EUROSTAV_9_2023

Odborno-vedecký recenzovaný časopis o stavebníctve a architektúre EUROSTAV 9/2023 HLAVNÁ TÉMA: PROTIPOŽIARNA OCHRANA BUDOV 9/2023  29. ročník  ISSN 1335 - 1249  Cena 5,40 € vydáva Nakladatelství FORUM, s.r.o. ŠPECIÁL Nebytové budovy TÉMA Technická infraštruktúra Časopis EUROSTAV už kúpite aj v sieti Mediaprint-Kapa

Viac o školeniach a možnosť prihlásiť sa nájdete na www.forum-media.sk/produkty STAVEBNÝ DOZOR: NOVÉ POVINNOSTI A ZÁKON O VÝSTAVBE NOVÝ ZÁKON O VÝSTAVBE = REVOLUČNÉ ZMENY Termín: 19. 10. 2023 Prednáša: Ivan Pauer Miesto konania: online – priamy prenos, 9.00 – 14.00 Nový zákon o výstavbe mení pravidlá, zmeny čaká aj funkcia stavebného dozoru. Seminár má zoznámiť stavebný dozor s právnymi predpismi v stavebníctve a s ich aplikáciou v praxi. Vďaka semináru sa dozviete všetko potrebné – ako sa pripraviť na kontrolnú prehliadku stavby či aké povinnosti a zodpovednosť má človek vykonávajúci stavebný dozor. PRE STAVEBNÉ FIRMY: POVINNÁ ELEKTRONIZÁCIA OD ROKA 2024 Termín: 29. 11. 2023 Prednáša: Ing. Hilda Regulová Gajdošová, Ivan Pauer, JUDr. Alena Gallo, JUDr. Gabriel Havrilla Miesto konania: online – priamy prenos, 9.00 – 15.00 hod. Viete, že po novom kaucia za námietky vo verejnom obstarávaní prepadá Úradu pre verejné obstarávanie? Ako sa znižujú limity pri elektronickom verejnom obstarávaní? Zjednoduší elektronizácia územného plánovania a povoľovacieho konania proces výstavby? Bude od 1. 1. 2024 elektronický stavebný denník povinný? Kolektív odborníkov vám poskytne komplexný prehľad legislatívnych požiadaviek na stavebný sektor a objasní, ako sa s nimi vyrovnať. STAVBYVEDÚCI: NOVÉ POVINNOSTI A ZÁKON O VÝSTAVBE NOVÝ ZÁKON O VÝSTAVBE = REVOLÚCIA PRE STAVBYVEDÚCICH Termín: 8. 11. 2023 Prednáša: Ivan Pauer Miesto konania: online – priamy prenos, 9.00 – 14.00 hod Seminár zoznámi stavbyvedúceho s právnymi predpismi v stavebníctve a s ich aplikáciou v praxi. Vďaka nemu sa dozviete všetko potrebné – ako sa pripraviť na kontrolnú prehliadku stavby či akú sú povinnosti a zodpovednosti stavbyvedúceho. Ako hlavný nositeľ odborného vedenia realizácie stavby si ozrejmíte uplatňovanie manažérskych zručností v praxi. BLÍŽIACE SA ODBORNÉ ŠKOLENIA

1 EUROSTAV september 2023 aktuálne Podľa údajov Európskej asociácie pre tepelné čerpadlá z roka na rok stúpa obľuba tepelných čerpadiel. Vlani narástol záujem o ne medziročne o viac ako 50 % a na Slovensku sa zakúpilo takmer 13 500 kusov. Najväčší záujem – 11 555 ks – bol o čerpadlá typu vzduch-voda. Práve ponuku takýchto čerpadiel rozširuje tento rok japonská spoločnosť Panasonic o dva rady Aquarea K a Aquarea L. Aquarea K je vynikajúce riešenie pre novostavby. Aquarea L ponúka zasa možnosť jednoduchého pripojenia k existujúcim radiátorom, preto je vhodná na rekonštrukcie rodinných domov. Oba rady ponúkajú účinnosť, komfort, krásny dizajn, kompaktné spracovanie, menšie priestorové nároky a množstvo pokročilých funkcií. Čerpadlo s výkonom v rozmedzí 3 – 9 kW do rodinného domu s kompletnou montážou s nádržou na teplú úžitkovú vodu znamená investíciu 6 250 až 10 500 eur. „Sezónna účinnosť tepelných čerpadiel sa v našich podmienkach pohybuje okolo 180 –200 %. V porovnaní s vykurovaním plynovým kotlom tak možno ušetriť dve tretiny nákladov,“ prezrádza Marek Hvozdík, hlavný zástupca spoločnosti Panasonic na Slovensku. Návratnosť investícií urýchľujú dotácie. „Od 6. septembra je vyhlásená už štvrtá výzva programu Obnov dom, ktorá bude otvorená pre 10 000 záujemcov. Pri úspore 30 – 60 percent primárnej energie môže maximálna výška príspevku dosiahnuť 15-tisíc eur, pri úspore o viac ako 60 percent až 19-tisíc eur,“ hovorí Hvozdík. Nové diaľkové ovládanie ponúka optimalizované používateľské rozhranie a zlepšené funkcie, napr. duálny systém ovládačov na nezávislé ovládanie dvoch zón v rámci domácnosti. Tepelné čerpadlá Aquarea K a L možno pohodlne ovládať aj vďaka riadiacemu systému AC Smart Cloud, ktorý umožňuje diaľkové ovládanie smartfónom alebo tabletom a ponúka celý rad funkcií vykurovania a chladenia, ako sú časovač, nočný režim, automatický reštart pri výpadku prúdu, možnosti napojenia na systém smart home a predovšetkým sledovanie spotreby energie. Okrem toho sa môžu čerpadlá pripojiť k službe AC Service Cloud. Tá umožňuje technikom servisnej spoločnosti vzdialene pristupovať k tepelným čerpadlám, nastavovať jednotky, prípadne vykonávať vzdialenú údržbu alebo diagnostiku porúch. Vďaka tomu možno šetriť náklady klientom. Nové tepelné čerpadlá ponúkajú vysoký výkon pre každý domov, pracujú bez ohľadu na klimatické podmienky a ich činnosť neovplyvňujú ani nízke vonkajšie teploty. Kompresor pracuje až do vonkajšej teploty –25 °C. Predstavujú energeticky úsporné zariadenia (trieda A+++), ktoré sú zároveň veľmi tiché. Čerpadlá Panasonic Aquarea K, vhodné pre novostavby, využívajú ekologické chladivo R32 a sú k dispozícii v radoch High Performance a T-CAP pre extrémne chladné podmienky. Panasonic Aquarea L je zase ideálne pre rekonštruované domy s pôvodným systémom radiátorov. www.panasonic.sk Ideálne tepelné čerpadlá pre novostavby aj rekonštrukcie Bezkonkurenčná lokalita, veľkosť a dispozičné usporiadanie bytových jednotiek, ako aj kvalita vyhotovenia a použitých materiálov predurčujú projekt Rezidencia Kesselbauer na trvalé bývanie. Rodinný charakter bývania podporuje aj vnútroblok v parkovej úprave. Na súčasnejšie pôsobiacej časti je inštalovaný klasický kontaktný zatepľovací systém s minerálnou vlnou, predsadená fasáda je obložená vláknocementovými doskami, historická časť fasády využíva tepelnoizolačné dosky Multipor. www.xella.sk Multipor zdobí a izoluje fasádu Rezidencie Kesselbauer v Bratislave NOVINKY

EUROSTAV september 2023 obsah 2 OBSAH Vážení čitatelia, prichádzame s prvým jesenným číslom, v ktorom sme pre vás pripravili články zaoberajúce sa problematikou protipožiarnej ochrany a technickej infraštruktúry. Dočítate sa aj o nutnej transformácii stavebníctva na Slovensku a verejných nebytových budovách – týchto tém sa týkajú príspevky o rekonštrukcii divadla, drevostavbe materskej školy a architektúre zrekonštruovanej školy. Zaujímavé sú i poznatky o dielach neskorej moderny architekta Jozefa Schustera, ale aj príklad výstavby vo svete, tentoraz z Abú Zabí. Prajeme vám príjemné čítanie v prvých jesenných dňoch. Ďalšie jesenné číslo časopisu Eurostav vyjde 18. októbra 2023. SEPTEMBER 2023 NOVINKY 1 AKUÁLNE Stavebníctvo čaká hlboká transformácia 4 Európske aj slovenské stavebníctvo sa nachádza na križovatke. Narastajúca urbanizácia Slovenska, vytváranie nových hodnotových reťazcov, požiadavky na dekarbonizáciu budov a budovy s nulovými emisiami, trvalý nedostatok pracovnej sily, nedostupnosť bývania pre mladých ľudí a i. stupňujú tlak na urýchlenú transformáciu stavebníctva. O tom, ako sa na to pripraviť, sme sa porozprávali s Ing. Pavlom Kováčikom, PhD., MBA, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov. Spoločnosť Xella vyhlásila 29. ročník medzinárodnej študentskej súťaže 9 Súťaž na akademický rok 2023/2024 bude hľadať riešenie lokality pustnúceho amfiteátra v Starom Smokovci. Názov súťaže je „SCHOLÉ VO VYSOKÝCH TATRÁCH – CENTRUM ZLÉHO POČASIA“. PROTIPOŽIARNA OCHRANA Strojovne vzduchotechniky a rozvody vzduchu z hľadiska dispozície a PB stavieb 10 doc. Ing. Zuzana Straková, PhD., Ing. Pavol Štefanič, Ing. Tomáš Strenk, Ing. Viktória Állóová Vzduchotechnika sa pomaly stáva neoddeliteľnou súčasťou technického vybavenia každého stavebného objektu pozemného staviteľstva. Príčinou je meniaca sa klíma, ktorej dôsledkom je nárast priemernej ročnej teploty vonkajšieho vzduchu. NEBYTOVÉ BUDOVY Rekonštrukcia a dostavba Divadla Aréna na petržalskom nábreží 14 Ing. arch. Irena Dorotjaková Budova v historizujúcom slohu s typickými vežičkami nezmazateľne patrí k panoráme dunajského nábrežia Bratislavy už 134 rokov. Budova divadla bola v roku 1984 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2002 sa stal zriaďovateľom Divadla Aréna Bratislavský samosprávny kraj, ktorý na základe nevyhovujúceho technického stavu pristúpil k rekonštrukcii. Materská škola Tramín v bratislavských Krasňanoch 20 Ing. arch. Irena Dorotjaková Bratislava roky zápasí s nedostatočnými kapacitami v škôlkach. Mestská časť Rača našla vhodné miesto na výstavbu novej materskej školy a podarilo sa jej vytvoriť podmienky na vznik štyroch tried na Kadnárovej ulici. Moderná škôlka Tramín bude skonštruovaná z dreva a na kruhovom pôdoryse. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA Čo je zaujímavé vedieť o ekvitermickej regulácii? 23 doc. Ing. Daniela Koudelková, PhD. Teplota vzduchu v priestore je jeden zo základných parametrov tepelnej pohody, ktorý zabezpečuje vykurovací systém. Teplota vzduchu sa mení v rôznych prípadoch: pri pôsobení poruchových veličín, ako sú tepelné zisky, kolísaní teploty vykurovacej vody, prestavení jej žiadanej hodnoty zásahom človeka alebo v dôsledku vopred stanoveného časového programu regulátora. Fotovoltické panely a elektrická požiarna signalizácia 28 V súvislosti s nárastom inštalácií fotovoltických panelov je potrebné venovať pozornosť aj novým požiadavkám na protipožiarnu ochranu stavieb, hlavne v prípade, že sa fotovoltické panely inštalujú na strechu objektu. V súčasnosti túto problematiku nepokrýva žiadny špeciálny všeobecne záväzný predpis. ARCHITEKTÚRA Prístavba školy v Záhorskej Bystrici v kontexte 30 Ing. arch. Irena Dorotjaková V posledných rokoch sa mestská časť Záhorská Bystrica intenzívne rozvíja, čo prináša nielen výstavbu nových domov, ale najmä prísun nových obyvateľov a nárast počtu detí. Preto je víťazstvom mestskej časti, že sa jej podarilo kvalitne rozšíriť a pozdvihnúť architektúru pôvodnej školy modernými materiálmi a zvýšiť jej kapacitu. VÝSTAVBA VO SVETE Diplomatická akadémia Anwara Gargasha 36 Matej Motyka Projekt Diplomatická akadémia Anwara Gargasha v Abú

3 EUROSTAV september 2023 obsah OBSAH Zabí je príkladom vizionárskeho prístupu architektonickej spoločnosti Shape. Architektúra akadémie má korene v arabskej tradícii a jej hlavným motívom bola hra vonkajšej nepriehľadnosti a vnútornej transparentnosti. OCHRANA PAMIATOK Neskorá moderna kúpeľnej architektúry v diele Jozefa Schustera 42 doc. Ing. arch. Eva Borecká, PhD. Jozef Schuster patrí k najmladšej generácii architektov, ktorá v 60. rokoch 20. storočia dostala príležitosť vytvárať veľké urbanisticko-architektonické koncepty. Venoval sa tvorbe pre slovenské kúpeľné mestá, do ktorých navrhol početné stavby. Jeho najvýznamnejšie realizácie sa nachádzajú najmä v Bardejovských Kúpeľoch a Piešťanoch. INFOSERVIS Aktuality zo stavebného trhu 49 PREZENTÁCIA SPOLOČNOSTÍ AVAPS 13 GEZE 47 KAMI PROFIT 22 METROSTAV 19 SIEMENS 28 XELLA 52 ZSPS 8 SKSI 48 Foto: Pixabay Výkonná šéfredaktorka: Ing. arch. Irena Dorotjaková, [email protected] Služby čitateľom a distribúcia publikácií: E-mail: [email protected] Fotografie: firemné fotografie, autori príspevkov, archív Layout: Gama design s. r. o., Bratislava Vydáva: Nakladatelství FORUM, s.r.o., Střelničná 1861/8a, 182 00 Praha 8, Česká republika, IČO 27 180 271 Riaditeľka obchodu a marketingu: Ing. Jana Kóňová, Tel: 0915 692 988, [email protected] Obchodné oddelenie: Bronislava Martiniaková, Tel.: 0918 686 455 Tlač: Alfa print, s. r. o., Martin Distribúcia: L.K. Permanent, spol. s r. o. a Mediaprint-Kapa Dátum vydania: 29. 9. 2023 Vychádza: 10 krát v roku Ročné predplatné: 49 EUR (vrátane DPH v SR + poštovné 9,00 EUR, v ČR sa pripočíta poštovné podľa taríf Slovenskej pošty a. s.) Cena 1 výtlačku: 5,40 EUR Rozmnožovanie a ďalšie šírenie len s predchádzajúcim povolením vydavateľstva. Menom označené príspevky vyjadrujú názory autorov, avšak nie vždy aj redakcie. Za obsah reklamných článkov zodpovedá ich objednávateľ. Nevyžiadané materiály sa nevracajú. Platný je cenník z 1. 1. 2023. Evidenčné číslo EV 562/08. REDAKČNÁ RADA ČASOPISU EUROSTAV prof. Dipl.-Ing. Dr. Vladimír Benko, PhD., Slovenská komora stavebných inžinierov, Ing. Mag. Michal Pristaš, STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., doc. Ing. Katarína Gajdošová, PhD., Stavebná fakulta STU Bratislava, Ing. Peter Markovič, XELLA Slovensko, spol. s r. o., Ing. Rastislav Mihálik, SIEMENS s. r. o., Ing. arch. Martin Nedoba, GFI a. s., Mgr. Peter Robl, Budovy pre budúcnosť, o. z., Ing. Tomáš Sepp, Baumit, spol. s r. o., Peter Škvaril, Schüco International KG, organizačná zložka Slovensko, Ing. arch. Juraj Šujan, Slovenská komora architektov, Ing. arch. Roman Talaš, Inštitút urbánneho rozvoja, o. z., Siebert+Talaš spol. s r. o. Viac informácií o časopise na www.casopiseurostav.sk alebo naskenujte QR kód

