Naša osmička

NAŠA OSMIČKA ŠKOLSKÝ ČASOPIS ZŠ P. HOROVA MICHALOVCE Jeseň 2023 Vetrák s p. uč. Papačovou Veteráni- nádejný paralympionik Jožko Čorej Osmislávia - nový fantasy román na pokračovanie Kone ako koníček Osmička vMarkíze Ďalší úspech nášho časopisu

Jeseň p.uč.Papačová Smútok,radosť, farby Slovo naúvod 2

OBSAH Zážitková geografia Európsky týždeň športu Svetový deň jablka Úcta k starším Ako ryby vo vode Veteráni našejškoly Naše smutné dejiny Vetrák s p. učiteľkou Máriou Papačovou NAŠE ÚSPECHY 06-09 17 17 18-19 20-21 22 26-28 16 12 - 15 UČÍME NETRADIČNE ZAUJÍMAVÉ ROZHOVORY A mnoho iného... 3 OSMIČKA NA CESTÁCH Hviezdy TVMarkíza Veda ako hra 24 25 NAŠA TVORBA Nový fantasy román na pokračovanie 36-39 ČO ROBÍME VO VOĽNOM ČASE Kone ako koníček 48-50 3

Všimli ste si? My áno! Pekný priestor pri vchode do našej školy. Kvetiny a lavička, kde môžete relaxovať. Boli sme pri tom. Videli sme deviatakov, ako nosili rastlinky, chystali priestor. Každý rok z dotácií od mesta Michalovce sa snažíme o skrášlenie školského dvora. Tentokrát sme sa rozhodli zmeniť priestor pri hlavnom vchode, kde pribudla zberná nádoba na dažďovú vodu, boli vysadené kvety a kríky, doplnené zaujímavou poloblúkovou lavičkou. Veríme, že v nasledujúcich rokoch rastliny krásne rozkvitnú a vytvoria spojený kvetinový záhon. Novinky 4

Nová učebňa a nový monitor v malej PC učebni Absolútna novinka! 65 palcový interaktívny dotykový monitor od japonskej firmy IIYAMA v malej PC učebni! Dokáže nahradiť dataprojektor, interaktívnu tabuľu, televízor aj klasickú tabuľu. Ak sa nám osvedčí, pribudnú aj ďalšie. A vznikla nová multimediálna učebňa pre 1.stupeň, do ktorej sme umiestnili Win tablety. Nahradili tak počítače, ktoré už boli poriadne staré. 5

ĎALŠÍ ÚSPECH NÁŠHO ČASOPISU Aj v krajskej súťaži školských časopisov Podtatranský školák sa náš školský časopis páčil. Napriek prísnej porote a kritériám sme získali krásne 2.miesto a domov sme si odnášali pekné a praktické ceny, ktoré iste ako redaktori využijeme pri ďalšej práci. Za celý redakčný tím sa vyhodnotenia zúčastnila naša grafička Zoja Siranková, šéfredaktorka Mirka Dzurjová a najmladší člen redakčnej rady Marko Verčimák. Tejto súťaže sme sa zúčastnili po prvýkrát a ocenenie je pre nás motiváciou prinášať zvedavým čitateľom stále nové čísla Našej osmičky. Novinky Text a foto: M.Dzurjová 2 6

DOFE Pravdepodobne každý z nás má okrem školy aj iné aktivity, ktoré robíme, lebo nás bavia a pomáhajú nám pri sebarozvoji. Ale čo ak by sme chcelis niečím začať, ale nevieme ako? DofE, alebo ocenenie vojvodu z Edinburgu, je medzinárodný rozvojový program, ktorý pomáha mladým ľudom pri sebarozvoji, nastavení nových cieľov a aj ich docielení. Má 3 úrovňe : bronzovú, striebornú a zlatú. Na získanie ocenenia musí osoba na sebe pracovať 6 - 18 mesiacov, podľa toho, v akej úrovni práve ste. Pracovať na sebe môžete v 4 kategoriách: v talente, športe, dobrovoľníctve a na záver tvorí zvládnutie dobrodružnej expedície. Výzva vám prinesie neskutočne veľa nových zručností a poznatkov o sebe, iných ľuďoch a o veciach, ktorým ste sa venovali. Budete môcť vyskúšať niečo, čo vás vždy lákalo alebo sa zlepšíte vo veciach, ktoré vás bavia. Na expedícii taktiež získate mnoho nových poznatkov o prírode a prežití v prírode, a nájdete si veľa nových kamarátov. A ak to všetko zvládnete, dostanete medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý vám dokáže pomôcť dokonca aj v budúcom zamestnaní. Aj tento rok naše žiačky, niektoré už bývalé, získali ich ocenenie. Dve zvládli túto výzvu prvýkrát, čiže dostali bronzové ocenenie a dve už túto výzvu absolvovali aj minulé roky,čiže získalistrieborné. Blahoželáme k sebarozvoju! Foto z expedície Text a foto: Zoja Siranková 7

PRVÉ ÚSPECHY V TOMTO ŠKOLSKOM ROKU Memoriál Z. Kopeckého v streľbe žiakov do 16.rokov Košice: .S. Kopčik vzduchová pištoľ 2.miesto, B. Šimko vzduchová puška slávia 2.miesto. Judo - Ninka Kyseľova 6.C bronz a Emka Miková 5.A zlato na Grand Prix Poprade Dievčatá - turnaj vo florbale o pohár primátora mesta. V silnej konkurencii pod vedením p.učiteľa Kužmu obsadili 4. miesto. 8

ZLATÝ MATIČNÝ HLÁSOK V piatom ročníku na hodine literatúry nás zaujalo, že sa nám z minulosti nášho národa nezachovali ľudové básne. Poznáme iba povesti, rozprávky, balady,... No potom sme zistili, že náš ľud tvoril poéziu. A to každý deň. Sprevádzala človeka už od kolísky. Ľudová pieseň! V radosti, smútku, počas svadieb...po celý život. Matica slovenská a jej pobočka v našom meste aj v tomto roku usporiadala súťaž v speve ľudových piesní v rôznych kategóriách. Tak sme si s hrdosťou na naše tradície zaspievali aj zasúťažili. A pekne sa nám darilo. ...báseň, ktorá sa spieva... Foto: L.Zalužická a text: Zoja Hrehová 9

Katka je piatačka, navštevuje ZUŠ v Michalovciach a je nádejným talentom v hre na klavíri. Začala s ním keď mala asi 5 – 6 rokov. Odmalička sledovala svoju mamu, ktorá hrala na husliach. Hudba sa jej zapáčila, no viacju „oslovil“ klavír.Najprv hrala podľa sluchu a dokonca si vymýšľala svoje vlastné skladbičky. V ZUŠ sa nielen učí hrať rôzne zaujímavé skladby, ale pripravuje sa aj na rôzne súťaže. Jej doteraz najväčším úspechom je umiestnenie na 1.mieste v 2.ročníku celoslovenskej klavírnejsúťaže PIANOFORTE v Starej Ľubovni, ktorá sa konala v máji 2023. Na túto súťaž ju pripravovala jej obľúbená pani učiteľka v ZUŠ Anaid Roveriskoro 5 mesiacov trikrát do týždňa! Katarína Lábiková z 5.C triedy je úspešnou klaviristkou, nadanou maliarkou, no napriek tomu je to skromná nenápadná dievčina. O tom, ako sa dostala k hre na klavíri a čo všetko má okrem hudby rada, porozprávala svojej spolužiačke a našej začínajúcejredaktorke Katke Turcovskej. Okrem hry na klavíri Katka rada kreslí, dokonca na spomínanej ZUŠ navštevuje aj výtvarný odbor. Najradšej maľuje západ slnka. Do budúcna zatiaľ Katka nemá veľké ciele, radšej sa pomaly a postupne zdokonaľuje v hre na klavír. A ktovie, možno sa jej podarí zavesiť na stenu ešte jeden diplom. My jej v tom držíme palce. Katkin odkaz pre čitateľovNašej osmičky znie: úspech príde po vytrvalej príprave. Osmička má talent Foto: K.Lábiková 10 K.Turcovská

“HUDBA JE MIESTO, NA KTORÉ SA DÁ UCHÝLIŤ. MIESTO, KDE TI NEHROZÍ NUDA A OBYČAJNOSŤ. JE TO MIESTO, KDE SA MÔŽEŠ STRATIŤ V MYŠLIENKACH A SPOMIENKACH“ — LISA GERRARD 11

Mnohí žiaci už po tomto úvodnom výroku vedia, že tentokrát bude naším “vetraným” hosťom z radu učiteľov vzhľadom útla a nenápadná, ale osobnosťou výraznáp.uč. Mária Papačová. Hoci je prísna, žiaci ju majú radi a v ankete si zvoli práve ju (The Queen - pozn.red.) do rubriky tohto čísla školského časopisu. Tak sme ju sradosťou oslovili: “ N E D Á S A ” N E P O Z N Á M ! N E C H C E M - A L E B O N E V I E M ! Pani učiteľka, ako dlho pôsobíte v našejškole? V tejto škole,čiže 8.ZŠ, pôsobím 12 rokov, tento školský rok je môj trinásty. Vždy ste chceli byť učiteľkou? Áno, vždy. Už ako malé deti sme sa na dedine hrávali na školu a ja som vždy bola učiteľkou. Dávala som deti sedieť , mala som paličku a užívala som si to, ako ma deti musia počúvať. Už vtedy sa mi veľmi páčilo, ako na mňa deti pozerajú a počúvajú, čo všetko rozprávam. Tam niekde v detstve sa zrodila láska k učiteľskému povolaniu. Vetrák 12

