Zachovanie a pokračovanie - náhľad

Igor Krpelán

ZACHOVANIE
A POKRAČOVANIE

RODU

...kniha o strate historického vedomia,
o múdrosti starcov, zmysle vecí,
o krížiku, ktorý predĺži domu život,
o tom, koľko hliny treba na upečenie chleba,
ako vajce ochráni strechu,
ale najmä o povahe miesta
a návratoch pre budúcnosť

Úvodné slovo autora

Prečo tretie – doplnené vydanie?
Prvé vydanie knihy v roku 1996 bolo literárnym debutom autora, na podnet Spol-

ku architektov Slovenska, prostredníctvom vydavateľstva Merkantil Banská Bystrica,
s finančnou podporou Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Druhé vydanie realizovalo
vydavateľstvo JAGA Bratislava v roku 1998. V obidvoch prípadoch bol celý náklad po-
merne rýchlo vypredaný a záujem o knihu trvá. To je jeden z predpokladov, že dielo
má perspektívu byť pomôckou pre tých, ktorých problém záchrany ľudovej architektú-
ry zaujíma a k tejto oblasti tradičnej stavebnej kultúry majú vzťah. Ďalším, nie menej
dôležitým, dôvodom je pomerne rozsiahly archív materiálu získaného autorom, ktorý
v prvých dvoch vydaniach nebol použitý. Tretím dôvodom je retrospektívny pohľad na
vývoj stavebnej kultúry od publikovania predchádzajúcich dvoch vydaní s  príkladmi
realizácie stavieb rešpektujúcimi tradičné formy a  z  nich vychádzajúcich. Podnetom
pre opakované uvedenie knihy do života je aj smutná skutočnosť poškodeného vzťahu
k vlastnej kultúre ako dôsledku nízkej úrovne poznania jej skutočných hodnôt.

„Na počiatku bola krajina. Múdra, prísna, do seba uzavretá.
Sama v sebe a sama pre seba. Potom prišiel človek!“
Milan Rúfus

Venovanie

Kniha je venovaná spomienke na starých majstrov – „Žúborovcov“ zo Zázrivej – za
to, že mi poskytli vzdelanie, ktoré sa ináč nadobudnúť nedá, a pomohli mi priblížiť sa
k pochopeniu zabudnutých múdrostí vekov. Ďakujem im aj všetkým tým, ktorí neod-
mietli takto získané poznanie mojím podaním vnímať a  podporili ma v  jeho šírení.
Chcem poďakovať za ochotu a spoluprácu aj tým, ktorí prispeli informáciami a doku-
mentáciou použitou v tejto publikácii, menovite Ing. arch. Petrovi Lackovi s kolektívom,
Ing. arch. Imrichovi Pleidelovi, Ing. arch. Tiborovi Zelenickému, Ing. arch. Štefanovi
Moravčíkovi, Ing. arch. Martinovi Mihálymu, Ing. arch. Ivanovi Hojsíkovi, MUDr. Bohu-
slavovi Hlôškovi, Marekovi Lackovi, Ing. arch. Štepánovi Valouchovi, Ing. arch. Jiřímu
Opočenskému, starostom obcí: Štefanov na Orave, Hruštín, Zuberec, Veličná , Orav-
ské Veselé. Za pomoc, neoceniteľné rady a  trpezlivosť pri ich poskytovaní ďakujem
PhDr. Jurajovi Langerovi, CSc., a Mgr. Richardovi Janoštinovi.

A ešte chcem poďakovať okolnostiam, ktoré mi boli naklonené, aj tým, ktoré v ak-
tuálnom čase zdanlivo konali v môj neprospech, ich pozitívny zmysel som pochopil až
neskôr.