EUROSTAV september 2023 aktuálne 4 AKTUÁLNE STAVEBNÍCTVO ČAKÁ HLBOKÁ TRANSFORMÁCIA Stavebníctvo v budúcnosti čakajú transformačné zmeny, čakajú nás aj na Slovensku Stavebníctvo Európskej únie priamo zamestnáva viac ako 13 miliónov pracovníkov a spolu s energetikou patrí medzi kľúčové odvetvia v boji proti klimatickým zmenám. Ak má stavebníctvo naplniť svoje dôležité poslanie v spoločnosti a hospodárstve, musí prejsť štrukturálnymi zmenami v celom hodnotovom reťazci. Odvetvie musí riešiť niekoľko výziev súčasne. Musí nahradiť chýbajúcich pracovníkov v odvetví a zároveň zvýšiť atraktívnosť sektora. V oblasti úspor energie je stavebníctvo odvetvím, ktoré bude realizovať komplexnú obnovu nášho fondu budov – čo je kľúč k zníženiu energetickej náročnosti budov v krajine. Stavebníctvo je už dnes konfrontované so zrýchľujúcim sa rozvojom technológií a silným vnímaním uhlíkovej stopy s výhľadom klimatickej neutrality. A to v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci až po inštaláciu na stavbe i v celom životnom cykle budov. Transformácia sa uskutoční v priebehu tohto a nasledujúceho desaťročia a povedie k hlbokým štrukturálnym zmenám v odvetví, k útlmu niektorých remesiel a k vytvoreniu úplne nových atraktívnych povolaní. Nastupuje potreba podstatného zvýšenia podielu priemyselnej výroby a automatizácie v odvetví. Potreba zvýšenia produktivity práce uvedie do stavebnej výroby aj nové techniky prinášajúce individuálny prístup k jednotlivým stavebným projektom za podmienok masovej výroby sústredenej v zosieťovaných kapacitách výrobcov materiálov, stavebných modulov, výrobkov, zariadení a iných dodávok pre stavebný sektor. Okrem pamiatkovo chránených budov a budov s vysokou kultúrnou hodnotou bude obnova existujúcich budov a najmä novostavieb vystavená tlaku na zavádzanie nových stavebných postupov. Podstata prichádzajúcich zmien v procesoch výstavby Najdôležitejším východiskom transformácie stavebného sektora je digitalizácia, industrializácia stavebnej výroby a prispôsobenie meniacemu sa ekosystému. Modularizácia, zvýšenie podielu priemyselne vyrobených stavebných častí, využitie umelej inteligencie pri plánovaní výroby a logistike, ktoré už poznáme napríklad z automobilového priemyslu, sa v stavebníctve už prakticky uplatňujú a prinášajú zmeny v systéme práce a nárokoch na všetkých úrovniach. Výrazne sa zvýši potreba digitálnej gramotnosti stavebných profesií, aby sa mohlo pracovať s digitálnym modelom stavby. Základom na realizáciu je komplexný digitálny model existujúceho stavu – tzv. digitálne dvojča budovy. Stavební pracovníci budú mať rozsiahlu podporu v podobe rozšírenej reality, ale novým faktorom konkurencieschopnosti stavebných firiem bude okrem využitia zelených technológií aj minimalizovanie realizácie zložitých a zdĺhavých stavebných postupov na staveniskách. Ďalším produktom týchto zmien bude výrazne rýchlejšia príprava stavby. „Každý dom, každé stavenisko, každá cesta a každý most sú postavené dvakrát: raz vo fantázii a raz v skutočnosti. Fantázia je dôležitá, ale ktorýkoľvek stavebník vie, že pre skutočný úspech je kľúčové dobré plánovanie a precízna práca.“ Tento výrok architekta Franka Lloyda Wrighta dostáva v súčasnosti nový význam, a to digitálny. Každá stavba bude naozaj zhotovená dvakrát, najskôr ako digitálny virtuálny model a potom v skutočnosti. Vzhľadom na rozvíjajúci sa internet vecí sa počíta aj s výrazne presnejšou časovou koordináciou dodávok stavebných výrobkov a ich inštalácie. Pri tvorbe a využívaní digitálneho modelu budovy vzniká potreba nových špecializácií pracovníkov. Vznikajú doteraz neexistujúce profesie, ktoré budú uchovávať a šíriť informácie počas celého životného cyklu budovy. V stavebníctve tak vzniká potreba kvalifikovaných remeselníkov vybavených digitálnymi zručnosťami, ktorí dokážu pracovať s novými stavebnými technológiami s veľmi vysokou pridanou hodnotou. Pozitívne príklady vznikajúcich štrukturálnych zmien už možno vidieť aj na slovenských stavbách, napríklad pri realizácii zemných prác – mechanicky, automaticky, na základe digitálneho modelu terénu a GPS. Ďalším príkladom je automatická montáž ľahkých obvodových plášťov prostredníctvom polorobotickej montáže alebo nastupujúce robotické murovanie obvodových plášťov v susednej Českej republike. Hlavným cieľom je minimalizovať manuálne náročné procesy in situ a skrátiť technologicky zdĺhavé procesy (napr. mokré procesy) na stavbe. Preto sa úsilie musí zamerať na zvýšenie Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a viceprezident Európskej federácie stavebného priemyslu FIEC Európske aj slovenské stavebníctvo sa nachádza na križovatke. Narastajúca urbanizácia Slovenska, vytváranie nových hodnotových reťazcov v postkovidovom období, požiadavky na dekarbonizáciu budov a budovy s nulovými emisiami, trvalý nedostatok pracovnej sily, nedostupnosť bývania pre mladých ľudí a transformácia spoločnosti z pohľadu trvalej udržateľnosti, to sú výzvy, ktorým čelí aj stavebníctvo. Doterajšia pomalá reakcia na tieto technologické a sociálne zmeny je len jeden z trendov, ktoré stupňujú tlak na urýchlenú transformáciu stavebníctva. Porozprávali sme sa s Ing. Pavlom Kováčikom, PhD., MBA, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a viceprezidentom Európskej federácie stavebného priemyslu FIEC, o týchto trendoch, ako aj o tom, ako sa máme na ne na Slovensku pripraviť.

5 EUROSTAV september 2023 aktuálne produktivity práce prostredníctvom spriemyselnenia stavebnej výroby využitím modulárnej výstavby, ktorá už úspešne preniká aj do hĺbkovej obnovy budov, 3D tlače, robotizácie, umelej inteligencie a autonómnych systémov. Tieto inovácie závisia od širokej implementácie digitálnych technológií, ako aj digitálnych zručností. Tie na Slovensku výrazne zaostávajú a ohrozujú nielen konkurencieschopnosť stavebných firiem, ale aj transformáciu slovenského stavebníctva na klimaticky neutrálny sektor. Potreba modernej stavebnej legislatívy Pre systémovú implementáciu týchto zmien v celom procese vzniku a prípravy diela je predpokladom a nevyhnutnosťou vhodné prispôsobenie stavebnej legislatívy a povoľovacích procesov. Na Slovensku sme v otázke základnej stavebnej legislatívy na dobrej ceste. Oba zákony, zákon o územnom plánovaní č. 200/2022 a zákon o výstavbe č. 201/2022, prijaté v roku 2022 tvoria modernú kostru. Moderný systém treba dotvoriť zmenami vyvolaných zákonov a vykonávacích vyhlášok premietnutými do praxe a, pravdaže, systematickou digitalizáciu povoľovacích a postupne všetkých súvisiacich procesov. Tu sme v posledných rokoch urobili kus dobrej práce a nateraz začali dobiehať vyspelú Európu. Prichádzajúce hlavné zmeny v požiadavkách na stavebné diela Trend vývoja a smerovania stavebných diel vo svete ukazuje, že okrem uhlíkovej neutrality a uzatvoreného životného cyklu sa už v blízkej budúcnosti stanú aktívnymi prvkami decentralizované energetické systémy. Tie energiu nielen spotrebúvajú, ale aj vyrábajú z obnoviteľných zdrojov a skladujú s cieľom vytvárať pre energetické systémy flexibilitu. Tento vývoj umožní významne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov. Avizovaná integrácia diela ako stavebného a energetického významne zasiahne aj klientov vrátane miest a regiónov. Táto integrácia sa netýka iba budov, ako si niektorí predstavitelia mylne vykladajú. V susednej Českej republike v súčasnosti už vzniká projekt solárnej elektrárne na pripravovanej D55 ako integrované riešenie protihlukového systému a ochrany vtákov. V segmente budov je nevyhnutné rýchlo pokročiť v náhrade uhlíkových zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi. Budovy zaberajú najväčšiu časť zastavanej plochy v EÚ a ich budúcnosť je nielen v transformácii na budovy s nulovými emisiami, ale aj na aktívne prvky energetických sietí, ktoré skladujú elektrickú energiu a dodávajú ju do siete. Tieto nové sofistikované požiadavky budú vyžadovať veľa zmien v prístupe investorov vrátane verejného obstarávania, v ktorom najnižšia cena nemôže naďalej byť jediným kritériom. Ani tzv. technologická neutralita nemôže byť mantrou. V energetickej transformácii sa vo vyspelej Európe veľmi rýchlo presadzujú energetické spoločenstvá, ktoré rozvíjajú využitie obnoviteľných zdrojov energie. Ide o ďalší rozmer integrácie výstavby sídelných útvarov a energetiky. V tejto súvislosti medzinárodné konzorcium, ktorého je ZSPS členom a ktorého zahraniční členovia už dnes obsluhujú vyše 10 miliónov odberateľov elektrickej energie v Grécku, vo Francúzsku, v Portugalsku, Slovinsku, Škótsku, Španielsku a Taliansku, pripravilo projekt BungEES s podporou financovania z EÚ. Okrem technických riešení integrácie komunitnej energetiky do výstavby budov a smart mestských štvrtí je cieľom posilnenie postavenia komunít pre energiu z obnoviteľných zdrojov pri jej výrobe, spotrebe, skladovaní a predaji. To zvýši energetickú hospodárnosť domácností, podporí využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a prispeje k boju proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženia spotreby energie a nižších taríf za dodávky. V Holandsku ich podiel už dnes predstavuje približne 50 percent na celkových obnoviteľných zdrojoch energie v krajine. Projekt pripraví aj zodpovedajúce obchodné modely a súbor zmluvných riešení tak, aby sa mohli tieto riešenia rýchlo uviesť v spomínaných krajinách do praxe. Jedným z cieľov ZSPS je priniesť takéto riešenia aj na Slovensko. V ďalšom medzinárodnom projekte ZSPS, GreenDeal4Buildings, podporil okrúhly stôl návrh opatrení, ktoré by pomohli využiť participatívne financovanie (napr. crowdfunding, komunitné projekty atď.) komunitných iniciatív. Je ešte potrebné legislatívne upraviť participatívne financovanie a nezávislý dohľad. Táto forma je veľmi úspešná v krajinách ako Nemecko, Taliansko, Španielsko, Holandsko alebo Francúzsko, kde sa až 36 percent projektov obnoviteľných zdrojov rieši práve komunitnými projektmi s podporou aj verejného financovania. Účasť občanov a miestnej samosprávy na projektoch spojených s prechodom na obnoviteľnú energiu už prakticky preukázala značnú pridanú hodnotu vo forme väčšieho akceptovania obnoviteľnej energie obyvateľmi a väčšieho prístupu k dodatočnému súkromnému kapitálu, čo viedlo k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov a väčšej účasti občanov v transformácii na čistú energiu. Keďže ide o komunitné projekty, občania môžu priamo rozhodovať o prioritách týchto projektov a po ich dokončení sú priamymi užívateľmi výhod, ktoré sa s nimi spájajú. Preto okrúhly stôl odborníkov podporil aj návrh na schému podpory na vznik týchto energetických spoločenstiev. Zo strany vlády je potrebné prehodnotiť priority výdavkov vlády, ako aj podpory poskytovanej operačnými programami smerom k projektom, ktoré zabezpečujú rýchlejší prechod na klimatickú neutralitu. Okrúhly stôl sa venuje aj problematike energetickej chudoby a jej riešeniu. Podporné programy na využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú na Slovensku nastavené nesprávne, prakticky podporujú majetnejších a tým prehlbujú sociálne rozdiely.

EUROSTAV september 2023 aktuálne 6 AKTUÁLNE Energetickú chudobu nesmieme miešať s hmotnou núdzou. Absencia jej riešenia vedie k narastajúcim sociálnym rozporom a napätiu, ktoré môžu viesť k spoločenskej nestabilite. Na to, aby stavebníctvo na Slovensku úspešne zvládlo súčasné výzvy, je však nevyhnutné zmeniť celospoločenské priority a priority vlády v oblasti podpory výskumu a vývoja smerom k aplikovanému výskumu a vývoju inovácií v stavebníctve a podpora podnikateľských zámerov musí smerovať hlavne do tohto sektora, aby sa inovácie dostali do praxe. Potreba zmien v prístupe štátu k stavebníctvu na Slovensku Európska komisia označila práve stavebníctvo za kľúčový sektor na dosiahnutie klimatickej neutrality do roka 2050. Len moderné a adaptované stavebníctvo bude schopné naplniť investičné potreby Slovenska a transformačné zmeny v kvantite aj v kvalite. Na implementáciu všetkých uvedených modernizačných potrieb v bežnej stavebnej praxi je potrebné mať splnené dve základné podmienky: po prvé, preškolených pracovníkov v stavebníctve adaptovaných na nové pracovné postupy a schopných pracovať s novými technológiami a po druhé, investičné prostriedky na nákup a implementáciu týchto technológií, ako aj na vybudovanie potrebného ekosystému. A tu sme pri dnes asi najväčšom systémovom probléme slovenského stavebníctva v posledných rokoch – hlbokom nepochopení a nezáujme ostatných slovenských vlád. Slovenské stavebníctvo v posledných rokoch vykonáva v priamom a/alebo nepriamom verejnom záujme štátu veľkú väčšinu svojich výkonov: dlhodobo okolo 50 percent zákaziek pre verejný sektor štátu aj samospráv, 15 percent bytovej výstavby, ktorá plní významnú sociálnu úlohu štátu, 10 percent obnovy budov – čo je plnenie klimatických záväzkov štátu z Európskej zelenej dohody a znižovanie energetickej záťaže a v neposlednom rade aj cca 15 percent priemyselnej výstavby, ktorou sa podporuje rast a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Spolu to predstavuje 85 – 90 percent výkonov stavebníctva. Napriek tomu sa štát potrebám stavebníctva nijako nevenuje, potrebné transformačné zmeny nielenže nijako nepodporuje, ale kladie im prekážky. Ak by sme hypoteticky preniesli tento prístup štátu do zdravotníctva, štát by zrušil ministerstvo zdravotníctva a prestal by plánovať akékoľvek zdravotné výkony. Dostupnosť liekov by nechal na šikovnosti a ľubovôli lekární. Žiadne kompenzácie za zvýšené náklady na lieky či za zdravotnícky materiál, energie a tak ďalej by nemocniciam nekompenzoval. Vzdelávanie a prípravu lekárov a sestier by nechal na ľubovôli škôl a samosprávnych krajov. Nemocnice by si na modernizáciu svojho vybavenia a investície mali zadovážiť finančné prostriedky samy. A štát by preplácal len niektoré uskutočnené výkony, za najnižšie náklady a s viacmesačným až niekoľkoročným oneskorením, prípadne vôbec. Toľko analógia so súčasným prístupom slovenskej vlády k stavebníctvu. Štát len na stavbách dopravnej infraštruktúry v auguste meškal s preplatením niektorých objednaných a realizovaných zmien na niektorých stavbách aj 2 roky a súčet nepreplatených a samotným ministerstvom dopravy uznaných doplatkov nepredvídateľných cenových nárastov bol alarmujúcich viac ako 100 mil. eur. Tieto prostriedky okrem iného chýbajú cez subdodávateľské vzťahy v celom stavebníctve a v boji o holé prežitie firiem sa potreba modernizácie stáva futuristickou teóriou. Krátkozraké priority verzus dlhodobé ciele Ostatné slovenské vlády inklinovali v oblasti výstavby k uprednostňovaniu krátkodobých priorít, predovšetkým s cieľom minúť prostriedky EÚ určené na stavebné investície čo najrýchlejšie a najjednoduchším, a teda aj menej efektívnym spôsobom. Prakticky všetky prostriedky sú alokované na konkrétne investičné akcie, teda na ich projektovanie a výstavbu. Na prípravu prostredia výstavby, teda napr. na digitalizáciu procesov výstavby, na nové technológie výstavby, na tréningy účastníkov výstavby na nové požiadavky v rámci implementácie ESG, znižovania uhlíkovej stopy, životného cyklu stavieb a podobne prostriedky vyčlenené nie sú. Tak sa väčšina verejných stavieb pripravuje takpovediac „po starom“ napriek tomu, že v stavebníctve objektívne trvá niekoľko rokov, kým sa technické a technologické zmeny premietnu do praxe. V rámci medzinárodnej spolupráce či už na európskych projektoch, alebo vo FIEC takpovediac v priamom prenose vidíme, ako aktívne odborne spolupracujú jednotlivé vlády s národnými stavebnými zväzmi a výraznú časť prostriedkov venujú samotnej adaptácii stavebníctva. Sem patrí výrazná podpora vzdelávania pracovníkov v stavebníctve či už na strane verejného sektora, alebo súkromných dodávateľov za súčasnej podpory investícií do rozvoja a implementácie nových technológií. Pri podpore obnovy budov využívajú dotačné zdroje v kombinácii so súkromnými a návratnými, čím dosahujú podstatne vyšší záber s pákovým efektom. ZSPS spolu s odbornými partnermi vykonal v rámci medzinárodného projektu DoubleDecker v uplynulom a v tomto roku status quo analýzu pripravenosti stavebníctva na nadchádzajúce zmeny. Vykonaná analýza poukázala na mnohé nedostatky v hodnotení doterajších výsledkov v oblasti zvyšovania energetickej hospodárnosti budov, čo nakoniec potvrdili aj výsledky kontroly zo strany Najvyššieho kontrolného úradu, aj keď zatiaľ sa realizovala iba kontrola v oblasti verejných budov. Cieľom status quo analýzy však nebolo hodnotenie obnovy fondu budov ako takej, ale zhodnotenie prínosu obnovy budov k rastu v stavebnom sektore. Vychádzajúc z veľmi priaznivého hodnotenia doterajších výsledkov v oblasti obnovy budov zo strany zodpovedných autorít, aj s prihliadnutím na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu je možné len konštatovať, že ani v budúcnosti neprispeje obnova budov k významnému rastu v stavebníctve, ako to bolo aj v rokoch hodnotených v tejto oblasti ako veľmi intenzívnych. Stavebný sektor sa tak môže sústrediť na nevyhnutnú transformáciu, aby popri výstavbe dopravnej infraštruktúry bolo možné zvládnuť recykláciu značnej časti terajšieho fondu budov, ktoré už nebudú pre nedostatočnú údržbu vyhovovať podmienkam na bývanie, a zabezpečiť novú výstavbu, vychádzajúc z demografického vývoja. Touto transformáciou si