Prečo ste si vybrali práve predmet slovenský jazyk ? Bola to náhoda. Mojou túžbou bolo študovať telesnú výchovu a dejepis. Ale presvedčili ma, že TV by bola pre mňa náročná na štúdium, pretože nie som fyzicky zdatná, tak som myšlienku na TV zavrhla. Ale dejepisu som sa vzdať nechcela, pretože históriu som milovala. No v čase, keď som študovala, bolo možné si vybrať len striktne dané kombinácie predmetov. A tie, ktoré boli s dejepisom, mi nevyhovovali, tak som si nakoniec vybrala SJ. Nie že by som ju tak mala rada, ale veľmi rada som vždy čítala a jej súčasťou bola a je aj literatúra. Nakoniecteda v akej kombinácii? V kombinácii s etickou výchovou, pretože v Prešove som študovať nechcela a v Banskej Bystrici, kam som nakoniec šla, bola na výber táto kombinácia. Neskôr som ešte doštudovala odbor pedagogika, takže mám takú trojkombináciu predmetov. Miestom štúdia bola teda Banská Bystrica. Áno, Univerzita Mateja Bela, pedagogická fakulta. Veľmi rada na to obdobie spomínam. Banská Bystrica je veľmi pekné mesto, tá škola bola vtedy nová, jej súčasťou bola plaváreň, veľká aula, internát. Dodnes je mojou obľúbenou. A aj mesto. Akou žiačkou ste boli počas ZŠ? Na ZŠ dobrou, do školy som chodila rada, mala som rada všetky predmety. Ale nemala som samé jednotky. Ktorý predmet bol Váš obľúbený a ktorý ste nemaliradi? Mala som rada hlavne telesnú výchovu, kde som vedela zrelaxovať, oddýchnuť od učenia a nemala som rada chémiu a fyziku. Nie preto, že by to neboli zaujímavé vedy, ale nemala som rada učiteľov, ktorí ich vyučovali. Nerozumela som tomu, iba som sa to učila naspamäť. Naopak, dejepis, geografiu a hudobnú výchovu som milovala. Pán učiteľ chodieval na hodiny s husličkami a rozprával nám všelijaké zaujímavosti o hudbe. 13

V našej škole máte na starosti školskú knižnicu. Ako ste sa k tomu dostali? Hneď ako som nastúpila na miesto p.uč.Štefančíkovej, ktorá tu pôsobila predo mnou a mala na starosti aj školskú knižnicu, som ju nahradila aj v tejto funkcii. Trochu ma mrzí, že tento priestor nemôžeme používať výlučne ako knižnicu, ale som rada aj za to. Spomínali ste , že odjakživa rada čítate. Aké knihy radi čítate? Čítam všetko, rôzne oblasti a knihy si vyberám podľa kvality, nie druhu. Začnem čítať všetko, ale nie všetko dočítam do konca. Ak ma kniha nezaujme, ďalej ju nečítam. Mám rada náročnejšiu literatúru, kde je potrebné aj premýšľať a precítiť niektoré veci. Je nejaký druh alebo typ literatúry, ktorý Vás vôbec nezaujal? Nemám rada fantasy. Tento druh literatúry ma nejako neoslovil. Máte obľúbeného autora? Ťažko povedať jedno meno, mám ich viac. Rada čítam E.Hemnigwaya, E.M.Remarqua, J.Salingera. Ale mená súčasných autorov si nepamätám, hoci ich knihy ma oslovili. Čo rada robievate vo voľnom čase ešte okrem čítania? Najradšej oddychujem v prírode pri turistike, pozerám vzdelávacie programy, rada sa stretávam so známymi. Rada aj varím, skúšam nové veci a kým som mala záhradu, rada som v nej pracovala. Prezradíte nám aj niečo zo svojho súkromia? Som obyčajný človek. Žijem sama už 8 rokov, mám dvoch synov, 37 a 32 r., žijú v Bratislave, ja som zatiaľ ešte tu v Michalovciach. Mám dvoch súrodencov, s ktorými sa rada a často stretávam a mojou životnou náplňou momentálne sú deti v škole a práca s nimi. Vedeli by ste povedať, koľko tried ste už učili? Keďže učím teraz 39.rok, tak okolo 180 tried to už bude. Naj pani učiteľky Farba: žltá Hudba: Red Hot Chilli Peppers Jedlo: bryndzové pirohy Vôňa: konvalinka a pokosená tráva Vetrák 14

Spomeniete si na nejakú vtipnú situáciu alebo príhodu zo školy? Na jednu je ťažké si spomenúť, za tie roky by bola z toho jedna kniha vtipných príbehov. Ale nikdy nezabudnem, ako ma pobavilo, keď mi žiak v deň, keď som mala oblečenú čiernu mikinu s motívom pizze vpredu, povedal: “Dnes ste na zožratie!” Také spontánne to bolo, vždy sa zasmejem, keď si na to spomeniem. A z mojich školských čias si spomínam, ako som šla ako žiačka ZŠ do školy potvrdiť si preukážku na sekretariát školy. Nevedela som ho nijako nájsť. Nakoniec som v prítmí chodby v rohu zazrela nejakú mužskú hlavu, tak som sa z diaľky opýtala na smer. Odpoveď žiadna. Až keď som po treťom pokuse prišla bližšie, zistila som, že je to busta Lenina. Veľmi som sa zahanbila. Utekala som preč zo školy! A doma som klamala. že som už na sekretariáte školy nikoho nenašla. Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a vážime si Vašu úprimnosť:) Debi K. a Viki G. Pani učiteľka je neodmysliteľnou členkou tímu v dennom letnom tábore spolu s p.riaditeľom a kolegami. Ako myška Minnie počas Týždňa s knihou v koži literárnej postavy 15

Takéto kamene sa nachádzajú po celom svete, Je to zvláštny druh pamätníka, V našom meste kedysi žila veľmi početná skupina Židov, tvorili viac ako tretinu obyvateľstva v meste. Momentálne žijú u nás už iba dvaja starší manželia. Nesmieme dopustiť, aby sa zlý sen stal opäťskutočnosťou. Kamene zmiznutých. Sú to betónové kocky, na povrchu s mosadznými tabuľkami. Na týchto tabuľkách sú mená obetí holokaustu, ich dátumy narodenia a dátumy a miesta úmrtia. Aj my v Michalovciach máme 16 takýchto kociek osadených od dnešného dňa pri miniatúre synagógy oproti radnici. Pred rokom sme na hodine literatúry rozoberali knihu Denník Anny Frankovej. Dievča nášho veku a už na vlastnej koži prežilo hrôzy vojny. Vlastne - neprežilo. Aj tak sa nám zdal ten príbeh vzdialený a menej osobný ako to,čo čom sa učíme na hodinách dejepisu teraz. Druhá svetová vojna nebola zase až tak dávno. A zasiahla aj naše mesto. My - deviataci - sme sa boli počas hodiny dejepisu pozrieť na mestskom cintoríne na pamätník vojakom, ktorí počas nej padli v boji. V meste máme ešte v lesoparku naHrádku ďalšícintorín , kde sú pochovaní vojaci. A o pár dní sa konala v meste zvláštna spomienková udalosť. Potomkovia židovských rodín z Michaloviec, ktorí dnes žijú v zahraničí, boli pozvaní na ukladanie pamätných kameňov na počesť tých členov židovských rodín, ktorí boli násilne odvlečení do koncentračných táborov a tam zavraždení nemeckými nacistami. Stolpersteine Dejepis naživo Naše smutné dejiny Učíme netradične Text: N.Jusková, foto: L.Verčimáková 16

Ďakujeme všetkým žiakom, ktorí sa zapojili do školskej športovej akcie: Bežecká štafeta a podporili myšlienku dôležitostipohybu. Zapojené triedy 3.C, 5.A, 6.A, 7.A, 7.B, 7.C, 8.Aa 8.Bspoločne zabehli 465 kôlčo je 209,25km! 7.A-117 kôl 8.A-110kôl 6.A- 72 kôl Počuli ste už o medzinárodnom "Svetovom kozmickom týždni"?Počasnehovšetci piatacismesazúčastniliexkurzie do hvezdárne v Michalovciach. Vypočuli sme si pútavé prednášky astronóma RNDr.Igora Parnahaja na témy: Mesiac, astronautka a život astronauta. Potom sme sa presunulidokupoly,kdesmemohlipozorovaťSlnkoapýtať sa na všetko čo nás žiakov zaujímalo. Pán astronóm veľmi rádodpovedalnavšetkyzvedavéotázkyovesmíre.Srdečne nás pozval na večerné pozorovania hviezd, na ktoré môžu prísťspolusnamiaj rodičia čisúrodenci. Učíme netradične Geografia zážitkovo Európsky týždeň športu 17

