07_2018_VH

www.velkymeder.sk/hu

bezplatný mesačník XIV. ročník 7. číslo/2018

Roky sa vlečúci problém

Prívalové dažde robia už roky vo „To, ako príslušný úsek vodár- ústne, na osobných stretnutiach ale zrejme poškodzuje i kanalizačné
Veľkom Mederi veľké problémy. ni a kanalizácií v našom meste sa aj písomne, no ako keby sme há- potrubie. Už viac krát sme vede-
Podľa primátora mesta Samuela stará a zverený majetok je až ne- dzali hrach na stenu. Naposledy vi- nie vodárni na tieto problémy
Lojkoviča však problém nie je v horázne. Problém s vodou po prí- ceprimátor mesta s pracovníkmi upozorňovali, no bezvýsledne.
kanalizácii, ale problém vidí v valových dažďoch sa vlečie už vodárni a kanalizácií prešiel celé Dokonca na jednej z našich ulíc na
prevádzkovateľovi tohto systé- viac rokov. Patričné zodpovedné mesto a ukázal im minimálne päť pokraji vozovky vznikla až nebez-
mu a to Západoslovenských vo- orgány, či už tu vo Veľkom Mede- takých úsekov, kde sa vozovka pečná jama, ktorá vo veľkom ohro-
dárňach a kanalizáciách, ktoré ri, alebo v Dunajskej Strede upo- pod ktorou je umiestnená kanali- zovala i cestnú premávku.
tento systém majú v správe. zorňujeme na tieto problémy, zácia prepadáva, čím sa samo-
(Pokračovanie na 2. str.)

2 Spravodajstvo Veľkomederský hlásnik

Roky sa vlečúci problém

(Dokončenie zo strany č. 1) rené a nevedeli sme sa tam dostať. tiaľ nie sú vyčíslené. Ale že budú nezapli z dôvodu zlého nastave-
Alarmoval som mestskú i štátnu obrovské je už teraz evidentné a niu, alebo sa zablokovali vďaka
Naše výzvy a upozornenia nezabra- políciu, no žiaľ ani oni sa nevede- čo je najsmutnejšie dalo sa im zlému technickému stavu, alebo
li.Jednoducho to celé vyzerá,ako ke- li dostať ku kompetentným oso- predísť. I z tohto dôvodu som sa zlyhal ľudský faktor. To však nie
by nás vedenie vodárni ignorovalo, bám, až jednému nášmu poslanco- rozhodol na vedenie západoslo- je môj a ani problém mesta. Od-
i keď vodovodné potrubie a celá tá- vi sa konečne podarilo nadviazať venských vodárni a kanalizácií poveď je už v rukách orgánov čin-
to sieť je i našim majetkom, ktorý kontakt s jedným s pracovníkov vo- podať trestné oznámenie pre trest- ných v trestnom konaní. Dúfam,
sme vodárňam odovzdali bezplat- dárni a kanalizácií, vďaka ktorému ný čin spáchaný z nedbanlivosti. že sa celý prípad vyrieši tak, že
ným prevodom a stali sme sa akcio- sa otvorila jedna z čerpacích staníc Som dvadsať rokov primátorom problémy, ktoré naše mesto sužu-
nármi spoločnosti. Vyvrcholenie a zapli sa čerpadlá, vďaka ktorým tohto mesta a za túto dobu sa ten- jú toľké roky sa čoskoro nevyskyt-
neseriózneho prístupu vodárni a sa nahromadená voda z ulíc za nie- to problém vyskytol už v siedmich nú,“ dozvedeli sme sa od primáto-
kanalizácií k problémom tu vo koľko minút stratila. Jednoducho prípadoch. Neviem v čom je pro- ra mesta Samuela Lojkoviča.
Veľkom Mederi nastalo dňa 21. jú- vďaka čerpadlu, ktoré bolo zapnu- blém, či v technike, že čerpadlá sa
la, keď sa cez mesto prehnal lejak té sa problém vyriešil a mohol vy- Text a foto: Vladislav Kmeť
a dažďovú vodu na viacerých mies- riešiť i skôr, ak by toto čerpadlo, ale-
tach v meste nestačila kanalizácia bo čerpadlá zapli v predstihu. Dô-
vstrebávať a odvádzať. Veľmi kri- kazom toho bolo i to, že ja osob-
tická situácia nastala hlavne v bu- ne som videl tú silu s akou sa po za-
dove polikliniky, kde sa dokonca z pnutí čerpadiel voda strácala a
kanalizáciena povrch dostávali i fe- hlavne s akou silou vtekala do ka-
kálie, ktoré nevedeli potrubia od- nalizácie. Táto sila by bola schop-
viesť do čističky. Bolo to niečo ná vsať skoro i človeka. Upozorne-
hrozné. Okamžite som volal na dis- nia na veľké dažde boli vysielané v
pečing západoslovenských vodár- rádiu počas celého dňa a upozor-
ni a kanalizácií no bezvýsledne. nenie vydal i hydrometeorologický
Osobne som zašiel k jednému ich ústav. Škody na majetku obyvate-
pracovisku, ktoré však bolo zatvo- ľov, ale i mesta , ktoré vznikli za-

