ES 5/2020

jednej strane a pracovňa vedľa kuchyne na EUROSTAV máj 2020
druhej strane. Zakrivená chodba spája výstavba vo svete
rodinnú kúpeľňu s jednou jednolôžkovou
spálňou a jednou dvojlôžkovou spálňou,
ktorá ponúka výhľad na veľkú terasu
tienenú cédrovou pergolou. Systém
balkónov a terás zabezpečuje kontinuitu
medzi vnútorným a vonkajším priestorom,
rozširuje ich a spája obyvateľov s prírodným
prvkom – okolitou vodou.

Prefabrikovaná konštrukcia
Dom je vyrobený z hybridnej konštrukcie
z dreva s krížovým laminovaním (CLT)
a ocele. Táto prefabrikovaná konštrukcia
bola navrhnutá tak, aby optimalizovala
vnútorný priestor a čas výstavby. Dokonče-
nie celého bloku trvalo 6 mesiacov.
V počiatočných štúdiách sa robili porovná-
vacie testy medzi betónovou štruktúrou
a štruktúrou CLT. Konštrukcia CLT sa ukázala
ako najlepšie riešenie vzhľadom na
optimalizáciu času výstavby, ale aj vďaka
svojej uhlíkovej stope, pretože CO2 sa
dokáže skryť na desiatky rokov aj do
spracovaného dreva. Rovnako náklady na
efektívnu CLT konštrukciu boli o 10 % nižšie
v porovnaní s betónovým riešením.

Energia a životné prostredie
Spotreba energie v budove sa blíži k nule.
Tento výsledok dosahuje kombinácia
dvadsiatich štyroch solárnych panelov na
streche, kvalitných izolácií, sklených stien,
nízkoteplotného podlahového vykurovania
a prirodzeného vetracieho systému. Až 98 %
použitého dreva má certifikát PEFC.
V objeme 122,5 m3 dreva použitého na
budove sa ukladá takmer 80 ton CO2, čo
kompenzuje výfukové plyny z automobilov
strednej triedy takmer pri 700 000 najazde-
ných kilometroch a spotrebu energie

87 domácností za jeden rok. ❖

49

UDRŽATEĽNÁ ARCHITEKTÚRA

EFEKTÍVNA Nie, nepomýlili sme si časopis, v tomto článku
JUSTÍCIA nejde o percento odsúdených, o šance na ich
polepšenie ani o poctivosť sudcov. Ide
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. o novostavbu (pravda, nie celkom novú)
Foto: Henrich Pifko justičného centra v dolnorakúskom meste
Korneuburg – o súbor, v ktorom sa vysoká
energetická efektívnosť snúbi s architektonickou
kvalitou. Zároveň je to príklad, ako môže štát
podporiť progresívnu výstavbu. Príťažlivý vzor
môže byť účinnejší než finančná dotácia alebo
sprísňovanie noriem. Výsledkom úsilia o napĺňanie
cieľov v oblasti udržateľnej výstavby je teda prvá
stavba tohto druhu v štandarde pasívneho domu
– má certifikát PHI aj klima:aktiv Gold, patrila
k finalistom súťaže PH Award a získala rakúsku
Štátnu cenu za architektúru a udržateľnosť. Isto si
zaslúži bližší pohľad aj zhruba po desaťročí od
svojho vzniku.

EUROSTAV máj 2020 Obr. 1 Na budove súdu prekvapí veľkosť i pestrosť okien Justičné centrum v Korneuburgu navrhli
udržateľná architektúra 50 ateliéry ARGE Dieter Mathoi Architekten
a DIN A4 Architektur [1] na základe
víťazstva vo verejnej medzinárodnej
architektonickej súťaži (v Rakúsku pri
verejných zákazkách samozrejmej).
Pozostáva z dvoch objektov prepojených
podzemným traktom: väznica slúži vyše
250 „ubytovaným“, v administratívnej
budove sídli krajinský a okresný súd,
štátne zastupiteľstvo a ďalšie justičné
orgány. Centrum je situované na
predmestí, no stáva sa tam sebavedomým
jadrom ďalšieho rozvoja štvrte so
zaujímavým námestím medzi jeho
budovami.

Koncept
Architektonické riešenie sa odvíja od
dialógu dvoch budov s odlišnou mierou
otvorenosti, no s rovnakou kvalitou fasád
a detailov – podstatnejšie rozdiely
ostávajú okoloidúcim skryté. Budova súdu
je monoblok okolo dvojice zasklených
átrií, do ktorých sa otvárajú komunikácie
aj kancelárske priestory. Na nižších
podlažiach sa nachádzajú rôzne veľké
pojednávacie miestnosti a priestory pre
verejnosť, nad nimi sú kancelárie sudcov,
prokurátorov a ďalších pracovníkov
centra, strešná terasa má rekreačnú
funkciu. Vchod do budovy zdôrazňuje
mierne ustúpená fasáda prízemia, ktorá

Obr. 2 Medzi objektom súdu a väznice vzniklo zaujímavé námestie

chráni aj parkovisko bicyklov. Akcentmi drôty na obvodových múroch s minimom steny z bezpečnostných dôvodov dostal
interiéru sú slnkom prežiarené priestory otvorov – výnimkou je len „civilnejšie“ prednosť betón. U-hodnoty stien
átrií s priznanou konštrukciou zasklenej krídlo s jedálňou a priestormi pre personál, (0,13 – 0,19), podláh (0,17 – 0,23),
strechy, oživené výtvarnými dielami. Raster vyšetrovateľov a návštevy, ktoré je striech (0,15) a zasklení (od 0,65 W/m².K)
obkladu fasády z bielych vláknocemento- obrátené k námestiu a objektu súdu. zodpovedajú štandardu pasívneho domu
vých dosiek je spoločným menovateľom S ostatnými priestormi je lepšie obozná- a sú podstatne lepšie než požiadavky
súdnej budovy a protiľahlej budovy miť sa len z obrázkov [3]... normy v čase výstavby. Slušná je aj tesnosť
nápravnovýchovného zariadenia [2]. konštrukcie (n50 0,2 – 0,4 h-1) a potreba
Budova väznice má štyri otvorené átriá, Riešenie tepla na vykurovanie – v administratívnej
slúžia najmä ako priestor na voľnočasové Súdna budova má zmiešanú konštrukciu, časti 12, vo väznici 9 kWh/m².a. Investičné
aktivity odsúdených. Na oknách krídel železobetónový nosný systém dopĺňajú náklady 1 650 €/m² zodpovedajú rakúske-
s celami si mreže takmer ani nevšimneme, sendvičové fasádne panely na báze dreva mu štandardu. Zdrojom tepla a chladu je
no funkciu budovy prezrádzajú ostnaté – na prízemí a v budove väznice však pre 500 kW tepelné čerpadlo, ohrevu vody

Obr. 3 Zasklené átriá s výtvarnými dielami akcentujú interiér budovy súdu

51 EUROSTAV máj 2020
udržateľná architektúra

UDRŽATEĽNÁ ARCHITEKTÚRA

Obr. 4 Objekt väznice je oveľa introvertnejší než jeho náprotivok

pomáha 100 m² solárnych kolektorov. budovách nie je ich funkcia limitujúcom Literatúra:
Samozrejmosťou je vetranie so spätným faktorom. Nie je limitom ani pri snahe [1] DIN A4 Architektur – Projekte, 2020,
získavaním tepla, polocentrálny systém o moderný a atraktívny architektonický Innsbruck: DIN A4, dostupné z: www.bit.
zahŕňa 16 vetracích jednotiek [4] – väzni si výraz [5], stačí pozabudnúť na rôzne klišé ly/3bXJPgw
pochvaľujú kvalitu vnútorného prostredia či urbánne mýty a skúsiť myslieť „out of [2] Justizzentrum Korneuburg, 2014, Innsbruck:
v porovnaní s inými nápravnovýchovnými the box“. A na záver drobná pripomienka: DIN A4 (pdf), dostupné z: www.bit.ly/2SsKVZI
zariadeniami. aj u nás by verejný sektor mal motivovať [3] Raum für die Zukunft, 2013, Wien: BIG
všetkých investorov podobne kvalitnými (video), dostupné z: youtu.be/LjPr2rwJsyY
Čo dodať? príkladmi modernej a udržateľnej [4] Passivhaus-Datenbank, 2020, Darmstadt:
Tentoraz sme ako príklad udržateľnej architektúry – potom by sme azda PHI, dostupné z: www.bit.ly/3aV95mb
a energeticky úspornej architektúry zvolili nemuseli chodiť po podobné príklady za [5] DIN A4 Architektur, 2020, Zürich: world-
dosť „exotický“ typologický druh. Chceme -architects.com, dostupné z: www.bit.
však ukázať, že pri úvahách o udržateľných hranice. ❖ ly/3fbTBNU

Obr. 5 Pojednávacie miestnosti zaisťujú komfort i súkromie Obr. 6 Strešná terasa súdnej budovy má rekreačnú funkciu

EUROSTAV máj 2020 52
udržateľná architektúra

Rakúsko je spolkový štát, ktorý sa skladá NÁJOMNÝ BYTOVÝ
z 9 spolkových krajín (Burgenland, Dolné SEKTOR V RAKÚSKU
Rakúsko, Horné Rakúsko, Korutánsko, Salz-
-bursko, Štajersko, Tirolsko, Viedeň a Vorarl- doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
bersko). Z hľadiska hrubého domáceho Slovenská technická univerzita v Bratislave
produktu na jedného obyvateľa (v parite
kúpnej sily) je Rakúsko štvrtou najbohatšou Ústav manažmentu
krajinou EÚ. Nájomný bytový sektor má Foto: autorka
v Rakúsku už dlhú históriu. Existencia bytových
organizácií (verejnoprospešných stavebných
združení), ktoré fungujú na základe Zákona
o neziskových bytových organizáciách, je
dôležitou súčasťou rakúskeho hospodárstva.
Ich právom je uľahčenie a prednostný prístup
k podporným nástrojom rozvoja bývania, ako
aj možnosť využitia daňových výnimiek a úľav.

Treba sa však vrátiť do histórie. Korene organizáciou. Sektor sociálneho bývania na celkovom bytovom fonde a 51 % na
Bytového zákona s obmedzeným ziskom tvorí asi 30 % z celkovej stavebnej nájomnom bývaní. Štát prostredníctvom
siahajú do druhej polovice 19. storočia. produkcie a viac ako polovicu stavebnej nich podporuje predovšetkým výstavbu
V rámci neho ide o vyváženie práv produkcie pri výstavbe nových bytových a v menšom podiele dotuje priamo
a povinností. Povinnosti obsahujú napr.: domov. Hlavnou funkciou neziskových domácnosti.
odmietnutie tvorby maximálneho zisku bytových spoločností v Rakúsku je Vo vzťahu k bytovému fondu bolo napr.
(legislatíva vymedzuje povolené ziskové poskytovanie cenovo dostupného bývania v roku 2010 približne 824 000 bytov
položky a určuje kompenzácie za pokrytie v kombinácii s vysokými nárokmi na v správe neziskových organizácií, ktoré
nákladov), prísne vymedzenie možnosti kvalitu bývania. Významne to prispieva tvorili viac ako štvrtinu rakúskych
rozdelenia zisku medzi akcionárov, k vzniku bývania pre široké vrstvy rezidenčných nehnuteľností na bývanie.
stanovenie povinnosti stavať alebo obyvateľstva. Zatiaľ čo pri vývoji komerč- Vzhľadom na vysoký podiel poschodo-
reinvestovať aj vymedzenie oblasti ných nehnuteľností stojí v popredí vých stavieb v mestských oblastiach je
pôsobenia neziskových bytových orientácia na zisk, v prípade neziskového význam neziskového sektora ešte väčší
organizácií na výstavbu a prevádzkovanie sektora je to sociálna stránka. a má významný vplyv na trh nehnuteľností
bytového fondu a pod. Okrem toho aj Neziskové bytové organizácie v Rakúsku a ceny nájomného (Kunnert, 2012).
existencia stavebných sporiteľní má svoj majú právnu formu bytového družstva Hlavným cieľom rakúskej bytovej politiky
počiatok v neziskových bytových (52 %), spoločnosti s ručením obmedze- je poskytovať svojim občanom cenovo
organizáciách, ktoré vznikli vyčlenením ným (43 %) a akciovej spoločnosti (5 %). dostupné a kvalitné bývanie. Rakúsko
z neziskových bytových družstiev. Začali Zároveň sú aj správcami bytového fondu. presadzovalo stratégiu bývania orientova-
fungovať ako stavebné družstvá s cieľom Neziskové bytové organizácie a mestské nú na ponuku, ktorá je v protiklade
stavebného sporenia (Čerešňová, 2019). organizácie v Rakúsku sa podieľajú 20 % s posunom smerom k stratégiám na
Prvé neziskové organizácie existovali
v Rakúsku už od 19. storočia. Hlavným Tab. 1 Príjmové limity pre uchádzanie o dotovaný nájomný byt vo Viedni (zdroj: Kurt
dôvodom ich vzniku boli nedostatočné Puchinger, Bezahlbares Wohnen- das Wiener Modelln, 2019)
bytové podmienky v priemyselných
oblastiach spôsobené migráciou Počet osôb Ročné príjmové limity v dotovanom bývaní vo Viedni (v €) EUROSTAV máj 2020
obyvateľstva a nárastom populácie vo nájomné bývanie
väčších mestách z dôvodu industrializácie 1 44 410
spoločnosti. Aj v súčasnosti je význam 2 66 180
sociálnej bytovej výstavby v Rakúsku 3 74 900
veľmi vysoký, takmer každý šiesty Rakúšan 4 83 610
býva v sociálnom byte alebo v byte
spravovanom neziskovou bytovou

