NAŠA OSMIČKA ŠKOLSKÝ ČASOPIS ZŠ P.HOROVA MICHALOVCE LETO 2023 Ako tretiaci navštívili pani prezidentku Rozhovor s p.uč. Ciglianovou Tanečné štúdio DIVAS Na slovíčko o tanci s Michalom Golasom, bývalým žiakom Sme naj! O našom prvenstve v celoslovenskej súťaži Pro Slavis 2023
Milí naši čitatelia, skončil sa ďalší školský rok a my spomíname na všetko, čo nám priniesol. Pre našu redakciu bol mimoriadne úspešným rokom. Stali sme sa najlepším školským časopisom na Slovensku! Naša snaha, námaha a chvíle, strávené za počítačom, priniesli ovocie. Veľmi nás to potešilo a zároveň povzbudilo. Budeme sa snažiť aj naďalej prinášať zaujímavé články o dianí na našej škole. No nielen pre nás bol školský rok 2022/2023 šťastným rokom, mnohí naši žiaci sa stali majstrami vo svojich kategóriách a športových a vedomostných súťažiach. Navštívili sme mnohé zaujímavé miesta počas exkurzií a výletov, zažili mnohé veselé chvíle, na ktoré nám zostanú krásne spomienky na celý život. Sme radi v našej škole, no potrebujeme si oddýchnuť, tak vám všetkým želáme krásne dni voľna, užite si leto a vychutnajte si letné prázdninové číslo Našej osmičky. Redaktori najúspešnejšieho školského časopisu na Slovensku v tomto školskom roku. Slovo naúvod 2
OBSAH Súťaž Pro Slavis The Camel´s Story Deň Zeme Noc v múzeu Žiacka športová výzvy Volejbal žiaci vs učitelia Veteráni našejškoly Týždeňň s knihou Vetrák s p. učiteľkou Evou Ciglianovou NOVINKY V ŠKOLE 04 05 20 21 22 23 25 - 26 14-19 12 - 13 UČÍME NETRADIČNE ZAUJÍMAVÉ ROZHOVORY A mnoho iného 3 OSMIČKA NA CESTÁCH Tretiaci u pani prezidentky 23 - 24
NAŠA OSMIČKA získala v celoslovenskej súťaži školských časopisov PRO SLAVIS krásne 1.miesto. Súťaž organizuje Ministerstvo školstva a Matica slovenská, v tomto roku sa konal už jej 22.ročník. Súťaží sa vo viacerých kategóriách, napr. materské školy, triedne časopisy základných škôl, špeciálne školy, stredné školy...V tomto ročníku v našej kategórii , teda školský časopis základných škôl, bolo prihlásených vyše 90 časopisov z rôznych škôl z celého Slovenska. V súťaži sa hodnotí nielen grafická úprava, štylistická stránka, ale aj originalita, regionálne prvky, správy o dianí v škole, rozhovory so zaujímavými ľuďmi. PRO SLAVISŽILINA Cieľom súťaže je podporiť a rozvíjaťtvorivé aktivity detí a mládeže v oblasti literárnej tvorby. Názov súťaže Pro Slavis pochádza z názvu najstaršieho bezpečne dochovaného dokumentu o zrovnoprávnení slovanského mešťanstva v slovanských krajinách strednej Európy. Je to privilégium, ktoré žilinským Slovákom udelil kráľ Ľudovít I. Veľký. Zápis o tom sa dodnes nachádza na budove mestskej radnice v Žiline, kde sa konalo ajslávnostné vyhodnotenie súťaže. Cenu a diplom prebrali v mene všetkých redaktorov časopisu Zuzka a Zojka. Veľmisa tešíme!!! novinky Sme najlepší! 4
Príbeh je teda o nich, o tom ako bolistvorené, prečo majú hrby na svojom chrbte. Hlavnou myšlienkou príbehu je, že každý z nás je UNIKÁTNY, JEDINEČNÝ. VÝNIMOČNÝ niečím iným. "Veď ktoré iné zviera dokáže prežiť na púšti 40 dní a 40 nocí bez vody? " (z hry: The Camel's Story) The Camel's story novinky Žiačky z English drama krúžku pod vedením p.uč. Fringešovej a Semanovej získali v súťaži Jazykový kvet v celoslovenskom kole súťaže krásne 2.miesto! A o čom vlastne Camel´s story alebo Ťaví príbeh je? a pozadí biblického príbehu o Noemovej arche sa rozvíja príbeh o tom ako Boh stvoril zvieratá a medzi nimi ajťavy. Ďalší veľký úspech! 5
Meno a priezvisko Trieda Názov súťaže Miesto Úroveň Laura Popjaková Martin Andrašov Nela Ondičová Ella Vargová Adam Švenk 9.C 8.A 5.A 5.A 8.B 5O slov o Vihorlate (lit.súťaž, vl.tvorba) 1, 1. 2. 2. 3. okres Nina Hocmanová 2. C Zdravá výživa 2. kraj Štefan Kulčár 3.C Pohár primátora mesta MI vo viacboji (hod loptičkou)) 2. mesto Nina Hocmanová Matúš Tomčo 2.roč. Pohár primátora mesta MI vo viacboji (šplh) 2. 1. mesto Mia Kužmová 5.B Krosák pod hradom (beh) 1. okres Lea Traškyová Amelia Mesarošová Vanda Pavlíková Xénia Pavlíková Viktória Čisárová Lea Biharyová Zoja Hrehová Anna Zoe Tarkuličová English Drama Jazykový kvet 2. Slovensko 6
víťazný obrázok Niny Hocmanovej, vďaka ktorému celá škola dostala od firmy MADD fruit mnoho ovocia a iných darčekov 7
Meno a priezvisko Názov súťaže Miesto Úroveň Laura Gduľová Emma Ozimyová Nela Lorincová Gymnastický štvorboj 3. okres Matúš Ondočik Streetbal 2. okres Laura Popjaková Kristína Farkašová Streetbasket 1. okres Mirka Dzurjová Adela Jakubecová Tamara Gaľová Kristína Kováčová Lukas Tarkulič Rudolf Rudinec Maxim Maroši Marián Medvec Midi volejbal 1. 3.. Slovensko okres Matej Čížek Richard Pollák Nicolas Beca Matej Ivaňák Lukáš Mižík Samuel Hudák Lukáš Onder Deň mladých hasičov 1. okres Kaja Pavlíková Nina Kyseľová Natália Šimková Nikola Bodnárová Dorota Koščová Laura Hruščáková Ester Majerníková Viktória Gaľová Hasičská súťaž 3. okres 8
AKO SA NÁM DARILO V ŠPORTE Naši žiaci navštevujú aj klub Judo v Michalovciach a účastnia sa mnohých medzinárodných súťaží. Medaily si odniesli Emka Miková, NInka Kyseľová, Oliver Gaľa. 9 Spracovali: N.Mitníková, A.Knapcová
Aj takto by sme mohli nazvať dievčatá, ktoré sú členkami tanečnej skupiny Divas crew. Z našej redakcie sme to my, Debi Krajnikovcová a Viki Gaľová. No navštevujú ju žiačky prvého aj druhého stupňa našej školy. Venujú sa modernému tancu. A zbierajú už aj prvé úspechy. Trochu im to prekazilo obdobie lockdownov, ale teraz už môžu naplno trénovať, a to v tanečnom štúdiu Divas pod vedením p. učiteľa a tanečného trénera Michala Golasa (mimochodom, nášho bývalého žiaka, rozhovor s ním prinášame v rubrike Veteráni našej školy v tomto čísle časopisu - pozn.red.) V tanečnom štúdiu sa môžete stretnúť s výučbou moderného tanca a jeho technikami,( napr. contemporary, show dance, vogue, ladies style, commercial dance), ale aj tanca klasického (balet). Tanečné štúdio bolo založené v roku 2016. Hlavnou myšlienkou, sloganom tphto štúdia je to, že je s jedinečným konceptom, prístupom a systematickou prácou, ktorá prináša vytúžené "ovocie". Dievčatá z našej školy sa tancu v tejto tanečnej skupine venujú niekoľko rokov. A darí sa im, už sa zúčastnili aj viacerých súťaží, kde získali už aj vzácne trofeje,čiže už spomínané ovocie práce dievčat aj ich trénera. Tanečnice z Divas Osmička má talent 10