6 /2018 Reportáž 3

V novej divadelnej sezóne sa mu črtá možnosť hrať v Budapešti

Asi pred dvoma rokmi sme písali v našom me- kon. Vďaka dobrým vzťahom s Viktorom Var- r
sačníku o nadanom poslucháčovi bratislavské- gom, režisérom Corvinus Teátrum v Sarvaši v r
ho konzervatória Ferencovi Polákovi, obyva- Maďarsku, ktorý pochádza z Topoľníkov a viac s
teľovi Veľkého Medera. Okrem štúdia sa však ráz sme sa stretli na konzervatóriu, ale aj na rôz- b
aktívne zapájal aj do divadelného života, hral nych kultúrnych akciách v Bratislave, som sa na-
vo viacerých divadelných spoločnostiach a to od koniec upísal v posledných rokoch práve tomu- v
Bratislavy až po Budapešť a čo bolo najdôleži- to divadlu. Práve toto divadlo je zaujímavé svo-
tejšie pripravoval sa na prijímacie pohovory na jou dvojjazyčnosťou. Je tu divadlo maďarské, ale n
Vysokú školu muzických umení na katedru he- i slovenské národnostné divadlo. I z tohto dô- m
rectva. Nie však do Bratislavy, ale do Budapeš- vodu som mohol hrať v divadelných predstave- K
ti. Dnes po dvoch rokoch sa stretávame zno- niach maďarských, aj v slovenských. Raritou je s
va a snažíme sa nadviazať na náš rozhovor spred tiež takmer 30 km dlhé sarvašsko-békéšsentan- k
dvoch rokov. Zaujímam sa hlavne o vysokú ško- drášske mŕtve rameno Kerekeša na hladine kto-
lu, či ho prijali, alebo nie. je totiž obmedzená. Čo po dvadsiatich, tridsia- rého v roku 2011 postavili Sarvašské vodné di-
tich rokoch, odíde hlas, mršnosť, príde mladšia vadlo s jedinečnou architektonickou konštruk-
„Pred dvoma rokmi som žil v určitej dileme. Zís- generácia. Chybu vidím aj v nárokoch na mu- ciou.Toto špeciálne divadlo s kapacitou pre tak-
kať papier o vzdelaní a potom hľadať angažmán, zikálového herca. Skoro každý režisér hľadá v mer 1000 ľudí prijíma záujemcov na divadel-
alebo mať určitú istotu, že máš zázemie, kde ňom najprv hlas na druhom je tanec a až na tre- ných predstaveniach, koncertoch a večierkoch
hráš, kde budeš môcť pracovať i počas štúdií. ťom je herectvo. V Maďarsku, ale aj v Rakús- básní. Práve tu sme pred niekoľkými dňami
Rozhodol som sa pre druhá alternatívu a odro- ku, aj v Čechách na prvom mieste je herecký vý- ukončili štrnásťdenný festival divadla a ja som
čil som nástup na štúdium na možné tri roky. hral v skoro každom predstavení. Dva roky hrám
Tie uplynú na budúci rok, teda ešte mám do- teda v Sarvaši, samozrejme som hral i v Brati-
sť času definitívne sa rozhodnúť, ako pokračo- slave, ale hral som aj v Bekešskej Čabe. Bolo to
vať so svojim životom. V súčasnosti mám také rozlietané a preto som sa v túto novú se-
zmluvu so Slovenským národným divadlom a zónu rozhodol hrať už len v jednom divadle. Za-
angažmán som dostal od viacerých divadiel. Slo- tiaľ sa mi črtá veľká možnosť v Budapešti, dú-
venských i maďarských. Ja som sa rozhodol pre fam sa to čoskoro stane skutočnosťou.Takto by
maďarský smer, lebo práve tu vidím väčšiu mož- som asi zhrnul svoju odpoveď na otázku, že čo
nosť realizácie sa. Na Slovensku totiž máme sa stalo za tie dva roky, čo sme sa stretli a roz-
mnoho rôznych umeleckých škôl a málo diva- právali,“ poznamenal Ferenc.
diel, v Maďarsku je to opačne. I preto tu vidím
väčšie možnosti svojho uplatnenia sa. No a je Dnes sa teší tomu, že sa môže po roku zno-
tam i viac smerov divadla, od klasického až po va predstaviť so sarvašským Corvinus Teátru-
moderné. V Bratislave sme mali na výber len dve mom obecenstvu tu na Žitnom ostrove a to na
možnosti. Buď Novú scénu – muzikálový smer, Termálnom kúpalisku v Topoľníkoch, kde
Malú scénu, kde dominovalo divadlo. Neskôr ideálne podmienky na takéto divadelné pred-
prišlo Slovenské národné divadlo, kde som na- stavenia pod holým nebom sa darí vytvárať i
stúpil, po čase som sa však z tohto divadla troš- vďaka otcovi režiséra a to Viktorovi Vargovi
ku vzdialil, nemali sme totiž rovnaké predsta- staršiemu veľkolepým muzikálom Hotel
vy, nové vedenie divadla a ja. Muzikálu som sa Menthol.
však nechcel upísať na celý život. Ich životnosť
Vladislav Kmeť
Foto: archív Ferenca Poláka

4 Reportáž Veľkomederský hlásnik

Afrika je zážitkom na celý život

Poľovníci sú často vnímaní ako bezcharakterné bytosti, ktoré sa vyží-
vajú v zabíjaní zvierat. Je to však niečo viac, je to udržiavanie rôznych
národných tradícií, kultúry, odovzdávania príbehov z generácie na ge-
neráciu, vzťahu k prírode, využívanie prírodných zdrojov pre potreby
spoločnosti. Byť poľovníkom neznamená mať len poľovný lístok, ze-
lené oblečenie, správne poľovnícke potreby a zbraň. Je k tomu potreb-
ná aj úprimná láska k prírode, zvieratám a najmä záujem obetovať ich
ochrane veľkú časť svojho voľného času. Práve z tohto dôvodu sa po-
ľovníctvo často dedí z generácie na generáciu v rodinách, kde má hlbo-
kú tradíciu a kde je mladým ľuďom od malička vštepovaná úcta k zvie-
ratám a ľuďom. V rodine Róberta Patasiho poľovníctvo nebolo tradí-
ciou, no predsa sa mu upísal už v mladom veku.