53

NÁJOMNÉ BÝVANIE

strane dopytu, tie závisia od príspevkov na Obr. 1 Štruktúra bytov podľa typu vlastníctva vo Viedni (zdroj: WIENER WOHNEN – Social
nájomné, aby dosiahli ciele v oblasti Housing in Vienna, 2013)
bývania v iných európskych krajinách.
Dotácie na bývanie sú prioritou rakúskeho Obr. 2 Počet dokončených bytov neziskovými bytovými organizáciami v Rakúsku
modelu bytovej politiky, ktorý sa považu- (zdroj: Gemeinnütziger Wohnbau – Bilanz und Ausblick, Wien, 2015)
jeza jeden z najlepších v Európe. Výrazne
vyššia ako medzinárodný priemer je nielen
úroveň vybavenosti a veľkosť jednotlivých
bytov, ale aj úroveň cenovej dostupnosti
pre širokú škálu obyvateľstva. Tým sa
zabezpečuje zmiešanie jednotlivých
sociálnych vrstiev a nevytvárajú sa getá zo
sociálne vyčlenených skupín obyvateľstva.
Limitovaný zisk a mestské bývanie
zohrávajú v Rakúsku dôležitú úlohu, keďže
predstavujú celkovo asi 20 % z objemu
celkového bytového fondu hodnoty
a 51 % z nájomného bytového sektora.
Napríklad v roku 2013 sa v krajine
postavilo takmer 51 000 bytov, čo bol
nárast približne o 16 % v porovnaní
s rokom 2012 a takmer o 30 % v porovna-
ní s rokom 2011. Práve nájomné bývanie
predstavuje významný podiel na celkovom
bývaní – až 40 % obyvateľov štátu žije
v prenajatých bytoch.
Dôležitým momentom je rozlišovanie
medzi súkromným nájomným sektorom,
nájomnými bytmi vo verejnom vlastníctve
a bytmi spravovanými neziskovými
bytovými organizáciami.

Mesto Viedeň – najväčší komunálny Obr. 3 Počet rozostavaných bytov neziskovými bytovými organizáciami v Rakúsku
vlastník bytov v Európe (zdroj: Gemeinnütziger Wohnbau – Bilanz und Ausblick, Wien, 2015)
Ako vidieť z obr. č. 1, z približne
EUROSTAV máj 2020 1,9 milióna obyvateľov Viedne viac ako
nájomné bývanie 70 % žije v nájomných bytoch. Celkovo
mesto Viedeň vlastní približne
230 000 obecných nájomných bytov
v 23 okresoch Viedne, vďaka čomu je
Viedeň najväčšou „domovou správou“
v Európe. Mesto každý rok pridelí približne
10 000 obecných bytov. Od roku 1994
bola takmer tretina (68 842 bytov)
novovybudovaná. Viac ako polovica týchto
komunálnych bytových domov bola
v rokoch 1994 – 2005 renovovaná
a prispôsobená modernému štandardu.
Predstavovalo to 2 522 budov
so 122 000 bytmi. Náklady na sanáciu
dosiahli 2,9 miliardy eur. Celkovo mesto
Viedeň investovalo do modernej výstavby
bytov takmer 5 mld. eur (4,829 mld. eur).
Dotované nájomné byty majú stanovené
maximálne limity pre príjem. Príjmové
limity pre uchádzanie o takýto byt vo
Viedni sú uvedené v tab. č. 1.
Náklady na bývanie pri bytoch v správe
neziskových organizácií sú priemerne
o 16 % nižšie ako pri bytoch vlastnených
súkromnými osobami. Podpriemerné
rozdiely sú napr. v Hornom Rakúsku,
Dolnom Rakúsku (oba 9 %) a vo Viedni
(12 %), nadpriemerné rozdiely sú
v západných spolkových krajinách Tirolsko
(27 %) a Salzburg (22 %).
V Rakúsku neziskové bytové družstvá
v dlhodobom priemere postavili
(1981 – 2010) okolo 16 000 bytových

54

Obr. 4 Junges Wohnen, Sankt Pölten

jednotiek ročne. Obrázky č. 2 a 3 zobrazu- meste Sankt Pölten (obr. č. 4), ktorého mi sú aj bytové organizácie, ktoré sú EUROSTAV máj 2020
jú prehľad o objeme dokončených bytov investorom je bytové družstvo. súčasťou jeho inštitucionálneho prostre- nájomné bývanie
a bytov vo výstavbe prostredníctvom dia. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že
neziskových organizácií v Rakúsku. Veľkosť bytov sa pohybuje medzi cca trvalo udržateľný rozvoj bývania vrátane
V žiadnom inom veľkomeste v Európe nie 50 až 60 m² úžitkovej plochy, pričom nájomného bývania, ktoré sa považuje za
je ponuka bytov vzhľadom na počet všetky byty majú balkón, terasu alebo dôležitý fenomén, môžu zabezpečovať
obyvateľov vyššia než práve vo Viedni, lodžiu. Nájomné je v intervale bytové organizácie, ktoré tvoria zvláštnu
a to je možno aj dôvod, prečo patrí výška 380 – 430 eur/mesiac v závislosti od veľko- kategóriu neziskových organizácií
nájomného vo Viedni k európskemu sti konkrétneho bytu. Podmienkou získania a súčasne sú významnými inštitúciami
priemeru. Zavedením všeobecného nájomného bytu je mesačný príjem
príspevku na bývanie urobilo mesto ( jednotlivec max. 1 600 eur a dvojica v neziskovom nájomnom sektore. ❖
dôležitý krok k zvýšeniu sociálnej 3 134 eur) a vek do 35 rokov jedného
spravodlivosti. Odvtedy môžu príspevok z dvojice. Atraktivita spočíva nielen Literatúra:
na bývanie dostávať aj rodiny v súkrom- v lokalite a kvalite nájomných bytov, ale aj Kunnert, A., Baumgartner, J. Instrumente
ných nájomných bytoch. Príspevok na v istote bývania na veľmi dlhé obdobie. und Wirkungen der Österreichischen. Wien,
bývanie, príspevok pre mladé rodiny alebo Precízna legislatívna úprava dáva istotu 2012
úver ako náhrada vlastných prostriedkov bývania nájomcom formou zmluvy až na Janiss, R. Nástroje bytovej politiky na
dostáva približne 62 000 viedenských 99 rokov v prípade disciplinovaného podporu udržateľného rozvoja bytového
rodín. platenia nájomného a dodržiavania fondu, Bratislava, 2014
podmienok nájomnej zmluvy. Ďalšou Statistik Austria, IIBW, Wien, 2015
Junges Wohnen – kvalitné nájomné výhodou a predovšetkým istotou je, že po Čerešňová, Ľ. Neziskový nájomný bytový
bývanie pre mladých získaní nájomnej zmluvy sa príjem sektor v Rakúsku, NaB, 2019
Nájomné bývanie v Rakúsku je atraktívne nájomníka už ďalej nekontroluje a ten sa Špirková, D. a kol. Bytová politika,
a žiadané aj pre mladých ľudí. Ako príklad nemusí obávať, že si bude musieť hľadať monografia, 2018
zaujímavého projektu nájomných bytov iné bývanie. Puchinger, K. Bezahlbares Wohnen – das
pre mladých ľudí možno uviesť projekt Dôležitou inštitucionálnou podmienkou na Wiener Modelln, prezentácia v rámci
s názvom Junges Wohnen v rakúskom rozvoj a fungovanie trhu s nehnuteľnosťa- projektu FES (NE)dostupnosť bývania na
Slovensku, 2018

55

INFOSERVIS

AKTUALITY
ZO STAVEBNÉHO TRHU

CE ZA AR 2020 výzva na prihlasovanie diel

EUROSTAV máj 2020 Slovenská komora architektov zverejnila prihlásených diel sa z roka na rok zvyšuje, a kvalitu života jeho užívateľov.
aktuality zo stavebného trhu výzvu na prihlasovanie architektonických rastie ich kvalita, prinášajú nové riešenia, Prihlasovanie diel do CE ZA AR je možné
diel do 19. ročníka Ceny Slovenskej hrajú sa s typológiami, niektoré provokujú v termíne od 27. 4. do 27. 5. 2020. Po
komory architektov za architektúru zažité zvyky. I to je dôkaz, že naša uplynutí tejto lehoty sa prihlasovanie
CE ZA AR 2020. architektonická scéna je živá a aktívna. automaticky uzatvorí. Povinnosťou
Ukazuje sa, že aktuálny ročník odovzdáva- Považujeme za svoju povinnosť urobiť záujemcu je vyplniť prihlášku, ktorá je aj
nia ocenenia CE ZA AR má za úlohu ešte v rámci našich možností všetko pre to, aby s pokynmi dostupná na stránke cezaar.tv.
dôraznejšie presadzovať kvalitné riešenia to tak bolo aj po kríze, ktorú pandémia so Automaticky vygenerovaný súťažný panel
stavieb. Priestory na bývanie, vzdelávanie sebou nepochybne prináša. bude spolu s priloženým portfóliom
a zdravotníctvo sú totiž otázkou verejného Hlavný cieľ ocenenia CE ZA AR teda konkrétneho diela predložený porote.
záujmu a ich kvalita vplýva na všetkých ostáva nezmenený: prezentovať tvorbu Podmienkou prihlásenia diela je, aby
bez rozdielu. Preto heslom tohto ročníka členov Slovenskej komory architektov aspoň jeden člen autorského kolektívu bol
bude #priestorprearchitekturu. CE ZA AR navonok, voči verejnosti, a teda aj voči v čase podania prihlášky členom SKA.
vytvára okrem samotného ocenenia aj potenciálnym investorom. Ukázať, akým Prihlásiť možno dielo, ktoré bolo
priestor na diskusiu o vplyve architektúry spôsobom môže architekt vytvoriť zrealizované za ostatné dva roky.
na kvalitu nášho života. Napriek aktuál- optimálny návrh, propagovať kvalitné Autori prihlasujú svoje diela do súťaže bez
nym obmedzeniam pripravuje programy riešenia a upriamovať pozornosť širokej uvedenia kategórie. Ocenenie sa udeľuje
na vzdelávanie mládeže, odborné diskusie verejnosti na postavene a poslanie vybraným architektonickým dielam členov
a priestorové inštalácie vo verejnom architektov v spoločnosti. Aj keď sa tento SKA spomedzi prihlásených uchádzačov
priestore v Bratislave a Nitre. Cieľom ceny cieľ za devätnásť rokov nezmenil, myslíme v piatich typologických kategóriách:
a jej sprievodných aktivít je upozorňovať si, že v aktuálnej situácii je ešte dôležitej- Rodinné domy, Bytové domy, Občianske
laickú a odbornú verejnosť na význam šie upozorňovať na význam architektúry, a priemyselné budovy, Interiér a Exteriér.
kvalitnej architektonickej tvorby členov na potrebu nerezignovať na koncepčný Šiesta kategória pod názvom Fenomény
Slovenskej komory architektov. a premyslený prístup, ktorý neznamená architektúry je prierezová a umožňuje
Cena za architektúru CE ZA AR, ktorou sa nevyhnutne vyššie náklady. Náklady na porote oceniť rôzne aspekty architekto-
oceňujú výnimočné profesionálne výkony architekta tvoria z pohľadu celkových nickej kvality aj mimo typologických
architektov pôsobiacich na Slovensku, je nákladov na dielo počas jeho životného kategórií. Okrem týchto ocenení bude
dnes už pevne ukotvená v kultúrnom živo- cyklu iba zlomok. Architekt však môže vo udelená aj Cena verejnosti a Patrón
te u nás a dá sa povedať, že i v širšom významnej miere ovplyvniť jeho nadčaso- architektúry za osobitný prínos pre rozvoj
stredoeurópskom priestore. Počet vosť, hospodárnosť, ale aj spokojnosť architektúry.

