Eurostav_1-2 / 2023

49 EUROSTAV január-február 2023 stavba roka 2022 mierku objektov ustupujúcimi či predsadenými časťami v úrovni jednotlivých podlaží. Architektonicky členité fasády v kombinácii s predzáhradkami, úpravami zelene a osadením do svahov vytvárajú originálny urbanizmus. V polyfunkčných bytových domoch je príležitosť na podnikateľské aktivity, v parteri je umiestnená občianska vybavenosť. Konštrukcia domov je murovaná vrátane priečok, so železobetónovými stropmi, obvodové murivo je zateplené minerálnou vlnou a omietnuté silikónovou omietkou. Okná sú šesťkomorové s plastovými rámami, sklené plochy s hliníkovými. Strecha je jednoplášťová s parozábranou, zateplená a zasypaná štrkom. Byty majú balkóny, predzáhradky alebo terasy s pergolami. Obec Lorinčík a jej bezprostredné okolie je v kontakte s prírodou. Tieto prírodné fenomény sú implementované aj do novonavrhovaného obytného areálu Lorinčík Háje. Zóna pre útulný domov nových obyvateľov navrhovanej lokality bola najprv protichodná k ekonomickému využitiu pozemkov. Napriek tomu sa tu podarilo vytvoriť jedinečnú atmosféru na bývanie. ❖ Práce na projekte „Obytný park Košice, Lorinčík Háje, 3. fáza“ sa začali prevzatím staveniska v marci 2021 s plánovaným termínom ukončenia v novembri 2022. Cieľom výstavby bolo vybudovať päť bytových domov, ktoré obsahujú spolu sto bytových jednotiek a šesť komerčných priestorov, s kompletnou infraštruktúrou. Táto časť má tvoriť centrálnu časť obytného parku Lorinčík Háje. Navrhnutá dispozícia budov, ich výškové osadenie v teréne voči sebe navzájom a ich napojenie na existujúce komunikácie boli najväčšími výzvami v procese plánovania postupnosti realizácie jednotlivých stavebných procesov. Zároveň to bola najzaujímavejšia črta tohto diela. Samotná realizácia nebola o nič ľahšia. Napriek tomu, začiatkom jesene 2021, t. j. 6 mesiacov od prvého výkopu, sa hrubé stavby všetkých piatich bytových domov dokončili, ukončili sa nosné konštrukcie, strešný plášť a osadili výplne otvorov. Od začiatku výstavby bola dôležitým míľnikom zima 2021/2022. Snahou všetkých bolo, aby do zimného obdobia boli budovy ukončené v takom stave, aby sme mohli spustiť vykurovanie a pracovať na interiéroch. Tento cieľ sa nám podarilo splniť. Po ukončení prác na fasádach objektov v máji 2022 a zrealizovaní dokončovacích prác v interiéroch budov sa bytové domy v júni 2022 dokončili. Ostávali ešte práce na infraštruktúre, čiže finálne vrstvy plôch komunikácií, sadové úpravy a drobná architektúra. Tieto činnosti sa ukončili v júli 2022 a projekt Lorinčík Háje 3. fáza čakal, päť mesiacov pred plánovaným ukončením, na kolaudáciu.

EUROSTAV január-február 2023 stavba roka 2022 50 STAVBA ROKA 2022 Secesný palác bývalej Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky patrí k najvýraznejším budovám na Hlavnom námestí. Ide o jedinú stavbu, ktorá bola na tomto pôvodne stredovekom námestí vybudovaná v 20. storočí – v roku 1911. Významná banka ju veľkoryso dala zhotoviť vo vtedy módnom slohu. Palác v historickom jadre Bratislavy so známou kaviarňou U Rolanda v parteri poškodil požiar počas vianočných trhov v roku 2018. Vlastník budovy sa rozhodol nielen odstrániť následky po požiari, ale budovu komplexne zrekonštruovať a ponúknuť kvalitné administratívne priestory v historickom jadre mesta. Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky prebiehala citlivo pod dohľadom pamiatkového úradu a dokončená bola takmer po troch rokoch. Na fasáde bola potrebná rehabilitácia štukovej výzdoby. Išlo predovšetkým o reštaurovanie a obnovu architektonických a výtvarných detailov štukovej výzdoby, poškodených degradovaných omietok v zmysle zvolenej metodiky. Zo strany Hlavného námestia boli osadené tzv. Esslingerov rolety. Okrem fasády boli zreštaurované historické interiérové prvky vrátane vzácnych secesných malieb, lustrov alebo terazzových podláh, rovnako fontána vo vstupnej hale, pôvodné schodisko s kováčskymi umeleckými prvkami spolu PALÁC BÝVALEJ UHORSKEJ ESKONTNEJ A ZMENÁRENSKEJ BANKY REKONŠTRUKCIA, BRATISLAVA Autori architektonického riešenia: Ing. arch. Tomáš Čechvala, Ing. arch. Katarína Šoltýsová, Ing. arch. Katarína Siváková, Ing. Stanislav Komár Projektant architektonickej časti: Archit. kancelária MOROCZ TACOVSKY GROUP, s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej časti: Ing. arch. Michal Tačovský Hlavný zhotoviteľ: HORNEX, a. s. Hlavný stavbyvedúci: Ing. Marek Jedinák, Ing. Tibor Machata Stavebník, developer: VIG offices, s. r. o. Dozorná činnosť: TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. Obdobie výstavby: 11/2019 – 7/2021 Foto: akad. soch. Vladimír Višvader, Martin Remenár

51 EUROSTAV január-február 2023 stavba roka 2022 s výťahovou klietkou, a to tak, aby sa zachovalo čo najviac z jej historického odkazu. Do budovy boli nainštalované moderné technológie, ktoré reflektujú požiadavky 21. storočia. Ďalším cieľom reštaurovania a obnovy bola záchrana ostatných pamiatkovo hodnotných prvkov fasád, akými sú napríklad kovová vlajkosláva, lampáše, mreže, vstupné dvere. Návrh interiéru a obnovy dobových prvkov a ich zakomponovanie do obnovených častí kancelárskych priestorov reflektujú materiálové a farebné stvárnenie priečelia budovy. Ďalšou úlohou v súčinnosti s pamiatkovým úradom bolo zmapovať všetky hodnotné prvky a pripraviť ich tak na budúce reštaurovanie alebo na vyhotovenie verných kópií s použitím zachovaných častí. Podarilo sa napríklad zachovať svietidlá, kováčske umelecké prvky, pôvodné interiérové dvere, stropné reliéfy, drevené obklady, fontánu vo vstupnej hale či priestor pôvodného schodiska vrátane výťahovej klietky, ktorá po zapracovaní nových navrhovaných riešení spĺňa požiadavky aktuálnej legislatívy. Celý interiér budovy je ladený vo svetlých zemitých tónoch. Farebnú paletu dopĺňajú kovové dekoratívne prvky mosadznej farby. Budova dnes opäť patrí medzi architektonické skvosty Starého Mesta a ponúka viac ako dvetisíc štvorcových metrov kvalitných administratívno-obchodných priestorov s nádychom histórie ako alternatívu súčasných bizniscentier v meste. Dôležitou zmenou, vyplývajúcou z architektonického konceptu, je otvorenie parteru do námestia a sprístupnenie hlavného nádvoria pre verejnosť. ❖

EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj 52 STAVEBNÉ MATERIÁLY PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ PERSPEKTÍVA POUŽITIA ODPADOVÉHO KALU Z VÝROBY NIKLU V ASFALTOVÝCH ZMESIACH Na území Slovenska dlhodobo zaznamenávame mnohé lokality označované ako environmentálne záťaže, t. j. územia, ktoré vznikli antropogénnou činnosťou a sú typické škodlivým pôsobením na zdravie človeka a životné prostredie. Sú to napr. aj skládky kalu alebo trosky vznikajúce pri výrobe ušľachtilých materiálov v hutníckom priemysle. Pri vhodnom technologickom spracovaní je predpoklad možnosti použitia takéhoto materiálu napr. aj v konštrukcii vozovky, konkrétne na modifikáciu asfaltových zmesí. Krajina ako Slovenská republika s rozmanitou faunou a flórou, bohatá na významné prírodné rezervácie, chránené krajinné oblasti, národné parky a s rozsiahlou jaskynnou sieťou musí byť viazaná na ochranu a zachovávanie životného prostredia popri citlivom využívaní priestoru, nerastného bohatstva či vodných zdrojov. Dôsledná ochrana prostredia je kľúčovým nástrojom na zachovávanie týchto hodnôt pre budúce generácie. Environmentálna záťaž v Seredi Na Slovensku sa v súčasnosti oficiálne eviduje viac než 1 800 environmentálnych záťaží, z toho je 310 potvrdených a 932 pravdepodobných [1]. Je potvrdené, že medzi najväčšie často patria výrobné areály bývalých veľkých štátnych podnikov. Jedným z nich je aj bývalý závod Niklová huta v Seredi – podľa Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky je to skládka s názvom „GA (010)/Sereď – Niklová huta – skládka lúženca – SK/EZ/GA/222 (platný stav – register B)“ – klasifikovaná ako environmentálna záťaž s vysokou prioritou riešenia. Závod bol štátnym podnikom od roku 1962 a poskytoval až 1 500 pracovných miest. Špecializoval sa na výrobu niklu zo železo-niklových lateritických albánskych rúd. Ročne sa vyrobilo približne 1 700 až 3 200 ton niklu a 60 ton elektrolytického kobaltu [2]. Z ekonomických a ekologických dôvodov sa výroba ukončila v roku 1992 a zostali po nej nielen opustené haly a budovy, ale aj znečistené prírodné prostredie. Medzi najväčšie zdroje znečistenia patrí celý areál Niklovej huty, š. p., Sereď (je vzdialený približne kilometer juhozápadným smerom od rieky Váh), skládka lúženca (cca 150 – 250 metrov juhozápadne od areálu bývalého závodu), odkalisko popolčeka (cca 250 – 350 metrov od rieky Váh a kilometer východne od areálu) a vypúšťanie odpadových vôd cez inundačný kanál bez čistenia do recipientu Váh [3, 4]. Niklová huta v Seredi vytvorila za necelých 40 rokov svojho fungovania skládku lúženca s rozlohou 50 hektárov a množstvo odpadu – aktuálne 7 miliónov ton. Za taký krátky čas vznikla skládka obrovských rozmerov, ktorej postupné rušenie bude trvať asi pätnásťnásobok času, za ktorý vznikla. Lúženec nie je iba kopa minulých technológií, je to aj odpad, ktorý narušuje všetky zložky životného prostredia, ako aj zdravie ľudí. Veľkým problémom je, že až 97 % frakcií je menších než 0,1 milimetra – ide o veľmi jemnozrnný materiál. Veľká plocha haldovaného lúženca podlieha poveternostným vplyvom, ktoré sa prejavujú jeho rozprašovaním po blízkom i vzdialenejšom okolí. V prípade veľkého vetra vidieť oblaky lúženca aj v okolí Bratislavy. Bezpečné možnosti využitia lúženca Jednou z možností využitia lúženca by mohlo byť použitie v dopravnom staviteľstve ako súčasť asfaltových zmesí. Pri objeme skládky by sa postupným odpredajom materiálu mohli značne znížiť negatívne vplyvy na prostredie a skládka by sa mohla postupne zlikvidovať. Areál bývalého závodu je priaznivo dopravne napojený – železničnou vlečkou, ktorá sa dodnes využíva na odvoz lúženca pri predaji. Takto distribuovaný lúženec by sa skladoval na izolovaných úložiskách spĺňajúcich kritériá z hľadiska ochrany životného prostredia a potom by sa mohol použiť ako stavebný materiál. Treba však povedať, že materiál môže mať negatívny vplyv na zdravie človeka, ako sme spomínali, preto by sa musela zabezpečiť ochrana zdravia dostatočnými ochrannými pomôckami pri manipulácii, resp. izolácia osôb pri manipulácii s lúžencom [5]. Ing. Andrej Maťaš, CTP Invest SK, spol. s r. o., Bratislava Ing. Silvia Cápayová, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave Mgr. Adriana Czímerová, PhD., VUIS – CESTY, spol. s r. o., Bratislava doc. Ing. Andrea Zuzulová, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave Foto: archív A. Maťaš, www.mapy.cz

53 EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj Lúženec v asfaltovej zmesi Lúženec je prachovitý materiál, ktorý tvorí zvyšok niklovej rudy. Tento odpadový produkt s obsahom chrómu a zvyšku niklu je v podstate železitý koncentrát s nasledujúcim chemickým zložením: 50 – 80 % Fe, 3,2 – 3,5 % Cr2O3, 6 – 8 % SiO2, 6 – 8 % Al2O3, 2,5 – 3,5 % CaO, 0,06 – 0,18 % P2O3, 0,28 – 0,3 % Ni [6]. Mnohí by sa isto spýtali, prečo pri takej vysokej koncentrácii oxidu železa nevyužiť lúženec na výrobu železa. Bráni v tom obsah chrómu. Na obrázku č. 1 je znázornená skládka aj okolie skládky lúženca. Fotografia ukazuje materiál, ktorý sa použil na naše experimenty. Lúženec možno pri vhodne zvolených podmienkach zabudovať do asfaltových zmesí a použiť ako konštrukčnú vrstvu vozoviek. Takýto technologický postup sa overoval aj v prípade použitia recyklátu z odpadového plastu [7, 8, 9]. Veľmi podobný postup sme zvolili aj vo svojej práci. Na overenie možnosti použitia lúženca ako súčasti asfaltových zmesí, efektivity takéhoto riešenia a fyzikálno- -mechanických vlastností výsledných zmesí sme zvolili bežne používanú zmes asfaltového betónu do ložnej vrstvy vozovky AC 16 L (KLAZ 1/2019) [10]. Modifikácia asfaltového spojiva lúžencom prebehla v troch alternatívach, v ktorých bol podiel lúženca 5 %, 7 % a 10 % z celkovej hmotnosti spojiva. Tento krok je veľmi dôležitý z technologického hľadiska, keďže je potrebné zistiť, koľko lúženca je možné pridať do spojiva, aby častice lúženca ostali homogénne dispergované. Po nameraní všetkých dôležitých parametrov – ako penetrácia, bod mäknutia, kinematická viskozita – sa zistilo, že ideálne množstvo je 7 % lúženca na hmotnosť spojiva. Z technologického hľadiska je veľmi významnou skúškou tzv. priľnavosť ku kamenivu. Vykonaním skúšky priľnavosti spojiva s kamenivom sa preukáže schopnosť daného spojiva obaliť kamenivo a odolnosť proti mechanickému odieraniu a odobaľovaniu kameniva. Skúška priľnavosti spojiva ku kamenivu podporila voľbu 7 % lúženca ako optimálnej dávky vhodnej na modifikáciu spojiva. Na to, aby sa lúženec, resp. iné odpadové materiály mohli použiť aj v našich podmienkach, treba nastaviť technologický postup tak, aby bol vhodný pre súčasné zariadenia na výrobu asfaltových zmesí na Slovensku. Na tento účel sa asfaltová zmes musí odskúšať v laboratórnych podmienkach. Nami navrhnutá zmes s prídavkom lúženca bola vyrobená v laboratóriu a boli overené empirické vlastnosti zmesi. Analýzou výsledkov laboratórnych skúšok asfaltového spojiva Obr. 1 Lokalizácia a základné parametre environmentálnej záťaže „Sereď – Niklová huta – skládka lúženca“ a materiál odobratý zo skládky, ďalej použitý na laboratórne skúšanie Obr. 2 Zariadenie sa skúšku vyjazďovania kolesom, v pravom dolnom rohu skúšobná vzorka pri realizácii skúšky

EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj 54 STAVEBNÉ MATERIÁLY PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ modifikovaného lúžencom a laboratórnych skúšok asfaltovej zmesi vyrobenej s použitím spojiva modifikovaného lúžencom sme dospeli k záveru, že hodnoty kľúčových ukazovateľov sú v súlade s platnými technickými normami. Použitie lúženca v spojive a v zmesiach nemalo za následok zhoršenie fyzikálno- -mechanických ani iných vlastností v porovnaní s konvenčnou, nemodifikovanou asfaltovou zmesou. Na obrázku č. 2 je zariadenie na skúšku tzv. vyjazďovania kolesom a na vloženom obrázku je nami vyrobená zmes pri realizácii skúšok. Táto skúška realizovaná podľa technicko-kvalitatívnych podmienok (TKP 6) a platných noriem je veľmi dôležitým kritériom kvality pripravenej zmesi [11]. Zariadenie a vzorka na stanovenie pevnosti pripravenej asfaltovej zmesi sú znázornené na obrázku č. 3. Overené empirické vlastnosti nami navrhnutej asfaltovej zmesi s prídavkom lúženca jednoznačne potvrdili, že lúženec sa preukazuje ako vhodný jemnozrnný materiál na použitie pri modifikovaní bežných asfaltových zmesí. Jeho charakter sa neprejavil ako záporný činiteľ pri ovplyvňovaní vlastností asfaltu a má potenciál pôsobiť pozitívne pri dosahovaní lepších pevnostných a deformačných parametrov asfaltových zmesí. Realizované skúšky je vhodné do budúcnosti potvrdiť ďalšími meraniami a doplniť ich aj ďalšími skúškami fyzikálno-mechanických vlastností. Naše doterajšie výsledky ukazujú, že ďalším systematickým výskumom spoločne s aplikačnou praxou by sme vedeli nastaviť reakčné podmienky a celý technologický postup tak, aby sme dosiahli pozitívne výsledky. Uvedomujeme si náročnosť postupov aj to, že takýmto postupom nevyriešime globálny problém s nahromadením odpadu. Je to však koncept, ktorý má potenciál opätovne použiť istú časť. Pri lúženci o to viac, že skládka, ktorá sa nachádza na Slovensku, obsahuje niekoľko ton tohto materiálu a jeho likvidácia je pomalá a neefektívna. Jeho využitím by sa prispelo k odbúraniu environmentálnej záťaže a vytvoreniu zdravšieho a čistejšieho prostredia pre nás všetkých. ❖ Článok vznikol s podporou projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-19-0520 a projektov Univerzitný vedecký park STU č. ITMS: 26240220084 a ITMS: 313021D243 Literatúra: [1] www.odpady-portal.sk [2] https://seredsity.sk/niklova-huta-je-jedno-z-najznecistenejsich-miest-v-seredi-a- -jej-okoli-precitajte-si-o-nej-zopar-faktov- -a-pozrite-zaujimave-fotky/ [3] KORDÍK, J. a kol.: Hodnotenie vplyvu environmentálnych záťaží na podzemné vody a sedimenty v oblasti Serede. In: Podzemná voda. 2016, roč. 22, č. 2, s. 112 – 132. [4] MICHAELI, E. a kol.: Skládka priemyselného odpadu lúženca ako príklad environmentálnej záťaže pri bývalej Niklovej hute v Seredi. In: Životné prostredie. 2012, roč. 46, č. 2, s. 63 – 68. ISSN 0044-4863. [5] MAŤAŠ, A.: Možnosti využitia lúženca ako prísady pre asfaltové zmesi. Diplomová práca. Bratislava : Slovenská technická univerzita v Bratislave SvF KDOS, 2022. [6] HAVLÍK, T.: Spracovanie a detoxikácia odpadov. Košice : Hutnícka fakulta TU, 1996, 121 s. [7] CZÍMEROVÁ, A. a kol.: Modifikácia asfaltových zmesí s odpadovými polyolefínmi ako metóda znižovania environmentálneho zaťaženia. Zborník z 19. ročníka konferencie „Výstavba a rehabilitácia asfaltových vozoviek“, Podbanské, Vysoké Tatry, 2022. s. 65 – 69. [8] Kolektív VUIS – CESTY, spol. s r. o.: Modifikácia asfaltových zmesí odpadovými polyoefínmi ako metóda znižovania environmentálneho zaťaženia. In: Inžinierske stavby. Téma: Vozovky – konštrukcie a materiály. 2022, č. 3, s. 48 – 49. [9] KONDRCOVÁ, M. a kol.: Asfaltová zmes s odpadovým polyolefínom. XXVII: Seminár I. Poliačka, Jasná – Nízke Tatry, 2022. [10] KLAZ 1/2019 Katalógové listy asfaltov, MDV SR, 2019. [11] TKP 6 Technicko-kvalitatívne podmienky, Hutnené asfaltové zmesi, MDV SR, 2019 Obr. 3 Marshallov lis (3a) a deformované Marshallovo skúšobné teleso (3b) po vykonaní pevnostných skúšok