„Už dlhé roky má naša rodina veľ- ci ho považujú skôr za celoživotné
mi úzke priateľské vzťahy s priateľ- poslanie. Samozrejmou súčasťou je
mi z Maďarska, žijúcimi na pohra- v tomto prípade aj osobitá etiketa,
ničí s Chorvátskom a tu som po pr- zvyky a disciplína. Poľovník by
vý krát pričuchol k bližšie k príro- mal byť poctivý a čestný nielen k se-
de, k zvieratám, ktoré v nej žijú. be, ale tiež k zvieratám, o ktoré sa
Majú väčšiu oboru, v ktorej žije vy- stará a ku kolegom poľovníkom.
soká zver a pravidelne sa o ňu sta- Dodržiava zákony, zveľaďuje a ne-
rajú. Neraz ma nahovárali, aby porušuje zákaz lovu mimo poľov-
som s nimi šiel kŕmiť ich, alebo len níckej sezóny. Na zviera vystrelí len
tak prejsť sa po obore a obdivovať vtedy, keď ho bezpečne rozoznal a
tu žijúcu zver. Zapáčila sa mi tá prí- tiež spôsobom, ktorý zabezpečí
roda, chodiť v nej a samozrejme po- okamžitú smrť a v žiadnom prípa-
máhať zvieratám v nej žiť. Žiť vo de nezabije samicu s mláďatami.
vzájomnej úcte človek a divé zvie- Tak asi takto som sa dostal k po-
ra. Oni ma neskôr nahovorili i na ľovníctvu,“ začína náš rozhovor o
zloženie poľovníckych skúšok a poľovníctve Róbert.
takto sa zo mňa postupne stal i po-
ľovník. Aj keď je poľovníctvo vní- „Postupne som do tejto záľuby
mané najmä ako záľuba, poľovní- zaangažoval i svojich priateľov a je-
den z nich bol dlhoročný fotograf,

ktorý pochodil kus sveta a nafotil
prekrásne fotografie o nich. S ním
som najprv vycestoval do Tanzánie
fotiť tamojšiu divú zver. Je to 13.
najväčšia krajina Afriky, ktorá na
svojom rozsiahlom území skrýva asi
najznámejší africký národný park
Serengeti. Bol založený v roku
1951 a od roku 1981 je súčasťou
Svetového dedičstva UNESCO.
Národný park Serengeti je súčas-
ťou nepretržitého chráneného úze-
mia, do ktorého okrem samotného
národného parku patrí i chránená
oblasť Ngorongoro, chránené úze-
mie Maswa, Loliondo, Grumeti,
Ikorongo a rezervácia Masai Ma-
ra v Keni. Bol to pre mňa zážitok
na celý život. Prišli sme tam práve
v dobe, keď prebiehalo hromadné
putovanie zvierat, zo spomínanej
rezervácie v Tanzánii do rezervácie
v Keni. Bolo to kvantum, viac mi-
liónov zvierat stovky druhov. Tam
som videl na vlastné oči pokus o
poľovačku levov na zebry. V chlád-

7 /2018 Reportáž 5

ku pod stromami odpočívali tri le- lím si, že viacero poľovníkov tam ky v Zimbabwe, tam som cítil, že poľovačku. Prechádzali sme cez
vie mláďatá a štyri dospelé levice. prichádza i pre nové prekrásne je to ešte stále tá krajina, ktorá i rôzne husté zarastené územia.
Zebry ako prvé zbadalo jedno z zážitky, ktoré im tamojšie poľova- dnes poskytuje originálne dobro- Niekde sme pušky niesli nad hla-
mláďat, no hlavu zdvihla i jedna zo nie dáva. Samotnú krásu lovu zni- družstvo, podobne ako v časoch vami a viedol nás stopár. Prešli
samíc, že na čo sa to malé díva. Ako čili podľa mňa hlavne Američania, najväčšej poľovníckej slávy „čierne- sme až 28 kilometrov a nie a nie
na povel zrazu vstali všetky šryti le- ktorých chodí najviac do Afriky. ho kontinentu“, z časov ktorých ich natrafiť konečne na nášho leva.
vice, mláďatá ostali nepohnuto le- Správajú sa sebecky, povýšenecky a opisoval slávny István Széchenyi. Z Vychádzali sme už z poslednej ta-
žať a začali sa približovať k zebrám necítiť v nich žiadnu úctu k príro- Afrických poľovačiek som si domov kejto húštiny, ja som šiel predpo-
zo štyroch strán. Jednoducho ich de a v nej žijúcim zvieratám. Oni priniesol dvanásť trofejí. Ku každej sledný, keď zrazu za mnou idúci
chceli obkľúčiť a naraz na ne zaúto- nevidia tú krásu, ako je napríklad mám svoj osobitný nezabudnu- černoch zakričal, že lev. A ten lev
čiť. Tento zámer im však prekazil hviezdna obloha akú som tu u nás teľný zážitok. Okrem poľovačiek predstavte si bol za nami v tej húš-
jeden horlivý Texasan na aute, kto- nikde nevidel, ten pach tých zvie- sme sa zoznamovali s miestnymi tine a nie my sme poľovali na ne-
rý tento lov chcel nafotiť až celkom rat, ktorú cítiť na kilometre, ten vý- obyvateľmi, priniesli sme miestnym ho, ale on nám dlhé kilometre šiel
z blízka a zbadajúc ho zebry utiek- chod alebo západ slnka, alebo to deťom do škôl rôzne hračky, slad- v stopách. Dokonca sme zazna-
li. Druhý takýto lov sa nevydaril zas ochladzovanie medzi dňom a no- kosti. Je tam celkom iný život ako menali aj jeho stopy v stopách na-
gepardom, keď chceli zaútočiť na cou.To, že ľudia chodia poľovať do u nás. Uvedomil som si, že ako dob- šich topánok. Keď som začul ten
impaly, druh antilop no tie ich včas Afriky je osožné i pre samotný ten- re, že žijem tam, kde žijem dodnes.“ krik, okamžite som sa hodil do naj-
zbadali a utiekli,“ rozpráva nám Pa- to kontinent. Neviem si predstaviť, bližších kríkov a jedno nebolo ani
tasi o svojom prvom stretnutí s Af- ako by sa bez poľovníckeho turiz- Samozrejme zvedavosť nám ne- dvom skúseným domorodcom, po-
rikou, s africkým safari. Tento pr- mu žilo v niektorých z týchto kra- dala a boli sme zvedaví aj na bez- ľovníkom, ktorí okamžite namie-
vý pobyt a to všetko čo tam videl ho jín. Poľovníctvo tu podporuje hlav- pečnosť, na zážitky v ktorých mož- rili na leva spolu s tým našim ko-
tak očaril, že sa rozhodol do Afri- ne miestne vidiecke obyvateľstvo. ná išlo aj o život. legom, ktorý túto poľovačku mal
ky vrátiť už ako poľovník a to až Na celom svete sa loví možno 5-ti- objednanú a istili ho, aby nás lev ne-
štyri krát.Tri krát bol v Južnej Af- síc druhov zvierat, u nás asi 30. Člo- „Počas poľovačiek je maximálne napadol. Predstavte si, ak by z na-
rike a raz v Zimbabwe. vek si chce zapoľovať aj na iné dru- postarané o každého poľovníka. šej skupiny niekto zaostal, zdržal sa
hy a spoznať aj iné krajiny, často je Dostane sprievodcov a len s nimi povedzme na svojej prírodzenej
„Tri krát som bol spolu s priateľ- to v cudzine i lacnejšie.Tradícia lo- sa môže vybrať na poľovačku. Na- potrebe. Všetci sme sa zhodli na
mi v Juhoafrickej republike. Je to vu Európanov v Afrike je dlhá a priek tomu mi však nebolo jedno, tom, že sme mali veľké šťastie a ve-
najklasickejšia lovecká destinácia a múzeá už v 16. až 18. storočí vysie- keď som sa zúčastnil s priateľom ru samotného by lev napadol
je v stálej obľube vďaka vynikajú- lali veľké výpravy na poľovačky.Tú poľovačky na leva. Sprevádzali nás okamžite. No a na záver, že či by
cim loveckým možnostiam a vyso- zver v Európe nikto dovtedy ne- dvaja domáci poľovníci, jeden sto- som sa tam ešte vrátil? Zatiaľ s ur-
kej kvalite poskytovaných služieb. poznal. Poľovníctvo zabezpečilo, že pár a dvaja ďalší pomocníci. Spô- čitosťou to neviem povedať. Skôr
Žiaľ ja som to vnímal trošku ináč. európska civilizácia spoznala trochu sob tejto poľovačky, ktorej som sa ma teraz ťahá napríklad Kanada,
Zdalo sa mi, že tu v prvom rade ide Afriku a myslím si, že je to tak i zúčastnil je u nich zaužívaný hlav- Kamčatka a to lov na soba, vlka a
o to, aby stoj, čo stoj poľovník ulo- dnes. Čo sa týka samotnej poľovač- ne pri platenom love. Lev sa pre- jazveca,“ ukončil náš zaujímavý
vil to zviera, ktoré si zaplatil. Mys- miestni z obory na určité územie, rozhovor Róbert Patasi.
ktoré sa označí tak, aby bolo
možné vidieť či toto územie lev Vladislav Kmeť
opustil, alebo nie. Naša skupina sa Foto: archív Patasiho
teda vybrala na túto bezpečnú

