Umenie RÍMA (1)

Umenie RÍMA

Mgr. Ladňáková

6. Charakterizujte kultúru Rímskej ríše a Slovenska rímskeho obdobia.

Úvod do umenia Ríma

 tradícia a vzory etruského výtvarného prejavu
 vzor gréckych osád v južnom Taliansku.
 Postupne sa rozrastala moc latinských kmeňov. Moc Etruskov oslabovali Gréci

aj vpády Keltov. Patriarchálna spoločnosť latinských kmeňov sa rozpadla a
vplyv získali mocné rody.
 Mestské štáty : Latinovia zakladali dobre organizované mestá (Alba Longa,
Rím)
 RÍM = hospodárske a kultúrne centrum. V meste vládli etruskí králi, ale
posledného siedmeho kráľa Tarqvínia v roku 510 p.n.l. z mesta vyhnali a
politickú moc získali Latinovia. Po vyhnaní kráľov vznikla Rímska republika.

Staroveký Rím periodizácia

 Založenie mesta Rím – 752/3 p.n.l.

 Doba kráľov – etruská civilizácia ( 753 – 510 p.n.l.)

 Obdobie Rímskej republiky (510 – 31 p.n.l.) – 1. a 2.
Triumvirát

 Principát (cisár sa považoval za prvého občana Ríma)
(31 p.n.l. – 284 n.l.)

 Dominát (cisár sa označoval za neobmedzeného pána
Ríma a Rímskej ríše) (Od. r. 284 n.l. – 395 n.l)

 Rozdelenie Rímskej ríše na – Byzantskú ríšu
(Východorímsku ríšu) a Západorímsku ríšu (r. 395 n.l.)

 Zánik Západorímskej ríše (r. 476 n.l.)

 Zánik Byzantskej ríše (r. 1453 n.l.)

ETRUSKOVIA

 až do 8. storočia p.n.l. = usadenie na Apeninskom poloostrove

 Významné centrá: Caere, Veii, Falerii, Arretium, Volaterrae.

 Pôvod Etruskov nie je doposiaľ celkom jasný.

 Etruské mestá boli samostatnými územno-správnymi celkami a spájali sa len v
prípade ohrozenia.

 Typická etruská keramika s čiernou glazúrou, nazývaná bucchero.

Etruskovia

 Grécka kolonizácia v Taliansku a vpády Keltov na konci 5. storočia p.n.l. do
Pádskej nížiny obmedzovali etruský priestor.

 Grécky vplyv na Etruskov = formovanie náboženských predstáv - sústava
božstiev.

 Práve rozpínajúcemu sa Rímu v 3. stročí p.n.l. podľahli a v 1. storočí p.n.l. za
vlády Sullu sa etruská kultúra romanizáciou akoby rozplynula.

 Avšak všeobecne sa uznáva, že Etruskovia vytvorili osobitú kultúru.
 Bola síce pod vplyvom gréckej a napokon ju z veľkej miery pohltila kultúra

rímska.
 Je však možné identifikovať určité osobitosti a významné prvky, ktoré etruská

civilizácia do dejín výtvarného umenia priniesla.

ETRUSKOVIA

 Etruské umenie nadväzuje na tradíciu villanovskej kultúry. (Villanova –
dedina neďaleko Bologne v Taliansku, kde sa našlo cca 200 hrobov – z nich
pochádzajú nálezy zo staršej doby železnej)

 Pokiaľ sa jedná o pohrebný rituál, etruské hrobky svojím usporiadaním
pripomínajú hrobky z oblastí v Malej Ázii – veľké hroby upravené ako
obydlia.

 za svoj vzor zobral chrám grécky s princípom predsiene a svätyne, ktorá bola
členená na tri časti.

 chrámová architektúra z dreva, resp. tehál = nezachovala sa v dostatočnom
rozsahu.

 Trojuholníkové štíty boli neskôr zdobené keramickými sochami.

 Opevnenia a inžinierske siete – kanalizácie, cesty.
 Poznali a využívali klenbovú techniku – jedným z najvýznamnejších dokladov

je rímska stoka Kloaka Maxima. Aj najstaršie časti rímskych hradieb sa
považujú za pôvodne etruské dielo.

