Ako manažovať stavebné procesy

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

v rámci prípravy a realizácie stavieb

Vážený zákazník, ďakujeme Vám za zakúpenie tejto publikácie. Veríme, že Vám prinesie
ucelený pohľad na problematiku prípravy a realizácie stavieb a ušetrí Vám prácu i čas. Pub-
likácia poskytuje prehľad zásad prípravy a realizácie stavieb.

TÚTO PUBLIKÁCIU TVORÍ:

Šanón

„„ Životný cyklus stavby
„„ Stavebno-technologická príprava
„„ Modelovanie priebehu výstavby
„„ Zásady tvorby projektu zariadenia staveniska
„„ Kompetencie stavbyvedúceho v procese prípravy a realizácie stavby
„„ Stavebný dozor – legislatíva

USB

„„ Časový plán - harmonogram
„„ Histogram pracovníkov
„„ Cyklogram
„„ Situácia zariadenia staveniska pre hrubú stavbu
„„ Situácia zariadenia staveniska pre pomocnú stavebnú výrobu
„„ Projekt zariadenia staveniska
„„ Príklad harmonogramu vypracovaného v predrealizačnej príprave v štruktúre staveb-

ných činností
„„ Vzor technologického pravidla

Prajeme Vám úspešné manažovanie stavebných procesov počas prípravy a realizácie
s­ tavieb.

Ing. Mária Rosová
odborná redaktorka
Vydavateľstvo Eurostav, spol. s r. o.

KÚPNA ZMLUVA JE UZAT VORENÁ PREVZATÍM A ROZBALENÍM TOVARU.

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY
v rámci prípravy a realizácie stavieb

VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV
Bratislava 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY
v rámci prípravy a realizácie stavieb

Jozef Gašparík a kolektív

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

v rámci prípravy a realizácie stavieb

Vedúci autor: prof. Ing. Jozef Gašparík, PhD.
Autorský kolektív: prof. Ing. Jozef Gašparík, PhD.
Ing. Barbara Chamulová, PhD.
Ing. Silvia Ďubek, PhD.
Ing. Marek Ďubek, PhD.
Ing. Marek Petro, PhD.

Lektori: Ing. Barbora Kovářová, Ph.D.
Ing. Milan Plevák, PhD.

Vydavateľ: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava
Redaktorka: Mária Rosová
Layout: Jana Tináková
Tlač: RUDI, a. s., Ostrava
Vydanie: prvé, december 2019
Náklad: 200 ks
Počet strán: 168
Počet AH: 8,93

©VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava

VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r. o., je členom medzinárodnej mediálnej skupiny FORUM MEDIA GROUP GMBH.

Rozmnožovanie a ďalšie šírenie len s predchádzajúcim povolením vydavateľstva.
ALL RIGHTS RESERVED.

Publikácia bola vypracovaná v rámci projektu VEGA č. 1/0511/19.

ISBN 978-80-89228-64-5
EAN 9788089228645

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

Obsah

Obsah

Obsah USB kľúča strana 1

1 ÚVOD (Jozef Gašparík)

2 PREHĽAD POJMOV A SKRATIEK (Jozef Gašparík)

3 ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY (Jozef Gašparík)
3.1 Klasifikácia stavieb a ich členenie
3.2 Druhy a charakteristika stavieb
3.3 Účastníci výstavby a ich kompetencie
3.4 Technologické etapy, stupne rozostavanosti a znaky etapových procesov

4 STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRÍPRAVA (Jozef Gašparík)
4.1 Príprava stavby z pohľadu stavebníka
4.1.1 Predprojektová príprava
4.1.2 Projektová príprava stavieb
4.2 Príprava stavby z pohľadu zhotoviteľa stavby
4.2.1 Predzákazková príprava stavby
4.2.2 Výrobná príprava stavby
4.2.3 Prevádzková príprava stavby

5 MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY (Barbara Chamulová)
5.1 Štruktúry stavebného procesu
5.1.1 Priestorová štruktúra
5.1.2 Technologická štruktúra
5.1.3 Časová štruktúra
5.2 Časové plány a spôsoby ich zobrazovania
5.2.1 Harmonogram (Ganttov graf )
5.2.2 Graf míľnikov
5.2.3 Cyklogram (časopriestorový graf )
5.2.4 Graf potreby zdrojov (histogram)
5.2.5 Sieťový graf
5.2.5.1 Hranovo definovaný sieťový graf
5.2.5.2 Uzlovo definovaný sieťový graf
5.3 Metódy postupu výstavby
5.3.1 Postupná metóda
5.3.2 Súbežná metóda
5.3.3 Prúdová (rytmická) metóda

6 ZÁSADY TVORBY PROJEKTU ZARIADENIA STAVENISKA (Silvia Ďubek)
6.1 Technická správa k zariadeniu staveniska
6.2 Situácia zariadenia staveniska pre HSV a PSV

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

Obsah

6.2.1 Zásady návrhu oplotenia staveniska
6.2.2 Zásady návrhu dočasných staveniskových komunikácií
6.2.3 Zásady návrhu hygienických zariadení staveniska
6.2.4 Zásady návrhu kancelárií a šatní na stavenisku
6.2.5 Skladovacie plochy, sklady, predmontážne plochy
6.2.6 Zdvíhacie mechanizmy
6.2.7 Situácia zariadenia staveniska pre PSV
6.3 Náklady súvisiace s návrhom zariadenia staveniska
6.3.1 Základné legislatívne cenové predpisy pre stavebné práce
6.3.2 Vedľajšie rozpočtové náklady
6.3.3 Celkové náklady stavby
6.3.4 Náklady zariadenia staveniska všeobecne
6.3.5 Náklady zariadenia staveniska z hľadiska spoločnosti Cenekon
6.3.6 Náklady zariadenia staveniska z hľadiska databázy spoločnosti Odis
6.3.7 Náklady zariadenia staveniska z hľadiska databázy spoločnosti Systematic