56

Vplyv pandémie na stavebné spoločnosti

Z polročnej analýzy slovenského stavebníctva H1/2020 Grafické znázornenie dopadu pandémie z analýzy EUROSTAV máj 2020
spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research aktuality zo stavebného trhu
s podporou generálneho partnera, Považskej cementárne „Do jesene očakávame útlm, žiaľ, aj na rozpracovaných zákaz-
Ladce, a.s., vyplýva, že stavebné spoločnosti vnímajú najväčší kách. Dúfame však, že nové vedenie rezortu dopravy a výstavby
vplyv v oblasti svojho zisku. Medzi ďalšie vplyvy patrí aj rast na jeseň reštartuje proces projektovej prípravy stavieb.“
nákladov. Najviac by situácii pomohlo vyhlásenie väčšieho Súčasná pandemická situácia bude mať vplyv aj na vývoj
množstva verejných zákaziek. Takmer polovica opýtaných zákaziek spoločností. Najviac z nich (78 %) počíta s poklesom
(47 %) sa domnieva, že potrvá rok až dva, než sa celá situácia svojich zákaziek, a to až o 32 %. Naopak, 4 % spoločností
znova stabilizuje. Zavedené vládne opatrenia vplývajú na očakávajú nárast zákaziek, a to priemerne až o 10 %. Takmer
činnosť stavebných spoločností, ako uviedli takmer všetci pätina v tomto ohľade so žiadnymi zmenami nepočíta (17 %).
opýtaní (96 %). V najväčšej miere ide o vplyvy v oblasti Viliam Piták, riaditeľ organizačnej zložky Slovensko spoločnosti
zníženia zisku spoločností (8,6 bodu z 10). Ďalej táto situácia HBH Projekt, spol. s r. o., k vývoju zákaziek v súčasnej situácii
spôsobila rast nákladov spoločností (7,8 bodu z 10), nutnosť dodáva: „Predpokladáme, že pri väčšine našich zákaziek spôso-
zaviesť v rámci firmy vyššie hygienické opatrenia (7,6 bodu bí táto situácia odsun termínu plnenia. Aj keď našou snahou je
z 10), prípadne nutnosť pozastaviť prebiehajúcu výstavbu dokončiť rozbehnuté zákazky v dohodnutých termínoch, nie je
(7,2 bodu z 10). Niektoré spoločnosti boli zároveň nútené to vždy možné. Veľa našich subdodávateľov presunulo
odmietnuť niektoré zákazky (5,9 bodu z 10) a zaznamenali aj zamestnancov na ,prácu z domu‘, no existujú úkony, ktoré sa
častejšie žiadosti o dovolenku zo strany zamestnancov takto plniť nedajú (napr. laboratórne práce). Aj obmedzená
(5,5 bodu z 10). Vladimír Benko, predseda Slovenskej komory činnosť úradov spôsobuje značné problémy v postupe prác.“
stavebných inžinierov, opisuje možné vplyvy súčasnej situácie:
„Pozorujeme mierny útlm hlavne nových projektov, ktoré sa Stavebné spoločnosti očakávajú pokles zákaziek
pripravujú a boli už naštartované v projektovej činnosti. Pri Stavebné spoločnosti majú v súčasnosti dohodnuté zákazky
komplikovanejších podmienkach na výkon prác a celkovom priemerne na 6 mesiacov dopredu. V porovnaní s rovnakým
útlme hospodárstva očakávam aj celkový pokles výkonnosti obdobím minulého roku ide u dvoch tretín spoločností (64 %)
a činnosti stavebných a projektových spoločností.“ o prepad v počte zazmluvnených zákaziek, štvrtina uvádza, že
Tri štvrtiny opýtaných spoločností by na zmiernenie ekonomic- sa ich počet v porovnaní s minulým rokom nezmenil (24 %).
kých vplyvov súčasnej situácie uvítali vyhlásenie väčšieho Pre viac ako desatinu (12 %) predstavuje toto obdobie
množstva verejných zákaziek (76 %), dotáciu zo strany štátu (6 mesiacov) nárast v objeme zazmluvnených zákaziek. Podľa
(74 %) a daňovú úľavu (72 %). Viac ako polovica by bola za Antona Barcíka, generálneho riaditeľa spoločnosti Považská
zníženie úrokovej sadzby na pôžičky poskytnuté v súvislosti cementáreň Ladce, bude vývoj, teda pokles zákaziek, súvisieť
s finančnou podporou firmy (58 %) a tretina by sa priklonila s dĺžkou trvania súčasnej situácie aj s opatreniami vlády, ktoré
k odpusteniu splátok úverov spoločnosti na určitý čas (34 %). podporia riadny chod väčších spoločností.
Takmer desatina (8 %) by sa priklonila k inej možnosti, než sú Súčasná situácia okolo COVID-19 bude mať vplyv aj na
spomínané, medzi ktoré patrí predovšetkým zníženie odvodo- zákazky spoločností. Takmer všetci opýtaní (94 %) očakávajú
vých povinností. Pozitívne hodnotí zavedené vládne opatrenia pokles počtu svojich zákaziek, a to priemerne až o 31 %. Ich
Vladimír Benko, predseda Slovenskej komory stavebných rast očakávajú 2 % opýtaných, tí predpokladajú, že počet
inžinierov: „Zatiaľ hodnotím vládne kroky pozitívne, aj keď by zazmluvnených zákaziek vzrastie o 5 %. Zostávajúce
sa nástroje mohli zavádzať rýchlejšie. Jasnejšie deklarovať 4 % neočakávajú v tomto ohľade žiadnu zmenu. Negatívnych
podporu v oblasti stavebníctva, podporu investícií a vytváranie vplyvov na zákazky stavebných spoločností sa obáva aj Dalibor
podmienok na zabezpečovanie činnosti (fungovania) firiem Novotný, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti SMS,
a podnikov.“ Iný názor má Dalibor Novotný, riaditeľ a predseda a. s.: „Objem prác v nasledujúcom období do veľkej miery
predstavenstva spoločnosti SMS, a. s.: „Bohužiaľ, mám pocit, že závisí od štátnych investorov a ich prístupu k začínaniu nových
nová vláda zatiaľ zabudla na stavebné spoločnosti. Žiadne stavieb. Keby s našou spoločnosťou boli podpísané všetky
z opatrení, ktoré doteraz vydala, nám nepomôže prekonať túto zmluvy o dielo na stavebné projekty, v ktorých sme boli vo
situáciu. Napriek tomu sme v súvislosti s koronavírusom verejných obstarávaniach úspešní, nemali by sme z roka 2021
nezastavili výrobu ani neprepustili žiadnych zamestnancov. obavy. Zatiaľ však tomu nič nenasvedčuje, preto začíname mať
Verím však, že nové vedenia štátnych podnikov nebudú čakať obavy a plánovať krízové scenáre.“
a rýchlo pochopia, že jedine dostatočné množstvo začatých
stavebných projektov je najlepšia podpora, akú môžu
stavebným spoločnostiam dať.“
Takmer polovica stavebných spoločností predpokladá, že
potrvá rok až dva, než sa situácia v stavebníctve stabilizuje
(46 %). Tretina sa prikláňa ku kratšiemu času, a to k 6 – 12 me-
siacom (37 %). Viac ako desatina je optimistická a stabilizáciu
situácie vidí v horizonte do 6 mesiacov (11 %). Naopak,
takmer desatina (6 %) sa domnieva, že stavebné spoločnosti
pocítia negatívne vplyvy dlhšie než dva roky.

Pokles zákaziek projektových spoločností
Priemerne majú projektové spoločnosti zazmluvnené zákazky na
5 mesiacov dopredu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého
roku je to pre 45 % opýtaných rovnaký objem. Pre viac ako
polovicu (51 %) však ide o pokles. Iba 4 % zaznamenali rast počtu
zazmluvnených zákaziek v porovnaní s minulým rokom. No táto
situácia sa najskôr zmení, ako opisuje Slavomír Podmanický,
generálny riaditeľ spoločnosti REMING CONSULT a. s.:

57

INFOSERVIS

Súťažný dialóg na obnovu Námestia SNP a Kamenného
námestia

PONUKA PRE ATELIÉRY

EUROSTAV máj 2020 Hlavné mesto SR Bratislava v spolupráci s Metropolitným Vieme, že v dnešných dňoch mnohým
aktuality zo stavebného trhu inštitútom Bratislavy (MIB) a Generálnym investorom Bratislavy z vás chýba dostupnosť produktov,
(GIB) vyhlásilo v decembri 2019 medzinárodnú súťaž realizovanú
formou súťažného dialógu na obnovu dvoch frekventovaných ktoré používate každodenne pri Vašej práci.
námestí – Námestia SNP a Kamenného námestia. Projekt Práve preto sme sa rozhodli zabezpečiť
revitalizácie Námestia SNP a Kamenného námestia je v porovna- pre vás všetko, čo potrebujete.
ní s inými zadaniami zameranými na návrh verejných priestorov Stačí si vybrať z našej ponuky,
výnimočne komplexný v otázke dopravného riešenia, historickej alebo nás kontaktujte a radi splníme
a politickej dôležitosti miesta a zohľadnenia nárokov veľkého aj vaše špeciálne požiadavky.
množstva miestnych aktérov. Medzinárodná súťaž vo forme Duplex 42 g/m2 (16,40 €/1 rolka 50 m)
súťažného dialógu s prvkami súťaže návrhov sa na Slovensku Duplex 25 g/m2 (13,40 €/1 rolka 50 m)
realizuje vôbec po prvýkrát. Súťažný dialóg je forma architekto- Copic A (4,60 €/ks)
nickej súťaže, ktorá pri tvorbe súťažného návrhu umožňuje Copic original (6,50 €/ks)
komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými stranami, zaintereso- Touch Twin (3,70 €/ks)
vanými v danom priestore. Dialóg slúži na priblíženie témy Multilinery (7,50 €/ks)
participujúcim architektonickým tímom od všetkých zúčastne- Skicáre Papelote A4 (9,80 €)
ných strán.O účasť v súťažnom dialógu na začiatku prejavilo Skicáre Papelote A5 (7,70 €)
záujem 23 architektonických tímov. Odborná komisia z nich Pri objednávke nad 60 €
vybrala štyri, ktoré získali za svoj profesijný prístup k tvorbe poštovné ZADARMO
návrhu riešenia najvyšší počet bodov. Podmienky na zaradenie a pri objednávke nad 150 €
do súťaže z uchádzačov splnilo 17 architektonických tímov ZĽAVA 10 %.
z Česka, Holandska, Nemecka, Rakúska, zo Slovenska, Slovinska,
Španielska a z Veľkej Británie. Záujem ateliérov z celej Európy [email protected]
naznačuje, že architektonické a urbanistické súťaže majú + 421 915 792 662
potenciál pritiahnuť tímy, ktoré dokážu zvýšiť kvalitu v prístupe
k riešeniu verejných priestorov. Hoci dnes tvoria námestia v rámci www.archbooks.sk
štruktúry mesta spojitý priestor, aktuálnym dopravným riešením
nie sú dostatočne funkčne prepojené. Námestia ponúkajú
bohatú kombináciu rôznych funkcií a služieb – pošta, nemocnica,
reštaurácie, galéria, multifunkčný priestor v Starej tržnici a ďalšie.
V súčasnosti však exteriérový priestor vo výraznej miere
nereaguje na prítomnosť jednotlivých prevádzok, slúži skôr ako
prechodové územie pre peších a prestup na MHD. Základnými
princípmi, ktoré je potrebné na námestia priniesť, sú zvýšenie
prehľadnosti, čistota, bezpečnosť a pobytovosť, uprednostnenie
pešieho a cyklistického pohybu, vytvorenie možností na trávenie
času v území, doplnenie sedacieho mobiliára a zelene.
Tímy mali v tejto fáze dialógu predložiť 3 referenčné projekty,
ktoré sa hodnotili podľa nasledujúcich kritérií:
A. Riešenie urbanistických vzťahov, krajinárskych úprav a koncep-
cie dopravnej a technickej infraštruktúry.
B. Architektúra, riešenie verejných priestranstiev a kvalita
adaptácie/regenerácie priestorov/ objektov.
C. Efektívnosť, hospodárnosť, ekológia riešenia a vhodnosť voľby
profesijného postupu.
Štyri tímy, ktoré získali najvyšší počet bodov (zoradené bez ohľadu
na poradie):
Atelier Loidl Landscape Architects Berlin, REHWALDT LANDSCA-
PE ARCHITECTS (Nemecko), Rusina Frei, s. r. o., OMGEVING cvba
MINT (Česká republika) a Sadar + Vuga, d. o. o. (Slovinsko).

58

ŠPECIÁL

VEREJNÉ PRIESTORY
◆

ŠPECIÁL OBSAH

VEREJNÉ PRIESTORY

Verejný priestor v čase klimatickej zmeny 62
Ing. Tamara Reháčková, PhD., doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD.,
Verejné priestranstvá reprezentujú miesta, na ktorých sa vzhľadom na ich funkciu a využívanie obyvateľmi či
návštevníkmi miest a obcí intenzívne prejavujú vplyvy zmeny klímy vyplývajúce často z extrémnych prejavov počasia.

Zošľachťovatelia mestského prostredia 66
Rozhovor s Ing. Alešom Bakošom a Davidom Karáskom
Na ich lavičky, ležadlá či na odpadkové koše natrafíte napríklad v Dubaji, Moskve, vo Washingtone, ale aj vo
Vysokých Tatrách. Skrátka, po celom svete prispievajú ku krajšiemu kultúrnejšiemu prostrediu.

Keď zafunguje dialóg, aj výsledok býva dobrý 68
Rozhovor
S Michalom Marcinovom sme sa rozprávali nielen o aktuálnom dianí na slovenskej krajinnej scéne, ale aj o víziách,
ktoré by našim mestám mohli prospieť.

Dajme verejným priestorom ich funkčnosť 70
Miloslav Jurík
Čo chýba verejným priestorom v súčasnosti a ako to riešiť? Stanovte si jasnú koncepciu už na začiatku a nešetrite
ad hoc – inak to bude vidieť na výsledku.

EUROSTAV máj 2020 Pri otázke bývania nejde len o dom, ale aj o spoločné verejné priestory, kde trávi človek významnú časť svojho života. Ján Gehl, dánsky
verejné priestory urbanista, odborník na verejný priestor a život v ňom, vo svojich dielach opakuje: „Život, priestor, budovy – v tomto poradí!“
Pri navrhovaní verejných priestorov treba teda najskôr rozmýšľať o živote, ktorý sa v nich má odohrávať, potom hľadať priestorové
predpoklady a nakoniec navrhovať architektonické riešenia. Je to logické. Názory viacerých našich odborníkov na tvorbu, význam
a funkciu verejných priestorov nájdete v rozhovoroch a článkoch tejto prílohy májového Eurostavu.