Jabĺčko Sladké, šťavnaté, červené … Ako ľudová múdrosť hovorí:Každý deň jablko, od lekára ďaleko…Viete o tom, že aj jablko má svoj medzinárodný deň? Tým je každoročne 21.október. Aj naši žiaci si dnes pripomenuli dôležitosť (našich domácich) jabĺk pre naše zdravie. Za všetky jabĺčka ďakujeme, bolo ich veru neúrekoma výhercomsrdečne blahoželáme! Existuje viac ako 8000 druhov jabĺk. Učíme netradične 18

JABĹČKOVÝ DEŇ Aj na prvom stupni sme si pripomenuli dôležitosť jablka a jeho vitamínov rôznymi aktivitami: jabĺčkové úlohy v pracovnom liste, jablkový tanec, ale aj koláčik, na ktorom sme si pochutili. 19

VÝCHOVA K ÚCTE K STARŠÍM S BABKOU A DEDKOM NA HUBÁCH Babka, dedko , zoberte ma na huby ! Takto znelo motto dnešného dňa so 4.A triedou. Mali sme vydarený, slnečný deň . Aj košíky sme hubami naplnili . Niekto do polievky , niekto na dve praženice. Veríme, že si niečo obdobné zopakujeme, pretože chvíle so starými rodičmi sme si užívali.. OKTÓBER - MESIAC ÚCTY K STARŠÍM Učíme netradične 20

Hodina pracovného vyučovania 4.B s dedkom Štefanom, ktorý deťom ukázal svoje pracovné nástroje a pomôcky, trpezlivo vysvetlil, na čo sa používajú a čo sa pomocou nich dá vyrobiť. MAJSTROVANIE S DEDKOM ŠTEFANOM 21

Ako ryby vo vode Na 12.ročníku o pohár primátora mesta v plávaní naši žiaci úspešne reprezentovaliseba a našu školu: Matúš Tomčo - 25 m znak 1.miesto a 25 m voľný spôsob 3.miesto Laura Gduľová - 50m znak 1.miestoa 50m voľný spôsob 3.miesto Daniela Sokolská - 50m znak 2.miestoa 50m prsia 4.miesto Mia Kužmová - 50m prsia 1.miestoa 50m voľný spôsob 1.miesto Stela Šutáková - 50m prsia 2.miesto a 50m znak 1.miesto Matej Čačko - 50m voľný spôsob 3.miestoa 50m prsia 4.miesto Bianka Zelizňáková -100m znak 2.miesto Štafeta v zložení: Matej Čačko, Matúš Tomčo, Stela Šutáková a Bianka Zelizňáková - 3.miesto Ďakujeme za reprezentáciu a zároveň blahoželáme k dosiahnutým plaveckým výkonom! Plavecké úspechy V našej škole kladieme veľký dôraz na plavecký výcvik žiakov. Aj vďaka nemu žiaci trávia potom čas aj v plaveckom klube ORCA,kde sa ešte zdokonalia a reprezentujú školu. 22

To je super keď rodičia nie sú doma No dobre, zas som niečo počul, idem sa pozrieť! Text a foto: V.Gaľová Nejaký som unavený... KOMIKS 23

OSMIČKA NA CESTÁCH Pamätáte sa, milí naši čitatelia, na príspevok v rubrike Učíme netradične, kedy sme mali online hodinu s TV “rosničkou” Mirkou Almásyovou o počasí? Bola to hodina geografie, my sme boli v škole a ona sa k nám pripojila prostredníctvom počítača. Vtedy nás v závere aj pozvala k nim priamo do štúdia televízie Markíza A tak smesa teda po nejakom čase vybrali na cestu. Najprv naše kroky smerovali do televízie Markíza, kde nás pozvala a čakala na nás naša obľúbená a veľmi milá rosnička Mirka Almásy. Ukázala nám kde a ako sa natáčajú hlavné večerné televízne správy, ktorých súčasťou je aj predpoveď počasia. Keď sme si (jeden po druhom) sadali do kresiel moderátorov hlavných televíznych správ, na chvíľu sme sa veru cítili ako ozajstné "televízne hviezdy". Zaujímavé bolo i štúdio, kde sa natáča Teleráno a v redakcii sme objavili i ďalšie známe tváre ako Kristínku Kövešovú, Michala Hečka, Máriu Schumerovú a iných. To bolo radosti! Potom sme zamierili za vedou. A ocitli sme sa v zážitkovom centre vedy, ktoré nesie meno významného slovenského vedca a vynálezcu Aurela Stodolu. Prelína sa tu zábava s učením v oblasti matematiky, fyziky, chémie, geografie, ekológie i robotiky. Mohli sme si tu vyskúšať mnohé zábavne experimenty. Veď najlepšie sa nám učí pomocou vlastných skúseností. Spracovala: Zoja Hrehová Foto: web školy 24

Aj veda môže byť zábavná! My sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži. A nikdy nezabudneme na citát Alberta Einsteina, ktorý sme tam videli: 25

J o z e f Č o r ej Kam viedli Vaše kroky po skončení ZŠ? Po skončení základnej školy som nastúpil na strednú odbornú školu elektrotechnickú, kde som študoval odbor počítačové systémy. Po maturite som nastúpil na absolventskú prax na ÚPSVaR, neskôr som sa zamestnal cez jeden projekt v pokrývačskej firme a momentálne som už piaty rok zamestnaný v účtovníckej firme ako administratívny pracovník. Akým ste boli žiakom u nás naOsmičke? Myslím si, že som bol priemerný žiak. Niektoré predmety ma bavili viac a to sú geografia a biológia. Ale napríklad anglický jazyk ma vôbec nebavil a dosť som sa s ním trápil, aj keď pani učiteľky boli fajn. Vtedy mi to bolo viac- menej jedno, že nemám vzťah k jazykom, ale teraz, keď cestujem veľa . Veteráni Našejškoly po svete, na to doplácam, keďže moja angličtina je taká, aká je,čiže nie je :) Kto bol Vaším tr. učiteľom/učiteľkou? Mojou triednou pani učiteľkou bola pani Eva Ciglianová, ktorá vedela mnohokrát posrandovať, ale takisto aj pokričať, keď to bolo potrebné :) Myslím si, že som s ňou mal dobrý vzťah a vlastne sme v kontakte až do dnešného dňa a veľmi ma teší, že ma podporuje v tom, čo robím Vtipný zážitok zo školy? Fúha, už si nejak veľmi nepamätám na tie zážitky, ale najviac v pamäti mám to, ako mi spolužiacicez prestávku brali vozík a snažilisa na ňom chodiť na zadných kolesách, no väčšinou sa prekotili dozadu a spadli Jožko je jedným z tých našich absolventov, ktorých si určite zapamätá každý učiteľ. Aspoň tak na neho spomínajú. Nikdy nechýbal pri žiadnej nezbednosti, a to napriek tomu, že sa pohyboval vďaka vozíčku. A ak by aj hrozilo, že by sa cez nejakú prekážku nevedel dostať, vždy sa našli aktívni spolužiaci, ktorí mu pomohli. Zaujímalo nás, ako sa mu darí teraz. A boli sme teda riadne prekvapení! Veď len čítajte! 26

Vieme o Vás, že športujete. Ako ste sa k športu dostali? Kedy ste s ním začali? Vaše športové úspechy? Venujem sa profesionálne paracyklistike, jazdím na handbiku. Pred štyrmi rokmi som sa zúčastnil campu pre zdravotné znevýhodnených ľudí, kde bolo prezentovaných mnoho športov, ktoré som si vyskúšal, ale najviac sa mi zapáčil handbike, keďže je to adrenalínový šport a patrí medzi najnebezpečnejšie, pretože sa jazdí po ceste pomedzi autá. Keďže som v reprezentácii Slovenska, tak pravidelne sa zúčastňujem pretekov po svete. Mám už pár vyhratých pretekov a mnoho pódiových umiestnení. Medzi moje najväčšie doterajšie úspechy patrí prvé miesto na Európskom pohári v Ľubline už dva roky po sebe. Takisto som už druhý rok Majstrom Slovenska vo svojej kategórii. Avšak najradšej pretekám v Taliansku, kde je neskutočná atmosféra, no žiaľ, tam sa mi podarilo zatiaľ iba druhé miesto. Najradšej mám mestské okruhy, na ktorých sa konajú preteky, ale takisto obľubujem aj kopcovité trate, na ktorých som oveľa lepší ako na rovinách. 27

Čím sa v súčasnosti zaoberáte? Momentálne sa najviac venujem športu. Mojím cieľom je podať čo najlepší výkon na súťažiach. No okrem športu moju pozornosť upútalo aj rybárčenie. Keď je čas a pekné počasie, tak sa rád vyberiem na ryby. Je to jedna z foriem relaxu, kde si prečistím myseľ a načerpám sily. Jednou z ďalších činností, ktoré rád podniknem, je túra s priateľmi. Mám veľmi dobrých kamarátov, s ktorými podnikáme rôzne dobrodružstvá. Jedným z nich je zlaňovanie do jaskýň. Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Moje plány sú momentálne zamerané hlavne na majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať budúci rok vo Švajčiarsku. V tom spočíva tvrdá zimná príprava, ktorú absolvujem v Španielsku keďže v zime tam je príjemných 15°C. Takisto sa potrebujem zamerať aj na svetové poháre a aj majstrovstvá Európy, pretože na týchto pretekoch sa zbierajú body na paraolympiádu. . Aký odkaz máte pre terajších žiakovOsmičky? Žiakom by som odkázal len to, aby si strednú školu vyberali podľa vlastného uváženia a aj keď život prináša všelijaké situácie, tak aj napriek tomu si treba plniťsvoje sny a robiťto,čo ich baví. Za rozhovor ďakujeme a želáme veľa športových úspechov! Veríme, že Jožka budeme s hrdosťou sledovať na paralympiáde. Redakcia Osmičky Foto: súkromný archív J.Č 28