7 KOMPETENCIE STAVBYVEDÚCEHO V PROCESE PRÍPRAVY A REALIZÁCIE
STAVBY (Marek Ďubek)

7.1 Postavenie stavbyvedúceho v hierarchii stavebného cyklu
7.2 Stavbyvedúci – postavenie na stavbe
7.3 Súhrn činností a schopností
7.4 Odbornosť a predpoklady
7.5 Postup a podmienky pri získavaní spôsobilosti
7.6 Odborná spôsobilosť stavbyvedúceho – kategórie
7.7 Výkon činnosti a povinnosti stavbyvedúceho – legislatíva
7.8 Vybrané činnosti stavbyvedúceho

7.8.1 Vybrané činnosti stavbyvedúceho pred začatím výstavby
7.8.2 Vybrané činnosti stavbyvedúceho pri začatí výstavby
7.8.3 Vybrané činnosti stavbyvedúceho počas výstavby
7.8.4 Vybrané činnosti stavbyvedúceho pri dokončení a odovzdaní stavby
7.9 Stavbyvedúci a inovácie

8 STAVEBNÝ DOZOR – LEGISLATÍVA (Marek Petro)

8.1 Podrobná špecifikácia rozsahu činnosti stavebného dozoru
8.1.1 Činnosť pred začatím prác
8.1.2 Činnosť v priebehu stavebných prác
8.1.3 Kontrola podkladov pre fakturáciu
8.1.4 Činnosť pri odovzdávaní a preberaní
8.1.5 Činnosť pri odovzdaní a prevzatí

8.2 Odborný autorský dohľad nad uskutočňovaním stavieb
8.3 Legislatívny rámec dozornej činnosti
8.4 Zmluva pre zabezpečenie výkonu stavebného dozoru
8.5 Využívanie služieb stavebného dozoru pri preberaní (kúpe) nehnuteľnosti
8.6 Hodnotenie závažnosti nedostatkov diela

strana 2 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

Obsah USB kľúča

Obsah USB kľúča

Časový plán – harmonogram
Histogram pracovníkov
Cyklogram
Situácia zariadenia staveniska pre hrubú stavbu
Situácia zariadenia staveniska pre pomocnú stavebnú výrobu
Projekt zariadenia staveniska
Príklad harmonogramu vypracovaného v predrealizačnej príprave v štruktúre stavebných
činností
Vzor technologického pravidla

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 1

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

1 ÚVOD

1 ÚVOD

Knižná publikácia „Ako manažovať stavebné procesy v rámci prípravy a realizácie stavieb“
komplexne zahŕňa vybrané časti problematiky technológie výstavby stavebných objektov
a stavieb. Stavebná výroba v porovnaní s ostatnými výrobnými odvetviami má špecifické
črty, ktorými sa od nich líši. K tým najdôležitejším patrí vysoký stupeň individuálnosti, zloži-
tosť stavby, pohyblivosť výrobného zariadenia a stacionárnosť stavebných objektov, veľký
počet procesov a pomerne dlhý čas výstavby, vplyv poveternostných podmienok na kva-
litu stavebného diela a v neposlednom rade aj rôznorodá materiálová základňa. Na procese
realizácie stavby sa podieľa okrem zhotoviteľa stavby aj celý rad dodávateľov, čo zvyšuje
nároky na manažérstvo celého procesu výstavby. Ak má byť tento celkový výrobný proces
efektívny, potom musí byť premyslene koordinovaný a racionálne riadený. Výsledným efek-
tom by mal byť optimálny výstup nielen z hľadiska architektonického a konštrukčného, ale
i z hľadiska technologického a ekonomického. Stavebno-technologická príprava umožňuje
modelovať technológiu výstavby stavebných objektov a stavebných celkov, časovú štruk-
túru ich realizácie a zdroje potrebné pre optimálny priebeh výstavby.

Publikácia poskytuje prehľad zásad prípravy a realizácie stavieb a poskytuje základné infor-
mácie pri spracovaní jednotlivých druhov stavebno-technologických projektov. Člení sa na
nasledovné kapitoly:
„„ životný cyklus stavieb:
„„ proces prípravy a realizácie stavby z pohľadu stavebníka a zhotoviteľa stavby
„„ modelovanie priebehu výstavby s  ohľadom na priestorovú, technologickú a  časovú

štruktúru,
„„ zásady tvorby projektu zariadenia staveniska,
„„ kompetencie stavbyvedúceho v procese prípravy a realizácie stavby,
„„ kompetencie stavebného a technického dozoru v procese výstavby,

Vyššie uvedený obsah publikácie poskytne študentom stavebných fakúlt a pracovníkom zo
stavebnej praxe, najmä zhotoviteľom a dodávateľom stavebných prác, manažérom kvality,
stavebníkom a projektantom stavieb ucelený pohľad na problematiku prípravy a realizácie
stavieb. Za každú kapitolu nesie zodpovednosť konkrétny člen autorského kolektívu uve-
dený na začiatku knihy. Každá kapitola končí zoznamom použitej literatúry, ktorá súvisí
s danou časťou publikácie.

Pri tvorbe tohto diela sme vychádzali z poznatkov v oblasti prípravy a realizácie stavieb zís-
kaných teoretickým štúdiom doma i v zahraničí, výskumnou činnosťou, medzinárodnou
spoluprácou a praktickou spoluprácou so stavebnými organizáciami.

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 1

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

1 ÚVOD

Publikácia je písaná v súlade s platnou legislatívou na Slovensku a zohľadňuje požiadavky
medzinárodných noriem v oblasti manažérstva kvality, environmentu a BOZP.