7 EUROSTAV september 2023 aktuálne stavebný sektor zároveň zabezpečí záujem investorov a predíde kríze financovania vlastných podnikateľských aktivít vzhľadom na presun investorov na financovanie udržateľných podnikateľských aktivít, čo zároveň bude znamenať, že neudržateľné podnikateľské aktivity nebudú mať prístup k financovaniu. Z tohto dôvodu je dôležité venovať pozornosť vývoju v oblasti taxonómie EÚ a prispôsobeniu podnikateľských aktivít jej technickým kritériám. Zároveň je nevyhnutné transformovať odborné školstvo, presadiť nové prístupy, metódy a technológie vo vzdelávaní a v hodnotení učebných výstupov a tým anticipovať potreby nielen trhu práce, ale aj nové spoločenské potreby, ktoré budú čím ďalej, tým viac stredobodom záujmu. ZSPS podobné projekty v spolupráci so školami pripravuje. Prvý takýto projekt už predložil sekcii Plánu obnovy a odolnosti, ako aj Štátnemu inštitútu odborného vzdelávania, zatiaľ, žiaľ, bez záujmu štátu o ich implementáciu. Impulz inovácií, ktorý stavebníctvo dostalo, sa má zmeniť v rámci dodávok stavby prostredníctvom priemyselnej výstavby (PV). PV je systém, ktorý využíva a kombinuje atribúty BIM a CDE a digitálnych dvojčiat. Zahŕňa päť kľúčových trendov: 1) spracovanie veľkého množstva dát (big data), AI (umelú inteligenciu) a prediktívnu analytiku; 2) robotiku a automatizáciu; 3) prefabrikáciu a výstavbu mimo staveniska; 4) internet vecí; 5) techniky aditívnej výroby (3D tlač). Zároveň sa identifikovala potreba nových profesií a úloh v stavebnom procese (zoznam nie je úplný a bude sa dopĺňať v procese vytvárania cestovnej mapy): - spracovateľ informácií; - operátor robotov; - koordinátor dát a využitia BIM; - operátor/manažér kybernetickej bezpečnosti; - špecialista hodnotového reťazca; - architekt umelej inteligencie; - operátor stavebných dronov; - operátor priemyselnej stavebnej výroby. Identifikovali sa potrebné, ale dnes chýbajúce zručnosti, vedomosti a kompetencie u absolventov škôl aj u pracovníkov v praxi, a to: - kognitívne a systémové myslenie; - programovanie; - aktívny prístup k ďalšiemu vzdelávaniu; - rozhodovanie založené na údajoch; - komplexné riešenie problémov s odbornými komunikačnými schopnosťami; - analýza údajov, umelá inteligencia (AI) a BIM; - manažment výroby v priemyselnej stavebnej výrobe; - modelovanie a simulácie; - manažment robotických zdrojov a dronov; - internet vecí (IoT); - počítačová vizualizácia; - 3D tlač; - rozšírenia realita (XR), zahŕňajúca pozmenenú realitu (AR), virtuálnu realitu (VR) a zmiešanú realitu (MR); - integračné zručnosti. Času pritom nie je veľa. Ak by sme začali s prípravou profesionálov s týmito a ďalšími zručnosťami, vedomosťami a kompetenciami dnes, prví budú vychádzať zo škôl najskôr v roku 2030. Môže za to súčasné nastavenie procesov v našom školstve. Tomu je potrebné prispôsobiť aj potrebu ďalšieho vzdelávania a urýchlene vytvoriť fungujúci systém kontinuálneho vzdelávania v stavebníctve, ktorý rýchlo reaguje na inovácie v odvetví a napomôže vytváranie nových vzdelávacích programov v rámci odborného školstva. A pritom v západných európskych krajinách odhadujú sformovanie integrovanej priemyselnej výstavby už v rokoch po roku 2025. V oblasti prípravy ľudských zdrojov na nastávajúce potreby stavebníctva je ZSPS členom aj ďalšieho medzinárodného pracovného tímu, ktorý 1. septembra 2023 začal s riešením medzinárodného projektu s názvom REPowerE(d)U. Hlavným cieľom je vytvorenie systému ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie na podporu opatrení Európskej komisie na dekarbonizáciu flexibility, zníženie spotreby zemného plynu a vyrovnanie spotreby počas energetických špičiek. Projekt má za úlohu uľahčiť implementáciu inovatívnych riešení na realizáciu zámerov REPowerEU v sektore budov a ďalších nedávnych opatrení na zníženie závislosti EÚ od ruského zemného plynu vrátane riešenia nedávneho extrémneho rastu cien energií, ako aj na riešenie nestability energetických trhov v budúcnosti prostredníctvom zvýšenia flexibility energetických systémov a obmedzenia spotreby energie počas špičiek. Jedným z hlavných výsledkov bude vypracovanie viacerých programov odbornej prípravy žiakov, ale aj preškolenie pracujúcich odborníkov. ZSPS sa zapojil aj do podpory prípravy a zavádzania vzdelávacích programov rozšírenej reality do vzdelávania na stavebných odborných školách a zavádzania technológie rozšírenej reality (XR) na staveniskách spolu s digitalizáciou, BIM, digitálnymi dvojčatami, umelou inteligenciou a robotikou. Cieľom je vytvoriť prostredie v zmysle konceptu Priemysel 5.0 a Stavebníctvo 5.0. Tento nástroj bude efektívne prispievať k usmerňovaniu a navigácii pracovníkov na stavbách všetkých profesií v celom procese stavebnej výroby/montáže s cieľom dosiahnuť prísnu technologickú disciplínu a čo najvyššiu kvalitu dodávaných prác. Adaptačné programy sa však môžu pripravovať a pripravené budú mať pre prax význam iba vtedy, ak sa dostanú do realizácie. Zostáva smutnou skutočnosťou, že program vzdelávania žiakov a remeselníkov v nových technologických požiadavkách vrátane komunitnej energetiky a digitálnych zručností, ktorý predložil ZSPS v spolupráci so strednými odbornými školami pre zaradenie do Plánu obnovy a odolnosti v marci 2023, úradníci neakceptovali. ZSPS považuje za potrebné prehodnotiť, či má pre budúcnosť Slovenska naozaj najväčší význam maximum disponibilných verejných prostriedkov na výstavbu len „prestavať“. ❖

BungEES REPowerE(d)U

9 EUROSTAV september 2023 aktuálne SPOLOČNOSŤ XELLA VYHLÁSILA 29. ROČNÍK MEDZINÁRODNEJ ŠTUDENTSKEJ SÚŤAŽE Nový ročník má motto „Voľný čas tvorí najdôležitejšiu časť nášho života“ a kladie si za cieľ podporiť tvorivú invenciu študentov vysokých škôl prostredníctvom konfrontácie architektonických myšlienok. Téma dáva príležitosť na zamyslenie nad rozvojovým potenciálom najstaršej osady Vysokých Tatier – Starého Smokovca a jeho nevyužívaným miestom. V prostredí jedinečných panoramatických scenérií tatranských štítov sa na území Tatranského národného parku nachádza lokalita s veľkým krajinno-historickým potenciálom. Mgr. Silvia Frimmelová, ktorá vedie sekretariát súťaže pre Slovensko, k novému ročníku uviedla: „Termín na odovzdanie súťažných návrhov je 26. februára 2024, ešte predtým sa však každý záujemca o účasť v súťaži musí zaregistrovať na webe xella.sk. Uzávierka registrácií je predposledný deň pred odovzdaním, t. j. v nedeľu 25. februára 2024. Súťažné podklady sú zdarma k dispozícii na webových stránkach súťaže alebo na stránkach jednotlivých fakúlt.“ Ambíciou tohtoročnej súťaže je priniesť inovatívne pohľady, odvážne riešenia a nové koncepty cestovného ruchu a trávenia voľného času v 21. storočí vo vysokohorskom prostredí osady Starý Smokovec. V centre zadania je priestor legendárneho amfiteátra s kapacitou 5 000 miest a veľkokapacitným pódiom, postaveného v 50. rokoch 20. storočia kvôli predstaveniu slávnych Alexandrovovcov. Areál sa nachádza na mierne svahovitom teréne v turisticky atraktívnej lokalite s výhľadom na Slavkovský a Gerlachovský štít. Súčasťou komplexu je aj budova bývalého objektu interhotelov s legendárnym názvom Bellevue. Územný plán predpokladá využitie lokality na športové, rekreačné a kultúrne funkcie v prírodnom prostredí, všeobecne definovanom ako oblasti cestovného ruchu. Študenti by mali vo svojich návrhoch revitalizovať prostredie amfiteátra a susednej budovy bývalého interhotela Bellevue, zamyslieť sa nad využitím atraktívneho pozemku v susedstve s lesom, s centrom Starého Smokovca a v dotyku s mnohými historicky významnými stavebnými či prírodnými pamiatkami a vrátiť ju ľuďom. V porote opäť zasadnú známi českí a slovenskí architekti: Juraj Benetin, Jakub Cigler, Juraj Hantabal, Dan Merta, Peter Moravčík, Imrich Pleidel, Miroslav Stach, Jana Stachová, Ján Stempel, Jaromír Veselák a Ľubomír Závodný. Predsedu poroty si porotcovia zvolia na začiatku hodnotenia návrhov. Informácia o výsledkoch hodnotenia poroty bude oficiálne zverejnená po vyhodnotení. Tri prvé miesta budú podľa umiestnenia finančne odmenené sumami vo výške 4 000, 2 000 a 1 000 €. ❖ Viac na: https://www.xella.sk/sk_SK/vysokoskolska_sutaz_zadanie Súťaž na akademický rok 2023/2024 je určená študentom a študentkám študijných odborov architektúra a pozemné staviteľstvo na vysokých technických a umeleckých školách a univerzitách. Témou tohtoročného zadania je ideová urbanistická a architektonická štúdia v lokalite pustnúceho amfiteátra v Starom Smokovci: „SCHOLÉ VO VYSOKÝCH TATRÁCH – CENTRUM ZLÉHO POČASIA“.

EUROSTAV september 2023 protipožiarna ochrana budov 10 PROTIPOŽIARNA OCHRANA BUDOV STROJOVNE VZDUCHOTECHNIKY A ROZVODY VZDUCHU Z HĽADISKA DISPOZÍCIE A POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVIEB Vzduchotechnika sa pomaly stáva neoddeliteľnou súčasťou technického vybavenia každého stavebného objektu pozemného staviteľstva. Už dávno neplatí, že je nevyhnutná iba pri väčších stavbách s veľkým počtom ľudí. Príčinou je meniaca sa klíma, ktorej dôsledkom je nárast priemernej ročnej teploty vonkajšieho vzduchu, čo je najciteľnejšie v letnom ročnom období, keď zaznamenávame čoraz väčší počet po sebe idúcich tzv. horúcich dní. doc. Ing. Zuzana Straková, PhD., Ing. Pavol Štefanič – Ing. Tomáš Strenk – Ing. Viktória Állóová, Katedra technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave Pri dlhodobo sa opakujúcich vysokých teplotách vonkajšieho vzduchu sa teplo kumuluje v stavebných konštrukciách a v spojení s nemožnosťou dostatočného vychladenia budovy počas nočných hodín nastáva situácia, keď vnútorné prostredie prestáva byť pre ľudí zdravé. Na človeka veľmi negatívne pôsobí kombinácia nadmernej teploty vnútorného vzduchu s kolísajúcou relatívnou vlhkosťou. Vonkajšie prostredie obyvatelia alebo užívatelia týchto stavebných objektov tak rýchlo neovplyvnia, ale kvalitu vnútorného prostredia dokážu zmeniť a, čo je hlavné, i dlhodobo udržať vďaka vzduchotechnike ako dobre navrhnutému technickému riešeniu. Jej projektovanie je v súčasnosti už bežnou súčasťou aj najmenších stavebných objektov či stavebných celkov, ako sú bytové alebo rodinné domy. S nárastom bytovej výstavby nastáva i nárast projekčnej činnosti, no časovo je veľmi obmedzená a často v procese jednostupňových projektových dokumentácií. Bohužiaľ, realizácia vzduchotechniky na stavbách sa mnohokrát vykonáva z projektov na stavebné povolenie, ktoré z technickej stránky neobsahujú všetky potrebné informácie na realizáciu kvalitného diela. Ani nemusia, pretože na to slúži projektová dokumentácia na realizáciu stavby (tzv. realizačný projekt), no tieto projekty samotný investor často už nežiada. Výsledkom je, že sa realizujú vzduchotechnické sústavy, ktoré nedodržujú ani základné pravidlá stanovené či už v záväzných právnych predpisoch, alebo v odporúčaných technických pravidlách [4]. Preto nie je na škodu sa v tomto rýchlom kolotoči projektovania aspoň na chvíľu zastaviť a pozrieť sa na dispozičné a stavebné požiadavky, ako aj na požiadavky na vzduchotechniku z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavieb, ktoré sa ako základ učia na stredných a vysokých školách technického zamerania, ale ktoré my pedagógovia (pracujúci okrem iného aj v stavebnej praxi) prízvukujeme na každom školení projektantov technických zariadení budov. Pretože keď vyhotovujeme odborné stanovisko na projekt vzduchotechniky ako podklad pre Ústav súdneho znalectva, na všetko je už príliš neskoro. 1. STROJOVŇA VZDUCHOTECHNIKY Strojovňa vzduchotechniky (strojovňa VZT) je vnútorný priestor, v ktorom sú inštalované (najčastejšie zostavovacie) vzduchotechnické jednotky centrálnych vzduchotechnických sústav. Plnia nielen vetraciu funkciu, t. j. funkciu výmeny znehodnoteného vnútorného vzduchu za vonkajší čerstvý vzduch, ale aj klimatizačnú, čiže upravujú vlastnosti vonkajšieho vzduchu na požadované parametre, čo sa týka jeho čistoty (filtrovanie), ohrevu, chladenia, zvlhčovania, prípadne odvlhčovania na základe požiadaviek kladených na vnútorný vzduch. 1.1. Dispozičné a stavebné požiadavky Správne umiestnenie strojovne VZT v danom objekte je potrebné riešiť už v prvých fázach projektovej dokumentácie, pretože z dôvodu svojej náročnosti najmä na pôdorysnú plochu sa pre ňu dodatočne hľadá miesto už len veľmi ťažko. V nasledujúcej tabuľke (tab. č. 1) sú uvedené rozmery vzduchotechnických jednotiek v závislosti jednak od ich vzduchového výkonu a jednak od toho, či svojou zostavou jednotlivých komôr plnia funkciu len vetrania alebo aj funkciu klimatizácie. Nesmie sa však zabudnúť na skutočnosť, že na strojovňu VZT funkčne nadväzujú aj ďalšie plošne náročné priestory potrebné na zabezpečenie chodu vzduchotechnických jednotiek (obr. č. 1), ako je zdroj tepla (kotolňa, výmenníková stanica tepla, odovzdávacia stanica tepla), zdroj chladu (strojovňa chladenia), elektro a MaR, pri prevádzkovaní väčších vzduchotechnických sústav je to tzv. velín, t. j. riadiace pracovisko na ovládanie, kontrolu a riadenie chodu technických zariadení v budove. Samotná strojovňa VZT musí byť umiestnená tak, aby: - bol do nej zabezpečený vhodný prístup (inštalácia priestorovo veľkých častí – komôr vzduchotechnickej jednotky si vyžaduje logistiku dopravy po celej dĺžke dopravnej trasy od vstupu do budovy s dostatočnou šírkou otvárateľných dverí cez chodby, schodiská, nákladné výťahy až po vstupné dvere do strojovne VZT; dostatočne široký komunikačný priestor nie je dôležitý iba vo fáze inštalovania technického vybavenia strojovne, ale aj

11 EUROSTAV september 2023 protipožiarna ochrana budov každoročne počas celej životnosti jednotiek VZT v rámci servisných prehliadok či bežnej údržby, demontáže a výmeny poškodených dielov; ideálne je, keď je strojovňa situovaná na 1. nadzemnom podlaží so vstupom priamo z exteriéru), - sa nachádzala v blízkosti vertikálnych šácht na vzduchotechnické potrubie, - mala možnosť optimálneho riešenia nasávania vonkajšieho vzduchu (z chladnejších svetových strán) i vyfukovania odpadového vzduchu, - hlukovo neovplyvňovala okolité priestory citlivé na hluk; prítomnosť ventilátorov vo vzduchotechnickej jednotke a ďalších zariadení spôsobuje nielen hluk, ale aj vibrácie. Ďalšie požiadavky na strojovňu VZT: - v priestoroch strojovne nemajú byť vnútri dispozície zavetrovacie steny, - do priestorov strojovne nemajú vyúsťovať stúpacie potrubia vodovodu či kanalizácie ani šachty iných rozvodov, - strojovňou nemajú prechádzať rozvody a konštrukcie znižujúce jej svetlú výšku, - strojovňa nesmie slúžiť na iné účely, než na aké je určená (napr. skladovanie), - strojovňa musí byť uzamykateľná, - vstupné dvere do strojovne musia byť v tesnom vyhotovení, ich stabilita musí zodpovedať tlakovým rozdielom v prevádzke, - tesné dvere musia byť osadené tak, aby sa zatvárali vzniknutým podtlakom, - pri požiadavkách na útlm hluku sa osádzajú akustické dvere s útlmom 20 až 30 dB, - minimálna priechodná šírka v strojovni je 600 mm, - v strojovniach s akustickou úpravou povrchu je potrebné počítať s hrúbkou akustického obkladu stien min. 100 až 160 mm, stropu 60 až 100 mm, - povrchová úprava stien, stropov a podláh strojovne musí byť taká, aby sa dali čistiť od prachu, - intenzita osvetlenia v miestach, kde je potrebné odčítavať písomné hodnoty, by mala byť min. 300 lx, - osvetľovacie telesá sa rozmiestňujú nakoniec, až po montáži strojov a rozvodov, - v strojovni musí byť vyspádovaná podlaha a podlahový vpust, - podlaha v strojovni musí byť akusticky odizolovaná od vodorovných a zvislých stavebných konštrukcií a musí byť vodotesná, - do stavebnej konštrukcie musia byť pružne osadené všetky zariadenia spôsobujúce hluk, vibrácie a chvenie, - zaťaženie podlahy strojovne dosahuje hodnotu 1 000 až 1 500 kg/m2 . Veľkosť strojovne VZT musí umožniť dobrú inštaláciu, montáž, no hlavne spoľahlivú prevádzku všetkých osadených zariadení. K tomu vo veľkej miere prispieva už vo fáze projektu dodržanie predpísaných min. vzdialeností medzi strojným zariadením a stavebnými konštrukciami (obr. č. 2). Vo všeobecnosti, zo skúseností z praxe, sa dá konštatovať, že celková plocha strojovne VZT predstavuje asi 10-násobnú pôdorysnú plochu vzduchotechnických jednotiek. Zároveň platí, že celková plocha strojovne VZT sa rovná 5 až 20 % podlahovej plochy obsluhovaných miestností, t. j. priestorov, pre ktoré inštalované vzduchotechnické jednotky upravujú vzduch na požadované parametre. Ak sa uvedené minimálne vzdialenosti medzi strojným zariadením a stavebnými konštrukciami nedodržia, výsledkom môže byť síce funkčná strojovňa VZT, ale s veľmi ťažkou montážou i prevádzkou (obr. č. 3). 1.2. Požiadavky z hľadiska požiarnej bezpečnosti Strojovňa VZT je buď samostatným požiarnym úsekom (vo väčšine prípadov), alebo nie je samostatným požiarnym úsekom, a to za predpokladu, že slúži len jednému požiarnemu úseku a vtedy môže byť jeho súčasťou. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavieb sa na ňu kladú tieto požiadavky: - ak je strojovňa VZT samostatným požiarnym úsekom, pri prechode vzduchotechnického potrubia, resp. vzduchovodu stavebnou konštrukciou (stena, strop, podlaha), ktorá je hranicou požiarneho úseku, musí byť tento vzduchovod vybavený požiarnou klapkou, - v strojovni nesmie byť nútené vetracie zariadenie pre chránené únikové cesty, Tab. 1 Orientačné rozmery vzduchotechnických jednotiek [2] Objemový prietok vzduchu (m3 /h) Vetranie Klimatizácia výška dĺžka x šírka (m) (m) plocha (m2 ) dĺžka x šírka (m) plocha cca (m2 ) 5 000 4,0 x 2,0 8 4,7 x 2,4 11 2,4 10 000 4,7 x 2,4 11 5,0 x 3,0 15 2,7 20 000 6,0 x 3,0 18 6,6 x 3,6 24 2,7 30 000 6,6 x 3,6 24 7,8 x 4,2 33 3,0 50 000 7,8 x 4,2 33 8,4 x 4,8 40 3,0 75 000 8,4 x 4,8 40 10,2 x 5,4 55 3,6 100 000 10,2 x 5,4 55 12,0 x 6,0 72 3,6 Obr. 1 Pridružené priestory k strojovni vzduchotechniky [2]