keraming_A4_press.indd 1 8. 2. 2023 13:53:26

EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj 56 STAVEBNÉ MATERIÁLY PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ ENVIRONMENTÁLNE VLASTNOSTI STAVEBNÝCH VÝROBKOV – TEÓRIA A PRAX Dnes je trendom bývať, pracovať a užívať život ekologicky a udržateľne v budovách, ktoré sú ekologické, zdravé, udržateľné, zelené, navrhované holisticky (význam týchto prívlastkov bežne používaných v stavebnej praxi sa v mnohých aspektoch prekrýva), t. j. v budovách s čo najmenším negatívnym vplyvom na životné prostredie, zároveň poskytujúcich zmysluplnú bezpečnú prevádzku a komfort a bezpečných pre zdravie užívateľa. Konštrukčné riešenie stavieb a ich materiálová skladba výrazným spôsobom ovplyvňujú environmentálne vlastnosti budov. Už niekoľko desaťročí experti na udržateľnosť hľadajú spôsoby, ako exaktne vyjadriť vlastnosti udržateľných, ekologických budov v porovnaní s bežnou výstavbou. Postupne sa vytvárali hodnotiace systémy – dobrovoľné programy hodnotenia, ktoré berú do úvahy vplyvy budov v priebehu celého životného cyklu od ťažby surovín, výroby stavebných materiálov, ich dopravy cez výstavbu a prevádzku budovy až po jej demoláciu po ukončení životnosti, nakladanie s odpadmi a recykláciu. Súčasťou filozofie udržateľnosti budovy je aj sociálny (napr. zdravá komunita, kvalitný spôsob života, lepšia produktivita zamestnancov) a ekonomický rozmer (životnosť budovy, trhová hodnota budovy a ekonomické zhodnotenie na konci životného cyklu, ekonomický výnos atď.). Jednou z prvých a najznámejších značiek udržateľnosti budov v rámci systémov dobrovoľného hodnotenia je označenie „zelené budovy“. Zelené budovy sú charakterizované ako energeticky efektívne budovy, ktoré vytvárajú pre svojich užívateľov zdravé a komfortné vnútorné prostredie, úsporne hospodária s vodou, využívajú princípy cirkulárnej ekonomiky a udržateľné materiály a zároveň pozitívne ovplyvňujú okolité prostredie. Zelené budovy majú zároveň dlhodobý ekonomický prínos pre svojich vlastníkov v priebehu celého životného cyklu [1]. Cieľom dobrovoľných environmentálnych programov hodnotenia a označovania (napr. zelené budovy, environmentálne značky výrobkov) bolo vytvoriť celospoločenský tlak na výstavbu udržateľných budov a použitie ekologických stavebných materiálov. V súčasnosti mnohí stavebníci s obľubou využívajú certifikačné systémy hodnotenia udržateľnosti budov aj ako určitú formu prestíže. Rastie záujem o vypracovanie certifikátu udržateľnosti budov v najnovších verziách globálne rozšírených environmentálnych systémov hodnotenia budov – napr. LEED, BREEAM a WELL. Trendom je tzv. zelené verejné obstarávanie (GPP). Niektoré verejné organizácie povinne určujú certifikačné schémy pre svoje budovy. Aj výrobcovia stavebných výrobkov idú s dobou, majú ambíciu získať konkurenčnú výhodu – ktorou je dnes okrem iného vypracovaný certifikát EPD (environmentálne vyhlásenie o produkte). Informácie o vplyvoch výrobku na rôzne aspekty životného prostredia uvedené v EPD sú kvantifikované, overiteľné, transparentné a konzistentné, umožňujú projektantom optimalizovať konštrukcie tak, aby sa do stavby zabudovali stavebné výrobky s čo najmenším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Výrobky s vypracovaným EPD sa prednostne zabudovávajú do budov s prívlastkom udržateľné či zelené. Údaje z EPD sa ďalej spracujú v rámci certifikačného procesu hodnotenia udržateľnosti budov. Legislatívny rámec S témou udržateľnosti súvisí množstvo legislatívnych aktov a predpisov na európskej úrovni, ktoré sa postupne zapracúvajú do legislatívy a predpisov členských štátov EÚ a zaoberajú sa najmä energetickou hospodárnosťou (napr. smernice EPBD I, EPBD II a súvisiace predpisy), zvýšením využívania obnoviteľných zdrojov energie (smernica RES/RED), energetickou účinnosťou (smernica EED) a súborom opatrení v rámci veľmi ambiciózneho projektu Európska zelená dohoda (European Green Deal), ktorý stanovuje pre EÚ cieľ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete do roka 2050. Ing. Katarína Minarovičová, PhD. Stavebná fakulta STU v Bratislave Katedra konštrukcií pozemných stavieb recenzoval: doc. Dr. techn. Ing. arch. Roman Rabenseifer Stavebná fakulta STU v Bratislave

57 EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj Požiadavky na environmentálne vlastnosti stavebných výrobkov sú obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch pre stavebné výrobky (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o stavebných produktoch č. 305 z r. 2011 a 2013, na Slovensku je to zákon č. 133/2013 Z. z. v platnom znení a vyhláška MDVRR SR č. 162/2013 Z. z. v platnom znení. Všeobecne záväzné právne predpisy sú zamerané na technické požiadavky (stabilita, zvuková izolácia, požiarna ochrana, tepelná izolácia atď.), v nariadení [2] sa tieto požiadavky v prílohe č. 1 rozšírili o ekologické aspekty. K šiestim základným požiadavkám na stavby sa pridala siedma „udržateľné využívanie prírodných zdrojov“: Stavby musia byť navrhnuté, zhotovené a zdemolované tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov trvalo udržateľné a aby sa zabezpečilo najmä: a) opakované použitie alebo recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po demolácii; b) trvanlivosť stavieb; c) používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách.“ Väčšina stavebných výrobkov zabudovaných do stavby (výnimku tvoria produkty vyrábané individuálne tradičnými postupmi), ktoré sú na trhu EÚ, sa musí podľa nariadenia o stavebných produktoch [2] preukázať vyhlásením o parametroch, ktoré obsahuje úplné informácie o výrobcovi, výrobku a jeho parametroch (vrátane zamýšľaného použitia). Environmentálne označovanie produktov Ako však odlíšiť ekologickú kvalitu stavebného výrobku? Presné vymedzenie je možné len na základe kvalifikovaného posúdenia environmentálnych vlastností výrobkov. V rámci snáh o odlíšenie stavebných výrobkov šetrných k životnému prostrediu vzniklo na európskej i národnej úrovní niekoľko iniciatív dobrovoľného informačného nástroja – environmentálneho označovania produktov (výrobku alebo služby), ktoré podporujú medzinárodné organizácie, vlády, verejná správa, výrobcovia a spotrebitelia. Environmentálne označenie typu I je založené na komplexnom posúdení environmentálnych vplyvov pomocou objektívnych vybraných charakteristík a parametrov, podľa ISO 14024 [3]. Podstatou systému je posúdenie zhody výrobku s vopred stanovenými environmentálnymi kritériami nezávislou treťou stranou. Na európskej úrovni ide o „environmentálnu značku EÚ“(„EU Ecolabel“, kedysi tzv. európsky kvet), na Slovensku je možné od roku 1997 využiť jeden z dobrovoľných nástrojov environmentálnej politiky Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov (NPEHOV). Ministerstvo životného prostredia SR udeľuje výrobkom a službám, ktoré splnili prísne environmentálne kritériá, národnú environmentálnu značku „environmentálne vhodný produkt“ (EVP) [4]. Environmentálne označenie typu II podľa ISO 14021 [5] predstavuje environmentálne vyhlásenie výrobcov, dovozcov, distribútorov alebo kohokoľvek, kto má pravdepodobný prospech z tvrdenia o environmentálnom aspekte výrobku, bez potreby certifikácie treťou nezávislou stranou. Ide o individuálne vyhlásenie, v ktorom výrobca špecifikuje environmentálne aspekty produktu. Environmentálne označenie typu III predstavuje environmentálne vyhlásenie výrobcov o kvantifikovaných environmentálnych údajoch výrobku so zadefinovanými kategóriami parametrov založených na súbore noriem ISO 14040 [6]. Podstatou environmentálneho vyhlásenia je zverejnenie merateľných informácií o vplyve výrobku na životné prostredie v priebehu jeho celého životného cyklu podľa ISO 14025 [7], ktoré musia byť overené nezávislou treťou stranou. Na rozdiel od predchádzajúcich typov označovania ide o systematický a obsiahly opis ekologických vlastností výrobku bez jeho hodnotenia. Technická komisia CEN/TC 350 Trvalo udržateľná výstavba (Sustainability of construction works) už roky pracuje na vytvorení dobrovoľnej harmonizovanej metodiky nielen na posudzovanie aspektov udržateľnosti nových a existujúcich stavieb (posudzovanie udržateľnosti na úrovni budov), ale súbežne pracuje aj na metodike na vypracovanie environmentálneho vyhlásenia o stavebných výrobkoch – EPD, ktoré umožní porovnateľnosť a zrozumiteľnosť informácií uvedených v EPD v rôznych častiach Európy. EPD patrí do skupiny environmentálnych označení typu III, štandardizované postupy vypracovania EPD vychádzajú z metodiky hodnotenia životného cyklu podľa ISO 14040 a ISO 14025 [6, 7]. EPD Environmentálne vyhlásenie o produkte (Environmental Product Declaration – EPD) poskytuje transparentné, merateľné a porovnateľné informácie o vplyve produktu na životné prostredie, ktoré boli štandardizované na vedeckom základe. Poskytuje aj informácie o emisiách do vnútorného prostredia pôsobiacich na zdravie, emisiách do pôdy a vody počas fázy používania budovy. Účelom EPD v sektore stavebníctva je poskytnúť základ na posudzovanie budov a identifikáciu tých, ktoré menej zaťažujú životné prostredie [8]. Základné pravidlá pre skupinu produktov (PCR) na vypracovanie EPD, štruktúra a obsah EPD sú definované v EN 15804+A2/AC [8] (prevzatá prekladom ako STN EN 15804+A2/AC s platnosťou od 1. 3. 2023). EPD predstavuje jedno z environmentánych označení typu III v súlade s EN ISO 14025. EPD je založené na metodike LCA (hodnotenie životného cyklu); to znamená, že posúdenie zahŕňa celý životný cyklus výrobku od ťažby surovín a ich spracovanie cez zabudovanie výrobku do stavby až po ukončenie života výrobku a jeho likvidáciu alebo recykláciu. EPD je vyjadrené v takej forme, ktorá dovoľuje zoskupovanie údajov na účely poskytnutia kompletnej informácie pre budovy a iné stavby. K základným princípom EPD patrí dobrovoľnosť (na rozdiel od povinných parametrov vychádzajúcich z legislatívy a technických noriem), porovnateľnosť, transparentnosť a overiteľnosť. EPD je ako „vysvedčenie“, predstavuje prehľad vplyvov konkrétneho výrobku na životné prostredie podľa jednotlivých kategórií vplyvov v jednotlivých fázach životného cyklu, ktoré sú v rámci dokumentu zobrazené aj graficky. Samotné EPD výrobku neznamená, že daný produkt je šetrnejší alebo ekologickejší. Z hľadiska materiálových charakteristík a spôsobu výroby tvoria rôzne skupiny výrobkov rozdielnu záťaž v jednotlivých kategóriách vplyvov. EPD je cennou informáciou pre výrobcov (v ktorej fáze životného cyklu výrobku sú rezervy na zlepšenie), projektantov a ostatných účastníkov investičného procesu (výber najvhodnejších porovnateľných stavebných výrobkov a následne optimalizácia konštrukcií z hľadiska environmentálnych vlastností budovy, ich využitie v medzinárodne uznávanej certifikačnej schéme), tvorcov politík udržateľnosti (prispôsobiť politiku podľa nastavených cieľov na národnej alebo nadnárodnej úrovni) atď. Informácie v EPD sú zoskupené podľa jednotlivých fáz životného cyklu stavby, ktoré sú vyjadrené informačnými modulmi A1 – D. Súčasťou procesu vypracovania EPD je spracovanie štúdie LCA (posúdenie životného cyklu), ktorá presne definuje produktový systém (typ výrobku a jeho použitie v stavbe), dáta o procesoch (typ dát, inventarizačné analýzy), zdôvodnenie alokácií a vylúčenia (prečo sa niektoré aspekty neposudzujú), charakteristiku generických dát. Z dôvodu presnejších výsledkov sa vytvorili pravidlá na predkladanie vyhlásení o produktoch v rámci rovnakej kategórie. Tieto pravidlá sú definované ako základné pravidlá skupiny produktov (PCR) v norme ISO 14025, ako pravidlá produktu v rámci protokolu GHG (Greenhouse gas protocol – hodnotenia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu produktov a služieb) a ako doplnkové požiadavky

EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj 58 STAVEBNÉ MATERIÁLY PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ podľa PAS 2050. Pri posudzovaní životného cyklu je potrebné zohľadniť množstvo materiálu, hrúbku, hustotu a plánovanú životnosť materiálov, frekvenciu výmeny vybraných materiálov, prepravné vzdialenosti od tovární atď. Fázy životného cyklu a informačné moduly EPD Hranice systému určujú procesy, ktoré sa berú do úvahy pri hodnotení životného cyklu budov. Časovo závislé hranice systému definujú štádiá životného cyklu, ktoré sa berú do úvahy pri LCA („od kolísky po bránu“ vs „od kolísky po hrob“). Priestorovo závislé hranice systému definujú moduly, ktoré sa berú do úvahy v rámci skúmanej etapy životného cyklu. Vypracovanie scenárov je dôležitým krokom na poskytnutie definície časovo závislých charakteristík posudzovanej budovy alebo komponentu. Napríklad definícia odhadovanej životnosti stavebných komponentov (berúc do úvahy údržbu a opravy komponentov) je dôležitým krokom v rámci definície časových charakteristík v LCA budov. Stanovenie hraníc systému vychádza z dvoch princípov: – stavebnicový princíp (princíp modularity) – ak nejaké procesy ovplyvňujú environmentálne vlastnosti produktu počas jeho životného cyklu, musia byť priradené k tomu modulu životného cyklu, v ktorom sa nachádzajú; všetky environmentálne aspekty a vplyvy majú byť vyjadrené v tej fáze životného cyklu, v ktorej sa objavujú, – princíp „kto znečisťuje, ten platí“ – procesy spracovania odpadu musia byť priradené k tomu systému produktu, ktorý produkuje odpad až po stav konca odpadu. Budova sa z hľadiska fáz životného cyklu posudzuje v troch základných režimoch, resp. priestorovo a časovo závislých systémových hraniciach : • od kolísky po bránu (továrne) – cradle to gate (moduly A1 – A3), • od kolísky po hrob – cradle to grave (moduly A – C), • od kolísky po kolísku – cradle to cradle (moduly A – D). V EPD (posúdení na úrovni výrobku) musí byť špecifikované, o aký typ vyhlásenia EPD ide, t. j. pre ktoré fázy životného cyklu sú v EPD definované parametre: - od kolísky po bránu s modulmi C a modulom D (A1 – A3, + C + D), - od kolísky po bránu s voliteľnými modulmi, modulmi C a modulom D (A1 – A3 + C + D a ďalšie voliteľné moduly – jeden alebo viac modulov vybraných z A4 až B7), - od kolísky po bránu s voliteľnými modulmi A1 – A3 a ďalšie voliteľné moduly; ďalšie voliteľné moduly môžu byť A4 a A5), len za určitých normou špecifikovaných podmienok - od kolísky po hrob a modul D (A + B + C + D). Informačný modul A1 – A3 predstavuje fázu výroby produktu, do ktorej sa zahŕňajú napríklad vplyvy vznikajúce z ťažby a spracovania nerastných surovín, technologických procesov používaných pri výrobe stavebných výrobkov, doprava surovín do závodu, energetická náročnosť výroby stavebných materiálov a prvkov, tvorba a spracovanie odpadu počas ťažby a výroby atď. Informačný modul A4 – A5 predstavuje fázu výstavby, do ktorej sa zahŕňajú napríklad vplyvy dopravy od brány výrobcu na stavenisko, skladovania a montáže výrobkov na stavenisku, odpady zo stavebných výrobkov, nakladanie s odpadom (z obalových materiálov, z výrobkov, z procesu výstavby) až do stavu konca odpadu, alebo zneškodňovanie zvyškových látok, zabudovanie výrobku do budovy vrátane všetkých energií alebo vody potrebných pri výstavbe atď. Informačný modul B1 – B7 (nepovinný pre EPD) predstavuje fázu používania budovy, do ktorej sa zahŕňa úsek od odovzdania budovy alebo stavby až po jej rozobratie alebo demoláciu. Trvanie fázy používania výrobkov sa môže líšiť od požadovanej prevádzkovej životnosti budovy. Fáza používania zahŕňa používanie stavebných výrobkov, zariadení a služieb v súlade s funkciou, ktorú plnia. Zahŕňa aj ich využitie na ochranu, zachovanie alebo reguláciu budovy, aj moduly súvisiace so systémami vykurovania, chladenia, osvetlenia, zásobovania vodou a prepravy vnútri budovy, údržbu, opravy, výmenu a renováciu. Informačný modul C1 – C4 predstavuje fázu konca životnosti, do ktorej sa zahŕňajú napríklad výmena výrobku, jeho rozobratie a demolácia. Počas fázy konca životnosti produktu alebo budovy sa všetky výstupy z procesov demontáže, rozobratia alebo demolácie budovy, Obr. 1 Typy EPD s ohľadom na hodnotené fázy životného cyklu budovy, porovnanie staršej a novšej verzie normy EN 15804. Poznámka: Podľa STN EN 15804+A2/AC sa pre všetky stavebné výrobky a materiály povinne musia uvádzať moduly A1-A3, moduly C1-C4 a modul D (okrem výnimiek, napríklad ak výrobok neobsahuje biogénny uhlík alebo ak je fyzicky spojený s inými výrobkami).