6 Spravodajstvo Veľkomederský hlásnik

Vždy je čo vylepšovať

Cesta zdokonaľovania býva nieke- Mederi mi to umožnilo v ich klubo- vzbudivé slová môjho známeho, vených 54 malieb. Snažím sa študo-
dy tŕnistá. Vždy však je čo vylepšo- vej miestnosti vystaviť niektoré svo- ktorý ma povzbudzoval, snažil po- vať i literatúru,bez štúdia sa totiž ne-
vať a krok za krokom sa približovať je obrazy.V začiatkoch som bola ne- radiť, poukazoval na moje začiatoč- dá napredovať.No najviac sa snažím
k vysnívaným métam. Keď amatér- smelá, veľmi vhod mi padli po- né chyby. Dala som na jeho rady, za- učiť a zapamätať si z osobných rád
ska maliarka Reichel Földes Mária myslela som sa a snažila som sa im ľudí, ktorí už videli moju tvorbu a aj
z Veľkého Mederu berie do rúk pa- v ďalších svojich prácach vyhnúť.Po- rozumejú maliarskemu umeniu.,“
letu a štetec, aby na plátne zobrazi- užívam jednu z najmladších maliar- porozprávala nám o svojej tvorbe pa-
la svoj pohľad na svet, tiež chce do- skych techník a to maľbu akrylom. ni Mária.
siahnuť čo najlepší výsledok. Vnú- Milujem túto techniku i preto,že ak- Prezrieť výstavu amatérskej maliar-
tornú túžbu maľovať pocítila asi pred ryl má žiarivé farby, je riediteľný vo- ky prišli i zástupcovia mesta, primá-
troma rokmi.Teraz sa maľovaniu ve- dou, ale po uschnutí vodostály, rých- tor Samuel Lojkovič a viceprimátor
nuje denne.Tvorí pre vlastné uspo- lo schne a pružnosť tejto farby zá- Dénes Mikóczy, ktorí sa pochvalne
kojenie a postupne sa zaradila do ši- roveň umožňuje nanášanie hrubých vyjadrili o jej tvorbe.
rokej rodiny amatérskych maliarov. vrstiev bez rizika popraskania. Mi- Predsedkyňa Mestskej organizácie
Slovo amatér je odvodené od slova lujem hlavne kvety.Chodím i do prí- telesne znevýhodnených spoluobča-
„amare“, teda milovať. Amatérski rody, hlavne k vode, no najviac sa sú- nov Júlia Vozáriková veľmi rada
maliari sú teda milovníci maľovania. streďujem na námety, ktoré sa zro- podporila myšlienku zorganizovať
„Tvorím zo záľuby, na vlastné uspo- dia v mojej hlave. Urobím si náčrt a túto výstavu, ktorú spojili s výstavou
kojenie, nie ako povolanie. Som vy- potom sa snažím čo najviac uplatniť šikovných rúk členov organizácie.
ložený samouk a využívam iba svo- svoju fantáziu. Dnes tu mám vysta-
ju vrodenú schopnosť kreativity. Text a foto: Vladislav Kmeť
Energiu mi dodáva príroda a záro-
veň je pre mňa múzou. Zatiaľ som
svoju tvorbu nemala možnosť pre-
zentovať v takejto širšej forme. Pre-
to som veľmi vďačná, že vedenie
Mestskej organizácie telesne znevý-
hodnených občanov vo Veľkom