Tanec je kombinácia športu, umenia , fyzickej a psychickej aktivity. Fyzická aktivita je dobrá pretelo, aby sa prekrvilo a nabralo svalovú hmotu. Taktiež pomáha psychike - jednak sa pri tanci vylučujú hormóny šťastia endorfíny, ktoré pomáhajú k pozitívnemu mysleniu človeka. Okrem toho pri tanci často musíme premýšľať kreatívne, čo nám pomáha aj v bežnom živote. Tanec nás učí disciplíne a prináša do života rôzne zážitky. Vďaka tancu si vieme vytvoriť veľmi pevné priateľstvá, ktoré prežijú aj keď tanec"odíde"... Michal Golas Tanečné štúdio Divas pozýva aj vás všetkých, ktorí sa radi hýbete a máte radi hudbu Nachádza sa na neďaleko našej školy, Ul.kpt.Nálepku 10. Ste srdečne vítaní! Debi K. a Viki G. 11
S PANI UČITEĽKOU EVOU CIGLIANOVOU Ako dlho pôsobíte na našej škole? Je to vaša prvá škola, na ktorej pôsobíte ako učiteľka? Pôsobím tu dlho, od roku 1988, odkedy je naša škola školou. Predtým som učila na dvoch školách: rok a polovicu školského roka na základnej škole v Krčave, a potom rok a pol na siedmej základnej škole na ulici Krymskej tu v Michalovciach. Vždy ste chceli byť učiteľkou? Áno, vždy som chcela byť učiteľkou, aj predmety, ktoré som chcela učiť som mala vždy vybraté, čiže matematika, fyzika a prípadne chémia. Prečo ste si vybrali práve matematiku? Lebo matematika je logická, netreba sa veľa učiť a stačí len pochopiť a potom to ide. Čo znamená titul pred vašim menom RNDr? Doktor prírodných vied. VETRÁK Akou žiačkou ste boli? Bola som dobrou žiačkou, mala som jednotky, sem tam nejakú dvojku . Na strednej tak isto , prospievala som s vyznamenaním, ale nebola som bifľoška, nemala som samé jednotky. Ktorý predmetste v škole maliradi, a ktorý ,naopak, nie? Rada som mala matematiku, fyziku a chémiu. Nemala som rada telesnú výchovu, nevedela som skákaťcez kozu. Ako ste sa dostali do funkcie vykonávania výchovnej poradkyne a koľko rokov ste v nej pôsobili? Výchovnú poradkyňu som začala robiť na siedmej základnej škole, pretože som nastúpila po kolegyni na materskej dovolenke. Vtedy som ja prebrala výchovné poradenstvo, v podstate som sa v tom našla. Takže keď som nastúpila tu, na nové pôsobisko, tak som sa pánovi riaditeľovi rovno ponúkla, že by som to chcela robiť. Robila som to na tejto škole od začiatku tri roky, potom som bola zástupkyňou školy, potom keď už som nebola zástupkyňou tak som znovu robila výchovnú poradkyňu, ale tento rok ňou už nie som. 12
Je dôležité žiťtakým spôsobom, aby pri našom narodení boli všetci okolo nás šťastní a aby sme počas svojho odchodu nezanechali viac tých, ktorí sa tešia. Na čo v súvislostis našou školou nikdy nezabudnete? Keď sme začínali, bola som organizátorkou súťaže ,,Najlepší z osmičky” To vlastne vyučujúci jednotlivých predmetov vytvorili nejaké otázky plus boli nejaké zábavné otázky, stretli sme sa potom tak raz za mesiac v telocvični, kde boli súťažné družstvá za triedu. Potom niektorá trieda vyhrala. Prezradíte nám niečo z vášho súkromia? Bývam tam, kde som od mala vyrastala, v rodnom dome. Na základnú školu som chodila v Zalužiciach, na strednú na Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach, na vysokú školu na prírodovedeckú fakultu univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a potom som učila. Deti nemám, takže žijem tak samostatne. Top 5 pani učiteľky: Farba: Modrá Spevák alebo skupina: Pop, na čom som vyrastala keď som bola malá: Elán, Gombitová, Kniha: Sedem návykov vedúcich osobností od Stephena Coveyho Jedlo: čokoľvek, čo mi dajú jesť, to zjem. Aké máte záľuby? Rada pečiem, rada pracujem v záhrade. Knihy momentálne nečítam, takže na to sa chystám, keď budem na dôchodku, teraz nemám čas. Niekedy som štrikovala, ale teraz už nie. Máte nejakého domáceho miláčika? Momentálne mám troch psov, dvoch starých a jedno šteňa. Volajú sa : Ares, Bella, Zoja. Obľúbený výrok: Komentár p.uč. k tejto fotke: vtipný zážitok zo školy. Žiaci ma prosili, aby sme nepísali písomku z matematiky. Moja odpoveď bola: jedine, že ráno budem mať raňajky na stole. Žiaci sa posnažili – ráno som mala na stole praženicu, stôl ako vidieť na fotografii prestretý. Nakoniec žiaci v 6.b v júni 1996 písomku nepísali. Dnes je to science laboratory. Ďakujeme za rozhovor. Foto:súkromný archív p.uč. 13
TÝŽDEŇ SKNIHOU: DEŇ V KOŽI LITERÁRNEHO HRDINU Dajte mi izbu, ktorej každý kút je venovaný knihe. -Robert Southey Každoročne v mesiaci marec chystáme rôzne aktivity, ktoré sa týkajú kníh, literárnych postáv, knižných myšlienok a čítania všeobecne. Aj tento rok sme vymysleli zaujímavé veci. Pod vedením p.uč. Papačovej, Čuchranovej a Verčimákovej si triedy pripravili rôzne aktivity. Jednou z nich bol Deň v koži obľúbenej literárnej postavy. Chodby školy sa v tento deň zaplnili postavami z rozprávok, povestí, fantasy príbehov, mýtov. Namiesto žiakov či učiteľov ste tak mohli na chodbe školy bežne stretnúť Hájnikovu ženu, Annu Shirleyovú, Toma Sawyera, Harryho Pottera, Alžbetu Báthoryovú, ale aj myšku Minnie, včielku Maju, tri prasiatka,... V minulom čísle sme písali o hodine detektívnej literatúry v 8.C. Aj žiaci 5.A triedy si pripravili hodinu, venovali ju rozprávkam. Celá trieda sa obliekla tematicky - Snehulienka a sedem trpaslíkov. V kostýmoch potom zahrali aj rozprávku mladším spolužiakom. Učíme netradične 14
15
HARRY POTTER Trieda 5.A sa rozhodla, že sa všetci oblečú tematicky do jednej rozprávky a aby nápad dotiahli do konca, zahrali potom mladším spolužiakom časť rozprávky a pripravili pre nich aj rôzne zaujímavé aktivity. 7 TRPASLÍKOV A SNEHULIENKA bol jednoznačne top témou, nielen čo sa týka oblečenia žiakov, ale aj prezentácie knihy a aktivít Učíme netradične 16