59 EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj z procesov údržby, opravy, výmeny alebo renovácie, všetka sutina, všetky stavebné výrobky, materiály alebo konštrukčné prvky atď., ktoré sa vyberú z budovy, považujú za odpad. Informačný modul D predstavuje doplnkové informácie – tzv. prínosy a záťaže mimo hraníc systému. Informačný modul D sa zameriava na prehľad environmentálnych prínosov a záťaží z opätovne využiteľných výrobkov, recyklovateľných materiálov a/alebo energetických nosičov vystupujúcich zo systému produktu, napr. vo forme druhotných surovín a palív. Z hľadiska použitých dát na výpočet EPD sa vypracúva najmä EPD, ktoré opisuje špecifický produkt (špecifické EPD). Musí sa vypočítať zo špecifických údajov, aspoň pre procesy, ktoré výrobca špecifického produktu vie ovplyvniť. Generické údaje sa smú použiť pre procesy, ktoré výrobca nevie ovplyvniť. EPD pre priemerný produkt – EPD pre priemerný produkt sa vypočíta. z reprezentatívnych priemerných údajov o produkte uvedených v EPD (nazývané aj sektorové EPD). Posudzovanie vplyvov stavebného výrobku na životné prostredie Informácie o environmentálnych vplyvoch sa vyjadrujú prostredníctvom indikátorov oblastí vplyvu z posudzovania vplyvov životného cyklu (LCIA) pomocou charakterizačných faktorov v LCIA podľa ISO 14044 [9]. Kategórie vplyvov a indikátory (ukazovatele) vplyvov pomáhajú ilustrovať vplyvy všetkých skúmaných produktov a procesov na životné prostredie. Informácie o oblastiach vplyvu, indikátoroch, charakterizačných metódach, jednotkách a charakterizačných faktoroch, ktoré sa majú použiť, sú uvedené v prílohe C technickej normy EN 15804+A2/AC. Základné indikátory environmentálnych vplyvov musia byť zahrnuté v každom module uvádzanom v EPD. Indikátory sa vyjadrujú v merateľných jednotkách – napríklad účinok špecifického skleníkového plynu emitovaného počas výroby produktu možno merať pomocou vplyvu kilogramu oxidu uhličitého (CO2) a vyjadriť v kilogramoch ekvivalentov CO2. Na hodnotenie životného cyklu budovy sa zvyčajne používa obdobie 100 rokov definované ako GWP 100a (vplyv na potenciál globálneho otepľovania počas 100 rokov). Podľa STN EN 15804+A2/AC sa posúdenie vplyvov musí vykonať pre tieto oblasti (kategórie) environmentálnych plyvov: • klimatická zmena, • narušovanie ozónovej vrstvy, • okysľovanie (acidifikácia), • eutrofizácia, • fotochemická tvorba ozónu, • vyčerpávanie abiotických zdrojov (prvkov a fosílnych palív), • využívanie sladkej vody. Doplnkové oblasti environmentálnych vplyvov: • emisie tuhých častíc, • ionizujúce žiarenie, • ekotoxicita(sladká voda), • toxicita pre človeka, • využívanie pôdy. Základné ukazovatele (indikátory) opisujúce environmentálne vplyvy: • potenciál globálneho otepľovania (GWP) – skleníkové plyny, ktoré spôsobujú zvýšené otepľovanie atmosféry, • potenciál narušovania stratosférickej ozónovej vrstvy (ODP), ktoré spôsobuje poškodzovanie životne dôležitého stratosférického ozónu, ktorý chráni pred účinkami UV žiarenia, • potenciál acidifikácie (AP) – vyjadruje acidifikáciu pôdy a vodných útvarov v dôsledku premeny látok znečisťujúcich ovzdušie na kyseliny spôsobujúce poškodenie ekosystémov a stavebných štruktúr, • potenciál eutrofizácie (EP) – vyjadruje akumuláciu živín v pôde a vo vodných útvaroch pôsobením látok znečisťujúcich ovzdušie, odpadových vôd a poľnohospodárskych hnojív, • potenciál tvorby fotochemického ozónu (POCP) – vyjadruje škodlivosť ozónu pri zemi (troposférický ozón) pre ľudí, rastliny a materiály; označovaný aj ako letný smogový potenciál, • potenciál vyčerpávania abiotických zdrojov pre nefosílne a fosílne zdroje (ADP) – spôsobuje nedostatok abiotických zdrojov vo vzťahu k nefosílnym a fosílnym zdrojom, • potenciál nedostatku vody (WDP). Základné ukazovatele (indikátory) opisujúce spotrebu zdrojov sú založené na vstupných tokoch podľa inventarizácie životného cyklu (LCI). Opisujú využitie obnoviteľných a neobnoviteľných primárnych zdrojov energie a vody: - spotrebu primárnej energie z obnoviteľných zdrojov, - spotrebu neobnoviteľnej primárnej energie, Obr. 2 Štruktúra posúdenia životného cyklu (LCA) ako súčasť EPD stavebného výrobku

EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj 60 STAVEBNÉ MATERIÁLY PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ - spotrebu opätovne použitých (druhotných) materiálov, - spotrebu obnoviteľných druhotných palív, - spotrebu neobnoviteľných druhotných palív, - čistú spotrebu sladkej vody. V každom module EPD musia byť zahrnuté aj environmentálne informácie opisujúce kategórie odpadov neupraveného (zneškodneného nebezpečného odpadu, zneškodneného nie nebezpečného odpadu a zneškodneného rádioaktívneho odpadu) a upraveného odpadu na opätovné použitie, recykláciu, energetické zhodnocovanie atď. a informácie opisujúce obsah biogénneho uhlíka na bráne výrobcu (na výstupe z výrobne). Z dôvodu porovnateľnosti vlastností výrobkov sa zaviedla tzv. funkčná jednotka a deklarovaná jednotka. Stavebný výrobok môže mať množstvo možných funkcií. Funkčná aj deklarovaná jednotka poskytujú referenčnú jednotku, pomocou ktorej sa normalizujú materiálové toky (vplyvy) pre každý informačný modul stavebného výrobku. Funkčná jednotka a deklarovaná jednotka musia byť jasne definované a merateľné, minimálne funkčné vlastnosti musia byť splnené počas definovaného časového obdobia funkčnej jednotky aj počas referenčnej prevádzkovej životnosti. Funkčná jednotka stavebného produktu musí napríklad špecifikovať: - použitie výrobku alebo skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahuje funkčná jednotka, - referenčné množstvo pre funkčnú jednotku, keď je výrobok integrovaný do stavby, - kvantifikované dôležité vlastnosti výrobku na jeho funkčné využitie v budove, - kvantifikované funkčné vlastnosti alebo minimálnu funkčnú spôsobilosť stavebného výrobku počas definovaného časového obdobia, - časové obdobie podľa referenčných podmienok používania s ohľadom na RSL (referenčnú prevádzkovú životnosť, poskytuje ju výrobca). Deklarovaná jednotka sa používa napríklad vtedy, ak funkciu výrobku nie je možné definovať jednoznačne, nie je uvedená alebo známa presná funkcia produktu na úrovni budovy alebo ak LCA nepokrýva celý životný cyklus. Deklarovaná jednotka sa používa aj ako alternatíva funkčnej jednotky, zvyčajne pre suroviny (napr. cement, štrk), ktoré nie sú priamo zabudované do budovy, alebo pre nešpecifické výrobky – napríklad betonové tvárnice, stavebné drevo atď. Deklarovaná jednotka sa zvyčajne vyjadruje v položkách/kusoch (1 tehla, 1 radiátor), v množstve/hmotnosti (1 kg cementu), v dĺžke (1 m nosníka), v ploche (1 m2 steny), v objeme (1 m3 hotového betónu) – vždy s definovanými presnými rozmermi (okrem definovania hmotnosti). Za určitých podmienok (napr. ak má stavebný výrobok veľký počet možných použití v budove) môže byť použitie deklarovanej jednotky vhodnejšie než použitie funkčnej jednotky. Štruktúra EPD V technických normách týkajúcich sa EPD nie je definovaná presná štruktúra dokumentu, iba obsahová náplň, spôsoby výpočtu vplyvov na životné prostredie, ich vyhodnotenie a prezentácia. Z uvedených dôvodov je možné v rôznych databázach [10] nájsť vypracované EPD rôznych materiálov rôznymi certifikačnými orgánmi s rôznou štruktúrou a dizajnom. Uvádzame príklad štruktúry EPD: I. Úvod: EPD vypracované: - pre organizáciu, resp. výrobcu, - pre typ produktu (napr. pórobetónová tvárnica Ytong, tehly Porotherm Klasik, kompozitný nosník DELTABEAM), - podľa platnej technickej normy (EN 15804 +A1:2014 a ISO 14025 pre EPD z roku 2019 a 2020, pre Deltabeam vyrobený v Kanade bola do EPD z roku 2022 zakomponovaná aj ISO 21930:2017 Udržateľnosť vo výstavbe. Environmentálne vyhlásenie o stavebných výrobkoch). II. Všeobecné informácie - meno a adresa výrobcu, výrobného podniku, všeobecné informácie o výrobcovi a jeho výrobnom sortimente, - názov použitého programu (napr. pre EPD vydané na Slovensku Národný program environmentálneho značenia), - meno a adresa prevádzkovateľa programu – databázy, kde je možné EPD dohľadať (napr. Cenia, česká informačná agentúra životného prostredia, EPD Hub atď.), - registračné číslo EPD, - pravidlá produktovej kategórie PCR Obr. 3 Environmentálne vplyvy a indikátory zahrnuté do EPD

61 EUROSTAV január-február 2023 stavebné materiály pre udržateľný rozvoj (podľa ktorej normy alebo technickej dokumentácie boli použité), - rozsah EPD (pre ktoré fázy životného cyklu výrobku, resp. pre ktoré informačné moduly je dokument spracovaný), - dátum vydania/overenia a dátum platnosti (5 rokov), - údaje o spracovateľovi a overovateľovi. Tabuľka s informáciami o overovateľovi (nezávislej tretej strane) – býva umiestnená v úvode alebo v závere vyhlásenia a má predpísaný formát v STN EN 15804+A2/AC. III. Údaje o výrobku - opis stavebného výrobku, opis hlavných komponentov a/alebo materiálov výrobku, spôsob jeho použitia, technické a fyzikálne charakteristiky. IV. schéma/výpočtové pravidlá pre LCA výrobku - deklarovaná jednotka (napr. 1 m3 vyrobených murovacích prvkov (tvárnic) Ytong, 1 tona tehál, 1 kg nosníka DELTABEAM), - referenčná životnosť RSL, ak je deklarovaná (napr. 100 rokov), - hranice systému (ktoré informačné moduly sú zahrnuté do LCA a sú v EPD deklarované, napr. modul A1 –A3 – výrobná fáza, t. j. scenár od kolísky po bránu), - okrajové podmienky (ktoré vstupy a výstupy boli, resp. neboli zahrnuté do analýzy), - lokálne podmienky (pre ktorý závod je EPD vypracované), - hodnotené obdobie (pre ktoré sú platné údaje), - zdroje environmentálnych dát (použitý softvér, napr. SimaPro alebo OneClickLCA, použitá databáza dát – napr. ecoinvent), - kvalita dát (napríklad typy údajov jednotlivých posudzovaných závodov počas určitého časového obdobia, technologické hľadisko, geografické hľadisko atď.), - alokácia (ktoré typy inventarizačných dát sa použili na výpočty environmentálnych parametrov – napr. iba výroba murovacích prvkov), - porovnateľnosť (vyhlásenie o porovnateľnosti daného EPD – EPD z rôznych programov nemusí byť porovnateľné. Porovnanie alebo posúdenie údajov uvádzaných v EPD sú možné iba vtedy, ak sa všetky porovnávané údaje uvádzali v súlade s aktuálnou verzou EN 15804, podľa ktorej sa EPD vypracovalo. V prípade, že EPD sa vyhlasuje ako priemerná environmentálna vlastnosť pre rad výrobkov, vyhlásenie o tejto skutočnosti musí byť zahrnuté vo vyhlásení spolu s opisom rozsahu/variability výsledkov posudzovania environmentálnych vplyvov LCIA), - interpretácia výsledkov LCA má byť zrozumiteľná a jednoznačná, výsledky prezentované pomocou farebných grafov a piktogramov s ambíciou zaujať potenciálnych zákazníkov. V. Overenie (špecifického) EPD EPD platí 5 rokov od dátumu overenia, po uplynutí tohto obdobia sa musí EPD opäť preskúmať a overiť. EPD sa musí znovu posúdiť a podľa potreby aktualizovať, aby sa zohľadnili zmeny v technológii alebo iné okolnosti, ktoré by mohli zmeniť obsah a správnosť vyhlásenia. EPD sa nemusí prepočítavať po 5 rokoch, ak sa podkladové údaje výrazne nezmenili. Poznámka – EPD pre kompozitný nosník Deltabeam uvádzaný ako príklad bolo vypracované pomocou softvéru OneClickLCA a predstavuje priemerný typ EPD. Takýto typ dokumentu sa používa na kategóriu produktov, ktoré majú rovnakú alebo podobnú funkciu, vychádza z existujúceho EPD overeného treťou nezávislou stranou a s obľubou sa využíva ako podklad pre niektoré certifikačné systémy pre udržateľné budovy. Záver V súčasnosti stúpa záujem o spracovanie EPD, mnohí investori uprednostňujú v rámci výberových konaní stavebné produkty s medzinárodne uznávanými environmentálnymi parametrami. Samozrejmosťou je optimalizácia konštrukcií budov na základe ich environmentálnych vlastností, veľmi často ako súčasť vybranej medzinárodne uznávanej certifikačnej schémy. EPD má vyjadrovať overiteľné, presné a neskreslené environmentálne informácie o produktoch a ich použití, čím sa na základe vedecky podložených údajov podporuje spravodlivý výber a stimuluje sa trhom riadený potenciál na zlepšovanie. Najväčší potenciál na rozšírenie počtu výrobkov s EPD vidím v tom, že parametre vplyvov výrobku na životné prostredie sa v EPD uvádzajú zrozumiteľným spôsobom, prístupným nielen špecialistom a projektantom, ale aj obstarávačom a drobným investorom. Nový prístup k stavebnému odpadu deklaruje aj Plán obnovy [11], v recyklácii stavebných odpadov patrí Slovensku posledné miesto v EÚ s mierou cyklácie na úrovni 54 percent. SR má ambíciu zlepšiť parametre obehovej ekonomiky v stavebníctve, čo by malo viesť k vyššej miere recyklácie a predchádzaniu vzniku odpadu. ❖ Predložený príspevok a výskum bol podporený výskumným projektom VEGA č.1/0229/21 „STAVEBNO FYZIKÁLNA PODSTATA BUDOVY S TAKMER NULOVOU POTREBOU ENERGIE V KONTEXTE ENVIROMENTÁLNYCH ASPEKTOV“. Literatúra: [1] https://skgbc.eu/portal/zelene-budovy/ co-su-zelene-budovy [2] Nariadenie Európskeho paralementu a Rady (EÚ) č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh. [3] STN EN ISO 14024 Environmentálne značky a vyhlásenia. Environmentálne vyhlásenia typu III. Zásady a postupy, 2018. [4] www.minzp.sk/obehove-hospodarstvo [5] STN EN ISO 14021 Environmentálne značky a vyhlásenia. Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach (Environmentálne označovanie typu II), 2017. [6] STN EN ISO 14040 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Princípy a štruktúra, 2007. [7] STN EN 14025 Environmentálne značky a vyhlásenia. Environmentálne vyhlásenia typu III. Zásady a postupy, 2008. [8] STN EN 15804+A2/AC Trvalá udržateľnosť výstavby. Environmentálne vyhlásenia o produktoch. Základné pravidlá skupiny stavebných produktov, 2021. [9] STN EN ISO 14044 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Požiadavky a pokyny, 2007. [10] www.cenia.cz, www.epdhub.com [11] www.planobnovy.sk/ [12] www.xella.sk [13] www.wienerberger.sk [14] www.peikko.com Obr. 4 Príklad vizuálov EPD rôznych výrobcov

SUPERHUB MEERSTAD Architektonické štúdio De Zwarte Hond dostalo inšpiratívnu úlohu – lepšie prepojiť rozvíjajúcu sa štvrť mesta Groningen a premeniť ju na interaktívny spoločenský priestor. Architekti navrhli pre túto štvrť prispôsobivý „SuperHub“, ktorý sa inšpiruje trhoviskami a kultúrnymi priestormi. Prekvapivo sa tu práve tento supermarket, ktorý otvorili začiatkom novembra 2022, stal architektonickým skvostom. Pripravil Matej Motyka Foto: Ronald Tilleman, Ronald Zijlstra, použitie obrázkov povolil De Zwarte Hond VÝSTAVBA VO SVETE

EUROSTAV január-február 2023 výstavba vo svete 64 VÝSTAVBA VO SVETE Miesto: Groningen, Holandsko Architekti: De Zwarte Hond Stavebný projekt: Pieters Bouwtechniek Úžitková plocha: 2 090 m2 Obdobie výstavby: 2019 – 2022