7 /2018 Spravodajstvo 7

Fitness park pri termálnom kúpalisku

Tesne vedľa promenády termál- v každom veku. V dnešnej dobe sú
neho kúpaliska vo Veľkom Mede- moderným trendom po celom
ri prevláda živý pracovný ruch. svete vonkajšie FITNESS. Budo-
Vedenie kúpaliska totiž v tejto vané fitness parky umožňujú pra-
časti vyčistilo priestranstvo od videlné cvičenia ľuďom rôznych
náletových drevín a kríkov a za- kategórií. Vedenie našej spoloč-
čalo s výstavbou viacúčelového nosti sledujúc tieto trendy rozhod-
fitness parku pre širokú verej- lo sa tiež niečím podobným pri-
nosť. Konkrétnejšie informácie o spieť k zdravému životnému štý-
tejto stavbe nám poskytol jeden lu obyvateľov nášho mesta a sa-
z konateľov spoločnosti Termál s mozrejme niečím navyše dať aj pre
r.o. Zalán Kórósi. našich návštevníkov. Dúfame, že
náš park si obľúbia ako mládež,
„Zdravý životný štýl a hlavne tak i dospelí a tiež seniori. Ná-
pravidelná pohybová aktivita sú vštevníci si budú môcť kombino-
veľmi dôležité nielen pre celkovú vať aktívny silový tréning s pozi-
fyzickú, ale aj psychickú pohodu tívnym pobytom na čerstvom

vzduchu, spolu s možnosťou stre-
távať sa s ľuďmi rovnakých spo-
ločenských záujmov. Okrem rôz-
nych druhov fitness posilňovacích
strojov bude tento náš park obsa-
hovať i samostatný detský kútik.
Takto sa tu budú môcť stretávať i
rodičia, ktorí sa rozhodnú navští-
viť náš park i so svojimi deťmi.
Miesto si nájde i veľká šachová ta-
buľa pre našich zanietených šachis-
tov. A nezabudli sme ani na sociál-
ne miestnosti, ktoré budú vybudo-
vané v tesnej blízkosti tohto parku.
S jeho výstavbou sme začali v me-
siaci jún a dokončiť by sme ho ma-
li v strede mesiaca august. Jeho
hodnota bude 66.000 eur. Som
presvedčený, že naše vonkajšie
fitness sa stane obľúbeným mies-
tom a častým cieľom našich oby-
vateľov ale i našich návštevníkov,“
dozvedeli sme sa od konateľa
spoločnosti Termál s r.o.

Text a foto: Vladislav Kmeť

8 Jubilantka / Pozvánka Veľkomederský hlásnik

Starobu berie s optimizmom

Nie je bežné a normálne, že sa do-
žívame vysokého veku. Je preto
veľmi vzácne a potešujúce, keď
medzi nami môžeme pozdraviť
spoluobčanov, ktorí sa dožijú krás-
neho veku 90 rokov a viac.

Vo Veľkom Mederi je pravidlom, že „Narodila som sa tu vo Veľkom dárskom družstve, no a neskôr v strašne rada záhradu a neraz ma de-
primátor mesta Samuel Lojkovič Mederi, kde som sa i vydala. Poro- miestnej práčovni. Okrem výchovy ti,ale i vnúčatá napomínajú,aby som
spolu s viceprimátorom Dénesom dila som štyri deti. Žiaľ môj manžel svojich detí som sa starala aj o svo- sa už krotila.Viete,čo si naplánujem,
Mikóczym navštevujú takýchto ju- nás skoro opustil. Mal len 59 rokov. jich rodičov. Bolo to ťažké obdobie, snažím sa spraviť, no to naplánova-
bilantov, spolu s kyticou kvetov, Je tomu už 28 rokov a s jeho stratou no nesťažujem si.Mám radosť z pia- nie je už len v mysli a veru neraz ma
darčekovým košom i malou finanč- som sa musela vyrovnať, veď život tich vnúčat a ôsmich pravnúčat.Je to to trošku i hnevá, že už nestačím,“
nou odmenou im zaželajú veľa zdra- išiel ďalej a s ním samozrejme aj my. pekná veľká rodina a vždy máte oko- s úsmevom ukončuje svoje spo-
via a rodinnej pohody. Nebolo tomu Celý život som pracovala.Najprv de- lo seba niekoho,kto sa vám snaží po- mienky na svoj život pani Etela.
inak ani v nedávnych dňoch, keď ta- sať rokov v miestnom poľnohospo- môcť, urobiť život krajším. Mám
kúto návštevu uskutočnili u jubilant- Text a foto: Vladislav Kmeť
ky Etely Simonics, ktorá sa dožila
prekrásnych 90 rokov. Jubilantka sa
potešila návšteve a veľmi vrelo si s ni-
mi pohovorila. Bolo úžasné pozoro-
vať túto babku, že ešte stále má pre-
hľad o dianí, či už v meste, tak i vo
svete.Pochválila sa,že veru i teraz čí-
ta bez okuliarov a bez toho,aby si po-
zrela správy nemôže uplynúť deň.

7 /2018 Spravodajstvo 9

Viete si predstaviť život bez chleba?

Spomínam si na mladosť. Žiaľ tá krása rozvlneného mora klasov a tá si zlé tušenie.Tušenie, že sme s pô- nu v našom živote. Vieme si však
je už dávno preč, ale preč sú i tie ča- vôňa ktorú vdychujeme , je to vô- dou takmer stratili kontakt a pre- predstaviť život bez chleba? Asi nie
sy, keď žatvou žil celý náš región. ňa zeme a zrelého zrna. Mám aké- stávame si uvedomovať jej rolu a ce- a preto každoročne nový chlieb
Obilninárstvo, posledná bašta ná- slávnostne vítajú v Ižope, v mestskej
šho poľnohospodárstva, najlepšie časti Veľkého Medera. Chlebu ako
ilustruje, ako sa zmenilo poľnohos- základnej a vzácnej potravine sa v ľu-
podárstvo. Že prečo, to vysvetľuje dovom prostredí prejavovala vždy
okrem iného práve žatva. Dnes na- veľká úcta.Považoval sa za „boží dar“
príklad na zber obilia stačí aj vo veľ- a podľa toho sa s ním aj zachádza-
kých poľnohospodárskych podni- lo. Práve toto zdôraznili vo svojej re-
koch pár supervýkonných kombaj- či farár reformovanej kresťanskej
nov. Nečudo, že slová kosec či žni- cirkvi András Szabó a dekan rím-
ca sa dávno dostali na perifériu mo- skokatolíckej cirkvi Jozef Mahulá-
dernej slovenčiny. Ešte šťastie, že v nyi, keď spoločne požehnali chlieb,
našom jazyku stále prežíva a urči- ktorý im priniesla miestna mládež.
te prežije slovo chlieb. Raz do ro- Následne primátor mesta Samuel
ka máme možnosť zistiť, ako vonia, Lojkovič prežehnal chlieb, odkro-
keď dozrievajú lány obilia. Tento jil z neho krajec a ponúkol ho prí-
pohľad ma vždy fascinoval a fasci- tomným občanom.
nuje i dnes. Neopísateľná je tá
Text a foto: Vladislav Kmeť