Publikácia odráža systémové zmeny v našom hospodárstve i zmeny v stavebníctve. Rieše-
nie problematiky prezentované v publikácii vychádza zo všeobecne platných teoretických
poznatkov a zákonitostí, pričom akceptuje špecifiká vyplývajúce zo súčasného stavu našej
legislatívy. Vstupom Slovenska do Európskej únie došlo a bude dochádzať k revíziám tech-
nických noriem, zákonov i vyhlášok. Je potrebné, aby čitateľ sledoval tento legislatívny vý-
voj a uplatnil ho pri aplikácii informácií uvedených v tejto publikácii.

Kolektív autorov úprimne ďakuje bývalým i súčasným kolegom z Katedry technológie sta-
vieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave za cenné rady a informácie pri písaní tejto publiká-
cie. Publikácia bude priebežne aktualizovaná najmä pri zmene legislatívy, napr. stavebného
zákona. Kolektív autorov už vopred ďakuje za cenné pripomienky a námety zo strany štu-
dentov a odbornej verejnosti. Istotne nájdu odraz pri ďalších aktualizáciách tejto p­ ublikácie.

Autori

strana 2 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

3 ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

3.1 Klasifikácia stavieb a ich členenie . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
3.2 Druhy a charakteristika stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
3.3 Účastníci výstavby a ich kompetencie . . . . . . . . . . . . . . . 14
3.4 Technologické etapy, stupne rozostavanosti a znaky

etapových procesov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

3.2 Druhy a charakteristika stavieb

Na realizácii stavieb sa zúčastňuje množstvo pracovníkov rozličných špecializovaných pro-
fesií, ako aj množstvo mechanizmov. Výsledkom ich práce je stavebná konštrukcia alebo jej
časti, ktoré sa spájajú do výsledného medziproduktu – stavebného objektu. Každý sta-
vebný objekt má svoju vymedzenú účelovú funkciu (napr. budova, prípojka vody, kanalizá-
cie, prípojky elektrickej energie, teplovodu). Účelným a vhodným spojením týchto objektov
vzniká stavba. Súhrn činností, ktoré smerujú k realizácii stavby, sa nazýva výstavba.

Stavba (obr. 3.2) je definovaná ako stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu [2, 3]. Pevným spojením so zemou sa rozumie:
„„ spojenie pevným základom,
„„ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo inú stavbu,
„„ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
„„ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
„„ umiestnenie pod zemou.

Obr. 3.2  Stavba

Súbor stavieb (obr. 3.3) predstavuje prevádzkovo a ekonomicky súvisiace stavby, ktorými
sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá výstavba na súvislom území alebo na spoločný
účel na rôznych miestach.

strana 6 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Obr. 3.3  Súbor stavieb

Stavby z hľadiska stavebno-technického vyhotovenia (§ 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územ-
nom plánovaní a stavebnom poriadku – stavebný zákon) delíme na:
„„ pozemné stavby (budovy) – pozri obr. 3.4
„„ inžinierske stavby – pozri obr. 3.5.

Obr. 3.4  Príklad budovy strana 7
© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Pozemné stavby (budovy) sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzem-
ných priestorov, ktoré sú stavebno-technicky vhodné a  určené na ochranu ľudí, zvierat
alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa delia na bytové
a na nebytové budovy.

Obr. 3.5  Príklad inžinierskych stavieb

Stavebný objekt (obr. 3.6) je priestorovo ucelená, technicky samostatná časť stavby s úče-
lovo vymedzenou funkciou, ktorá je výsledkom stavebnej výroby.

strana 8 Obr. 3.6  Stavebný objekt
© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Bytové budovy (obr. 3.7) sú budovy, ktorých najmenej polovica súčtu podlahových plôch
je určená na bývanie (bytové domy, rodinné domy). Byt (obr. 3.8) je obytná miestnosť alebo
súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaných do funkčného celku s vlastným
uzavretím určený na trvalé bývanie.

Obr. 3.7  Bytová budova

Obr. 3.8  Byt strana 9
© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Nebytové budovy (obr. 3.9) sú budovy, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej plo-
chy určená na nebytové účely.

Podľa technickej náročnosti budovy ďalej delíme na:
„„ jednoduché stavby (obr. 3.10),
„„ drobné stavby (obr. 3.11) a
„„ ostatné stavby.

Obr. 3.9  Nebytová budova

strana 10 Obr. 3.10  Príklad jednoduchej stavby
© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Obr. 3.11  Príklad drobnej stavby

Jednoduché stavby sú stavby:
„„ na bývanie, ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a  ktoré majú jedno nadzemné

podlažie; môžu mať aj podkrovie,
„„ stavby na individuálnu rekreáciu,
„„ prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje

300 m2 a výšku 15 m,
„„ oporné múry,
„„ podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.

Za jednoduché stavby sa nepovažujú sklady horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú a po-
žiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.

Jednoduché a ostatné stavby, alebo ich zmeny, sa môžu uskutočniť iba na základe právo-
platného stavebného povolenia, ktoré je výsledkom stavebného konania. Stavebnému ko-
naniu predchádza územné konanie, pri ktorom sa vydáva územné rozhodnutie o umiest-
není stavby. Výnimka je len pri jednoduchých stavbách, kde sa územné konanie spája so
stavebným konaním.

Drobné stavby majú doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemôžu podstatne ovplyvniť
životné prostredie. Sú to:
„„ prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a ich výška nepresahuje

5  m (kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia pre nádoby na odpadky,
stavby pre chov drobného zvieratstva a pod.),

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 11

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

„„ podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a ich hĺbka nepresahuje
3 m (pivnice, žumpy),

„„ stavby organizácií na lesnej pôde, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a ich výška
nepresahuje 5 m (kŕmidlá, kŕmne linky, posedy, zvážnice, sklady krmiva, náradia a pod.),

„„ oplotenie,
„„ prípojky všetkých stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu,
„„ nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a susedné

pozemky, priepusty a pod.

Za drobné stavby sa nepovažujú sklady horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú a požiarnu
ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodár-
ske diela.