65 EUROSTAV január-február 2023 výstavba vo svete Centrum v zelenom srdci Meerstad je rozvíjajúca sa štvrť mesta Groningen, známa zelenými plochami, rekreačným jazerom Woldmeer a obľúbená vďaka otvorenému priestoru. Nenájdete tu žiadnu rušnú premávku, ale uháňajúcu trstinu. Podporuje sa tu vitálny život a udržateľnosť je samozrejmosťou. Keďže Meerstad sa postupne rozrastá, centrum zatiaľ chýba. Okolo jazera v najbližších desaťročiach vyrastie štvrť s 5 000 novými domami. Vzhľadom na túto budúcu expanziu je dôležité, aby mala štvrť príjemné komunitné centrum, kde budú ľudia nakupovať, stretávať sa, tráviť čas. Architektonická spoločnosť De Zwarte Hond navrhla do tohto prostredia pútavý SuperHub, veľkolepý supermarket, ktorý stelesňuje túto centrálnu funkciu, pričom ústrednými hodnotami dizajnu sú udržateľnosť a kvalita života. Budova ponúka výhľad na okolitú prírodu, je celá z dreva a má ohromujúci zmysel pre priestor. Nakupovanie tam je zvláštnym zážitkom. Moderná tržnica Architektúra SuperHubu predstavuje revitalizovanú kruhovú verziu tradičného dizajnu tržnice. Je rozľahlý a priehľadný, s nosnou konštrukciou vyrobenou výlučne zo stĺpov a z trámov z vrstveného dreva v tvare kríža, čo dodáva budove vzhľad podobný katedrále. Dôležitou podmienkou bolo, aby sa drevené podpery a strešné nosníky prepojili bez viditeľných spojovacích prvkov alebo oceľových dosiek. Veľké rozpätie a deväťmetrová výška stropu vytvárajú výnimočne svetlý priestor a ponúkajú možnosť flexibilných úprav dispozície či zmeny využitia v budúcnosti. Ikonický je veľký, viac ako päťmetrový baldachýn, ktorý chráni pred slnkom a svojimi elegantnými stĺpmi a sieťovitými drevenými nosníkmi siaha do zeleného okolia. Okrem toho šikovne navrhnuté krížové tvary zabezpečujú stabilitu budovy a zaisťujú, že nie je potrebná žiadna ďalšia infraštruktúra na vystuženie pred vplyvom vetra. Vďaka neuveriteľne veľkým skleneným panelom od podlahy až po strop preniká do SuperHubu počas dňa viac prirodzeného svetla, čím sa znižuje množstvo potrebnej energie. V noci zasa ožíva svetlami, ktoré žiaria ako drahokam uprostred mestečka Meerstad. Voľba drevenej konštrukcie má aj pozitívny vplyv na klímu. Ekologické a udržateľné SuperHub predstavuje modernú symbiózu trhoviska a nákupného centra, v ktorom môžu návštevníci nakupovať a využiť štýlovú kaviareň. Okrem toho bola konštrukcia navrhnutá tak, aby zvládla potenciálne úpravy v budúcnosti, prípadne zmeny priestoru. Flexibilný a otvorený dizajn objektu umožňuje, aby sa jeho funkcie vždy zaistili spolu s meniacimi sa potrebami komunity, čo znamená, že v budúcnosti nebude zastaraný ani sa nezbúra. V budove by o dvadsať rokov mohlo byť napríklad komunitné centrum, múzeum alebo dokonca byty. Týmto spôsobom sa SuperHub prejavuje ako komunitné

EUROSTAV január-február 2023 výstavba vo svete 66 VÝSTAVBA VO SVETE

67 EUROSTAV január-február 2023 výstavba vo svete centrum odolné proti budúcnosti, ktoré bude rásť spolu s rozvojom Meerstadu. Na streche supermarketu vyhradili miesto na umiestnenie solárnych panelov a zvyšok je zarastený rastlinami pre včely a hmyz. Zabudované zariadenie na úpravu vzduchu, ako aj zemný zásobník tepla a chladu zaisťujú optimálnu a energeticky efektívnu vnútornú klímu. Okrem toho je konštrukcia navrhnutá tak, aby dokázala absorbovať vibrácie zemetrasení v Groningene a odolávať im. Flexibilný dizajn budovy navyše umožňuje prispôsobiť sa širokému spektru funkcií a aktivít. Silnou stránkou je aj to, že budova sa dá rozobrať a postaviť inde. Pestré a multifunkčné Multifunkčný objekt SuperHub ponúka štvrti Meerstad príležitosť na rôzne funkcie a v súčasnosti zahŕňa supermarket a kaviareň. Otvorená a priestranná budova okrem funkcie zdroja zásobovania potravinami funguje aj ako miesto stretávania obyvateľov. Cieľom investora a architektov bolo urobiť zážitok z nakupovania opäť osobným a spoločenským a ponúknuť obyvateľom osviežujúcu alternatívu čoraz obľúbenejších expresných doručovacích služieb. Pôsobivé priestorové kvality stavby sú nevyhnutné na plnenie účelu ako atraktívneho a multifunkčného komunitného centra. V súlade s tým sa supermarket stáva miestom nakupovania každodenných potravín, ale aj spôsobom, ako sa navzájom spoznávať, vďaka čomu prispieva k sociálnej udržateľnosti štvrte Meerstad. ❖

EUROSTAV január-február 2023 68 ZMLUVNÉ VZŤAHY VO VÝSTAVBE zmluvné vzťahy vo výstavbe 10. ČASŤ: DISKUSIA ZA VÝKONNEJŠIE STAVEBNÍCTVO – VÝZVA PRE SR Slovenská asociácia konzultačných inžinierov organizovala 27. 4. 2022 diskusné fórum „Výkonnejšie stavebníctvo – výzva pre SR“. Jeho cieľom bolo komplexne analyzovať problémy a nedostatky v príprave, realizácii a riadení stavieb väčšieho rozsahu, ako aj hľadať konkrétne riešenia na zlepšenie výkonnosti stavebníctva a tým významne prispieť aj k zlepšeniu procesov verejného obstarávania. Diskusiu viedli Igor Tóth a Jana Trúchliková. Hosťami boli: Ivan Brlej, Jaroslav Lexa, Adam Nociar, Marián Pavlík a Juraj Tlapa. Ich príspevky priblížime v tomto článku. Článok spracovali: Ing. Eva Tuchyňová, Ing. Michal Venglár, PhD. Príspevky hostí: Ing. Ivan Brlej, Mgr. Jaroslav Lexa, JUDr. Adam Nociar, MPH, Ing. Marián Pavlík, Ing. Juraj Tlapa Foto: archív SACE a archív autorov Slovenská asociácia konzultačných inžinierov (SACE) je národná členská asociácia organizácie FIDIC, ktorej úlohou a cieľom je propagovať používanie zmluvných podmienok FIDIC a presadzovať v praxi etický kódex organizácie FIDIC. V záujme optimalizácie zmluvných vzťahov vo výstavbe, ako aj zvýšenia efektívnosti, hospodárnosti a transparentnosti verejného obstarávania a realizácie projektov vo výstavbe pripravila Slovenská asociácia konzultačných inžinierov (SACE) v roku 2022 sériu článkov týkajúcich sa používania zmluvných podmienok FIDIC vo výstavbe. Diskusné fórum „Výkonnejšie stavebníctvo“ 2022

69 EUROSTAV január-február 2023 zmluvné vzťahy vo výstavbe Ako hodnotíte súčasný stav výkonnosti slovenského stavebníctva z pohľadu prezidenta SACE? Základom úspechu každého projektu vo výstavbe je kvalitný zmluvný manažment a jasné, jednoznačné pravidlá, ktoré určujú práva a povinnosti strán. Zmluvný manažment v oblasti stavebníctva v našom prostredí sa na veľkých projektoch neuplatňuje v takom rozsahu, ako je potrebné, čo sa do značnej miery prejavuje vo výsledkoch. Zmluvnému manažmentu sa nevenuje dostatočná pozornosť, jednak z hľadiska vzdelávania a prípravy, ako aj z hľadiska požiadaviek na pozíciu zmluvného manažéra ako jedného z kľúčových odborníkov na projekte. Namiesto vhodnej prípravy sa iba spoliehame, že inžinieri a technici získajú dostatočné skúsenosti so zmluvným manažmentom a s riadením projektov počas svojej profesijnej praxe. Je potrebné zdôrazniť, že v iných krajinách sa kladie na zmluvný manažment oveľa väčší dôraz a venuje sa mu aj náležitá pozornosť. V zahraničí sú programy na univerzitách zamerané špeciálne na zmluvný manažment vo výstavbe a absolventi sú pripravení plnohodnotne zastávať pozíciu zmluvného manažéra alebo člena takéhoto tímu. Je potrebné si priznať, že slovenské stavebníctvo je v tomto smere pozadu, danej problematike sa nevenuje dostatočná pozornosť a nie je ani snaha o nápravu. Na správne fungovanie zmluvného manažmentu je zároveň dôležité ustanoviť jasné a jednoznačné pravidlá, ktorými sa má zmluva riadiť. Ak má zmluvný manažment správne fungovať, musia byť dané pravidlá, ktoré jasne a jednoznačne stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán v rôznych situáciách, ktoré môžu počas výstavby nastať, tak na strane uchádzača, ako aj na strane verejného obstarávateľa. Súčasný stav v oblasti verejnej správy, čo sa týka prípravy a riadenia projektov vo výstavbe, nie je uspokojivý. Nemáme jasné a jednoznačné pravidlá, príslušná legislatíva je pomerne komplikovaná a výsledkom je nejasná interpretácia. V stavebnej praxi sa stretávame s rôznymi interpretáciami zákonov, ktorých dôsledky sa prejavujú v rozporuplných predpisoch, usmerneniach a smerniciach rôznych inštitúcií, či už sú to ministerstvá, kontrolné a riadiace orgány, alebo samotní obstarávatelia. Možno povedať, že v posledných rokoch sa takýmto spôsobom vytvoril určitý balast medzi platnou legislatívou a jej interpretáciou, ktorý neprispieva k úspešnej realizácii projektu. Verejní obstarávatelia sú povinní postupovať v zmysle platnej legislatívy od prípravy projektu, postupu pri verejnom obstarávaní až po realizáciu diela a v tomto procese sú povinní rešpektovať aj usmernenia, nariadenia a smernice kontrolných a riadiacich orgánov. Keďže jednotlivé smernice a nariadenia nie vždy vhodne a primerane interpretujú účel a zámer príslušných zákonov, často si v praxi počas realizácie aj vzájomne odporujú a vzniká chaos. Z dlhodobého hľadiska je takýto prístup kontraproduktívny, neefektívny a nehospodárny, čo má vplyv na celý proces od prípravy súťažných podkladov, a s tým spojeného priebehu verejného obstarávania, až po realizáciu a uvedenie diela do prevádzky. Spomenuté dva nedostatky, t. j. nedostatočný zmluvný manažment a aplikácia sporných interných smerníc a nariadení, robia súčasný stav slovenského stavebníctva neuspokojivým a veľa projektov sa vo fáze realizácie dostáva do veľmi komplikovaných až neriešiteľných situácií. Okolité postkomunistické krajiny mali rovnaký problém ako Slovensko, takisto museli upraviť legislatívu a zohľadniť požiadavky Európskej únie. Tieto štáty prechádzali zo socialistickej ekonomiky na trhovú ekonomiku, s čím sa spoločnosti museli určitým spôsobom vyrovnávať. Slovensko je krajina s vyspelým ľudským potenciálom, ktorý je schopný efektívne pracovať, ak sú na to vytvorené vhodné podmienky. Aj v Českej republike prešli vývojovou fázou s podobnými chybami, včas si uvedomili, že nejednotnosť v interpretácii legislatívy spôsobuje značnú neefektívnosť v procese realizácie projektov vo výstavbe, a na základe iniciatívy štátnej inštitúcie za účasti odbornej verejnosti pripravili metodiky, ktoré jasne definujú postupy v jednotlivých fázach prípravy a realizácie. Na Slovensku sme sa k príprave podobných metodík nedostali, napriek značnému úsiliu zo strany odbornej verejnosti. Inšpirujúcim príkladom je aj Maďarsko, kde oveľa efektívnejšie riešia situácie, ktoré my nedokážeme uspokojivo vyriešiť, napríklad v prípade nerealizovania platieb subdodávateľom. Ak pri preberaní diela zhotoviteľ nepreukáže, že vyplatil všetkých subdodávateľov, dielo sa nepreberie a zhotoviteľ je sankcionovaný za neodovzdanie diela načas. Príkladov, ako zlepšiť súčasný stav, je v okolitých krajinách a vo svete veľa. Slovenské stavebníctvo možno dostať na úroveň, aká mu prináleží, ak včas urobíme vhodné opatrenia a vytvoríme tak podmienky na efektívnu a hospodárnu realizáciu diel vo výstavbe. Ako by ste porovnali používanie zmluvných podmienok FIDIC v SR so zahraničnou praxou? Zmluvné podmienky FIDIC sa používajú na Slovensku od 90. rokov minulého storočia, kde to spočiatku bola požiadavka financovania z fondov Európskej únie. Keďže Slovenská republika nemala a ani v tomto období nemá národný zmluvný štandard alebo štandardy, ktoré by boli vhodné na použitie, pri väčších projektoch sa dodnes používajú zmluvné podmienky FIDIC, či už červená kniha FIDIC, alebo žltá kniha FIDIC. Zmluvné podmienky červenej knihy predstavujú tzv. meraný koncept, pri ktorom je predmet zákazky definovaný projektovou dokumentáciu vypracovanou v mene objednávateľa, ktorej súčasťou je aj súpis položiek s uvedením predpokladaných množstiev. Uchádzači doplnia jednotkové ceny položiek a na základe skutočne realizovaných množstiev jednotlivých položiek sa tvorí zmluvná cena. Žltá kniha FIDIC predstavuje iný koncept, tzv. „naprojektuj a postav“, pričom v rámci obstarávania nemá obstarávateľ k dispozícii projektovú dokumentáciu. Predmet zákazky je definovaný vo forme požiadaviek objednávateľa, ktoré opisujú požiadavky na dielo. Na základe požiadaviek objednávateľa pripraví uchádzač návrh s uvedením paušálnych cien pre jednotlivé časti diela definované objednávateľom. V zahraničí sa tento koncept pomerne často využíva s tým, že sa javí ako efektívnejší spôsob obstarávania, ktorý umožňuje získať najlepšiu hodnotu za vynaložené náklady. Verejný obstarávateľ často nie je odborník na danú problematiku a tento koncept umožňuje obstarávateľovi využiť skúsenosti uchádzačov, ktorí na základe požiadaviek pripravia návrhy/ ponuky, z ktorých si obstarávateľ môže vybrať ponuku, ktorá je podľa jeho názoru najvhodnejšia na účel, ktorý zadal. Ivan Brlej Prezident SACE, Slovenská asociácia konzultačných inžinierov Člen ACE, Asociácia čistiarenských expertov SR Konateľ spoločnosti Contracts Management Consultants, s. r. o. Uznávaný a dlhoročný odborník v oblasti praktického používania zmluvných podmienok vo výstavbe, špecialista na zmluvné vzťahy vo výstavbe s medzinárodnými a slovenskými skúsenosťami.

