Ročenka Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí UMB rok 2021

ROČENKA

Metodického centra pre
Slovákov žijúcich v zahraničí
Univerzity Mateja Bela
v Banskej Bystrici

2021

2 Ročenka Metodického centra UMB

Obsah

Úvodné slovo................................................. 3 Vydavateľská činnosť
Ročenka MC UMB ........................................29
Vzdelávacie aktivity Odborná spolupráca na zbierke piesní
Didaktický kurz pre slovenských Tá bodonská turňa veľmi vysoká......... 30
pedagógov zo zahraničia ........................... 5 Príprava monografie
Vzdelávacie filmy a tvorivé aktivity Tradičný odev Slovákov v Iloku.............32
pre krajanov.....................................................7
Online vzdelávanie 1. turnus....................8 Prezentačná činnosť
Online vzdelávanie 2. turnus.................... 9 Rozhovor so Zuzanou Drugovou
Detská krajanská univerzita online......10 v Slovenských národných novinách....35
7. Školička tradičnej Predstavenie činnosti MC UMB
ľudovej kultúry .............................................11 v Spravodajcovi........................................... 37
Učíme sa o Slovensku Videokonferencia krajanov
po slovensky online................................... 12 zo španielskej Gerony...............................39
Spätné väzby od účastníkov................... 13
Podporili sme
Vedecko-výskumná činnosť O Veľkej noci na web UMB....................41
Schválená priebežná správa Kovačická insita
projektu JaSom.............................................15 v Stredoslovenskom múzeu................43
Medzinárodná konferencia Podklady pre pamätnú
AMLI v Londýne ............................................18 mincu – Národná banka Slovenska.....44
Nadnárodné TNM stretnutie projektu Prezentácia tradičného
Erasmus + v Chorvátsku ............................19 života Slovákov v Kovačici
Okrúhly stôl na Slovenskom v relácii Rádia Regina................................45
veľvyslanectve v Belehrade .....................21 Spomienky na Dulovce – a čo to
Chodenie s paňičkámi zo Starej spôsobilo .....................................................46
Pazovy – pôvod a vývoj jednej časti O Vianociach a strídžich dňoch
jarného zvykoslovia....................................22 na web UMB ................................................48
Tradičný odev Slovákov
v Kovačici – príspevok
pre Kovačický kalendár .............................24
Kongres pedagógov ISEIA........................ 26
Prednáška pre pedagogičky
slovenských materských
škôl v Srbsku .................................................27

Úvodné slovo 3

doc. PhDr. Katarína Vážení čitatelia,
Chovancová, PhD.
dostáva sa Vám do rúk ročenka Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Uni-
verzity Mateja Bela. Tak ako každoročne, prináša zhrnutie toho, čo Metodické centrum ponúklo
učiteľom a žiakom počas uplynulého kalendárneho roka v rôznych oblastiach svojej činnosti.

Iste netreba pripomínať, že Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v  zahraničí Uni-
verzity Mateja Bela pracuje na našej akademickej pôde už tretie desaťročie. Pod priamou
gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a  športu SR pripravuje vzdelávacie aktivity
rôzneho charakteru a prostredníctvom nich poskytuje didaktickú podporu učiteľom v slo-
venských školách v zahraničí, profesionálnym i laickým vzdelávateľom z prostredia sloven-
ských komunít v zahraničí, študentom a žiakom na prvom a druhom stupni vzdelávania zo
slovenského zahraničia. Cieľom je prispieť k udržiavaniu a rozvoju kompetencií v slovenči-
ne ako rodnom, hereditárnom či cudzom jazyku, ukazovať cesty ku konštruovaniu a prehl-
bovaniu osobných, skupinových a  spoločenských identít úzko zviazaných so Slovenskom
ako domovskou krajinou.

Podobne ako po iné roky, aj v roku 2021 sa Metodické centrum usilovalo ponúkať rôz-
norodé aktivity. Veľká časť z  nich mala tradične vzdelávací charakter. Napriek náročným
mesiacom poznačeným pandémiou sa podarilo uskutočniť celú sériu vzdelávacích poduja-
tí, sústredenú najmä do letných mesiacov. Niektoré z týchto aktivít sa odohrávali v online
priestore, iné za prezenčnej účasti žiakov a učiteľov. Obidva spôsoby mali svoje pozitíva, no
pravdaže i svoje nevýhody. Pri dištančných aktivitách museli gestori i realizačné tímy do
prípravy investovať mimoriadnu dávku invencie, aby pritiahli záujem detí z rôznych regió-
nov Európy i sveta, z ktorých mnohé sú dlhodobo zvyknuté a odkázané na online výučbu,
ba už sú ňou aj presýtené zo svojich domovských škôl. O to radšej sme boli, keď sa žiaci na
kurzoch Metodického centra zúčastňovali, veľa z nich s aktívnym záujmom a dokonca opa-
kovane. Podarilo sa nám rozšíriť rady našich účastníkov aj o deti zo vzdialenejších krajín
a zo vzdelávacích centier, ktoré obvykle nemajú možnosť zapojiť sa do nášho programu. To
všetko pre nás predstavuje motiváciu a povzbudenie do ďalšieho obdobia.

Jednou z kľúčových vzdelávacích aktivít Metodického centra sa v roku 2021 stal didaktic-
ký kurz pre učiteľov z krajanského prostredia, ktorého ústrednou témou bola kontextualizá-
cia didaktického diskurzu o slovenčine a slovenskej identite. Na pôdu UMB sa táto aktivita
vrátila po viacročnej prestávke a táto skutočnosť nás veľmi teší. Veríme, že budúcoročná
edícia sa bude môcť uskutočniť prezenčnou formou, za prítomnosti našich vzácnych kole-
gov, krajanských pedagógov v Banskej Bystrici.

Dôležitou časťou práce Metodického centra pre Slovákov žijúcich v  zahraničí UMB je
vedecko-výskumná činnosť. V  uplynulom roku sa naše snahy koncentrovali na realizáciu
medzinárodného projektu JASOM Sebaidentifikácia v multietnickom prostredí, v spolupráci
s dlhodobými partnermi Metodického centra z Chorvátska, Rumunska a Srbska. Uskutočnili
sa pracovné stretnutia aj prezentácie výsledkov projektu na rozličných medzinárodných
odborných a vedeckých fórach. V roku 2022 práce na projekte ukončíme a veríme, že sa nám
podarí naň nadviazať ďalšími hodnotnými aktivitami s prínosom pre vedeckú obec, odbor-
níkov z praxe i pre učiteľov z krajanských komunít pracujúcich dennodenne na tom, aby ve-
domie slovenských koreňov dávalo krídla novým generáciám Slovákov žijúcich v strednej,
južnej i západnej Európe i za jej hranicami.

Práca Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Ban-
skej Bystrici predstavuje dôležitú pridanú hodnotu pre samotnú univerzitu, no prináša ovo-
cie aj v širšom domácom a zahraničnom kontexte. Nech sa sumár jeho aktivít stane zdrojom
zaujímavých informácií pre všetkých čitateľov a inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa podieľajú
na spolupráci so Slovákmi žijúcimi za hranicami Slovenska.

Vzdelávacie aktivity

Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2021 na základe Poverovacieho
listu z MŠVVaŠ SR zo dňa 18. 3. 2021 zrealizovalo plný počet 5 plánovaných vzdelávacích aktivít pre
pedagogických pracovníkov aj pre žiakov základných škôl a vzdelávacích centier s vyučovacím
jazykom slovenským v zahraničí: Didaktický kurz pre slovenských pedagógov zo zahraničia, dva
turnusy online vzdelávania, Detskú krajanskú univerzitu a Učíme sa o Slovensku po slovensky.
Všetky vzdelávacie aktivity boli vzhľadom na pandemickú situáciu v roku 2021 realizované online
formou.

Výnimočnosťou online turnusov vzdelávania v roku 2021 bola účasť tých detí, ktoré vo svojich
krajinách nemajú inú možnosť vzdelávania v  slovenskom jazyku  – a  z  toho pravdepodobne
vyplývala aj opakovaná účasť viacerých detských účastníkov na dvoch i troch turnusoch, ako aj
opakovaná účasť viacerých online účastníkov z roku 2020. Dôležitým zistením bola aj skutočnosť,
že pre niektorých účastníkov boli naše online turnusy prelomovými a  veľmi motivujúcimi
stretnutiami so slovenčinou ako jediným dorozumievacím prostriedkom s  rovesníkmi, čo sa
ukázalo napríklad aj v ich spontánnej slovenskej konverzácii po ukončení vzdelávacích aktivít.

Okrem vzdelávacích online aktivít sme v roku 2021 prezenčne usporiadali už 7. ročník Školičky
tradičnej ľudovej kultúry, ktorú organizujeme v  spolupráci so Stredoslovenským osvetovým
strediskom v Banskej Bystrici.

Vzdelávacie aktivity 5

Didaktický kurz pre
slovenských pedagógov
zo zahraničia

Didaktický kurz pre pedagógov sme rea-
lizovali 24. - 29. mája 2021, po viacročnej pre-
stávke na základe priameho vyžiadania od
zástupcov krajanských organizácií. Napriek
záujmu prednostne o  prezenčnú formu reali-
zácie kurzu, po dohode s organizátormi účasti
z krajanských prostredí pristúpili sme ku jeho
online forme.

Odbornou garantkou kurzu bola doc.
PhDr. Katarína Chovancová, PhD., prednášajú-
cimi boli odborníci z príslušných katedier UMB
so špecializáciou na didaktiku z  vyžiadaných
odborov: história, geografia, matematika, vý-
tvarná výchova. Kurzu sa zúčastnilo 39 účast-
níkov, najviac z  Rumunska (23) a  zo Srbska
(10), ďalší účastníci boli z  Maďarska, Ukrajiny
a Nemecka. Účastníkmi boli učitelia dejepisu,
zemepisu, matematiky a  výtvarnej výchovy,
ale aj učitelia 1. stupňa so záujmom o niektorú
z uvedených špecializácií.