Určite všetci poznáte rozprávku o Jankovi a Marienke a o medovníkovom domčeku. Ale poznáte Janka a Marienku, ktorí nešli do lesa s prúteným košíkom a nezľakli sa ježibaby? Dokonca ani neodjedli z jej chalúpky kúsok steny? Marienka nemala sukničku a blúzku, ale nohavice a mikinu s modernými nápismi...že sa vám to nezdá? A veru ani ježibabe sa to nezdalo! Keď sa ráno deti zobudili, začali jej hovoriť, že chalúpky z medovníkov už nie sú v móde asi sto rokov. A že sa sukne dlhé až po zem už tiež nenosia. To ju zaujalo natoľko, že sa s deťmi dohodla, že ich pustí a ony jej za to ukážu , ako ježibaby dnes žijú. Aj keď pochybovala, že dnes ešte nejaké žijú. A ako to celé dopadlo? To sa dozvieš, keď si prečítaš knižku od Zuzany Csontosovej Madam ježibaba. ,,Budeš v bezpečí, pokiaľsa budeš držať preč od Gallantu.” Olivia je nemá sirota, ktorá nevie skoro nič o jej minulosti a rodičoch. Všetko, čo vie, vie z jej matkinho denníka - a to je tiež všetko, čo jej po matke zostalo. Jedného dňa jej však príde list od jej uja, v ktorom píše, že ju dlho hľadal a chce, aby prišla do jeho domova – do Gallantu, do domu, pred ktorým ju mama varovala v denníku. Lenže keď dorazí do domu, zistí, že jej ujo je mŕtvy a dom je skoro prázdny. Gallant je miesto plné záhad a tajomstiev, ktoré sa Olivia snaží odhaliť. Snaží sa nájsť pravdu o jej rodine, o jej minulosti. No raz prekročí cez múr, a objaví miesto, na ktoré už nikdy nemal nikto vstúpiť... Pre mladších čitateľov : Zuzana Csontosová -Ježibaba Pre starších čitateľov : Victoria Schwab Tip Na knihu Katka Turcovská, 5.C Zoja Siranková, 9.C 29

Lek(v)áreň Ruža šípová (šípka) Aj keď ruža šípová je len obyčajný ker , jej plody sú hotovým zázrakom. Každý už asi ochutnal šípkový čaj. Hlavne v tomto jesennom sychravom období by nemalchýbať v žiadnej domácnosti. Šípka rastie po takmer celej Európe, na slnečných stráňach, medziach a na okrajoch lesov. Jej chutné červené plody sa zbierajú v mesiacoch september, október a november. Je to ker s ohnutými konármi , ktoré dosahujú dĺžku až 4 metre. Konáre sú pokryté tŕňami, kvety sú ružové , zriedkavo biele, plod je sýto červenej farby má kyslo trpkú chuť a kvet nemá výraznú vôňu. Plody obsahujú veľa vitamínov A, B aj C a množstvo ostatných liečivých látok, pôsobia prečisťujúco a protizápalovo , taktiež aj na našu imunitu, znižujú krvný tlak a čistia organizmus. Zo šípok sa dá vyrobiť kopu iných veci ako len čaj, napríklad tinktúra, likér, džem ,ale aj kečup. 1 kg šípok 50 g cukru Šípkový kečup Budete potrebovať:100 g šípok ,1 ksčervenejcibule, kurkumu , 50 ml vody a 30 ml jablčného octu, 20 g trstinového cukru. Šípky umyte a osušte, uvarte vo vode do mäkka a prepasírujte cez sitko , na olivovom oleji orestujte cibuľu s kurkumou, pridajte cukor a nechajte skaramelizovať. Potom pridajte jablčný ocot, vodu, pridajte prepasírované šípky , soľ a varte na miernom ohni 10 minút a ešte teplý kečup nalievajte do fliaš. Šípkový džem Budete potrebovať Postup:šípky umyjete a osušíte Dáte do hrnca , zalejete vodou a necháte variť do mäkka . Potom ich prepasírujete cez jemné sitko a dáte späť do hrnca. A pridáte cukor ,nechajte variť, až kým džem nezhustne a ešte teplý nalievajte do umytých fliaš. Spracoval a foto: Jakub Kohút 30

Nájdite si nejakú aktivitu, ktorá vás baví, a môžete ju robiť bez mobilu. Počas toho si vypínajte mobil alebo aspoň zvonenia Skúste si nastaviť denný limit na používanie telefónu prostredníctvom aplikácií Pred tým, ako použijete mobil, skúste sa zamyslieť: Potrebujem používať mobil práve teraz? Je to také dôležité? Bude to užitočné? V dnešnej dobe sa už asi nikto nezaobíde bez mobilu. Využívame ho skoro stále a všade. Táto malá schránka je skutočne nápomocná v mnohých situáciách, či už je to rýchle zistenie informácií pomocou internetu, alebo rýchly telefonát, ak niečo potrebujeme. Mobil bol spočiatku vynájdený na urýchlenie komunikácie, čiže na telefonovanie. No dnesje to už trošku inak. Každý z nás používa mobil, no nielen na telefonovanie. Dnes už na ňom máme nespočetne veľa vymožeností. Hráme na ňom hry, pozeráme videá či filmy, píšeme si s kamarátmi, fotíme, alebo dokonca čítame e-knihy. Môže a aj je to zábava, pomôže nám to zabaviť sa, aj dozvedieť veľa nových vecí. Avšak, postupne sa mobily stávajú pre násskôrškodlivými, ako užitočnými. Problémy nastávajú vtedy, ak nám mobil začína doslova prirastať do rúk. Trávime na ňom viac času ako by sme mali, chodíme neskoro spať, lebo sme do dlhých nočných hodín na mobile, nevieme sa od neho pohnúť ,lebo “ tá hra, alebo video čo pozeráme sú tak zábavné”. Väčšinu času si ani nevšímame, že je vôbec nejaký problém, pokiaľ nám mobil nezoberú. Nomofóbia je závislosť na mobile. Pri strate signálu, vybitej batérii, zabudnutí mobilu či dokonca strate mobilu, sa prejavuje u nomofobikov pocitom úzkosti alebo prejavom stresu či agresivity. Nomofobici sú často postihnutí zmenami nálad kvôli mobilu, záleží na tom, či ho majú pri sebe alebo nie. Neprestajné používanie mobilu ich taktiež môže zavádzať do mnohých konfliktov s rodinou, učiteľmi alebo dokonca s kolegami. Bez mobilu by títo ľudia ani neurobili krok, je to pre nich ako látka nevyhnutne potrebná k životu. Je to závislosť ako každá iná, pri používaní telefónu sa nám do mozgu vyplavujú dopamíny, hormóny šťastia. Je to dôvod, prečo používanie mobilu sa nám zdá byťtak zábavné. Ak si všímate na sebe, že trávite oveľa viacčasu na mobile, ako by ste chceli, bolo by vhodné to zmeniť. Predstavte si, koľko toho by ste mohli urobiť, keby ste neboli stále na mobile, taktiež by ste mali lepšiu náladu a boli by ste viac šťastní. Ako to teda dosiahnuť? Mobil je skutočne užitočná vecička a jeho používanie nie je zlé, len sitreba dávať pozor a používať ho s mierou. Mobilný telefón má slúžiťNÁM, nie my jemu! Bútľavka Závislosť na mobile Spracovala: Z.Siranková 31

N A Š A T V O R B A Ksitína Balogová 32

Kaligramy Alebo tiež básne , ktoré tvoria obrázok. Nechali sme tvoriť ôsmakov a zistili sme, že majú talent :) 33