 Banditaccia, etruské hrobky, tesané v tufovej skale.

 Pohrebné komory - samostatne alebo v skupinách sarkofágy kubických tvarov,
ktoré predstavujú osobitý typ sochárstve. Steny s reliéfmi s rôznymi
tanečnými či obradnými rituálmi.

 Na väčšine je na veku plastická podobizeň zomrelého, ležiaceho,
opierajúceho sa pohodlne o lakeť.

 z pálenej hliny, ale neskôr sa vytvárali tesaním do kameňa.

 Mužskú postavu sprevádza i manželka, zosnulý drží v ruke misku s darom pre
prievozníka mŕtvych na druhý svet – Chárona

 Niektoré sarkofágy sa dokonca zdobili maľbami – zrejme inšpirovanými
gréckym maliarstvom.

 K ďalším významným momentom etruského umenia patrili kovolejárske práce
– Etruskovia boli v spracovaní kovov veľmi zruční. Medzi najznámejšie etruské
bronzové sochy patrí aj slávna rímska vlčica, ktorá sa stala symbolom mesta
Rím.

Rímska architektúra

6. Charakterizujte kultúru Rímskej ríše a Slovenska rímskeho obdobia.

Trošku na zopakovanie

ARCHITEKTÚRA RÍMA

 V architektúre sa postupne preberajú etruské i grécke vzory.
 Ich spojením a kombinovaním vzniká rímska architektúra:

 grécky architrávový systém
 princípy dórskeho, iónskeho a korintského štýlu
 etruské prvky – klenby, kopule, piliere a steny.
 V rímskej architektúre sa používa archivoltový systém.

ARCHITEKTÚRA RÍMA

 Vznikajú stavby reprezentatívneho určenia

 komplexy cisárskeho fóra (napr. Forum Romanum v Ríme),
 víťazné oblúky,
 chrám s dominantným priečelím.

 Dôležitú časť rímskej architektúry predstavujú úžitkové stavby

 kúpele (Caracallove kúpele),
 divadlá (Marcellove divadlo),
 amfiteátre (Koloseum),
 vidiecke vily
 viacposchodové mestské nájomné domy,
 verejné tržnice
 súdne dvory.

ARCHITEKTÚRA RÍMA

Pozoruhodné sú inžinierske stavby – cesty, mosty, viadukty a akvadukty.
Rimania od 2. storočia p.n.l. používajú pri stavbách aj liaty betón, čo im
umožnilo stavať rýchlejšie s menšími nákladmi na kvalifikovanú pracovnú silu.
Nosnú funkciu preberá stena a stĺpy a polostĺpy plnia len estetickú funkciu.



Rímske mestá

 Spoločenským centrom sa stáva
Forum Romanum – námestie v
strede Ríma okolo ktorého sa
stavajú rôzne stavby z rôznych
období – víťazné oblúky, víťazné
stĺpy, chrámy či jazdecké sochy
(chrám Júlia Caesara, Augustov
chrám Vespasiánov chrám, Titov
oblúk – len sôch cisára Oktaviána
Augusta bolo svojho času viac ako
80.

COLOSEUM

 Za vlády cisára Flavia, ktorý nastúpi na trón po Neronovi
(ktorý podľa legendy podpálil Rím a v gladiátorských
zápasoch dával vraždiť prvých kresťanov) bola postavená
jedna z najznámejších starorímskych pamiatok – Koloseum
– amfitéáter pre obľúbené gladiátorské zápasy.

Panteon

 Za vlády cisára Hadriána, keď sa Rímska ríša rozpínala až na Britské ostrovy –
bol obnovený chrám všetkých bohov – Panteon.



Pompeje.

Limes Romanum

 Ich územie zasahovalo až po súčasné Slovensko.

 Najznámejšie rímske náleziská na našom území sú Gerulata pri Rusovciach a
napr. nápis na trenčianskom brale v Trenčíne.

 Najnovšie archeologické nálezy na Slovensku dokazujú, že vplyv rímskej
kultúry, používanie tvaroslovia a ornamentálnej výzdoby sa šíril aj medzi
obyvateľstvom mimo rímsku komunitu.