autor

Jozef Žúbor Adam Žúbor Adam Marko
*1919 *1922 *1926
†1988 †1989 †1998

Majstri zo Zázrivej, ktorí ma učili chápať zmysel vecí

Hieronym Balko, Z Malatinej, 2009, kresba rudkou, 28 x 18,5 cm, majetok autora

1. kapitola

Spomienky na minulosť

114 Spomienky
na minulosť

Ľudová architektúra – pokus o definovanie

Napriek viacerým, nie vždy vydareným, pokusom o  exaktné zostavenie typológie
tvaroslovia ľudovej architektúry, nielen na Orave, stále pretrváva snaha o vytvorenie
šablóny, ktorá by mala byť kľúčom pre jednoznačné lokalizovanie objektov ľudové-
ho staviteľstva. Čo je zvlášť nebezpečné, že sa takáto nejasne definovaná šablóna
aj používa, hoci sa ju doposiaľ ani na relatívne malom území nepodarilo objektívne
sformulovať. Lebo práve rôznorodosť aplikácie detailov, aj v lokalitách so spoločnými
základnými znakmi, znemožňuje takýto prístup. Pokiaľ sa nevzdáme tejto predstavy
a  nesústredíme sa len na pomenovanie najčastejšie uplatňovaných a  tým charakte-
ristických znakov regiónu, ľudová architektúra zanikne bez toho, aby sme vedeli, aký
mala zmysel a čo v sebe vlastne skrývala. Vzhľadom na toto konštatovanie sa pokúsi-
me naznačiť východiská a možnosti pri záchrane existujúceho fondu objektov pôvod-
nej architektúry a ciest pre jej ďalší vývoj.

Ľudová architektúra – jednota formy a obsahu

Minulosť
Niekedy v dávnej minulosti, v čase, keď si človek uvedomil, že jedným z predpokla-

dov prežitia v krajine je strecha nad hlavou, keď už jaskyne a podobné prírodné útvary
nestačili na splnenie životných potrieb obyvateľov, pristúpili ľudia k budovaniu svojich
príbytkov. Bol to dlhodobý, určite zložitý, v súčasnosti aj ťažko opísateľný proces. Za
zmienku stojí, že osídlenie Oravy je datované podľa informácií z archeologického výs-
kumu na Ostrej a Tupej skale vo Vyšnom Kubíne do obdobia 7. – 4. storočia pred n. l. Aj
mnohé ďalšie archeologické náleziská odkrývajú dejiny tohto regiónu s vystriedaním
takmer všetkých známych pravekých a stredovekých kultúr (obr. 1, 2).

Vývoj objektov ľudového staviteľstva nebol priamočiary a  nemal vždy vzostupnú
úroveň – boli obdobia návratov k primitívnejším formám. Dôvodom bola reálna potre-

Obr. 1 Púchovské sídlisko v staršej a mladšej dobe rím- Obr. 2 Slovanské opevnené sídlisko 12. – 13. stor. n. l.,
skej na prelome letopočtov, Ostrá skala nad Vyšným Ostrá skala nad Vyšným Kubínom (pokus o rekonštruk-
Kubínom (pokus o rekonštrukciu) ciu)