Raz dávno poslal otec svojich troch synov Adama, Michala a Martina do lesa po drevo. Chlapci sa tešili, lebo do hôr chodievali radi. Vždy tam okrem práce našli aj chutné a voňavé lesné jahody, maliny a iné dobroty. Aj teraz to tak bolo. Hneď po príchode do lesa sa rozbehli ku kríčkom s voňavými malinami. Slnko krásne svietilo na celú lúku pri lese, neďaleko bolo počuť potôčik. Chlapci jedli maliny a rozprávali sa. Zrazu počuli čudný zvuk. Znelo to ako vlčie zavýjanie. Čudovali sa, lebo nikdy vlka počas dňa nepočuli. Vlci predsa zavýjajú v noci! Aj keď boli chlapci smelí, predsa len sa vlkov báli. Zavýjanie sa ozvalo znovu. A chlapci išli za zvukom, išli cez veľké kamene, prekračovali obrovské staré spadnuté konáre stromov až došli k jednému obrovskému padnutému stromu. Práve spod neho sa ozývalo žalostné zavýjanie. Teraz im už neznelo ako hrozivé,skôr to bol plač. Prišli bližšie, zohli sa a videli smutné oči sivého vlka. Bol ešte mladý a len čo ich zbadal, začal smutne kňučať. Presne ako ich psík doma. Chlapcom prišlo vlka ľúto. Za nimi niečo zašuchotalo. Obzreli sa. Stáli tam ďalší dvaja mladí vlci. No nevyzerali, že by im chceli ublížiť. Skôr boli zvedaví, ako sa chlapci zachovajú. Či chcú zaseknutému bezbrannému vlkovi ublížiť alebo mu pomôžu? Adam s Michalom nadvihli kmeň stromu, boli silní, strom už bol práchnivý, takže ho vládali nadvihnúť. Vlk bol však menší a sám, takže by si pomôcť nevedel. Martin opatrne uvoľnil vlkovi predné laby. Všimol si aj ranu a obviazal mu ju šatkou, v ktorej mali zabalené jedlo od mamky. Jedlom potom ponúkli všetkých troch vlkov. Chutilo im. Také chutné jedlo ešte nejedli. Chlapci čakali, že vlci teraz utečú niekam do lesa. No nestalo sa tak. Viedli ich k veľkému bútľavému stromu na konci lúky. Postavili sa pod strom a ukazovali hlavami smerom k dutine stromu. Adam sa zohol, aby Michal mohol vystúpiť po jeho chrbte vyššie a dočiahol hore k dutine. Nazrel dnu. Zbadal niečo biele vnútri. Zakričal na Martina, aby mu podal konár a spoločnými silami vytiahli z dutiny stromu starý zažltnutý list. V liste stálo: ĎAKUJEM ZA ZÁCHRANU. ZA ODMENU VÁM DÁVA KAŽDÝ Z NÁS JEDEN DAR: NEVIDITEĽNOSŤ, LIETANIE A POHĽAD, KTORÝM ZNEHYBNÍTE KAŽDÉHO, KTO VÁM BUDE CHCIEŤ UBLÍŽIŤ. Chlapcisa divili,čo je v tom liste. Ako mohli vlci napísaťten list? A kedy? Vedeli vopred, že sa niečo také stane? Ak im neublížili vlci, kto iný by im ešte ubližoval? Skôr než stihli niečo povedať, traja vlci zmizli. Zdesene utekali preč do hory. Keď sa chlapci lepšie pozreli, všimli si, že na neďalekej skale stojí obrovský takmer čierny vlk. Takže utekali pred ním. Kto to asi je, keď aj vlcisa ho boja? Vtedy si spomenuli na príbehy, ktoré počuli od starej mamy. O obrovskom zlom vlkovi Gedeonovi , ktorý nenávidel ľudí tak veľmi, že ich prenasledoval už celé roky. Dokonca aj zvieratká v lese sa ho báli. Nedal pokoj srnkám ani malým ježkom. Medveď sa tiež radšej do boja s ním nepúšťal, lebo si nebol istý jeho silou. Postupne sa všetci z lesa museli vysťahovať, lebo sa tam nedalo žiť. Bolo tam smutno a bolo tam cítiť všade strach. Preto bol les teraz takmer prázdny. Ostali tam žiť len vlky. Tých si až tak nevšímal. Ľudia začali volaťles Vlčie hory. Traja chlapci a traja vlci 34

Doteraz však Gedeona na vlastné oči nikto nevidel. Iba o ňom počuli. No je to určite on. Priblížil sa až k stromu, pod ktorým boli. Chlapci sa veľmi báli. Už si aj pomysleli, že je s nimi koniec. No Adam povedal: „Vyskúšajme, či naozaj máme tie schopnosti, o ktorých sa píše v liste od vlkov!“ Adam si zaželal vzlietnuť vysoko nad koruny stromov. Odrazu mal pod nohami prázdno, vzniesolsa vysoko a zatočila sa mu hlava, keď pod sebou zbadal Vlčie hory. Gedeon prekvapene zavrčal. No rozzúrilo ho to. Skočil na Michala, ktorý bol najbližšie k nemu .Ten si zaželal byť neviditeľný a odskočil za skalu, kde sa ukryl, takže vlk ho nemohol vidieť, kam ide. Gedeon sa rozzúril ešte viac. Nahnevane sa pozrel na Martina a už sa chystal bežať k nemu. No Martin zakričal: „Ani sa už nepohni! Nikdy viac! Aby si už nemohol ubližovaťľuďom ani zvieratám!“ Všetko stíchlo. Už nebolo počuť vrčanie. Gedeon sa premenil na sochu. Čiernu. Nebol to kameň, ani drevo. Bolskrátka nehybným tvorom, ktorý už nebol nebezpečný. Spoza skaly vyliezol Michal, z oblohy sa vrátil Adam. Obzeralisi Gedeona. Na drevo v ten deň úplne zabudli. Po návrate domov všetkým rozprávali, čo sa im stalo. Niektorí im verili, niektorí nie. Prešli roky, z chlapcov sa stali dedkovia a každý z nich rozprával svoj príbeh vnúčatám. Ako pomohli vlkovi, ako sa Adam vznášal ponad hory, ako Michal zmizol a ako Martin premenil Gedeona na sochu. Aj ako sa do hôr postupne vracal život. Všade bolo počuť veselé zvuky lesných zvierat. A keď sa niektoré zviera chcelo vyvyšovať nad ostatné a napadlo mu , že bude ubližovaťiným, odviedli ho k soche Gedeona a ukázali mu, ako dopadne. Pretože keď si silný, nemáš ubližovaťslabším. To je zákon Vlčích hôr Marko Verčimák, 3.B Lenka Tomková 35

Zoja Siranková 36

,,A potom prišla tma. Dym zahltil slnečné lúče a popol pokryl polia a lesy, mestá sa naň menili. Jedla bolo málo, bezpečia tiež. V krajine vládol zmätok a strach. Kráľ Bohamil so ženou Bratislavou a ich novorodeným synom sa postavili pred to obrovské monštrum, mysliac si, že všetko dopadne dobre a krajinu napokon zachránia. Vzbĺkli v plameňoch chrliaceho monštra, no zomreli statočne. Ľud si myslel, že je koniec. Bez slnka, bez jedla a dokonca už bez vládcu s číhajúcim monštrom na každom rohu, čo iné môže nasledovať? Neprežil ani ich jediný potomok... Krátko potom sa objavil udatný rytier z Lastomírova, z uctievaného rodu Jankociových a monštru odsekol hlavu Mečom kráľov. Po tomto hrdinskom čine sa slnko začalo vracať, úroda a dobytok pribúdali a mestá sa znovu narodili z popola. Kráľovský rád tak rozhodol, že novým kráľom sa stane hrdinský rytier Janislav Jankoci so svojou manželkou kráľovnou Andrejou ," Milomil dorozprával príbeh o nástupe nových rokov s tónom skôrstrašidelným, než stónom, ktorý by pripomínal rozprávanie hrdinského príbehu. Deti na neho pozeralis nemým úžasom, niektoré sa chúlili k sebe lebo sa báli. ,,Vráti sa to monštrum ešte niekedy?” spýtalo sa jedno z nich. ,,Nie, verme, že nie, a aj keby, náš kráľ nás ochráni,” Milomilsa slabo usmial. Pavoslav poznal tento príbeh veľmi dobre, rozprávalsa vždy a všade. Milomil bol Pavoslavov starší kamarát a vždy tento príbeh pútavo rozprával deťom. Veľké štvornohé monštrum, ktoré chrlilo oheň a prinieslo skazu nad Osmisláviou sa narodilo v sopke Vihorlat, na severe kráľovstva. Dnes to monštrum dostalo pomenovanie: Drak. Vždy ho strasie pri myšlienke naň, nevie si ani predstaviť,čo by robil ak by sa stakým monštrom stretol. ,,Tak dobre, deti, už je neskoro, mali by ste všetky ísť domov, rodičia sa o vás určite boja,” z víru myšlienok pretrhli Pavoslava Milomilove slová. Naozaj už bolo neskoro večer, slnko sa už dávno skrylo za Bronlaveckými vrchmi a spolu so západom slnka sa začínalo ozývať zavýjanie vlkov a iných potvor. Sedenie pri vatre vonku s deťmi fakt nebol dobrý nápad. Všetcisi popriali dobrú noc a vydalisa domov. ,,Dobrý večer!” pozdravilsa Pavoslav rodičom, keď prišiel domov. ,,Šššš, buď tichšie, mama už spí,” utíšil ho jeho otec, sedel pri stole a čítal noviny pri slabo zapálenej sviečke. ,,Mama už spí? Veď o takomto čase býva ešte hore,”čudovalsa. ,,Hej, bola unavená, tak si išla ľahnúť skôr. A ty by si mal tiež, zajtra ideme na pole,” odvetil otec, a pozrel sa na svojho syna. Tak teda poprial Pavoslav otcovi dobrú noc a pobralsa do svojho vlastného domu. Rodina žila na spoločnom dvore, ale mali dva domy, jeden pre rodičov a druhý pre Pavoslava, bol postavený keď bol už dospelý aby sa trošku osamostatnil. Ráno sa rodina pobrala na pole, na ktorom bolo v lete vždy veľmi veľa práce. Na obed, keď slnko bolo také ostré, až sa nedalo hýbať, si rodina posadala pod svoj orech, ktorý im robil dostatočný tieň na to, aby sa schladili a oddýchli. Z pleteného košíka vybralichlieb a soľ a začali obedovať. ,,Mamka, prečo ste taká bledá? Variste zle spali?”spýtalsa Pavoslav ustarostene a podal matke vodu. ,,Nie synček, posledné dni mi nie je dobre, som akási slabá, ale to bude v poriadku, určite to nič vážne nie je,” odpovedala mu matka a napila sa z vody. ,,Verme, že nie, ale myslím si, že by ste do konca dňa mali sedieť tu pod orechom a nepracovať, urobí sa vám horšie.” Poznáte ten pocit, keď sa nudíte na hodine a zapozeráte sa na učiteľa... premýšľate, čo by asi tak robil pred 500 rokmi? Alebo čo by robil vo vymyslenom svete, kde má moc mágia? Takto vznikol náš nápad na napísanie fantasy románu na pokračovania, kde sa vyskytujú postavy trochu podobné našim učiteľom, ale nie až tak podobné... Časť prvá: Ako to celé začalo 37