CASTRUM

 vojenské tábory s prísnym kánonom:

 V strede bol stan cisára
 Stany pravouhlo usporiadané systémom ulíc
 Opevnenia boli kamenné
 Vojaci, ale aj obchdníci
 Postupne sa menili na mestá, budovali chrámy, kúpele

Carnununtum – Viedeň Vindobona

Kresťanská bazilika Apsida

Hlavná loď
Transept

Maliarstvo v Rímskej ríši

Maliarstvo v Rímskej ríši

 Architektúru obytných budov dopĺňala plná stena = maľba má teda svoje
výrazné miesto v rímskom umení.

 Pôsobí veľmi živo
 je realistická
 pozná perspektívu
 dokáže vynikajúco vystihnúť náladu
 MOTÝVY:

 rastlinné motívy
 motívy z mytológie
 architektonické motívy

 Popri maliarstve získava ešte v období republiky obľubu mozaiková technika,
ktorá sa používa pri výzdobe obytných miestností a podláh v súkromných
domoch.

Rímske maliarstvo

 Rímska nástenná maľba je zvyčajne
delená do štyroch základných štýlov.
Naše znalosti o rímskom maliarstve
sa zakladajú na nálezoch z Pompejí,
Herculánea, Boscoreal a ďalších
miest pochovaných pod popolom
Vesuvu.

 Najväčší počet zachovaných
nástenných malieb sa nachádza v
Pompejách – meste neďaleko
Neapola, ktoré bolo v 1. storočí
p.n.l. zasypané počas výbuchov
sopky Vezuv.

https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2737379-velka-interaktivni-mapa-pompeji-ukazuje-jak-se-zilo-pred-
dvema-tisici-roky-ve-meste

Prvý štýl (zhruba 200 - 60 pred n.l.)

 Maľba vytvára dojem obkladu, inkrustácie, vykladania drevom a
podobne. Často povrch imituje mramor a vzácne druhy dreva.

Druhý štýl (zhruba prvé storočie n.l.)

 vytvára dojem priestoru,
 Priblížili sa k použitiu

skutočnej perspektívy
 pohľady do krajiny,

stĺporadia, balkóny.
 Zložitejšie formy,
 zobrazujú sa rôzne predmety -

vázy, sošky na policiach,
 architektonické prvky sú

kreslené s tieňom, akoby
plastické.



Tretí štýl

Fresky z imperiálnej villy v Boscotrecase. Ornamentálna výzdoba tzv. Egyptskej izby.

 zamietol architektonickú
ilúziu.

 Spája sa s obdobím vlády
cisára Augusta (20 pn.l.-14
n.l.) od 20 p.n.l. do 20-60 n.l.

 Maľba má monochromatický
podklad - väčšinou čierny,
alebo červený s plošným
ornamentom, žltým, čiernym,
červeným.

Štvrtý štýl

 charakterizovaný ako baroková reakcia Pompeje, Dom rodiny Vettii
na manierizmus 3.štýlu (pojem barokový
sa tu nevzťahuje k obdobiu v 18-19.storočí
ale k jeho znakom - nabubrenosti,
pompéznosti, prezdobenosti, v tomto
význame sa pojem používa aj v iných
umeleckých slohoch na označenie
poslednej, najrafinovanejšej podoby
akéhokoľvek slohu)

 Znamená návrat veľkých panorám a
znovu sa objavujú architektonické
detaily, ostáva ornamentika 3. štýlu.
Používajú sa znovu teplé odtiene farieb,
čo využívajú najmä mytologické výjavy.

Mozaiky

 Oblúbeným námetom mozaiky boli i hry - divadelné, alebo gladiatorské
zápasy, či preteky koní.

