačk y nevyvoláva ozvenu a nik to nevie prečo? že počas celéh o života v spánk u k aždý zje priem erne 70 k usov h m yzu a 10 pavúk ov?(fíh a!) že m očsvetielk uje pod čiernym svetlom ? že tak ak o odtlačk y prstovje ajodtlačok jazyk a je dinečný u k aždéh o človek a? že k rok odílnem ôže vyplaziť jazyk ? že srdce k revety je um iestnené vjejh lave? že podľa štúdie urobenejna 200-tisíc pštrosoch vprie beh u 80-tich rok ovani je den nestrčilh lavu do piesk u? že 75% všetk ých ľudí, k torí toto čítajú, sa bude pok úšať olízať si vlastný lak eť? > >M ik i<< Ne besk ý O tec, ďak ujem Ti, že m a tak veľm i m iluješ. ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... 41 Z aujím avé
Kvapk a lásk y m ôže uh asiť požiar nenávisti. Policajt pok utuje na ulici m otoristu, k torý nesprávne zabočil. Na blok si žiada podpis pok utovanéh o. Ten je však analfabet a nam iesto podpisu napíše na potvrdenk u tri k rížik y. „Ty idiot“ – sk rík ne policajt– „nie m oje m eno, tvoje !“ „Kruh sa uzatvára, ale m ňa to netrápi“, pove dalo avantgardné k ružidlo a ďalej rysovalo štvorce. Spitý m ravec sa pre berie z opice. Otvorí oči a zistí, že leží na tank u. Pošk rabe si h lavu a povie: „Keď sa ožeriem , h ocijak ú k ravinu dovlečiem dom ov“. Dva princípy zdravéh o života od popre dnéh o slovensk éh o ps ych iatra: 1) Nelám si h lavu nad m aličk osť am i 2) Všetk o sú m aličk osti. „Drah á m oja, viem , že m i ne budeš veriť, ale túto polievk u som upiek olcelk om s ám ...“ 16 dôvodov, prečo je lepšie byť ch lapcom (m ožno): 1. Na päť dní dovolenk y potre buješ m axim álne je den k ufor. 2. Rady pre d pánsk ym i zách odm i sú k ratšie m inim álne o 80%. 3. Nem usíš pri se be všade nosiť k abelk u. 4. Tvoje priezvisk o ti zostane aždo sm rti. 5. M ôžeš sa osprch ovať a vypadnúť z dom u za desať m inút. 6. Keď m áš 34 a si stále slobodný,ľuďom to väčšinou ujde. 7. Všetk o na tvojejtvári m ôže zostať vprírodnejfarbe. 8. M ôžeš byť prezidentom . 9 . Všetk o vyžeh líš obyčajnou k vetinou. 10. M ôžeš si dovoliť zm ok núť vbielejk ošeli. 11. Stačí ti súčasne vlastniť iba tri páry topánok . 12. Nik to neprestane rozprávať sprostý vtip iba preto, že vojdeš do m iestnosti. 13. M ôžeš obdivovať ClintaEastw ooda, bez toh o, aby si sa snažilvyzerať ak o on a trápilsa preto h ladom . 14. Še divé vlas y a vrásk y ti pridávajú na výraze. 15. M áš výh radné právo na diaľk ové ovládanie televízie. 16. Nem usíš pre dstierať úpravu m ak e-up, k eď sa ti ch ce iba na toaletu. > >M ik i<< TU SÚ FTIPY :-) Je zaujím avé, že ostrí ch lapi m ávajú tupé tváre. > >Veveričk a<< 42 Z aujím avé
Lásk a je boh atstvo, k toré rastie rozdávaním . VÝRO K Y UČ ITEĽO V 1. Tak ý tich ý ch lapec. Dobrý m užz vás bude. 2. (spôsob sle dovania h ok eja)„Ja len počúvam vrádiu, a k eď je gól, tak si zapnem televízor.“ 3. Dajte si päť ale bo šesť výk ričník ov, podľa stupňa sk lerózy. 4. Paľo, vy čo sa tam zobliek ate? 5. Počúvajte tu! ... Tak m á vyzerať tich o. 6. Ch lapci, prídete m a oliať?By ste sa potešili, k e by ste si m oh li tak zgustnúť . 