Titulka:
Swing Line Garden, Musée de la Quebec City
Autor: Julia Jamrozik a Coryn Kempster
Foto: Marc-Antoine Hallé, Icône

60

◆
AKTUÁLNE
50 % ZĽAVA

◆

ZÁHRADNÁ A KRAJINNÁ
ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU

Reprezentačná publikácia Záhradná a krajinná architektúra na Slovensku predstavuje 33 encyklopedicky
spracovaných profilov najvýznamnejších súčasných slovenských záhradných architektov a ich tvorbu. O kaž-
dom architektovi sú uvedené základné informácie i s filozofiou tvorby a fotografie jeho najlepších realizácií
záhrad i s popisom. Jej cieľom je zviditeľniť kvalitné príklady realizovaných záhrad a parkových úprav na
Slovensku, ktoré sa môžu stať zdrojom inšpirácie pre všetkých záujemcov o realizáciu záhradných a parko-
vých úprav.
Publikácia je určená širokej verejnosti, súčasným i budúcim záujemcom o realizáciu záhrad, ale aj architek-
tom, projektantom, študentom a pedagógom architektonických škôl a celej kultúrnej obci.

Objednávky: 02/32 66 28 27, [email protected]
Viac informácií na: www.eurostav.sk a www.archbooks.sk

ŠPECIÁL VEREJNÝ PRIESTOR V ČASE KLIMATICKEJ ZMENY

Verejný priestor sa v územnoplánovacej praxi vníma ako jedna z častí podieľajúcich sa na tvorbe
urbanistickej štruktúry. Tento pojem sa v  urbanizme často používa a  všeobecne sa chápe ako
priestor využívaný verejnosťou, ktorý spĺňa určité charakteristiky. Verejné priestranstvá reprezentujú
miesta, na ktorých sa vzhľadom na ich funkciu a využívanie obyvateľmi či návštevníkmi miest a obcí
intenzívne prejavujú vplyvy zmeny klímy vyplývajúce často z extrémnych prejavov počasia.

Ing. Tamara Reháčková, PhD., autorizovaná krajinná architektka
doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD., krajinná ekologička, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto: archív autoriek

Verejný priestor, priestranstvo plánovanie, v rámci ktorého poukáže verejnosť na svoje preferen-
Podľa definície v Slovníku slovenského jazyka sa pojmom „priestor“ cie (kultúrno-spoločenské aktivity, prírodné prvky, dominanciu ze-
označuje súhrn všetkých miest, v ktorých môže byť umiestená hmo- lene a pod.).
ta, kým pojem „priestranstvo“ označuje voľné miesto, voľný priestor. Úloha prírodných prvkov (stromov, vody, prejavov počasia – vetra,
Termín priestranstvo je prevzatý aj do zákona č. 369/1990 Zb. slnka...) je vo verejnom priestranstve nenahraditeľná. Priekopnícka
o obecnom zriadení (v znení neskorších predpisov), v ktorom sa za bola v  tomto smere práca Williama H. Whyta, ktorý pred štyrmi
verejné priestranstvo považuje každý priestor, ktorý: desaťročiami sledoval správanie ľudí v  mestských priestoroch
• je prístupný všetkým bez obmedzenia, bez prekážok, v  New Yorku. Pozoroval ľudí, robil rozhovory a  časozberné foto-
• slúži na všeobecné užívanie (neexistuje právny dôvod, ktorý by grafie. V roku 1980 vyšla ako produkt jeho práce kniha „Spoločen-
obmedzoval jeho využívanie len pre zúžený okruh osôb alebo len ský život malých mestských priestorov“, ktorá je akousi príručkou
na určitý účel), na vytváranie a správu mestských priestorov. Whyte zaznamenal,
• je ako verejné priestranstvo definovaný vo všeobecne záväz- že ľudia majú tendenciu sedieť na slnku, ak je teplota vzduchu
nom nariadení obce. príjemná, no páči sa im aj pobyt v tieni, keď je oslnenie intenzívne.
Z uvedeného vyplýva, že pojem verejný priestor by sa mal označo- Ľudia s obľubou vyhľadávali pobyt na vzduchu, pod stromami, ale
vať ako verejné priestranstvo. rovnako dôležitá bola pre nich absencia vetra a prievanu. Z pozo-
Jednou zo základných vlastností verejného priestranstva je jeho rovaní ľudí Whyte zistil, že majú radi vodu vo všetkých formách
prístupnosť. Miková a kol. (2010) zdôrazňujú, že takéto priestran- a na základe správania obyvateľov a návštevníkov mesta tvrdí, že
stvo má byť otvorené a prístupné všetkým občanom nezávisle od ľuďom by malo byť umožnené dotýkať sa vody v meste.
ich pohlavia, rasy, etnicity, veku alebo od socioekonomickej úrov-
ne. Podľa Žužiovej (2014) patria verejné priestranstvá k  hlavným Mikroklíma verejných priestranstiev
faktorom, ktoré ovplyvňujú kvalitu života obyvateľov a  rozvoj Verejné priestranstvá reprezentujú miesta, na ktorých sa vzhľadom
miest a obcí. Kvalitné verejné priestory pomáhajú budovať komu- na ich funkciu a využívanie obyvateľmi či návštevníkmi miest a obcí
nitu, podporujú sociálnu interakciu a  diverzitu užívateľov, majú intenzívne prejavujú vplyvy zmeny klímy vyplývajúce často z  ex-
vplyv na lokálnu ekonomiku, poskytujú užívateľský komfort, často trémnych prejavov počasia. Najčastejšie ide o prehrievanie povr-
sú súčasťou propagácie zdravého životného štýlu a  sú typické chov počas letných vĺn horúčav alebo je to ovplyvňovanie mikro-
dobrou dostupnosťou. Kvalitné verejné priestory sa vyznačujú as- klímy daného priestoru, ktoré súvisí okrem iného aj s manažmentom
pektmi sociálnej rovnosti, prístupnosťou pre všetkých, toleranciou dažďovej vody.
odlišnosti a nediskriminujúcou kontrolou. Teplota vzduchu a relatívna vlhkosť vzduchu sú veličiny, ktoré na
Verejné priestranstvá poskytujú možnosti na voľnočasové aktivity, mikroklimatickej úrovni ovplyvňuje typ a  kvalita povrchov (napr.
aktívne i pasívne. Preto je pri ich vytváraní vhodné participatívne vegetačné formácie, spevnené plochy a i.). V súvislosti so sledova-
ním teplotných pomerov v  sídlach sa do terminológie zaviedol
Vodná plocha v Miláne (Taliansko) na námestí Piazza Gae Aulenti pojem „tepelný ostrov“, ktorý vyjadruje, že teplota ovzdušia
využívaná obyvateľmi na osviežovanie (autorka fotografie: v mestskom zastavanom prostredí je vyššia oproti teplote v okoli-
E. Pauditšová, 2019) tej krajine. Riešenie otázky tepelných ostrovov v urbánnom pros-
tredí sa stalo akútnym v posledných rokoch, keď sa v letnom ob-
EUROSTAV máj 2020 dobí zvyšuje najmä počet tropických dní a nocí, vyskytujú sa vlny
verejné priestory horúčav, teda sled niekoľkých dní a  nocí s  vysokými teplotami
vzduchu. Jedným z  opatrení zmierňujúcich vplyvy takýchto ex-
trémnych prejavov počasia je zvyšovanie podielu zelene v sídlach
a  zároveň zvyšovanie funkčnosti týchto plôch. Zeleň ako aktívny
prvok pozitívne ovplyvňuje mikroklímu znižovaním teploty a zvy-
šovaním vlhkosti. Jedny z prvých meraní v našich podmienkach
pochádzajú z roku 2006 (Reháčková, Pauditšová, 2006). Pre potre-
by sledovania mikroklimatickej funkcie vegetácie sa v  júli (počas
vybraných tropických dní) realizovali merania teplôt vzduchu a re-
latívnej vlhkosti vzduchu. Sledovania sa vykonali v  6 lokalitách
v Karlovej Vsi, mestskej časti Bratislavy. Ako pozorovacie body sa
zvolili solitérny strom, trávnik, skupina listnatých stromov, skupina
ihličnatých stromov, spevnená cesta pokrytá asfaltom a  plocha
statickej dopravy – parkovisko. Zámerne sa skúmali plochy lokali-
zované vo vzdialenosti maximálne do cca 20 m. Výskum potvrdil,

62

že rôzna štruktúra povrchov má zásadný vplyv na mikroklimatický K najčastejšie používaným druhom stromov na vytváranie tzv. dážd- ŠPECIÁL
efekt. Rozdiely v nameraných hodnotách teplôt vzduchu a relatív- nikov patria platany. Koruny stromov sa spoja, a keď sa olistia, vytvo-
nej vlhkosti vzduchu ukázali, že využitie rôznych vegetačných for- ria účinnú tieniacu plochu. Na obrázku sú platany na námestí v mes-
mácií na zlepšenie mikroklímy v urbánnom prostredí je opodstat- te Alt-Godesberg pri Bonne (Nemecko). V teplých mesiacoch je plocha
nené. Medzi meraniami vybraných ukazovateľov sa zistili výrazné využívaná ako záhrada reštaurácie (foto: T. Reháčková, 2017)
rozdiely, napr. maximálny teplotný rozdiel bol až 14,6 °C medzi
teplotou vzduchu na trávniku a pod solitérnym stromom (pri me- trebný priestor na rast koreňov pri maximalizácii využiteľného
raní na úrovni terénu). Ochladzovací efekt sa prejavil na všetkých priestoru nad i  pod zemou. Súčasne vytvára funkčnú zásobáreň
plochách s  drevinami. Boli zistené prekvapujúco vysoké teploty vody. Schopnosť zadržiavať v  pôde vodu umožňuje používanie
vzduchu na trávniku, tie boli v  niekoľkých prípadoch vyššie než pôdnych kondicionérov, ktoré zvyšujú vodnú retenčnú kapacitu.
teploty vzduchu namerané na plochách pokrytých asfaltom (cesta, Úspory na zavlažovaní tak môžu dosahovať až 50 %. Nevyhnutné
parkovisko). Relatívna vlhkosť vzduchu bola najvyššia pod solitér- je používať stromové substráty s vyšším podielom minerálnej zlož-
nym stromom, čo je v súlade s tvrdením, že staršie a mohutnejšie ky, čím sa zvyšuje odolnosť proti zhutneniu. Kvalitný a vhodný sub-
dreviny vytvárajú stabilnejšiu mikroklímu. strát zabezpečí dobré prevzdušnenie pôdy, čo je pre rast koreňov
Novšie výskumy realizované v rámci medzinárodného projektu Ho- rozhodujúce.
rizont 2020 RESIN Climate Resilient Cities and Infrastructures (2015 Treba klásť dôraz aj na výber druhového zloženia vegetácie. Súčas-
– 2018), na ktorom sa aktívne podieľali pracovníci hlavného mesta ný sortiment stromov je dostatočne bohatý, aby sme našli vhodný
SR Bratislavy, Útvaru hlavnej architektky a odborníci Prírodovedeckej druh a  kultivar do každej ulice, do každého verejného priestran-
fakulty UK v Bratislave zisťovali na základe meraní termovíznou ka- stva. K dispozícii sú kultivary s úzkymi korunami, s guľatými koru-
merou efekt rôznych typov vegetačných povrchov. Jedna z pozoro- nami a v rôznych výškových kategóriách, aj do 5 m. Široké možnos-
vaných lokalít bola vegetačná strecha domu seniorov Archa v Brati- ti ponúkajú i  špeciálne záhradnícke techniky, ako sú špalierové
slave, mestskej časti Nové Mesto, predstavujúca adaptačné tvary či dáždnikové tvary stromov.
opatrenie, navrhnuté a  realizované v  rámci projektu „Bratislava sa Pri plánovaní adaptačných opatrení v sídlach je potrebné viac využí-
pripravuje na zmenu klímy – pilotná aplikácia opatrení v oblasti za- vať často nedocenené plochy, akými sú zelené pásy medzi chodník-
držiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“. Za projekt zodpove- mi či stredové deliace pásy na cestách, ktoré môžu slúžiť na retenciu
dal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Z hľadiska sadovníckej alebo zasakovanie zrážok. Udržiavanie takýchto plôch v dobrej vita-
úpravy sa v zmysle projektu aplikoval rôzny rastlinný materiál, aby lite môže byť pozitívnym príspevkom k obohateniu miestnej biodi-
bolo možné porovnávať vhodnosť a funkčnosť konkrétnej rastlinnej verzity, čomu sa venujú samostatné vedecké výskumy. Takéto plochy
pokrývky na výsadbu dodatočne vytvorených zelených striech. Cie- sa často mylne označujú za priestor vhodný na realizáciu dažďových
ľom výskumu projektu RESIN bolo okrem iného sledovať teplotu záhrad, ktorých názov indikuje, že zachytávajú zrážky. Podložie daž-
a vlhkosť vegetačných kobercov, a to najmä počas extrémnych pre- ďovej záhrady vodu nezadržiava. Naopak, umožňuje jej lepšie vsa-
javov počasia. Na plochách členitej strechy sa zaznamenali extrémne kovanie do podložia. Preto pri navrhovaní dažďových záhrad v za-
teplotné rozdiely. V rovnakom čase sa na povrchu s trávovým poras-
tom zaznamenali teploty od 24 do 26,7 °C, na ploche pokrytej
porastom rôznych druhov rozchodníkov bola nameraná teplota
21,8 °C, na miestach, kde bol vegetačný koberec poškodený a preru-
šený, bola teplota povrchu až 41,4 °C. Jeden segment strechy domu
seniorov bol v danom čase pokrytý plechom, teplota tohto povrchu
bola až 58,7 °C.