literárne postavy V triedach ste mohli stretnúť zvieratká z rozprávok, postavy z povestí, krimi príbehov. Skúste hádať mená literárnych postáv na foto! Musíme povedať, že kostýmy našim pani učiteľkám veľmi pristali. Pokojne by takto mohli vyučovať aj po celý školský rok. 17
Stromy vzácnych myšlienok Ďalšia literárna aktivita Keďže sme knihám venovali jeden celý týždeň, na túto aktivitu sme sa už vopred dôkladne pripravovali. Každá trieda si vyrobila vlastný strom. Mohli si ho vyrobiť z čohokoľvek, dokonca využiť aj kvet v tvare stromčeka. Potom každý žiak naň zavesil alebo nalepil myšlienku z knihy, ktorú čítal a ktorá ho zaujala. Cieľom bolo podeliť sa o vzácne myšlienky autorov. Stromy zostali v triedach, aby obohatili naše myšlienky. D.Sokolská Učíme netradične 18
Čarovné predmety z rozprávok Kto by nechcel mať doma čarovný prútik, prsteň, lietajúci koberec ? Aspoň takto sme sa pokúsili vyrobiť niečo, čo pripomínalo danú rozprávku Hansa Christiana Andersena a Roalda Dahla. V.Gaľová Spoločenská hra na tému rozprávky o lietajúcom kufri. Jeden kufor priletel aj k nám do triedy Bažant ako z knihy Danny majster sveta Sny od kamoša obra 19
Deň Zeme Výučbe environmentálnej výchovy sa venujeme v každom vyučovacom predmete a robíme aj rôzne aktivity, súťaže. Jednou z akcií bol Deň Zeme, kedy sa žiaci prvého stupňa obliekli ako Indiáni. To preto, že indiáni mali veľmi radi prírodu: zvieratá, rastliny a všetko, čo sa v nej nachádza. Obdivovali ju a chránili. A to by sme chceli aj my, preto sa od nich učíme. Učíme netradične M.Dzurjová 20
Noc v múzeu Žiaci 3.A a 3.B si piatkový večer a noc užívali v Zemplínskom múzeu. A teda, bola to poriadne netradičná prespávačka. Žiaci sa najskôr rozdelili do štyroch skupín, každá skupina dostala šatku žltej, zelenej, červenej alebo modrej farby. A noc sa mohla začať. Každá skupinka sa s pracovníkom múzea a p. učiteľkov vydali na cestu, ktorú nám zviditeľňovala iba baterka. Žiaci v skupinkách najprv riešili mozgolamy, pri ktorých získavali body. Po vyriešení mozgolamu si mohli prečítať indíciu, ktorá ich usmerňovala v ďalšej ceste. Počas cesty sme išli po prúde rieky, drevenou cestou, dostali sme sa na hostinu šiestich zelených a jedného červeného až k mape, ktorá nám ukázala cestu späť k naším spacákom. Nasledovalo ščítavanie bodov, skupina s najvyšším počtom bodov získala drobnú odmenu a tiež všetci účastníci brožúrku ako pamiatku na múzeum. Pred spaním sme si hovorili zážitky z nášho spoločného večera. Noc bola krátka a rozhovor zo spoločného večera a noci v Zemplínskom múzeu pokračoval ďalej, až kým neprišli rodičia. V.Nemjo 20
ŠPORTOVÁ VÝZVA ŽI A CK A Súťaže sa zúčastnil celý druhý stupeň vrátane pracovitých piatakov, ktorí všetkým úspešne dokázali, že sú hodní druhého stupňa! Všetci súťažiaci šli za jediným - získať titul najlepšej triedy v škole. Nakoniec sa to podarilo triede 7.A, ktorej šikovní žiaci do tejto súťaže dali naozaj všetko! Počas prestávok sa mohli diváci prizerať, ako to súťažiacim ide. Podľa údajných svedkov sa vraví, že žiaci chodili povzbudzovať spolužiakov aj počas hodín! UČÍME NETRADIČNE 22
ŽIACI VS. UČITELIA Dňa 7.6.2023 sa v našejškole uskutočnila špeciálna akcia - volejbalový turnaj. Pravidlá boli jednoduché; na oboch stranách boli šiesti hráči, ktorísi medzisebou podávali žltomodrú loptu. Od ostatných turnajov sa však líšil jedným - v hre neboli len študenti, ale aj učitelia. V tento deň si preto niekoľko šťastných žiakov mohlo zahrať s učiteľmi, ktorých doteraz stretávali len na predmetoch, ktoré nevyžadovali žiadny pohyb. Medzi nimi sa objavila pani učiteľka Vargová, pani učiteľka Čuchranová či sám pán riaditeľ, ktorý bol samozrejme špeciálnym a hlavne neočakávaným hosťom. Učitelia (ale aj žiaci) ukázali v tejto akcii ich najlepšie výkony a sme si viac než istí, že si to obe strany naozaj užili. Žiaci, ktorí mali na starosť stav tohto napínavého turnaja nám prezradili, že aj napriek odhodlanosti a vysokému výkonu si titul víťazov domov odniesli učitelia. Všetkým zúčastneným veľmi ďakujeme a veríme, že si to aj na budúci rok zopakujete v rovnako hojnom počte. Ktovie, či budú učitelia stále vo vedení! VOLEJBALOVÝ TURNAJ Učíme netradične Z.Siranková, Z.Nováková 23
návšteva u pani prezidentky V jednu júnovú stredu o 22.13 hod., kedy zvyčajne už tretiaci spia, sa tentokrát treida 3.A vybrala na cestu nočným vlakom do Bratislavy. Išli totiž na stretnutie s pani prezidentkou, ktorá ich pozvala do prezidentského paláca. Stretnutie malo byť poďakovaním za nomináciu v ankete Detský čin roka. Pozvanie tretiakov potešilo a takmer celá trieda sa vybrala na výlet. Skoro ráno o 5.3O už brázdili ulice Bratislavy. Najprv šli na raňajky na ZŠ Mudroňova a potom už ich kroky viedli budove parlamentu, do záhrad bratislavského hradu, starým mestom...až nakoniec došlo aj k vytúženému stretnutiu s pani prezidentkou. Bolo to nezabudnuteľné stretnutie, na ktoré určite nikdy nezabudnú. 3.A a p.uč. Padová Osmička na cestách 24
VEĽKÉ DOBRODRUŽSTVO VO VA VLAKU A V BRATISLAVE 25