7. Vám tre ba osobitnú búdk u, aby ste pozerali dopre du. 8. Rom an, čo sa stalo?O čk o sa spustilo? 9 . Najnenápadnejšia vec vtrie de je tabuľa. Cez prestávk y ani cez h odinu si ju nik to nevším a. 10. Ak ý je pot, k eď sa olizneš? VÝRO K Y Ž IA KO V 1. Tie k ock até zátvork y sú tak šik m o? 2. Keď ste m a na začiatk u pres ádzali, ak o som m oh la stih núť napísať si m eno? 3. Tam niek oh o vraždia! Tich o! Budem e sve dk ovia na súde ! 4. (učiteľovi)„Neotravuj!“ 5. Pre dný m ozog riadi poh yb čelových lalok ov. 6. Galak tóza sa nach ádza vo vesm íre. 7. Celozrný vitam ín. 8. To je toto, dačo, že... 9 . JozefM ak sa narodilak o sirota. 10. (na atletick ejsúť aži)„Pán učiteľ, tak že ja m ám ísť vtom to pásik u?ˇ > >Ex-študentŠtefk o<< 43 Z aujím avé
Ne odh áňajte m otýľa jasnejšie, ale človek si ich nevším al. Nak oniec s veľk ým sm útk om prosil človek ešte raz svojh o Boh a: „Dotk ni sa m a, Bože, daj m i ve dieť, že si tu!“. A Boh zh liadoldolu a dotk olsa jeh o ram ena, ale človek striasolm otýľa zo svojh o pleca a sm utne odišiel... > >M ik i<< Č lovek zašepk al: „Bože, prosím , h ovor k u m ne !“ a slávik zaspieval, ale človek h o nepočul. A znova sa rozk ričal: „Bože, prosím , preh ovor k u m ne !“ a h rom zaburácalna obloh e, ale človek m u nenačúval. Potom sa rozh liadolok olo a prosil: „Bože, daj, aby som Ťa m oh olvidieť !“ a h viezdy zažiarili Nijak á radosť sa nevyrovná radosti zo stretnutia staréh o priateľa;h ádam len tá z novouzavretéh o priateľstva. (Rudyard Kipling) Usm ejsa na život Usm ej sa na život, k torý sa zjaví, rastie a vždy je tak veľm i boh atý na prek vapenia a novink y. Usm ejsa na poéziu, k torá ti spieva vsrdci, aby ť a nadch la pre h ľadanie nek onečných priestorov. Usm ej sa na svoje dnes, k toré je tak svieže a čisté, ne dotk nuté zubom času. Usm ej sa na žlté poľné k vety a ružové pupence, k toré objím ajú ploty pri cestách . Usm ej sa na šte botajúcich vrabcov, k torí v záh rade posk ak ujú z k onára na k onár. Usm ej sa na tvorivú nám ah u ve dca, k torý h ĺba v tajom nom vnútri prírody. Usm ej sa na pot toh o, k to dlátom vyvádza z ch ladnéh o vnútra k am eňa žiariacu tvár dieť ať a. Usm ej sa na vietor, k torý ť a k olíše a ak o darček ti prináša povznášajúcu vôňu blízk ych a ďalek ých polí. Usm ejsa na slnk o, k toré sa ešte neunavilo neustálym dávaním k ask ády svetla a tepla. Usm ej sa na svoju nám ah u, cez k torú sa ch ceš stať novým človek om . Usm ej sa na steny m úrov, k toré spadli, aby um ožnili spojenie so suse dom . * * * * * * * * * * * 44 Story
Quo Vadis študentsk ý nezávislý časopis Šéfre dak tork a: M ich aela Šim ek ová 3.A Z ástupca: M ich alRovinsk ý 4.B Re dak cia: Katarína Blašk ová 3.A Veronik aRendek ová 3.B Z uzana Sobotk ová 1.A M iroslava Z átorsk á 1.A Veronik a Pálová 1.A Iveta Tom asch ová 4.A Prispievatelia: PavolKacvinsk ý 4.B Veronik a Pavlovsk á 4.A Dank a Tom etzová EX Štefan Kyšela EX Grafick á úprava: JurajKráľ 4.A W e bdesign: M gr. Ivana Prónyaiová Z odpove dná pani profesork a: Pae dDr. H elena Č ižm árová
w w w .gk m k e.sk Č ordák ova 50, Košice