EUROSTAV január-február 2023 70 ZMLUVNÉ VZŤAHY VO VÝSTAVBE zmluvné vzťahy vo výstavbe Oba koncepty sa s určitými odlišnosťami používajú tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC sa upravujú osobitnými podmienkami, aby čo najvhodnejšie zohľadnili špecifiká konkrétneho diela a požiadavky platnej legislatívy, pričom osobitné podmienky sú nadradené. Problémom pri aplikácii zmluvných podmienok FIDIC vo verejnom sektore je práve úprava prostredníctvom osobitných podmienok, ktorá v snahe zohľadniť požiadavky platnej legislatívy, smerníc a usmernení do značnej miery deformuje základné princípy a zásady konceptu, či už červenej alebo žltej knihy. Jedným z cieľov osobitných podmienok je zosúladenie všeobecných podmienok s kogentnými legislatívnymi ustanoveniami, čo sa však v praxi nedodržiava a dochádza k zbytočným nelogickým a nezmyselným úpravám, ktoré narúšajú vyváženosť všeobecným ustanovení. Z verejne dostupných zdrojov si možno urobiť prehľad o tvorbe osobitných zmluvných podmienok v našom prostredí. Je bežné, že osobitné podmienky majú osemdesiat až sto strán, pričom samotné všeobecné podmienky FIDIC majú rozsah do sedemdesiat strán. V niektorých prípadoch je potrebné zamyslieť sa, čo je vlastne účelom osobitných zmluvných podmienok a či sa takýmito rozsiahlymi úpravami nemení celková podstata konceptu FIDIC. Nejasnosť a rozpornosť, ktoré vznikajú v dôsledku takýchto nevhodných úprav, môžu spôsobiť problémy pri riešení udalostí a okolností, ktoré počas výstavby nastanú, a dať podnet na vznik sporov, ktorých riešenie môže byť komplikované práve v dôsledku nevhodných úprav. Organizácia FIDIC si uvedomuje danú situáciu, pretože k nevhodným úpravám dochádza aj v iných krajinách, aj keď možno nie až v takej miere ako v našom prostredí. Z toho dôvodu vydala organizácia FIDIC dokument s názvom Zlaté princípy FIDIC (Zlaté princípy voľne dostupné na stiahnutie v slovenskom jazyku nájdete na stránke: https://sace.sk/ wp-content/uploads/2022/03/Zlate_principy_v2_01_03_2022.pdf“), v ktorom opisuje päť princípov, ktoré sa musia pri tvorbe osobitných podmienok dodržať. V opačnom prípade sa zmluva nemôže považovať za zmluvu podľa zmluvných podmienok FIDIC. Správna aplikácia zmluvných podmienok FIDIC jednoznačne vplýva aj na časový priebeh prípravy a realizácie stavby, čo má v konečnom dôsledku vplyv aj na cenu diela. Aplikácia zmluvných podmienok FIDIC v súkromnom sektore je oveľa flexibilnejšia a menej deformovaná, zrejme aj v dôsledku toho, že ju neovplyvňujú smernice a usmernenia verejných inštitúcií. Je možné riešiť takúto situáciu bežným valorizačným vzorcom, prípadne aké iné možnosti by sa dali uplatniť pri používaní FIDIC? V tomto období je potrebné podrobnejšie sa venovať možnostiam zmeny zmluvy, t. j. úpravy zmluvnej ceny, z dôvodu výskytu ochorenia COVID-19 a vojny na území Ukrajiny. Na projektoch, ktoré sú momentálne v realizácii, možno vnímať, že v dôsledku vojny na Ukrajine rastú ceny stavebných materiálov, stavebné materiály a zariadenia sú nedostupné. Ak zmluva neobsahuje valorizačnú doložku (valorizačný vzorec), pri takomto náraste cien možno hovoriť o nevyváženosti zmluvy, a to predovšetkým povinnosti zhotoviteľa plniť zmluvu za rovnakých pôvodne dohodnutých podmienok, aj keď sa plnenie stalo náročnejším, ale nie nemožným. V trhovej ekonomike podlieha cena materiálov, prác a strojov inflácii. FIDIC takúto skutočnosť chápe, predvída a zohľadňuje ju v článku 13, kde je uvedený vzor univerzálneho valorizačného vzorca, ktorého použitím možno zohľadniť nárast cien. Ak zmluva neobsahuje valorizačný vzorec, uchádzač by mal zohľadniť predpokladanú bežnú infláciu vo svojej ponuke. Nárast cien v dôsledku vyššej moci alebo v dôsledku zmeny legislatívy však nepatrí pod pojem bežná inflácia. Pri aplikácii valorizácie je potrebné zohľadniť aj smernice a nariadenia verejných inštitúcií. Niektoré interné smernice, resp. metodické usmernenia nadradených orgánov ohľadom valorizácie cien počítajú s časovým limitom odsúvajúcim aplikáciu valorizácie. V praxi to znamená, že príslušný dokument uvádza, že „pre projekty s lehotou výstavby kratšou ako dva roky nie je potrebné aplikovať valorizáciu cien“. Iné interné dokumenty uvádzajú, že „cenový index pre stavebné diela je potrebné spojiť s indexom spotrebiteľského koša“, čo nie je primerané, keďže pri stavebných projektoch počítame s nákladmi na stavebné stroje, materiály a mzdy a nie s nákladmi na spotrebiteľský kôš. Dokumenty odkazujú aj na „index stavebných prác, ako je určený štatistickým úradom“. Tu je potrebné uviesť, že takýto index nemusí zohľadňovať požiadavky a potreby konkrétneho projektu. Potom sa takýto spôsob výpočtu valorizácie nevníma ako primeraný a spravodlivý. V článku 13 zmluvných podmienok FIDIC je uvedený univerzálny valorizačný vzorec s možnosťou úpravy zmluvnými stranami, pričom úprava sa ponecháva na dohodu zmluvných strán. Výklad k článku 13 FIDIC uvádza, že obstarávateľ by mal v súťažných podkladoch stanoviť percentuálnu čiastku z celkovej akceptovanej zmluvnej hodnoty, ktorá nepodlieha valorizácii. Hovoríme o tzv. fixných nákladoch, čo na bežných infraštruktúrnych projektoch predstavuje približne dvadsať percent. Ostatné nákladové koeficienty (percentuálne čiastky jednotlivých nákladových zložiek) by mali byť ponechané na voľbu uchádzača, keďže nákladové zložky tvoria stavebné mechanizmy, pracovná sila a materiály, ktorých podiely vie určiť uchádzač na základe jeho ponuky. Takýto je prístup organizácie FIDIC k valorizácii, no je otázne, či je uplatniteľný aj v procese verejného obstarávania v našom prostredí. Rozhodnutie, či sa obstarávateľ rozhodne uplatniť alebo neuplatniť valorizáciu, je iba na ňom, mal by si však byť vedomý dôsledkov svojho rozhodnutia v prípade nezvyčajného nárastu cien, čo môže mať vplyv na dokončenie diela. Nezvyčajný nárast cien v dôsledku vyššej moci sa vymyká z nárastu v dôsledku bežnej inflácie, preto je potrebné riešiť takýto nárast dodatočne. Jednou z možností je dodatočne vytvoriť valorizačný vzorec vhodný na konkrétny druh prác na diele, na základe analýzy nákladov určiť nákladové koeficienty (percentuálne čiastky) jednotlivých nákladových zložiek. Referenčné ceny jednotlivých nákladových zložiek (komodít, materiálov, miezd a pod.) podliehajúcich nárastu v dôsledku vyššej moci je možné primerane preukázať v čase pred vznikom udalosti vyššej moci a po nej. Takto dodatočne vytvorený valorizačný vzorec by spravodlivo a primerane odzrkadľoval skutočné vynaložené náklady zhotoviteľom v dôsledku vyššej moci. Dodatočne vytvorený univerzálny valorizačný vzorec, ktorý obsahuje fixné nákladové koeficienty (percentuálne čiastky) jednotlivých nákladových zložiek, ako aj fixné referenčné ceny, nemožno považovať za objektívny a spravodlivý, pretože nemusí dostatočne zohľadňovať špecifiká konkrétneho diela. V prípade, že zhotoviteľovi nie je umožnené, aby získal primeranú kompenzáciu, môže byť dokončenie diela ohrozené.

71 EUROSTAV január-február 2023 zmluvné vzťahy vo výstavbe Čo je základným kameňom dobrého verejného obstarávania a dobrej zmluvy z pohľadu zástupcu verejného obstarávania? Pri každom verejnom obstarávaní je potrebné dodržiavať postupy uvedené v zákone o verejnom obstarávaní. Posledná novela zákona o verejnom obstarávaní reflektuje praktické skúsenosti vo verejnom obstarávaní. Zákonodarca tu kládol dôraz na zrýchlenie a zjednodušenie postupov s tým, aby sa vytvoril tzv. balans medzi subjektmi verejného obstarávania a aby sa dodržali určité pravidlá. Zákon o verejnom obstarávaní patrí do odvetvia verejného práva. V porovnaní so súkromným právom možno vidieť určité odlišnosti. Jeden zo základných atribútov dobrého verejného obstarávania, ktoré sa prejavuje v dĺžke procesu verejného obstarávania, je príprava a s ňou spojené zabezpečenie súťažných podkladov. Začína sa to v ekonomike. V prípade, že verejný obstarávateľ chce obstarať zákazku a nemá k dispozícii projektovú dokumentáciu, umožňuje súčasný zákon o verejnom obstarávaní určité multiplikácie, čiže tzv. určitú početnosť postupov. Je potrebné zdôrazniť, že za projektovú dokumentáciu pre verejné obstarávanie z hľadiska „podrobného“ obsahu nemožno považovať projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie. Verejný obstarávateľ má možnosť výberu zabezpečenia projektovej dokumentácie od uchádzača (cez Design & Build). Týmto možno aj očakávať podstatne lepšie kvalifikované ponuky. Ak verejný obstarávateľ využíva pri verejnom obstarávaní možnosť dodania „iba“ projektovej dokumentácie (teda nie Design & Build), je potrebné, aby mal zostavený tím odborníkov, ktorí overujú kvalitu projektovej dokumentácie. Na základe takejto dokumentácie pripravenej uchádzačom (projektantom) by sa potom mohla stanoviť požadovaná minimálna kvalita, ktorú chce verejný obstarávateľ dostať, stanoviť ciele a kritériá a je potrebné držať sa týchto atribútov. Potom možno vybrať vhodný proces/postup verejného obstarávania, tak ako to umožňuje zákon o verejnom obstarávaní (verejná súťaž, súťažný dialóg, rokovacie konanie, inovatívne partnerstvo, užšia súťaž…). Je tu dostatočná variabilita. Ďalším dôležitým atribútom je kvalitná zmluva, ktorej pravidlá budú zmluvné strany jasne poznať a porozumejú im. Ak ide o dielo, ktoré vyžaduje dlhší čas na zhotovenie, je potrebné vopred nastaviť v zmluve aj valorizačné mechanizmy. Úrad pre verejné obstarávanie od roku 2008 (počas finančnej krízy) vydával metodické usmernenia ohľadom zmien cien v dôsledku valorizácie pre prípad absencie valorizačných doložiek v zmluvách. Dobrá zmluva je taká, v ktorej je stanovený dobrý balans medzi zmluvnými stranami. Aby sa riziko jednej strany nevhodne neprenieslo na druhú zmluvnú stranu. Sme na jednom trhu, štát si nevie zabezpečiť niektoré potreby bez súkromného sektora, preto treba zabezpečiť balans. Tretím dôležitým atribútom dobrého zákona o verejnom obstarávaní (nákupu) je zabezpečiť, aby bol priebeh realizácie (plnenie) verejného obstarávania a realizácie predmetu zákazky kvalitný. Verejný obstarávateľ sa musí v tejto fáze rozhodnúť, akým spôsobom a akým postupom bude aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Realizácia verejného obstarávania spravidla zlyháva na dlhých reakciách zo strany verejných obstarávateľov. Je možné aplikovať zákon o verejnom obstarávaní tak, aby bolo verejné obstarávanie efektívnejšie? Ako vnímate nedostatky na strane verejných obstarávateľov a uchádzačov? Súčasný zákon o verejnom obstarávaní umožňuje verejným obstarávateľom zvoliť taký postup vo verejnom obstarávaní, aby zadali zákazku na uskutočnenie stavebných prác a vypracovanie projektovej dokumentácie, t. j. možnosť požadovať od uchádzača zhotoviť dielo „naprojektuj a postav“. Ide o proces žltej knihy FIDIC, ktorá často a dobre funguje v podmienkach SR. V praxi je potrebné vyvarovať sa problémov pri tvorbe osobitných zmluvných podmienok, čím sa môže koncept žltej knihy a znenie podmienok úplne zmeniť, a často sa stáva aj to, že jednotlivé články zmluvných podmienok si vzájomne odporujú. Druhou vecou je súčinnosť a spolupôsobenie projektanta vo fáze verejného obstarávania. Projektant ako oprávnená osoba spracuje projektovú dokumentáciu, ktorá je súčasťou súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní. Jednou z možnosti je, že verejný obstarávateľ na základe projektovej dokumentácie postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní obstaráva formou verejnej súťaže zhotoviteľa na uskutočnenie stavby (FIDIC – ČK). Druhá možnosť je, že verejný obstarávateľ obstaráva formou verejnej súťaže zhotoviteľa na uskutočnenie stavby vrátane projektovania. (FIDIC – ŽK). V prípade absencie projektovej dokumentácie nie je potrebné čakať na začatie verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní umožňuje verejnému obstarávateľovi obstarať projekčné a stavebné práce jednou verejnou súťažou. Ďalším nedostatkom je uplatňovanie námietok vo verejnom obstarávaní. V praxi sa často stretávame s uplatňovaním námietok zo strany uchádzačov. Verejné obstarávanie na Slovensku predstavuje v číslach v roku 2020 uskutočnených štyritisíc súťaží, v ktorých bolo podaných necelých štyristo námietok, čo predstavuje menej ako desať percent, pričom v roku 2021 sa uskutočnilo štyritisíc súťaží, z ktorých bolo podaných viac ako štyristo námietok. Toho času (4/2022) boli podané iba štyri námietky. Neúspešní uchádzači spravidla namietajú proti veľkým súťažiam, t. j. zákazkám s nadlimitnou hodnotou, a to obchodné spoločnosti aj jednotlivci. Novela zákona o verejnom obstarávaní sa týka aj spôsobu vyhodnocovania podaných námietok, tzv. šikanóznych námietok, ako aj spôsobu prijímania predbežných opatrení z dôvodu, aby verejný obstarávateľ mohol pri určitých námietkach pokračovať vo verejnom obstarávaní, t. j. aby sa mohlo pokračovať v ďalších úkonoch, prípadne aby sa mohla podpísať zmluva. Pred novelou zákona platilo, že hoci verejný obstarávateľ ukončil verejné obstarávanie, odoslal informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk uchádzačom, stále nemohol podpísať zmluvu a čakal mesiace, kým mohol pristúpiť k podpisu zmluvy. Príčinou bolo to, že v rámci preskúmania procesov vstupovali do konaní aj riadiace orgány, SORO a iné orgány, ktoré mali v kompetencii čerpanie eurofondov. Uplatňovanie tzv. šikanóznych námietok uchádzačmi sa v praxi vyskytuje menej často, čo možno sčítať v jednotkách čísel. Objavujú sa aj názory ohľadom vylúčenia uchádzačov, ktorí uplatňujú tzv. šikanózne námietky, z procesu verejného obstarávania. Je potrebné pripomenúť, že novela zákona o verejnom obstarávaní upravila § 40 ods. 8 písm. b), c), d), zákona tak, že uchádzača možno vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní na nasledujúce tri roky (napr. pri závažnom porušení alebo pri podstatnom porušovaní zmluvy). V praxi sa toto ustanovenie nevyužíva. Mohlo by to však byť efektívne v kombinácii s uzavretím zmluvy alebo v iných zmluvných podmienkach, v ktorých by bolo zadefinované, čo predstavuje „podstatné porušenie zmluvy“. Jaroslav Lexa Uznávaný a dlhoročný odborník vo verejnom obstarávaní, ktorý sa zasadzuje za aplikáciu inovatívnych postupov v tejto oblasti vrátane sociálneho aspektu a ochrany životného prostredia. Je jedným zo zakladateľov Asociácie používateľov a priaznivcov eAukcií, občianskeho združenia na rozširovanie vedomostí o verejnom obstarávaní. Do funkcie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie ho menovala vláda Slovenskej republiky od 6. februára 2020.

EUROSTAV január-február 2023 72 ZMLUVNÉ VZŤAHY VO VÝSTAVBE zmluvné vzťahy vo výstavbe Ani takýto postup sa v praxi nevyužíva. Prínosom pre hospodárny proces verejného obstarávania je aj zabezpečenie jednotnosti súťažných podkladov pre verejného obstarávateľa. Zákon o verejnom obstarávaní rieši v podstate dve základné podmienky. Prvou sú kvalifikačné predpoklady (okrem osobného postavenia je to finančné a ekonomické postavenie a technické a odborné postavenie) a druhou sú požiadavky na predmet zákazky, ktoré riešia požiadavky na kvalitu a dodanie. S týmito dvomi podmienkami sa musí uchádzač vyrovnať. V praxi možno vnímať rozdiely a nezrovnalosti medzi zákonom a realizáciou. Aké máte skúsenosti s pôsobením špecialistu na projekte – výberom konzultačného inžiniera – vo fáze verejného obstarávania? Z hľadiska využívania konzultačných inžinierov pre verejného obstarávateľa z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní prichádzajú do úvahy dve možnosti – poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom zamestnancov alebo outsorcingom, t. j. poskytovaním služieb prostredníctvom externých konzultantov. Takýto výber môže byť súčasťou kritériového hodnotenia. Výber konzultačného inžiniera by mal byť, samozrejme, založený na praktických skúsenostiach a vedomostiach konzultačného inžiniera. Vedomosti a skúsenosti dobrého konzultačného inžiniera by mohlo potvrdiť preverovanie, testovanie. V minulosti sa Úrad pre verejné obstarávanie podobne stretával s preukazovaním schopností pri prekladateľoch. Pre verejného obstarávateľa aj pre uchádzača má byť kľúčové získať kvalitných odborníkov, no problémom môže byť finančná odmena za externého konzultanta v porovnaní so zamestnancom vo verejnej správe. Zákon o verejnom obstarávaní neurčuje obmedzenia pre obstaranie takýchto služieb. Zákon je flexibilný, uvedené sa môže uskutočňovať napríklad formou rámcových dohôd. Na druhej strane je potrebné sa pozrieť, či limity na využívanie služieb konzultačných inžinierov pre verejného obstarávateľa môže stanoviť iná legislatíva, napr. aplikácia zákona o finančnej kontrole, prípadne legislatíva v oblastí čerpania fondov z Európskej únie. Aké máte skúsenosti v procesoch verejného obstarávania pri výbere spôsobilosti s podmieňovaním zmluvných podmienok FIDIC? Ustanovenie § 34 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje uplatňovanie požiadaviek technickej a odbornej spôsobilosti. V praxi sa často stretávame s uplatňovaním odbornej spôsobilosti aj znalosti FIDIC. Ako aktuálny príklad je vhodné uviesť zrušenie zákazky R2 Šaca. (Proti prvostupňovému rozhodnutiu ÚVO o zrušení postupu zadávania zákazky bolo podané odvolanie.) Úrad pre verejné obstarávanie pri výkone svojej pôsobnosti nemá výhrady proti uplatňovaniu požiadaviek zo strany verejných obstarávateľov tak, aby sa použili akékoľvek obchodné podmienky vo verejných súťažiach. Vo všeobecnosti môže byť využívanie obchodných podmienok výhodné pre obe zmluvné strany, ak sa ich riadením dosahuje požadovaný výsledok, kvalita a sú stanovené jasné pravidlá pre zmluvné strany. V súťažných podmienkach verejní obstarávatelia spravidla podmieňujú účasť hospodárskeho subjektu s referenciou – skúsenosťami konzultačného inžiniera. Sme toho názoru, že takáto požiadavka by sa nemala stať podmieňujúcim ani vylučujúcim pravidlom. Pri stavebných zákazkách by mala byť skúsenosť s určitými obchodnými podmienkami skôr benefitom. Takéto zaužívané pravidlá si vyžadujú nové nastavenie. Požiadavky na odbornú spôsobilosť s FIDIC by mali byť nastavené tak, aby neobmedzovali čestnú hospodársku súťaž. Majú byť nastavené tak, aby verejný obstarávateľ pripustil k súťaži aj hospodárske subjekty z iných členských štátov. Pravidlá v rámci verejného obstarávania v minulosti na Slovensku (pred vstupom do EÚ) boli iné, napríklad požiadavka zabezpečenia referencií bola iba zo Slovenska. Takéto požiadavky boli úplne štandardné, pričom za referenciu sa považovala podobná stavba v podobnom finančnom objeme. Toho času sú pravidlá iné, SR je členom Európskej únii a je viazaná aj pravidlami Európskej únie. Úrad pre verejné obstarávanie je dohľadový kontrolný orgán, ktorého úlohou je zabezpečovať čestnú hospodársku súťaž v rámci Európskej únie. Ako sú stanovené pravidlá na zmenu zmluvy počas realizácie stavebných prác? Môže toho času zhotoviteľ počítať vo svojej ponuke s finančnou rezervou tak, ako to bolo v minulosti? Zákon o verejnom obstarávaní má pravidlá, ako a za akých podmienok možno meniť zmluvu počas realizácie. V minulosti sa zmluvy o dielo uzatvárali aj s finančnou rezervou, ktorá predstavovala desať percent z ceny diela. Finančná rezerva toho času ako taká nie je možná zo zákona. Samotná rezerva je zakotvená v zákone a to vlastne predstavuje pravidlo de minimis (tzv. záchranné pravidlo), t. j. ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, čo pre stavebné práce predstavuje rezerva do výšky pätnásť percent (Hodnota všetkých zmien nesmie prekročiť pätnásť percent z hodnoty zmluvy a zároveň nesmie prekročiť hodnotu limitu na nadlimitné zákazky pre stavebné práce.). Je potrebné rozlišovať, či ide o nevyhnutné práce a náležitú odbornú starostlivosť, pri ktorej sa aplikuje ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní od nevyhnutných úprav a pravidlá de minimis. Ako príklad (vo všeobecnosti) možno uviesť prieskum územia, na ktorom sa má realizovať stavba, ktorá je predmetom verejného obstarávania. V prípade uskutočnenia prieskumu územia sa vykonali sondy každých 900 – 1 000 metrov, čo možno považovať za štandard. Ak sa v úseku po 300 metroch dodatočne zistilo, že podložie má iné parametre, treba postupovať podľa § 18 ods. 1 písm. b). zákona o verejnom obstarávaní, t. j. napriek vynaloženej odbornej starostlivosti zhotoviteľa nevedel a nemohol ani predvídať. Aplikácia ustanovenia § 18 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní – rezervy sa nemajú dávať do zákona z toho dôvodu, že verejný obstarávateľ vlastne nevie, či sa použijú alebo nepoužijú. Cenová ponuka má byť čo najpresnejšia, aby mali všetci nastavené rovnaké pravidlá. Cenová ponuka sa spracuje na základe informácií, ktoré sú k dispozícii a ktoré boli poskytnuté čo najlepšie v danom čase. V prípade individuálnych problémov sa postupuje podľa § 18 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné stanoviť vo výkaze výmer extra rezervu. Treba si uvedomiť aj to, že osemdesiat percent investícií na Slovensku sa financuje zo štátneho rozpočtu (alebo z fondov EÚ) a sme súčasťou Európskej únie, čím sme transponovali do svojich vnútroštátnych predpisov aj európske pravidlá. Európske pravidlá hovoria o maximálnej výške, do akej miery možno meniť zmluvu tak, aby sa nemuselo uskutočniť nové verejné obstarávanie. Je to výška päťdesiat percent z pôvodnej zákazky, čo znamená maximálny limit zmeny, ktorú zákon v prípade preukázania požadovaných okolností pripúšťa. Takto sú dohodnuté pravidlá medzi všetkými členskými štátmi Európskej únie. Zmluvnými mechanizmami možno nahradiť aj problematické miesta, ale nie v takom rozsahu, aby takéto mechanizmy boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Takéto nastavenia nemôžu vyvolávať právnu neistotu na oboch stranách. Podľa predmetu zákazky je potrebné nastaviť aj obchodné podmienky a každý prípad posudzovať individuálne. Aké možnosti by sa dali uplatniť z pohľadu verejného obstarávania tak, aby sa neporušili pravidlá verejného obstarávania? Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje možnosti, za akých podmienok je možné pristúpiť k zmene ceny. Ministerstvo dopravy a výstavby SR takisto pripravilo usmernenie k zmene cien. Z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní sa v praxi cena uvedená v zmluve často upravuje z dôvodu inflácie, čo je možné uskutočniť viacerými spôsobmi. Táto úprava ceny je možná aj bez písomnej dohody po uzavretí zmluvy. Je možné odvolať sa na tzv. „bežnú infláciu“, dohodnúť vlastné špecifické vzorce, ktoré sa