Didaktický kurz umožnil účastníkom zís-
kať nové poznatky o  aktuálnych metodologic-
kých trendoch v  oblasti odborovej didaktiky
všeobecnovzdelávacích predmetov. Zároveň
vytvoril priestor na výmenu skúseností medzi
rôznymi skupinami expertov v oblasti didakti-
ky - pedagógmi pôsobiacimi v školách s vyučo-
vacím jazykom slovenským v zahraničí a v slo-
venských školách a  centrách a  didaktikmi zo
slovenského univerzitného prostredia. Práve
výmena skúseností je kľúčovou aktivitou vzá-
jomného učenia, ktorá umožňuje rozšíriť si
odborný rozhľad a  získať podnety pre reflexiu
a následnú inováciu svojej vlastnej didaktickej
práce. Kurz sa stal aj platformou na vytvorenie
väzieb medzi jednotlivcami a inštitúciami z rôz-
nych krajín s vyhliadkou ďalšej spolupráce.

6 Ročenka Metodického centra UMB

Odborovo-didaktické semináre doplni-
la samostatná práca podľa inštrukcií odbor-
níkov zastrešujúcich jednotlivé semináre. Vo
všeobecnovzdelávacej časti kurzu účastníci
absolvovali aj témy súvisiace so slovenským
jazykom a modernými didaktickými metódami
jeho vzdelávania, ako aj tému „kontextualizá-
cie“ ako súčasti pedagogického diskurzu, au-
toriek doc. PhDr. Kataríny Chovancovej, PhD.
a Mgr. Mgr. Moniky Zázrivcovej, PhD., z Filozo-
fickej fakulty UMB. Obsahom bola aj skupi-
nová práca v  zmiešaných skupinách naprieč
prednášanými predmetmi s cieľom prepojenia
poznatkov o  kontextualizácii, zvlášť vo väzbe
na viacjazyčné školské prostredia. Účastníci sa
zapojili aj do diskusného fóra zameraného na
prípravu kolaboratívnej tvorivej aktivity, ktorá
bola nosná v  programe posledného dňa di-
daktického kurzu.

Účastníci kurzu pozitívne hodnotili vy-
učovacie hodiny v  medzipredmetových vzťa-
hoch, vysokú odbornú úroveň a podnetné ma-
teriály, interakciu, prierezové aktivity, kontakt
priamo s  katedrami. Prejavili záujem o  účasť
na prezenčne organizovanom didaktickom
kurze na pôde UMB.

Kurz sme organizačne zabezpečovali
v  gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky.

Vzdelávacie aktivity 7

Vzdelávacie filmy a tvorivé Dr. Ján Beljak, neúnavný organizátor a realizátor
aktivity pre krajanov archeologických výskumov na Pustom hrade

V roku 2021 sme na Metodickom centre Filmovací deň na Pustom hrade nad Zvolenom,
pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre 4 online autor záznamov Matúš Druga
vzdelávacie podujatia malých a mladých kra-
janov v  zahraničí v  gescii Ministerstva škol- Realizátorky filmu o cestovnom ruchu v Španej
stva, vedy, výskumu a športu Slovenskej re- Doline s Milanom Vigašom
publiky vytvorili 4 vzdelávacie filmy na témy
história, umenie, príroda a cestovný ruch. Tvorba vzdelávacieho
filmu o Pustom hrade
Pri príprave vzdelávacích filmov sme
v roku 2021 oslovili odborníkov priamo v te-
réne s cieľom, aby naše vzdelávacie filmy do
istej miery „nahradili“ výlety po Slovensku.
Filmy vznikli v  spolupráci s  archeologickou
lokalitou Pustý hrad nad Zvolenom, Stre-
doslovenskou galériou v  Banskej Bystrici,
Chránenou krajinnou oblasťou Poľana a  or-
ganizátormi cestovného ruchu v obci Špania
Dolina pri Banskej Bystrici. Vzdelávacie filmy
pripravili spolupracujúce pedagogičky MC
UMB, ktoré boli v letných mesiacoch 2021 aj
realizátorkami 4 turnusov online vzdeláva-
nia pre malých a  mladých krajanov. Všetky
vzdelávacie filmy sú k dispozícii na webovej
stránke MC UMB.

K vzdelávacím filmom sme na stránke
MC UMB pridali aj tvorivé aktivity, ktoré naše
pedagogičky absolvovali s  deťmi na online
turnusoch. Týmto spôsobom sme vytvori-
li online databázu didaktických materiálov
a  hier, ktoré môžu byť osožné tak učiteľom
v  slovenských školách a  vzdelávacích cen-
trách v zahraničí, ako aj vedúcim umeleckých
krúžkov či rodičom, ktorí svoje deti učia po
slovensky.

8 Ročenka Metodického centra UMB

Počas online pripojenia Táňa Online vzdelávanie
Strečanská a Anička Adamová 1. turnus

Pedagógovia 1. online turnusu V dňoch 7. – 11. júna 2021 Metodické cen-
trum pre Slovákov žijúcich v  zahraničí UMB
Účastníci organizovalo 1. turnus online vzdelávania pre
vzdelávania deti slovenských základných škôl a vzdeláva-
usilovne cích centier v zahraničí. Na aktivitu sa prihlá-
pracovali silo vyše 50 účastníkov z  Fínska, Maďarska,
Rumunska, Srbska, USA a Veľkej Británie.

Základným cieľom online vzdelávania
bolo priblížiť deťom Slovensko hravým spô-
sobom prostredníctvom edukačných video
materiálov a aktivít s ústrednou témou Mladý
bádateľ. Takto koncipovaný kurz umožnil pri-
blížiť Slovensko, resp. predstaviť rôzne tema-
tické oblasti ako sú príroda, história, kultúra
a umenie Slovenska. Účastník sa ocitol v úlo-
he mladého bádateľa a každodenne prechá-
dzal vybranými kútmi Slovenska.

Vzdelávanie zabezpečovali Mgr. Ta-
tiana Strečanská, Mgr. Anna Adamová a  Mgr.
Ján Chrťan, absolventi a  doktorandi fakúlt
UMB. Gestorkou realizácie bola Mgr. Katarí-
na Mosnáková Bagľašová. Aktivita sa konala
v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR.

Vzdelávacie aktivity 9

Online vzdelávanie Pedagógovia 2. turnusu
2. turnus
2. turnus
Druhý turnus online vzdelávania, ktorý
absolvovali deti z Francúzska, Sudánu, Spoje-
ných arabských emirátov, Spojeného kráľov-
stva, Srbska, Španielska a USA sa konal 21. -25.
júna. Lektormi boli Mgr. Jana Venzelová, PhD.,
Mgr. Leonóra Súdiová a Mgr. Ján Chrťan.

Online vzdelávanie malo nosnú tému
„Spoznávanie Slovenska s  Pánom Objavom“.
Vzdelávacie aktivity boli zamerané na porozu-
menie obsahu filmu, súčasťou bola aj chvíľka
slovenského jazyka – slovné prešmyčky, slov-
né hry, spájanie slabík do slov, hádanie slov
po písmenách a  pod. V  závere vzdelávacie-
ho dňa si deti vyrábali jednoduché výrobky,
či originálne výtvory kreslením, maľovaním,
rôznymi výtvarnými technikami. Súčasťou ho-
dinky s  pánom Objavom bola tvorivá aktivi-
ta, pokus, bádateľské pohybové hry aj detská
gastronómia, ktorú žiaci zvládli doma. Na ten-
to turnus sa prihlásili aj účastníci z iných ča-
sových pásem, ktorým sme záznamy z online
školy zasielali po ukončení denných aktivít.
Denne sa pripájalo 10 – 14 účastníkov. Aktivita
sa konala v gescii Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu SR.

Práce účastníkov 2. turnusu

10 Ročenka Metodického centra UMB

Juraj Jánošík ako Detská krajanská
hosť TV Krajan univerzita online

Hosťom bol aj Matej Bel Aj tradičná Detská krajanská univerzita
v gescii školstva, vedy, výskumu a športu SR
sa v  roku 2021 konala online. Lektorky Mgr.
Radka Cachovanová, PhD, Mgr. Jana Venzelo-
vá, PhD. a Bc. Dominika Kučerová si pripravili
vzdelávanie a veľmi zaujímavý program pro-
stredníctvom „vysielania televízie TV Krajan“,
do ktorého si pozvali podnetných „hostí“.
Zároveň si na tejto aktivite účastníci pripo-
menuli 5. júl, Pamätný deň Slovákov žijúcich
v zahraničí.

Program priblížil jednotlivé vzdelá-
vacie oblasti nielen cez cielené aktivity, ale
aj prostredníctvom “živých hostí” v  „tele-
víznom štúdiu“, ktorými boli Matej Bel, Dežo
Hoffman, Juraj Jánošík, spisovateľka Mária
Ďuríčková a  Andy Warhol (hosťom v  štúdiu
bola vždy zamaskovaná jedna z  pedagogi-
čiek). Deti na prítomnosť hosťa, ktorý prišiel
vďaka časostroju z minulosti, reagovali veľmi
pozitívne. Zvedavo kládli otázky o  ich práci
a  živote, ale aj o  živote v  minulosti, čím sa
podarilo aktivizovať deti k autentickému roz-
hovoru.

V priamej konverzácii tak pedagogičky
upresňovali gramatické javy a rozvíjali slov-
nú zásobu. Na jednotlivé jazykovedné oblas-
ti boli zamerané aj konkrétne cielené aktivity
- hry so slovnou zásobou, písaním a čítaním.
V  priebehu celého online stretnutia kládli
pedagogičky veľký dôraz na zámerný pohyb
a  fyzickú aktivitu detí, taktiež na strieda-
nie charakterovo odlišných foriem a metód.
Rovnako bola každý deň v programe zarade-
ná tvorivá aktivita.

O  pozitívnej spätnej väzbe nás pre-
svedčili nielen správy od rodičov detí, ale

Vzdelávacie aktivity 11

aj to, že niektoré deti si želali, aby nebola Odborná garantka školičky školička 2021
sobota a  aby sa aj ďalšie dni mohli pripo- PhDr. Zuzana Drugová
jiť na vzdelávanie. Turnusu sa zúčastňovalo
11 – 7 detí denne z krajín: Austrália (Sydney,
Perth aj Adelaide), Francúzsko, Kuwait, Mexi-
ko a Spojené arabské emiráty. Ďalšie deti sa
prihlasovali aj priamo do streamov, záznamy
sme každý deň posielali do Slovenskej školy
v Montreale v Kanade.