EUROSTAV september 2023 protipožiarna ochrana budov 12 PROTIPOŽIARNA OCHRANA BUDOV - ak je v stavebnom objekte elektrická požiarna signalizácia (EPS), musia byť hlásiče inštalované aj priamo v strojovni, - vstupné dvere do strojovne musia byť nehorľavé, musia sa otvárať smerom von z miestnosti a musia byť odolné proti požiaru, - materiál obkladu v strojovni musí byť nehorľavý, - materiál dielov vzduchotechnického zariadenia a filtračný materiál musí byť nehorľavý, - pôsobením ohňa nesmú vznikať z použitých materiálov toxické látky [1]. 2. VZDUCHOVOD – POTRUBNÝ ROZVOD Treba priznať, že pri nesprávnom návrhu vzduchovodov vzhľadom na nedôsledné vybavenie týchto potrubných rozvodov prvkami protipožiarnej ochrany môžu byť nežiaducim, ale veľkým transportérom šírenia požiaru a splodín z horenia po celej stavebnom objekte [3]. 2.1. Materiálové vyhotovenie Nechránené vzduchotechnické potrubie z nehorľavých hmôt sa musí vždy použiť v chránených únikových cestách (CHÚC) a v čiastočne chránených únikových cestách (ČCHÚC), alebo ak potrubie slúži na odvádzanie vzduchu teplejšieho než 85 °C, prípadne ak sa v potrubí môžu usádzať horľavé látky technologického pôvodu. Typickým predstaviteľom tohto typu potrubia sú oceľové pozinkované vzduchovody. Ostatné potrubia – okrem aplikácie uvedenej v predchádzajúcom odseku môžu byť tak z nehorľavých hmôt, ako aj v prípustnom vyhotovení z hmôt s požadovaným stupňom horľavosti. Sú to napríklad textilné vzduchovody, potrubia ALP (polyuretánový sendvičový panel, ktorý je z oboch strán krytý hliníkovou fóliou) alebo potrubia z PVC, PE, PP, polyamidové textílie a pod. Potrubné rozvody z horľavých hmôt je prípustné použiť len v požiarnych úsekoch bez požiarneho rizika. V týchto prípadoch sa vzduchovod započítava do stáleho požiarneho zaťaženia príslušného požiarneho úseku. Preto je nutná vzájomná konzultácia medzi projektantom vzduchotechniky a špecialistom požiarnej ochrany [1]. 2.2. Prestupy požiarne deliacimi konštrukciami V mieste prestupu vzduchovodu hranicou požiarneho úseku, ktorú tvoria požiarne deliace konštrukcie, musí byť potrubný rozvod vždy z nehorľavých hmôt bez ohľadu na to, či prestup je alebo nie je vybavený požiarnou klapkou [5, 6]. Platí pravidlo, že: - prestup vzduchotechnického potrubia s prierezovou plochou nad 0,04 m2 vrátane musí mať osadenú požiarnu klapku, - prestup vzduchotechnického potrubia s prierezovou plochou do 0,04 m2 nemusí mať osadenú požiarnu klapku, ale musia byť splnené tri podmienky: 1. jednotlivé prestupy nemajú mať celkovú prierezovú plochu väčšiu než 1/100 plochy požiarne deliacej konštrukcie, ktorou prechádzajú, 2. vzájomná vzdialenosť prestupov musí byť min. 500 mm, 3. na prestupujúcom potrubí nesmie byť do vzdialenosti 500 mm od vonkajšej hrany požiarne deliacej konštrukcie umiestnený žiaden distribučný prvok, - ak je prestupujúci potrubný rozvod vybavený izoláciou, táto izolácia nesmie byť z ľahko horľavých hmôt, a to až do vzdialenosti, ktorá zodpovedá druhej odmocnine plochy prierezu potrubia, najmenej však do vzdialenosti 500 mm, - prestup vzduchotechnického potrubia s ľubovoľným prierezom nemusí mať požiarnu klapku, ak je potrubie v posudzovanom požiarnom úseku po celej svojej dĺžke chránené a je chránené aj v mieste prestupu požiarne deliacou konštrukciou, alebo ak ochranu potrubia poskytuje samotná požiarne deliaca konštrukcia s požadovanou požiarnou odolnosťou [1]. V prípade, že potrubný rozvod prechádza viacerými požiarnymi úsekmi, možno použiť kombináciu požiarnych klapiek a chráneného potrubia vybaveného protipožiarnou izoláciou (obr. č. 4). Správnosť riešenia spočíva v overení predstavy, že ak vznikne požiar v ľubovoľnom úseku, zabráni sa jeho šíreniu do ktoréhokoľvek iného, nielen susediaceho úseku. Obr. 2 Pôdorys strojovne VZT – minimálne odstupové vzdialenosti Obr. 3a Strojovňa VZT realizovaná vo veľmi stiesnených podmienkach vnútorného priestoru [7] Obr. 3b Strojovňa VZT s dostatočnou a vyhovujúcou veľkosťou vnútorného priestoru [8]

13 EUROSTAV september 2023 protipožiarna ochrana budov Požiarne klapky treba umiestňovať do potrubia s ohľadom na prístup k revíznemu otvoru a ovládaciemu mechanizmu s cieľom pravidelnej revízie tepelnej poistky a spúšťacieho mechanizmu. Otvory v požiarne deliacich konštrukciách, na ktoré nenadväzuje potrubný rozvod, musia byť zabezpečené požiarnymi uzávermi. Šachty, ktorými sa vedú vzduchotechnické potrubia, tvoria samostatné požiarne úseky, alebo môžu byť súčasťou požiarneho úseku strojovne VZT. ZÁVER Požiarna ochrana sa vo vzduchotechnike premieta do dvoch typov opatrení, pasívnych a aktívnych. Špecialista požiarnej ochrany zodpovedá za návrh pasívnych opatrení, ktoré spočívajú v rozčlenení stavby do ucelených blokov – požiarnych úsekov, s cieľom zabrániť rozšíreniu požiaru mimo úseku, v ktorom požiar vznikol. Projektant vzduchotechniky zas musí naprojektovať také pasívne technické opatrenia, ktorých cieľom je obmedzenie rozšírenia požiaru v objekte prostredníctvom vzduchotechnického potrubia, čo sa realizuje inštaláciou požiarnych klapiek, prípadne protipožiarnej izolácie tak, aby sa nenarušila celistvosť požiarne deliacich konštrukcií tvoriacich jednotlivé požiarne úseky celého stavebného objektu. ❖ Príspevok bol podporený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR prostredníctvom grantu VEGA 1/0303/21, grantu VEGA 1/0304/21, grantu VEGA 1/0118/23, grantu KEGA 005STU-4/2021 a Agentúrou na podporu výskumu a vývoja SR v rámci projektu APVV-21-0144. Literatúra: [1] TOMAN, S.: Požární větrání chráněných únikových cest, navrhování a některé problémy. In: tzb-info.cz [online]. 2016 [cit. 2016-04-18]. Dostupné na internete: https:// www.tzb-info.cz/pozarni-bezpecnost-staveb/7575-pozarni-vetrani-chranenych-unikovych-cest-navrhovani-a-nektere-problemy. [2] GEBAUER, G. – RUBINOVÁ, O. – HORKÁ, H.: Vzduchotechnika. Brno : ERA v Brne, 2005. 262 s., ISBN 80-7366-027-X. [3] DRKAL, F. – ZMRHAL, V.: Větrání. Praha : ČVUT v Prahe, 2013. 157 s. ISBN 978-80- 01-05181-8. [4] OLBŘÍMEK, J. – STRAKOVÁ, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Building’s Requirements. In: Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15-16.9.2016. [online]. Leuven : The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016. ISBN 9789086497966, EAN 9789086497966. p. 227-232. [5] Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. [6] Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (novela: vyhláška MV SR č. 334/2018 Z. z.) [7] www.dobraklima.sk. [8] www.gremi.sk. Obr. 4 Umiestnenie požiarnej klapky a protipožiarnej izolácie na vzduchovode [2]

EUROSTAV september 2023 nebytové budovy 14 NEBYTOVÉ BUDOVY REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA DIVADLA ARÉNA NA PETRŽALSKOM NÁBREŽÍ Divadlo Aréna – budova v historizujúcom slohu s typickými vežičkami – nezmazateľne patrí k panoráme dunajského nábrežia Bratislavy už 134 rokov. Budova divadla bola v roku 1984 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, no jej skutočné oživenie priniesli až 90. roky 20. storočia. Nachádza sa na Viedenskej ceste a počas uplynulého štvrťstoročia sa stala obľúbeným kultúrnym stánkom mesta. V roku 2002 sa stal zriaďovateľom Divadla Aréna Bratislavský samosprávny kraj, ktorý na základe nevyhovujúceho technického stavu a nedostatočného zázemia pristúpil k rekonIng. arch. Irena Dorotjaková štrukcii. Foto: BSK, Metrostav, autorka Na petržalskej strane Dunaja sa etablovala divadelná scéna, pevne ukotvená v štruktúre divadiel Bratislavy, jej oživenie nastalo po rekonštrukcii v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, k čomu prispel aj repertoár pod mimoriadnym umeleckým vedením Milana Sládka a Juraja Kukuru. Vďaka novej rekonštrukcii získa divadlo mnohé pozitíva, zmodernizované časti, nové prevádzkové zázemie, lepšie hľadisko a novú divadelnú technológiu. Celý proces rekonštrukcie sa začal búracími prácami a úpravou strechy, keď sa vložila nová priečna hmota aj do časti strešnej konštrukcie. Práce postupne pokračujú vnútri objektu. Súčasťou rekonštrukcie sú aj nové inžinierske siete ako prípojka vody, kanalizácie, elektroinštalácia, vzduchotechnika a vykurovanie. Počíta sa s parkovou úpravou, rekonštrukciou komunikácií a spevnených plôch. Technicky mala budova v blízkosti Dunaja ustavičné problémy s vyrážaním spodnej vody, kanalizáciu museli po častiach niekoľkokrát opravovať. Následkom toho bolo treba stále čistiť žumpu v areáli divadla. Prevádzku divadla a zabezpečenie areálu skomplikovali aj nedoriešené majetkovoprávne pomery s majiteľmi domčeka v areáli, pôvodne určeného na obsluhu strojného zariadenia vodnej veže. K divadlu v Petržalke sa možno pohodlne a rýchlo dostať z centra mesta peši alebo električkou po Starom moste, ale aj autom z Einsteinovej. Priestor parkoviska sa bude okrem štandardného využitia využívať aj na umelecké aktivity, na umiestnenie šapitó, site-specific inštalácií a iných projektov. Z histórie divadla Bratislavské nábrežie na petržalskej strane sa v priebehu 19. storočia stalo obľúbeným miestom na nedeľné vychádzky. Bratislavčanom slúžil mestský park s kaviarňou a hostincom a od roka 1890 mohli využívať aj dopravu na druhú stranu Dunaja Propelerom. Potenciál miesta odhadol v prvej tretine 19. storočia vtedajší riaditeľ mestského divadla v Bratislave Johann August Althaller, ktorý dal vybudovať prvú provizórnu letnú Arénu. Tú už o dva roky nahradil otvorený drevený amfiteáter s kapacitou tritisíc miest, kaviarňou a reštauráciou, ktoré slúžili obyvateľom mesta takmer sedemdesiat rokov. Počas druhej polovice 19. storočia narástol počet obyvateľov mesta. S jeho rozvojom sa zvyšovali nároky aj na množstvo kultúrnych stánkov na letné koncerty a divadelné predstavenia. Zámer vybudovať nové divadlo vzišiel z návrhu mestského veliteľa Štefana Kučeru a v roku 1899 sa na mieste starej Arény postavilo nové divadlo, súčasne s ním domček správcu a severozápadne od budovy divadla vodná veža. Autorom projektu bol pravdepodobne Ettore Fenderl. Novopostavená Aréna síce prevzala názov, no išlo o krytú kamennú jednopodlažnú stavbu bez murovaných balkónov a lóží. Divadelná sála mala iba jeden drevený balkón. Jednoduchú hranolovú hmotu zvýrazňovali dve veže po stranách vstupného priečelia a vonkajšie oporné piliere, ktoré členili bočné múry divadla s vysokými, polkruhovo ukončenými oknami. Veže mali bosáž a spolu s čelnou fasádou predstavovali jediný výraznejší eklektický prvok z konca 19. storočia. Pôvodne vypĺňala priestor medzi vežami otvorená veranda, zhora prekrytá strieškou. Vstupná fasáda tak ustúpila viac do hĺbky. Na prízemí bola perforovaná trojicou pravidelne umiestnených vstupov, medzi ktorými sa nachádzali okná pokladníc. Na prvom poschodí bolo do polkruhového ostenia na fasáde osadené ústredné obdĺžnikové okno, ozdobené výraznou podokennou rímsou a klenákmi. Súčasťou výzdoby fasády bol aj štukový erb mesta

15 EUROSTAV september 2023 nebytové budovy Architekt: Ing. arch. Gabriel Drobniak Investor: Bratislavský samosprávny kraj Zhotoviteľ: Metrostav, a. s. Priľahlé spevnené plochy: 2 905 m2 Plochy zelene: 2 777 m2 Zastavaná plocha budovy divadla Aréna – navrhovaný stav: 1 736 m2 Divadelné priestory (počet sál + m2 ): veľká sála – hľadisko na prízemí 237,64 m2 , javisko na prízemí 294,76 m2 , experimentálna scéna – loft 151,17 m2 Počet parkovacích miest (garáž + vonku): 56, z toho 3 pre znevýhodnených Realizácia: 1/2022 – 3Q/2023

EUROSTAV september 2023 nebytové budovy 16 NEBYTOVÉ BUDOVY Bratislavy, rastlinná girlanda nad oknom a drevené ukončenie strechy s rastlinnou ornamentikou. Za vstupmi na čelnej fasáde nasledovala trojica úzkych priechodov, ústiacich priamo do hľadiska. To malo jednoduchý štvorcový pôdorys s mierne klesajúcim parterom v prednej časti a dreveným balkónom v zadnej. Plocha pod balkónom slúžila ako priestor na státie. Hlboko do hľadiska zasahovalo zapustené oválne orchestrisko, oddelené portálom od hlavného a zadného javiska. Nad širším hlavným javiskom pôvodne vyčnievala hmota povraziska. Po oboch stranách javiska boli situované herecké šatne. Objekt slúžil ako divadlo iba do druhej svetovej vojny, po vojne sa využíval ako sklad a priestory výrobne kulís Slovenskej televízie. V súvislosti s touto zmenou sa vykonali rôzne stavebné úpravy v interiéri, zároveň sa zlikvidovala veranda a presunula čelná fasáda bližšie k vežiam. Obnovenie divadla na sklonku 20. storočia V roku 1992 vznikol v Bratislave Medzinárodný inštitút pohybového divadla Divadlo Aréna s cieľom nadviazať na pôvodnú divadelnú tradíciu budovy a pamiatku zachrániť. Riaditeľ inštitútu, slovenský mím Milan Sládek, založil v roku 1994 na obnovenie Divadla Aréna nadáciu a v nasledujúcom roku sa začalo s rekonštrukciou (1995 – 1997). Úlohou architektov Jána Kodoňa a Bohuslava Krausa bolo nielen zabezpečiť kvalitné moderné divadlo, ale aj uviesť historicky cenné časti objektu do pôvodnej podoby. Išlo najmä o odstránenie rušivých neskorších zásahov. Adaptácia si vyžiadala aj čiastočnú úpravu čelnej fasády a novú strešnú konštrukciu v zadnej časti historického objektu. Divadlo si po štvrťstoročí zaslúžilo modernizáciu. Na javisku sa vystriedala súčasná i klasická činohra, opera, rockové a džezové koncerty aj projekt, zameraný na prezentáciu filmovej klasiky. Objekt už nevyhovoval súčasným nárokom a potreboval nové technické a prevádzkové zázemie.