Ako udržať zeleň v kondícii, aby mohla plniť mikroklima-
tickú funkciu?
Pri stromoch ako nosných prvkoch zelenej infraštruktúry je nevy-
hnutné využívať všetky dostupné technológie a postupy podporu-
júce ich dobrú kondíciu. Veľmi účinným, hlavne v mestských pod-
mienkach, je systém tzv. stromových boxov, akýchsi podzemných
prekoreniteľných priestorov. Systém umožní stromom získať po-

Záber z termovíznej kamery ukazuje teplotu vegetačnej strechy Pás zelene medzi chodníkom a cestnou komunikáciou umožňuje
s rozchodníkmi, ktorá má teplotu 21,8 °C, susedná strecha pokry- vsakovanie zrážkovej vody. Pestré druhove zloženie je významným
tá plechom má teplotu povrchu až 58,7 °C (foto: E. Pauditšová, príspevkom pre miestnu biodiverzitu (príklad z Lipska, Nemecko,
2017). foto T. Reháčková, 2016)

63 EUROSTAV máj 2020
verejné priestory

ŠPECIÁL stavanom území treba zohľadňovať dlhodobo sledované lokálne chov, intenzívne slnečné žiarenie, sucho alebo, naopak, intenzívne
klimatické ukazovatele a akceptovať fakt, že v našich podmienkach dažde, búrky, prívalové dažde či vietor sú častými prejavmi s nega-
sa 80 – 85 % spadnutých zrážok vyparí. Nedostatok pôdnej vlhkosti tívnymi vplyvmi na infraštruktúru sídel a zdravie obyvateľov. Jed-
je pre dažďovú záhradu likvidačný, zvlášť počas období extrémnych nou z mnohých úloh samospráv je hľadať riešenia na zmierňovanie
horúčav. Preto je nutné sortiment rastlín prispôsobiť. Je nevhodné vplyvov uvedených klimatických extrémov. Kľúčovým nástrojom
orientovať sa výhradne na vlhkomilné druhy, pretože tieto obdobie takejto systematickej prípravy samosprávy je vypracovanie akčných
bez vlahy neprežijú. Vhodnejšie sú plastické druhy znášajúce širokú plánov, v ktorých sú stanovené pravidlá a rámce, ako zmierňovať
škálu ekologických podmienok. extrémy počasia a  ako spríjemniť obyvateľom a  návštevníkom
miest a obcí pobyt na verejných priestranstvách. Ako príklad môže-
Spevnené plochy verejného priestranstva a ich vodozádrž- me uviesť „Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny
ná kapacita klímy na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na
V  súvislosti s  klimatickou zmenou, ktorej sprievodným javom sú roky 2017 – 2020“. Navrhované opatrenia sa vo verejnom priestore
rôznorodé extrémne prejavy počasia (silné dažde, búrky, prívalové sústreďujú na prevenciu vzniku mestských tepelných ostrovov, vy-
dažde, povodne a pod.), je potrebné sústreďovať pozornosť aj na tváranie prijateľnej mikroklímy v urbanizovanom prostredí, zlepše-
otázky riešenia vhodných typov spevnených povrchov. Ideálny po- nie kvality ovzdušia a na vznik multifunkčných verejných priestran-
vrch by mal byť priepustný pre vodu a  mal by umožniť plynulé stiev.Skupina opatrení zameraných na zeleň obsahuje:
vsakovanie zrážok do podložia. Ako podporné adaptačné opatre- • princíp prepojenia (konektivity) jednotlivých plôch zelene na-
nie je možné vytvárať priestory na zachytávanie vody, v ktorých sa vzájom do jedného systému, ako aj prepojenia mestskej zelene na
môže voda bez narušenia prevádzkových pomerov a poškodenia prírodné zázemie hlavného mesta SR Bratislavy,
infraštruktúry kumulovať, postupne vsakovať alebo sa môže využí- • zvyšovanie podielu zelených plôch aj využívaním alternatívnych
vať ako sivá voda (závlaha, splachovanie a pod.). Povrchy umožňu- druhov zelene (vertikálnej a popínavej zelene, vegetačných striech);
júce aktívne vsakovanie zrážok do podložia reprezentujú rôzne príkladom realizácie takýchto opatrení je výsadba stromov do ulič-
dlažby so škárami, kladené do štrkového alebo kameninového lôž- ných stromoradí, na parkoviskách, vegetačné stredové deliace pásy,
ka. Škáry sa môžu vyplniť štrkom alebo kamenivom drobnej frakcie vytváranie malých plôch zelene a  parčíkov, realizácia vertikálnych
alebo zatrávniť. Ak je to možné, z  hľadiska adaptácie na zmenu zelených stien a fasád (využitím popínavej zelene alebo zelene osa-
klímy je na verejných priestranstvách vhodné vymieňať spevnené, denej do substrátu vertikálnej konštrukcie), realizácia vegetačných
spravidla asfaltové a betónové povrchy za dlažbu, resp. za povrch striech vrátane dodatočného budovania vegetačných striech v súla-
umožňujúci vsakovanie vody. Vsakovacia plocha tvorí podľa druhu de s technicky vhodnými parametrami striech a budov – statika),
dlažby 11 až 16 % celkového povrchu. Možno využívať aj drenážny • prispôsobiť výber kostrových drevín určených na výsadbu v za-
(vodopriepustný) betón. Mlatové povrchy sú takisto vhodnou al- stavanom území s očakávaným vplyvom zmeny klímy,
ternatívou asfaltu, hlavne pre parky, námestia a pod. Pri mlate je • zlepšiť kvalitu vegetácie (osobitne stromov) zaradením údržbo-
veľmi dôležitá technológia zakladania, aby sa zachovala vodoprie- vých postupov zlepšujúcich stanovištné podmienky; cieľom tohto
pustnosť povrchu. Na menej frekventované plochy je možné pou- opatrenia je pri verejných obstarávaniach v  oblasti údržby a  sta-
žívať systém plastových dielcov určených na spevnenie povrchov. rostlivosti o  zeleň zapracovať požiadavky na zabezpečenie údrž-
Dielce vytvárajú sieť či raster, ktorý sa vypĺňa štrkom, kamenivom bových postupov zlepšujúcich stanovištné podmienky pre dreviny
alebo aj substrátom, do ktorého sa zvyčajne vysieva tráva. a zabezpečenie starostlivosti o dreviny certifikovaným arboristom.
Pre plnú funkčnosť priepustných povrchov je pri výmene spevne- Skupina opatrení zameraných na vodu:
ných povrchov za vodopriepustné povrchy v sídlach potrebné vždy • budovať a využívať vodné prvky v zastavanom území hlavného
analyzovať, aké podložie sa v hlbšom horizonte na danom mieste mesta SR Bratislavy, obnoviť a revitalizovať mestské a prímestské
nachádza. V zastavanom území sa nezriedka stretávame so situá- vodné toky, mestské fontány v urbanizovanom prostredí,
ciami, že hlboko v podloží (60 cm a viac) sú nepriepustné betónové • zavádzať postupy udržateľného hospodárenia so zrážkovými vo-
vrstvy z minulosti, o ktorých existencii sa často dozvedáme iba ná- dami s cieľom znížiť odtok zrážkových vôd z povrchov komunikácií
hodne, pri havarijných situáciách a rozkopávkach. a  parkovacích plôch do kanalizačného systému; toto opatrenie je
možné realizovať napr. uprednostňovaním priepustných materiálov
Ako zabezpečiť funkčnosťverejných priestranstiev pri budovaní a rekonštrukcii povrchov a/alebo vyspádovaním do in-
v období zmeny klímy? filtračných pásov pozdĺž komunikácií, využitím tzv. lapolov na filtrá-
Zmeny klímy sa prejavujú v sídlach celoplošne, verejné priestran- ciu zrážkovej vody pred jej vsiaknutím do podložia,
stvá nevynímajúc. Prehrievanie vzduchu, zvyšovanie teploty povr- • zavádzať postupy udržateľného hospodárenia so zrážkovými
vodami s cieľom znížiť odtok zrážkových vôd zo striech a z terás
Ekologická dlažba s dištančnými špárami umožňujúmi vsak daž- budov do kanalizačného systému. Zachytávať dažďové vody for-
ďovej vody do podložia (Bratislava) (autorka fotografie: T. Reháč- mou zaústenia strešných a terasových zvodov do povrchového od-
ková, 2020) tokového systému na zber dažďovej vody a  odvádzať zachytenú
vodu do vsaku (retenčných nádrží, ochranných nádrží, dažďových
EUROSTAV máj 2020 záhrad, umelo vytvorených mokradí a pod.), zriaďovať vegetačné
verejné priestory strechy na budovách,
• zabezpečiť a podporovať také dopravné technológie, materiál
a infraštruktúru, ktoré sú prispôsobené predpokladaným negatív-
nym vplyvom zmeny klímy; príkladom takéhoto opatrenia je využí-
vanie priepustných povrchov v  rámci dopravnej infraštruktúry
(napr. zatrávňovanie koľajového zvršku električkovej trate), zabez-
pečenie odvádzania zrážkovej vody z komunikácií do vsakov, resp.
infiltračných pásov pozdĺž komunikácií a pod.
Skupina opatrení zameraných na vytváranie vhodnej mikroklímy
pre chodcov a  cyklistov vo verejných priestoroch a  na plochách
určených na rekreáciu:
• zvyšovanie počtu funkčných tieniacich prvkov, napr. v blízkosti
zastávok MHD, realizácia vegetačných striešok na zastávkach MHD,
• zvyšovanie podielu stromovej vegetácie,
• opatrenie je možné realizovať aj na plochách určených na šport

64

a rekreáciu (napr. použitie priepustných povrchov, povrchov s vy- Znížené záhony zbierajú dažďovú vodu zo striech a spevnených plôch ŠPECIÁL
sokou odrazivosťou slnečného žiarenia, využívanie funkčných tie-
niacich prvkov (vrátane mobilných tieniacich prvkov a pod.). stiev a udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou. Ulica je konci-
• zvyšovanie počtu pitných fontánok a  ďalších vodných ochla- povaná ako spoločný priestor, motorizovaná doprava sa minimali-
dzujúcich prvkov; opatrenie zahŕňa inštaláciu pitných fontánok na zovala v prospech využitia priestoru na oddych, pohyb ľudí či na
verejných priestranstvách, ako aj inštaláciu ďalších vodných ochla- zeleň. Znížené záhony pod úrovňou terénu zbierajú dažďovú vodu
dzujúcich prvkov (napr. hmlový rozprašovač vody). z priľahlých striech a spevnených plôch.
Mnohé z uvedených opatrení je možné realizovať prostredníctvom V Osle možno vidieť aj veľkolepý projekt obrovských rozmerov En-
40. výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratnú finančnú podporu sjøbyen. Ide o  novú rozvíjajúcu sa časť Osla, ktorá je príkladom
zameranú na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (v in- plánovania zelenej a modrej infraštruktúry. Jej súčasťou je okrem
traviláne obcí). Predmetom podpory sú opatrenia, ktoré zachytáva- zelených plôch s rôznou funkčnou náplňou aj celá škála vodných
jú zrážkovú vodu s cieľom zmiernenia negatívnych vplyvov zmeny prvkov. Tie sú vzájomne prepojené a vytvárajú samostatný ekosys-
klímy, napr.: tém tvorený vodnými plochami, potokmi, vodopádom, odvodňo-
• budovanie bioretenčných systémov na zadržiavanie zrážkovej vacími žľabmi a dažďovými záhonmi. (autorka fotografie: T. Reháč-
vody, napr. dažďové záhrady, zberné jazierka, umelo vytvorené ková, 2017)
mokrade,
• budovanie zberných systémov na zadržanie zrážkovej vody, Literatúra:
napr. nádrže (podzemné alebo povrchové) s cieľom využitia zráž- Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na
kovej vody na vytváranie vodných prvkov, na polievanie zelene, území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na roky
• budovanie vsakovacích prielahov, vsakovacích prielahov s rigo- 2017-2020. Dostupné na https://bratislava.blob.core.windows.net/
lom, vsakovacích rýh, vsakovacích pásov, infiltračných priekop, media/Default/Dokumenty/Str%C3%A1nky/Ak%C4%8D-
• realizácia intenzívnych a extenzívnych vegetačných striech, n%C3%BD%20pl%C3%A1n%20adapt%C3%A1cie%20na%20ne-
• realizácia vegetačných stien využívajúcich na zálievku zrážkovú priazniv%C3%A9%20d%C3%B4sledky%20zmeny%20kl%C3%AD-
vodu zo strechy budovy (osobitný konštrukčný systém, treláže my_web.pdf
a podporné konštrukcie, ako aj „samopnúce“ konštrukcie), Miková, K., Paulíková, M., Pauliniová, Z. (2010): Verejné priestory:
• nahradenie nepriepustných povrchov plne vegetačnými zatráv- Ako tvoriť priestory s príbehom, pre ľudí a s ľuďmi, PDCS, Dostup-
ňovacími tvárnicami, polovegetačnými zatrávňovacími (betónový- né na http://www.cpf.sk/files/files/Verejne_priestory.pdf
mi) tvárnicami, Reháčková, T., Pauditšová, E., 2006: Vegetácia v urbánnom prostre-
• výmena nepriepustných povrchov za plochy zelene s funkčnou dí. Bratislava: CICERO, 2006.
vegetáciou podporujúcou vyparovanie scieľom zadržania zrážko- Dostupné na https://www.researchgate.net/profile/Eva_Pauditso-
vej vody na danom území, va2/publication/289406406_Vegetacia_v_urbannom_prostredi/
• podpovrchové vsakovacie a  retenčné systémy v  kombinácii links/568c94d108ae153299b66ccd.pdf
s vodozádržnými opatreniami, ktoré majú pozitívny vplyv na zme- Žužiová, Z., 2014: Záverečná správa zo Zapojenia verejnosti do plá-
nu mikroklímy. novania, Revitalizácia areálu po bývalom cyklistickom štadióne
v lokalite Tehelné pole. Bratislava, MČ Nové Mesto
Príklady dobrej praxe
Mestá odolné proti vplyvom zmeny klímy – ozelenenie a tienenie
lávky na Starohájskej ulici v Trnave.
Projekt sa realizoval v rokoch 2019/2020. V rámci neho bola navrh-
nutá sústava tieniacich konštrukcií, ktoré v kombinácii s vegetáciou
a drevenými lamelami vytvoria na lávke zatienené miesta a uľahčia
pohyb hlavne v  čase horúčav. Konštrukcie sú osadené na južnej
strane lávky a zachytia tak maximum slnečného žiarenia. Na zosil-
nenie účinnosti sú drevené lamely osadené šikmo tak, aby čo naj-
viac bránili prieniku slnečných lúčov. Po konštrukciách sa budú ťa-
hať popínavé rastliny, ktoré zosilnia účinok tienenia v  letných
mesiacoch. Keď popínavé rastliny pokryjú celú konštrukciu, vytvo-
ria až 1 600 m2 vertikálnej zelene, ktorá dokáže znížiť teplotu
ovzdušia, tlmiť hluk a zachytávať prachové mikročastice.
Deichmans gate je jeden z pilotných projektov, v ktorom sa mesto
Oslo sústreďuje na skvalitnenie existujúcich verejných priestran-