10 Reportáž Veľkomederský hlásnik

Radi by rozšírili svoju členskú základňu

Viliam Görföl je predsedom Ob- sa starostovia nepozerajú strategic- snažíme sa prezentovať náš regi- ským subjektom je okrem oblast-
lastnej organizácia cestovného ru- ky – z dlhodobého hľadiska ako na ón ako doma, tak i v zahraničí. ných organizácií cestovného ruchu
chu Žitný ostrov-Csallóköz už zdroj financovania do budúcnosti. Snažíme sa investovať do turistic- aj vyšší územný celok, ktorý do
štvrtý rok. V realite sa na cestovný ruch ako kej infraštruktúry a organizujeme krajskej organizácie (KOCR) vkla-
reálny zdroj príjmu pre svoje obce rôzne podujatia. Myslím si, že zá- dá ďalšie finančné zdroje využíva-
„Cieľom vzniku nášho združenia pozerajú len výnimočne. Väčšina sa- kon č. 91/2010 Z. z. o podpore ces- né na dofinancovanie rozvojových
bolo vytvoriť lepšie podmienky mospráv vníma potenciál svojej tovného ruchu, ktorému ZMOS v a marketingových aktivít na území
pre turistický ruch. Za tie štyri ro- obce na zvýšenie cestovného ruchu roku 2010 pomohol na svet, nám členských OOCR.
ky na čele tohto združenia sa prírodný resp. kultúrny potenciál. dnes dáva priestor, aby sme syste-
nám podarilo zorganizovať rad Nerozmýšľajú však v širšej súvislos- maticky riadili rozvoj a propagáciu Samozrejme financie, ktoré nám
nových atrakcií a programov. ti komplexného produktu cestov- aktivít cestovného ruchu na území štát vracia vo forme dotácií mu-
Zlepšila sa kvalita komunikácie ného ruchu, zostávajú pri základ- našej pôsobnosti. Tento zákon sia byť podložené kvalitnými žia-
medzi podnikateľskými subjekt- nej predstave. A to nie je správne,“ okrem podmienok založenia a čin- dosťami, ktoré treba podložiť ži-
mi a verejnou správou. V súčas- poznamenal predseda organizá- nosti organizácií cestovného ruchu votaschopnými a perspektívnymi
nosti má naša organizácia dvanásť cie. ako súkromno-verejných partner- projektmi. Som rád, že naša orga-
členov. Napriek tomu mám urči- stiev, vytvoril aj podporný nástroj nizácia patrí medzi popredné or-
té výhrady voči jednotlivým samo- Do diskusii o súčasnosti Oblast- financovania rozvoja prostredníc- ganizácie, čo sa celého Slovenska
správam, ktoré nevidia dôleži- nej organizácie cestovného ruchu tvom štátnej dotácie, a to na princí- týka a v tomto roku sme dostali
tosť spolupráce s našou organizá- Žitný ostrov-Csallóköz sa pridá- pe 1 : 1. Zákon tiež definuje, že toľ- dotáciu vo výške 196 500 Eur.
ciou ako jednu z východísk zlep- va i jej výkonný riaditeľ Peter Ba- ko, koľko si členovia organizácií Tieto financie rozdelíme medzi
šenia práce na úseku cestovného lázs. cestovného ruchu vyberú na člen- našu členskú základňu a bude
ruchu. Cestovný ruch by však mal ských príspevkoch, im prispeje štát použitá na ďalší rozvoj žitnoos-
byť prioritou samospráv hlavne v „V dnešnej dobe rýchleho a zo štátneho rozpočtu, maximálne trovského cestovného ruchu. Te-
deklaratívnej rovine. Cestovnému častokrát nezdravého životného však do výšky vybranej dane z ší ma, že čiastočne ožil i záujem
ruchu sa jednoducho nevenuje do- štýlu zabúdame na to, čo nám ľu- ubytovania členských samospráv. o členstvo v našej organizácii. V
statočná pozornosť zo strany pred- ďom príroda vie ponúknuť a ako Na základe vyššie spomenutého zá- tomto roku sme zaznamenali
staviteľov samospráv. Vyhovárajú sa si ju vážiť. Preto sa naša organi- kona nielen štát, ale aj vyššie územ- ochotu pridať sa k nám zo strany
na dôležitejšie úlohy, školstvo, ka- zácia snaží svojimi aktivitami pri- né celky finančne podporujú roz- obcí Dunajský Klátov a Jahodná
nalizáciu, sociálne veci, havarijný spieť k zveľaďovaniu našich prí- voj cestovného ruchu. Preto v tý- ako aj od jedného občianskeho
stav niektorých budov a tak nepri- rodných a kultúrnych zdrojov, chto dňoch veľmi živo pracujeme združenia a to Malkia park Ore-
deľujú cestovnému ruchu potreb- sociálneho kapitálu a potenciálu na možnosti vstúpenia našej orga- chová Potôň,“ dozvedeli sme sa od
né ľudské kapacity ani finančné regiónu. Naša organizácia posky- nizácie do krajskej organizácie ces- výkonného riaditeľa oblastnej or-
zdroje. Na rozvoj cestovného ruchu tuje návštevníkom nášho regiónu tovného ruchu, ktorej zakladateľ- ganizácie cestovného ruchu.
všetky potrebné informácie, stará-
me sa o marketing destinácie a Text a foto: Vladislav Kmeť