7. Školička tradičnej
ľudovej kultúry

V posledný júlový týždeň sa v Sále Stre- Lektorka Dielne tradičných remesiel
doslovenského osvetového strediska na už 7. Magdaléna Slivková s deťmi
ročníku Letnej školičky tradičnej kultúry pre Tanečná pedagogička
deti banskobystrických rodáčok stretlo spolu Emma Kofírová s deťmi
12 detí vo veku od 4 do 10 rokov. Vzhľadom na
pandémiu viacerí pravidelní účastníci školič-
ky totiž domov na Slovensko nepricestovali.
Hlavným organizátorom školičky bolo Me-
todické centrum UMB pre Slovákov žijúcich
v  zahraničí, odbornou garantkou je od vzni-
ku školičky etnologička PhDr. Zuzana Drugo-
vá, tanečnou pedagogičkou bola v roku 2021
Emma Kofírová. Dielne ľudových remesiel
s  najmenšími účastníkmi opäť absolvovala
Magda Slivková zo Stredoslovenského osve-
tového strediska, ktoré je po celý čas trvania
školičky jej dôležitým spoluorganizátorom.

Cieľom školičky je predovšetkým zá-
kladná orientácia najmenších detí v  rytme
a hudbe, čo sme realizovali prostredníctvom
viacerých tanečných dielní zameraných
na základné tanečné kroky a  ich vnímanie
v rytme hudby. Výsledok v podobe viacerých
krátkych tanečných etudiek i strofických tan-
cov predstavili deti v  piatok 30. júla počas
Dňa s  tradíciou priamo na nádvorí Stredo-
slovenského osvetového strediska. Deti si do

12 Ročenka Metodického centra UMB Školička 2021

svojich domovov v  zahraničí odniesli nové tanečné
návyky, ktoré budú vedieť využiť vo vzdelávaní aj pri
rodinných príležitostiach. Najviac zahraničných účast-
níkov sme mali zo súboríku Margarétka v Paríži, ktorý
vedie banskobystrická rodáčka Zuzana Colinet Fodo-
rová, účastníčku sme mali aj z  detského súboru So-
vička v Londýne. Účastníci si však odniesli aj výsledky
svojich remeselných dielní - vlastnoručne ozdobené
plátenné tašky a hodvábne šatky, ako aj niektoré z vý-
robkov počas Dňa s tradíciou.

8. ročník Letnej školičky ľudových tradícií pre
deti banskobystrických rodáčok pripravujeme na prvý
augustový týždeň roku 2022.

Učíme sa o Slovensku Pedagogičky online turnusu Učíme sa
po slovensky online o Slovensku po slovensky
Posledný deň bol
V  poslednom online turnuse, ktorý sa konal od venovaný gastronómii.
23. - 27. augusta 2021, sa deti vybrali krížom krážom po
Slovensku - a  to s  Pavlom Dobšinským, ktorý zapísal Torta, ktorá vznikla počas dielne
veľké množstvo ľudových rozprávok. V  spomínaných
vzdelávacích filmoch, ako aj vo vzdelávacích a  zábav-
ných aktivitách si všímali prírodu, umenie, históriou -
a tieto témy hľadali aj v rozprávkach. Skúsili cestovanie
v čase a rozprávku si preniesli do súčasnosti. Lektorka-
mi boli Mgr. Leonóra Súdiová, Mgr. Tereza Pompúrová
a  Bc. Martina Vavreková. Gestorom realizácie bol Mgr.
Ján Chrťan.

Turnus mal názov Krížom krážom po Slovensku
s ujom Dobšinským, každý deň pedagogičky spracova-
li nosnú tému prostredníctvom jednej z  Dobšinského
rozprávok. Deťom vopred pripravili a zaslali „knihu“, do
ktorej si pomocou rôznych vedomostných a  tvorivých
úloh zaznamenávali priebeh online školy. Súčasťou
každého dňa bola pohybová rozcvička, tvorivá dielňa,
počúvanie rozprávky, debata o filme a rozprávke, cviče-
nia zo slovenčiny, ale aj workshopy s témou gastronó-
mie a zaujímavé pokusy.

Vzdelávacie aktivity 13

Leonóra Spätné väzby od účastníkov
Súdiová

Milá Táňa, Anička a Janko,

Volám sa Elena a mám 10 rokov. Som slovenka-talianka a vyrastala
som v Estónsku. V lete sme sa presťahovali do Budapešti.

Moja starká býva v Banskej Bystrici a ja k nej chodím na návštevu
každé leto. Vždy ma moja mama prihlási do Školičky k tete Zuzke
Drugovej. Mama ma prihlásila aj sem, aj keď cez deň musím chodiť
do mojej školy. Takže vaše videá si môžem pozrieť len večer.

Aj moja starká vie paličkovať.

Ahojte, Elena

Dobrý deň,

Chcela som sa spýtať, či môžem posunúť tieto videá aj ostatným uči-
teľkám z našej víkendovej školy v Oxforde. Sú tam veľmi pekne spra-
covane aktivity a myslím, že by sa im mohli hodiť na vyučovaniach.
Je tam kopec nápadov, ci už sú to krátke zaujímavé videá alebo rôzne
jazykové aktivity.

Ďakujem veľmi moc.

Terezka Pompurová S pozdravom, Silvia Chapple

Tvorivá dielňa v každý deň nadväzovala Účastníci online vzdelávania
na tému filmu aj rozprávky. V  jednotlivé dni ďakujú za krásne strávený týždeň.
mali deti v „knihe“ pripravené otázky k daným
rozprávkam a  filmom. Cvičenia z  gramatiky
slovenského jazyka boli široko zamerané, deti
hľadali rýmy na rôzne slová, učili sa rozlišo-
vať, kde sa píše tvrdé a  kde mäkké i, hľada-
li opozitá slov, učili sa identifikovať slovesá,
podstatné a prídavné mená. Špeciálne miesto
v programe dňa mal pokus, deti sa naň vždy
tešili. Nižší počet 6 účastníkov umožňoval ak-
tívnejšiu formu komunikácie s  online účast-
níkmi, ktorí boli z krajín Austrália, Francúzsko,
Írsko, Rumunsko, Ukrajina a  Veľká Británia.
Aktivita sa konala v  gescii Ministerstva škol-
stva, vedy, výskumu a športu SR.

Vedecko-výskumná činnosť

Rok 2021 bol druhým rokom pre projekt Metodického centra v schéme Erasmus+, vo výzve
KA2. To znamenalo aj prípravu priebežnej hodnotiacej správy, ktorej veľmi rýchle schválenie
Národnou agentúrou bolo pre nás dôležitým, aj keď neoficiálnym veľmi pozitívnym hodnotením.
Aj v  roku 2021 sa podarilo zrealizovať výjazdové stretnutie všetkých projektových partnerov,
tentokrát v Našiciach v Chorvátsku.

Rok 2021 však svojou pandemickou situáciou a z nej vyplývajúcou prácou z domu paradoxne
poskytol aj možnosť podstatne viac a  intenzívnejšie sa venovať vedecko-výskumnej činnosti,
ktorej zameranie je predovšetkým etnologické. Viaceré z rozpracovaných výskumov sa priblížili
k svojmu realizačnému výsledku, viaceré boli ukončené a prezentované práve v roku 2021.

Ďalšou dôležitou kapitolou našej vedecko-výskumnej činnosti v  roku 2021 boli viaceré
online realizované prednášky aj prezentácie - všetky vyplývajúce z dlhoročnej odbornej činnosti
v jednotlivých smeroch odbornej aj metodickej činnosti našich pracovníkov.

Napriek pandemickej situácii sme sa tak dostali do štádia, ktoré je jedným z  cieľov
Metodického centra pre Slovákov žijúcich v  zahraničí  – a  tým je postupné rozširovanie práve
vedecko-výskumnej činnosti nášho pracoviska.

Vedecko-výskumná činnosť 15

Účastníci školenia za UMB Schválená priebežná
v rumunskom Bodonoši správa projektu JaSom
Výskum s najstaršou genráciou
v obci Biele Blato v Srbsku Projekt Ja Som (Sebaidentifikácia
v  multietnickom prostredí ako prostriedok
Stretnutie generácií v Bodonoši v Rumunsku etnickej tolerancie) realizuje Metodické cen-
trum pre Slovákov žijúcich v  zahraničí UMB
ako hlavný riešiteľ. Hlavným cieľom projek-
tu je vytvorenie didaktického materiálu, ako
praktickej pomôcky pedagógom, vychováva-
teľom a kultúrnym pracovníkom pôsobiacim
v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí. Po
ukončení všetkých plánovaných aktivít pr-
vých dvoch fáz sme k 30. 3. 2021 úspešne pri-
pravili, odovzdali a v rýchlom konaní obhá-
jili priebežnú správu. Správa bola Národnou
agentúrou prijatá a schválená.

Okrem významného faktu, že sa nám
napriek pandémii a s ňou súvisiacimi obme-
dzeniami pohybu podarilo zrealizovať všetky
plánované zahraničné pracovné cesty, vý-
sledkom a úspechom tejto fázy projektu bola
aj realizácia viacerých školiacich podujatí
a  pracovných stretnutí nad rámec projektu.
Všetky stretnutia vyplynuli z potrieb a požia-
daviek partnerských organizácií, ich výsledky
vhodným spôsobom dopĺňajú zistenia pro-
jektu a  obohacujú jeho priebežné výsledky.
V  druhej fáze projektu sme realizovali ško-
liace podujatia v  partnerských krajinách,
ktorými sú Chorvátsko, Rumunsko a Srbsko.
Spoločnou pridanou hodnotou všetkých
školiacich podujatí boli pracovné stretnutia
s  relevantnými skupinami budúcich koneč-
ných prijímateľov výsledného didaktického
materiálu, ktorých cieľom bolo priame ziste-
nie potrieb jednotlivých pracovných skupín.