s Michalom Golasom Veteráni našejškoly Kam viedli vaše kroky po skončení ZŠ? Po skončení základnej školy som zamieril na strednú odbornú školu v Michalovciach. Uvedomil som si však, že mojou vášňou je tanec a po maturitnom ročníku som sa rozhodol pre štúdium na konzervatóriu v odbore tanec. Prečo práve tanecste si vybrali ako životný cieľ? Ako som spomínal, tanecje mojou vášňou. Tanec doslova pohltil môj život. K tancu som sa dostal už ako šesťročný na základnej umeleckej škole. Už od mala som mal rád publikum, ktoré som bavil vtipnými scénkami a tančekmi. Tanec vždy bol pre mňa prirodzený, súčasť mňa. Prečo ste nezostali na ZUŠ ako učiteľ tanca , ale založiliste si vlastnú tanečnú školu? Cítil som, že chcem vytvoriť niečo vlastné, vlastnú školu tanca, ktorá prinesie pre mesto a okolie nový koncept. Práve, keď som pracoval na ZUŠ, tak vznikla tanečná skupina Divas (2016). Postupne zo skupiny vzniklo Tanečné štúdio Divas, ktoré už od roku 2020 sídli v Michalovciach v susedstve s našou Osmičkou. Doposiaľ sme získali mnoho trofejí, medailí a ocenení. Ktorý štýl tanca máte najradšej/obľubujete? Jednoznačne moderný tanec, ktorý aj vyučujem. Nakoľko je tak rozsiahly a špecifický. Páči sa mi jeho rôznorodosť. S moderným tancom sa v našom meste môžete stretnúť prostredníctvom podujatie DvS dance day, ktoré organizujem. Toto podujatie ponúka rôzne moderné formácie a zaujímavých hostí. Je niektorý druh tanca/štýl, ktorý vyslovene neznášate? Prečo? Asi žiaden, no neobľubujem spoločenský tanec. Každého baví niečo viac a niečo menej. Ktorý tanecje podľa Vás najťažší? Klasický tanec, alebo balet. Balet považujem za najnáročnejší štýl tanca, pretože tanečník musí striktne dodržiavať techniku, klásť dôraz na úplnú presnosť a eleganciu pohybu. 26
Prijali by ste miesto porotcu v Lets dance? Čo si myslíte o takýchto súťažiach? Lets dance je super projekt, ako ukázať širokej verejnosti rôzne podoby moderného tanca. Istým spôsobom edukuje verejnosť a prináša nám nové obzory. Nie je mojím snom sa stať porotcom, skôr by som chcel byť „v pozadí“ tejto show. Napríklad ako choreograf, tanečník. Akým ste boli žiakom? Viete, že si len matne pamätám? Ale myslím, že dobrým. V známkach som popravde nevynikal, na vysvedčení padli aj nejaké trojky, ale vynikalsom v predmetoch, ktoré ma bavili. Kto bol Vaším tr. učiteľom/učiteľkou? Pani učiteľka Berešová, ktorá učístále na našej Osmičke. Na ktorého z učiteľov spomínate doteraz a prečo ? Na svoju triednu učiteľku mám zaručene najviacspomienok. Mám rád jej humor,spomínam si, že som v deviatom ročníku dostal diplom za ,,skoré príchody do školy“. Každopádne ďakujem každému učiteľovi, ktorý ma viedol, formoval a rozvíjal vo mne umelecký talent. Máte nejaký vtipný zážitok zo školy ? Bolo ich určite veľa, no nespomínam si na konkrétny zážitok. Jedno viem, že sme boli super kolektív, ktorý držal vždy spolu. Aké sú vaše plány do budúcna? Mojou víziou do budúcna je, aby tanečné štúdio Divas napredovalo a stalo sa nositeľom kvality v oblasti tanca, prepojením s rôznymi druhmi umenia. Svoju budúcnosť vidím v zahraničí, no svoje posolstvo tu chcem prenechať pre každého, kto tanec miluje rovnako ako ja. Text: V.Gaľová, D.Krajnikovcová, foto: archív M.G. 27
Tip na knihu Pre mladších čitateľov Pre starších čitateľov ,,Koho by stechcelistretnúť, ak by stesa mohli vrátiť v čase?" Kým vychladne káva Funiculi Funicula je malá, naoko obyčajná kaviareň v Tokyu. Avšak táto kaviareň je viac výnimočná než sa zdá, dokáže vás vrátiť v čase. Má to však viacero háčikov: Aby ste sa vrátili do minulosti, musíte sedieť na jednom mieste a nepohnúť sa z neho, môžete stretnúťiba ľudí, ktorí kaviareň navštívili, váš pobyt v minulosti nikdy nezmení prítomnosť. Je tu však ešte jedno pravidlo, váš čas v minulosti sa začína naliatím kávy a končí vtedy, keď ju vypijete. Kávu nemôžete za žiadnu cenu nechať vychladnúť. Tieto pravidlá sa zdajú byť odpudzujúce, napriek tomu postavy tejto knihy majú dôvod, prečo minulosť navštíviť...Pridáte sa? Zoznámte sa, prosím, s nechutným, zlým človekom pánom Gumom. Je to strašne protivný starec, čo nenávidí deti, zvieratá a kukuricu. Táto kniha je celá o ňom, o zlostnej víle, ktorá býva v jeho vani, o psovi Džekym, o dievčatku Polly, o smradľavom mäsiarovi Vilovi Viliamovi III., ale aj s ďalšími obyvateľmi čudného mestečka s ešte čudnejším názvom Spitá Lehota. Môžete s nimi zažiť neuveriteľné dobrodružstvá a pokúsiť sa poraziť zlo, ktoré chce ovládnuť celé mestečko. Zábavné? Myslíte? Varujeme vás!! A kniha má aj ďalšie pokračovania! Je prudko návyková! 28
BÚTĽAVKA Určite viacerí z vás máte kamaráta alebo kamarátku, ktorej rodičia už nie sú viac spolu, alebo práve vy ste ten, ktorý si rozdelením rodičov momentálne prechádza. Rozchod alebo rozvod rodičov nie je príjemná vec. Naruší nielen v rodinu, ale aj tvoju psychickú pohodu, zdravie. Dôvodov, prečo sa tvoji rodičia rozišli, môže byť nespočetne veľa, ale vždy si pamätaj, že to nie je tvoja vina - je to záležitosťlen a len medzi rodičmi. Keď sa tvoji rodičia rozhodnú pre toto riešenie, pamätaj, že sa rozhodli oni, ako najlepšie vedeli. Každý človek je iný a nie každý si s každým vždy "sadne", aj keď to tak na prvý pohľad môže vyzerať.Niekedy to trvá aj dlhšíčas, kým si dvaja ľudia uvedomia, že sa k sebe jednoducho nehodia. Ako teda zvládnuťrozchod? Ako zvládnuť rozchod rodičov alebo ako zapadnúť do novej rodiny Snaž sa rozprávať o tvojich pocitoch a problémoch s osobou, ktorej veríš. Pokojne to môže byť aj jeden z tvojich rodičov. Pokús sa porozprávať s rodičmi, prečo sa rozchádzajú, pomôže ti to pochopiť situáciu. Pokiaľ sa však bojíš reakcie rodiča, neváhaj kontaktovať blízku osobu, učiteľa, poprípade školského psychológa. Rob veci, ktoré ťa napĺňajú a vieš sa nimi na chvíľu odreagovať od momentálnejsituácie. AKO ZAPADNÚŤ DO NOVEJ RODINY Môže sa stať, že tvoj otec alebo mama si po rozchode nájdu nového/novú partnera/partnerku. Pre teba to bude úplne cudzia osoba a možno bude mať tiež dieťa. Pokús sa novej partnerke/novému partnerovi dať šancu a zblížiť sa s ním/ňou. Trávte spolu čas a rozprávajte sa. Avšak niekedy sa stáva, že nový partner/nová partnerka tvojho rodiča sa ti nebude veľmi pozdávať. V žiadnom prípade sa nesnaž s danou osobou vyvolať problém, pokúste sa s ňou fungovať a akceptujte ju takú, aká je. Ak nová partnerka/nový partner tvojho rodiča má dieťa, tak sa s ním taktiež pokúste zblížiť. Ak je vo vašom veku, tak sa s ním rozprávajte a komunikujte ako s každým iným rovesníkom. To dieťa má pravdepodobne podobnú minulosť ako ty a tiež to môže byť pre neho/ňu ťažké. Z.Siranková, Z.Nováková 29