Zachovanie a pokračovanie rodu

17

rekonštrukcie objektov v múzeách nebola vždy založená na dôslednom poznaní tech-
nologických a konštrukčných princípov uplatňovaných v dobe ich vzniku. Paradoxom
je aj zákonom stanovená povinnosť uplatňovať technológie a stavebné postupy podľa
aktuálnych stavebných noriem aj na muzeálnych exponátoch pôvodnej architektúry,
čo je devastáciou pravého zmyslu a  vlastností tradičných foriem a  stavebných kon-
štrukcií. Povrchnosť poznania a  uplatňovania tradičných postupov sa prejavuje na
mnohých objektoch horšou konštrukčnou kvalitou prvkov, ich nižšou životnosťou či
estetickou úrovňou (omietky, hlinené podlahy, šindľová krytina a iné). Napriek tomuto
konštatovaniu je dobré, že sa aspoň takýmto spôsobom zachovala šanca pochopiť
raz v budúcnosti ich pravý zmysel a nepremárnila sa príležitosť ich návratu do života
v iných podmienkach. Na druhej strane nájdeme v múzeách ľudovej architektúry prí-
klady adaptovania niektorých objektov na nové potreby prijateľným spôsobom s upra-
venými podkroviami, hygienickým vybavením a  pod. Potreba obnovy vzťahu k  tejto
architektúre, najmä obyvateľov vidieka, je najnaliehavejšia práve v prípadoch zacho-
vaných objektov na pôvodnom mieste, rezervácie ľudovej architektúry nevynímajúc.
Základným predpokladom na zvládnutie tohto problému je poskytnúť dobré príklady
adaptácie objektov na nové potreby v nových podmienkach, pri zachovaní ich charak-
teru. Existenčnú istotu tejto etapy vývoja stavebnej kultúry môže zabezpečiť len zmy-
sluplné využitie stavieb zodpovedajúce aktuálnym požiadavkám s primeraným užíva-
teľským štandardom. Pre dosiahnutie kvalitného – neznehodnocujúceho – výsledku je
nevyhnutné poznanie zásad uplatňovania charakteristických znakov s pochopením ich
pravého zmyslu. Ináč je tu riziko, že sa zásahy do týchto objektov zvrhnú na gýčovité
plagiátorstvo poškodzujúce tak pôvodné kvality, ako aj nové konštrukcie a riešenia. Zá-
chrana zodpovedným spôsobom má byť odkazom úcty súčasnej generácie k vlastnej
kultúrnej identite, pre tých, čo prídu po nás. Žiaľ, v súčasnosti máme možnosť vidieť
viac nekvalitných riešení prezrádzajúcich nízku úroveň poznania tejto oblasti kultúry
a tomu zodpovedajúci vzťah k nej. Čo zvlášť varuje v podobných prípadoch, je fakt, že
sa takéto stavby stávajú vzorom pre mnohých tých, ktorí majú síce pocit úprimného
vzťahu k  ľudovej architektúre, ale chýba im skutočné poznanie racionálnych faktov
s ňou súvisiacich. Nemožno im zazlievať, že podľahnú arogantnej ponuke povrchných
plagiátorov, ktorým unikol pravý zmysel vecí, alebo sa oň ani nezaujímali. Týka sa to tak
úprav existujúcich objektov, ako aj výstavby nových v duchu tradičného staviteľstva. Sú
však aj dobré realizácie, ktoré ale zostávajú akoby v úzadí, ich publicita výrazne zao-
stáva za vyfintenou nekvalitou. Príčina je, ako v mnohých iných oblastiach súčasného
života, v konzumnom vnímaní hodnôt a presadzovaní komerčných záujmov. Smutná
je aj skutočnosť, že niektorých majiteľov pôvodných objektov negatívne poznamena-
la doba, keď drevenica bola synonymom biedy, a  oni sa s  tým nedokázali vyrovnať.
Pod vplyvom tohto hendikepu zaniklo mnoho hodnotných objektov tradičného stavi-
teľstva. Nešťastím pre tradičnú stavebnú kultúru je aj z toho vyplývajúci názor, že tieto

Zachovanie a pokračovanie rodu

21

Obr. 4 Mapa Oravy

26

Obr. 7 g) Vyšný Kubín, dom s hospodárskou prístavbou
Obr. 7 h) Veličná, dom s „výškou“
Obr. 7 i) Veličná, dom s „výškou“
Obr. 7 j) Veličná, dom s „výškou“