73 EUROSTAV január-február 2023 zmluvné vzťahy vo výstavbe odvolávajú na komoditnú burzu alebo smerujú k nejakým iným relevantným markerom. Európska únia preberá informácie od štatistických úradov jednotlivých členských štátov (EUROSTAT). Infláciu by bolo možné porovnať aj s jednotlivými členskými štátmi alebo urobiť nejaký priemer z údajov týchto štátov. Problémom môže byť spotrebiteľský kôš a možnosti zbierania dát. Takéto dáta sa zbierajú od slovenských subjektov. Čím by sme tu mali viac výrobcov stavebných materiálov, tým presnejšie by sme mali ceny. Toho času je aktuálny aj skokový nárast cien stavebných materiálov, čo je extrém. To, čo vykazuje štatistický úrad, vychádza z dát, ktoré zbiera (z toho, čo má dostupné), a tie nemusia byť vhodné na správne určenie súčasných zmien cien. Ak zmluva neobsahuje valorizačnú doložku, stavebné firmy sú povinné poskytovať údaje o cenách stavebných prác, za ktoré vykonávajú v zmysle zmluvy, t. j. ako môžu fakturovať. Ak stáli pôvodné stavebné materiály 60 000 eur a práce 40 000 eur, povinnosťou zhotoviteľa je vykázať 100 000 eur, t. j. koľko je oprávnený mať uhradené podľa zmluvy aj napriek zmene ceny stavebných materiálov. Na nastavenie indexačných mechanizmov bol vydaný metodický pokyn UVO 6/2018. V prípade postupu podľa tohto pokynu napríklad pre obdobie 8/2020 (počas COVID-19) by bol nárast ceny podľa vzorca 13,4 percenta, čo pri zákazke s objemom 100 000 eur predstavuje fakturáciu vo výške 113 400 eur. Na uplatňovanie zmien ceny z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní sa využíva aj pravidlo de minimis. V našom prípade to znamená, že cena 113 400 eur by sa mohla pri stavebných prácach zvýšiť o pätnásť percent, aby nemuselo dôjsť k novému verejnému obstarávaniu. Zhotovitelia/víťazní uchádzači sa domáhajú využívania valorizačných doložiek. Pravidlá na riešenie inflácie stanovuje aj zákon o verejnom obstarávaní, len je potrebné nájsť na to mechanizmus, treba, aby verejný obstarávateľ s ustanoveniami v procese verejného obstarávania pracoval a vedel ich efektívne použiť. Mnoho verejných obstarávateľov tieto pravidlá využíva, preto nemajú problémy, no sú aj prípady, že valorizačné doložky nie sú súčasťou zmluvy alebo nie sú dostatočné. Po transpozícii smernice EÚ sa do zákona o verejnom obstarávaní dostalo nové pravidlo – pravidlo de minimis – s limitáciou nadlimitnej zákazky. Pravidlo de minimis značí, že napríklad pri zákazke v hodnote 100 miliónov eur, aj napriek tomu, že pätnásť percent predstavuje inú hodnotu, maximálny limit je pre nadlimitné zákazky zhruba 5,4 milióna eur. V prípade zákazky v hodnote 10 miliónov eur by sa pravidlo de minimis uplatňovalo v plnej výške, bez limitu, t. j. 1,5 milióna eur. Pravidlo de minimis predstavuje aplikáciu ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V praxi môže nastať situácia, keď dochádza, resp. má dôjsť k zmene ceny, keď je potrebné postupovať podľa § 18 ods. 1 písm. a) a zároveň písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. S uplatňovaním písm. c) súvisí náležitá odborná starostlivosť, čo predstavuje zložitejší mechanizmus, v ktorom je potrebné náležite zaznamenať, odôvodniť a overiť objektivitu zmeny ceny a nemožnosť zhotoviteľa zabezpečiť stavebné práce. Tieto prípady sa môžu vyskytovať v období podpisovania zmlúv po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine. Z hľadiska posudzovania náležitej odbornej starostlivosti je dôležitý čas podpísania zmluvy. Ku každému prípadu je potrebné pristupovať individuálne. Len na základe posúdenia dodržania tohto pravidla možno zistiť, či verejný obstarávateľ pristupoval zodpovedne a či je nárok úspešného uchádzača oprávnený. Nie každý nárok, ktorý úspešný uchádzač (zhotoviteľ) vznesie, je vždy oprávnený. Ako hodnotíte prípravu a realizáciu investičných projektov z časového hľadiska? S akými prekážkami sa verejný obstarávateľ, resp. investor stretne počas tejto prípravy? Samotný investičný proces prípravy diaľnic a rýchlostných ciest trvá viac ako desať rokov. Je potrebné si uvedomiť, ako sa v tomto období mení aj legislatíva. Napríklad keď sa investičný proces určitého úseku diaľnice začal pred desiatimi rokmi, možno konštatovať, že za tento čas sa zmenili minimálne tri všeobecné právne predpisy, ktoré majú vplyv na proces prípravy a ktorými je verejný obstarávateľ viazaný. Cestný zákon je účinný od roku 1960, stavebný zákon od roku 1976, prvý zákon o verejnom obstarávaní od roku 1999. Tieto predpisy sú základom pre investičnú prípravu a počet novelizácií k týmto zákonom vrátane ich vykonávacích predpisov je vysoký. Súčasťou procesu prípravy diaľnic a rýchlostných ciest je aj obstaranie potrebnej dokumentácie a treba si uvedomiť, že ani časté novely týchto zákonov, ani obsolentné ustanovenia z časového hľadiska nevplývajú pozitívne na investičnú prípravu . Druhou záležitosťou je aj absencia uceleného zámeru diaľnic a rýchlostných ciest v rámci Slovenskej republiky, čo takisto vplýva na efektívnosť investičnej prípravy. Zámer diaľnic a rýchlostných ciest má význam pri zmene trasovaní ciest. Rovnako nemožno hovoriť o efektívnom a zmysluplnom naplánovaní investičných aktivít. Stretli sme sa s prípadmi, že v určitých ročných intervaloch sa menilo smerovanie, trasovanie diaľnic. Vtedy už nemožno hovoriť o efektívnej príprave, čo v prípravnej fáze vyvoláva neúmerne finančné sily a zvýšenie počtu personálneho aparátu na strane verejného obstarávateľa. Treťou záležitosťou je dĺžka samotného povoľovacieho procesu. Na porovnanie pripomínam vývoj legislatívy za posledných desať rokov. Hovoríme o tzv. ochrane právom chráneného záujmu. Slovenská republika sa zaviazala prevziať z legislatívy Európskej únie niekoľko povinností. To, čo je potrebné porovnať s legislatívou spred desiatich rokov, je participácia odbornej verejnosti v správnych konaniach. Súčasná legislatíva umožňuje odbornej verejnosti participovať na povoľovacích procesoch, a to podaním kvalifikovaných námietok. Zároveň, ako v iných odvetviach, sa odborná verejnosť môže pri rozhodovaní domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom využitia opravných prostriedkov. Hovorím o odvolaniach, dovolaniach a iných podnetoch na preskúmanie rozhodnutí v procese EIA podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, procese územného konania, stavebného konania, prípadne zmeny stavby, ako aj kolaudačného konania podľa stavebného zákona. Štvrtou záležitosťou je financovanie. Investičný projekt možno financovať z vlastných zdrojov, z prostriedkov Európskej únie, prípadne kombináciou, alebo zo súkromných zdrojov. Základným pravidlom je, že pred každým verejným obstarávaním je potrebné mať zabezpečené stopercentné finančné krytie. Často sa projekt stopne aj z tohto dôvodu. Poslednou záležitosťou je úspešne zvládnuť proces verejného obstarávania, ktorý je mnohokrát náročný z časového hľadiska. Uchádzači v procese verejného obstarávania využívajú inštitút námietok, podobne ako Juraj Tlapa Aktuálne pôsobí v spoločnosti Vodohospodárske stavby – ekologický podnik, a. s. V rokoch 2020 až 2021 bol predsedom predstavenstva a poverený funkciou generálneho riaditeľa v Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Zmluvným podmienkam FIDIC sa venuje viac ako 20 rokov v rámci inžinierskych stavieb, pozemných stavieb alebo aj pamiatkových objektov, pričom skúsenosti má z pohľadu verejného obstarávateľa, ako aj zhotoviteľa stavieb. Foto: NDS

EUROSTAV január-február 2023 74 ZMLUVNÉ VZŤAHY VO VÝSTAVBE zmluvné vzťahy vo výstavbe odborná verejnosť v povoľovacích procesoch, alebo žiadostí o nápravu. V tomto prípade ide o námietky týkajúce sa porušovania základných zásad zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ sa musí s takýmito námietkami a žiadosťami o nápravu vyrovnať, rovnako ako správny orgán v povoľovacom procese. Ako hodnotíte z pohľadu verejného obstarávateľa znalosť zmluvných podmienok FIDIC u záujemcov a uchádzačov vo verejnom obstarávaní a vo fáze realizácie? Ako pracuje objednávateľ so zmluvnými podmienkami FIDIC? Národná diaľničná spoločnosť pri obstaraní a realizácii verejných zákaziek využíva zmluvné podmienky FIDIC. Znalosť kľúčových odborníkov v oblasti FIDIC je rôznorodá. Nemožno to paušalizovať podľa stupňa riadenia, resp. podľa pozície. U každého odborníka je iná znalosť FIDIC, porovnajme si vrcholový manažment, stavebný dozor, stavbyvedúci. Jedným z dôvodov je aj pôsobenie zahraničných subjektov na strane zhotoviteľa. Znalosť je rôznorodá, no je potrebné pripomenúť, že vnútroštátne právo má spravidla prednosť pred medzinárodnou praxou. Národná diaľničná spoločnosť má vytvorené aj interné pravidlá, ktorými je viazaný objednávateľ a stavebný dozor. Stavebný dozor v rámci svojej právomoci potvrdzuje zhotoviteľovi uskutočnené výkony stavebných prác, zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru. Je potrebné chápať, že v rámci interných vzťahov objednávateľa vedie takýto postup k uskutočneniu ďalších potrebných úkonov zo strany zamestnancov, či už z pohľadu splnenia povinnosti zo zákona o finančnej kontrole, alebo vyplývajúcich povinností z iných právnych predpisov. Interné predpisy a pravidlá FIDIC je potrebné zjednotiť so skutočnosťou. Stavebný dozor by nemal mať zviazané ruky u objednávateľa, ak mu objednávateľ plnohodnotne takéto právo rozhodovať priznal. Na záver iba toľko, že Národná diaľničná spoločnosť ročne uskutoční približne sedemsto verejných obstarávaní, pričom v procese verejného obstarávania už má stanovené pravidlá, či sa zmluva o dielo bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo využije aj všeobecné obchodné podmienky FIDIC. Závisí to aj od predmetu a hodnoty zákazky, či ide o tovar, služby, alebo o stavebné práce. Národná diaľničná spoločnosť využíva všetky formy verejného obstarávania, aké jej zákon o verejnom obstarávaní umožňuje. Ako hodnotíte súčasný stav výkonnosti slovenského stavebníctva z pohľadu personálu verejného obstarávateľa a aké nedostatky vidíte pri verejnom obstarávaní? Národná diaľničná spoločnosť sa dlhodobo považuje za najväčšieho verejného obstarávateľa v oblasti uskutočňovania stavebných prác na Slovensku. V pláne verejného obstarávania na rok 2022 mala takmer sedemsto verejných obstarávaní, z čoho takmer dve tretiny predstavovali zákazky, ktorých predmetom sú stavebné práce vrátane kombinácie s inými službami. Za dôležitý možno považovať aj fakt, že tieto verejné obstarávania zďaleka nemajú iba investičný charakter. Národná diaľničná spoločnosť totiž realizuje množstvo verejných obstarávaní, ktorých obsahom sú stavebné práce aj na prevádzkovom úseku. Stavebné zákazky prevádzkového charakteru predstavujú nikdy sa nekončiacu škálu najrôznejších problémov, ktoré je potrebné bezpodmienečne a bezodkladne riešiť a ktoré vznikajú v tomto prostredí v rámci ustavičného prevádzkovania diaľnic, rýchlostných ciest, odpočívadiel, tunelov, mostov a hraničných priechodov. Najzásadnejší problém pri zlepšovaní výkonnosti slovenského stavebníctva, a to nielen vo verejnom obstarávaní, je nedostatok kvalifikovaných a odborne pripravených ľudí. Nielen v segmente verejného obstarávania, ale aj v segmente tzv. vecniarov, ktorí pripravujú opisy predmetu zákazky, resp. detailnú špecifikáciu, alebo majú v gescii aj realizáciu zákazky po podpise zmluvy či rámcovej dohody. S takýmto nedostatkom sa stretávame už pri výberových konaniach. Uchádzači na výberových konaniach často nie sú dostatočne motivovaní, resp. si ani neuvedomujú zodpovednosť, ktorá sa spája s takouto prácou. Na druhej strane, tí, ktorí sú šikovní a majú dostatočnú prax a kvalifikáciu, majú takmer vždy neúmerné očakávania z hľadiska ponúkanej mzdy. Hovorím o všetkých profesiách, podmieňujúcich úspešnosť verejného obstarávania, od stavbárov, technikov, právnikov, ekonómov až po manažérov. Druhým nedostatkom, ktorý je v súčasnosti absolútne zásadný, je stále nedostatočná konsolidácia právomocí a vzájomnej pomoci a súčinnosti medzi subjektmi vo verejnom obstarávaní vrátane verejných inštitúcií, ktoré participujú na príprave, obstarávaní a realizácii investičných stavieb. To znamená potrebu zabezpečenia skvalitnenia súčinnosti medzi subjektmi, ktoré verejné obstarávanie tvoria, a medzi subjektmi, ktoré doň rôznymi spôsobmi, v súlade so svojimi kompetenciami, zasahujú. Ide o verejných obstarávateľov, v kontraste s Úradom pre verejné obstarávanie, Útvarom hodnoty za peniaze, riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi, Protimonopolným úradom SR, Ministerstvom dopravy SR, OLAF, NAKA a pod. V praxi sa často stáva, že verejný obstarávateľ s najlepšími úmyslami, a z jeho pohľadu aj zodpovedne a kvalitne pripraví verejnú zákazku, pričom postupuje v rámci určitého časového harmonogramu, od ktorého dodržania nezriedka závisí úspešnosť celého zámeru. Potom však napr. niektorý spomedzi orgánov verejnej moci začne klásť k danému procesu alebo vecnosti také otázky, ktoré mohli byť položené, a teda aj zodpovedané, podstatne skôr, resp. ktorých včasné vyriešenie by predišlo problémom v štádiu, keď sa už nedá s nimi vyrovnať v absolútnej miere. Je pochopiteľné, že určité orgány môžu mať iný názor než verejný obstarávateľ, no verejným obstarávaniam by zásadne pomohlo, keby takéto názory prejavovali čo najskôr a zároveň spôsobom, ktorý zohľadňuje úlohy zverené dotknutému verejnému obstarávateľovi. Takisto je Adam Nociar Od roku 2011 pôsobí na viacerých manažérsko-odborných pozíciách vo verejnej správe. V segmente verejného obstarávania sa aktívne pohybuje približne od roku 2014, pričom zastával pozíciu vedúceho na odbore právnych služieb a verejného obstarávania Výskumnej agentúry pre operačný program Výskum a inovácie. Viac ako tri roky zastával pozíciu riaditeľa odboru verejného obstarávania na Ministerstve hospodárstva SR. Do januára 2023 pracoval v Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., kde riadil odbor verejného obstarávania.