Jahoda obyčajná alebo Fragaria Vesca, je trváca bylinka, ktorá má jemno chlpaté listy a biele kvety. V prírode ju vieme nájsť v lesoch, ale my túto rastlinku pestujeme v záhradách alebo dokonca aj na balkónoch. Mnohí z nás sa tešia na leto práve kvôli tejto rastlinke, je sladká, chutná a nikdy nesklame. Okrem dobrej chuti tiež obsahuje veľa vitamínov, napr. vitamín C, ktorý je dôležitý na podporu imunitného systému. Taktiež obsahuje vitamín A, ktorý je dôležitý pre rast a posilňuje kosti. Jahoda napríklad znižuje aj krvný tlak alebo pomáha pri hnačke. Často na liečenie rôznych chorôb používame jahodové listy . Čaj z jahodových listov je výborný nápoj pre tých, ktorí trpia nervozitou alebo chudokrvnosťou. Lieči aj všelijaké žalúdočné problémy a má priaznivé účinky pri chorobách močových ciest. Keďže jahoda obsahuje celý rad vitamínov, bola by škoda nepripraviť si z nej chutné dobroty. Napríklad smotanovo-jahodovú tortu, bublaninu s jahodami alebo jahodový džem. V lete nám na osvieženie dobre padne aj jahodová limonáda alebo jahodový sirup. Jahoda je skvelé osviežujúce sezónne ovocie, z ktorého môžeme pripraviť nespočetne veľa maškŕt! Jahoda Lek(v)áreň T.Gnoriková 31
NAŠA TVORBA
Za horami, za dolami, kde vlci zavýjali a každý strom rozprával svoj vlastný príbeh, stojí nie tak celkom obyčajný les. Nuž a ten nie tak obyčajný les tam nebol stále. Dnes by som vám rada porozprávala, akou magickou náhodou sa tam vyskytol. Miesto tohto lesa, no vtedy ešte len čistinky, bolo vždy špeciálne. Nebolo to špeciálne pre všetkých, ale pre pár vlčích mláďat bolo toto miesto skrátka súdené. Vlk a vlčica. Dvaja malí, rozkošní a hraví tvorovia. Títo koľko vecí dokázali vyviesť! Stále sa dokázali dostať do problémov. Možno to aj bolo tým, že pochádzali z dvoch odlišných svoriek, a to je už menší problém sám o sebe. Každý deň sa stretávali na tej istej čistinke. Ich hlasný smiech stále rozžiaril ticho toho miesta. Raz sa zatúlali trošku ďalej od ich tradičného miesta. Ani si to nestihli všimnúť a pokračovali so svojou hrou na schovávačku. Maličký vlk sa skryl do neďalekých kríkov a pomyslel si, ako dobre spravil. No čo čert nechcel, zobudil sovu, ktorá veľmi náladu na hranie nemala. Tá mu dala! Vlčica sa len smiala v pozadí a dúfala, že si ju nevšimnú. Ale však dostala aj ona svoje. Tak sa smiala, až sa skotúľala dole do tŕnistých kríkov. Ten deň bol pre nich nezabudnuteľnou a bolestivou spomienkou. Dlho potom ešte mali škrabance. Jeden od sovieho zobáčika, a druhá od konárikov kríka. To vysvetľovanie, čo museli spraviť pred svorkou, bol zas iný príbeh. Povedzme si ,že škrabance neboli len od sovy a kríkov. Dni išli za sebou a ich priateľstvo sa každým dňom upevňovalo viacej, a viacej...a z dvoch malých vlčích mláďatiek vyrástli dva nádherné dospelé vlky. Aj po tých dlhých rokoch zostali spolu ako najlepší priatelia. Spomienky im zostali a stále sa stretávali na tom istom mieste. No pár vecí sa zmenilo: povinností bolo veľa a rodina sa im zakázala stretávať. Oni sa nevzdali. Keď dakoho máte radi, tak spravíte pre neho prvé aj posledné. Stretávali sa potajme. Chvíľu im to aj vydržalo, ale po krátkom čase sa prišlo na to, že nájsť dokonalú rovnováhu medzi povinnosťami a priateľstvom je ťažké. Ale nie to bolo to, čo toto priateľstvo plné nádejí rozdelilo. Prišlo sa im na to. No sľúbili si, že vtedy, keď sa všetko upokojí, tak budú môcť byť už konečne spolu. Čo je na čase strávenom s priateľom také silné? S ním môžete ukázaťsvoje pravé ja, nemusíte sa pretvarovať... A práve títo dvaja keď bolispolu, všetky povinnosti a strach boli zabudnuté, konečne mohli byť tými hravými vlkmi, čo sú. Deň s nocou sa obmieňali a oni stále neprestali veriť. Robili všetko pre to, aby neporušili ich sľub a každým dňom sa blížili k jeho splneniu. Mladosť netrvá naveky a nielen ľudia starnú, z mladého vlka a vlčice sa stali starí a slabí vlci. Sľub mali ešte stále na pamäti a boli len deň od splnenia si svojho dlhodobého a tak dlho snívaného sna. Prišiel ten deň. Deň, ktorý bol tak dlho očakávaný. Stretli sa na kopci a pomaly sa začali zase spoznávať. Netrvalo dlho a už sa bavili ako za mlada. A večer, keď sa deň chýlil ku koncu, si ľahli. Ich unavené oči mohli už konečne spať v pokoji. Dve nádherné, no životom unavené klbká huňatej srsti sa k sebe pritúlili a zaspali. Na mieste, kde zaspali, stojí dnes Strom Vlčích hôr. Ich nádej a láska k sebe dala tomuto stromu aj prezývku Strom nádeje. Tento jeden strom dokázal vybudovať jeden nádherný les. Chcela by som poukázať na to, ako sila priateľstva dokáže všetko, len treba veriť! Netreba sa nikdy vzdávať vašich snov, ale veriť... Strom nádeje Laura Kamila Kováčová 7.C Naša tvorba 33
Ľudia hovoria, že raz dávno vo Vlčích horách pri okraji lesa žila chudobná rodinka. Mali už dve deti a čakali ďalšie, dievčatko. No keďže si nemohli dovoliť viac jedla, vecí aj oblečenia, rozhodli sa, že keď sa dievčatko narodí, tak ho odnesú do hory. Aj keď si mysleli, že má malú šancu na prežitie, nemali na výber. A tak sa aj stalo. Len čo sa dievčatko narodilo, otec ju zabalil do perinky a odniesol so slzami v očiach do hory. Tam ju uložil k pníčku a povedal: „Nemôžeme si ťa dovoliť vychovať, v nebi ti bude lepšie.