Konštrukcie s tieniacimi prvkami umožnia aj rast popínavej zelene Systém prepojených vodných prvkov prechádza celou obytnou zónou

65 EUROSTAV máj 2020
verejné priestory

ŠPECIÁL ZOŠĽACHŤOVATELIA MESTSKÉHO PROSTREDIA

Firma mmcité patrí k špičke vo svojom odbore. Ich dizajnový mestský mobiliár je neprehliadnu-
teľný a žiadaný. Na lavičky, ležadlá či na odpadkové koše od tejto firmy natrafíte napríklad v Du-
baji, Moskve, vo Washingtone, ale aj vo Vysokých Tatrách. Skrátka, po celom svete prispievajú ku
krajšiemu kultúrnejšiemu prostrediu. Za väčšinou týchto produktov stojí David Karásek, produk-
tový dizajnér a spoluzakladateľ firmy. S ním a s Ing. Alešom Bakošom, predsedom predstaven-
stva mmcité 1, sme sa porozprávali o ich vzťahu k verejnému priestoru.

Pripravila redakcia
Foto: archív firmy mmcité

Svoju prácou sa snažíte o zušľachťovanie mestského Alebo môžeme žiť aktívny život, stretávať sa s ľuďmi vonku, športo-
prostredia. Čo robí z mesta príjemné miesto na život? vať, prechádzať sa v prírode, inými slovami, podporovať a zlepšovať
A. B.: Niekto môže za príjemné miesto na život považovať kvalitu si imunitu, a teda aj optimistickú náladu.
bývania, funkčnú infraštruktúru alebo smart technológie, ktoré sa Určite nás čaká zložité obdobie, pretože zo všetkých strán počúva-
dajú využívať v praxi. Je veľa subjektívnych faktorov, ktoré ovplyvňu- me, aké ekonomické vplyvy bude mať koronavírus na všetky oblasti
jú každého z nás. Osobne si však myslím, že z mesta robí príjemné života a ekonomiky. Osobne si však myslím, že keď sa situácia zlepší,
miesto na život v prvom rade domov a potom priestor, kde trávime práve verejný priestor bude miesto, kde budú ľudia chcieť tráviť
voľný čas, miesta, kde sa ľudia radi stretávajú, či už sú to ulice, parky, oveľa viac času ako doma. Posledné týždne tento trend jednoznač-
námestia, detské ihriská, jednoducho verejný priestor ako celok. ne ukázali, napriek zavedeným opatreniam ľudia potrebovali tráviť
čas vonku, našťastie sa väčšina správala zodpovedne.
Ako sa dá do miest vrátiť ľudský rozmer? Verím, že rovnako zodpovedne sa budú správať aj komunálni politi-
A. B.: Ľudia dnes trávia vonku oveľa viac času ako v minulosti. Žije- ci a jedna z priorít bude budovať alebo zlepšovať verejné priestory.
me aktívny život so zdravým životným štýlom. Keď ho prepojíme Rodičia s deťmi určite privítajú moderné, atraktívne a interaktívne
s kvalitnou architektúrou a s prostredím, kde sa budú ľudia radi stre- detské ihriská, ľudia v aktívnom veku kvalitné parky alebo cyklotrasy
távať, budeme na dobrej ceste, aby sa ľudský rozmer do miest vrátil. a seniori, naopak, priestor, kde si môžu sadnúť a porozprávať sa.
Atraktívny a kvalitný verejný priestor je podmienkou toho, aby ľudia Skúsme sa na to pozrieť tak, že dnešná situácia môže byť výzvou
mali chuť tráviť tu čas. Či už sú to deti, dospelí, alebo seniori, všetci pre verejné rozpočty s cieľom získania kreditu: „Sme mesto (obec)
sa budú radi pohybovať v priestore, kde je zeleň, ktorý je zaujímavý, s dobrou adresou!“
čistý, interaktívny, zábavný a ponúka zázemie na hru, relax, odpoči- Pri tejto príležitosti mi napadlo pokúsiť sa navrhnúť niečo motivač-
nok alebo na konverzáciu, jednoducho funkčný priestor, kde sa bu- né, väčšina z  nás pozná súťaž Stavba roka. Posledný vyhlasovaný
deme dobre cítiť. ročník ovládol nádherný projekt rekonštrukcie Mierového námestia
v Trenčíne, ktorý demonštroval, ako výrazne prilákal kvalitný verejný
Myslíte si, že po tom všetkom, čo teraz prežívame v súvis- priestor ľudí do centra mesta.
losti s koronavírusom, bude stále aktuálne hľadať cesty na Čo keby sa v najbližších rokoch hodnotil kredit miest a obcí novou
oživenie ulíc tak, aby sa stali miestom s väčšou spoločen- kategóriou súťaže určenou mestám a  obciam s  názvom Najkrajší
skou dôverou a nie miestom, kde má každý potrebu (najfunkčnejší) PO-KO-RO-NA verejný priestor?
zatvárať sa do vlastného auta? Jedným z  kritérií hodnotenia by mohla byť napríklad podmienka
A. B.: Bude to oveľa dôležitejšie než v minulosti, domáca karanténa zakomponovania „pohyblivého nekotveného mobiliára“, ktorý by
nám ukázala, ako veľmi nám chýbal outdoor, miesto, kde by sme umožnil dodržanie bezpečnostnej K-O-R-O-N-A vzdialenosti.
mohli oddychovať, alebo, naopak, načerpať energiu, porozprávať sa
s kamarátmi. COVID-19 nám podľa mňa ukázal dva smery, ktorými Môže verejný priestor zmeniť aj životný štýl ľudí?
sa môžeme vydať. Mohli by sme žiť v izolácii, v úzkom rodinnom A. B.: Podľa môjho názoru verejný priestor ovplyvňuje a mení život-
kruhu s  víziou, že na narodeniny dostaneme nové štýlové rúško ný štýl a, dovolím si tvrdiť, aj charakter ľudí odjakživa, veď kde inde
a fľaštičku dezinfekčného gélu, že s kamarátmi sa rozprávame z bal- môžeme naživo sledovať módne trendy, pobaviť sa o kultúre, špor-
kóna, v lepšom prípade zo vzdialenosti dvoch metrov, prípadne sa te a kto má chuť, ten môže prebrať aj politiku.
povozíme vo svojom aute bez toho, aby sme vystúpili a nakazili sa. Kvalitný verejný priestor vychováva, preto je potrebné, aby sa pri

EUROSTAV máj 2020 66
verejné priestory

jeho vytváraní dodržiavali jasné a zásadné pravidlá, ktoré sa začínajú Mobiliár svojím dizajnom vo veľkej miere ovplyvní ŠPECIÁL
dobre pripravenou architektonickou súťažou, a končia sa zodpoved- mestský priestor, ovplyvní aj ľudí, ktorí ho využívajú?
nou a kvalitnou realizáciou bez kompromisov a bez možnosti lac- D. K.: Každé kvalitné prostredie pozitívne ovplyvňuje ľudí, ktorí sa
ných alternatív, ktoré mnohokrát môžu byť aj plagiátom. To už však v  ňom pohybujú, o  tom nepochybujeme. Ak je priestor dobre
ovplyvňuje životný štýl negatívne. a správne riešený, môže dlho prinášať úžitok. Nie však vtedy, ak ho
vybavíme nehodnotným zariadením, celá hodnota je v  okamihu
Podľa dánskeho architekta Jana Gehla súčasný trend preč. Ľudia navyše vycítia, keď sa na nich šetrí, a začnú sa správať
napovedá, že kvalitný mestský priestor je dôležitejší než inak. Bez rešpektu k danému miestu, k veciam a ľuďom okolo.
park. Stotožňujete sa s ním?
A. B.: Stotožňujem sa s  tým, že dôležitá je kvalita pre akýkoľvek Pôsobíte vo viacerých krajinách a tvoríte pre mnohé
mestský priestor, ktorý dokáže funkčne slúžiť ľudom, priestor, ktorý svetové mestá. Ktoré z nich je podľa vás príkladom, ako
je vybavený niečím pekným, v ktorom to žije. by mali samosprávy pristupovať k realizácii verejných
priestranstiev?
Čo vás najviac inšpiruje a ovplyvňuje pri navrhovaní D. K.: Dobrých príkladov je vo svete mnoho a nie sú všetky v jed-
mestského mobiliára? nom meste. Videl som nádherné parky a  verejné priestranstvá
D. K.: Toto je zložitá a zároveň jednoduchá otázka. Inšpirácia totiž nielen v Škandinávii, vo Francúzsku či v Španielsku, ale i v Ameri-
prichádza skoro zo všetkých smerov, raz je to architektúra, konkrétna ke, Rusku alebo v  Emirátoch. Samozrejme, záleží hlavne na in-
stavba či len nejaký prvok, materiál alebo princíp. Inokedy trebárs vestorovi, ktorý je schopný angažovať kvalitného architekta, byť
príroda so svojou nekonečnou studnicou. Málokedy viem jed- mu dobrým partnerom i oponentom pri navrhovaní, a potom aj
noznačne povedať, čo konkrétne bolo inšpiráciou pre ten či onen na tom, aby sa nepodcenila a nepodinvestovala realizácia. Dob-
dizajn. No myslím, že je to jedno, dôležitý je výsledok. Niečo, čo rým príkladom je povedzme Kodaň, čo asi málokoho prekvapí.
funguje i oslovuje. Vycibreným citom pre tvorbu verejných priestorov sú známi aj
Španieli.
A naopak, čo je pre vás najväčšie obmedzenie pri jeho
tvorbe? Vedeli by ste povedať aj slovenské?
D. K.: Každý dizajn je vlastne definovaný obmedzením. Na začiatku A. B.: Na Slovensku sa v poslednom období výrazne zlepšil prí-
všetkého je ľudská potreba, tú musím brať vážne, pretože výsled- stup k verejným priestranstvám. Určite tomu výrazne pomáha, ak
kom by mala byť funkčná vec. Pre každý výrobok s danou funkciou v meste funguje Útvar hlavného architekta, krásnym príkladom je
musí potom dizajnér vybrať správny materiál. A tento funkčný výro- napríklad Trenčín. Základom však je, aby mali komunálni politici
bok z  vhodne zvoleného materiálu musí byť vyrobiteľný za cenu, jasnú víziu a  dlhodobý odborný koncept, ako k  verejnému
ktorú zákazník považuje za primeranú. Také je to jednoduché. Vyrov- priestoru pristupovať. Je veľa miest, kde to skutočne funguje, ako
nať sa so všetkými týmito limitmi, aby na konci bolo niečo zmyslupl- príklad môžem uviesť Malacky, Hlohovec, Poprad, Kežmarok ale-
né, čo navyše chytí za srdce, je potom najväčšie víťazstvo. Neprichá- bo Piešťany. Veľmi pozitívne vnímam aj vznik Metropolitného
dza vždy. inštitútu v Bratislave.

AUREO GREEN

Prístrešok s vegetačnou strechou

wwwmmctecom EUROSTAV máj 2020
wwwplaycteeu verejné priestory
obchod@mmctesk

Naša msa
za kraše mestá

eurostav_inzerce.indd 1 21.04.20 11:25 67

ŠPECIÁL KEĎ ZAFUNGUJE DIALÓG, AJ VÝSLEDOK BÝVA DOBRÝ

Počiny ateliéru LABAK rezonujú v povedomí slovenskej odbornej aj laickej verejnosti už niekoľko
rokov. Pred štyrmi rokmi napríklad zabodovala ich lávka a prístrešok na Straníku v architektonickej
súťaži CE-ZA-AR. Štúdio sa podpísalo pod mnohé návrhy súkromných záhrad, ale aj verejných
parkov či námestí. Angažuje sa v iniciatívach, ktorých snahou je skultúrňovať prostredie, v ktorom
žijeme. S Michalom Marcinovom sme sa rozprávali nielen o aktuálnom dianí na slovenskej krajinnej
scéne, ale aj o víziách, ktoré by našim mestám mohli prospieť.