17 EUROSTAV september 2023 nebytové budovy Nová úprava Divadla Aréna Pri rekonštrukcii divadla Aréna sa obnoví historická hmotová kompozícia pomocou vybudovania veže povraziska a bočných traktov divadelného zázemia. Novotvar zastrešenia zázemia valcovým segmentom sa nahradí sedlovou strechou zakončenou valbou. Veľkosť veže a bočných traktov rešpektuje pôvodný návrh divadla vrátane ich zastrešenia šikmými pultovými strechami. Dispozičné riešenie vstupných priestorov sa pozmení. Vstup pre návštevníkov bude prekrytý balkónom neseným dvojicou stĺpov, zádverie nahradia dvojkrídlové posuvné dvere so vzdušnou clonou. Horný foyer bude slúžiť na vstup návštevníkov na balkón, je tu umiestnený bar so zázemím a toalety. Priestory toaliet vo vežiach po oboch stranách foyeru zmenia dispozíciu, rozšíri sa ich kapacita a doplnia sa toalety pre znevýhodnených návštevníkov. Zväčšia sa aj šatne pre návštevníkov. Pri nich nájde svoje miesto miestnosť uvádzačiek a pokladnica. Pôvodné únikové východy na bočných fasádach pri vstupoch do divadelnej sály sa zachovajú. Kaviarenské sedenie bude umiestnené pri sklenom zábradlí vo vstupnom foyeri, vo vežiach sú situované salóniky. Úroveň podláh sa zjednotí vybúraním stropných a podlahových konštrukcií salónikov a realizáciou nových konštrukcií s podlahou na úrovni horného foyeru. Pri stene oddeľujúcej foyer od divadelnej sály sa osadia schody do svetelnej a zvukovej réžie na treťom nadzemnom podlaží. Priestory nad vstupmi do sály z prízemia sa rozdelia stropmi a využijú sa ako divadelné lóže. Hlavná sála bude prístupná návštevníkom cez dva vstupy umiestnené v zadnej stene, ktorá ju oddelí od vstupných priestorov. Sála je riešená ako variabilný divadelný priestor. Použitá divadelná technológia umožňuje rýchle vytvorenie všetkých základných typov dispozície sály: klasické, tzv. kukátkové divadlo, arénu, sálový priestor s rovnou podlahou a i. Stupňovité hľadisko je navrhnuté ako zasúvateľné, motoricky skladané k zadnej stene sály. Sedadlá sú prístupné bočnými stupňovitými uličkami. V hornej časti uličiek je hľadisko prepojené so sedením na balkóne a cez balkón s priestormi horného foyeru. Sedenie na balkóne je pevné a pozostáva zo štyroch rád sedadiel. Kapacita divadelnej sály je pri stupňovitom hľadisku 327 divákov (225 miest na prízemí a 102 miest na balkóne). Pri zasunutí stupňov hľadiska a zmenšení hĺbky javiska sa kapacita sály zväčší na 400 divákov (cca 300 miest na státie v prízemí a 102 miest na sedenie na balkóne). Pri rekonštrukcii sa vymení divadelná technológia a nahradí sa novou pozostávajúcou z: – javiskovej mechaniky (javiskové ťahy, zdvíhacie javiskové stoly, prepadlisko, točňa); – riadiaceho systému javiskových mechanizmov; – scénického osvetlenia; – elektroakustické ozvučenia. V dôsledku toho sa zvýšia energetické nároky na elektroinštaláciu a tá sa musí vymeniť, predpokladá sa aj výmena trafostanice. Keďže rekonštrukciou sa interiér dispozične zmení, zmení sa aj počet osvetľovacích telies a bude treba vymeniť svietidlá za nové. Vykurovanie priestorov divadla bude teplovodné s elektrickým ohrevom. Slaboprúdové zariadenia nespĺňajú súčasné požiadavky a je potrebná ich výmena podľa zmien dispozičného riešenia a technických a projektových požiadaviek. Štruktúrovaná kabeláž, elektrická požiarna a zabezpečovacia signalizácia a evakuačný rozhlas sa vymenia v celom rozsahu. Po tridsiatich rokoch prevádzky a užívania na rôzne účely získa táto jedinečná mestská pamiatka nový vzhľad a moderné vybavenie. Zrekonštruované divadlo bude slúžiť nielen Bratislavčanom, ale aj obyvateľom celého Bratislavského kraja. Rekonštrukciou získa divák kvalitnejší umelecký zážitok, k čomu prispejú okrem iného komfortné sedadlá a výkonná vzduchotechnika v divadelnej sále. Rekonštrukcia a dostavba divadla a pomaly završujú, len oplotenie napovedá, že ešte prebiehajú posledné práce. ❖

EUROSTAV september 2023 nebytové budovy 18 NEBYTOVÉ BUDOVY

19 EUROSTAV september 2023 nebytové budovy Budova Divadla Aréna je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v pamiatkovom registri pod číslom 652/1-3.V územnom pláne hlavného mesta Bratislavy je riešené územie charakterizované ako stabilizované územie občianskej vybavenosti nadmestského charakteru. Divadlo Aréna slúži pre kultúrne podujatia spádovo pre celý kraj, preto je táto funkcia v súlade s platným územným plánom. Práce na realizácii rekonštrukcie a dostavby divadla prebiehajú od 1. februára 2022, v súčasnosti sa finalizuje interiér, ako montáž obkladov, dlažieb, sanity, sadrokartónových podhľadov, vnútorných dverí, svietidiel, divadelnej technológie a taktiež vonkajších úprav okolia divadla, vrátane osadenia dlažieb a verejného osvetlenia.

EUROSTAV september 2023 nebytové budovy 20 NEBYTOVÉ BUDOVY MATERSKÁ ŠKOLA TRAMÍN V BRATISLAVSKÝCH KRASŇANOCH Bratislava roky zápasí s nedostatočnými kapacitami v škôlkach. Mestská časť Rača našla vhodné miesto na výstavbu novej materskej školy a podarilo sa jej vytvoriť podmienky na vznik štyroch tried na Kadnárovej ulici. Moderná škôlka Tramín bude skonštruovaná z dreva a na kruhovom pôdoryse. Architektúru navrhli v ateliéri Pantograph. Škôlka sa dnes stavia, hoci s časovým sklzom, a jej dokončenie sa plánuje do februára 2024. Ing. arch. Irena Dorotjaková Podklady a vizualizácia: MČ Rača Foto: Kami Profit Plány na novú škôlku sa vytvorili ešte v roku 2018, keď mestská časť odkúpila budovu bývalej vinárne Tramín na Kadnárovej ulici. O rok neskôr sa usporiadali pozemky a Rača si dala vypracovať overovaciu štúdiu umiestnenia škôlky. Architekti z kancelárie Pantograph odporučili postaviť novostavbu. Podľa pôvodných plánov mala škôlka privítať deti už v septembri 2023. Škôlku sa, paradoxne, podarilo presadiť napriek vlne odporu obyvateľov z priľahlej bytovky na Kadnárovej 63 – 67, ktorí požadovali zachovať parkovanie a obojsmernú asfaltovú komunikáciu medzi bytovým domom a škôlkou a zámer zásadným spôsobom zdržali. Nakoniec okresný súd potvrdil stavebné povolenie na výstavbu materskej školy. Nová flexibilná drevostavba prinesie do lokality nové hodnoty, ktoré ocenia najmä deti a ich rodičia. Neobyčajná architektúra s originálnym presvetlením a materiálovo- -konštrukčné riešenie drevostavby sú príkladom ekologickej architektúry 21. storočia. Objekt je navrhnutý ako prízemný so zelenou strechou a s veľkorysým vnútorným átriom s kruhovým pôdorysom s priemerom 32,09 metra. Nosnú časť drevostavby tvoria lepené lamelové stĺpy a nosníky v kombinácii so stropnými CLT panelmi. Kruhový tvar využíva kompletné presvetlenie herní cez vonkajšiu fasádu aj cez fasádu átria. Materská škola poskytne miesta 88 račianskym deťom. Projekt sa mal pôvodne financovať z eurofondov, no pre zdržanie procesu sa mestská časť Rača už nemohla uchádzať o finančné prostriedky z Integrovaného regionálneho operačného programu. Miestne zastupiteľstvo MČ Rača vo februári 2023 schválilo úver vo výške 1,5 milióna eur a zvyšok plánuje financovať z vlastných prostriedkov. Víťazom verejného obstarávania na generálneho dodávateľa sa stala firma KAMI PROFIT, ktorá má skúsenosti s podobnými typmi budov, realizovala napríklad rekonštrukciu základnej školy na Plickovej v Rači a základnej školy v Záhorskej Bystrici. Materská škola rastie. Práce prebiehajú v šiestich etapách, v súčasnosti je to tretia etapa, ktorej súčasťou je interiér s technických zariadením. Za posledných tridsať rokov ide v Rači vôbec o prvú novostavbu verejného charakteru. ❖

21 EUROSTAV september 2023 nebytové budovy Lokalita: MČ Bratislava-Rača, Kadnárová ulica Architektonický ateliér: Pantograph Zhotoviteľ stavby: Kami Profit Rozpočet: 2,2 milióna eur Realizácia: 2023 – 2024

EUROSTAV september 2023 nebytové budovy 22 NEBYTOVÉ BUDOVY KAMI PROFIT, s. r. o. realizuje výstavbu novej škôlky na Kadnárovej ulici v Krasňanoch na mieste bývalej vinárne Tramín v celkovej hodnote zákazky 2,174 mil. eur. Vybudovanie škôlky nepotrvá dlhšie ako desať mesiacov. Ekologická drevostavba kruhového charakteru zlepší kvalitu života tamojších obyvateľov, pričom vyrieši aj problémy Rače s umiestňovaním detí do škôlok.

23 EUROSTAV september 2023 technická infraštruktúra ČO JE ZAUJÍMAVÉ VEDIEŤ O EKVITERMICKEJ REGULÁCII? Teplota vzduchu v priestore je jeden zo základných parametrov tepelnej pohody, ktorý zabezpečuje vykurovací systém. K zmene teploty vzduchu dochádza v rôznych prípadoch: pri pôsobení poruchových veličín, ako sú tepelné zisky, kolísanie teploty vykurovacej vody, prestavenie jej žiadanej hodnoty zásahom človeka alebo v dôsledku vopred stanoveného časového programu regulátora. doc. Ing. Daniela Koudelková, PhD., Katedra technických zariadení budov, Stavebná fakulta, STU v Bratislave Hlavnou úlohou riadiaceho systému je udržať teplotu vzduchu v priestore na požadovanej hodnote, a to prostredníctvom riadenia výkonu vykurovacieho systému – to znamená riadením teploty teplonosnej látky alebo riadením prietoku teplonosnej látky. To sa môže realizovať viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je ekvitermická regulácia. 1. ČO JE EKVITERMICKÁ REGULÁCIA? Regulácia teploty vykurovacej vody podľa vonkajšej teploty, známa aj pod názvom ekvitermická regulácia, pôsobí spravidla na úrovni výroby tepla ako centrálne riadenie alebo na úrovni distribúcie tepla ako zónové riadenie tepelného výkonu vykurovacích sústav. Vo svojej základnej zostave zabezpečuje rovnováhu medzi tepelnou stratou objektu a dodaným tepelným výkonom. Vzájomná závislosť medzi teplotou vykurovacej vody a vonkajšou teplotou sa regulátoru zadáva prostredníctvom vykurovacej krivky. Jej najčastejšia konfigurácia je situovaná na výstupe vykurovacej vody z rozdeľovača vykurovania (obr. č. 1). Vstupy do regulátora sú zo snímača teploty vykurovacej vody (1) a zo snímača vonkajšej teploty (2). Na základe nastavenej vykurovacej krivky počíta Obr. 1 Základná konfigurácia ekvitermickej regulácie 1 – snímač teploty prívodnej vykurovacej vody, 2 – snímač vonkajšej teploty, 3 – regulátor, 4 – akčný člen – trojcestný regulačný ventil s pohonom, 5 – čerpadlo, 6 – rozdeľovač a zberač vykurovacej vody

EUROSTAV september 2023 technická infraštruktúra 24 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA regulátor (3) žiadanú hodnotu teploty vykurovacej vody a ovláda akčný člen – trojcestný regulačný ventil s elektrickým pohonom (4). Ventil primiešava vratnú vykurovaciu vodu do prívodnej vykurovacej vody. Keď teplota prívodu stúpa nad žiadanú hodnotu, primieša sa väčší podiel vratnej vody, keď teplota prívodu klesá pod žiadanú hodnotu, podiel vratnej vody sa znižuje. Ak vykurovaciu sústavu tvorí viacero hydraulických okruhov, každá vykurovacia vetva má vlastnú reguláciu teploty vykurovacej vody. Vykurovacia krivka vyjadruje závislosť teploty vykurovacej vody od vonkajšej teploty. Jej priebeh určujú konkrétne podmienky vykurovaného priestoru, preto je kriviek viac a každá má priradené číslo vyjadrujúce strmosť krivky. Priemerná teplota vykurovacej vody by sa podľa [1] nemala odchýliť od nastavených teplotných bodov na vykurovacej krivke o viac ako ±3 K. Strmosť krivky udáva, o koľko sa zmení teplota vykurovacej vody pri zmene vonkajšej teploty. Závisí od tepelno-izolačných vlastností objektu, projektovaného teplotného spádu a druhu vykurovacej sústavy (konvekčné alebo nízkoteplotné sálavé vykurovanie). Čím horšie sú tepelno-izolačné vlastnosti objektu a čím je menší pomer plochy vykurovacích telies oproti ploche vonkajších stien, tým strmšiu krivku je potrebné pre daný objekt zvoliť. Ak krivka stúpa strmo, teplota prívodu sa zvyšuje rýchlejšie, keď je vonku chladnejšie. Ak je, naopak, veľmi plochá, teplota prívodu sa mení len mierne aj počas veľmi chladných dní. Typické hodnoty pre konvekčný vykurovací systém sú 1,4, 1,5 alebo 1,6. Hodnota 1,5 znamená, že zmena vonkajšej teploty priemerne o 1 K spôsobí zmenu teploty prívodu o 1,5 K. Pre strmosť vykurovacej krivky je možné použiť nasledujúce orientačné hodnoty: - 0,12 až 0,16 pre dobre izolovanú budovu s tepelným čerpadlom, - 0,3 až 0,5 pre dobre izolovanú budovu s podlahovým vykurovaním, - 1,0 až 1,2 pre dobre izolovanú budovu s konvekčnými telesami, - 1,4 až 1,6 pre staršiu samostatne stojacu budovu s konvekčnými telesami. Na obr. č. 2 sú graficky znázornené matematicky vypočítané vykurovacie krivky vo zvyčajnom rozsahu strmosti od 0,25 do 4,0. Každá krivka prechádza nulovým bodom a zodpovedá požadovanej teplote vzduchu v miestnosti 20 °C. 2. ZOHĽADNENIE AKUMULAČNEJ SCHOPNOSTI BUDOVY Každá budova má schopnosť akumulovať teplo vo svojich stavebných konštrukciách a svojím charakteristickým odporom proti prechodu tepla oneskoruje účinok kolísajúcej vonkajšej teploty na vnútorné priestory. Miera akumulácie tepla závisí hlavne od mernej tepelnej kapacity, objemovej hmotnosti a hrúbky vrstiev jednotlivých materiálov a reprezentuje ju časová konštanta budovy. Regulátor prepočítava aktuálnu vonkajšiu teplotu na základe tepelnej zotrvačnosti stavebného objektu na upravenú hodnotu vonkajšej teploty, ktorá sa za skutočnou teplotou môže oneskorovať aj o niekoľko hodín. Jednoduchšie regulátory zohľadňujú iba aktuálnu vonkajšiu teplotu, kým zložitejšie regulátory používajú takzvanú tlmenú vonkajšiu teplotu a geometrickú (zmiešanú) vonkajšiu teplotu. Tlmená vonkajšia teplota je simulovaná teplota priestoru pre fiktívnu budovu, ktorá nemá žiadny vlastný zdroj tepla a ovplyvňuje ju iba vonkajšia teplota. Jej priebeh je oproti priebehu skutočnej teploty silne tlmený a jej charakter vyjadruje dlhodobejšie tendencie vo vývoji teplôt. Geometrická vonkajšia teplota je riadiaca veličina ekvitermickej regulácie. Regulátor ju vypočíta z hodnôt skutočnej a tlmenej vonkajšej teploty v závislosti od typu stavebnej konštrukcie. Po takejto Obr. 3 Priebeh tlmenej, skutočnej a geometrickej vonkajšej teploty [3] TAKT – aktuálna vonkajšia teplota, TTL – tlmená vonkajšia teplota, TUPR – upravená – geometrická vonkajšia teplota Obr. 2 Vykurovacie krivky [2]