75 EUROSTAV január-február 2023 zmluvné vzťahy vo výstavbe kľúčové, aby sa všetky subjekty vyjadrovali výsostne v rámci svojich vecných a miestnych kompetencií, čo takisto občas býva v praxi spochybniteľné. Ako príklad môžem uviesť problematiku nastavenia a vyhodnocovania tzv. kvalitatívnych kritérií pri konkrétnych verejných obstarávaniach. Pohľad na kvalitatívne kritériá zo strany Útvaru hodnoty za peniaze, resp. tzv. hodnoty za peniaze („value for money“) a pohľad zákona o verejnom obstarávaní sa v mnohých ukazovateľoch líšia, čo spôsobuje pri príprave stavebných zákaziek pomerne významné problémy. Znamená to, že nie vždy, keď samotný zákon o verejnom obstarávaní umožňuje určité nastavenie takýchto kritérií, je to aj nastavenie, ktoré by bolo v súlade s metodikou z hľadiska tzv. hodnoty za peniaze. Toto si žiada hlbšiu diskusiu na širokej úrovni, ktorej výsledkom by mali byť relevantné závery vo vzťahu k zarámcovaniu kompetencií. Konsolidáciu treba chápať ako formu bližšej spolupráce medzi orgánmi na legislatívnej a metodickej úrovni tak, aby sa v procese verejného obstarávania stále nenarážalo na zbytočné prekážky. Aký je dôvod úpravy všeobecných zmluvných podmienok na osobitné zmluvné podmienky a ako prebieha proces tvorby osobitných zmluvných podmienok na strane verejného obstarávateľa? Zmluvné podmienky FIDIC tvoria všeobecné a osobitné zmluvné podmienky. Osobitné podmienky by sa mali modifikovať v minimálne miere, ak je záujem naozaj zotrvávať v skutočnom režime FIDIC. Každý verejný obstarávateľ má povinnosť v procese verejného obstarávania reflektovať aktuálnu legislatívu, čo sa odzrkadľuje v modifikácii všeobecných zmluvných podmienok, a to tvorbou, resp. úpravou osobitných zmluvných podmienok. Pri veľkých investičných projektoch (tzv. zväzkových súťažiach) majú osobitné zmluvné podmienky formu viacerých zväzkov, pričom napr. zmluvné ustanovenia – pozostáva z viacerých zväzkov, t. j. zo zmluvných ustanovení a ostatná časť pozostáva z troch častí, pričom prvá časť je samotná zmluva a zmluvné ustanovenia, druhá časť sú osobitné zmluvné podmienky a tretiu časť tvoria všeobecné zmluvné podmienky, čo predstavuje samotná kniha FIDIC vrátane príloh a vzorových formulárov. Čo sa týka tvorby osobitných zmluvných podmienok, v Národnej diaľničnej spoločnosti do januára 2023 fungovala takáto tvorba vo formáte tzv. pracovných skupín. V súčasnosti sa tento formát ruší, čo osobne považujem za vážnu chybu aktuálneho vedenia. V rámci pracovných skupín každý príslušný útvar spoločnosti participoval na príprave investičného projektu, a to tak, že nominoval dvoch alebo troch odborných zamestnancov, ktorí spoločne kreovali osobitné podmienky, a to, samozrejme, za účasti a kurately právnikov. Pri tvorbe osobitných zmluvných podmienok sa predovšetkým reflektuje vzájomná korelácia so všeobecnými zmluvnými podmienkami, t. j. aby boli kompatibilné s FIDIC, čo je niekedy dosť zložité; predchádzajúce skúsenosti z iných stavieb, čo znamená, že ak v minulosti nastali určité kolízne situácie, spravidla na strane zhotoviteľov, diskutujeme o konkrétnych článkoch a potom ich modifikujeme, aby sa predchádzalo rovnakým problémom. Ďalej je potrebné aj aktualizovať existujúce osobitné podmienky, ak sú v rozpore s aktuálne platnou a účinnou legislatívou, či už so zákonom o verejnom obstarávaní, s Obchodným zákonníkom, so stavebným zákonom, zákonom o verejných prácach a s inými súvisiacimi predpismi. V čom vnímate proces verejného obstarávania ako náročný? Ak je reč o nadlimitných zákazkách stavebného charakteru, v procese verejného obstarávania sa pomerne často podávajú námietky zo strany uchádzačov, čo je samo osebe legitímne. V niektorých prípadoch je však takéto podávanie námietok neprimerané, resp. predstavuje vyslovene účelový nástroj na komplikovanie dosiahnutia úspešného výsledku. Samotná námietka uchádzača zvyčajne obsahuje argumenty vo formáte strany A4, no stretávame sa s prípadmi, ktoré sú doslovne vytvorené v rozsahu knihy. Nie je to pravidlo, ale stáva sa to mnohokrát. Pri takomto rozsahu býva problémom už detailné oboznámenie so samotnou námietkou, keďže takýto proces prebieha počas plynutia príslušných lehôt a takisto pod tlakom na verejného obstarávateľa, ktorý paralelne plní množstvo ďalších dôležitých povinností. Ďalším problémom z hľadiska procesu verejného obstarávania je vyrovnanie so žiadosťami o vysvetlenie alebo v rámci lehoty na predkladanie ponúk so žiadosťami o nápravu. Viackrát sa stane, že takéto žiadosti sú doručené deň pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, prípadne koncom týždňa alebo počas sviatkov. V takomto prípade nastáva dilema, či verejný obstarávateľ predĺži lehotu na predkladanie ponúk, keďže verejný obstarávateľ sa musí každou žiadosťou zaoberať. Toto ovplyvňuje celkový proces verejného obstarávania. Osobne zastávam názor, že je vhodné v najvyššej možnej miere vyjsť v tomto v ústrety uchádzačovi, no zároveň by som považoval za nesmierne účelné, keby hrozili funkčné zákonné sankcie tým subjektom, ktoré preukázateľne zneužívajú revízne postupy. V súčasnosti je totiž tento mechanizmus veľmi mierny a skôr formálny ako reálny. Časť odbornej verejnosti zastáva názor, že verejní obstarávatelia by sa mohli vyvarovať neželaných procesov napr. zostavením tzv. blacklistov. Národná diaľničná spoločnosť žiadny takýto „blacklist“ uchádzačov nemá, no vzhľadom na množstvo negatívnych skúseností s rôznymi hospodárskymi subjektmi by bezpochyby rada participovala na systéme umožnenia takýchto zoznamov obchodných spoločností, ktoré cielene narušujú verejné obstarávania bez objektívnych a akceptovateľných príčin. Národná diaľničná spoločnosť sa týmto zaoberala v minulosti, a to nielen v súvislosti so stavebnými zákazkami, ale aj s obstarávaním tovarov a služieb. V praxi sa stáva, že pri rôznych typoch verejných zákaziek sa pravidelne opakujú rušivé a zdržujúce úkony mnohokrát rovnakých hospodárskych subjektov, čo je z hľadiska procesu verejného obstarávania nehospodárne a neefektívne. Zostavenie tzv. „blacklistu“ je citlivá vec. Každý verejný obstarávateľ by musel veľmi dôsledne zvažovať, ktorý hospodársky subjekt by sa ocitol na takomto zozname a za akých podmienok. Je to aj právna otázka – poškodzovanie dobrého mena je niečo, proti čomu sa každý hospodársky subjekt môže pomerne účinne brániť. V tomto období sa dáva do popredia otázka indexácie cien, ako aj skokového nárastu cien stavebných materiálov, čo nie je ľahké vyriešiť. Aké vidíte východiská z pohľadu verejného obstarávateľa? Rok 2022 sa niesol práve v znamení tejto problematiky, a to najmä v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19 a vojnového konfliktu na Ukrajine. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že ak sme sa v prvej polovici roka bavili o „skokovom náraste“, v druhej polovici roka už bol zásadnou témou aj prípadný skokový pokles cien niektorých dotknutých komodít, resp. to, že akýkoľvek funkčný vzorec je potrebné nastaviť tak, aby bol vyvážený tak pre verejného obstarávateľa, ako aj pre dodávateľa, a to nielen v prípade nárastu cien, ale aj v čase ich poklesu. Tu je vhodné povedať, že stavebné zákazky, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, sa financujú z našich spoločných zdrojov, preto sa k akejkoľvek forme indexácie musíme postaviť veľmi zodpovedne. V druhom rade bolo nevyhnutné jednoznačne stanoviť, akých konkrétnych materiálov sa bude navrhovaný vzorec týkať, ale aj ako budú vymedzené časové úseky, resp. obdobia, v rámci ktorých sa bude aplikovať. V pracovnej skupine, ktorú kreovalo Ministerstvo dopravy SR, sme okrem riešenia uvedených tém analyzovali aj mnohé ďalšie vážne problémy, ktoré postupne vychádzali na povrch. Ako to už v praxi býva, čím intenzívnejšie sa problémom zaoberáte, tým viac nových podotázok vznikne. Som však rád, že sa podarilo stanoviť tzv. kotvy (zoznam konkrétnych dotknutých komodít) a po širokej diskusii sfinalizovať metodický pokyn, ktorý sa už aj prakticky aplikuje. Národná diaľničná spoločnosť sa vybrala cestou kombinácie znaleckých posudkov a tzv. reindexácie, čo znamená, že sa budú kombinovať postupy, ktoré umožňuje verejne dostupný metodický pokyn, pričom

EUROSTAV január-február 2023 76 ZMLUVNÉ VZŤAHY VO VÝSTAVBE zmluvné vzťahy vo výstavbe zásadné postavenie budú mať znalecké inštitúcie, ktoré posúdia ceny dotknutých materiálov v relevantnom čase. Výsledné čísla vygeneruje vzorec, ktorý je v súlade s metodickým pokynom, ako aj s príslušnou legislatívou. Ide o postup, s ktorým sa predbežne stotožnili aj všetci zhotovitelia. Cenotvorbe sa venujete viac ako 30 rokov. Čo považujete za dôležité v stavebníctve z pohľadu cenára? Medzi tri základné entity v stavebníctve patrí cena, kvalita a čas a navzájom sa podmieňujú. Tieto tri základné entity fungujú na racionálnom princípe, ktorý uprednostňuje jeden aspekt na úkor ďalších dvoch aspektov, čo je dôležité si veľmi dobre zapamätať. Z týchto troch entít je na Slovensku spravidla nadradená cena, no každá minca má dve strany. Treba si uvedomiť, na akých základoch pracujeme, čo všetko vlastne robíme a ako tvoríme cenu. Je potrebné klásť dôraz na zodpovednosť a prácu verejných obstarávateľov a ďalších subjektov. Všetky aktivity subjektov súvisia s uvedenými tromi základnými entitami. Dobrá cena diela, za ktorú vie uchádzač alebo budúci zhotoviteľ zrealizovať predmet zákazky, musí vychádzať z dobre pripravených podkladov. Ak nie sú kvalitne spracované podklady, nemožno stanoviť ani kvalitne spracovanú cenu. V praxi je známych niekoľko náročných problémových prípadov z nekvalitne pripravených podkladov verejného obstarávania, čo má za následok posúvanie termínov podania ponúk vo verejnom obstarávaní, prípadne zrušenie vyhlásených verejných obstarávaní. V opakovanom posúvaní termínov predkladania ponúk môžu uchádzači stratiť prehľaď pri kvalitnom spracovávaní ponúk. V procese verejného obstarávania, pri zadávaní verejných zákaziek na stavebné práce, sa ešte ani jedna stavba v roku 2022 neskončila v plánovanom termíne. Niektorí uchádzači sa stretli s posúvaním termínu verejnej zákazky viac ako desaťkrát. Je pravda, že to vyplýva aj z veľkého počtu podaných žiadostí o vysvetlenie, prípadne o nápravu. Otázky zasielajú niektorí potenciálni uchádzači a spravidla ešte nevedia, či vôbec odovzdajú ponuku. Stáva sa to predovšetkým z dôvodu spomenutých nekvalitných podkladov. Na druhej strane treba pripomenúť, že kladením otázok a podávaním žiadostí o vysvetlenie sa upravujú/opravujú súťažné podklady vrátane projektovej dokumentácie. Zo strany obstarávateľov je veľmi dôležité klásť dôraz na kvalitnú projektovú dokumentáciu, ktorá je kľúčová na stanovenie dobrej ceny. Tri základné entity treba vnímať v tomto poradí: cena – kvalita – čas. Neplnohodnotne určená cena a nejasne definované základne procesu vo väčšine prípadov vedú k podhodnocovaniu súťažného zámeru, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalitu vstupov do súťaže, ktoré reflektujú celkovú kvalitu procesu verejného obstarávania vrátane času vyhotovenia a užívania. Celé vnímanie základných entít uzatvára čas, ktorý neplnohodnotnú cenu v kombinácii s neefektívnym systémom procesu enormne predlžuje a v poslednom rade na to dopláca konečný užívateľ – občan. Aké pravidlo pre „dobrú cenu“ by ste zaviedli? Podľa môjho názoru nie je dôležitá nadradená cena, ale to, akým spôsobom sa ponuková cena spracúva a z akých jednoznačných podkladov VO. Podmienky súťaže by mali byť nastavené tak, aby boli logické a neboli kontraproduktívne. Niekedy sa môžu podmienky javiť ako účelové, čo spôsobuje problémy v praxi. Každý záujemca musí podmienky súťaže detailne spoznať. Na stanovenie dobrej cenovej ponuky je potrebné poznať aj technické riešenie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. Najdôležitejšou časťou cenovej ponuky je kvalitný výkaz výmer jednoznačne rovnako pochopiteľný pre všetkých uchádzačov. Kvalitná cena neznamená najnižšiu cenu. Všetko je aj v otázke kvality plánovania, ktoré toho času nefunguje. Je potrebné vedieť kvalifikovane plánovať prípravné procesy. Dobrá cenová ponuka sa spracuje na základe kvalitnej technickej dokumentácie „ruka k ruke“ s položkovým súpisom prác a s výkazom výmer. Takéto pravidlo možno ľahko vyčítať aj z odpovedí verejného obstarávateľa pri kladení otázok počas verejného obstarávania. Vo fáze kladenia otázok vo verejnom obstarávaní sa veľké percento z nich týka úprav položiek a výkazov výmer. Ide o proces, ktorý si vyžaduje kvalitných pracovníkov a čas. Dobrú cenu teda robia dobré podklady. Ako vníma skúsený zhotoviteľ aplikáciu osobitných zmluvných podmienok vo verejnom obstarávaní z pohľadu uchádzača? Pri cenotvorbe je aplikácia zmluvných podmienok FIDIC náročná. V praxi sa stáva, že osobitné podmienky mnohokrát negujú logické nadväznosti predmetu zákazky a vzájomne si odporujú, čo môže mať negatívny vplyv. Z pohľadu zhotoviteľa možno ako jedno z negatív vnímať zrušenie možnosti využiť „zlepšovací návrh“ ako alternatívu, pričom takýto návrh by mohol vniesť do pripravovaných ponúk inovatívnu myšlienku uchádzača na diskusiu o ponuke a viesť k lepšej cene. Uchádzač má často vo verejnom obstarávaní záujem v rámci inovácií vzniesť myšlienky. Na to je potrebné zistiť, resp. overiť podrobnejšie informácie o predmete zákazky. Uchádzač má možnosť využiť inštitút otázky a odpovede, no v praxi sa stáva, že reakcia na odpoveď je všeobecná typu „platia súťažné podklady“ alebo „zdatný uchádzač musí mať všetko zahrnuté v cene“, čo je kameňom úrazu. Pri analýze osobitných zmluvných podmienok možno zistiť, že si odporujú, čo je, samozrejme, väčšie riziko pre uchádzača. Skúsený uchádzač analyzuje každé riziko v rámci tzv. šancí a rizík, ktoré sa potom logicky premietnu do výslednej ceny. Skúsený zhotoviteľ z hľadiska požiadavky vecnosti zastáva názor, že všetko má byť zahrnuté v cene. Lepšie by bolo pracovať s nacenením obstarávateľom predloženého „základu“ predmetu zákazky a eventuálne by sa použili „podmienky pod čiarou“ ako prípadné alternatívy. V procese verejného obstarávania musia byť zadefinované jasné podmienky (tzv. základ). Uchádzač má záujem o spracovaMarián Pavlík Riaditeľ štábnej oblasti rakúskeho koncernu STRABAG. Svoje skúsenosti nadobudol na pozícii projektanta, cenára, kalkulanta a manažéra. Zmluvným podmienkam FIDIC sa venuje prevažne vo fáze prípravy verejnej zákazky. Bol členom pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorá riešila problematiku skokového nárastu cien. Od roku 2020 sa ako člen pracovnej skupiny podieľa na aktivitách SACE.