,,To si nemôžem dovoliť, synak, veď vieš, že máme veľa práce a koniec leta sa blíži,” povedala matka ráznym tónom a vrátila sa k obedu. .Otec len konverzáciu počúval, ale nezapájal sa, aj keď si myslel aby matka oddychovala, vedel, že keď niečo povie, tak to aj tak musí byť. Poobede začali s prácou znovu. Po troch hodinách sa slnko sa už pomaly začalo skrývať za hory, a vtom začal otec kričať: ,,Pavko! Poď sem, mama odpadla!” Pavoslav rýchlo pribehol a videl matku, celú bledú, ležať medzi obilím. Pavoslav zbledol kvôli pohľadu, ale zobral matku do náručia a odniesol ju domov. Otec sa medzitým vybral hľadať miestneho lekára. O tri hodiny, keď už vonku vládla tma vyšiel lekár z izby a Pavoslav s otcom si ho odviedli do kuchyne, aby ich matka nepočula. ,,Tak čo? Čo jej je ? Bude v poriadku?” vyzvedal Pavoslav. ,,To vám, bohužiaľ, neviem úplne povedať. Pani Vrchová vyzerá byť navonok v poriadku, všetko som skontroloval, ale akosi slabne a bledne. V poslednom čase sa jej zlé spí a nemá chuť do jedla. Neviem vám povedať žiadnu diagnózu, lebo som sa s takým ničím nikdy nestretol, je mi ľúto. Povedzte pani Vrchovej, nech veľa oddychuje a nechodí pracovať,” odpovedal mu lekár. Pavoslavovisa táto odpoveď vôbec nepáčila a tak skúsil znovu: ,,A nepoznáte niekoho, kto by ju vedel vyliečiť? Daťjej nejaké bylinky, hocičo!” ,,Niekto by sa našiel, je to moja teta z ľavého ucha, býva ale ďaleko a cesta je namáhavá. Ak chcete, zajtra si príďte po mapu. Dovidenia,” lekársa pozdravil a odišiel. ,,Už sisa načisto pobláznil?! Čo to robíš, to faktchcešísť niekde, anisám nevieš kde, po bylinky? Veď tistačí ísť do Vranieho mesta, tam je veľa schopných lekárov!” otec zúril. Ráno pristihol Pavoslava sa baliť a vôbec sa mu tento nápad nepáčil. Pavoslav sa nedal odbiť: ,,A čo keď matka zomrie? To by si chcel? Náš lekár je tiež z Vranieho mesta! Pochybujem, že by nám niekto druhý pomohol!!” ,,Jasné, že nie! Ale predstav si, teraz ťa na ceste zožerie nejaký vlkomed, alebo sa utopíš! Potom nebudeš žiť ty, ani moja žena!” otec bol červený ako paradajka, nevedel Pavoslavovi vysvetliť, prečo je to zlý nápad. ,,Otec, mňa nič nezožerie, cesta nejde cez Bronlavecké vrchy a plávať viem. Ver mi, nič sa mi nestane a o týždeň som späť ajsliekom.” ,,Vieš čo?! Choď si! A keď zistíš, že tá ,,teta” je nejaká podvodníčka, alebo už nežije tak tu nevyplakávaj!” otec povedal svoje posledné slová, otočil sa, a išiel preč. Pavoslav sa dobalil, a sadol si k spiacej matke: ,,Mamička, sľubujem, že sa vrátim, aj s liekmi a budeš zdravá. Pre tvoje zdravie a šťastie by som zabil Vihorlatské monštrum, a to nie som rytier!” Jemne sa usmial, pobozkal matku na čelo a pobralsa k lekárovi. Lekár mu bez slov podal mapu, na ktorej mu prstom ukázal na domčeky niekde na stredozápade Osmislávie. Keď sa ho opýtal na meno tety, odvetil mu: ,,To potrebovať nebudeš, šťastnú cestu.” A mlčky zatvoril pred ním dvere. Pavoslav si vytvoril plán: Najprv prejde cez východ Bronlaveckých vrchov, cez pustatinu je to viac nebezpečnejšie než cez vrchy. Prvá zastávku si urobí v Nízkej. Potom bude pokračovať po toku rieky Bronlavec a keď nájde most na druhú stranu, prejde cezeň. Druhú zastávku si urobí v Trnávke pri Bronlavci, a potom sa vydá k tomu záhadnému miestu. Cesta by mu mala trvať tri dni tam a tri dni späť. Zobral si svojho lesného koňa. Tento druh koňa sa líšil od ostatných, lebo namiesto vlasov mu rástlo ihličie, bol hnedý ako pôda a na konci kopýt mal malú kožušinku, ktorú tiež tvorilo ihličie. Pred obedom vstúpil do Bronlaveckých vrchov, bálsa, že stretne vlkomeda. Bolo to monštrum, ktoré malo telo medveďa. ale hlavu ako divý pes. Nebabralo sa s ničím, čo mu prišlo do cesty a bolo veľmi silné. Pavoslav raz jedno také stretol a skoro ho to stálo život. Bronlavecké vrchy boli plné záhad, veľmi mnoho ľudí, ktorí vkročili veľmi hlboko sa nikdy nevrátilo. Pavoslav bol veľmi opatrný a tichý, a radšejsa celú cestu nezastavoval. Vrchy zakrývali slnko a netušil, aká časť dňa je. Našťastie z vrchov vyšiel krátko pred zotmením. Potom už svojho koňa poponáhľal, nech sa čo najrýchlejšie dostane do Nízkej. V Nízkej porosil sedliaka o nocľah v jeho stajni a tam prespal do druhého dňa. 38

Na druhý deň so svojím koňom uháňal tak rýchlo, ako kôň vládal, napokon našiel most, ktorý viedol do Trnávky pri Bronlavci. Prišiel tam podvečer,čiže mal viacčasu na oddych, a našielsi miesto v hostinci. Tretí deň vyrazil skoro ráno, do záhadnej dediny, išiel hodiny, ale stále nič nevidel, len lúky a niekedy nejaké stromy.Napokon v diaľke videl zopár domčekov a prišiel bližšie. Boli tam asi štyri domčeky, pri jednom boli v ohrádke ovce a pri druhom boli sliepky. Znak, že tu niekto žije. ,,Hľadáš niečo, chlapče?” Pavoslav sa strhol. Otočil sa. Pozerala na neho žena s červenými vlasmi a v ruke držala nejaké bylinky. ,,Áno, áno. Volám sa Pavoslav, som zo Šíravanskej Úzkej, poslal ma tu miestny lekár. Potrebujem bylinky pre moju matku, je chorá a lekár nevie ,čo jej je,” nervózne odvetil. Žena si ho nedôverčivo prezerala od hlavy po päty. Niečo jej nesedelo. ,,Dobre teda. Volám sa Saloka, , niektorí ma nazývajú čarodejnicou a myslia si, že ich premením na žabu, čo nie je pravda. Veľmi rada ti pomôžem . Poď ďalej,” Saloka otvorila dvere do najväčšieho domu a ukázala mu, že ju má nasledovať. Pavoslav sa ocitol v kuchyni, nie takej, ako doma. Táto mala veľký kotlík v rohu a celá kuchyňa bola vyzdobená bylinkami. ,,Dobre chlapče, poď sem ku kotlíku, a odtrhni si vlas, potom ho hodíš do kotlíka a ešte mi podrž toto,” Saloka mu podala prázdnu fľaštičku zapálila drevo pod kotlíkom a začala do kotlíka hádzať všelijaké bylinky a liať farebné vody z čudne vyzerajúcich fľaštičiek, z kotlíku sa začalo pariť. ,,Hmmm, a tvoja matka ešte žije? V hmle zatiaľ nič nevidím, tvoja matka sa mi neukazuje. Hoď tam ten vlas, prosím,” Pavoslav tam hodil svoj vlas a… nič. Hmla bola prázdna. ,,Tak to je zvláštne…. ukáž mi jeho matku!” rozkázala Saloka a v hmle sa objavila bývalá kráľovná Bratislava, tá, ktorá zbĺkla v plameňoch pred 25 rokmi. ,,Veď to je bývalá kráľovná, ja som to vedela, že na tebe je niečo iné,chlapče!” Saloka sa na neho pozrela s iskričkami v očiach. ,,Čo tým myslíte?” Pavoslav sa na ňu nechápavo pozeral, a začínalchápať, prečo si otec myslel, že toto je zlý nápad. ,,Veď ty si.. pardon, vy ste princ Pavoslav, syn kráľovnej Bratislavy a kráľa Bohamila, vy by ste mali byť pravým kráľom!” Saloka padla pred ním na kolená. Hlavu sklonila až k zemi. Pavoslav pustil sklenenú fľaštičku z rúk na zem a tá sa rozbila . Zoja Siranková TREPEM, TREPEŠ, TREPEME Ľudovú slovesnosť vytvoril niekto neznámy z rodu. Tento trojuholník je právoplatný. Útroby sú trosky. Ryba na suchu neprežije, keďže nemá štítnu žľazu po celom tele. Dýchanie je nákazlivé (výrok unavenej grafičky pred uzávierkou časopisu - myslela tým ZÍVANIE) Týmto kontinentom prechádza obratník nosorožca. Žiačka: Ján Smrek bolštúrovec Odpoveď učiteľa: To si mu teda polichotila. Smrek sa v hrobe usmieva. 39