25 EUROSTAV september 2023 technická infraštruktúra kompenzácii už nie je priebeh geometrickej vonkajšej teploty taký tlmený ako pri tlmenej vonkajšej teplote. Napríklad pre budovu s ťažkou konštrukciou započíta 50 % z hodnoty skutočnej vonkajšej teploty a 50 % z tlmenej vonkajšej teploty. Pri budove s ľahkou konštrukciou môže tvoriť podiel zo skutočnej vonkajšej teploty 70 % a podiel tlmenej vonkajšej teploty je len 30 %. Priebeh jednotlivých teplôt je na obr. č. 3. Pri nastavení časovej konštanty budovy možno vychádzať z týchto predpokladov: a) Ľahká konštrukcia budovy, do tejto skupiny patria budovy s mernou hmotnosťou nižšou ako 600 kg/m3 , ktoré sa radia do kategórie rýchlo chladnúcich budov. V súčasnosti ide hlavne o systémy drevostavieb, ale aj o panelové a iné doskové systémy na báze plastov, ľahkých kovov, zvyčajne zostavené tzv. suchou výstavbou. Časová konštanta sa na regulátore nastavuje do 10 h. b) Stredne ťažká konštrukcia budovy, t. j. priemerne rýchlo chladnúca budova s mernou hmotnosťou vyššou ako 600 kg/m3 . Do tejto kategórie patrí napríklad murivo z dutých tvárnic. Časová konštanta sa nastavuje v rozpätí 10 – 25 h. c) Ťažká konštrukcia budovy, t. j. pomaly chladnúca budova s mernou hmotnosťou vyššou ako 1 000 kg/m3 . Do tejto kategórie sa radia konštrukcie zo železobetónu, z tehál (okrem dutinových), kameňa, vápenno-pieskových blokov či dutinové tvarovky vylievané betónom. Časová konštanta sa nastavuje medzi 25 – 50 h. Časová konštanta budovy udáva, ako rýchlo by sa teplota miestnosti v budove zmenila po náhlej zmene vonkajšej teploty, ako to ukazuje obr. č. 4. Z tabuľky na obr. č. 5 možno odčítať čas útlmu pri rozdiele žiadanej hodnoty komfortnej teploty 20 °C a útlmovej teploty 18 °C v závislosti od časovej konštanty budovy. Napríklad pre budovu s časovou konštantnou 10 h bude trvať pokles vnútornej teploty o 2 °C pri vonkajšej teplote –5 °C približne 2,5 h a pre budovu s časovou konštantou 20 h približne 5 h. 3. OPTIMALIZÁCIA VYKUROVACEJ KRIVKY Regulačný obvod ekvitermickej regulácie pracuje efektívne, ak zmeny vonkajšej teploty nespôsobujú zmeny vnútornej teploty. Ako vidieť na obr. č. 2, vykurovacích kriviek je niekoľko a pre každý objekt sa daná krivka musí zvoliť samostatne. A to je práve najväčšia slabina tohto druhu regulácie – výber vhodnej krivky pre daný objekt. Odladenie regulačného obvodu môže spravidla trvať aj niekoľko prevádzkových období. Ak sú teploty v miestnostiach počas celého prevádzkového obdobia nižšie alebo vyššie, ako je žiadaná hodnota, a odchýlka je približne rovnaká, robí sa paralelný posun vykurovacej krivky, čo spôsobuje zmenu teploty prívodu vykurovacej vody v celom rozsahu vonkajšej teploty (obr. č. 6a): a) krivka sa posúva smerom nahor pri nižších teplotách, ako je žiadaná hodnota (zvýšenie teploty prívodu), b) krivka sa posúva smerom nadol pri vyšších teplotách, ako je žiadaná hodnota (zníženie teploty prívodu). V prípade, že sú teploty v miestnostiach nižšie alebo vyššie ako žiadaná hodnota len počas určitých dní prevádzkového obdobia, upravuje sa sklon vykurovacej krivky (obr. č. 6b), pričom poloha jej začiatočného bodu ostáva nezmenená: a) ak sú vnútorné teploty nižšie len počas chladných dní, ale v prechodných obdobiach sú v poriadku, volí sa krivka s vyššou strmosťou, b) ak sú vnútorné teploty počas teplých dní vyhovujúce, ale počas chladných dní sú vyššie ako žiadaná hodnota, volí sa krivka s nižšou strmosťou. Obr. 6 a,b Posun vykurovacej krivky [5] a zmena sklonu vykurovacej krivky [5] Obr. 4 Grafický priebeh vnútornej teploty ako funkcia času a časovej konštanty po vypnutí vykurovania miestnosti pri vonkajšej teplote 2 °C [4] Obr. 5 Čas útlmu v závislosti od vonkajšej teploty a časovej konštanty budovy pri poklese vnútornej teploty o 2 °C (z 20 °C na 18 °C) [2]

EUROSTAV september 2023 technická infraštruktúra 26 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA Regulátor môže byť vybavený funkciou adaptácie vykurovacej krivky, sám krivku automaticky prispôsobuje podľa aktuálnych podmienok. V takomto prípade nie je potrebné ručne korigovať sklon a posun krivky. Predpokladom je možnosť pripojenia snímača teploty priestoru, ktorý sa umiestni do referenčnej miestnosti (obr. č. 7). Pri adaptácii sa zohľadňuje regulačná odchýlka teploty miestnosti, priebeh vonkajšej teploty a citlivosť adaptácie. Tak sa môže zohľadniť teplo z cudzieho zdroja a udržať konštantná teplota v priestore. Podľa toho, ako referenčná miestnosť reprezentuje ostatné miestnosti zásobované príslušnou vykurovacou vetvou, sa na regulátore nastavuje vplyv tejto miestnosti v percentách. Čím viac teplota v referenčnej miestnosti odráža aktuálnu tepelnú pohodu vo vykurovanom objekte, tým vyššie môže byť nastavené percento vplyvu snímača priestorovej teploty, napr. 60 % pri dobrých podmienkach, 20 % pri nevhodných podmienkach v referenčnej miestnosti. Vykurovacie telesá v referenčnej miestnosti nesmú mať osadené termostatické hlavice. Presnosť snímačov teploty vonkajšieho a vnútorného vzduchu a teploty vykurovacej vody uvádza STN EN 12098 – 1 [1] – tab. č. 1. Regulačný obvod ekvitermickej regulácie môže mať aj iné akčné členy ako trojcestný regulačný ventil. Ak zdroj tepla zásobuje len jeden vykurovací okruh v malej vykurovacej sústave, je možné priamo regulovať teplotu vykurovacej vody na výstupe zo zdroja tepla. Regulátor plynulo ovláda napríklad výkon modulačného horáka kondenzačného plynového kotla alebo otáčky kompresora tepelného čerpadla, v prípade odovzdávacej stanice pohon dvojcestného regulačného ventilu inštalovaného pred výmenníkom tepla v prívodnom potrubí primárnej teplonosnej látky. 4. UMIESTNENIE SNÍMAČOV TEPLOTY Snímač je dôležitým členom riadiaceho obvodu, ktorý poskytuje regulátoru informácie o skutočných hodnotách fyzikálnych veličín. Tieto veličiny regulátor priamo reguluje na požadovanú hodnotu alebo ich využíva ako referenčné veličiny na výpočet žiadanej hodnoty regulovanej veličiny. Snímač pozostáva z dvoch častí – meracieho člena a prevodníka. Merací člen priamo sníma fyzikálnu veličinu napr. v °C. Prevodník mení túto nameranú hodnotu na potrebný druh signálu, ktorý ďalej spracúva regulátor. Tento signál môže byť unifikovaný prúdový elektrický signál napr. 0 (4) – 20 mA alebo napäťový elektrický signál 0 – 10 V. Prevodník sa vyskytuje za meracím členom, ale môže sa nachádzať aj na ľubovoľnom mieste regulačného obvodu. Snímač informuje o stave a činnosti technického zariadenia, preto má jeho výber aj umiestnenie podstatný vplyv na kvalitu celého regulačného procesu. Umiestnenie snímača vonkajšej teploty (obr. č. 8) - osadenie na fasádu objektu do výšky min. 2,5 m nad terénom v smere prevládajúcich vetrov, - ak je budova viacpodlažná, medzi 2. a 3. podlažie, - stena, na ktorej je umiestnený, by sa mala zvnútra vykurovať, - nemal by byť namontovaný na chránených plochách ani v blízkosti okien, dverí, vetracích šácht, na komínovom telese a pod., - podstatné je umiestnenie snímača vzhľadom na svetové strany: - ak sú všetky vykurovacie telesá zásobované z jedného vykurovacieho okruhu, snímač sa umiestňuje na najchladnejšiu stranu – na severnú alebo na severovýchodnú, - v prípade rozdelenia miestností napríklad na južnú a severnú zónu sa snímače umiestňujú na tieto svetové strany, - snímač musí byť chránený pred účinkami priameho slnečného žiarenia (snímače na J, V, Z), aby sa pri nízkej vonkajšej teplote vplyvom oslnenia nenamerala príliš vysoká hodnota vonkajšej teploty, čo by spôsobilo nízku teplotu vykurovacej vody v príslušnom okruhu. Umiestnenie snímača teploty vykurovacej vody (obr. č. 9) - odporúča sa prednostné používanie ponorných snímačov teploty, - treba rešpektovať maximálnu prípustnú teplotu a tlak okolia, - citlivá časť snímača by mala zasahovať Tab. 1 Presnosť snímačov podľa STN EN 12098 – 1 [1] Obr. 7 Ekvitermická regulácia teploty prívodnej vykurovacej vody s korekciou na vnútornú teplotu 1 – snímač teploty prívodnej vykurovacej vody, 2 – snímač vonkajšej teploty, 3 – regulátor, 4 – akčný člen – trojcestný regulačný ventil s pohonom, 5 – snímač vnútornej teploty, 6 – čerpadlo, 7 – rozdeľovač a zberač vykurovacej vody

27 EUROSTAV september 2023 technická infraštruktúra do stredu potrubia, šikmo na jeho os a proti smeru prúdenia, - nesmie sa dotýkať steny potrubia, - v mieste zabudovania musí byť voda dobre premiešaná, - ak je inštalovaný za bod miešania, tak vo vzdialenosti min. 10 x d potrubia, - ak je čerpadlo v prívodnom potrubí, tak tesne za čerpadlo. Umiestnenie snímača vnútornej teploty (obr. č. 10) - osadenie na vnútornú stenu do výšky približne 1,5 m nad podlahou, - vzdialenosť od ostatných stien by mala byť min. 500 mm, - osadený voľne v mieste prúdenia vzduchu, - nemal by byť vystavený tepelnému sálaniu od slnka alebo z iných spotrebičov v miestnosti ako napríklad elektrické spotrebiče, kozub, vykurovacie teleso a pod., - nesmie byť umiestnený na komínovom telese ani na stene, v ktorej sú vedené potrubia teplej vody, - mimo miest s možnosťou vzniku prievanu ako dvere alebo okná, - pri umiestnení na masívnu stenu (betón, kameň) je vhodné použiť izolačnú podložku. ZÁVER Záverom možno vlastnosti ekvitermickej regulácie zhrnúť takto: Výhody: - základný spôsob regulácie výkonu vykurovacích sústav pôsobiaci spravidla na úrovni výroby tepla ako centrálne riadenie alebo na úrovni distribúcie tepla ako zónové riadenie, - zabezpečenie rovnováhy medzi tepelnými stratami objektu a výrobou tepla, - vysoký komfort a vysoké úspory pri správne nastavenej vykurovacej krivke prispôsobením teploty vykurovacej vody vonkajšej teplote, - v prípade vhodne situovanej referenčnej miestnosti dosiahnutie ďalších úspor zohľadnením výskytu cudzieho tepla, - možnosť nezávislého riadenia vykurovacích okruhov s požiadavkou na rôznu teplotu vykurovacej vody. Nevýhody: - nutnosť odladenia regulačného obvodu – nastavenie správnej vykurovacej krivky, - ak regulátor nemá funkciu adaptivity, odladenie sa robí manuálne, čo si vyžaduje odborné skúsenosti, - ak nie je k dispozícii referenčná miestnosť a možnosť pripojenia snímača vnútornej teploty, nedajú sa zohľadniť tepelné zisky, - niekedy sa v objekte nevyskytuje vhodná referenčná miestnosť. ❖ Prácu podporilo Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom grantov VEGA 1/0118/23, VEGA 1/0304/21 a KEGA 005STU-4/2021. Literatúra: [1] STN EN 12098 – 1: Energetická hospodárnosť budov. Regulácia vykurovacích systémov. Časť 1: Zariadenia na reguláciu teplovodných vykurovacích systémov. [2] Dokumentácia firmy Siemens: Albatros. Regulátory kotlov. Používateľská príručka. [3] Dokumentácia firmy Siemens: Návod k obsluze rozšířujícího modulu Siemens pol 638.70. [4] Technická príručka firmy Siemens: Regeln und Steuern von Heizungsanlagen. 2019. [5] Dokumentácia firmy Viessmann: https://www.viessmann.ch/de/wissen/ anleitungen- und-tipps/heizkurve-einstellen.html. [6] Technická príručka firmy Siemens: Messtechnik. 2019. Obr. 8 Umiestnenie snímača vonkajšej teploty [6] Obr. 9 Umiestnenie snímača teploty vykurovacej vody [6] Obr. 10 Umiestnenie snímača vnútornej teploty [6]

EUROSTAV september 2023 aktuálne 28 AKTUÁLNE FOTOVOLTICKÉ PANELY A ELEKTRICKÁ POŽIARNA SIGNALIZÁCIA V súvislosti s nárastom inštalácií fotovoltických panelov je potrebné venovať pozornosť aj novým požiadavkám na protipožiarnu ochranu stavieb, hlavne v prípade, ak sa fotovoltické panely inštalujú na strechu objektu. V súčasnosti túto problematiku nepokrýva žiadny špeciálny všeobecne záväzný predpis. Z uvedeného vyplýva, že to musí urobiť sám majiteľ objektu, prípadne jeho poisťovňa. Nové technológie, ako napríklad li-ionové batérie alebo fotovoltické panely, prinášajú kvalitatívne nové riziká, ktoré je nutné poznať a kompenzovať novými opatreniami a prostriedkami. Ako príklad vážnych problémov s fotovoltickými panelmi sa často uvádzajú incidenty v spoločnosti Amazon, kde v priebehu štrnástich mesiacov vzniklo päť požiarov fotovoltických panelov na ich skladoch. V prípade fotovoltických panelov je novým rizikom skutočnosť, že je ich možné čiastočne odpájať, ak inštalácia obsahuje také zariadenia, ale nie vypnúť. Samotné fotovoltické panely štatisticky spôsobujú iba 4 % požiarov. Zvyšok sú pridružené zariadenia inštalované spolu s panelmi. Tieto komponenty sa často nachádzajú pod panelmi, pri ktorých je potrebné v lete počítať s vysokými prevádzkovými teplotami a inými nepriaznivými vplyvmi prostredia. Napríklad jednosmerné konektory spôsobujú až 20 % požiarov. Častou príčinou je ich korózia, zvýšený prechodový odpor a prehrievanie. V nasledujúcich tabuľkách je uvedená štatistika príčin požiarov fotovoltických panelov: Z pohľadu komponentov je podiel na vzniku požiarov takýto: Medzinárodné poisťovacie spoločnosti a rizikoví manažéri na základe doterajších skúseností spracovali rôzne opatrenia na inštaláciu fotovoltických panelov, ktoré znižujú riziko šírenia požiaru po streche a uľahčujú represívny zásah hasičov. Ide najmä o obmedzenie horľavých konštrukčných materiálov na streche, ktoré najviac prispievajú k šíreniu požiaru. Okrem toho je dôležité delenie inštalovaných panelov na samostatné sektory (napr. max. 40 x 40 m), vzdialenosti od vetracích zariadení a pod. V prípade požiaru fotovoltických panelov na streche je nutné posudzovať aj to, čo sa pod strechou nachádza a aké by mohli byť dôsledky v prípade, keby došlo počas požiaru k jej prepadnutiu. V prípade vybraných priestorov môže predstavovať značné ohrozenie a škody aj kontaminácia spôsobená dymom a splodinami horenia, ktoré by sa mohli do priestorov dostať cez vzduchotechniku a pod. Preto je dôležité identifikovať vznikajúci požiar čo najskôr a vykonať potrebné opatrenia na jeho elimináciu. Keďže tieto požiare často vznikajú od komponentov umiestnených pod panelmi, v začiatočnom štádiu nie je možné ich vizuálne identifikovať. V takýchto prípadoch je veľmi vhodné monitorovať fotovoltické panely a ich pridružené zariadenia pomocou špeciálne navrhnutej elektrickej požiarnej signalizácie. Siemens na tento účel používa osvedčený líniový tepelný hlásič FibroLaser III, ktorého senzorový kábel sa inštaluje pod fotovoltické panely tak, aby sa teplo šíriace sa pod panelom pri vzniku požiaru čo najskôr identifikovalo. Takéto riešenie požadujú aj niektoré poisťovne. Príčina Podiel v % Vonkajšie vplyvy 10 Chyba výrobku 35 Chyba projektu 18 Chyba inštalácie 37 Komponent Podiel v % Fotovoltický panel 4 DC izolátor 49 DC konektor 20 Invertor 19 DC káble 7 Pozn. DC = jednosmerný prúd Zdroj: RC62: Recommendations for fire safety with PV panel installations, Version 2 Published 2023, FPA UK

29 EUROSTAV september 2023 aktuálne Špecialisti spoločnosti Siemens Švajčiarsko uskutočnili podrobné reálne testy s cieľom optimalizovať umiestnenie senzorového kábla pre rôzne spôsoby inštalácie panelov (napr. uhol sklonu a pod.). Na spoľahlivú detekciu je nutné, aby líniový požiarny hlásič dosahoval vysokú rozlišovaciu schopnosť (vzorkovanie 1 meter) a max. citlivosť triedy A1N podľa normy EN 54-22. Napríklad pri zapálení dvoch drevených paliet 30 x 30 x 10 cm pod dvoma fotovoltickými panelmi s rozmermi 170 x 120 sa predpoplach aktivoval za 23 sekúnd a poplach za 40 sekúnd. Líniový tepelný hlásič FibroLaser III Siemens Vyhodnocovacia jednotka OTS umožňuje pripojiť optický senzorový kábel do kruhu tak, že aj v prípade jeho prerušenia zostáva detekcia funkčná. Senzorový kábel je možné pomocou SW rozdeliť až na 1 000 poplachových zón. Okrem toho sa môžu prenášať aj pomocou dátového prenosu na nadstavbový systém Desigo CC Siemens alebo na iný SCADA systém používateľa. ❖ kontakt: Ing. Miloš Böhmer Email: [email protected]