Rímske mozaiky

• Afrika, Maroko - blízko Meknes sa nachádzajú ruiny
rímskeho mesta Volubilis (UNESCO) = prekvitajúce
mesto na západnej hranici Rímskej ríše

• Mozaiky z Volubilis majú rozličné námety:
• morské živočíchy
• bájne príšery
• hrdinovia a bohovia

Rímske mozaiky

Rímske mozaiky

Rímske sochárstvo

Sochárstvo v Rímskej ríši

 Vzory v etruských či helénskych vzoroch.
 Grécke sochárstvo a maliarstvo je pre nich natoľko inšpiratívne, že si sochy

nechajú i zhotovovať sochármi pôvodom z Grécka
 V Rímskej ríši je umenie na propagáciu a oslavu konkrétnych osôb a ich činov.
 až provokujúco priame zmyselné scény s nádychom erotiky

Sarcophagus_Portonaccio_MassimoSarcophagus with battle scene between Romans and Dôležitú súčasť sochárstva preto tvorí reliéf a
Germans. Marble, Roman artwork, 180–190 AD. basreliéf, z počiatku z terakoty, neskôr
mramorový.
Vo veľkých reliéfnych kompozíciách na
víťazných oblúkoch sú znázorňované skutočné,
historické udalosti, aj keď samozrejme s

ohľadom na propagáciu cisárstva.

Rímske sochárstvo

 veľký význam
portrétna tvorba

 sochy a busty
cisárov, politikov,
senátorov.

 zobrazujú
konkrétneho človeka

 stráca sa idealizácia
a zovšeobecňujúce
princípy.

 Bežným spôsobom,
ako vznikali busty,
boli odlievanie
portrétov po smrti –
posmrtné masky.

Umelecké remeslá Rimanov a
divadlo

Umelecké remeslá

 veľkí odborníci v práci s kameňom

 preslávili sa drobnými reliéfnymi
rezbami do polodrahokamov

 V keramike vidíme vplyv grécke
vzory, často ich zdobili reliéfmi
namiesto maľby.

 Veľký prínos rímska produkcia
zaznamenala v oblasti tavby skla

 sklenené fľaše

 Poháre

 čaše

Rímske divadlo

 Z gréckych vzorov

 nadväzovalo na žánre i texty,
 v Ríme bola vo väčšej obľube komédia ako tragédia.
 hlavne zábava
 Hrali aj cisári, ale vo všeobecnosti herci nemali v spoločnosti veľkú úctu

Mérida, Španielsko
KTORÉ JE GRÉCKE A KTORÉ JE RÍMSKE DIVADLO?

Delfy, Grécko

Rímske divadlo

 Rimania obľubovali i tzv. frašky – ľahké

komédie s jasne oddelenými kladnými a

zápornými postavami, kde sa vysmieva

ľudským vlastnostiam.

 V rímskom divadle – najmä ale hrách

počas rôznych osláv a hostín – vystupovali

aj herečky – často až na hranici

pornografie.

 Vrcholom rímskeho divadla boli

gladiátorské zápasy komponované do

neuveriteľných scén s veľkými nákladmi.

Gladiátorské hry boli však hlavne zápasy

na život a na smrť, ktoré sa usporiadali

pre zábavu obyvateľov Ríma a niektorých

dôležitých provincií, v ktorých sa

amfiteátre postavili. Z tohto prístupu

pochádza príslovie – chlieb a hry. Divadlo

bolo hlavne zábavou. (porovnaj grécke

divadlo)  Častou a obľúbenou postavičkou v rímskych
fraškách bol prefíkaný lenivý otrok, ktorý sa
snažil ostatných dobehnúť, oklamať alebo
okradnúť. Nakoniec sa však sám zamotal do
svojich lží a pred rozhnevaným pánom musel
utiecť do chrámu. Tu bol nedotknuteľný, kým
ostal sedieť na oltári.

Rímske divadlo

Scaena (šatne) je vyvýšená nad pódiom (1), kde
hrali herci. Za javiskom sa nachádzala veľká
permanentná opona (frons scaenae), členená
stĺpmi vo viacerých poschodiach zdobenými
sochami.(2) Pod orchestrom (3) sa nachádzali
miesta pre autority a bohatých (4) . Publikum
sedelo na polkruhovej tribúne podľa postavenia -
ima (5), media (6) y summa cavea (7). Vstupenky
stáli v závislosti od umiestnenia. Pri vychádzaní
používali východy - vomitoria (8).