Denisa Slančová
Foto: Archív LABAK

Skúste sa pozrieť na verejné priestory a nájsť balans. Je nám jedno, že ekológia sa

zo spoločenského aspektu... stáva trendom, u nás od začiatku ide o úprim-

Čo sa týka investícií, verejné priestory na Slo- né uvedomenie, že téma narábania s vegetá-

vensku trpia podvyživenosťou. Spoločnosť ciou a dažďovou vodu je kľúčová. Práve vodu

má od nich vysoké očakávania. Teraz nemám považujeme za surovinu, ktorou zatiaľ na Slo-

na mysli len užívateľov, ale aj developerov. Po vensku na rozdiel od iných krajín plytváme.

konfrontácii so všetkými reáliami príde k uve-

domeniu, že to nie je také lacné. Lávka a prístrešok na Straníku boli

Žiaľ, na Slovensku ešte nie sme zvyknutí in- projekt, ktorým váš ateliér výrazne

vestovať do verejných priestorov adekvátne zarezonoval v povedomí verejnosti.

financie. Všetko sa koncentruje na domy V čom bola táto exteriérová interven-

a technickú infraštruktúru. Je to podmienené cia nad Žilinou pre vás výnimočná?

procesom stavby, ale v  úvode sa nik dosta- Projekt vznikal v  autorskom kolektíve archi-

točne nezaoberá prostredím, v ktorom budú tektov a  krajinných architektov (2021 a  LA-

stáť domy, žiť a pracovať ľudia. Uvedomuje- BAK). Dialóg medzi nami, potom s  investo-

me si finančne poddimenzované investície rom a  dotknutými inštitúciami bol veľmi

do verejných priestorov. Cieľom nášho atelié- dôležitý. Uvážlivým prístupom sa za

ru je dosiahnuť vždy maximum. Naše úvodné „okrúhlym“ stolom podarilo zmeniť zadanie.

ambície sú často v  ďalších procesoch opti- Dôležité je spomenúť, že aj investor, teda ve-

malizované. Niekedy je to motivačne kritické, Ing. Michal Marcinov denie mesta Žiliny, situáciu pochopil a upus-

presviedčame sa však, že vždy stojí za to snažiť til od ambicióznejších plánov. Vznikla tak de-

sa vyťažiť maximum z  toho, čo je k  dispozícii. Teší ma, že sa už centná stavba plniaca požadované funkcie.

dostávame aj k realizáciám, ktoré napĺňajú naše predstavy, no stá-

le je čo zlepšovať, týka sa to aj nás. Ktorým zákazkám sa v ateliéri venujete viac? Verejným

alebo súkromným?

A čo ekologická stránka krajinnej architektúry? Je to zmes. Robíme aj na súkromných, aj na verejných zadaniach.

Z  našej strany je vždy snaha pristupovať ku každému zadaniu so Venujeme sa návrhom záhrad aj relatívne veľkým projektom typu

zreteľom na všetky možnosti a ich prehodnocovanie, diskutovanie parkov a námestí.

a elimináciu negatív. Čím viac pracujeme, tým viac sme presvedčení,

že ide o hľadanie kompromisu. Samozrejme, ekológia je jeden z naj- Ktorá z týchto oblastí vás viac baví?

dôležitejších faktorov, ale vždy treba brať do úvahy aj iné faktory Nejde o typ zadania. To, čo nás na projekte baví, závisí od toho,

ako je pripravené zadanie a ako funguje komunikácia. Ak zafungu-

Park v Slnečniciach, zóna Viladomy je, je veľká pravdepodobnosť, že aj výsledok bude dobrý. Dôležitá

(foto: BoysPlayNice Photography & Concept) je vždy spolupráca, hľadanie riešení pri tvorbe verejných priesto-

rov, rozvoji mesta, snaha pokryť komplexne typy problematiky

rozvoja mesta. Na kvalitné riešenie je potrebný dialóg všetkých

dotknutých profesií, ktoré sa vedia počúvať, vyhodnocovať a uznať

aj názor ostatných. Vtedy má naša práca zmysel, je povzbudivá

a baví nás. Vždy je dobré, keď autor návrhu môže dohliadať aj na

realizáciu, lebo vtedy dokáže dozrieť na kvalitu vyhotovenia. Pri

krajinárskych realizáciach to zatiaľ nie je pravidlo.

EUROSTAV máj 2020 Váš ateliér sa angažuje aj vo verejných záležitostiach – po-
verejné priestory dieľali ste sa na niekoľkých revitalizačných projektoch
bratislavských námestí. Čo vás na tejto práci baví a čo vás
trápi?
Motivuje nás aktuálny stav verejných priestorov a povrchnosť ape-
lov na otázku, aká je mestská zeleň, teda mestská krajina. Téma
zelene v meste sa pravidelne politicky znásilňuje. Spoločensky to
vyznieva tak, že jej každý rozumie. Problematika verejných priesto-
rov, a teda aj zelene, je komplexná a obsahuje množstvo vstupov,

68

ktoré môžu ovplyvniť výsledok pozitívne, ale aj negatívne. Na zák- Záhrada 360, Moskva ŠPECIÁL
lade doterajšej praxe nemožem povedať, že by sa tvorbe verejné-
ho priestoru a  zelene v  meste venoval adekvátne profesionálny
prístup. Bez toho sa kvalitatívne nepohneme a od toho záleží kva-
lita životného prostredia nás všetkých.

Pracovali ste na návrhoch dvoch rozsiahlych parkov
v Slnečniciach. Aké benefity by mal obyvateľom tejto
veľkej aglomerácie priniesť?
Snažili sme sa v rámci priestorových možností o maximum. Stále
nie sme na konci (minulý rok sa začal realizovať menší z  parkov
v  Zóne Viladomy, pozn. red.), preto nemôžem byť definitívny.
V každom prípade, oba parky obsahujú zóny aktivít, zohľadňujúce
všetky generácie a zóny na pasívny oddych. V zelenom prostredí sa
okrem detských ihrísk pre rôzne vekové kategórie počíta s multi-
funkčnými pobytovými plochami na grilovanie a pikniky či s výbe-
hom pre psy. Dúfam, že sme to namiešali správne.

Zhodnoťte vývoj verejného priestranstva Bratislavy za
posledných 5 rokov...
Pokojne môžeme ísť aj ďalej, do obdobia spred desiatich a  viac
rokov (žijem tu prakticky od roku 2004). Žiaľ, nie je evidentné kva-
litatívne zlepšenie. Nazval by som to skôr optimalizovanou údrž-
bou mesta, prístup nebol progresívny v  príprave štandardizácie
kvality opráv, rekonštrukcií. Išlo skôr o optimálne nápravy, látanie?
Z toho, čo máme možnosť vidieť, nevyplýva, že by niekto hľadal
spôsob, ako nastaviť procesy tak, aby sa verejné priestory skvalit-
ňovali prirodzene a  v  adekvátnych štandardoch. Zlepšeniu podľa
mňa veľmi pomôže, keď sa štandardy nastavia a všetci si ich osvo-
jíme. Potom budeme vedieť tú kvalitu aj dosledovať.

Pomohla by tomu aj flexibilnejšia legislatíva?
Bohužiaľ, musím povedať, že bez jasných pravidiel, čo môžeme chá-
pať aj ako legislatívu, si návyk platiť za kvalitu nie sme schopní osvo-
jiť. Máme vypestovaný zlozvyk v podobe rýchlych a lacných riešení.

Preto ste sa prednedávnom rozhodli začať „operovať“ aj
z druhého brehu?
Pomáham kolegom z Metropolitného inštitútu s prácou na zada-
niach k  verejným priestorom a  prácou na zostavovaní kvalitatív-
nych štandardov verejných priestorov, čiže nášho životného pros-
tredia v Bratislave.

Čo by podľa vás slovenským mestám pomohlo, aby Vaše projekty sa nesústreďujú iba na Bratislavu...
charakterom viac dospeli? Áno, v poslednom čase sme mali možnosť pracovať na zaujíma-
Nejde len o  to, aby sa všetko opravilo a  vynovilo. V  prvom rade vých zadaniach mimo Bratislavy, niektoré súviseli aj s obnovou kul-
zaváži prístup ľudí. Úplne by mi stačilo, aby boli raz mestá čisté, túrnych pamiatok. Aktuálny je projekt záhradnej inštalácie „Me-
slušné a  žili v  nich ľudia, ktorí si uvedomujú, že aj oni sa svojím mento“ v Moskve. V rámci záhradného festivalu sa bude realizovať
správaním podieľajú na tom, ako to mesto vyzerá. Vážia si priestor, náš projekt, ktorý poukazuje na silu prírody a  jej regeneračnú
v ktorom žijú, a tak k nemu aj pristupujú. Aby to boli zdvorilé mestá schopnosť po požiaroch. Staviame „pána tvorstva“ do pozície šta-
voči sebe aj voči návštevníkom. tistu.

Park pri obecnom dome Malacky, axonometria Park pri obecnom dome Malacky, vizualizácia

69 EUROSTAV máj 2020
verejné priestory

ŠPECIÁL DAJME VEREJNÝM PRIESTOROM ICH
FUNKČNOSŤ

Čo chýba verejným priestorom v súčasnosti a ako to riešiť? Stanovte si jasnú koncepciu už na
začiatku a nešetrite ad hoc – inak to bude vidieť na výsledku.

Miloslav Jurík
Študio-21 plus
Foto: archív autora

mienok, kultúrnych zvyklostí a  pod. Niekde je potrebné pri jeho
tvorbe viac pracovať s problémom prehrievania prostredia, v inej
lokalite budú skôr problémom nárazové zrážky či lokálne záplavy.
Na toto treba myslieť už pri návrhu.
Rovnako už kvalitný architektonický návrh by mal zohľadňovať
atribúty funkčnosti priestoru ako takého, ako aj jeho vízie do bu-
dúcnosti. Ako bude priestor vyzerať o päť, desať, dvadsať rokov?
Práve v návrhu treba myslieť aj na to, ako sa bude meniť zeleň, ako
sa bude verejný priestor adaptovať na zmeny v  spôsobe života
ľudí (napríklad dnes je to lokalita plná malých detí, no o 10 rokov
z nich budú tínedžeri), akú náročnú údržbu si bude vyžadovať atď.
Každý jeden verejný priestor by už mal byť aj inkluzívny – nemal by
vyčleňovať určité skupiny obyvateľov z jeho využívania. Mal by byť
vhodný tak pre malé deti, ako aj pre seniorov. Pre zdravých ľudí aj
pre ľudí s určitými zdravotnými obmedzeniami. A v prvom rade by
mal byť bezpečný – nielen z hľadiska kriminality, ale aj z hľadiska
iných rizík, ako je rušná premávka, stretnutia chodcov a cyklistov,
detí a  aktívne športujúcich aj z  hľadiska bezpečnosti použitých
herných prvkov.

EUROSTAV máj 2020 Pred desiatimi-pätnástimi rokmi bolo v našich mestách a obciach Keď chýba koncepcia
verejné priestory iba málo súkromných developerských projektov, ktoré vôbec roz- Aj u nás už vznikajú kvalitné a premyslené verejné priestory a sú aj
mýšľali nad verejným priestorom. Prioritou bola dispozícia bytov, developeri, ktorí kvalite verejného priestoru prikladajú čoraz väčšiu
často malých, a  zameranie na čo najnižšiu cenu. Dnes už je síce dôležitosť. Spomenúť možno viacero projektov spoločností naprí-
málo projektov, ktoré nepočítajú s nejakým detským ihriskom, pár klad YIT či Lucron. Na druhej strane je však častým problémom
lavičkami či so základnou zeleňou, no samotná kvalita, úroveň u developerov chýbajúca koncepcia alebo celkovo nekvalitný ná-
a  najmä funkčnosť sú stále rôzne. Čo teda verejným priestorom vrh verejného priestoru. Inde zas prílišné zameranie na dizajn vy-
chýba a na čo sa pri ich tvorbe zamerať? tlačí dôraz na funkčnosť. Napríklad nábrežie pred River Parkom
v Bratislave bolo pôvodne veľmi príjemným miestom, no pri jeho
Nepreskakujte prvý krok úpravách sa zrejme nik nezamýšľal nad atribútmi funkčnosti. Na
Už pri návrhu verejného priestoru je potrebné primárne rozmýšľať promenáde, pôvodne určenej chodcom, vznikla cyklotrasa a dnes
nad jeho funkciou. Stačí si položiť základné otázky: Komu by mal je to veľmi konfliktné a často nebezpečné miesto. Keby sa však už
priestor slúžiť a akú funkciu by mal spĺňať? Už dávno by to nemal pri návrhu budov a okolitého priestoru seriózne myslelo aj na cyk-
byť len „bezprizorný“ priestor. Práve naopak. Kvalitný verejný listov, riešenie mohlo byť oveľa vhodnejšie a bezpečnejšie. Jedným
priestor by mal pozývať na trávenie času, mal by byť miestom, kde z  príkladov nevhodných riešení sú aj detské ihriská v  blízkosti
sa ľudia radi stretávajú s priateľmi a prirodzene spoznávajú nových plôch na loptové hry s nedostatočnou fyzickou bariérou. Podob-
ľudí. Zároveň by mal predstavovať funkčné miesto, ktoré vychová- ných nedostatkov možno nájsť v slovenským obciach či mestách
va k solidarite, spolupráci, umeniu a ku kultúre, k udržiavaniu čis- viacero. Dokonca veľakrát zmenou pri realizácii, keď developer za-
toty a  poriadku. Mal by byť bezpečný, prehľadný, orientácia čne šetriť doslova všade, sa potom aj kvalitný návrh pokazí záme-
v priestore by mala byť jednoduchá a intuitívna. nami mobiliáru, herných prvkov, povrchov, použitím nekvalitných
Samozrejme, hľadať optimálny vzorový mix prvkov pri jeho tvorbe materiálov a pod. To už vo výsledku veľmi cítiť. V niektorých prípa-
je nemožné. Vždy to závisí od konkrétnej lokality, prírodných pod- doch dokonca vidno, že tvorbu verejného priestoru vníma develo-
per len ako vyhovenie požiadavky mestského úradu, bez ktorej
splnenia by možno nedostal stavebné povolenie, a nie ako vlastný
záujem o kvalitu finálneho projektu. Pritom dnes je zrejmé, že kva-
litný verejný priestor na sídlisku, športovisko či detské ihrisko pre-
dávajú lepšie aj samotné byty, pretože zákazníci si okolie bytových
domov čoraz viac všímajú.