EUROSTAV september 2023 30 ARCHITEKTÚRA architektúra PRÍSTAVBA ŠKOLY V ZÁHORSKEJ BYSTRICI V KONTEXTE V posledných rokoch sa mestská časť Záhorská Bystrica intenzívne rozvíja, čo prináša nielen výstavbu nových domov, ale najmä prísun nových obyvateľov a nárast počtu detí. Deti potrebujú niekam chodiť do školy a ideálne je, ak majú základnú školu v dostupnej vzdialenosti. Mala by sa nachádzať maximálne do 800 metrov od ich domova. Mimochodom, aj v tomto tkvie princíp pätnásťminútového mesta a aj o toto ide znížením premávky automobilov. Preto je víťazstvom mestskej časti, že sa jej podarilo kvalitne rozšíriť a pozdvihnúť architektúru pôvodnej školy modernými materiálmi a zvýšiť jej kapacitu. Autormi sú architekti z ateliéru PANTOGRAPH. Ing. arch. Irena Dorotjaková Foto: Rastislav Blaško, podklady: PANTOGRAPH Školy, materské školy a jasle patria k základnej občianskej vybavenosti, tvoria spojenú nádobu s rozvojom obcí a miest a obývanosťou lokality. Ich kapacita však rozvoj lokality obyčajne nekopíruje. Poslednú novú školu na území Bratislavy postavili ešte za čias socializmu. Odvtedy sa areály škôl a ich časti skôr rozpredávali a na nich vznikali iné komerčné zariadenia alebo budovy. V poslednom desaťročí sa však predsa len niekoľko škôl dostavalo. Príkladom je prístavba základnej školy na Bajkalskej ulici z roku 2015 od Petra Jurkoviča a JRKVC, rekonštrukcia školy na Plickovej ulici v Rači alebo teraz prístavba a renovácia školy v Záhorskej Bystrici. Kontext ku školám Treba spomenúť, že školy sa v minulosti stavali väčšinou v nadväznosti na novú štvrť, resp. sídlisko, preto sa ich veľkosť dimenzovala podľa počtu bytov a obyvateľov. Dnes také čosi neplatí, nové štvrte stavajú súkromné firmy a obce či mestá ich väčšinou nijako nepodporujú, resp. nezaväzujú (hoci majú na to nástroje a v ruke územný plán), aby v rámci nových štvrtí vybudovali základnú občiansku vybavenosť. Dnes sa veľmi propagujú Slnečnice tým, že sa tam stavia škola pre 1 500 žiakov, čo je síce chvályhodné, ale ruku na srdce, pri deklarovanom počte bytov a predpokladanom počte obyvateľov by sa na takéto spádové územie zišli možno aj dve školy, o škôlkach ani nehovoriac. Základné a materské školy boli delimitované na obce, odvtedy teda musia riešiť nielen výučbu, stravovanie a správu a údržbu budov, telocvične, ale aj prípadné nedostatočné kapacity žiakov. Lenže nie vždy mestá a obce vedia nájsť personálne kapacity a finančné objemy, ako školy dostavať či zmodernizovať pre Obr. 1 Situácia ZŠ Hargašova, Záhorská Bystrica

31 EUROSTAV september 2023 architektúra Ateliér: PANTOGRAPH Autori: Ing. arch. Peter Kožuško, Ing. arch. Tomáš Auxt, Ing. arch. Miroslav Hrušovský, Ing. arch. Linda Hrušovská, Ing. arch. Matúš Viskup, Ing. arch. Mgr. art. Peter Hudač, PhD., Ing. arch. Kristián Vnučko, Ing. Matúš Krajčík Podlahová plocha: 658, 44 m2 – nadstavba Návrh: 2019 – 2021 Realizácia: 2022

EUROSTAV september 2023 32 ARCHITEKTÚRA architektúra aktuálne potreby obce. Takže to, že sa nové školy nestavajú a že nám školy chýbajú, je vlastne deficit súčasnej spoločnosti systémovo uchopiť túto dôležitú problematiku. V roku 2022 len v Bratislavskom samosprávnom kraji chýbalo až deväťtisíc miest pre školákov. Mestá a obce sa snažia tento problém nejako vyriešiť, no v niektorých lokalitách je situácia alarmujúca. Aj v Bratislave sa v súčasnosti rozširuje niekoľko základných škôl a budovy získavajú nové podlažia i pavilóny. K vzniku škôl na Slovensku V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa hľadalo najlepšie riešenie pre architektúru a dispozíciu modernej školy. Rozčlenenie školy na funkčne samostatné pavilóny sa považovalo za praktické a najvhodnejšie hygienické riešenie školských prevádzok. Išlo zároveň o najflexibilnejšie riešenie, ktoré umožnilo opakované osadenie školy v rôznych prostrediach. Z viacerých návrhov typových pavilónových škôl, ktoré vzišli z projektových ateliérov bývalého Československa, najviac uspela škola tzv. bratislavského typu. Architekt Vladimír Dedeček ju navrhol ako typový projekt na báze tradičnej konštrukcie s prefabrikovanými stropmi. Tvorili ho štyri funkčné typy, ktoré poskytovali niekoľko veľkostných variantov, tie sa líšili počtom tried a veľkosťou sál. Školu tvorili pavilón základných učební, pavilón s triedami na špeciálne predmety, administratívno-spoločenský pavilón s jedálňou a telocvičný pavilón. Základný pavilón bol navrhnutý ako združenie takmer štvorcových tried s dvojstranným osvetlením, ktoré sú zoskupené okolo centrálneho vertikálneho jadra. Jednotlivé pavilóny osadzované v zeleni boli prepojené otvorenými chodbami s jednoduchým prekrytím. Dedečkov projekt využili viacerí architekti v lokalitách po celom Slovensku a dodnes patrí k najkvalitnejším typovým školským projektom. Školy tohto typu realizovali v Bratislave-Petržalke na Záporožskej 8, na Kramároch na Cádrovej 23, v Ružinove na Nevädzovej 3 a Tokajíckej 94, ale aj v Malackách na ulici 1. mája. Lokalita pre školu Mestská časť Záhorská Bystrica patrí k obľúbeným častiam Bratislavy, kde sa výborne býva. Kompletná občianska vybavenosť, pamiatková rezervácia ako srdce mestskej časti, dotyk prírody v podobe Malých Karpát, ale aj rozvoj obytnej štruktúry rodinných a obytných domov. Dedinka bola administratívne pričlenená k Bratislave až v roku 1972 s cieľom rozvoja hlavného mesta smerom na severozápad. V posledných rokoch sa Záhorská Bystrica intenzívne rozvíja, čo prináša nielen nové domy, ale najmä nových obyvateľov a nárast počtu detí. Prisťahovanie nových rodín so školopovinnými deťmi prirodzene vyžaduje dostatok miest v okolitých školách. Škola na Hargašovej ulici sa borí s kritickým nedostatkom miest pre deti. Samospráva Záhorskej Bystrice sa rozhodla vyriešiť zvýšenie kapacity rozšírením objektu školskej jedálne a základnej umeleckej školy v areáli na Hargašovej ulici. Na projekt oslovila architektonickú kanceláriu Pantograph, ktorá v poslednom období navrhuje a realizuje niekoľko objektov školského a predškolského typu. Architektúra a dispozičné riešenie Zámerom projektu bolo rozšíriť kapacity školy, dispozične upraviť pôvodnú jedáleň a zvýšiť štandard školy. Architekti navrhli nadstavbu druhého podlažia v podobe ľahkej drevenej konštrukcie s prevýšenými svetlíkmi. Konštrukcia má nízku uhlíkovú stopu. Na úrovni pôvodnej strechy vzniklo nové nadzemné podlažie, na ktoré sa dá dostať dvoma novovybudovanými schodiskami na severnom a južnom konci objektu. V nadstavbe vzniklo osem učební, hygienické priestory pre žiakov a kancelárske priestory pre učiteľov. Úpravami prešla

33 EUROSTAV september 2023 architektúra aj staršia časť budovy, do ktorej bol vytvorený nový vstup z ulice. Nové zádverie, schodisko a hygienické zariadenie sa úmerne zväčšili vzhľadom na vyššiu kapacitu školy. Pri vstupe, na mieste pôvodnej učebne, umiestnili architekti šatne žiakov. Modernizáciou prešla aj kuchyňa, kuchynské sklady vznikli na mieste pôvodného kabinetu. Doplnili sa a zväčšili technické priestory a priestory prípravy a výdaja jedál. Zväčšili aj jedáleň vďaka dostavbe na severnej strane budovy. Okrem toho tu pribudol nový vstup, šatne a schodisko. Pri prestavbe sa počítalo aj s výnimočnými svetelnými podmienkami v jednotlivých triedach a dostatočným prísunom čerstvého vzduchu pre žiakov, ktorý zabezpečuje riadené vetranie ako súčasť nízkoenergetického štandardu. Voľba materiálov v interiéroch vychádzala z celkovej ekologickej koncepcie a čo sa týka farebnosti, podľa architektov najlepšie ladí s brezovými preglejkami modrá doplnková farba. Architekti PANTOGRAPHU sú známi tým, že si pri tvorbe projektu predstavujú, že by v ňom chceli žiť a pracovať. Tento prístup je podľa Lindy Hrušovskej súčasťou každej tvorby, či už na vedomej, alebo nevedomej úrovni. Záhorská Bystrica touto renováciou výrazne zväčšila kapacitu svojej školy a získala kvalitnú modernú architektúru. Projekt umožní v čo najkratšom čase odstrániť aj provizórne kontajnerové učebne. Samospráva financovala čerstvo dokončený projekt z prostriedkov z výzvy na zvýšenie kapacít základných škôl Bratislavského kraja, ktorú vyhlásilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Nenávratný finančný príspevok dosahoval výšku 1,93 milióna eur. ❖

EUROSTAV september 2023 34 ARCHITEKTÚRA architektúra Obr. 2 Axonometrie

35 EUROSTAV september 2023 architektúra

VÝSTAVBA VO SVETE DIPLOMATICKÁ AKADÉMIA ANWARA GARGASHA Pripravil Matej Motyka Foto: Phil Handforth

Projekt Diplomatická akadémia Anwara Gargasha v Abú Zabí získal ocenenie Architizer A+Awards 2023 a je príkladom vizionárskeho prístupu architektonickej spoločnosti Shape. Architektúra akadémie má korene v arabskej tradícii a jej hlavným motívom bola hra vonkajšej nepriehľadnosti a vnútornej transparentnosti. Vyznačuje sa príjemnými sklenými portálmi a bezproblémovou integráciou s okolím.

EUROSTAV september 2023 výstavba vo svete 38 VÝSTAVBA VO SVETE Priamo v srdci mestskej diplomatickej štvrte v Abú Zabí vznikla Diplomatická akadémia Anwara Gargasha, ktorej poslaním je podporovať aktivity ministerstva zahraničných vecí krajiny a medzinárodnú spoluprácu. Hlavným motívom introvertnej budovy bola hra vonkajšej nepriehľadnosti a vnútornej transparentnosti. Diplomacia si však vyžaduje otvorenosť voči svetu. Túto charakteristiku vyjadrili architekti veľkými, príjemnými sklenými portálmi na oboch stranách nepriehľadného kubického tvaru, ako aj šírením komunálnych a kolaboratívnych priestorov a bezhraničnou integráciou lokality do svojho okolia. Vysoká miera udržateľnosti Plášť budovy bol navrhnutý tak, aby odolával drsným prvkom regionálnej klímy a zároveň reprezentoval silu národa. Siluetu charakterizuje robustné a pevné tvarovanie. Jednoduchosť formy vidieť v kubickej hmote tried a kancelárií pre zamestnancov a vyučujúcich. Tri časti hmoty sa rozprestierajú smerom von vo vzájomnej súdržnosti. Obavy z udržateľnosti rieši dvojplášťová fasáda. Vysokovýkonný systém zasklenia pôsobí ako prvá obrana proti slnečnému žiareniu, zdvojená vonkajším plášťom z perforovaných hliníkových mriežok. Tieto panely rozptyľujú slnečné svetlo po celom interiéri bez toho, aby obmedzovali výhľad. Každá strana budovy je

39 EUROSTAV september 2023 výstavba vo svete Miesto: Abú Zabí, Spojené arabské emiráty Architektúra: Shape Architecture Practice + Research Vedúci architekti: Abdulla Al Shamsi, Ali Torabi Interiéroví dizajnéri: Khaider Plaza, Christine Zacheria, Hamideh Ranjbar Zastavaná plocha: 18 000 m2 Rok dokončenia: 2021

EUROSTAV september 2023 výstavba vo svete 40 VÝSTAVBA VO SVETE zapuzdrená rôznymi vzormi skladania panelov, čo vytvára jedinečný rytmus tieňa a svetla, ktoré sa mení počas dňa. Inštalácie, ako je táto, a strešná záhrada pomohli budove dosiahnuť v systéme hodnotenia udržateľnosti a certifikácii budov Pearl (PBRS) stupeň Pearl 2 Estidama. Flexibilný interiér Vstupom je centrálne átrium so závesnými schodiskami, ktoré je rozsiahle a dobre osvetlené a spája každé poschodie. Drevené schodiská sa vinú po obvode a podporujú pohyb. Hlavné schodisko sa rozširuje v blízkosti študentského salónika, aby umožnilo otvorené stretnutia. Osvetlenie, farba a textúra v hlavnej posluchárni priťahujú pozornosť na pódium rečníka.Dizajn interiéru stelesňuje pokoj potrebný na intelektuálnu prácu a vysokú úroveň koncentrácie. Odvážny minimalizmus a množstvo prirodzeného svetla podporujú jasnosť mysle, pričom čerpajú z upokojujúcich lineárnych vzorov a materiálov, ktoré maximalizujú prienik osvetlenia. Študenti majú k dispozícii bohaté možnosti študijných priestorov na všetkých úrovniach súkromia. Každá z týchto oblastí ponúka úplnú flexibilitu prostredníctvom úprav. Pomocou premyslených usporiadaní a špecifikácií sa interiér akadémie stará o pohodlie všetkých svojich užívateľov a optimalizuje potenciál na výučbu aj na učenie. Integrácia s okolím Lokalita susedí s mnohými ambasádami, ktoré sú všetky kompletne oplotené. V snahe vytvoriť prívetivejšiu a prepojenejšiu dominantu sa akadémia úplne zrieka hraničného oplotenia, namiesto toho používa na vymedzenie hraníc pozemku natívne terénne úpravy. Vďaka tomuto úsiliu sa bezprostredné okolie javí oveľa dostupnejšie. ❖

41 EUROSTAV september 2023 výstavba vo svete Estidama je arabské slovo pre trvalú udržateľnosť Metodika Estidama obsahuje systém hodnotenia zelených budov nazývaný Pearl Building Rating System, ktorým sa hodnotia postupy trvalo udržateľného rozvoja budov v Abú Zabí. Systém hodnotenia budov Pearl podporuje minimalizáciu potreby vody, energie a produkcie odpadu, využívanie miestnych materiálov a jeho cieľom je zlepšiť efektivitu dodávateľských reťazcov pre udržateľné a recyklované materiály a produkty. Systém hodnotenia budov Pearl, zavedený v roku 2010, je v Abú Zabí povinný – všetky budovy musia dosiahnuť hodnotenie minimálne Pearl 1 a všetky vládou financované budovy musia dosiahnuť hodnotenie minimálne Pearl 2. Systém hodnotenia možno aplikovať na budovy vo všetkých sektoroch zastavaného prostredia.