2. kapitola

Využiteľnosť pôvodných
objektov ľudovej

architektúry v súčasnosti

292 Využiteľnosť pôvodných objektov
ľudovej architektúry v súčasnosti

Predpokladom zachovania akéhokoľvek stavebného diela je jeho existenčná
opodstatnenosť – inými slovami zmysluplné využitie. Nesplnenie tohto predpokladu
postihuje najmä drevené stavby. Samotný fakt, že opustené domy nie sú vetrané
a vykurované, je príčinou ich prirodzeného chátrania. Pre splnenie uvedeného pred-
pokladu zachovania sa ponúka niekoľko riešení: využiť objekty pre dokumentačné
účely s dôsledným zachovaním ich pôvodného stavu na pôvodnom mieste formou
muzeálnej expozície alebo ich preniesť do múzea ľudovej architektúry „skanzenu“.
Pre väčšinu objektov však zostáva jediné – praxou overené – riešenie: prispôsobiť
sa súčasným požiadavkám. Predísť ich totálnej likvidácii hodnotnou adaptáciou za-
bezpečujúcou dobe zodpovedajúci užívateľský štandard pri rešpektovaní ich typo-
logického charakteru. Ako už bolo spomenuté, hlavným poslaním tejto publikácie
je hľadať spôsob záchrany pôvodných objektov ľudovej architektúry ich využitím
v  súčasných podmienkach. Možnosti využitia týchto objektov tvorí reálny objem
domu a jeho konštrukčný systém. Objem v poskytnutom priestore pre dosiahnutie
plošných potrieb budúceho využitia a konštrukčný systém najmä z hľadiska možnos-
tí variabilných úprav dispozície a opakovateľné použitie konštrukčných prvkov. Nové
využitie objektov ľudovej architektúry by v prvom rade malo zodpovedať ich pôvod-
nému účelu. Obytné domy by mali slúžiť na stále alebo príležitostné ubytovanie. Sú
však možné aj prípady, keď je ich záchrana podmienená zmenou ich pôvodnej funk-
cie s ohľadom na aktuálne potreby vlastníka či užívateľa. Aj v minulosti, z čias aktív-
neho využívania objektov ľudovej architektúry, sú známe prípady užívania objektov
pôvodne určených na bývanie na iné potreby – obchod, hostinec, škola a pod. – bez
výrazného poškodenia ich architektonickej hodnoty. Základná využiteľnosť existu-
júcich obytných objektov ľudovej architektúry je teda daná ich pôvodným účelom.
Úroveň využiteľnosti týchto objektov v nezmenenom stave však nespĺňa ani nároky
štandardného vybavenia obytných domov. Najmä z hľadiska základného hygienické-
ho vybavenia, ale aj plošných potrieb, dispozičného riešenia a iných stavebnotech-
nických hľadísk. Tieto nároky vyvoláva využitie pre trvalé bývanie formou rodinného
domu, ale aj sezónne či príležitostné bývanie v rámci rodinnej rekreácie alebo pre
účely cestovného ruchu. Bez zohľadnenia uvedených požiadaviek si táto architektúra
ťažko opäť nájde svoje miesto v reálnom živote. Existujúce hospodárske objekty ešte
vo väčšej miere stratili svoje pôvodné poslanie. Ich vylúčením zo štruktúry obce by
však charakter typickej zástavby ako celok utrpel. Pritom zostáva ešte dosť doplňuj-
úcich činností, ktorým by mohli slúžiť: pre kultúrno-spoločenské účely, hospodárske
a  športové využitie, remeselnú malovýrobu, prípadne obchodnú činnosť a  služby.
Ideálnym využitím týchto objektov by však rozhodne bol aspoň čiastočný návrat k ich
pôvodnému poslaniu – chovu hospodárskych zvierat a súvisiacim činnostiam aspoň
približujúcim sa spôsobu života na dedine.

Zachovanie a pokračovanie rodu

137

Navrhnuté úpravy – autor: Bohuslav Hlôška, 2000

Pôdorys prízemia Priečny rez
Pohľad z juhozápadu Pohľad z juhovýchodu

Realizované úpravy

3. kapitola

Pokračovanie rodu –
vývoj stavebnej kultúry
transformovaním tradícií
v nových podmienkach

144 3 Pokračovanie rodu – vývoj stavebnej kultúry
transformovaním tradícií v nových podmienkach

V tejto časti budú uvedené príklady nových stavieb vychádzajúcich z tradičných ar-
chitektonických foriem s ukážkami realizácií na Slovensku a v zahraničí. Dajú sa pova-
žovať za dobré príklady hodné nasledovania a inšpiráciu, lebo v súčasnosti sa, žiaľ, pre-
sadzujú ako vzory viac tie horšie – pseudokultúrne – stavebné diela, ktoré sú dôkazom
nevedomosťou poškodeného vzťahu k vlastnej kultúre.