Z denníka odvážnej blchy Tento príbeh je inšpirovaný skutočnu udalosťou. Stal sa nám počas cesty na vyhodnotenie súťaže v Žiline. Vo vlaku si k nám prisadolčlovek, ktorý...povedzme, že nemá až tak rád vodu, čo bolo videť a hlavne aj cítiť Celkom sme si vydýchli, keď sme z vlaku vystúpili. Ale tým ten príbeh iba začal.... 20.4..2023 Štvrtok Vidím to na ďalší nudný deň. Zas sa trochu povozím na psovi a deň sa povlečie ako každý iný. Už ma nebaví cucať krv . Aj ho trochu ľutujem, chudáčisko, sám nemá čo žrať a ešte ho vyciciavam. Raz som ochutnala aj ľudskú, no nič moc a ešte mi na nich aj bola zima, chlpy takmer žiadne, ani sa nemá biedna blcha kam schovať. Neviem prečo, ale od narodenia mám pocit, že sem nepatrím. Som určite stvorená na lepšie veci, na lepšie miesto, mala by som ochutnať aspoň kráľovskú krv . Túžim vidieť svet, mať zážitky... Mama mi to však nechce dovoliť. Že tam je nebezpečenstvo.No ale čo mám z takého života? Zrazu počujem, ako sa ľudia hádajú, potom balia tašku a jeden z nich - rodu mužského - odchádza kdesi na cestu. Vlakom! Pôjde vlakom, čiže ďaleko, keď má aj veľkú tašku! Teraz, alebo nikdy! Urobila som SKOK! A išlo sa. Vlak je hlučný, ale nebála som sa. Brala som to ako výzvu. Sadli sme si do sedačky a zacítila som mladučkú krv. Voňavú, čerstvo umytú pokožku...ten malý chlapec bol doslova na zožratie! Iba som sa jemne naklonila a šup! Objala som ho, bol mäkký a príjemne ma hrial. Hoci nebol pes. Neodolala som a trochu som si hryzla. Mňam. Vystúpili sme z vlaku, ubytovali sme sa a ležala som si na gauči, potom som šla obzrieť mesto. Také krásne svetlá som ešte nevidela. Chlapecsa tešil. Ja som sa tešila tiež. Dalsichutnú večeru, to ma potešilo ešte viac, tá krv bude chut-nuč-ká! Pred spaním som síce zažila desivú udalosť (skoro ma spláchli do kanála, ešte že som sa udržala na uteráku), ale potom už len mäkučké periny a spalisme všetci ako v oleji. Sem-tam som si v noci cucla. Cítila som sa ako v raji. Teším sa na ďalšískvelý deň. 40

22.4.2023 9.00 Piatok Život má znovu zmysel. Je mi nádherne. Všetci sa chystajú, Ideme na radnicu, spomínali nejakú slávnosť alebo čo. Netuším, čo je radnica, ale rada spoznám nové veci. Večer sa ozvem, nemám čas. 20.00 Mám nový domov! Zas sme cestovali vlakom, chlapec sa tešil, ja tiež. Ukázal mi svoju izbu. Má posteľ so svetielkami, kopu hračiek a práve pozeráme do knihy. Číta mi rozprávku na dobrú noc. Vážení, pre taký život som bola zrodená. Ráno pôjdeme do školy, potom na krúžok. Paráda, svet, trassa,som tu! Prichádzam! 26.4.2023 Utorok Milý denníček, ani nemám čas písať, toľko mám zážitkov a tak málo času! Žijem život naplno. Videla som už školu (nuda, ostanem asi doma ), bola som na krúžku (toľko mladých chutných detičiek), aj na koláčik sme zašli ...no čo vám poviem, dobre sa mám. Občas si aj závidím. Musím ale dávať pozor, aby som zahryzla len na miesta, ktoré nie je vidno, chlapcova mama už niečo asi tuší. Zatiaľsa mi to podarilo uhrať na komára. Držte mi palce... 28.4.2023 Štvrtok Tak som si to teda nepredstavovala. Dnes mám výročie. Je práve týždeň môjho skvelého života a ja tu sedím potme pri posteli. Zúrim. Plačem. Alebo neviem,čo mám robiť. Celé to niečím postriekali, chlapca tiež, dokonca aj matrace. Periny oprali tiež...všetko! Guglila som. Diffusil .Aký som ja parazit! Ja vás milujem! Neviem sa vás nabažiť! Čo to je? Svetlo? Chlapcova mama ! Berie ma medzi prsty ako nejaké smetie a s odporom ma vkladá do umývadla. Nie! Nechcem sa umývať, neznášam to!Nepribližujsa, ber prečten prst! A to bolo posledné,čo tá blcha pred smrťou videla. Smutne sedela pred posteľou, ktorá jej odporne zapáchala a práve rozmýšľala,čo urobí, keď nemôže ísťľahnúť k chlapcovi. Jeho mama práve vošla do izby a svetlom v mobile skúmala podlahu Nemohla uveriť, že to malé čierne smietko zrazu poskočilo. Rýchlo ho schmatla medzi prsty a v umývadle prstom rozpučila. Prúd vody niesol mŕtve telo blchy toboganom rovno do kanála. Takto úplne neromanticky skončil pokus poslednej odvážnej blchy zo Spiša dobyťsvet. Aký tragický osud ju postihol! Ale v poslednej chvíli myslela iste na to, že za svoj krátky život aspoň na konci prežila zaujímavé veci, no nie? A nebyťtej mamy, mohla s nami pracovať v tomto časopise ako redaktorka. Spracovala: A.Knapcová 41

Zlatý býk ZEMPLÍN VČERA A DNES Ak by ste sa rozhodli vybrať na prechádzku, u nás, v Michalovciach, určite vám odporúčam navštíviť našu starodávnu budovu Zlatý býk. Možno sa pýtate,čím je taká zaujímavá? Táto budova totižto v rokoch 1905-1906 patrila Gabrielom Strömplom, jedným z najbohatších obyvateľov Michaloviec v tých časoch. Bolo zvykom, že bohatí mešťania chceli postaviť nejakú zaujímavú budovu. Tak to bolo aj v tomto prípade, kedy sa nechal majiteľ inšpirovať budovou v Maďarsku a dal postaviť hotels názvom Golden Bull (Zlatý Býk). Nazval ho tak vďaka jeho pozlátenej býčej hlave, ktorá zdobí fasádu budovy. Priestory slúžili najmä ako ubytovacia časť, hotelová reštaurácia, kaviareň s cukrárňou, krčma, autoopravovňa a podobne. Nachádzala sa tam aj jedna veľká sála. Kde sa konali všelijaké zábavy, hostiny ale aj rozličné schôdze predstaviteľov mesta, politických strán čispolkov. V popredí vtedajší taxikári. 2 42

Budova zažila aj svoje obdobie ,,hodinového hotela”, teda poskytoval krátkodobé ubytovanie, tu hrali sa tu rôzne divadelné ochotnícke predstavenia. Svoje prvé si tu zažili aj zasadnutia komunistov po prevzatí moci či školenia ľudových ozbrojených zložiek štátu. Dnešnú podobu získala po ukončení rekonštrukčných prác v roku 2021. V súčasnosti ju používame ako mestskú galériu a turistické informačné centrum. Zlatý býk je doteraz jednou z najkrajších a najreprezentatívnejších budov v meste Michalovce. My sme túto budovu navštívili aj počas hodín literatúry, kedy sme sa učili o erboch, historických povestiach a ochotní zamestnanci centra nás oboznámili s históriou, pôvodom erbov Zemplína a šľachtického rodu Sztárayovcov, ktorí tu žili. Zistili sme, že tu môžeme získať informácie nielen o mestských pamiatkach, ale aj podujatiach a tipy na výlety do okolia. A vedeli ste, že exituje aj mobilná aplikácia Zemplín región? Funguje v 4 jazykoch a užívateľovi prichádzajú prostredníctvom nej aj notifikácie o blížiacich sa podujatiach. Môžete ju vyskúšať. Podľa info z MIC brožúry UMENÍM BÚRAMEHRANICE spracovala a foto dodala: Laura Kamila Kováčová 43