EUROSTAV september 2023 obnova pamiatok 42 OBNOVA PAMIATOK NESKORÁ MODERNA KÚPEĽNEJ ARCHITEKTÚRY V DIELE JOZEFA SCHUSTERA Jozef Schuster patrí k najmladšej generácii architektov, ktorá v 60. rokoch 20. storočia dostala príležitosť vytvárať veľké urbanisticko-architektonické koncepty. Venoval sa tvorbe pre slovenské kúpeľné mestá, do ktorých navrhol početné stavby. Jeho najvýznamnejšie realizácie sa nachádzajú najmä v Bardejovských Kúpeľoch a Piešťanoch.Stavieb neskorej moderny, ktoré sú vyhlásené za pamiatky je ako šafranu. Kolonáda v Bardejovských Kúpeľoch so sochárskymi dielami a priľahlým parkom je v štádiu príprav na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Ťažisko projektových prác a architektonického názoru Jozefa Schustera, smerujúceho k neskorej moderne, patrí do obdobia jeho jedenásťročného pôsobenia v Zdravoprojekte (1966 – 1977). Aj po päťdesiatich rokoch všetky spomenuté stavby plnia pôvodnú funkciu. Hoci sa pod ne podpísali rôzne intervencie užívateľov a čas, základná myšlienka bola dostatočne silná, aby zostala čitateľná. V súčasnosti si kladieme otázku, ako budeme so stavbami neskorej moderny ďalej zaobchádzať tak, aby sa táto etapa nášho architektonického dedičstva zachovala a zároveň reagovala na požiadavky dnešnej doby. Kúpeľníctvo a vznik Zdravoprojektu Koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia prinášajú okrem budovania železníc, obchodu a priemyslu aj začiatky systémového rozvoja území so zdrojmi termálnych vôd. Investície do kúpeľov boli v rukách šľachty – majiteľov pozemkov a vyššej vrstvy buržoázie. Kúpeľníctvo a rehabilitačná liečba sa stali lekárskym odborom, založeným na skúsenostiach a aktuálnych vedeckých poznatkoch. V medzivojnovom období 20. storočia československá architektonická avantgarda prichádza s analytickou metódou projektovania – forma sleduje funkciu. Výsledkom je aj niekoľko vysoko hodnotených funkcionalistických stavieb kúpeľnej architektúry, dosahujúcich európsku úroveň. Do výstavby zariadení investujú poisťovne, štátne aj súkromné spoločnosti. Profiluje sa domáca klientela a podľa kvality prostredia a poskytovaných služieb kúpele získavajú aj zahraničných hostí. Slovensko nemá more, no je bohaté na liečivé pramene. Po povojnovej stagnácii sa v 60. rokoch 20. storočia zdvíha ďalšia vlna záujmu o výstavbu kúpeľov ako možného zdroja devíz. Z najvyšších riadiacich miest štátu vychádza záujem o obnovu a dobudovanie kúpeľnej vybavenosti v známych kúpeľných mestách aj v nových lokalitách. Zvýšený dopyt po stavbách na kúpeľnú liečbu a zdravotníctvo vyvolal potrebu založenia špecializovaného projektového ústavu. Odčlenením Ateliéru IV pre stavby v zdravotníctve od Stavoprojektu vznikol v januári 1966 Zdravoprojekt. Hlavným iniciátorom a prvým riaditeľom novovzniknutého ústavu sa stal v tom čase už skúsený architekt a vynikajúci organizátor Viktor Uhliarik (1922 – 2007), odchovanec českého architekta Gustáva Paula, českého patróna zdravotníckej architektúry na Slovensku. Tím architektov, ktorý sa sformoval pod jeho vedením, bol nasmerovaný na pokračovanie prerušeného vývoja funkcionalistickej architektúry a svetové trendy 60. a 70. rokov. Ambiciózny mladý Jozef Schuster (1939) sa počas štúdia u prof. Jozefa Lacka doc. Ing. arch. Eva Borecká, PhD., Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave Obr. 1 Liečebný ústav Ozón v Bardejovských Kúpeľoch. Zdroj: archív J. S

43 EUROSTAV september 2023 obnova pamiatok zviditeľnil diplomovou prácou s názvom Kolektívny dom pre 3 000 obyvateľov, futuristickým projektom inšpirovaným britskou architektonickou skupinou Archigram. Návrh obytnej štruktúry s dvomi výraznými vertikálami lievikovitej formy získal 1. cenu na prehliadke študentských prác v Prahe v roku 1965. V septembri 1966 nastúpil Jozef Schuster do „kúpeľného“ ateliéru A3 Zdravoprojektu. V tom istom roku sa začali projektové práce na exkluzívnych zákazkách pre Bardejovské Kúpele a Piešťany, do ktorých bol od počiatku zapojený ako koncepčný architekt. Na toto obdobie architekt spomína: „Bolo to turbulentné obdobie s mnohými rozpracovanými stavbami súčasne.“ Bardejovské Kúpele Prírodné prostredie v okolí eklekticistických liečebných domov Alžbeta a Astória z 19. storočia bolo krásne, no kúpeľom chýbala technická infraštruktúra a vybaveObr. 2 Kúpeľný dom Balneoterapia. Zdroj: archív J. S. Foto: Rajmund Müller (R. M.) Obr. 3 Kolonáda v Bardejovských Kúpeľoch, v pozadí vpravo hudobný pavilón. Zdroj: archív J. S., foto: R. M

EUROSTAV september 2023 obnova pamiatok 44 OBNOVA PAMIATOK nosť na zvýšenie liečebného komfortu. Návrh na osadenie nových objektov a inžinierskych sietí vypracoval v podrobnom územnom pláne Ing. arch. Marián Belluš z prešovského Stavoprojektu. V 60. rokoch sa vstupom novej architektúry objektov Balneoterapia, Ozón, pavilónu pitných kúr – Kolonáda, v kontexte k objektom malých kúpeľných domov, zmenila mierka urbanizovanej krajiny. V zeleni kúpeľného parku sa novátorsky prepojili liečebné procedúry, ubytovanie a stravovanie do jedného funkčného celku. Na koncepčnej štúdii kúpeľného domu Balneoterapia pracoval Jozef Schuster po nástupe do nového projektového ústavu v roku 1966. Balneoterapia (autori Jozef Schuster, spolupráca Viktor Uhliarik, projekt – 1966, otvorenie – 1974, autor interiéru Jozef Schuster – 1971) je umiestnená v úzadí liečebného domu Alžbeta. Objekt je komponovaný vrstvením horizontálnych línií (plné parapety striedajú transparentné pásy okien), s ustupujúcimi podlažiami. Autori sa usilovali o narušenie horizontálnych línií, čo sa prejavuje na druhom podlaží rytmom priznaných hranolových konzol, podopierajúcich terasu. Objekt funkčne pokryl potrebu liečebných procedúr a vyšetrení. Pre celoročný komfort pacientov je prepojený krytými koridormi s pôvodnými domami Alžbeta, Astória a novým liečebným domom Ozón. Liečebný ústav Ozón je samostatným dielom J. Schustera (štúdia – 1967, projekt – 1969, realizácia 1970 – 1976). Architekta prirodzene ovplyvnili aktuálne trendy aj hnutie brutalizmu. Vo formálnej rovine Obr. 4 Liečebné domy Grand a Splendid v Piešťanoch. Zdroj: archív J. S. Obr. 5 Návrh Spoločenského centra v Piešťanoch, v pozadí liečebné domy Grand a Splendid, Zdroj: archív J. S.

45 EUROSTAV september 2023 obnova pamiatok opúšťa koncept vodorovných línií a stavbu vertikalizuje. Vo svojom autorskom vyjadrení sa hlási k severskej architektúre a v prepojení interiéru a exteriéru k odkazu Franka Lloyda Wrighta. Autor hovorí: „Pôdorysná funkčnosť má odraz v architektonickom výraze. Hmoty gradujú v pôdoryse, v čelnom aj v bočnom pohľade. Zvýraznené sú vstupné priestory. Dôležitý bol vizuálny kontakt s protiľahlými lesnými masívmi, vďaka priečnej osnove komunikačných priestorov takmer zo všetkých hlavných priestorov.“ Štúdiu prvej slovenskej Kolonády a priľahlého hudobného pavilónu vypracoval Jozef Schuster v rokoch 1966 – 1967, ďalšie projektové stupne boli spracované v spolupráci s Viktorom Uhliarikom. Tieto stavby sa realizovali v roku 1972 ako prvé zo spomínaných budov. Oba objekty boli situované v centre kúpeľov, v mieste vrtov liečivých prameňov, kolonáda tvorí primárne bariéru medzi dopravnou komunikáciou a centrom kúpeľov. Ako miesto celoročných spoločenských kontaktov pacientov pri pitných prameňoch stavba riešila aj absenciu spoločenského centra v kúpeľoch. Architekti stavili na klasicistický koncept stĺporadia. Stavba je širokým schodiskom „miesovsky“ nadradená nad okolitý terén. Prízemný objekt s výraznou horizontálou strechy rytmizujú vertikálne stĺpy s modernisticky rozšíreným driekom. Autor sa figuratívnym stvárnením stĺporadia hlási k odkazu Arna Jacobsena a Oscara Niemeyera. Interiér a exteriér sa prirodzene prelínajú. Vďaka konfigurácii svahovitého terénu je technické zázemie umiestnené v suteréne a prízemná časť je reprezentačná a vzdušná. Súčasťou urbanisticko-architektonického konceptu kolonády je priľahlý hudobný pavilón. Je to ľahký letný prístrešok organického – kruhového tvaru so sedením pre divákov umiestneným v teréne formou amfiteátra, ktorý narúša prísnu pravouhlosť okolitých stavieb autora. Piešťany – Kúpeľný ostrov Súbežne a s rovnakou mierou tvorivého nasadenia sa Jozef Schuster angažuje aj v kúpeľoch v Piešťanoch. Na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch sa pripravovala rozsiahla kúpeľná výstavba podľa územného plánu vypracovaného Ing. arch. Rudolfom Krajíčkom zo Stavoprojektu Bratislava. Predchádzala mu rekonštrukcia secesného kúpeľného domu Irma so Obr. 6 Realizácia Spoločenského centra v Piešťanoch. Zdroj: archív J. S. Obr. 7 Interiér Spoločenského centra v Piešťanoch. Zdroj: archív J. S., foto: František Hauskrecht

EUROSTAV september 2023 obnova pamiatok 46 OBNOVA PAMIATOK zrkadliskom a vybudovanie objektu akumulácie termálnych vôd. Cestná doprava do budúceho balneocentra bola navrhnutá segregovane od pešej zóny a parku. K urbanistickému konceptu sa vyjadril prof. Rudolf Šteis takto: „Nová výstavba kúpeľov s moderným konceptom interiérov a exteriérov vstúpila do noblesného prostredia secesných kúpeľov veľmi uvážene, oddelená parkom.“ Výrazná os pešieho ťahu je paralelná s upraveným korytom Váhu a obtokovým kanálom. Tieto priamky, okolo ktorých je komponovaný park a zástavba objektov liečebných domov balneocentra – (Palace, Splendid, Grand, Esplanade a Balneoterapie), sú na konci uzatvorené objektom Spoločenského centra s pokračujúcim parkom. Plánovaná etapa výstavby ústavov na severnom konci ostrova sa neuskutočnila. Princípom urbanistického konceptu bolo prepojiť všetky liečebné domy dvojpodlažným objektom – koridorom s ďalšími funkciami – stravovacími, spoločenskými, liečebnými, podobne ako v Bardejovských Kúpeľoch. Splendid a Grand Na základe ideového projektu vypracovaného J. Schusterom a V. Uhliarikom v rokoch 1969 – 1970 bol vypísaný medzinárodný konkurz na realizačný projekt na výstavbu liečebných domov Splendid a Grand. Spomedzi ponúk vybrali juhoslovanskú firmu Neimar z Belehradu (dnešné Srbsko). Jozef Schuster v roku 1970 podnikal početné cesty do Belehradu, kde dohliadal na výber materiálov a realizačný projekt vykonávaný u arch. Mitroviča. Stavba sa zrealizovala za 16 mesiacov, čo bolo na danú dobu veľmi rýchle: Balnea Splendid 12. 7. 1971 a Balnea Grand 16. 8. 1971. Urbanisticko-architektonický koncept dvoch doskových budov s transparentne pôsobiacou fasádou so zasklenými balkónmi a lodžiami je založený na jednoduchom a čistom architektonickom tvare vzájomného posunu objektov a ich prepojenia pôdorysne členitým dvojpodlažným objektom so službami a s procedúrami. Táto dvojpodlažná platforma vytvára štruktúru chodieb, priestorov a átrií, prelínajúcich sa s exteriérom s vonkajšími bazénom, terasami a parkovými zákutiami. Príjemný priestorový labyrint návštevníka zavedie suchou nohou na balneoterapie alebo na opačnú stranu do Spoločenského centra, ktoré urbanisticky uzatvára komplex objektov balneocentra. Koncept a myšlienka brutalizmu – vytváranie a spájanie komunity, spleť priestorov, priechodov, spájanie viacerých funkcií, sú tu čitateľné. Spoločenské centrum Výstavba Spoločenského centra (začala sa súčasne s výstavbou posledného ústavu Balnea Esplanade) sa uskutočnila v rokoch 1979 – 1981. Spoločenské centrum s interiérom je komplexné samostatné dielo Jozefa Schustera. Na základe ponukového projektu, ktorý vypracoval v roku 1977, dodávku opäť zastrešovala firma Neimar z Belehradu (projekt interiéru je z rokov 1978 – 1980 po jeho odchode zo Zdravoprojektu). Autor reagoval na prostredie parku a na koncept objektov Splendid a Grand, s ktorými je tento objekt previazaný nielen prevádzkovo, ale aj kompozične. Efekt postavil na kontraste vyšších hmôt ubytovacích zariadení s týmto nižším dvojpodlažným objektom. Výrazné sú biele predsadené línie parapetov ochodze, lemujúce stavbu a exteriérové schodisko v kontraste s tmavým obvodovým plášťom. Na architektúre Spoločenského centra použil nový motív 45-stupňového zošikmenia sklenej fasády dvorany s hnedým zasklením s priznaným rastrom hnedých rámov. Motív zošikmenia a rastrovania s obľubou rezonoval v slovenskej architektúre v neskorších 80. rokoch. Jadro stavby tvorí dvorana, okolo ktorej sú rozvinuté obchody, služby a dve viacúčelové sály s kapacitou 400 a 150 stoličiek. Objekt zabezpečoval okrem kultúrnej a nákupnej aj technickú prevádzku kúpeľov – napr. centrálne meranie a reguláciu elektrických systémov atď. Základový kameň prvého liečebného domu Balnea Palace (dnes hotel Alameda) autorov Uhliarika a Plačka bol položený v roku 1965. V rokoch 1969 – 1971 J. Schuster v spolupráci s V. Uhliarikom naprojektoval Balnea Grand a Splendid s realizáciou. V tretej etape v rokoch 1979 – 1981 sa realizovala stavba liečebného domu Esplanade Ch. Tursunova a V. Uhliarika, ktorá vychádzala zo Schusterovho urbanistického konceptu. Ako posledné bolo v rokoch 1979 – 1981 postavené Spoločenské centrum – samostatná autorská práca J. Schustera, ktorého štúdiu spracoval ešte v roku 1971. Obdobie veľkých autorských konceptov a exkluzívnych realizácií pre zdravotníctvo sa pre architekta Schustera skončilo jeho odchodom zo Zdravoprojektu. V rokoch 1993 – 2003, v období desiatich rokov samostatnej činnosti autorizovaného architekta SKA, sa v niekoľkých štúdiách vrátil k téme kúpeľnej architektúry, ktorá mu bola najbližšia. Vypracoval početné štúdie do kúpeľov Korytnica, Sklené Teplice, Piešťany, Rajecké Teplice aj štúdiu liečebného komplexu na Cypre. Záver Priaznivé 60. a 70. roky pre kúpeľnú výstavbu na Slovensku hodnotí J. Schuster ako svoje najtvorivejšie. Mohol rozvinúť odkaz gropiovského funkcionalizmu v konceptoch neskorej moderny. Odvoláva sa na inšpiračné zdroje britskej avantgardy aj na F. L. Wrighta, Arna Jacobsena, Oscara Niemeyera. Na aktuálne silné architektonické impulzy kultivovaným spôsobom reagoval vo svojich projektoch. Vďaka priaznivej náhode, ktorá ho v budove Stavoprojektu nasmerovala od ateliéru Vladimíra Dedečka k dverám Viktora Uhliarika, mohol rozvinúť svoje myšlienky a úspešne ich realizovať v tvorivej a hektickej atmosfére, ktorá vládla v tom čase v projektovom ústave Zdravoprojekt. Architekt sa v budúcom roku 2024 dožíva životného jubilea. Bilancia jeho celoživotného tvorivého obdobia je 124 návrhov, 44 realizovaných projektov, z toho 11 významnejších. Absolvoval mnohé študijné cesty do zahraničia, spolupracoval s významnými slovenskými umelcami, ktorí dotvárali jeho architektúru (J. Rusňák, V. Kompánek, J. Jankovič, E. Bekenyi, M. Laluha, R. Sikora). Za svoju prácu získal početné ocenenia: - Sanatóriá Balnea Splendid a Grand v Piešťanoch – 1. cena v prehliadke architektonických prác v roku 1971 a Cena Dušana Jurkoviča za rok 1972, - Kolonáda a hudobný pavilón v Bardejovských Kúpeľoch – 2. cena v prehliadke architektonických prác v roku 1972, - balneocentrum v Piešťanoch – 2. cena v prehliadke architektonických prác v roku 1982, Cena Jože Plečnika, Praha 2018. ❖ Výskum bol podporený z grantu KEGA č.049STU-4/2021 Podoby udržateľnosti – predlžovanie životnosti talentovaným a citlivým spôsobom ako súčasť architektonickej tvorby. Text bol vypracovaný podľa archívnych materiálov Jozefa Schustera a na základe osobných rozhovorov s architektom. Poďakovanie za rešerš z odbornej literatúry patrí Ing. Andrejovi Bistákovi, PhD. Literatúra: FIBINGER, J.: Liečebný ústav Ozón v Bardejovských kúpeľoch. In: Projekt (XIX). 1977, č. 6, s. 42 – 44. MRŇA, Ľ.: Stavebné pamiatky Piešťan. Balneologické múzeum Piešťany. 2005. s. 66 – 72. ONDRUŠKOVÁ, E.: Architekt Viktor Uhliarik (1922 – 2007). In: Fórum architektúry. 2007, č. 7-8, s. 31. SCHUSTER, J.: Spoločenské centrum Čs. štátnych kúpeľov v Piešťanoch. In: Projekt (XXVII). 1985, č. 9, s. 9 – 13. SCHUSTER, J.: Stavebný vývoj piešťanských kúpeľov v rokoch 1889 – 1940. In: Projekt (XXXVI). 1994, č. 3, s. 21 – 24. SCHUSTER, J.: Nová tvár Bardejovských Kúpeľov. In: Technické noviny. 1979, č. 38. ŠTEIS, R.: Zaslúžilý umelec, architekt Viktor Uhliarik. In: Projekt (XXV). 1983, č. 2, s. 42 – 44. ZAIČEK,M. a kol.: Architektúra starostlivosti. Slovenské kúpele v druhej polovici 20. storočia. Archimera o. z., 2019. s.244 – 250, 266 – 272. ISBN 978-80-972341-5-7.

e-mail: [email protected] Viac sa dozviete na www.geze.sk

POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU STRATÉGIA VÝSTAVBY DIAĽNIC A RÝCHLOSTNÝCH CIEST KRAJÍN V4 9.30 – 9.45 Otvorenie 9.45 – 10.25 Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku 10.25 – 10.55 Ako je to s výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest v Českej republike? 10.55 – 11.20 Coffee break 11.20 – 11.55 Maďarsko a jeho výstavba diaľnic a rýchlostných ciest 11.55 – 12.30 Ako sa vyvíja výstavba diaľnic a rýchlostných ciest v Poľsku? 12.30 – 14.00 Obed 14.00 – 14.20 Obstarávanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku 14.20 – 14.30 Coffee break PANELOVÁ DISKUSIA 14.30 – 16.00 Stratégia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest krajín V4 16.00 – 16.10 Coffee break 16.10 – 17.40 Obstarávanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku Slovenská komora stavebných inžinierov pre Vás pripravila konferenciu, ktorá sa bude venovať strategickej výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Hotel Sheraton, Bratislava 5. 10. 2023