Na drobné stavby stačí ohlásenie stavebnému úradu, pričom stavebník môže uskutočniť
drobnú stavbu len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej usku-
točneniu nemá námietky.

Všetky ostatné stavby, ktoré nie sú budovami (komunikácie, mosty, tunely, potrubné roz-
vody, športové ihriská a pod.), zaradujeme medzi inžinierske stavby.

Vodné stavby (obr. 3.12) sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie
vôd alebo iné nakladanie s vodami.

Obr. 3.12  Vodná elektráreň

Stavebný pozemok (obr. 3.13) je časť územia určená územným plánom obce alebo územ-
ným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie.

strana 12 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Stavenisko (obr. 3.14) je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykoná-
vanie stavebných prác, uskladňovanie stavebných výrobkov, dopravných a iných zariadení
potrebných na uskutočňovanie stavby a umiestnenie objektov zariadenia staveniska.

Stavenisková prevádzka (obr. 3.15) je celá činnosť na stavenisku, ktorá je zameraná na
uskutočnenie výstavby.

Obr. 3.13  Stavebný pozemok

Obr. 3.14  Stavenisko strana 13
© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Obr. 3.15  Stavenisková prevádzka

3.3 Účastníci výstavby a ich kompetencie

Proces výstavby je súbor činností jeho účastníkov, pri ktorom sa uskutočňuje výstavba no-
vých alebo rozšírenie, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich stavieb. Predpokladá ur-
čitú postupnosť jednotlivých činností pri obstarávaní hmotného investičného majetku.

Účastníci procesu výstavby sú právnické alebo fyzické osoby, ktoré sú na priebehu uskutoč-
ňovania stavby zainteresované priamo alebo nepriamo. Priami účastníci sa bezprostredne
podieľajú na jednotlivých činnostiach procesu výstavby, nepriami účastníci vytvárajú pod-
mienky a prostredie pre priebeh výstavbového procesu. Medzi priamych účastníkov vý-
stavby patria [1, 2, 3, 5, 6]:
„„ stavebník, investor
„„ architekt, projektant,
„„ zhotoviteľ, dodávatelia,
„„ špecializované poradenské a sprostredkovateľské spoločnosti.

Medzi nepriamych účastníkov výstavby patria [1, 2, 3, 5, 6]:
„„ obec ako stavebný úrad,
„„ orgány štátnej správy,
„„ banky a finančné ústavy,
„„ ostatní zainteresovaní účastníci procesu výstavby.

strana 14 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Medzi účastníkmi výstavbového procesu vznikajú pri príprave a realizácii stavby zmluvné
vzťahy, predtým známe ako dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Na obr. 3.16 je uvedená
zjednodušená schéma týchto vzťahov, ktorá platí vo všeobecnej polohe a je vždy prispôso-
bená konkrétnej stavbe. O účastníkoch výstavby a vzťahoch medzi nimi rozhodne najmä
investor, resp. stavebník.

Priebeh každej výstavby musí byť finančne zabezpečený, čo je úlohou investora. Investor
obvykle žiada aj stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Ak sa stavebné povolenie
vydá na meno investora, stáva sa tento súčasne stavebníkom. Investor si však môže mnohé
činnosti objednať u iných subjektov a závisí len na ňom, koľko právomocí a zodpovednosti
na ne prenesie. Zvažuje pritom najmä svoju odbornosť a zložitosť výstavby. Napríklad in-
vestor nemusí vždy vystupovať v pozícii stavebníka a organizačné zabezpečenie prípravy
a realizácie stavby si môže objednať u inej osoby, na ktorú sa potom vystaví stavebné povo-
lenie (tým sa stáva táto osoba stavebníkom). Uvedený prípad je znázornený v schéme na
obr. 3.16. Investor potom zabezpečuje výstavbu len finančne (vlastnými prostriedkami,
úvermi), prípadne na kontrolu priebehu výstavby zabezpečí technický dozor.

STAVEBNÍK STAVEBNÝ
(INVESTOR) DOZOR

ARCHITEKT ZHOTOVITEĽ DODÁVATELIA
(PROJEKTANT)

AUTORSKÝ STAVBA
DOZOR

Obr. 3.16  Priami účastníci výstavby

Vyskytujú sa tiež prípady, keď investor požiada o stavebné povolenie a stáva sa stavební-
kom, avšak na organizačné zabezpečenie prípravy a realizácie stavby si prenajme iný sub-
jekt. Zmluvy so zhotoviteľmi síce uzatvára investor – stavebník, ale proces prípravy a reali-
zácie stavby zabezpečuje tento subjekt. Práce, ktoré pre stavebníka vykonáva, sa označujú
ako inžinierska činnosť.

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 15

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

3.4 Technologické etapy, stupne rozostavanosti
a znaky etapových procesov

V tejto časti publikácie budú definované a analyzované:
„„ etapa výstavby,
„„ ucelená časť stavby,
„„ technologické etapy,
„„ etapové procesy,
„„ znaky etapových procesov.

Etapa výstavby je v projektovej dokumentácii vecne a časovo vymedzená časť výstavby
konkrétnej stavby. Tvorí ju jedna alebo viaceré ucelené časti stavby.

Ucelená časť stavby je skupina stavebných objektov a prevádzkových súborov, ktoré sú
schopné samostatnej prevádzky a ktoré investor alebo budúci užívateľ potrebuje postupne
uvádzať do prevádzky alebo užívania. Napríklad pri výstavbe výstaviska Incheba bol naj-
skôr uvedený do prevádzky hotel, potom postupne jednotlivé haly. Má to význam z hľa-
diska návratnosti investícii.

Technologická etapa je súbor technologicky na seba nadväzujúcich prác alebo dodávok
strojov a zariadení s montážou, ktoré tvoria konštrukčne ucelenú časť stavebného objektu.
Obvykle bývajú vyhotovené v rámci jednej dodávky.