Zaostrite aj na bezpečnosť
Aktuálnym problémom sa najmä v prípade priestorov na hru detí
stala bezpečnosť, kde doteraz vládne nedostatočné povedomie
a odbornosť. Výsledkom sú detské ihriská bez povrchov tlmiacich

70

ŠPECIÁL

pád či s nevhodne inštalovanými prvkami alebo dokonca s prvka- Systém integrácie dopĺňa možnosť zdieľaných automobilov či sieť
mi, ktoré nie sú určené do verejného priestoru. Verím, že aj vďaka taxislužieb. Individuálna automobilová doprava je na konci priorít.
novej legislatíve sa v tejto oblasti posunieme. Sú dokonca prípady, Veľmi dôležitá je v  rámci kvalitného verejného priestoru aj pešia
kedy aj na novom ihrisku je neznalosťou projektanta, alebo realizá- dostupnosť menších či väčších parkov, detských ihrísk a športovísk
tora vyhotovený dopadový povrch, avšak v nedostatočnej vrstve, z ktoréhokoľvek bodu v meste. Populárne začínajú byť väčšie cen-
alebo dokonca z nevhodného až nebezpečného materiálu. Príkla- trálne parky. V nich často nájdeme naozaj veľké detské ihriská, kto-
dom môže byť použitie veľkej frakcie plaveného štrku (viac ako ré sú unikátne dizajnom aj hernými funkciami. Po príklady nemusí-
8 mm), alebo namiesto plaveného štrku použitý lomový kameň. To me chodiť ďaleko. Okrem Viedne nájdeme viacero takýchto
isté platí aj pre verejné športoviská či pre zostavy na cvičenie v prí- priestorov aj v  blízkej Budapešti. Napríklad Liget Budapest Park
rode, mestský mobiliár, ako aj pre cyklostojany a celkovo cykloin- dokazuje, že aj schátrané a dožívajúce verejné parky sa dajú citlivo
fraštruktúru. Nie vždy sú jednotlivé prvky a  zariadenia zvolené zrekonštruovať na unikát. Práve tento park patrí k najambicióznej-
vhodne, prípadne nie sú dostatočne použiteľné či bezpečné. ším projektom rozvoja mestskej kultúry v Európe. Verím, že podob-
Osobne som veľmi rád, že téme cyklodopravy sa v mestách dostá- né projekty sa dostanú aj na Slovensko a že naše mestá budú vďa-
va väčšej pozornosti a začínajú sa jej venovať aj developeri pri ná- ka funkčným verejným priestorom v  budúcnosti viac pre ľudí
vrhoch svojich projektov. a menej pre autá.
Na Slovensku sú mestá, ktoré sa téme verejných priestorov venujú
o niečo viac než ostatné. Samozrejme, v rámci ich finančných mož- Miloslav Jurík je odborník zo spoločnosti Študio-21 plus. Spoloč-
ností či možností zdrojov z EÚ fondov. Od ideálu máme však asi nosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a  konzultačnou činnosťou
všade ešte ďaleko. v oblasti tvorby verejných priestorov, detských ihrísk, športových hra-
cích prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách.
Inšpirujme sa
V zahraničí si uvedomujú, že kvalitný verejný priestor prispieva ku
kvalite života v danej lokalite, výrazne zvyšuje hodnotu nehnuteľ-
ností a láka do mesta aktívnych a šikovných ľudí. Príkladom sú nie-
len mnohé mestá v škandinávskych krajinách, ale aj neďaleká Vie-
deň. Všetky sú dlhodobo hodnotené ako mestá s  najvyššou
kvalitou života. Tejto téme sa v  Európe venuje veľká pozornosť
a zamerať by sme sa na ňu mali aj na Slovensku.

Inklúzia ako trend EUROSTAV máj 2020
Trendom vo vyspelých krajinách je inkluzívny verejný priestor. Cho- verejné priestory
dec v ňom má absolútnu prioritu. Je to priestor, ktorý je bezbarié-
rový a bezpečný aj pre malé deti, aj pre seniorov. Pokiaľ ide o mo-
bilitu, dôležité je zameranie na verejnú dopravu a  jej prepojenie
s peším či cyklopohybom po meste. Autá parkujúce na chodníkoch
sú v absolútnom rozpore s touto filozofiou. Potrebná je aj súvisiaca
infraštruktúra. Kvalitné, funkčné a bezpečné cyklostojany, cyklobo-
xy, a  to aj s  možnosťou nabíjania elektrobicyklov, zariadenia na
jednoduchý servis bicyklov, možnosti zdieľaných bicyklov a  pod.

71

ZAUJALO NÁS

V BRNE OBNOVIA MENDELOV SKLENÍK

Na tomto mieste sa kedysi odohrávali pokusy, ktoré zásadne zmenili vedu. Architekti z českoslo-
venského štúdia Chybík + Krištof vytvorili novú podobu miesta, v ktorom kedysi Gregor Johann
Mendel položil základy dnešnej genetiky. Brnianske torzo Mendelovho skleníka, na trase medzi
Bratislavou a Prahou, zrekonštruujú pre Opátstvo Staré Brno rádu sv. Augustína. Dokončia ho
v roku 2022, pri príležitosti osláv 200 rokov od narodenia Gregora Johanna Mendela.

Pripravila Adela Motyková
Vizualizácie: Chybík + Krištof

V areáli augustiniánskeho opátstva v Brne s výraznou strechou, ktorú vynáša vlastnosti podobne ako Mendelov hrach.
sa nachádza jedinečná kolíska svetovej konštrukcia špeciálne vyvinutá na základe Väčšie množstvo elementov nám
genetiky. Kláštorné záhrady ukrývajú troch genetických princípov Gregora umožnilo subtílnejšiu konštrukciu, než by
pozostatky skleníka, v ktorom opát Johanna Mendela. „Systém sa skladá bola štandardne možná,“ približuje princíp
Gregor Johann Mendel robil slávne z niekoľkých druhov stavebných prvkov od architekt Michal Krištof.
experimenty s hrachom a ďalšími najväčších po najmenšie, ktoré dedia svoje Skleník je otvorený do parku a prispôso-
rastlinnými hybridmi. V 70. rokoch bený moderným účelom s cieľom
19. storočia však stavbu zmietla búrka prilákať do kláštorných záhrad návštevní-
a dodnes sa z nej zachovali len základy. kov z radov laickej aj odbornej verejnosti.
Neuspokojivú situáciu sa rozhodlo Vďaka tomu, že návrh variabilnej stavby
napraviť Opátstvo Staré Brno rádu ráta s kompletne otvárateľnými bočnými
sv. Augustína v spolupráci s architekto- stenami a uložením všetkých technológií
nickým štúdiom Chybík + Krištof. mimo objektu, umožňuje maximálne
Návrh na znovuzrodený Mendelov splynutie s exteriérom bez vizuálnych
skleník od architektov zo štúdia bariér. Skrytý systém tepelných čerpadiel,
Chybík + Krištof čerpá z archívnych tienenia a vykurovania zabezpečí komfort
materiálov a v mnohom vychádza v akejkoľvek sezóne a poskytne dostatok
z pôvodnej podoby stavby. Nová priestoru na vyzdvihnutie historického
interpretácia kopíruje originálny pôdorys, významu miesta v podobe zavesených
orientáciu a aktívne pracuje s tromi hrachov, vyživovaných hydropóniou.
Mendelovými zákonmi dedičnosti, ktoré Skleník s oceľovou konštrukciou bude
predpovedali budúcnosť modernej primárne dedikovaný stálej expozícii
genetiky. Práve tu totiž Gregor Johann tematizujúcej odkaz Gregora Johanna
Mendel pri pokusoch zistil, ako sa Mendela, budú tu prebiehať aj medziná-
genetické informácie rastlín prenášajú. rodné konferencie, prednášky, bankety,
Architekti zakomponovali Mendelove výstavy alebo koncerty.
pravidlá priamo do štruktúry novej Dokončenie znovuzrodeného Mendelov-
budovy a podľa pôvodných plánov ho skleníka je naplánované na rok 2022,
vypracovali totožné telo skleníka na oslavy 200 rokov od narodenia

Gregora Johanna Mendela. ❖

EUROSTAV máj 2020 72
zaujalo nás

2020

CELOROČNÉ PREDPLATNÉ

Buďte neustále informovaní a objednajte
si celoročné predplatné časopisu
ARCH alebo Eurostav

ARCH o architektúre awinwewj k.aurl3ct,hú7.r0sek€ 12/2019 ARCH o architektúre wa winwej.a3kr,uc7lh0t.ús€rke 11/2019

Bez bariér Zdieľaná architektúra

Zdieľaná architektúra len

35 € *

ARCH 11/2019 9 9 771737315335 32600342600411 LPMPeAoneTilclAtkeoyehašmdfrauŠImMláľenoKšodivokTnriávnačoievtsknšcčtaeýírrkkačdítkoívmna budBoRaVuvRrldaaobodmalifmkaBĽnáíRiruancTubRKeoMdoakemolčmkyláanfoíšlraŽánJBráášikokvtoborovevurskákkkaýcia objektu MĽJauMurbBtrBioirarnayomjnsMtPíiloarsaalvřvKraiýšlrvVaurdKlžáaaeoblleimslký
ZsaMlSuratižaarenidekisebJlnaavibelMosanojsckchýieárlnych
Bez bariér VPíakveonl Pdookvoýrndýom 09 ImEJmIrugTiarcPooanhormjuVlLMáeyiašclifšhhuZŠkáaýeonltiblkkuočknajý komplex

ARCH 12/201999 777173315335 32600342600412

09

E12U/2R019O S TAVHLAVNÁ TÉMA: PRÍBEHOYodsbJtaoUvrneBboIn-LvíUcetdvJeHeÚPcaLkrCíýAabIrrVCecehchNHieytnÁeFkzjuotTIúbvRÉraieIMnluEýjMAúčacsiocphisfiriem DMRoEnViEtoNroÉvKaOciNe ŠveTžReUKCIE 1E1/U201R9O S TAVVAizHRuCLáHlAnIVyTNpEKoÁdTpÚTiÉRsMAa Aza:cNhoEvBaYnTieOinVtÉegoPOriRsdttyabIEvoeSrbnTnoOí-cvteRvZdeHYdeaLcrakaAývrVcérheNicvteeÁnknútzTútoorÉverMannýéAčparsoopstisredie
ALRauCrHeáITtECKeTnÚyRAARCH 2019
SVkÝleSnTýApVaBláAc v Zürichu

Cena 3,30 € len

31 € *

EUROSTAV 12/2019 1v2y/d2á0v1a 9 Vyda2v5.a treoľčstnívko  EurIoSsStaN v,1 s3p3o5l .-  s 1r.2 4o.9  Cena 3,30 €
EUROSTAV 11/2019
v1y1d/á2v0a 19V ydav2a5t. erľsotčvnío k EuroIsStSav,N  s1p3o3l.5  s-  r.1 2o.49 

Ako objednať ročné predplatné?
Na www.eurostav.sk, e-mailom na [email protected]

alebo telefonicky 02/326 62 827.
* poštovné 4,70 €

Monika Rychtáriková | Vojtech Chmelík | Daniel UrbánAkustika

AKUSTIKA stavebná a priestorová

AKUSTIKA

stavebná a priestorová

Monika Rychtáriková
Vojtech Chmelík
Daniel Urbán

Autori Monika Rychtáriková, Vojtech Chmelík a Daniel Urbán sa v šiestich kapitolách prostred-
níctvom jednoduchých príkladov a vysvetlení snažia sprístupniť čitateľovi najpodstatnejšie po-
znatky z priestorovej a stavebnej akustiky. Publikácia vysvetľuje teóriu, na základe ktorej sú
normy a pravidlá tvorené a neustále prispôsobované súčasnému štandardu a snaží sa vysvetliť
spôsob, akým akustika do architektonického návrhu vstupuje. Kniha je určená predovšetkým
architektom a projektantom.

Objednávky: 02/32 66 28 27, [email protected] | Viac informácií na: www.eurostav.sk a www.archbooks.sk