12 Spravodajstvo Veľkomederský hlásnik

Ťahanice okolo röntgenového prístroja pokračujú

Poliklinika vo Veľkom Mederi sa tuácia nachádza v rukách právnikov šli body za zdravotné úkony? Tie- prístroj je jednoducho pracovným
už dlhé roky sa trápi so staručkým, spoločnosti. Mesto sa zaviazalo to zdravotné úkony by sa vykoná- nástrojom lekárov. Ja sa však pýtam,
skôr nefunkčným, ako funkčným stavebne kompletne pripraviť vali aj na obyvateľoch iných oko- pre ktorého robotníka, inžiniera či
röntgenovým prístrojom. miestnosť, do ktorej by sa nový litých obcí, alebo len na obyvate- iného pracujúceho svojho občana
röntgen umiestnil. ľoch mesta? Jednoducho je to veľ- mesto kupuje jeho pracovné nástro-
Vedenie mesta sa snaží pomôcť „Situácia okolo röntgenového prí- mi komplikovaná záležitosť. Že by je? Jediné riešenie je, aby tento prí-
zdravotníkom pri riešení tohto stroja je hlavne právne kompliko- mesto odovzdalo nemocnici tento stroj zakúpila spoločnosť oprávne-
problému. Za štyri roky, čo na če- vaná. Keby sa mesto rozhodlo kú- prístroj ako dar? Tu by sme nara- ná prevádzkovať RDG pracovisko
le mesta ako primátor stojí Samu- piť tento prístroj a odovzdalo by ho zili na zákony ohľadom zveľaďova- „Svet zdravia“, pre ktorú je to po-
el Lojkovič vo vedení Nemocnice zdravotníkom, nastal by tu jeden nia majetku mesta a iste by Minis- vinnosť, starať sa o svoje pracovis-
s poliklinikou v Dunajskej Strede, zásadný problém a to, pre koho by terstvo financií SR nariadilo v tej- ká tak, aby tie mohli bezproblémo-
pod ktorú poliklinika vo Veľkom tento prístroj zarábal. Pre koho by to veci šetrenie. Tento röntgenový vo vykonávať svoju prácu,“ po-
Mederi patrí, vymenili už štyria ria- znamenal k uvedenej situácii pri-
ditelia. Primátor mesta jednal s kaž- mátor mesta Samuel Lojkovič.
dým o osude röntgenového prístro- Mesto zdravotníctvu v meste venu-
ja na miestnej poliklinike, no do je svoju náležitú pozornosť. Snaží
dnešného dňa je situácia stále pa- sa, aby neustále napredovalo, čoho
tová. Zo štyroch riaditeľov traja pri- dôkazom je i posledné zapojenie sa
sľúbili riešiť túto situáciu. Naj- mesta do programu „Budovanie
povzbudivejší sľub dala posledná centra integrovanej zdravotnej sta-
riaditeľka nemocnice, ktorá v tej- rostlivosti“, v rámci ktorého by
to otázke začala i jednať s majiteľ- došlo k rozšíreniu a modernizácie
mi nemocnice a to so spoločnosťou polikliniky v meste.
„Svet zdravia“. Momentálne sa si-
Text a foto: Vladislav Kmeť

Veterná smršť sa nevyhla ani Ižopu

Nedávna veterná smršť, ktorá sa
prehnala naším územím najviac
zasiahla mestskú časť Ižop, kde
spôsobila veľké materiálne škody.
Dokumentujú to i fotografie, kto-
ré sme na druhý deň zhotovili v
tejto mestskej časti. Zanechala po
sebe polámané stromy, potrhané
elektrické vedenia a nevyhla sa ani
cintorínu. Dokonca kompletne
zdemolovala betónový plot jedné-
mu z tamojších občanov.

Text a foto: Vladislav Kmeť

7 /2018 Šport 13

Šachový turnaj sa vydaril

V sobotu 21. júla sa vo veľkej sále šich kluboch sa snažíme podporiť
Mestského kultúrneho strediska vo rozvoj tvorivého myslenia našich
Veľkom Mederi pod záštitou pri- spoluobčanov, dôchodcov. Šachová
mátora mesta Samuela Lojkoviča hra posilňuje myslenie a dodáva
uskutočnil už tradičný 12. ročník veľa pozitívnej energie.Preto sa o ľu-
medzinárodného šachového turna- ďoch, ktorí hrajú šach hovorí, že sa
ja „Senior“, na ktorom sa zúčastni- úspešne vyhýbajú duševným choro-
lo až 56 šachistov, dôchodcov nie bám a majú veľa elánu do života,“
len zo Slovenska, ale aj zo sused- povedala nám Katarína Kovácsová.
ného Maďarska.
O tomto turnaji sa veľmi pozitív-
Všetkých prítomných privítal a zá- ne vyjadrovali i jeho účastníci.
roveň turnaj zahájil primátor mes-
ta, ktorý v krátkosti spomenul po- „Je radosť vidieť, že i mesto a je-
sledné úspechy mesta, no nevyhol sa ho vedenie sa zaujíma o svojich ša-
ani tým aktivitám, v ktorých sa chistov. Podporovať šach znamená
mestu i vďaka negatívnemu prístu- byť spoločensky zodpovedný a pod-
pu terajšieho vedenia štátu k nim porujúci rozvoj myslenia a tvorivos-
nedarí úspešne napĺňať. Takou je ti, vlastností životne potrebných v
napríklad skutočnosť, že mesto z dnešnej dobe neustálych zmien a vý-
vlastných finančných zdrojov mu- ziev,“ skonštatoval jeden z účastní-
sí prevádzať výmenu okien a dvier kov turnaja, predseda šachového
na základnej škole Bélu Bartóka. oddielu Potônska bašta Béla Lelkes.
Okrem primátora mesta na zahá-
jení bol prítomný i predseda Zá- Najstarším účastníkom turnaja
kladnej organizácie Jednoty dô- bol 85 ročný Ján Čuridlo z Piešťan.
chodcov vo Veľkom Mederi Lász- Zo zahraničných účastníkov najstar-
ló Varga. Hlavným rozhodcom ším bol Ernő Bereczky zo Sopronu,
turnaja bol nestor veľkomeder- ktorý v tomto roku dovŕšil 84 rokov.
ského šachu Štefan Cséfalvay. Od Turnaj nakoniec po veľkom boji vy-
neho sme sa dozvedeli, že turnaj sa hral Vladimír Cibulka zo Šamorí-
hrá švajčiarskym systémom a to na na. Ceny víťazom odovzdal Viliam
sedem kôl. Čas jednej partie je ob- Görföl konateľ spoločnosti Termál
medzený na 2 x 15 minút. s r.o. Veľký Meder.