Stavebný objekt môžeme chápať ako technický systém, ktorý tvoria:
„„ prvky systému: konštrukcie rôzneho druhu,
„„ väzby: funkčná závislosť konštrukcií.

Prvky a väzby tvoria funkčné zostavy. Príklady funkčných zostáv [2]:
„„ zemné konštrukcie,
„„ základy,
„„ nosné konštrukcie,
„„ izolácie,
„„ vnútorné deliace konštrukcie,
„„ obvodové plášte,
„„ technické zariadenia budov (rozvody vody, kanalizácie, plynu, elektrotechnické rozvody

a pod.)

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 17

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Etapový proces: Zemné práce a búranie

Smer postupu výstavby: horizontálny, pri búracích prácach horizontálny a  vertikálno-
-zostupný

Obrázková ukážka:

1. Pracovné predmety: zemina, búraná konštrukcia
2. Pracovné prostriedky: stroje pre zemné práce, búracie kladivá
3. Pracovné sily: geodeti, obsluha strojov, kopáči
4. Činnosti: vytyčovanie, čerpanie vody, búranie, vykopávky, doprava, násypy, hutnenie
5. Pracovný priestor: pod úrovňou pôvodného terénu
6. Medziprodukty: ryhy, šachty, vybúraná konštrukcia
7. Vonkajšie vplyvy: vplyvy poveternosti, sťažená práca v zime
8. Iné významné charakteristiky: medziskládky, odvoz zeminy zo staveniska

Obr. 3.17  Analýza etapového procesu – zemné práce a búranie

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 19

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY 3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Etapový proces: Základy

Smer postupu výstavby: horizontálny
Obrázková ukážka:

1. Pracovné predmety: kamenivo, betón, výstuž, voda, kanalizačné rúry
2. Pracovné prostriedky: súpravy pre pilóty, betonárne, debnenie
3. Pracovné sily: betonári, železiari, tesári, murári
4. Činnosti: odebňovanie, vystužovanie, betonáž, vibrovanie, izolácie proti vode
5. Pracovný priestor: styk so zeminou, priestor pod úrovňou terénu
6. Medziprodukty: pilóty, podzemné steny, základové pásy, pätky, izolácia proti vode
7. Vonkajšie vplyvy: vplyvy poveternosti, voda v stavebnej jame
8. Iné významné charakteristiky: ošetrovanie betónu

Obr. 3.18  Analýza etapového procesu – základy

strana 20 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Etapový proces: Hrubá spodná stavba

Smer postupu výstavby: horizontálny a horizontálno-vzostupný
Obrázková ukážka:

1. Pracovné predmety: betón, murivo, izolácia – kusové prvky
2. Pracovné prostriedky: žeriav, debnenie, čerpadlo betónovej zmesi
3. Pracovné sily: betonári, železiari, tesári, murári, izolatéri
4. Činnosti: odebňovanie, armovanie, betonáž, izolácie proti vode, tepelná izolácia,

oddebňovanie
5. Pracovný priestor: styk so zeminou, priestor pod úrovňou terénu
6. Medziprodukty: nosné steny a  stĺpy, zvislé izolácie proti vode a  vlhkosti, prímu-

rovky, stropy suterénu, schodište
7. Vonkajšie vplyvy: vplyvy poveternosti, voda v stavebnej jame problém v zime
8. Iné významné charakteristiky: zohľadnenie vplyvu podzemnej vody

Obr. 3.19  Analýza etapového procesu – hrubá spodná stavba

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 21

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Etapový proces: Zastrešenie

Smer postupu výstavby: horizontálny
Obrázková ukážka:

1. Pracovné predmety: suché a mokré zmesi, tyčové prvky drevené, oceľové, izolácie,
strešné krytiny, plechy

2. Pracovné prostriedky: žeriavy, lešenie, výťahy
3. Pracovné sily: murári, tesári, izolatéri, klampiari, elektrikári
4. Činnosti: tesárske práce, klampiarske práce, pokrývačské práce, izolatérske práce
5. Pracovný priestor: najvyššie položený pracovný priestor, neuzavretý
6. Medziprodukty: krovy, komíny, strešná krytina, tepelná a vodovzdorná izolácia
7. Vonkajšie vplyvy: vplyvy poveternosti, problémy v zimnom období, práce vo výškach
8. Iné významné charakteristiky: ochrana konštrukcií a podmienky na ďalšiu prácu

Obr. 3.21  Analýza etapového procesu – zastrešenie

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 23

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Etapový proces: Vnútorná kompletáž

Smer postupu výstavby: vertikálno-zostupný
Obrázková ukážka:

1. Pracovné predmety: zariaďovacie predmety k rozvodom, dvere, podlahové krytiny
2. Pracovné prostriedky: výťahy, lešenie, malá mechanizácia
3. Pracovné sily: inštalatéri, zámočníci, elektrikári, stolári
4. Činnosti: montovanie zariaďovacích predmetov, pokládka podlahových krytín,

kompletáž TZB (voda, kanalizácia, plyn, elektroinštalácie, vzduchotechnika)
5. Pracovný priestor: na výškových stupňoch stropov, zväčša uzavretý
6. Medziprodukty: osadené zariaďovacie predmety, vypínače, zásuvky, uzávery a pod.
7. Vonkajšie vplyvy: práca aj v zimnom období, vykurovaný priestor
8. Iné významné charakteristiky: čistenie, upratovanie

Obr. 3.25  Analýza etapového procesu – vnútorná kompletáž

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 27

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY 3  ŽIVOTNÝ CYKLUS STAVBY

Etapový proces: Vonkajšie úpravy

Smer postupu výstavby: horizontálno-zostupný
Obrázková ukážka:

1. Pracovné predmety: fasádne omietky, náterové hmoty, záhradné prvky (horniny,
tráva, stromy, kvety)

2. Pracovné prostriedky: výťahy, lešenia, čerpadlá na malty, malá mechanizácia
3. Pracovné sily: murári, obkladači, fasádnici, klampiari, tesári, lešenári, záhradní ar-

chitekti a realizátori
4. Činnosti: omietanie, natieranie, obkladanie, striekanie, záhradná architektúra
5. Pracovný priestor: otvorený pracovný priestor, práce vo výškach na lešeniach
6. Medziprodukty: fasády, trávniky, ploty.
7. Vonkajšie vplyvy: zvýšené nároky na klimatické podmienky
8. Iné významné charakteristiky: nároky na estetiku

Obr. 3.26  Analýza etapového procesu – vonkajšie úpravy

strana 28 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

4 STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRÍPRAVA

4.1 Príprava stavby z pohľadu stavebníka . . . . . . . . . . . . . . . 1
4.1.1 Predprojektová príprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1
4.1.2 Projektová príprava stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

4.2 Príprava stavby z pohľadu zhotoviteľa stavby . . . . . . . . . . 10
4.2.1 Predzákazková príprava stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
4.2.2 Výrobná príprava stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
4.2.3 Prevádzková príprava stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

4  STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRÍPRAVA

4 STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRÍPRAVA

Stavebno-technologická príprava bezprostredne vplýva na kvalitu budúceho stavebného
diela. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva stavebník a zhotoviteľ stavby. V tejto kapitole
budú definované a analyzované základné aktivity stavebníka a zhotoviteľa v procese sta-
vebnej prípravy [2, 3].

4.1 Príprava stavby z pohľadu stavebníka

Príprava stavby stavebníkom (obr. 4.1) je rozdelená na:
„„ predprojektovú prípravu,
„„ projektovú prípravu.

Príprava stavby stavebníkom Predprojektová príprava
Projektová príprava

Obr. 4.1  Príprava stavby stavebníkom

4.1.1 Predprojektová príprava

Cieľom predprojektovej prípravy stavby je pripraviť dokumentáciu pre územné konanie
a získať územné rozhodnutie. Účelom tejto etapy prípravy je včasné posúdenie, či zamýš-
ľaná stavba je v súlade s verejným záujmom vyjadreným v územno-plánovacej dokumen-
tácii, so stanoviskami orgánov štátnej správy a stanoviskami vlastníkov okolitých nehnuteľ-
ností.

Územné konanie je správne konanie, ktoré sa začína na písomný návrh účastníka, z pod-
netu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Jeho výsledkom je územné roz-
hodnutie. Je to rozhodnutie o:
„„ umiestnení stavby,
„„ využití územia,
„„ chránenej časti krajiny (chránenom území alebo chránenom pásme),
„„ stavebnej uzávere.

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 1

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

Kĺbenie procesov je účelné spájanie procesov s cieľom realizovať stavebnú konštrukciu, ob-
jekt alebo stavbu. Stavebné procesy – činnosti modelujeme z hľadiska:
„„ priestoru,
„„ technológie,
„„ času.

Hovoríme o priestorovej, technologickej a časovej štruktúre. Štruktúry sa vzájomne prelí-
najú.

5.1 Štruktúry stavebného procesu

5.1.1 Priestorová štruktúra

Definuje priestorové členenie stavby tak, aby sa umožnilo optimálne využívanie výrobného
priestoru. Zameriava sa na rozmiestnenie strojov, zariadení, pracovníkov, výrobných a skla-
dovacích plôch, komunikácií, prípojok a pod.
Návrh priestorovej štruktúry rieši:
„„ členenie priestoru na jednotlivé časti,
„„ postupnosť zaraďovania týchto častí do výrobného toku,
„„ určenie minimálneho pracovného priestoru pre najvýznamnejšie realizačné časti a ich

technologické etapy,
„„ priestorové rozmiestnenie hlavných mechanizmov.

Stavebné objekty sú zvyčajne rozsiahle svojimi rozmermi, čo do plochy, výšky i hĺbky a sta-
vebné procesy, potrebné na ich realizáciu, trvajú určitý čas. Keby procesy prebiehali vo vý-
stavbe postupne, tzn. že vždy po skončení predchádzajúceho procesu na celom staveb-
nom objekte by začínal nasledujúci stavebný proces, čas výstavby by bol neúnosne dlhý.
Preto je vhodné rozdeliť stavebný objekt na menšie časti – zábery.

Záber (pracovný záber) –„m“ je ucelená časť stavby s približne rovnakou prácnosťou. Zá-
ber je hlavným parametrom priestorovej štruktúry. Na obrázku 5.1 je príklad rozdelenia sta-
vebného objektu – bytového domu.

Ďalšie parametre priestorovej štruktúry sú:
„„ normálový záber (M) – je to časť objektu, schopná samostatnej funkcie, na ktorej sa vy-

skytujú všetky technológie výstavby objektu. V bytovom dome je to zvyčajne jedna sek-
cia – zvislý výsek budovou schopný samostatného užívania vo všetkých technologicky
odlišných častiach objektu – v spodnej stavbe, vrchnej stavbe i zastrešení (podrobnejšie
v kapitole 3.4 Technologické etapy, stupne rozostavanosti a znaky etapových procesov);
„„ pracovný front – je priestor potrebný na produktívne rozvinutie práce čaty;

strana 2 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

„„ pracovný úsek – je časť priestoru, ktorý slúži ako pracovisko družstvu alebo jednému
pracovníkovi;

„„ montážny úsek (Mú) – vzniká spojením viacerých úsekov, napr. sekcií, do jedného celku;
„„ koeficient pracovného frontu fij – vyjadruje, aká minimálna časť objektu musí byť za-

končená predchádzajúcim procesom „i“, aby na túto časť objektu mohol nastúpiť nasle-
dujúci proces „j“ tak, aby procesy prebiehali kontinuálne, kvalitne, bezpečne, hospo-
dárne a výkonne. V stavebnej praxi podľa skúseností sa javí, že zvyčajne postačujú max.
3 rôzne hodnoty tohto koeficientu (jeden pre spodnú stavbu, druhý pre vrchnú stavbu
a tretí pre dokončovacie procesy). Koeficient vyjadruje pomer medzi minimálnym a cel-
kovým pracovným frontom. Vyjadruje sa v %;
„„ počet priestorových častí rovnakej zložitosti (napr. úsekov alebo záberov).