“ Poslednýkrát ju pobozkal, pozrel na ňu a utekal, aby ho neprekvapili vlci. Po návrate domov našiel rodinu so slzami v očiach. Otec ich utešoval, že v nebi bude sestričke určite lepšie. Sám si tiež utrelslzy, objal zoslabnutú manželku aj deti a spolu smútili. Zatiaľ v lese nič netušiace malinké dievčatko spinkalo. Veď sa už aj zotmelo. Prišla noc. A prebudilo sa úplne v nevhodnom čase. Začalo plakať presne vtedy, keď okolo prechádzala vlčia svorka. Vlci započuli plač. Rozbehli sa za hlasom. Boli už hladní a prišlo im to vhod. Vodca svorky pristúpil k bábätku. Zavrčal, priblížil ňufák k tváričke dieťatka. Vtedy bábätko zamrnčalo, otvorilo očká, usmialo sa na vlka a bielou ručičkou mu pohladilo studený ňufák. Vtedy vlk akoby sa premenil na sochu. Zrazu niečo cítil. Nie, nebol to hlad. Cítil malú dušičku, ktorá zasiahla kúsok vlka. Sadolsi a dívalsa na uzlíček s dieťatkom. Nechápal, čo sa to s ním deje. Svorka nerozumela, prečo vodca nezjedol korisť. Dievčatko zatvorilo očká. Vodca svorky zodvihol hlavu , pozrel sa na mesiac a začal zavýjať. Tým oznamoval, že majú nového člena vo svorke. Lúč mesačného svitu sa spustil dole pomedzi koruny stromov a ako meč zasiahol vlka i dieťa. Znamenie. Teraz je už napoly vlk. V mesačnej žiare prichádzal vlk za vlkom, aby sa na nového člena svorky pozreli. Dievčatko tichučko spalo. Vodca svorky schytil perinku do zubov a celá svorka sa pobrala hlbšie do lesa. Tam si vodca ľahol, aby bábätko zahrial a spali obaja až do rána. S prvými lúčmi slnka bolo počuť aj plač dieťaťa v lese. Celá svorka bola na nohách. Nerozumeli, prečo dieťatko kričí. Bolo nepokojné,snažilisa ho utíšiť. „Asi bude hladné, aj naše vlčie mláďatá dávajú najavo, keď sú hladné,“ pomyslel si vodca. Bol múdry a rozvážny, preto sa aj stal vodcom. Najprv jej doniesol mŕtveho zajaca. Dieťatko neprestávalo plakať. Tak mu zišlo na um, že ich mláďatá predsa tiež najprv cicajú mlieko. Odniesol dieťatko k vlčej samici, tá pochopila hneď, čo má robiť, nakŕmila ju svojím mliekom. Dieťatko dopilo a zaspalo. Vodca dal vlkom pokyn, aby vykopali jamu, vystlali ju lístím a suchou trávou. Uložil do nej dieťatko a ľaholsi k nemu. Svorka sa čudovala. Vodcu nevideli tak citlivého. Väčšinou to bol drsný, hoci rozvážny vlk. Kým vlci spali, v dedine rodina dievčatka vstávala. Prvý otecko, hneď išiel prebudiť mamičku. Chcel jej nachystať jedlo, aby zosilnela po pôrode. No mamička sa nehýbala. Pochopil a oči sa mu zaliali slzami. Od žiaľu zomrela.Niekoľko dní potom vystrojili pohreb a otecko zostals deťmisám. Vlčia svorka sa niekoľko týždňov o dieťatko starala, kŕmila ho, čistila ho, nosili mu šišky z lesa na hranie. Jedného dňa sa vybral otecko s deťmi do lesa, aby sa trochu pri prechádzke rozveselili. V diaľke akoby započul detský smiech, potom plač. Spustilo to v ňom spomienky na dieťatko, ktoré tu neďaleko zanechal...„Deti, poďte, musíme sa už vrátiť, je obed.“ Radšej sa vrátils deťmi domov. Aj keď sa tváril, že sa nič nestalo, neustále musel myslieť na ten plač v lese. Hneď si však povedal, že stým musí prestať a radšej nech myslí na deti. Ubehol rok. Z bábätka v lese sa stalo dieťatko, ktoré sa už stavalo na nohy a pokúšalo sa už aj povedať nejaké slovo.Hralo sa so šiškami a konárikmi, vlci ho nosili na chrbte. Naozajstná rodina 34
Dali mu aj meno: Wolfi. Postavili mu malý prístrešok z palíc a lístia, spalo na posteli z mäkkého voňavého sena a trávy. Wolfi bola šikovná, postupne spoznávala lesný svet Vlčích hôr. Bola hravá, chcela vyliezť hore na staré košaté stromy, no ešte sa jej to nedarilo. Schovávala sa vlkom, tí ju hľadali a ona sa zabávala. Rástla rýchlo, les už poznala veľmi dobre a nikdy sa v ňom nestratila. Už dávno vedela vyliezť na stromy. Poznala vlčie zákony, dodržiavala pravidlá prírody. Vedela, ktoré bobule a bylinky sú chutné a plné zdravia a poznala tie, ktoré jesť nesmela, lebo by jej mohli ublížiť. Raz pri zbere bobuliek zašla priďaleko. Opustila vlčie územie. Pozabudla, že jej hrozí nebezpečenstvo. Z kríkov sa vynoril medveď, ktorého nahnevalo, že mu niekto kradne jedlo. Wolfi sa najprv zľakla, ale vychovali ju vlci, takže vedela, čo má robiť. Vyliezla na strom a skočila medveďovi na hlavu skôr, než sa stihol spamätať. Potom mu nohou zasiahla papuľu, skočila na zem a ušla. Poučila sa, že musí byť opatrná, lebo v lese nie sú len oni. A veru, v lese žijú rôzne zvieratá, ale do lesov chodievajú aj ľudia. Drevorubači, hubári aj pocestní, ktorí prechádzajú okolo. A postupne sa začalo hovoriť, že v lese videli dievčatko v spoločnosti vlkov. Dozvedel sa o tom aj otecko. Najprv rečiam neveril, no spomenul si na plač, ktorý vtedy počul. Čo ak to nebolo len zdanie, ale jeho dcérka prežila? Wolfi tiež objavila, že okrem lesa neďaleko žijú ľudia v dedine. Pokúsila sa tam ísť a preskúmať ju. Zatiaľ poznala len svoj lesný domov. Nevidela, ako žijú ľudia. Lenže ktosi ju zazrel. Otrhanú, v šatách, ktoré jej z dediny kedysi doniesli vlci, vlasy strapaté, tvár neumytá... Ľudia si vraveli, že také niečo nemôže byť v poriadku. Tá dievčina musí byť čarodejnica! Kto by dokázal prežiť v lese medzi vlkmi? Musí mať nejaké čarovné schopnosti! A čo ak im chce ublížiť? Načo také čudo vôbec žije? Pre istotu by sme ju mali zabiť! Toto si povedali a naháňali úbohú Wolfi vidlami a hnali ju z dediny. Bežala z posledných síl, kým ju neobjalo náručie Vlčích hôr. Tu sa cítila v bezpečí. Kým ľudia sa báli strašidelných tieňov lesa, ona sa tešila šumeniu lístia stromov, stromy pokyvkávali hlavami a hladkali ju svojimi listami ako dlane rodičov. Vlci boli jedinou rodinou, ktorú Wolfi poznala. Dozvedeli sa, čo sa jej stalo v dedine a pochopili, že ľudia už o nich vedia. Vedia aj o ich dievčatku a nedajú im pokoj, kým ich nezabijú. Musia niečo urobiť. Staručký sivý vodca svorky rozhodol. Po zotmení sa vybrali preč. Ďaleko. Čo najďalej. Od ľudí, ktoré nechalisvoje mláďa napospasim. Od ľudí, ktorí nepátrali po rodine, aj keď vedeli, že niekde v lese stále je. Od takých ľudí, ktorí namiesto pomoci dievčine ju chceli zabiťlen preto, že vyzerala inak ako oni. Odvtedy Wolfi nikto nikdy nevidel. Len mesiac pozerá na všetko a vidí v svojom svetle siluetu starého vlka a dievčatka, ako nerozlučne sedia spolu pri ohni a spomínajú na svoj domov. Nikdy naň nezabudnú. Bolo im tam najlepšie. Také múdre stromy,čisté studničky a mäkučký mach nenájdu už nikde. Teraz sú inde. Ale miesto, to sa nikdy nedozvieme. Vraj našli les, ktorý ľudské oko neuvidí. A Vlčie hory spustli. Tamarka Bodnárová, 5,B 35
hor a sopka les Stromy, rastliny, kamene zver príroda jelene diviaky srnce hmyz prales jašterice obojživelníky žaby fúzač kliešť voda tráva dážď slnko sneh kríky hlina ťažba dreva nerasty človek chaty krmelce potoky rúbane turistika lov poľovníctvo psy vlky vtáky medvede sovy krkavce sojky bažanty jastraby cesty dediny papraď kyslík vzduch 50 slov o Vihorlate Jakub Mackulin 7.A 36