16 Ročenka Metodického centra UMB

Ako ďalšiu pridanú hodnotu projektu obsiahnuť aj početné bibliografické tituly k jednotli-
sme realizovali v každej z partnerských krajín vým odborným témam, rozšírili sme pôvodný zámer
terénne výskumy, ktorých výsledky sú ciele- prvej fázy v  krajinách a  témach: Slovenská ľudová
né na domáce kolektívy a prostredie. Výsled- pieseň (Rumunsko) a  Scénické formy prezentácie
kom bude modelová metodická štúdia - ako (Chorvátsko).
pracovať s  vlastným zdrojovým materiálom
od etnologického výskumu, cez jeho spra- V zozname doposiaľ publikovanej literatúry sme
covanie a  aplikáciu do nescénických aktivít mali k  30.  3.  2021 evidovaných spolu 324 titulov. Pre
a  scénickej praxe. Všetky zistenia prispejú oblasť slovenskej ľudovej piesne 58 titulov, pre ob-
ku adresnejšiemu nastaveniu výsledného lasť dialektológie 78, pre oblasť scénických foriem 21,
didaktického materiálu a následne ku skva- pre túto oblasť sú však podstatné aj videozáznamy,
litneniu činnosti priamo v minoritných pro- ktoré sú pre scénické formy prezentácie názornej-
strediach. šou formou skúmania aj dokladovania. Veľmi širokú
škálu doposiaľ publikovanej literatúry  – aj odbornej
Oficiálna priebežná správa hodnotila literatúry na Slovensku – sme získali pre oblasť etnic-
dve doposiaľ realizované fázy projektu: kej identity, čo je dôležitá podporná až nosná téma
pre všetky témy projektu JaSom. V tejto kapitole sme
V prvej fáze projektu Ja Som bolo cie- evidovali k uvedenému dátumu spolu 177 bibliografic-
ľom získať čím presnejšie informácie o  do- kých údajov zo všetkých štyroch projektových krajín.
posiaľ publikovanej literatúre ku skúmanej
téme s  cieľom eliminácie tvorby už spraco- Dôležitosť tejto časti bibliografie rastie na zák-
vaných materiálov. S týmto cieľom už na pr- lade poznania, že v  odborne špecifikovaných oblas-
vom nadnárodnom stretnutí v  októbri 2019 tiach projektu je doposiaľ identifikovaných minimálne
vznikla myšlienka vytvorenia spoločnej da- množstvo odbornej literatúry vo vzťahu ku krajanskej
tabázy doposiaľ publikovanej literatúry, do problematike. Preto je potrebné siahať po súvisiacej
ktorej bibliografické údaje zapisovali jednak literatúre tak, aby sme vo všetkých troch odborných
garanti jednotlivých tém z  UMB, ale aj pro- témach (ľudová pieseň, dialektológia, scénické for-
jektoví partneri. Podľa nastavenia v projekte my) dokázali implementovať doterajšie zistenia vo
cieľom bolo získať čím komplexnejšie zozna- vzťahu k  etnickej identite a  multietnickej tolerancii.
my doposiaľ publikovanej odbornej literatú- Dôležitým výsledkom zistení v prvej fáze projektu je aj
ry – v každej z projektových krajín vo vzťahu konštatovanie, že na dopĺňaní otvoreného zoznamu
k téme, ktorej je krajina nositeľom. Tento zá-
mer sa podarilo naplniť v  Srbsku, ktoré má doc. Jasna Uhláriková z Univerzity Nový Sad v Srbsku
najpočetnejšiu slovenskú minoritu a zároveň počas prezentácie na TNM v Rumunsku
má kontinuálne najviac rozvinutú organizač-
nú schému v práci s minoritou. V Rumunsku
a Chorvátsku sme okruh odbornej literatúry
vo vzťahu ku skúmanej téme rozšírili na všet-
ky projektové krajiny na základe zistenia, že
v  Rumunsku je problematike slovenskej ľu-
dovej piesne venovaných podstatne menej
odborných titulov – podobne v Chorvátsku je
problematike scénickej prezentácie venova-
ných minimum odborných titulov. V záujme

Vedecko-výskumná činnosť 17

Výskum u Slovákov v Chorvátsku ských obcí v oblasti Bihor v Rumunsku.

bibliografických údajov k jednotlivým témam budeme Primárnym zámerom oblasti dialekto-
pracovať aj počas nasledujúcich fáz projektu JaSom. lógie bolo definovať ciele a metodiku práce.
V súlade s hlavným cieľom a výstupom pro-
V druhej fáze projektu sme realizovali školiace jektu, ktorým je vytvorenie didaktického ma-
podujatia v partnerských krajinách. Spoločnou prida- teriálu ako praktickej pomôcky pedagógom,
nou hodnotou všetkých školiacich podujatí boli pra- vychovávateľom a  kultúrnym pracovníkom
covné stretnutia s relevantnými skupinami budúcich pôsobiacim v  prostredí Slovákov žijúcich
konečných prijímateľov didaktického materiálu, ako v  zahraničí, partneri zúčastnení na škole-
výsledku projektu JaSom, ktorých cieľom bolo priame ní sa zhodli, že výsledkom ich práce v  tejto
zistenie potrieb jednotlivých pracovných skupín. fáze bude definovaná čitateľská transkripcia,
ktorá sa použije pri všetkých troch témach
Pre tému slovenská ľudová pieseň sme školia- projektu, metodológia terénneho výskumu,
ce podujatie a  ďalšie pracovné stretnutia realizovali ako základ ktorým sa získajú nevyhnutné
v minoritnom prostredí Slovákov v Rumunsku, v obci podklady na ďalšiu prácu, systematizácia
Bodonoš, u partnera projektu v Teoretickom lýceu Jo- výskumného materiálu prof. Daniela Dud-
zefa Kozáčeka – aj vo viacerých okolitých slovenských ka, ktorý je primárnym zdrojom pre výskum
lokalitách. Počas pracovných stretnutí sme k  téme nárečí Slovákov vo Vojvodine a  spolupráca
slovenská ľudová pieseň identifikovali viaceré ziste- s aktívne pôsobiacimi pedagógmi vo Vojvo-
nia a požiadavky, ktoré budú zohľadnené vo výsled- dine, s ktorými sa spoločne načrtnú základy
nom didaktickom materiáli. Priamo počas pracovných pripravovaného didaktického materiálu.
stretnutí s  najstaršou generáciou sme výskumom
zaznamenali viaceré prvky, ktoré sú potenciálnou in- Základným zistením projektu v oblasti
špiráciou aj pre ich využitie v pripravovanom didak- scénickej prezentácie je konštatovanie, že
tickom materiáli. Pre tvorbu didaktických materiálov je možné definovať vysoký potenciál tradič-
bude možné siahnuť po konkrétnych výpovediach nej ľudovej kultúry Slovákov žijúcich v  kaž-
informátorov z  obce Bodonoš a  susediacich sloven- dej z  partnerských krajín pre rozvoj kvality
inscenačnej praxe, rovnako sme zistili dob-
rú infraštruktúru a  inštitucionálnu podporu
spolupracovníkov. Zároveň môžeme konšta-
tovať zvýšený záujem a  dopyt po podpor-
ných aktivitách a  materiáloch. Pre realizá-
ciu doplnkového dohľadávacieho výskumu
je možné zaškoliť práve miestnych mladých
folkloristov, čím zvýšime potenciál dosahu
na široké spektrum tém, lokalít, a aplikova-
nie výsledkov spracovaného výskumu do fol-
kloristickej praxe a povedomia cieľovej sku-
piny. (viac informácií: M. Urban – M. Kurtek:
Stretnutie folkloristov. Prameň 9/2021, s. 6.,
ISSN 1330-0512)

18 Ročenka Metodického centra UMB

Medzinárodná konferencia
AMLI v Londýne

Detská svadba v Kovačici v Srbsku ako príklad Projekt Ja Som (Sebaidentifikácia v  mul-
využitia tradičnej kultúry vlastného prostredia tietnickom prostredí ako prostriedok etnickej
tolerancie), ktorého hlavným riešiteľom je Me-
Multietnicita na Dolnej zemi prezentovaná todické centrum pre Slovákov žijúcich v zahra-
v krojoch z 19. storočia ničí UMB bol predstavený na medzinárodnej
konferencii Approaches to Migration, Language
Účastníčkou konferencie bola doc. Jasna Uhláriková, and Identity, ktorá sa konala online od 9. - 11.
vedúca Oddelenia slovakistiky FF UNS júna v  organizácii University of Sussex vo Veľ-
PhDr. Zuzana Drugová z MC UMB kej Británii (HYPERLINK „https://amli2021.org/“
počas prezentácie príspevku https://amli2021.org/). Riešiteľky projektu PhDr.
Zuzana Drugová, projektová manažérka MC UMB
a  doc.  Dr.  Jasna Uhláriková, vedúca Oddelenia
slovakistiky Univerzity Nový Sad v Srbsku si pri-
pravili príspevok Minority language as one of
the factors of self-identification (Jazyk minority
ako jeden z faktorov sebaidentifikácie).

Jedným zo sledovaných ukazovateľov
v projekte Ja Som je jazyk ako jeden z indikáto-
rov sebaidentifikácie. V príspevku odznel struč-
ný prehľad etnologických východísk vo vzťahu
k  etnickej identite s  dôrazom na funkciu ma-
terinského jazyka. Spôsob výuky slovenského
jazyka ako materinského jazyka v minoritnom
prostredí účastníčky konferencie prezentovali
na príklade Slovákov žijúcich v Srbsku, kde de-
saťročia funguje slovenské školstvo od základ-
ných po vysoké školy. Cieľom príspevku bolo
aj predstavenie doterajších zistení v projekte,
ako aj zváženie možností a foriem využitia slo-
venského dialektu využívaného v  domácom
prostredí ako skutočného materinského jazyka
v  minoritnom prostredí. Riešitelia vychádzajú
z doterajších vedeckých zistení, že dobrá zna-
losť materinského jazyka pomáha deťom v bi-
lingválnom prostredí vzdelávať sa kvalitnejšie.