TECHNOLOGICKÉ ETAPY
ZS – TE 4

VS – TE 3, TE 5, TE 6, TE 7, TE 8

SS – TE 0, TE 1, TE 2

Počet sekcií M = 3

Obr. 5.1  Delenie bytového domu na technologicky ucelené časti,
technologické etapy a zábery

Príklad: Máme 8-podlažný objekt. Na realizáciu hrubých inštalácií ÚK potrebuje čata kúre-
nárov pre úspešný priebeh prác minimálny pracovný priestor – 2 podlažia, čo predstavuje
minimálny pracovný front pre tento proces. Celkový pracovný priestor na tejto budove je
osem podlaží.

Pre jednotlivé stavebné procesy je príznačné, že ich postup po jednotlivých záberoch sta-
vebného objektu nie je rovnaký. Tento postup znázorňujú graficky smery postupu vý-
stavby, ktoré vyjadrujú tok – presun výrobných síl rozostavaným objektom. V praxi sa vyu-
žívajú tieto smery postupu výstavby:
„„ horizontálny (H) – je charakteristický pre jednoúrovňové objekty (inžinierske siete,

cesty) a jednopodlažné budovy, ale aj pre spodnú stavbu a zastrešenie viacpodlažných
objektov;

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 3

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

„„ horizontálno-vzostupný (HV) – vyskytuje sa najmä pri procesoch hrubej stavby viac-
podlažných budov. Pri tomto smere postupu výstavby čata prechádza z jedného podla-
žia na druhé po vykonaní prác na jednom podlaží v horizontálnom smere;

„„ vertikálno-vzostupný (VV) – je charakteristický pre práce na hrubých inštaláciách, zvis-
lých rozvodoch (stúpačkách) vodovodu, kanalizácie ap.;

„„ vertikálno-zostupný (VZ) – je charakteristický pre postup pri dokončovacích prácach
(povrchové úpravy, kompletizovanie inštalácií ap.);

„„ horizontálno-zostupný (HZ) – je charakteristický pre postup pri dokončovacích prá-
cach (potery, nášľapné vrstvy podláh ap.);

„„ vertikálny (V) – je charakteristický pre realizáciu komínov, bleskozvodov ap.

Obr. 5.2  Druhy smerov postupu čiat

Pri modelovaní priebehu výstavby zložitejších stavebných objektov je žiaduce smer staveb-
ných procesov zjednotiť, aby sa dosiahla optimálna dĺžka výstavby, nakoľko každá zmena
smeru postupu výstavby prináša časové oddialenie (technologickú prestávku).

strana 4 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

„„ požiadavkami na čerpanie zdrojov v čase (pracovníkov, finančných zdrojov, materiálov,
nasadenia potrebných mechanizmov).

Aby sme modelovaný priebeh výstavby mohli znázorniť v čase, používame tieto parametre:
„„ takt „K“ – je čas potrebný na vykonanie práce jednej čaty na jednom zábere. Udáva sa

počtom časových jednotiek – zmien, dní, týždňov. Tomuto parametru hovoríme hlavný
parameter časovej štruktúry,
„„ krok „K0“ – je časový interval medzi procesmi. Ideálne K = K0.

Obr. 5.3  Znázornenie „taktu“ a „kroku“

Čas trvania stavebného procesu môžeme vypočítať v  závislosti od druhu podkladov
takto (deterministický prístup z údajov databáz):
„„ pri prácach, kde vychádzame z  fyzických jednotiek produkcie a  zistiteľnej prácnosti,

bude
K = Q ˜ Nč
Nr ˜ t ˜ sm

kde: K – trvanie stavebného procesu (zmena),
Q – množstvo produktu (m. j. – m3, m2, t, ks, bm ap.),
Nč – norma času – prácnosť jednotková (Nh/m. j.),
Nr – počet pracovníkov vykonávajúcich stavebný proces,
t – počet hodín za zmenu,
sm – zmennosť (počet zmien v jednom dni).

Tento spôsob výpočtu sa uplatňuje väčšinou pri procesoch HSV, kde možno ľahko určiť roz-

sah prác vo fyzických jednotkách.

„„ pri prácach, kde vychádzame z  fyzických jednotiek produkcie a  zistiteľnej prácnosti,

bude

K = Pd ˜ FN ˜ sm
Nr ˜ t

kde: FN – finančný objem produkcie stavebného procesu (€),
Pd – hodinová produktivita práce pre proces (€.h-1).

strana 6 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

Tento spôsob výpočtu sa uplatňuje väčšinou pri procesoch PSV, kde sa nedá jednoduchým
spôsobom určiť rozsah vo fyzických jednotkách.

Čas trvania výstavby objektu možno v etape prípravy výroby približne určiť podľa vzťahu:

T0 = RN  
Pd ˜ Nr

kde: RN – rozpočtové náklady objektu (€),

Pd – priemerná mesačná produktivita robotníka (€.h-1),
Nr – priemerný počet robotníkov na objekte.

5.2 Časové plány a spôsoby ich zobrazovania

Časová štruktúra býva zvyčajne vyjadrená rôznymi formami časových plánov (grafov). V mi-
nulosti aj v súčasnosti boli vyvinuté, používali sa a používajú na organizáciu a koordináciu
výstavby tieto časovo-plánovacie modely:
„„ harmonogram – Ganttov graf,
„„ graf míľnikov,
„„ cyklogram – časopriestorový graf,
„„ graf potreby zdrojov – histogram,
„„ sieťový graf – graf zložený z uzlov a hrán.