Niektorí ľudia túto časť dňa možno nemajú radi, no pre mňa je to už každodenná “zábava”.Rána v autobuse. Najhoršie sú prípravy. Nikdy nič nestíham, no keď sa napokon vyteperím z domu, ide sa na autobusovú zastávku. Alebo by som skôr mala povedať, že sa idem postaviť ku kovovej tyčke pri ceste. Počas cesty mám samozrejme aj nejaké svoje rituály. Keď namiesto budíka svojich rodičov počujem o 6:30 ráno, že sused štartuje auto, znamená to, že dnessa on ani jeho sestra na autobuse nezvezú. Namiesto pouličného osvetlenia mi väčšinou na cestu svieti svetlo z domu na vedľajšej ulici. To znamená, že pri kovovej tyčke uvidím aj kamošku Sofiu. Po nekonečne dlhom čakaní sa konečne dostaví tá stará rachotina, ktorá miestami vyzerá ako konzerva preplnená sardinkami. Pýtam si lístok. Sadám si. Konečne. Keď si napokon nájdem voľné miesto a myslím si, že to už nemôže byť horšie, niečo sa musí pokaziť. Slúchadlá. A tak som nútená vypočuť si nechcené rozhovory s nie veľmi slušným slovníkom alebo si pozrieť romantické kino: môj sused (keď stihne) a jeho frajerka,čo tiež teda nie je najpríjemnejší pohľad. Tak sa pozerám na cestujúcich, ktorí nastupujú. To je už teda zaujímavejšie. Prichádzajú všelijaké podivné kreatúry od výmyslu sveta. Konečne vystupujeme (zázrak) !!a ja s mojim “sprievodom” cestujúcich sa každý odoberáme vlastnou cestou a ja sa po tomto horore (bohužiaľ) konečne dostávam do (m)učiacej budovy-školy. Niekedy je to na porazenie, no iné ráno si už predstaviť ani neviem! Štvrtok večer, večer pred hodinou hudobnej teórie a gitary, býva asi jedným z tých najlepších večerov. Nie, naozaj, je to jeden z mojich obľúbených večerov, hlavne vtedy, keď si uvedomím, koľko toho mám na zajtrajšiu hodinu nacvičiť. Jasné, že sa nevenujem skladbám, ktorým sa venovať mám cez týždeň, veď načo? Vlastne, je to aj učiteľova chyba, keby nevyberal také nudné skladby, tak by som ajcvičila! Klasické štvrtkové večery prebiehajú asi takto: Sadnem si s motiváciou ísť hrať, rozohrám sa a konečne začnem nacvičovať to, čo mám. Neskôr nasleduje niekoľko nadávok, neskôr sem-tam nejaké buchnutie na gitaru, plač, uvedomenie si, že to do zajtra nestíham a musím si rýchlo vymyslieť nejakú výhovorku. Na ďalší deň, v piatok po škole si poviem, že sa poponáhľam,. nech znova nemeškám na hodinu teórie. Samozrejme, meškám. Vyrazím o desať minút pred začiatkom hodiny a mám pred sebou dobrých aspoň dvadsať minút cesty. Cestou sa minimálne trikrát potknem a aspoň raz ma zrazí auto. Dorazím o desať minút neskôr, zadýchaná a červená ako paradajka. Vstúpim do triedy ,,Dobrý deň” pozdravím sa. ,,Ahoj, Zojka! A... prečo si celá v čiernom? Niekto zomrel?” Mám sto chutí mu odpovedať ,,áno”, ale neurobím to. Ďalej nasleduje nekonečných tridsať minút sprostostí a informácii, ktoré nikdy nevyužijem. ,,Koľko krížikov má stupnica A dur?” spýta sa ma a ja odpoveď, pravdaže, neviem. Naposledy som sa pozerala do zošitu hudobnej teórie pred troma rokmi, a to ani nehovorím v akom zdevastovanom stave ten zošit je. ,,Neviem, asi tri?” tipnem a som prekvapená, keď povie: ,,Správne!”Hlavu mám už pomaly väčšiu ako teplovzdušný balón, keď konečne zahlási, že sa môžeme baliť. Z triedy vyjdem natešená, ako keby som vyhrala v lotérii. Po skončení tejto katastrofálnej hodiny nasleduje asi ešte katastrofálnejšia hodina, a tou je hra na gitare. Psychicky sa na túto hodinu pripravujem už asi tridsať minút pred jej začatím, a snažím sa vymyslieť nejakú geniálnu výhovorku, prečo som necvičila. Je ,,nemala som čas” dosť presvedčivá výhovorka? Pýtam sa samejseba. No nestíham nad tým rozmýšľať, hodina mi začína o dve minúty. Prvých pár minút prebieha v pohode, hráme len stupnice. No keď sa ma učiteľ spýta, čo sme hrali minulú hodinu, zaváham. ,,Nič, len sme robili technické cvičenia,” klamem. ,,Aha, no dobre, tak si vyberieme niečo nové.” Neverím, že zabudol!!! Aspoň som sa ako tak zachránila a nebola som vykarhaná. Pozerám sa na skladbu, čo vybral učiteľ a v duchu zaplačem ,,Bože, prečo vybral znova takú sprostosť?!” Zostávajúci čas tam už len sedím a hrám, čo je napísané v notách a v duchu nadávam.No keď konečne zahlási: ,,No dobre, Zoja, potrebujem ísť domov,” tak v duchu vyskakujem šťastím. Milujem hudbu, hudba je radosť, no len dovtedy, dokým neprídu hodiny na zuške, a hlavne hodiny hudobnej teórie. Rána (fejtón) hudba- moja vášeň (fejtón) -Tamarka Gnoriková. 8.C -Zoja SIranková. 8.C 37
V roku 1911 bol na vtedajšom Deákovom námestí postavený bankový palác Michalovskej obchodnej a úverovej banky. Dnes patrí ku klenotom architektúry Michaloviec. Budova bola postavená v klasicistickom štýle. Na prízemí v minulosti skoro vždy sídlila banka. Ostatné priestory, ktoré boli orientované do ulice, zaberali obchodníci a drobné prevádzky. Na poschodí sa nachádzali ambulancie, kancelárie právnikov a bytové priestory. Ako znakom pracovitosti a sporivosti mali na priečelí plastiky včiel, remeselníkov a hospodárov. Dnes v budove sídli Zemplínske osvetové stredisko. Nachádza sa tu ešte aj reštaurácia, redakcia regionálnych novín a ďalšie organizácie. V budove sa konajú aj mnohé zábavné akcie ako pre deti tak aj pre dospelých. Zemplín včera a dnes -Osvetové stredisko dnes Zemplínske osvetové stredisko V tejto rubrike vám tentokrát budeme predstavovať bodovy, ktoré poznáte tak, ako ich nepoznáte. Schválne, každý deň okolo nich prechádzate, ale poznáte ich minulosť: 38