Vedecko-výskumná činnosť 19

Nadnárodné TNM Na záver stretnutia si
stretnutie projektu účastníci prevzali certifikáty
Erasmus + v Chorvátsku
Otvorenie pracovného stretnutia
V  dňoch 13.- 14. júla 2021 sa v  Naši- za účasti primátora mesta Našice
ciach konalo v  poradí už tretie nadnárod- Pracovná tvorivá atmosféra projektu JaSom
né stretnutie projektu Erasmus+ "Sebai-
dentifikácia v  multietnickom prostredí ako
prostriedok etnickej tolerancie". Projekt
nazývame aj Ja Som – ako zdôraznenie sku-
točnosti, ktorá je jeho cieľom: aby si koneč-
ní prijímatelia výsledkov projektu, ktorými
sú deti Slovákov žijúcich v zahraničí uvedo-
movali kto sú, čo pre nich znamená ich slo-
venský jazyk a slovenské národné povedo-
mie. V projekte vychádzame z predpokladu,
ktorý bol potvrdený viacerými odbornými
zisteniami: že práve hrdosť na vlastné JA
v  multietnickom prostredí je zároveň zák-
ladným predpokladom pre toleranciu voči
tým, ktorí sa  – podobne ako JA  – nejakým
spôsobom odlišujú od väčšiny vo svojom
okolí.

Nadnárodné stretnutie v Našiciach or-
ganizačne zabezpečovalo Slovenské kultúr-
ne centrum Našice predovšetkým v  osobe
jej riaditeľky Dr. Sandry Kralj Vukšić, ktorá
pracovné stretnutie viedla a  v  prvý deň aj
slávnostne otvorila. Zahraničnými účast-
níkmi stretnutia boli z  Univerzity Mateja
Bela v  Banskej Bystrici, ktorá je hlavným
riešiteľom projektu, PhDr. Zuzana Drugová
z  Metodického centra pre Slovákov žijú-
cich v zahraničí, Mgr.art. Martin Urban, PhD.,
z  Katedry hudobnej kultúry Pedagogickej
fakulty univerzity a  externé spolupracov-
níčky Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová
a  Mgr. Radka Cachovanová, PhD. Z  Rumun-
ska pricestoval Alex Mlinarčík, riešiteľ pro-
jektu za partnera, ktorým je Lýceum Jozefa

20 Ročenka Metodického centra UMB Kozáčeka v Bodonoši, zo Srbska pricestova-
Pracovné rokovania otvorila Sndra Kralj Vukšić, la Dr. Zuzana Týrová z Oddelenia slovakisti-
riaditeľka SKC Našie ky na Univerzite Nový Sad, ktoré je ďalším
partnerom projektu.
Súčasťou pracovného stretnutia bola aj obhliadka miest
Našice ↑ a Osjek ↓ Konečným cieľom projektu je v spolu-
práci s  odborníkmi z  prostredia Univerzity
Mateja Bela v  Banskej Bystrici, aj v  aktív-
nej spolupráci s  pedagógmi v  krajanských
prostrediach, vytvoriť didaktický materiál
v online forme, ktorý bude vďaka obsažnej
databáze didaktických materiálov a  inšpi-
rácií využiteľný pre široký okruh pedagógov
a  vedúcich rôznych krúžkov v  slovenských
školách a kultúrnych inštitúciách v zahrani-
čí. V snahe o čím adresnejší konečný výsle-
dok sme realizovali dotazníkový prieskum,
v ktorom sme oslovili spolu 67 responden-
tov zo všetkých troch projektových krajín.
Cieľom dvojdňového pracovného stretnu-
tia v  Našiciach bola predovšetkým odbor-
ná diskusia nad výsledkami dotazníkového
prieskumu. V prvý deň pracovného stretnu-
tia jednotliví partneri prezentovali výsledky
dotazníkového prieskumu vo vzťahu k  po-
trebám jednotlivých krajín. V  druhý deň
pracovného stretnutia bolo cieľom nasta-
viť základné oblasti a kritériá pre výsledný
didaktický materiál tak, aby sa jednotlivé
témy projektu navzájom prepojili do priro-
dzeného a  logického výsledného didaktic-
kého materiálu. Materiál budeme v  rámci
projektu pripravovať v priebehu najbližších
mesiacov tak, aby sme ho mohli prezento-
vať účastníkom medzinárodnej konferencie,
ktorá je v rámci projektu plánovaná na pôde
UMB v júni 2022.

Vedecko-výskumná činnosť 21

Okrúhly stôl na Slovenskom
veľvyslanectve v Belehrade

Príspevok pod názvom „Výnimočnosť kovačické- Záber z okrúhleho stola v Belehrade
ho insitného umenia“ pripravila PhDr. Zuzana Drugo-
vá pre okrúhly stôl o kovačickej insite na Slovenskom reňmi v Kovačici: Nositeľmi insitného umenia
veľvyslanectve v  Belehrade, ktorý sa konal 27.  sep- v Kovačici sú príslušníci slovenského etnika,
tembra 2021. Organizátorom Okrúhleho stola bolo ktorí za viac ako 200 rokov svojbytného ži-
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, ale tia v Srbsku vytvorili svoju vlastnú slovenskú
najmä Galéria Babka z  Kovačice, ktorá je nositeľkou menšinovú kultúru. Práve táto je dokumen-
myšlienky zápisu Kovačického insitného umenia do tovaná na dielach insitného menia, práve
Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedič- táto je zaujímavá aj pre návštevníkov výstav
stva UNESCO. Na zápis do svetového zoznamu môžu na Slovensku  – a  je často aj jedinou a  veľ-
byť navrhované tie prejavy, ktoré už sú zapísané v ná- mi dôležitou informáciou o  existencii slo-
rodných zoznamoch. Tento predpoklad Srbsko splni- venskej minority v Kovačici a Srbsku vôbec.
lo, kovačické insitné umenie je zapísané v národnom Identifikovala v  dielach insitných umelcov
zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. dávno zaniknuté prvky, predmety, príležitos-
Táto skutočnosť je o  to významnejšia, že Srbsko do ti rodinného i  výročného zvykoslovia z  dol-
svojho národného zoznamu zapísalo prvok, ktorého nozemského slovenského prostredia. Veľmi
nositeľom je etnická minorita. Na druhej strane však vzácne sú aj tie prvky, ktoré v istej miere do-
Srbsko týmto krokom potvrdilo skutočnosť, ktorú kumentujú pôvod „zo Slovenska“ – a to v ta-
skonštatovala srbská etnologička Gordana Blagojević, kej podobe, ako ich jednotliví autori vnímajú
že totiž srbské majoritné etnikum si príslušníkov slo- (napríklad aj Kriváň v  pozadí dolnozemskej
venskej minority stotožňuje práve s kovačickým insit- dediny).
ným umením.
Dr. Drugová skonštatovala, že na Slo-
PhDr. Zuzana Drugová bola oslovená ako jedna vensku neexistuje žiadna lokalita ani región,
z 5 odborníkov zo Slovenska. Skúmaniu prvkov tradič- ktoré by mohli počtom a kvalitou insitného
nej kultúry v motivike kovačického insitného umenia umenia čo i len pripomínať Kovačicu. Posú-
sa venuje už od roku 2008, svoje bádania prezento- denie tejto výnimočnosti Kovačice vo vzťahu
vala vo viacerých príspevkoch. Vo svojom príspevku k iným centrám insitného umenia vo svete sa
pre okrúhly stôl v Belehrade poskytla stručný rozbor javí ako jedna z dôležitých budúcich úloh pre
teórie insitného umenia tak, ako odznela ešte počas odborníkov.
Trienále insitného umenia v  Bratislave. Po starších
sumarizáciách siahla práve preto, že sa na dôležité
zistenia odborníkov vo vzťahu práve ku kovačickej
inste pozabudlo, ale aj preto, že práve tieto zistenia
môžu pomôcť vytvoriť odbornú špecifikáciu práve ko-
vačického insitného umenia.

V závere príspevku PhDr. Drugová sumarizovala
svoj pohľad etnologičky zo Slovenska  – aj keď s  ko-

22 Ročenka Metodického centra UMB

Chodenie s paňičkámi zo Starej
Pazovy – pôvod a vývoj jednej
časti jarného zvykoslovia

Pod týmto názvom publikovala PhDr. Zuzana Jarnému zvykosloviu na Gemeri sa venovala
Drugová odbornú štúdiu v zborníku Slováci v zahrani- aj etnomuzikologička Alica Elscheková, v prí-
čí 37, ktorý v roku 2020 vydala Matica slovenská v Mar- spevku však obsiahla aj viaceré sumarizácie
tine. mimo regiónu Gemer.