5.2.1 Harmonogram (Ganttov graf)

Harmonogram alebo tiež Ganttov graf je grafické znázornenie časového sledu a doby trva-
nia jednotlivých zložiek výstavby (stavebných procesov) alebo etáp členitého diela. Umož-
ňuje radiť činnosti do jednej časovej osi. Inými slovami – je to časový plán definujúci ter-
míny, lehoty a intervaly (odstupy) medzi činnosťami. Je to najjednoduchšia forma modelu
časového priebehu prípravy a realizácie stavby. Priebeh činnosti je znázornený úsečkou,
ktorá môže niesť aj ďalšie informácie, napr. zhotoviteľa, počet pracovníkov, cenu atď.
Výhodou je jeho jednoduchosť, zrozumiteľnosť a prehľadnosť.

Základnou nevýhodou v jeho klasickej podobe je predovšetkým veľká prácnosť pri zosta-
vovaní, pri väčšom počte činností sa ťažko pamätajú väzby medzi činnosťami a statický
charakter. Navyše neumožňuje sledovať jednotlivé činnosti v priestore a v ich vzájomných
súvislostiach.

V súčasnej dobe spracovanie harmonogramov uľahčujú počítačové programy, ktoré posky-
tujú možnosť:
„„ využiť pre spracovanie harmonogramu konkrétny objekt zo vzorových harmonogramov,

© Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019 strana 7

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

„„ zaviesť nadväznosti medzi činnosťami,
„„ rozložiť cenu pre jednotlivé činnosti do času a urobiť súčet podľa jednotlivých časových

období,
„„ urobiť automatizovaný výpočet počtu pracovníkov a ďalších nárokov stavby do času,
„„ použitím výpočtovej techniky automaticky aktualizovať harmonogram (je však žiaduce

aktualizáciu si overiť s ohľadom na možný rozdiel medzi časovým a vecným plnením),
„„ pri posune lehoty výstavby v čase alebo pri zmene dĺžky výstavby činností automaticky

prepočítať cenu a potreby.

Nasledujúci graf je typickým príkladom Ganttovho grafu – harmonogramu aj s vyznačením
dvoch míľnikov a závislostí medzi jednotlivými činnosťami. Spracovaný je programom MS
Project.

Obr. 5.4  Príklad harmonogramu (Ganttovho grafu)

5.2.2 Graf míľnikov

Graf míľnikov je podobný harmonogramu, ale na rozdiel od harmonogramu znázorňuje iba
hlavné udalosti, tzv. míľniky. Míľniky sú podstatné, dôležité alebo závažné udalosti, často
sú predpísané zmluvou medzi investorom a zhotoviteľom. Míľniky nemajú trvanie ako akti-
vity, ale sú jednoducho ukončením aktivít a sú čiastočnými vstupmi pre stanovenie väzieb
a  závislostí medzi aktivitami. Stanovenie dátumov jednotlivých míľnikov je založené na
praktických zásadách alebo skúsenostiach. Graf míľnikov sa používa ako vhodný nástroj
pre kontrolu a podávanie správ o postupe výstavby zástupcom investora alebo vedúcim
pracovníkom zhotoviteľa. Každý míľnik musí mať stanovený vecný obsah (množstvo, stav
vykonaných prác).

5.2.3 Cyklogram (časopriestorový graf)

Cyklogram (časopriestorový graf ) umožňuje zobraziť činnosti v čase a priestore. Na vodo-
rovnú os sa vynáša čas a na zvislú priestor (zábery). Činnosť je znázornená šikmou čiarou,
ktorá prebieha priesečníkmi zodpovedajúcimi určitému času a priestoru.

strana 8 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019

AKO MANAŽOVAŤ STAVEBNÉ PROCESY

5  MODELOVANIE PRIEBEHU VÝSTAVBY

Histogram je stĺpcový diagram (stĺpikový graf ) tvorený pravidelnými rovnobežníkmi, kto-
rých základne (os „x“) majú dĺžku zvolených časových intervalov (dni, týždne, mesiace)
a ktorých výšky (os „y“) majú veľkosť príslušných absolútnych alebo relatívnych početností
– objemov alebo množstiev zvolených zdrojov. Predstavuje bežnú formu zobrazenia po-
treby zdrojov v čase.

Okrem tejto formy sa používa aj kumulatívna forma, kde je znázornená celková potreba prí-
slušného zdroja načítane/sčítane od začiatku výstavby až po príslušný termín, prípadne do
ukončenia výstavby.

Na obrázku 5.6 je príklad histogramu, ktorý vyjadruje potrebu pracovných síl v čase. Pokiaľ
je graf potreby pracovníkov reálny (to znamená, že nie je problém zabezpečiť plánovaný
počet pracovníkov v  čase), dajú sa naplánovať prostriedky na mzdy a  k  tomu súvisiace
platby.

Obr. 5.6  Histogram pracovníkov – príklad

5.2.5 Sieťový graf

Proces výstavby je možné rozložiť na základné plánovacie prvky, medzi ktoré patria predo-
všetkým stavy (časové okamžiky), ktorými výstavba prechádza, a činnosti (aktivity), kto-
rými sa uskutočňuje prechod z jedného stavu do druhého. Proces výstavby sa potom dá
znázorniť zoradením týchto stavov a činností do sieťového grafu, ktorý je modelom vý-
stavby objektu, stavby alebo akéhokoľvek projektu.

Základnými pojmami v súvislosti s vizualizáciou časových plánov prostredníctvom metód
sieťových analýz sú:
Graf – môžeme definovať ako systém, ktorý sa skladá z množiny bodov (uzlov) a väzieb
(hrán) medzi týmito uzlami. Uzol je potom prvok systému (množiny), ktorý vytvára graf,
a hrana je prvok, ktorý spája uzly navzájom.

strana 10 © Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o., Bratislava, 2019