Pôvodný objekt bol postavený v 19. storočí. Začiatkom 20. storočia v priestoroch na poschodí sídlila najstaršia michalovská banka, na prízemí bola krčma a rozličné obchodíky. Okolo roku 1912 lekárnik a bankár, jeden z najbohatších a najvplyvnejších Michalovčanov – Bartolomej Czibur – inicioval prestavbu tejto budovy v štýle uhorskej secesie. Objekt tak radikálne zmenil svoj vzhľad (miestne dobové noviny budovu nazývali „ozdobou Hlavnej ulice“). Po úpravách tu sídlili rozličné banky, od 50. rokov bola v objekte knižnica – dnes celý komplex slúži zdravotníctvu. To, že pôvodne išlo o bankovú budovu, potvrdzujú i architektonické prvky na priečelí – úľ na hlavnom štíte a reliéfy kováča a kosca medzi oknami.. Dom zdravia Zemplín včera a dnes Spracované podľa :web mesta Michalovce Laura Kamila Kováčová 39
1-Rád dovolenkuješ? a) samozrejme, každé 3 mesiace sa musím kompletne zregenerovať-3b b) ja som v podstate v prírode stále, bývam v hobbitej nore, medveď je môjsused-1b c) aj by som chcel, ale nechce sa mi vstať z postele-0b d) áno, v zime do hôr a v lete k moru-2b 2.-Aká je tvoja predstava o ideálnej dovolenke? a)súkromným lietadlom na súkromnom ostrove s ultra all inclusive službami -3b b) pod šírym nebom v dome na strome, jedlo samozber a zábava šach s medveďom-1b c) ja by som išiel kamkoľvek, ak by sa dalo bez námahy a pohybu - možno teleportom - 0 b d) nie je dôležité kam, ale s kým, hlavne srodinou - 2 b 3-Ako tráviščas na dovolenke? a) nechám sa rozmaznávať dobrým jedlom, masážami a filtrovanou vodou v biobazéne-3b b) okrem šachu s medveďom túry do okolia a večer gitara pri ohnislesnými obyvateľmi -1 b c) pustím si v telke zvuky mora, mama mi donesie letný koktejl a chytám bronz pri zdvihnutých žalúziách.-0b d) aktívnym oddychom,čiže spoznávam miestne pamiatky,športujem a večersa venujem rodine.-2b 4-Čo nesmie chýbať v tvojom kufri? a) môjšpeciálne vyrobený krém na báze plesnivca alpského-3b b) ja žiadnu batožinu nepotrebujem,stačí mi vreckový nožík a láska k prírode-1b c) mňa balí mama, opýtajte sa jej-0b d) dezinfekcia v podobe slivovice a to hlavné: rezne-2b Podliehaš dovolenkovému ošiaľu? Kvíz 40
18-14 bodov: Uber trochu! Dovolenka neznamená iba pobyt v luxusných rezortoch. Peniaze nerastú na stromoch ani v peňaženke tvojich rodičov. Užil by sisi ju aj v drevenejchate, pri ohníčku. 13-14 bodov: Rád oddychuješ. ale nepreháňaš to. Dôležitejšia je pre teba tvoja rodina. Raz za čas by si si mohol dopriať aj viacluxusu...Nebojsa rozmaznávaťsvoje telo. 9-6 bodov: Je chvályhodné, že žiješ v súlade s prírodou. Napriek tomu by si mohol lesným tvorom dopriať viac súkromia. Už to totiž preháňaš.Hrať karty s medveďom naozaj nie je bežné. Ani bezpečné! 5-0 bodov: Kúp si letenku do reality. Ty ani netušíš, čo je dovolenka, pretože netušíš, čo je práca, Ak to nezmeníš, tak tú dovolenku nikdy nezažiješ 5-Ako sa stravuješ počas dovolenky? a) jedlo mi navarí michelinský kuchár a prinesie mi ho priamo do izby - 3b b) bylinkami, lesné plody zbieram spolu so susedom medveďom, občas ma ponúkne rybou -1b c) mamka navarí, donesie aj odnesie - 0b d) švédske stoly, aby mamka oddýchla a každý si vyberie svoje - 2b 6- Ako vyzerá tvoj posledný dovolenkový deň? a)aby som neprepadol panike z návratu do reality, tak v posledný deň si už rezervujem ďalšiu -3b b) u mňa dovolenka nikdy nekončí, po návrate z práce/školy som opäť na dovolenke - 1b c) revem, stresujem, hádžem sa o zem, mama ma musí vykopať z postele - 0b d)snažíme sa si ho vychutnaťčo najviac- 2b Kvíz Vyhodnotenie: Trepem,Trepeš,Trepeme Pani učiteľka, nemohol som Vám doniesť zošit na kontrolu, tak som to sfotil. Mám to správne narysované? Odpoveď v teste: Vymenuj jedno tradičné zemplínske jedlo! Žiak: Vajco. Mám rada upratovačky, ale nie vtedy, keď upratujú V stratosfére sa strácajú ľudia Učiteľ: Čo máš na ruke? To hebké? Žiak: Srsť. 41
TelevíznE vysielanie V posledný májový deň sme sa vybrali my z krúžku Redaktori Osmičky obzrieťsištúdio RTVS v Košiciach, teda našich kolegov z televízie, ktorí nedávno boli u nás nakrúcaťreportáž o písme Commenia script. Teraz sme chceli my všetko vidieť, zažiť a napísať o tom reportáž do nášho časopisu. Počasie nám prialo a keďže sme mali viacčasu, vybralisme sa najprv poobzerať historické centrum Košíc. A veru bolo čo obzerať! Potom konečne nastal čas, kedy nás čakali v štúdiu. Milé pani redaktorky nás sprevádzali strižňou, miestnosťou technikov, centrom prevádzky vysielania, kde sedli hlavný kameraman, režisér a ostatní najdôležitejší ľudia, ktorí dohliadajú na bezchybný chod vysielania. Videli sme prácu zvukárov, kameramanov priamo pri živom vysielaní, pani kostymérky a vizážistky nám trpezlivo odpovedali na záplavu otázok. Všetko sme si aj vyskúšali, nazreli sme aj do zákulisia, kde sú rekvizity a samozrejme, do archívu s neskutočným množstvom uložených filmov. Akosa rod(b)í 42
Dozvedeli sme sa, ako sa uchovávali filmy v minulosti, na akých nosičoch boli uložené a aj to, že dnes sa už všetko digitálne posiela do pomyselného skladu v Austrálii. Zaujalo nás aj to, že pobočka RTVS Košice bola založená kvôli vzniku oceliarní v tom istom meste. Prvý film sa volal Posledný fiakrista. Trval iba pár minút a zachytáva cestu fiakristu po zámožnú paniu domov a odvoz do Dómu sv. Alžbety na nedeľné bohoslužby. Fiaker bol druh koča, fiakrista bol kočišom, takže to bol predchodca taxikárov. Od pána archivára sme sa mnoho dozvedeli a daroval nám aj kúsky skutočného filmu, pásiky, aby sme ich používali ako záložky do knihy. Najzaujímavejšie na celej exkurzii bolo to, že sme videli vznik živého vysielania od jeho príprav až po jeho samotný priebeh. Redaktori 43
Naša Osmička - školský občasník jún 2023 XI. ročník Titulná foto: krúžok Foto v časopise: žiaci našej školy a fotokrúžok Šéfredaktor: Miroslava Dzurjová Redaktori: Laura Kamila Kováčová Lenka Minďarová Tamara Gnoriková Viktoria Gaľová Zoja Hrehová Deborah Krajníkovcová Nicol Mitníková Daniela Sokolská Liana Dobrovolská Alexandra Knapcová Nina Kočišová Grafická úprava: Zoja Siranková, Zuzana Nováková Jazyková a štylistická úprava: Mgr. Lenka Verčimáková Vydavateľ: ZŠ P. Horova, Ul. kpt. Nálepku 16, 07101 Michalovce Tlač: Tlačiareň Buraľ, 072 32 Jovsa Kontakt: osmič[email protected] m 056/622 2838 Želáme všetkým krásne prázdniny a dovidenia v septembri!