Si nadšencom zbierania gaštanov? a)samozrejme, zbieram už ráno cestou do školy, aby ma nikto nepredbehol 3b b) občas z nich vyrábam postavičky zvierat 2b c) kto by sa stým babral?1b d) my tu máme nejaké gaštany? 0b Chystášsišarkana? a) jasné, už je hotový od leta 3b b) mám určitú predstavu, ešte sa rozhodujem medzi dvomi tipmi 2b c) mama mi nejakého kúpi ako vždy 1b d)šarkana? To čo je?Načo to je? 0b OslavuješHalloween? a) Už od leta staviam dekorácie, doma dvor už vystrašili ajsusedovho psa, ani vonku nevychádza 3b b) Pomaly si pôjdem vyberaťtekvicu 2b c) Stačí film – strašidelný 1b d)Halloween už bol. ČI? 0b Akú naj masku/kostým naHalloween si mal? a)vyrobilsom podľa postavy z hororu a nakoniecsom ju ani nemal, lebo som sa bálsvojho odrazu v zrkadle 3b b) najviacsa mi páčila minuloročná, bolsom za zombie 2b c) ten deň mám rád, každý rok iba vstanem z postele,stiahnem na seba bielu plachtu a som za ducha 1b d) to som mal mať? Zaujímavé, ľudia sa ma boja, aj keď ju nemám... 0b Tvoríš niečo z farebných listov? a)celý dom už vonia ako park, všade mám ozdoby z listov 3b b) pár obrazov a ruže z listov mám vo váze 2b c) do parkov a lesov nechodievam, autá tam nemôžu 1b d) aké farebné listy? Kde sú? 0b Chodievaš naDušičky na hroby? a)Jasné, denne kontrolujem sviečka, aby to svietilo nonstop 3b b) áno,srodičmisi pripomíname zosnulých z našej rodiny 2b c) ja sispomeniem doma,cintoríny sú veľmi ďaleko od domu 1b d) veď po hroboch sa nestúpa!Nevieš!? 0b TEŠÍŠ SA Z JESENE? Jeseň – pri tom slove sa nám vybavia slová: gaštany, Dušičky, šarkan, Halloween, farebné listy...ako ste na tom vy? Urobte si náš kvíz, aby ste to zistili! Kvíz 44

18 – 14 bodov Jeseň miluješ! (ako vlastne všetko). Si tvorivý, oslavuješ naše aj zahraničné sviatky, ale nezabúdaj, že často menej je viac! 13 – 9 bodov Mášrád jeseň, vychutnávašsi posledné lúče slnka, púšťaššarkana, ale spomenieš si aj na tých, ktorí už také šťastie nemajú. Si fajn človek. 8 – 5 bodov Jeseň tráviš v sede a ľahu ako každé ročné obdobie.Nepohnešsa z miesta. Všetko za teba riešia rodičia, prevážajú ťa z miesta na miesto. Nemáš záujem zúčastňovať sa rôznych aktivít. Žiješ si v ulite ako slimák! Mal by si už z tej ulity vyliezť. 4- bodov V prvom rade si kúp kalendár. Aby si vedel, v ktorom ročnom období sa nachádzaš. Celkovo by si si mal naštudovať sviatky a zvyky a pozorovať okolie. Napríklad keď niekto natiahne na terasu pavučinu a uloží tekvice k vchodu domu, neznamená to, že práve pozbieral úrodu zo záhrady a sto rokov neupratoval. JeHalloween! Vyhodnotenie 45

IMATRIKULÁCIA PRVÁKOV 46

UŽ SME ŠKOLÁCI Konečne sme sa dočkali! Posledný októbrový patok sme boli my prváci oficiálne pasovaní za právoplatných žiakov našejškoly. Prajeme im veľa krásnych dní v škole naplnených radosťou a šťastím. Redakcia Úžasný program sme ukončili prváckym sľubom, kde sme sľúbili správať sa tak, ako sa na správnych školákov patrí :-) Vaši prváci 47

KONE AKO KONÍČEK KLOKOČINA, SMALLRANCH, MILLENIUM ČO UŽ VIEME O KOŇOCH Každý na ranči má “svojho” koníka, o ktorého sa stará a aj na ňom jazdí. Je totiž dôležité maťs ním aj zťah, poznaťsa navzájom. ZAČIATKY Jazdeniu sa venujeme odmalička, naším prvým rančom, kde sme začínali, bol ranč Klokočina v Klokočove , neskôr sme zakotvili v Smallranch v Kaluži (Danka) a v Milleniu v Trnave pri Laborci (Viky). Vyberali sme si každá to, čo jej vyhovuje, pretože každý ranč má svoje spôsoby trénovania jazdy, niekde uprednostňujú iba jazdiareň, inde zas vychádzky do prírody, k vode. Millenium sa venuje aj súťažne parkúru a drezúre koní. čorobíme vo voľnom čase Čo majú tieto tri slová spoločné? No predsa . KONE! Nadšené milovníčky koní a jazdenia a zároveň naše nové redaktorské posily Viky a Danka nám priblížili tento svoj netradičný koníček. Tak ako ľudia, aj kone majú rôzne povahy. Vedia vycítiť strach, stres a niektoré sú bojazlivé, boja sa napr. tieňov ,jeden sa zľakol aj svojho vlastného prdu :) Mnohým prekážajú rôzne pachy aj voňavky. Každé stádo má svojho vodcu, napr. Orim nemá rád, keď stojí človek vyššie než on, 48 prečnieva ho.

keď si kôň zlomí nohu, musia ho, žiaľ, utratiť na súťaž musí byť dobre vytrénovaný a pripravený, inak sa môže poraniť a je úplne zničený (takto dopadol koník, ktorý je na ranči umiestnený od takého nezodpovedného bezcitného majiteľa) podľa zubov spoznáme vek aj zdravotný stav koní kopytá (“nechty”) sa musia pravidelne čistiť, upravovať a podkúvať MOJÍMKONÍČKOMJE KÔŇ ZAUJÍMAVOSTI Kone majú nielen veľmi citlivý a dobrý sluch, ale aj čuch. Pri prechádzke lúkou pri lese sa stalo, že kôň cítil, že na tom mieste predtým bolo zabité zviera poľovníkmi a nechcel pokračovaťtou cestou. konské zuby si tiež vyžadujú pravidelné obrusovanie podávaním tvrdých maškŕt , inak by im museli obrusovať odborníci kto sa chce venovať jazde na koňoch, potrebuje špeciálne oblečenie, ktoré tvoria: rajtky,sako, prilba, vysoké jazdecké čižmy Okrem Viky a Danky sa venuje jazdeniu aj naša ďalšia redkatorka Lenka Minďarová a iní žiaci našej školy. Ak ťa táto reportáž zaujala, môžeš sa do niektorého jazdeckého klubu prihlásiť a takto zmyslupnetráviťčas so zvieratami. ŹIADNA HODINA NIE JE STRATENÁ, POKIAĽ JU STRÁVIŠ V SEDLE KOŇA WINSTON CHURCHILL 3 49

HOBBY HORSING A pri koňoch a koníčkoch ešte chvíľu zostaneme. Na chodbách našej školy, ale aj na školskom dvore, ste si mohli všimnúť trojicu dievčat s niečím netradičným. Pretože aj ich koníček je netradičný. A hoci sú to opäť kone, tentokrát je to celé trochu inak. Alebo nie? Čítajte v reportáži Ninky K. a Viky Č., našich nových redaktoriek. čorobíme vo voľnom čase Hoci to vyzerá ako detská hra, hobby horsingu sa venujú aj dospelí. Naše dievčatá sa o hobby horsingu sa dozvedeli zo sociálne siete TikTok a venujú sa mu 1 až 3 roky. Je to jazdenie na “koňoch”, ktoré pripomínajú detské hračky. Konská hlava na tyči. Dajú sa aj kúpiť, ale ony sa rozhodli ich vyrábať, lebo tie z obchodu bývajú drahé, a taktiež výroba vlastného koňa im poskytuje možnosť vyrobiť takého koňa, akého ony chcú. Na výrobu takého koňa potrebujú látku, vatu, palicu, niečo na oči, vlnu a nakoniec kartón. Ten im slúži nielen na vystrihnutie predlohy, ale ním aj vystužia tvar hlavy. Taktiež potrebujú doplnky, ktoré si kupujú z eshopov. Môžu tam kúpiť uzdu, ohlávku, deku a ušaňu. Bohužiaľ, Lily, Lucia a Viky sa už stretli aj s nepochopením a výsmechom vo svojom okolí, ale rozhodli sa to ignorovať a robiť to, čo ich baví. Na spoločných stretnutiach skáču cez prekážky, ale niekedy robia aj drezúru. Pre dievčatá je hobby horsing iba záľubou, ale rady by sa aj zúčastňovali ajsúťaží. Tento pomerne nový šport je vhodný aj pre tých, ktorí nemajú možnosť tráviť čas so skutočnými koníkmi. 50