77 EUROSTAV január-február 2023 zmluvné vzťahy vo výstavbe nie ponuky a všetky podmienky súťaže je potrebné zohľadniť pri stanovení ceny. To sa aplikuje formou tzv. zvýšenia výslednej ponukovej ceny, pričom všetky tie riziká (prípadne šance) sú skryté u zodpovedných uchádzačov vo výslednej cene ponuky. Je potrebné zdôrazniť, že nie všetky predložené ponuky obsahujú prípadné riziká napríklad z nekvality súťažných podkladov. Rovnako prevládajú rôzne názory aj na prípadnú absenciu položky súpisu prác v súťažných podkladoch. Nie každý uchádzač je toho názoru, že každá položka, ktorá absentuje v súťažných podkladoch, by mala byť zahrnutá v ponukovej cene. Ocenené by malo byť základné riešenie návrhu a „pod čiarou“ by mali byť uvedené „iné alternatívne riešenia“, resp. takto chýbajúce položky. Takáto možnosť je v zahraničnej praxi bežne zaužívaná. Túto možnosť na Slovensku zmenili osobitné zmluvné podmienky. Akým spôsobom by mali uchádzači podávať a spracúvať ponuky? Chybou sú dodatočne po odovzdaní ponúk obstarávateľom/objednávateľom požadované individuálne kalkulácie, keď napr. podľa zmluvných podmienok žltej knihy v podstate predkladáme cenu ako akceptovanú zmluvnú sumu za jednotlivé stavebné objekty, (takáto forma v dopravnom staviteľstve je z môjho pohľadu neprijateľná). Podľa zmluvných podmienok červenej knihy musí byť cena jednoznačne daná v čase prípravy ponúk. Do budúcnosti by sa mala pripravovať ponuka, ktorá sa spracuje vo forme platných formulárov (stroje, materiály…), a ceny ponúk rozdelené na mzdy a ostatné už pri predkladaní ponúk, nie dodatočne. Takéto prílohové formuláre preukazujú, s akými položkami sa v danej ponuke počítalo, a verejný obstarávateľ má možnosť si ich kedykoľvek skontrolovať a porovnať. Podľa môjho názoru takto veci v praxi v iných krajinách fungujú v prospech všetkých zúčastnených strán. Je zároveň potrebné nastaviť pravidlá tzv. štatistického sledovania. K štatistickému určovaniu cien len toľko, že je to súhrn presných čísel alebo nepresných čísel a presných údajov. Štatistické sledovanie nie je prepojené s jasnou jednotnou metodikou princípov oceňovania. Dodatočnú podrobnú kalkuláciu považujeme za know-how a nie je vhodné vyžadovať to v rámci vysvetľovania. Ak nedodávame, sme vylúčení. Toto nepovažujeme za transparentnosť. Akú cestu k lepšiemu stavebníctvu vidíte z pohľadu skúseného zhotoviteľa ? Sme toho názoru, aby bola cena zhotoviteľa čo najkvalitnejšia. Kvalitná cena sa dá pripraviť z kvalitných podkladov. Pri stanovení ceny je potrebné si uvedomovať princípy oceňovania. Niektoré vstupy a podklady sú v rozpore s princípmi oceňovania. Prípravu realizácie stavebného diela je potrebné rozdeliť na fázy. Uvedená následnosť je zrejmá z uvedeného obrázka, kde je znázornený kruh, ako majú jednotlivé fázy fungovať z pohľadu cenotvorby. Možno hovoriť o troch základných fázach – predprípravnej, prípravnej a realizačnej. Každá fáza je rozdelená na činnosti, ktoré majú na seba nadväzovať, aby bol celý proces z hľadiska cenotvorby prehľadný. Tieto fázy musia pôsobiť ako uzavretý kruh. Ak nebude uzavretý, nastavený proces nikdy nebude fungovať. Nie je vhodné vyskakovať v jednotlivých častiach. V praxi sa začína predprípravnou fázou, no tejto fáze predchádza plánovanie, ktoré sa v praxi často vynecháva. Korektné a stabilné plánovanie je podložené logickou postupnosťou a jednoduchou potrebou bez analyzovania. Často si myslíme, že problém pri investičných projektoch je vo financovaní, čo nemusí byť vždy pravda. Problematika financovania je až sekundárna. Strata financií nastáva z dôvodu nehospodárnych postupov, čo má za následok aj stratu času. Ako negatívny príklad možno uviesť potrebu spracovania DSP na úrovni DRS. Súčasťou tendrovej dokumentácie je spravidla aj súpis prác a výkaz výmer, ktorý spracúva projektant. Projektant stupeň DSP spracúva na úrovni DRS bez potrebných geologických prieskumov. Na základe týchto podkladov požadujú verejní obstarávatelia kvalitnú cenovú ponuku. Preto si myslím, že z pohľadu zhotoviteľa by bolo potrebné zjednodušiť verejné obstarávanie už v rámci predprípravnej fázy. Je potrebné nájsť riešenie aj z pohľadu legislatívy tak, aby sa mohol začať proces transformácie z pohľadu kvality prípravy a cenotvorby. Keď to zjednodušíme, spomeňme si na zákon o verejnom obstarávaní účinný od rokov 1992 – 1993, keď sa v podstate začínalo s verejným obstarávaním. Hovoril som o troch základných entitách, ktorými sú cena, kvalita a čas. Treba si uvedomiť, že nás vedú celým životom všade a akokoľvek, a to nielen v stavebníctve. Ďalšou správnou cestou k lepšiemu stavebníctvu je spracovať metodiky, ako napr. v českom prostredí – metodiky SFDI. Osobne by som niektoré prebral z českého prostredia automaticky, samozrejme, tie, ktoré by nám pomohli. Takisto považujem za prioritnú samotnú cenotvorbu a záväzný kvalitný triednik stavebných prác. Toho času neexistuje jednotnosť a platnosť triednika a na Slovensku neexistuje správca triednikov. Zaujímavou myšlienkou je aj určenie vyhradených stavieb v novom stavebnom zákone. A potom myšlienku certifikácie zhotoviteľov na realizáciu vyhradených stavieb vytvoril doc. Ing. Ján Slašťan, CSc. To by malo eliminovať aj súčasný problém. Zároveň je potrebné zvážiť, či je najnižšia cena naozaj najlepšie kritérium. Takéto cesty budú viesť ku kvalite a v konečnom dôsledku k lepšiemu stavebníctvu. Príspevky do diskusného fóra boli vyčerpávajúce a podnetné pre odbornú verejnosť. Vynára sa otázka správnej aplikácie zmluvných podmienok FIDIC v slovenskom prostredí. Obmedzujúca legislatíva, nedostatok pripravenej koncepcie na úrovni štátu, úroveň vzdelania v odbore zmluvného manažmentu, potreba zjednotenia výkladu zmluvných podmienok FIDIC s internými predpismi inštitúcií, nutnosť zlepšenia podkladov verejného obstarávania a zefektívnenie verejného obstarávania sú podnetom na zlepšenie situácie v slovenskom stavebníctve. Veríme, že všetky články vrátane diskusného fóra oslovili zainteresovanú verejnosť a budú prínosom a vstupom pre vzájomnú spoluprácu a ďalšiu diskusiu v roku 2023, ktorú SACE pripravuje v najbližšom období. ❖ Príprava stavebného diela

EUROSTAV január-február 2023 aktuality zo stavebného trhu 78 INFOSERVIS AKTUALITY ZO STAVEBNÉHO TRHU Najvyšší súd oslovil Metropolitný inštitút Bratislavy, aby pripravil a zastrešil prípravné kroky a následne architektonickú súťaž na budovu Najvyššieho súdu na Župnom námestí. Budova je poslednou veľkou realizovanou administratívnou budovou architekta Vladimíra Dedečka, no posledné roky je prázdna pre svoj zlý technický stav a náročný energetický prevádzkový režim. Súťaž má priniesť rekonštrukciu budovy podľa aktuálnych potrieb súdu. Budova Najvyššieho súdu na rohu ulíc Staromestskej a Kapucínskej od architekta Vladimíra Dedečka je z vrcholného obdobia Dedečkovej tvorby a je jeho poslednou veľkou realizovanou administratívnou budovou. Pôvodne v budove sídlili dve inštitúcie. Najvyšší súd aj Ministerstvo spravodlivosti. Dnes Najvyšší súd v budove na Župnom námestí sídli len formálne, z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu budovy svoju činnosť reálne vykonáva v štyroch iných budovách. Najvyšší súd oslovil MIB, aby zhodnotil aktuálny stav budovy a potreby inštitúcie, a následne nastavil a zrealizoval architektonickú súťaž. Cieľom súťaže je zodpovedne pristúpiť k rekonštrukcii budovy tak, aby boli zohľadnené požiadavky Najvyššieho súdu na praktické fungovanie, s požiadavkami kultúrneho dedičstva architektúry spolu s ekonomickými a energetickými požiadavkami. Budova Najvyššieho súdu má špecificky uspôsobený konštrukčný systém, ktorý je vytvorený a uložený v špecifickom tvare pozemku. Súťaž má priniesť zlepšenie technického stavu, ktorý bude zodpovedať aktuálnym potrebám, ako je oddelenie verejnej časti budovy od úradných priestorov, a rovnako úpravu predpolia budovy, ktorá by reagovala na obnovu Zóny Zochova. Prvým krokom, ktorý by mal prebehnúť v priebehu najbližších mesiacov je štúdia uskutočniteľnosti, ktorá prinesie informácie potrebné na vyhodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze, akou formou nastaviť efektívnu revitalizáciu budovy Najvyššieho súdu. Súťaž bude vyhlásená v roku 2023.   Zdroj: https://mib.sk/ MIB spustil architektonickú súťaž v spolupráci s Najvyšším súdom SR

79 EUROSTAV január-február 2023 aktuality zo stavebného trhu Víťazom výtvarno-architektonickej súťaže na umelecké dielo, ktoré má pripomínať obete COVID-19, sa stal návrh symbolizujúci náhlu hrozbu aj liečenie rán od českého architekta Radeka Taláša. Pandémia je jednou z najtragickejších udalostí tohto storočia. Naruby obrátila životy mnohých rodín po celom svete. Len na Slovensku podľahlo respiračnému ochoreniu COVID-19 viac ako 20 000 ľudí. Medzi ďalšími obeťami sú aj ľudia, ktorí kvôli ochromenému zdravotníctvu nedostali včasnú liečbu na inú diagnózu. Aj preto vznikla prirodzená potreba, aby malo Slovensko pietne miesto, kde si môžu pozostalí symbolicky pripomínať svojich blízkych či priateľov, a tiež, aby sme ako spoločnosť nezabudli na toto náročné obdobie. Na siedmich mólach po obvode Ružinovského jazera budú nainštalované zariadenia na vytváranie umelých vĺn, ktoré aktivuje návštevník, keď sa postaví na vyznačené miesto na móle. Pamätník sa prejaví v podobe vĺn na vodnej hladine ako pominuteľný obraz. Odborná porota u víťaza ocenila, že prináša nadčasovú ideu citlivého zásahu do existujúceho prírodného prostredia, namiesto zaužívaného spôsobu vyobrazenia pamätníka. Víťazný návrh nadväzuje na projekt revitalizácie areálu Ružinovského jazera z programu Živé miesta, čo bola jedna z kľúčových podmienok v súťažnom zadaní. Do súťaže prišlo 40 návrhov, čo napovedá, že o súťaže takéhoto typu je záujem. Zdroj: https://mib.sk Zväz stavebných podnikateľov Slovenska presadzuje rozvoj a záujmy slovenského stavebníctva, vytvára podmienky na dlhodobú stabilitu a perspektívu odboru na Slovensku, organizuje v priestoroch medzinárodného veľtrhu CONECO Racioenergia 2023 spolu s partnermi viacero sprievodných odborných podujatí. Najzaujímavejšie podujatia budú: workshop Verejné obstarávanie energeticky efektívnych verejných budov, konferencia Fórum Slovenského stavebníctva 2023, ukážky digitálneho vzdelávania prostredníctvom prezentácie vzdelávania v stavebníctve na stredných a vysokých školách, súťaž Majstrovstvá Slovenska strechárskych remesiel žiakov odborných škôl s medzinárodnou účasťou, súťaž Majstrovstvá Slovenska maliarskych remesiel žiakov odborných škôl, druhýkrát aj simulátor bagra a v neposlednom rade tu bude zriadený aj stánok zväzu. V Incheba EXPO Clube sa uskutoční prvý zo série workshopov, zameraný na inovatívne formy verejného obstarávania a zvýšenie efektívnosti verejných investícií. Hlavnými organizátormi sú Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Smart Cities klub a Úrad pre verejné obstarávanie. Partnerom podujatia je Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva na Slovensku. Na príklade obstarávania energeticky efektívnej verejnej budovy chcú organizátori poskytnúť inšpirácie a metodickú pomoc verejným obstarávateľom a zároveň im ukázať metódy obstarávania zamerané inak ako na najnižšiu cenu. Workshop je určený najmä zástupcom miest a obcí, verejným obstarávateľom, stavebným spoločnostiam, spoločnostiam zameriavajúcim sa na inovácie, zástupcom NKÚ a projektantom zastúpeným v SKA. Na workshope sa budú prezentovať témy: význam kvalitnej projektovej dokumentácie, postup Design & Build, reverzné obstarávanie, využitie MEAT kritérií a iné. Diskusné fórum sa uskutoční v Incheba EXPO Clube. Odbornými garantmi fóra sú Zväz stavebných podnikateľov Slovenska a Technický skúšobný ústav stavebný, n. o. Podujatie bude rozdelené do dvoch panelov: kontrola vlastností stavebných výrobkov na stavbách a kvalita stavebných prác požadovaná pri obnove budov. Fórum je určené všetkým účastníkom investičnej výstavby, verejným a súkromným investorom, developerom, lídrom priemyslu, pracovníkom verejného sektora, manažérom. Cieľom podujatia je zoznámiť sa s najnovšími trendmi a poznatkami, výmena skúseností medzi odbornou verejnosťou, propagácia dobrej praxe a úspešných príkladov, odborná diskusia. Vznikne pamätník obetiam pandémie na jazere Rohlík Zväz stavebných podnikateľov Slovenska na veľtrhu CONECO a Racioenergia Verejné obstarávanie energeticky efektívnych verejných budov, 22. 3. 2023 Fórum slovenského stavebníctva, 23. 3. 2023

EUROSTAV január-február 2023 aktuality zo stavebného trhu 80 INFOSERVIS Stavebníctvo je jedno z rozhodujúcich odvetví slovenskej ekonomiky, podľa ktorého sa hodnotí aj rozvoj samotného štátu. Stavebníctvo sa v súčasnosti borí s viacerými vážnymi problémami, jedným z nich je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Dodatočná potreba pracovnej sily v období rokov 2021 – 2025 sa predpokladá na úrovni 20 500 osôb, pričom priemerne 63 % z nich bude musieť nahradiť existujúcu pracovnú silu. To znamená približne 2 600 ročne. Až 91 % absolventov sa uplatňuje v inom odvetví ako v stavebníctve, z čoho vyplýva, že do roka 2025 bude nedostatok 19 000 absolventov. To sú jedny z dôvodov, prečo zväz organizuje na veľtrhu sprievodné podujatia, ktoré majú prostredníctvom statických prezentácií od 22. – 24. marca 2023 v hale A1 predstaviť návštevníkom pokrok vo vzdelávaní, ako aj možnosti uplatnenia v stavebnom priemysle. Prezentovať rôzne ukážky bude spolu jedenásť významných stredných priemyselných odborných škôl na Slovensku, ako aj stavebné fakulty z Košíc a zo Žiliny. Účastníci sa budú môcť zoznámiť s virtuálnou a zmiešanou realitou, 3D projekciou inžinierskych a pozemných konštrukcií, s meracou technikou, geodetickými stanicami, so zapájaním obnoviteľných zdrojov energie, s ukážkami prác v 3D programoch aj s inovatívnou montážou modulu bytovej jednotky – kúpeľne s WC a technickou miestnosťou. Paralelne budú prebiehať prezentácie škôl. Prezentácia vzdelávania v stavebníctve sa organizuje aj vďaka širokej podpore a ochote organizátora veľtrhu, spoločnosti Incheba, a. s. Cech strechárov Slovenska v úzkej spolupráci s partnerskými členmi cechu počas veľtrhu CONECO Racioenergia 2023 v dňoch 22. a 23. marca 2023 v hale A1 zorganizuje súťaž žiakov odborných škôl. Veľtrh zostáva zatiaľ posledným podujatím na prezentáciu odborného školstva a strechárskych remesiel v rámci Slovenska. Súťaž sa koná pod záštitou Ministerstva dopravy a výstavby SR a Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Tento rok bude súťažiť sedem dvojčlenných družstiev. Vzhľadom na nedostatok odborných pracovných síl na našom trhu práce je súťaž jedna z foriem, ktorou sa snažíme podporiť odborné školstvo a zviditeľniť atraktívne strechárske remeslá. Súťaž sa v uplynulých rokoch stretla so záujmom širokej odbornej verejnosti, médií a návštevníkov výstavy. V tomto roku sa v prvých dvoch dňoch veľtrhu bude konať ďalší ročník Majstrovstiev Slovenska maliarskych remesiel žiakov, na ktorej žiaci stredných odborných škôl ukážu, aké zručnosti kreativity nadobudli počas praktickej výučby. Organizátorom majstrovstiev je Cech maliarov Slovenska a záštitu nad podujatím prevzal Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Maliarske remeslo podporuje fantáziu, preto je každý ročník súťaže jedinečný a možno sa tešiť na ukážkové stvárnenie vlastnej tvorby. Súťaž pozostáva z povinnej tvorby, pri ktorej sa hodnotí presnosť a optika danej predlohy, časovky – na danú predlohu majú súťažiaci najviac dve hodiny, a z vlastnej tvorby – motívu, ktorý si súťažiaci sami vyberú. Presnosť, optika, čistota a fantázia sú atribúty najúspešnejších súťažiacich. Príďte aj vy podporiť zručných a nápaditých maliarov! Tradične aj v tomto roku bude mať zväz na veľtrhu svoj stánok. Stánok bude v tomto ročníku opäť zameraný na prepojenosť stavebníctva s novými a digitálnymi technológiami, uplatniteľnosť v stavebníctve a jeho atraktívnosť, ako aj na výzvy, ktoré stavebníctvo čakajú. Súčasne bude v stánku prezentovať aj priebežné výsledky medzinárodného európskeho projektu GreenDeal4Buildings, ktorý sa zaoberá napríklad aj rozšírením existujúcich európskych riešení a iniciatív, ktoré boli úspešné v iných krajinách EÚ a to z pohľadu udržateľných investícií do energetických riešení v budovách a v mestskej infraštruktúre. Viac na https://greendeal4buildings.eu/. Zdroj: ZSPS Podpora vzdelávania v stavebníctve na stredných a vysokých školách Majstrovstvá Slovenska strechárskych remesiel žiakov odborných škôl s medzinárodnou súťažou Majstrovstvá Slovenska maliarskych remesiel žiakov odborných škôl – 19. ročník Stánok Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska

PRIPRAVUJEME: + pravidelné rubriky nájomné bývanie / udržateľná architektúra / obnova pamiatok/ architektúra / výstavba vo svete / diskusia / infoservis Obnovitel‘né zdroje energie Číslo vyjde a bude v predaji od 22. 3. 2023 Hlavná téma: BÝVANIE (ROZVOJ BÝVANIA V ROKU 2023, TRENDY V ARCHITEKTÚRE BÝVANIA, OBYTNÉ ŠTRUKTÚRY) ŠPECIÁL: Rezidenčná výstavba — najnovšie rezidenčné projekty na Slovensku

V tomto roku sa Cena ARCH mení na otvorenú súťaž, do ktorej autori, autorky či autorské tímy budú môcť prihlásiť svoje diela. Medzinárodná porota bude posudzovať prihlásené diela v troch kategóriách: HLAVNÁ CENA ZA CELÉ ARCHITEKTONICKÉ DIELO ARCHITEKTONICKÝ DETAIL ŠPECIÁLNA CENA Ceny ARCH budú slávnostne vyhlásené na galavečere v júni 2023 v Bratislave. Ceny v jednotlivých kategóriách odovzdajú partneri súťaže a členovia poroty. Podrobnosti a informácie o prihlasovaní budú medializované v najbližších týždňoch. Nakladatelství Forum, org. zložka a redakcia časopisu ARCH vyhlasuje prestížnu súťaž za najlepší architektonický počin za uplynulé obdobie Cena ARCH 2023 Sledujte nás na Cena ARCH 2023_inzerceA4.indd 1 9.2.2023 9:31:39