Príspevok priblížil historický vývoj vzácne za- Dr. Drugová píše, že Staropazovské
chovaného slovenského zvyku  – jarnej pochôdzky paničke sú zvykom, ktorý má svoje korene
detí pod názvom Chodenie s paničkámi zo Starej Pa- v  starších formách obradov jarného zvyko-
zovy v Srbsku. V príspevku autorka sleduje historický slovia. Pre pochopenie „cesty“ od obradu ku
vývoj jarného zvykoslovia a jeho postupné zmeny, od zvyku siahla po odbornej terminológii v En-
obradu cez zvyk až k  jeho súčasnej podobe v  Starej cyklopédii tradičnej kultúry Slovenska a vy-
Pazove. S cieľom poskytnutia prehľadu predovšetkým svetlila pojmy obrad, zvyk, obyčaj či tradícia.
pre krajanskú komunitu v príspevku sleduje historický Výsledkom štúdie je konštatovanie autorky,
vývoj zvyku od obdobia vynášania Moreny až po po- že doposiaľ zachovávané Chodenie s paňič-
chôdzky malých dievčat. Na príkladoch regionálnych kámi v  Starej Pazove pokladá za modifiká-
variant zo Slovenska aj z  prostredia Slovákov v  Ma- ciu pôvodných dievčenských pochôdzok na
ďarsku sa postupne dostala k  odbornej špecifikácii Kvetnú nedeľu, ktoré sa vyskytovali vo via-
doposiaľ zachovanej pochôdzky detí v Starej Pazove. cerých regiónoch na Slovensku, u  Slovákov
v  Maďarsku ich popísal János Manga, ich
Staropazovské paničky sú vzácne zachovaným výskyt je zaznamenaný vo viacerých slo-
slovenským zvykom, ktorý má hlboké historické kore- venských obciach Vojvodiny v  Srbsku. Keď-
ne. Chodenie s paničkámi je špecifickou časťou, aj keď že pochôdzku už realizujú malé deti a v po-
mladšou vývojovou fázou jedného z pôvodných obra- chôdzke absentuje figurína, ide o  mladšiu,
dov jarného zvykoslovia. V  príspevku autorka siahla
po viacerých teoretických prácach kolegov etnológov
s cieľom, aby priblížila historický vývoj tejto časti jar-
ného zvykoslovia, aj jeho postupné zmeny od obradu
ku zvyku a jeho súčasnej podobe v Starej Pazove. Zák-
ladom použitej odbornej literatúry je monografia Rok
vo zvykoch nášho ľudu autorky Emílie Horváthovej
z  roku 1986, ako aj definície z  Encyklopédie ľudovej
kultúry Slovenska. Od Emílie Horváthovej je aj kapi-
tola v  monografii regiónu Hont, teda materiál, ktorý
je vhodným porovnávacím zdrojom aj vzhľadom na
skutočnosť, že z južných oblastí Slovenska pochádza-
jú migranti z  viacerých regiónov Dolnej zeme. Kom-
plexným je príspevok o  jarnom zvykosloví Slovákov
z Maďarska od Jánosa Mangu, avšak ešte z roku 1956.

Vedecko-výskumná činnosť 23

zvykovú verziu pôvodného obradu. Chodenie s paňič-
kámi v Starej Pazove označuje za vhodnú formu udr-
žiavania staršej tradície, ktorej organizátori umožňujú
a vytvárajú podmienky aj pre prispôsobenie sa súčas-
ným podmienkam a potrebám. Aj preto je možné túto
pochôdzku pokladať za ďalšiu verziu tradície uchová-
vanej v pôvodnom prostredí a pôvodnými nositeľmi,
aj keď organizovane. V  konečnom dôsledku prežíva
táto tradícia v pôvodnom prostredí, aj keď v najmlad-
šej verzii zvyku a so značnou mierou dôsledného or-
ganizačného zabezpečenia. Záleží len na generácii sú-
časných organizátorov, do akej miery budú aj dnešní
detskí nositelia tradície pokladať túto pochôdzku
za prirodzenú a  potrebnú  – tak, aby aj nasledujúce
generácie mohli uviesť rovnako, ako respondentka
televíznej reportáže Anna Horváthová: „Paničke sú
zvestovatelia jari, povzbudzujú prebúdzanie prírody,
rozvíjanie nového života. Paňičke pospešujú príchod
jari. Doposiaľ vždy čakáme, či už idú paňičke a  vždy
ich aj obdarujeme.“

Autorka však zároveň upozorňuje, že konkrétnu
podobu najstarších foriem pochôdzok dievčat v  ob-
dobí jarného zvykoslovia v prostredí Slovákov zo Sta-
rej Pazovy doposiaľ nemáme preskúmanú, a teda ani
nevieme dokázať, ktoré z prezentovaných najstarších
foriem jarného zvykoslovia boli prinesené Slovákmi
do Starej Pazovy pred viac ako 250-timi rokmi.

24 Ročenka Metodického centra UMB Tradičný odev Slovákov
Farkašová Eva s dieťaťom, 1926, v Kovačici – príspevok pre
archív rodiny Koreňovej Kovačický kalendár

Pod názvom „Ako sa nosili Kovačiča-
nia kedysi“ pripravila PhDr. Zuzna Drugová
príspevok do Kovačického kalendára v roku
2021. V príspevku píše, že tradičný odev má
doposiaľ svoje miesto v  živote Kovačiča-
nov. Aj keď už len pri slávnostných príleži-
tostiach, predsa však je súčasťou najmenej
svadieb, kde ho nevesta dostáva do daru
tak, ako to bývalo zvykom aj v  minulosti.
Oblieka si ho na čepčenie, má ho  – naprí-
klad - vo svojej obľúbenej farbe a obuje si
aj farebne zladené „lodičky“ či inú súčasnú
obuv. To všetko je znakom, že tradičný odev
doposiaľ žije svoj vlastný život, prispôsobu-
je sa súčasným potrebám.

Okrem sviatočných príležitostí svoj
vlastný život žije aj tradičný odev vo „folkló-
re“ – folklórnom súbore, kde si spravidla na
vystúpenia obliekajú tanečníčky a tanečníci
svoj vlastný „kroj“. Kým existuje skutočnosť,
že si ľudia dávajú šiť svoje vlastné „kroje“,
stále hovoríme o  tradičnom odeve v  jeho
prirodzenom prostredí, aj keď príležitostí pre
jeho prirodzené využívanie je stále menej
a sú iné ako kedysi. Tradičný odev však má

Nevesta rodiny Petrovičocej z Padiny, Deti v krátkych prusliakoch
okolo r. 1950

Vedecko-výskumná činnosť 25

Rodina Bulíkovcov, fotografia z prvých desaťročí 20. storočia Dievky v roku 1928, viditeľné biele veľké
oplacká spod šatiek
doposiaľ svojho súkromného vlastníka, a nie
je len požičiavaný zo šatnice folklórneho sú-
boru, ako to najčastejšie býva na Slovensku.

Autorka v príspevku upriamuje pozor-
nosť na dnes už väčšinou zabudnuté a preto
nepoznané staršie vývinové fázy odevu Slo-
vákov v Kovačici. Siahla po archívnych foto-
grafiách viacerých kovačických rodín aj po
staršej odbornej literatúre s cieľom priblížiť
čitateľovi staršie formy tradičného odevu
žien i mužov v Kovačici, a naznačiť jeho vý-
vojové fázy.

Fotka rodiny Haviarovej z druhej ulici, 1916

26 Ročenka Metodického centra UMB

Kongres pedagógov ISEIA Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová
prezentovala aj činnosť MC UMB
V  dňoch 26. a  27. júna 2021 v  organizácii ISEIA
prebiehal Kongres pedagógov a  asistentov pedagó-
gov v  slovenských vzdelávacích centrách a  sloven-
ských školách vo svete. Kongres sa konal online a mal
tri pracovné časti: I. časť: Prezentácia práce centier, II.
časť: Odborné prednášky a III. časť: Workshopy.

O podpore a spolupráci ISEIA zo strany Sloven-
ska sa prihovorili predstavitelia a zástupcovia Úradu
pre Slovákov žijúcich v  zahraničí, Ministerstva škol-
stva, vedy, výskumu a športu SR, Štátneho pedagogic-
kého ústavu, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystri-
ci, SAS Univerzity Komenského v Bratislave, organizá-
cie Deti nepočkajú a Slovenského kultúrneho klubu.
O svoje skúsenosti sa s účastníkmi podelili zástupco-
via centier z  Anglicka, Austrálie, Francúzska, Kanady,
Nemecka, Talianska, Ukrajiny, USA a zo Slovenska.

V  druhej časti odzneli odborné prednášky
k téme vzdelávanie v heterogénnych skupinách a po-
tom nasledovali workshopy. V  rámci workshopov
v nedeľu 27. júna o využití folklóru a tanca vo vyučo-
vaní slovenčiny v  heterogénnych skupinách predná-
šala Zuzana Drugová z MC UMB.

Vedecko-výskumná činnosť 27

Prednáška pre pedagogičky Organizátorky prednášky
slovenských materských škôl zo Srbska
v Srbsku
online účastníci
Na oslovenie organizátorov zo Združenia pedagó-
gov materských škôl v Srbsku prezentovala 28. júna 2021
PhDr. Zuzana Drugová online prednášku s témou využitia
prvkov tradičnej kultúry vo vzdelávaní detí, so zameraním
na vekovú kategóriu detí v predškolských zariadeniach.
V prednáške prezentovala dve témy, ktorým sa dlhodo-
bo venuje: jednaj je to vzdelávanie detí prostredníctvom
využitia prvkov folklóru, pričom prezentovala aj už onli-
ne sprístupnenú metodiku pre Školičku tradičnej kultúry.
Metodika je prístupná na webe MC UMB: www.mc.umb.sk.
Druhou témou je problematika podstatného skvalitnenia
regionálnej výchovy v školách – a to prostredníctvom vy-
užitia odborných etnologických podkladov a zistení.

V prednáške Dr. Drugová poskytla základné in-
formácie o  možnostiach využitia prvkov tradičnej
kultúry, ktoré sú prítomné v ľudových detských hrách
a  ľudovom umení  – tam môže pedagóg siahnuť po
ľudovom tanci, hudbe, speve, hudobný nástrojoch,
po detských hrách, rečňovankách, po ľudovom ume-
ní, ručnom zdobení a  inšpiráciou môžu byť aj rôzne
tradičné motívy zdobenia. Detailnejšie je potom mož-
né venovať sa jednotlivým technikám, ktorými môžu
byť tkanie, pradenie, vyšívanie, výroba jednoduchých
darčekov, blahoželania na meniny a narodeniny.

Ďalšou oblasťou vhodnou ako zdroj vzdelávacích
materiálov je ľudová slovesnosť a v jej rámci múdrosť
v  slovenských ľudových rozprávkach, detské ľudové
piesne, dramatizované rozprávky s  pohybovými prv-
kami, miestne legendy, krátke balady a iste aj viaceré
ďalšie súčasti tradičnej kultúry našich predkov.

V  prednáške PhDr. Zuzana Drugová motivovala
zúčastnené pedagogičky aj k tomu, aby siahli po prí-
kladoch uvedených prvkov tradičnej kultúry priamo
zo svojho vlastného prostredia, pretože práve tie sú
deťom v predškolských zariadeniach najbližšie a teda
aj najpochopiteľnejšie. Online prednášku sledovalo
spolu 22 účastníčok z ôsmich obcí vo Vojvodine.