Je dobré odkrývať hodnoty kultúrneho prostredia uplatnené v priebehu vekov, hľadať
odpovede zašifrované v poznaní generácií, nachádzať paralely a použiteľné – históriou
overené – princípy. Je dobré, ak hľadáme aj nové cesty, ale treba si uvedomiť, že skutoč-
né hodnoty vytvorené v súčasnosti zase overí až čas, tak ako my hodnotíme a posud-
zujeme architektúru, ktorá je produktom minulosti rôznych vývojových etáp civilizácie.
Musíme si však uvedomiť rozdiely medzi možnosťami, keď ľudia mali k dispozícii dlhodo-
bo ustálené podmienky kraja, uvažovanie nemali zahltené mnohokrát deformovanými
informáciami, ale mali skúsenosti získané reálnym – empirickým – poznaním prírodných
zákonov a uplatnením z nich vychádzajúcich princípov. Bola to nekomplikovaná filozofia,
keď veci mali svoj skutočný racionálny zmysel, keď na prvom mieste bol účel a potreba
v súlade s úctou k prostrediu, dôsledne využívajúc dôverné poznanie miesta a prírod-
ných produktov poskytovaných lokalitou. Tendencie uplatňovania paradoxu sa zrejme
nikto z nás nedokáže zbaviť bezo zvyšku. Obdivovanie sterilne čistého funkcionalizmu
a  súčasne podvedomá potreba vyplývajúca z  genetického poznamenania minulosťou
s túžbami po útulnom prostredí a istotou naplnenou maličkosťami izby starej mamy je
dilemou každého z nás. Pritom si dovolíme tvrdiť, že tieto dva zdanlivo odlišné smery
majú veľa spoločného a vzájomne sa nevylučujú. Byť za každú cenu originálny je v pori-
adku, ale aj to by malo mať svoje hranice. Dôležitá je schopnosť nepodľahnúť pokušeniu
zužitkovať neodbytnú myšlienku v snahe prekonať všetko, čo bolo doteraz, zabúdajúc,
že sme súčasťou prostredia formovaného nielen prírodnými podmienkami, ale aj po-
znamenaného generáciami tvorcov s invenčnou a kreatívnou disponovanosťou, ktorých
diela ešte stále predstavujú nepochybnú hodnotu. Architektúra je jediným kultúrnym
prejavom, za ktorým sa nedajú zavrieť dvere, zatiahnuť opona alebo vypnúť audiovizu-
álna technika. Súčasne je neprehliadnuteľným reprezentantom úrovne kultúry národa
a  doby, v  ktorej vznikla. A  v  tejto súvislosti si treba uvedomiť, že odmietaním a  nere-
špektovaním vzorov z minulosti často len dokazujeme nízku úroveň poznania vlastnej
kultúry či neúctu k nej. Emotívny vzťah však nestačí bez poznania racionálnych faktov
súvisiacich s predmetom tohto vzťahu. Pochopenie zmyslu zásad a princípov tradičného
staviteľstva otvára úžasné možností ich aplikácie v súčasnosti a predpoklady riešenia ak-
tuálnych problémov. Je chybou, ak sa za prejav vzťahu k tradičnej architektúre považuje
realizácia plagiátov poznamenaných nepochopením zmyslu vecí, čo je pravou príčinou
ich nízkej estetickej a užívateľskej kvality. Naopak, použitie overených charakteristických
znakov regiónu asociačnou formou, abstrahovaním prvkov v nových súvislostiach zod-
povedajúcich aktuálnym potrebám a  možnostiam doby, je cestou k  modernej archi-

150 3 Pokračovanie rodu – vývoj stavebnej kultúry
transformovaním tradícií v nových podmienkach

Realizácia

Zachovanie a pokračovanie rodu

161

Príklad č. 27 (obr. 95)

Moderná stavba v tradičnom architektonickom prostredí – Filzmoss (Rakúske Alpy)

Objekt, ktorého umiestnenie aj forma zodpovedá tradičnej stavebnej kultúre mie-
sta bez ohľadu na časový rozdiel vzniku. Ukážkový príklad kvalitnej, štýlovo čistej
transformácie charakteristických architektonických znakov lokality v nových pod-
mienkach.