„Šach má vo svete takmer dveti- Text a foto: Vladislav Kmeť
sícročnú tradíciu.Stará indická múd-
rosť hovorí, že šach je more, v kto-
rom môže mucha piť a slon plávať.
Ale predovšetkým, šach je poteše-
ním, ktoré rozvíja tvorivé myslenie,
pamäť, fantáziu, presnosť a vôľu.

Som rád, že v našom meste má šach
u dôchodcov takúto obľubu,“ pove-
dal nám doslovne Štefan Cséfalvay,
ktorý je jedným zo zakladateľov
tohto šachového turnaja.

Dôchodcovia mesta svoje aktivi-
ty vyvíjajú hlavne vo svojom klube,
ktorý vedie Katarína Kovácsová.

„Pri našej základnej organizácii je
veľmi bohatá klubová činnosť.
Okrem šachistov veľmi úspešne
pracujú aj kluby vyšívania, spevácky
i tanečný.Nedávno sme mali už dru-
hý ročník varenia tradičných veľko-
mederských jedál. Vo všetkých na-





16 Hirdetés / Inzercia / Meghívó / Ajánló Veľkomederský hlásnik

Könyvtári ajánló Egy fordulatokban gazdag történet a csodák Istenéről, aki se-
gít, hogy az elveszett hazataláljon.
Rovatunkban minden hónapban érdekességeket ajánlunk
olvasóink figyelmébe a Városi Könyvtár folyamatosan bő- Karen Kingsbury
vülő könyvkínálatából. Örökké – sorozat 5. kötet

Karen Kingsbury Szenzációs per
Hazaút – A Baxter család története Katy Hart Los Ange-
lesbe utazik, hogy ta-
– Elsőszülött sorozat 3. kötet núskodjon a késes ra-
jongó ellen, aki meg-
Kétes siker próbálta megölni őt.A
A nyomozás nem várt lesifotósok rájönnek,
eredményhez vezet. hogy ő az a titokzatos
John Baxter végre nő, akit Dayne Matt-
megtudja,hogyan ala- hews társaságában le-
kult elsőszülött fiá- fényképeztek, ezért
nak a sorsa,és az is ki- minden lépését lesik.
derül, hogy Dayne A feszültség egyre fo-
már tud róluk. Le- kozódik.Katy és Day-
hetséges, hogy min- ne próbál egy kis időt
den vágya ellenére a kettesben tölteni az
Baxter család soha őrült hajsza közepet-
nem lesz igazán teljes? te. Végül Katyben bi-
Heves vívódás zonyosság ébred, hogy lehetetlen közös jövőben gondolkod-
Dayne apa lesz. Meg nia egy ilyen hírességgel.
kell hoznia élete leg- Életre szóló döntés
nehezebb döntését, és A per lezárul, Dayne válaszokat keres, de hasztalan. Gyermek-
most az egszer valaki kori barátjával beszélgetve ráébred,milyen kétségbeesetten szük-
másnak – leendő gyermekének – az érdekét a sajátja elé he- sége van bölcsességre és útmutatásra. Elvonul magában a ten-
lyeznie. Összetöri a szívét, hogy el kell búcsúznia Katy Hart- gerpartra, ahol Isten egyértelműen megmutatja a jövőjét. De
tól, a legnagyobb veszteséget azonban még ezután éli át. El- vajon fel tudja-e vállalni a döntést, amelyre Isten vezeti?
keseredésében felkeresi régi barátját, aki ismeri a valódi békes- Döbbenetes felfedezés
séghez vezető utat. Landon és Ashley Baxter Blake életének eddigi legboldo-
Pusztító vihar gabb időszaka ez, két kisfiukkal minden perc igazi kincs. Ám
Évek óta nem tombolt ilyen erős tornádó Bloomington kör- Ashley nem nyughat, amíg meg nem találja bátyját – az el-
nyékén. Ez a lehető legrosszabb időpont arra, hogy egy kis- sőszülött Baxtert. Apját hiába faggatja, viszont egy nem várt
baba a világra kívánkozzon, még ha a családban több orvos van helyről olyan hírt kap, amely alapjaiban rengeti meg világát,
is. A fellépő komplikációk miatt mindenképpen kórházba kel- és azzal fenyeget, hogy szívfájdító pontot tesz kutatása vé-
lene vinni Ashley-t… gére.

Újszülöttek – Novorodenci
Pavlovič Adam Michnya

Róbert Androvics András
Polák Ármin Péter

Németh Zoja Turay Martin
Vajda Sofia

Andaová Natália
Tárnok Koppány

Örökre eltávoztak
Naveky nás opustili

Vörösová Mária Antal
Milan Kelemen Koloman

Koník Ladislav Koller
Vojtech Bartalos Gejza

Vargová Iveta László
Árpád Bugan Štefan

Nagy Zoltán

VEĽKOMEDERSKÝ HLÁSNIK: Vydáva: Mesto Veľký Meder. IČO: 000305-332. Šéfredaktor: Vladislav Kmeť. Predseda redakčnej rady: Dénes Mikóczy. Členovia redakč-
nej rady: Mgr. Mária Estergájošová , PhDr. Mária Virágh , PaedDr. Marián Soóky, Ivan Polgár. Grafická úprava: MAARTGRAFIK Angelika Mészárosová, Gabčíkovo.
Tlač: VALEUR, s.r.o., Dunajská Streda. Sídlo vydavateľa a adresa redakcie. Mestský úrad − Odbor komunikácie a marketingu, Komárňanská 9, 932 01 Veľký Meder, č. tel.:
031/5552201, e-mail: [email protected], http: www. velkymeder.eu.sk. Redakcia si vyhradzuje právo redakčne skracovať a upravovať príspevky dopisovateľov. Názory či-
tateľov v príspevkoch nemusia odrážať mienku redakcie. Registračné číslo: MK SR EV 4591/12. ISSN 1339-2409