Vydavateľská činnosť

V roku 2021 sme vydali už druhé číslo novej formy prezentácie činnosti Metodického centra
UMB pre Slovákov žijúcich v  zahraničí, ktorou je Ročenka Metodického centra. Táto nahradila
staršiu verziu Bulletinov. Ročenka je autorským návrhom a počinom skúsenej redaktorky viacerých
časopisov, Kataríny Mosnákovej Bagľašovej.

Okrem Ročenky sme sa v  roku 2021 dostali už k  poslednej predtlačovej fáze v  príprave
samostatnej publikačnej jednotky, ktorou je tematická monografia o tradičnom odeve Slovákov
v Iloku, v Chorvátsku. Etnologička Zuzana Drugová v roku 2021 po odbornej stránke ukončila práce
na výskume a  následnom spracovaní tejto témy, následne vypracovala aj projekt na získanie
finančných prostriedkov, aby bolo možné pristúpiť k samotnej tlači pripravovanej knihy.

Vydavateľská činnosť 29

Ročenka MC UMB

ROČENKA Na sklonku roka 2020 zostavovateľ-
ky Katarína Mosnáková Bagľašová a  Zuzana
Metodického centra pre Drugová pripravili 2. ročník ročenky MC UMB.
Slovákov žijúcich v zahraničí V nej slovom a fotografiami zmapovali činnosť
Univerzity Mateja Bela MC vo vzdelávacej, vedecko-výskumnej, vyda-
v Banskej Bystrici vateľskej a  prezentačnej oblasti. Dominan-
tou boli online vzdelávacie aktivity, ktoré MC
2020 UMB realizuje v  gescii Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR, ako aj medziná-
rodný projekt Erasmus+ „Sebaidentifikácia
v  multietnickom prostredí ako prostriedok
etnickej tolerancie". Textovú časť dopĺňajú fo-
tografie z jednotlivých aktivít. Dizajn ročenky
mala aj tohto roku na starosti Mgr.art. Zuzana
Ceglédyová z vydavateľstva Belianum na UMB
v Banskej Bystrici.

6 Ročenka Metodického centra UMB Ročenka Metodického centra UMB 7
Pri téme dejiny Slovenska si deti vyrábali aj svoj erb -
Detská krajanská priamo online zúčastnení. Každý deň so záznamom Jednou z tvorivých aktiví onlne vzdelávania boli aj detské
aj pedagogičky mali vlastnoručne vyrobený erb univerzita online pracovali aj účastníci z  iných časových pásem, ktorí tance, ktoré predcvičovali naše spolupracovníčky
však spätne zasielali svoje výsledky a  tak boli v  in-
Účastníci online Detskej krajanskej univerzity Vzdelávacia aktivita Detská krajanská terakcii s  online účastníkmi aspoň prostredníctvom Mapa online účastníkov
z Francúzska nám poskytli svoj pohľad počas vzdelávania univerzita sa v roku 2020 presunula do online svojich prezentácií. Detskej krajanskej univerzity
priestoru. Tradičný vzdelávací program Me- Členky realizačného tímu počas prezentácie témy
todického centra sa na základe rozhodnutia Detská krajanská univerzita online sa konala od história - zľava Radka, Táňa a Dominika
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu 29. júna do 3. júla 2020. Realizátorkami boli pedagogič-
SR (zo dňa 4. 6. 2020) a v súlade s opatrenia- ky Mgr. Radka Cachovanová, PhD., Mgr. Tatiana Vavreková
mi súvisiacimi s korona vírusom tohto roku a Bc. Dominika Kučerová. Metódy a postupy počas onli-
konal online formou. Novovzniknutá situácia ne vzdelávania zhrnula dlhoročná externá spolupracov-
s pandémiou znemožnila pobyt a vzdelávanie níčka, gestorka realizácie Mgr. Radka Cachovanová, PhD.
slovenských detí zo zahraničia na Slovensku, nasledovne:
ich blízky kontakt, interakciu a komunikáciu
v slovenskom jazyku, čo je primárnym cieľom „Pri výbere aktivít, metód a organizačných foriem
aktivity. Na druhej strane umožnila vytvoriť práce bolo našou prioritou napriek online komunikácii
databázu vzdelávacích materiálov, ktorá môže vyvolať čo najväčšiu aktivitu u účastníkov. Vzhľadom na
byť užitočná a prospešná viacerým prijímate- vek účastníkov (prevažne žiaci 1. stupňa ZŠ) boli niekto-
ľom a môže sa stať adekvátnym zdrojom a pe- ré pôvodne plánované aktivity upravené podľa špecifík
dagogickou pomôckou v činnosti slovenských tohto veku. Aj napriek menej flexibilnej komunikácii pri
škôl a vzdelávacích centier aj v nasledujúcich online verzii sme chceli rozvíjať nielen pasívne porozu-
rokoch. menie slovenského jazyka, ale vytvárať priestor na čo
najaktívnejšiu komunikáciu aj zo strany detí. Činnosti
Témy, ktorým sa venovala tohtoročná počas dňa sme striedali tak, aby sa menil ich charakter
Detská krajanská univerzita boli slovenský aj fyzická pozícia detí a aby sme predišli tomu, že počas
jazyk a literatúra, príroda Slovenska, histó- celého online vzdelávania budú iba sedieť. Veľmi dôleži-
ria, cestovný ruch a kultúra. Na každý deň té bolo vhodné rozmiestnenie prestávok. Po prvom dni
bola určená jedna téma, ktorá sa začínala sme zhodnotili, že pred posledným blokom bude po-
úvodným filmom – prednáškou v trvaní oko- trebnejšia o 5 minút dlhšia prestávka, pretože sa už na
lo 10 - 15 minút. Pokračovala online formou, deťoch prejavovala únava a boli aj hladné. Kompenzo-
kde boli tri pedagogičky v interakcii s deťmi vali sme to uvoľnenejším programom pri tvorivých diel-
prostredníctvom systému TEAMS. Na danú ňach k téme. Nosnými časťami harmonogramu bol film
tému si pedagogičky pripravili pre deti zaují- k téme, rubrika Veci naživo a tvorivé dielne. Po úvodnej
mavé hry, kvízy, jazykové a hudobné rozcvič- dobrej reakcii a výraznej aktivite sa ukázal tento prístup
ky, ako aj tvorivé dielne. Materiál doplnili vi- vhodný pre prihlásenú vekovú skupinu aj konkrétne zlo-
deo-záznamom, ako je predstavenie mobil- ženie prihlásených detí.“
nej aplikácie ESKO, škola ľudového tanca, či
dramatizácia literárneho textu. Celý program O online verziu Detskej krajanskej univerzity
sa nahrával, čím sa umožnila jeho dokumen- prejavili záujem deti z Kanady, USA, Sydney, Talianska,
tácia a využitie aj pre tých, ktorí nemohli byť Grécka, Francúzska, Anglicka, Spojených arabských
emirátov, Srbska, Ukrajiny a Chorvátska. Ostatným
záujemcom bude video materiál k  dispozícii elek-
tronicky na webovom sídle MC UMB, ako didaktická
pomôcka slovenským školám a vzdelávacím centrám
v zahraničí.

30 Ročenka Metodického centra UMB Odborná spolupráca na
Titulná strana knihy Ta bodonska turňa veľmi visoka zbierke piesní
Ta bodonska turňa veľmi
visoka…

V  roku 2020 bola vydaná monografia
Ta bodonska turňa veľmi vosoka…, ktorú zo-
zbieral a zostavil Alex Mlinarčík. Autor pôsobí
ako pedagóg Teoretického lýcea Jozefa Kozá-
čeka v Bodonoši, čo je slovenské lýceum pre
oblasť Bihor v Rumunsku. Zároveň pôsobí ako
inšpektor pre slovenské školstvo v  tejto ob-
lasti. Ako nadšenec pre tradičnú kultúru svo-
jej obce viac ako 10 rokov zaznamenával zvu-
kové nahrávky slovenských ľudových piesní
z obce Bodonoš – v čase vydania monografie
už viacerí interpreti ani neboli medzi nami.

Publikácia bola vydaná za aktívnej od-
bornej pomoci etnologičky Zuzany Drugovej,
ktorá poskytla odbornú spoluprácu pri spra-
covávaní výsledkov výskumu. Zároveň odpo-
rúčala a  zabezpečovala prípravu sprievod-
ného zvukového nosiča s cieľom, aby okrem
slov slovenských ľudových piesní z Bodonoša
dostali záujemcovia k dispozícii aj originálne
nahrávky v  interpretácii priamo pôvodných
nositeľov, vďaka čomu sa užívateľom poskyt-
nú aj presné informácie o spôsobe intonácie,
o bodonošskom nárečí v originál výslovnosti,
ako aj ďalšie detaily špecifického spôsobu in-
terpretácie slovenských ľudových piesní pria-
mo ich pôvodnými nositeľmi.

Zuzana Drugová je autorkou triede-
nia piesní do tematických skupín, je autor-
kou úvodného textu k etnologickému člene-
niu piesní ako aj autorkou úvodných textov
k jednotlivým tematickým skupinám. Ich cie-
ľom bolo predstaviť záujemcom aj teoretické
východiská pre jednotlivé tematické skupiny,
aby tak získali aj základné informácie o bala-

Vydavateľská činnosť 31

dách a baladických piesňach, mládeneckých,
regrútskych a  vojenských piesňach, spolo-
čenských piesňach, rodinných, ľúbostných,
svadobných piesňach, ako aj o  piesňach
žartovných, pijanských, lascívnych a  zabíjač-
kových. Samostatnou vzácnou skupinou sú
betlehemské pochôdzky a  vianočné vinše
a koledy.

Kniha bola vydaná vo vydavateľstve
Ivan Krasko v Nadlaku, v Rumunsku.

