assistant_510843781_2804536977_0

Súhlasná

GLOSA

k uzneseniu Najvyššieho súdu zo dňa 8. 12. 2016, sp zn. 3 Cdo 550/2015

Predsedníčka senátu: JUDr. Daniela Sučanská
Členovia senátu: JUDr. Emil Franciscy, JUDr. Elena Siebenstichová)

Milan Hlušák, 17. 4. 2014

Najvyšší súd sa v glosovanom rozhodnutí zaoberal (1) otázkou, z akých hľadísk sa má
posudzovať účasť na spôsobení vzniknutej škody pre účely vyporiadania škody vznik-
nutej pri strete viacerých prevádzok dopravných prostriedkov, ako i (2) otázkou, čo
treba rozumieť pod pojmom „stret prevádzok“. Najvyšší súd dospel k správnemu a s do-
terajšou súdnou praxou i právnou náukou súladnému záveru, že (1) účasť na spôsobení
vzniknutej škody treba posudzovať tak z objektívneho, ako i subjektívneho hľadiska
(zavinenie) a že (2) stretom prevádzok je aj stret nepriamy.

I. v tejto časti nepovažoval za opodstat-
nenú.
V prejednávanej veci išlo o stret šies-
tich motorových vozidiel na ceste z Ru- Krajský súd na odvolanie žalobcu
žomberka do Martina. i prevádzkovateľa vozidla C zmenil pr-
vostupňový rozsudok tak, že oboch ža-
Vozidlo A odbočovalo z hlavnej cesty lovaných — prevádzkovateľov vozidiel C
vľavo. Vozidlo B idúce za ním preto spo- a E — zaviazal k náhrade škody; kaž-
malilo, no ďalšie, nasledujúce vozidlo — dého v rozsahu 30%. Podľa krajského
vozidlo C — však už zabrzdiť nestihlo súdu za zvyšnú časť škody (t. j. 40%)
a vrazilo do vozidla B. Vozidlo D idúce zodpovedali ostatné vozidlá A, B a D.
za vozidlom C stihlo zabrzdiť, avšak zo- Krajský súd (zrejme) vychádzal z ná-
zadu doňho vrazilo vozidlo E, v dô- zoru, (1) že stretom prevádzky nie je len
sledku čoho došlo aj k zrážke vozidla D priamy stret (zrážka), ale aj stret ne-
a vozidla C. Celý tento stret vymrštil vo- priamy, a (2) že za škodu vzniknutú pri
zidlo C do protismeru, kde doňho vra- strete prevádzok musia zodpovedať pre-
zilo vozidlo žalobcu — vozidlo F. Žalobca vádzkovatelia všetkých prevádzok zú-
sa domáhal náhrady škody len od pre- častnených na strete, a to vzhľadom na
vádzkovateľov vozidiel C a E, pretože objektívnu zodpovednosť podľa § 427
len u týchto bola zistená neprimeraná OZ.
jazda, ktorá viedla k tomu, že nestihli
zabrzdiť. Najvyšší súd sa však s názorom kraj-
ského súdu stotožnil len v otázke ne-
Hoci glosované rozhodnutie nie je priameho stretu. Argumentáciu o zod-
v tomto smere najjasnejšie, zdá sa, že povednosti všetkých prevádzkovateľov
okresný súd zaujal názor, že vzniknutú prevádzok zúčastnených na strete od-
škodu zavinili len vozidlá C a E. K jej ná- mietol.
hrade však zaviazal len prevádzkova-
teľa vozidla C, pretože len toto vozidlo II.
sa zrazilo s vozidlom žalobcu (F). Názor Najvyššieho súdu o tom, že aj
K zrážke medzi žalobcovým vozidlom nepriamy stret je stretom prevádzok
(F) a vozidlom E nedošlo, preto žalobu