Hieronym Balko, Dom s pavlačou, 2009, kresba rudkou, 27,5 x 19 cm, majetok autora

4. kapitola

Konfrontácie

4164 Konfrontácie

Nasledujúce strany sú venované ukážkam realizácií objektov v  duchu tradičného
staviteľstva i  stavebným úpravám jedného existujúceho objektu, ktoré dokumentu-
jú prístup a  úroveň zvládnutia problému. Dotkneme sa aj otázky škôd na kultúrnej
identite slovenských dedín spôsobených novou výstavbou, kde úcta k  prostrediu je
nepodstatnou brzdou pri presadzovaní individuálnych záujmov. Formou porovnáva-
nia chybných a dobrých príkladov sa pokúsime priblížiť k uvažovaniu tvorcov pôvod-
ných objektov v období, keď výsledky reálnych životných skúseností mnohých gene-
rácií overil čas a  stavebné princípy dosiahli ustálené formy. Na jednej strane sú to
príklady pochopenia zmyslu veci, rešpektu k  objektu, v  súlade s  tradičnou formou
zodpovedajúcou miestu, bez neopodstatneného povýšenia dekorácie nad racionálny
zmysel stavebného diela. Na druhej strane, naopak, postupy svedčiace o nepochopení
technického a estetického charakteru objektu transplantovaním vzorov z iných loka-
lít, či dokonca cudzokrajných, alebo prehnanou rustikalizáciou, čo prevažne vyplýva
z  nedostatočných znalostí ustálených stavebných druhov, tvaroslovia detailov, kon-
štrukčných princípov a technologických postupov. Na týchto obrázkoch je uvedených
niekoľko chýb spôsobených aj nedostatkom informácií, absenciou poznania skutoč-
ného charakteru pôvodných objektov tradičnej architektúry – podriadenej aktuálnym
organickým potrebám – a z nich vyplývajúcich parametrov stavebných prvkov, ktorých
formálne znaky boli dôsledkom podriadeným účelu. Pochopenie tejto „filozofie“
umožňuje zvládnuť úpravy chalúp kvalitne – kontinuálnym nadviazaním súčasnosti na
minulosť – aj pri použití nových konštrukcií, materiálov a technológií. Pokiaľ sa nepre-
kročí rámec prirodzenej potreby vyplývajúcej z  funkcie konštrukcie alebo materiálu,
a jeho výzdoba je len detailom umocňujúcim jeho vzhľad, architektúra neutrpí, nesie
znaky prirodzeného vývoja priznávajúc svoju minulosť aj charakter doby úprav. Zakrý-
vanie pôvodných znakov ani prehnané vtláčanie falošného dojmu pôvodnosti novým
prvkom a materiálom nie je v prospech výsledného efektu. V lepších prípadoch sú sta-
vebné úpravy hľadaním cesty záchrany týchto objektov aj za cenu omylov, v horších sú
pôvodné stavby výrazne a často nenapraviteľne znehodnotené. Uvedené príklady sú
dôkazom, že na dosiahnutie súladu objektov s miestom, aspoň vo formálnom preja-
ve, nestačí emotívny vzťah k tejto architektúre, ale je potrebné aj racionálne pozna-
nie súvisiacich faktov. Autor si týmto porovnávaním neprivlastňuje právo hodnotenia
vkusu realizátorov predložených príkladov – zväčša bez dostatku skúseností –, chce
však v dobrej viere pomôcť vyvarovať sa zásadným chybám pri zásahoch do objektov
ľudovej architektúry našich dedín. Tieto príklady realizácie – dobré aj zlé – by mali byť
pomôckou pri hľadaní odpovedí na mnoho otázok spojených s touto zložitou témou.
Základná otázka, na ktorú treba hľadať odpoveď pri realizácii adaptácie pôvodného
objektu tradičného staviteľstva, znie: „Ako by to urobil jej tvorca v súčasnosti?...“

Zachovanie a pokračovanie rodu

171

Replika drevenej chalupy dolnooravských kopaníc, ktorá sa stala prirodzenou
súčasťou krajiny dôsledným rešpektovaním miesta a prispôsobením stavby pomerne
zložitým terénnym podmienkam.

Obr. 101

Tento príklad je ukážkou stavebných úprav obytného domu s hospodárskymi prístav-
bami, z obce na hraniciach Oravy s Liptovom, predstaviteľa tradičného staviteľstva lo-
kality. Úpravy rešpektujú charakter objektu priznaním jeho minulosti, ako aj citlivými,
racionálnymi zásahmi pre dosiahnutie dobe zodpovedajúceho úžitkového štandardu.

Obr. 102 a