Glosa NS sp. zn. 3 Sž 25/2017 2

podľa § 431 OZ, je v súlade so súdnou Švestka7, Kolesár8, Plank9, Dulak10, Fe-
praxou i právnou náukou. kete11 i Novotná12. Aj podľa Najvyššieho
súdu SSR (R 3/1984 civ.) nemožno za
Judikatúra i doktrína už za účinnosti stret prevádzok považovať len „vlastný
predchádzajúcej právnej úpravy1 do- stret dopravných prostriedkov (ich
spela k záveru, že pojem „stret pre- zrážku), ale aj stret dopravných pro-
vádzok“ nemožno stotožňovať s po- striedkov so zariadením inej prevádzky,
jmom „zrážka“, resp. zužovať ho len na ako aj vzájomné škodné pôsobenie
fyzický, priamy styk.2 Právna náuka dvoch prevádzok na seba bez toho, že by
toto širšie ponímanie stretu prevádzok došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslne-
správne odôvodňovala tým, že zákono- nie, vymrštenie kameňa a pod.)“. Záver,
darca použil jednak pojem „stret“ a nie že pod § 431 OZ spadá aj nepriamy stret
„zrážka“, a jednak pojem „stret pre- — t. j. stret „pri ktorom síce nedochádza
vádzok“ a nie „stret dopravných pro- k zrážke dvoch alebo viacerých doprav-
striedkov“.3 Za stret prevádzok sa tak ných prostriedkov, ale prevádzkou jed-
nepovažoval len priamy styk prevádzok, ného dopravného prostriedku sa ne-
ale napr. aj situácia, keď vodič — aby sa priamo ovplyvní prevádzka druhého do-
vyhol zrážke s vozidlom nezodpoved- pravného prostriedku, v dôsledku čoho
ného vodiča — zíde z autom do prie- dôjde k jeho poškodeniu“ — nespochyb-
kopy, kde havaruje4, alebo keď sú vodiči nil ani Ústavný súd (I. ÚS 651/2014).
oboch vozidiel oslnený svetlom dru-
hého vozidla a z toho dôvodu zídu K uvedeným záverom právna náuka
z cesty bez toho, aby sa zrazili5. správne dopĺňa, že „[s]tret prevádzok
musí byť charakterizovaný časovou
Judikatúra i doktrína zaujala rovnaký a miestnou súvislosťou vzájomného pô-
záver aj vo vzťahu k súčasnej úprave ob- sobenia prevádzok“13. Novotná v tejto
siahnutej v § 431 OZ. Podľa autorov OZ súvislosti uvádza príklad s puklicou,
sa v OZ „zámerne hovorí o stretnutí pre- ktorá síce odpadla z auta počas jazdy,
vádzok a nie o stretnutí (zrážke) do- no škodu spôsobila — ležiac na ceste —
pravných prostriedkov, pretože stretnu- až následne, keď sa jej iné auto nestihlo
tie dopravných prostriedkov v tomto úz- o niekoľko minút neskôr uhnúť14. Ta-
kom zmysle slova je iba jedným z prípa- kýto prípad podľa Novotnej nie je stre-
dov, ktoré tu môžu prichádzať do tom prevádzky.
úvahy“6. Rovnako sa k otázke vyjadruje

1 Zákon č. 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami.
2 Pozri V E S E L Ý, V. Odpovědnost za škody způsobené dopravními prostředky. In Soudce z lidu, 1951, s. 175;
alebo H L A V S A, J., T Y L, K. Náhrada škod způsobených provozem dopravních prostředků. Praha : Dopravní
nakladatelství, 1960, s. 319, a tam citované rozhodnutie Krajského súdu v Liberci, sp. zn. 4 Co 304/59 (stret
prevádzok ako oslnenie jednej prevádzky svetlami druhej).
3 Hlavsa, Tyl, cit. 2, s. 319.

4 Veselý, cit. 2, s. 175.
5 Hlavsa, Tyl, cit. 2, s. 319.

6 K R A T O C H V Í L, Z. et al. Nové občanské právo. Praha : Orbis, 1965, s. 584.
7 Š V E S T K A, J. Odpovědnost za škodu podle občanského zákoníku. Praha : Academia, 1966, s. 305. Rovnako
tak aj Orlický, Švestka a Jehlička in Č E Š K A, Z. et al. Občanský zákoník. Komentář. Díl II (§ 222 až 510). Praha :
Panorama, 1987, s. 509,

8 K O L E S Á R, V. Subjekty objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných pro-
striedkov. In Právny obzor, 1972, s. 520.

9 In V O J Č Í K, P. et al. Občiansky zákonník. Stručný komentár. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010, s.
530.

10 In L A Z A R, J. et al. Základy občianskeho hmotného práva. 2. zv. 1. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2000,
s. 268.

11 F E K E T E, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. 1. vydanie. Bratislava : Eurokó-dex, 2011, s. 1124.
12 In Š T E V Č E K, M., D U L A K, A., B A J Á N K O V Á, J., F E Č Í K, M., S E D L A Č K O, F., T O M A Š O V I Č, M. et
al. Občiansky zákonník. Komentár. 1. diel. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1442.
13 Novotná in Števček, cit. 12, s. 1443.
14 In Števček, cit. 12, s. 1443.

3 Milan Hlušák Glosa

Rovnako je správnym záver, že

zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádz-
kou dopravných prostriedkov / stret prevádzok
/ účasť na spôsobení vzniknutej škody / zavine-
nie / objektívna zodpovednosť