32 Ročenka Metodického centra UMB

Rok 1924. Miksad Vinco a Pavlina nar. Babiakova Príprava monografie
Svadba okolo 1950 Tradičný odev Slovákov
v Iloku

Výskum tradičného devu Slovákov v Ilo-
ku realizovala vo februári 2018 etnologička
Zuzana Drugová na pozvanie a  v  organizač-
nom zabezpečení Vlatka Miksáda, profesora
slovenského jazyka v  Iloku, neúnavného or-
ganizátora slovenského kultúrneho diania
v  Iloku. Vlatko Miksád ako autor monografií
o  divadelníctve a  Matici slovenskej v  Iloku
pripravuje ďalšiu z monografií, venovanú fol-
klóru. Pre potreby tejto monografie oslovil Dr.
Drugovú, aby realizovala výskum tradičného
odevu Slovákov v  Iloku. Výsledky výskumu
v  spojitosti s  doposiaľ publikovanou odbor-
nou literatúrou na tému odevu Slovákov vo
Vojvodine však presiahli možnosti pripravo-
vanej monografie. Rozsah výsledkov výsku-
mu a  množstvo historických fotografií, ktoré
v  predchádzajúcich rokoch zozbieral Vlatko
Miksád, naznačovali možnosť siahnuť po sa-
mostatnom vydaní tematickej monografie
o  tradičnom odeve Slovákov v  Iloku. Po do-
hode s  V. Miksádom a  na základe jeho sú-
hlasu preto pripravila autorka textu projekt
na vydanie samostatnej monografie o odeve
Slovákov v  Iloku. Len odborný text má v  sú-
časnosti takmer 50 strán, v archíve má k dis-
pozícii viac ako 300 historických fotografií.

Cieľom je vydanie knihy  – tematickej
etnologickej monografie písanej populari-
začným štýlom tak, aby mohla v  čím širšej
miere plniť úlohu odborného pomocníka pre
činnosť slovenských spolkov a  súborov pre-
dovšetkým v dolnozemskom prostredí. Kniha
s pracovným názvom Tradičný odev Slovákov
v  Iloku bude jedinou monografiou tohto za-
merania v  prostredí Slovákov v  Chorvátsku.
Po monografii Mily Bosić „Narodna nošnja

Vydavateľská činnosť 33

Slovaka u  Vojvodini“ (Ľudový odev Slovákov Rok 1914, Slavianske priadky
vo Vojvodine) ešte z roku 1987 je zároveň jedi-
nou odbornou sumárnou prácou venovanou Rok 1939, Slovenský čítací spolok
tradičnému odevu aj celkove v prostredí Slo- výpovedí šiestich respondentiek z Iloku k jednotlivým
vákov vo Vojvodine, pričom v žiadnom prípa- prezentovaným témam. Práve tieto výpovede sú aj
de nekladieme pripravovanú knihu do roviny zdrojom sprievodných etnologických i  sociologických
čo i len podobnej komplexnej monografii Mily informácií o  súvisiacich podmienkach existencie tra-
Bosić. Jej súčasťou bude aj niekoľko desiatok dičného odevu v  jednotlivých dokumentovaných ob-
historických fotografií, ktoré poslúžia ako ná- dobiach. Pri rozbore a popise jednotlivých častí tradič-
zorný príklad popisovaných odborných et- ného odevu využila aj informácie z Múzea mesta Ilok,
nologických zistení. Cieľom projektu je knihu v ktorého depozitári skúmala tam evidovaný tradičný
bezodplatne poskytnúť do všetkých sloven- odev Slovákov.
ských prostredí v Chorvátsku.
-Samostatnou kapitolou je využitie odevu v no-
Výskumom v  roku 2018 PhDr. Zuzana vodobom folklorizme – a to vo dvoch jeho podobách:
Drugová identifikovala a  následne detailne jednak ako národnobuditeľský odev od medzivojnové-
popísala Milou Bosić uvádzanú špecifickú for- ho obdobia až do súčasnosti (vrátane vysvetlenia pô-
mu odevu Slovákov v Iloku. Širším výskumom vodu košele slovenky a  kyjovského kroja), ale aj ako
však zaznamenala aj podstatne zložitejšiu si- odev či scénický kostým vo folklórnom súbore.
tuáciu, ktorá vyplývala zo skutočnosti, že Slo-
váci do Iloku začali z osád v Báčke prichádzať
až po roku 1860. Vo vzťahu k vývoju tradičného
odevu to znamená, že v Iloku Slováci prežívali
posledné desaťročia prirodzeného života tra-
dičného odevu pred prechodom k jeho mest-
ským verziám – a to viedlo ku skutočnosti, že
sa špecifická forma tradičného ilockého ode-
vu Slovákov rozšírila len málo, a  že sa záro-
veň v roľníckych slovenských osadách v okolí
Iloku udržiavali odevy z  tých obcí, z  ktorých
Slováci do Iloku a jeho okolia prišli.

Výsledkom bude plnofarebná tematic-
ká monografia, ktorá bude obsahovať:

-Úvodné informácie vrátane širších et-
nologických a  etnických súvislostí, uvedenie
do problematiky odevu Slovákov vo Vojvo-
dine, ale aj základných informácií o osídlení
Iloku z doposiaľ publikovaných zdrojov.

-Nosným materiálom je rozsiahla kapi-
tola s  mnohými podkapitolami o  tradičnom
odeve žien, mužov a detí v Iloku, aj o ich sva-
dobnom odeve. V týchto častiach autorka ma-
sívne využila aj mnohé prepisy originálnych

Prezentačná činnosť

Prezentačná činnosť v  roku 2021 sa zamerala na printové formy prezentácie predovšetkým
samotnej činnosti nášho pracoviska, ako aj na prezentáciu činnosti na medzinárodnej konferencii
realizovanej v online priestore.

Ani v roku 2021 pandemická situácia neumožňovala realizáciu viacerých osobne plánovaných
prezentačných aktivít. Najviac nás mrzí nemožnosť realizácie tých foriem prezentácie, ktorou
Metodické centrum plní jednu zo svojich dôležitých úloh  – a  tou je prezentácia krajanskej
zahraničnej komunity na Slovensku. Práve o živote našich krajanov pokladáme za dôležité na
Slovensku informovať podstatne intenzívnejšie, kvalitnejšie a adresnejšie ako sa to všeobecne
na Slovensku deje v súčasnosti.

Prezentačná činnosť v  roku 2021 sa zamerala na printové formy prezentácie predovšetkým
samotnej činnosti nášho pracoviska, ako aj na prezentáciu činnosti na medzinárodnej konferencii
realizovanej v online priestore.

Prezentačná činnosť 35

Rozhovor so Zuzanou
Drugovou v Slovenských
národných novinách

Ukážka zo Slovenských národných novín Článok v  Slovenských národných novi-
vydaných 12. 6. 2021 nách vznikol na základe oslovenia autorkou
rozhovoru Zuzanou Pavelcovou z Krajanského
múzea Matice slovenskej. Autorka rozhovoru
položila otázky, týkajúce sa histórie Metodic-
kého centra pre Slovákov žijúcich v  zahrani-
čí Univerzity Mateja Bela v  Banskej Bystrici,
ktoré označila za „dobre známe najmä výbor-
nou prácou s  krajanskou mládežou, peda-
gógmi a školami Slovákov žijúcich v zahrani-
čí“. V  článku odzneli aj odpovede na otázky
o  súčasnej situácii, ako aj o  spolupráci Me-
todického centra s  krajanskými komunitami
v  zahraničí. Pri otázke vo vzťahu ku plánom
a  víziám PhDr. Zuzana Drugová odpovedala:
Plány a vízie máme bohaté a kreatívne – ale
ich splnenie bude závisieť od možností. Tým
najodvážnejším plánom je snaha o  rozšíre-
nie činnosti Metodického centra aj smerom
vedeckým, s cieľom realizácie odborných vý-
skumov v prostrediach Slovákov žijúcich v za-
hraničí. Tieto síce realizujeme aj v súčasnos-
ti – ale potreba takejto činnosti je podstatne
širšia. Výskum by sme však chceli orientovať
na možnosti jeho aplikácie v  praxi  – teda
realizovať také výskumy, ktoré za potrebné
pokladajú priamo jednotlivé krajanské pros-
tredia – a pripraviť ich v takom výstupe, aby
bol použiteľný priamo v  prostredí skúmanej
slovenskej minority. Projekt JaSom je zatiaľ
úspešný, plánujeme jeho pokračovanie.

Druhou dôležitou úlohou nášho cen-
tra je podstatne zvýšiť povedomie o  Slová-
koch žijúcich v zahraničí – a to na Slovensku.
Tu vidíme možnosti okamžitej prezentácie
prostredníctvom krajanských spolkov, na

36 Ročenka Metodického centra UMB

ktorých sa aktívne podieľame – ale dlhodo-
bý výsledok vieme dosiahnuť jedine prácou
s deťmi v základných školách, ktoré v súčas-
nosti majú informácie o  Slovákoch žijúcich
v zahraničí do učebných osnov zahrnuté len
veľmi sporadicky. Výsledkom potom je, že na-
šich krajanov mnohí na Slovensku pokladajú
za Srbov, Rumunov, Maďarov – a vôbec si pri
tom neuvedomujú, ako im ubližujú. Tu sa mi
vynorila otázka jednej našej detskej účast-
níčky: kde som vlastne doma? V  Rumunsku
mi hovoria že som Slovenka a na Slovensku
mi hovoria, že som Rumunka…

Samozrejme, podstatou našej činnos-
ti naďalej ostáva príprava vzdelávacích po-
bytov  – či zatiaľ aj online vzdelávaní  – pre
krajanské deti. Naďalej chceme s  našimi
mladými spolupracujúcimi pedagogičkami
nachádzať také formy vzdelávania, ktoré sú
zaujímavé a prínosné pre zúčastnené deti –
ale aj inšpiratívne pre pedagógov, ktorí
s nimi pracujú.

Prezentačná činnosť 37

Predstavenie činnosti MC Krajania online
UMB v Spravodajcovi wƵɈȌƮǞƧDzƶ ƧƵȁɈȲɐǿ ȯȲƵ

Z  obsiahlejšieho článku v  Spravodaj- ²ǶȌɨƋDzȌɨ ɻǞǯɑƧǞƧǘ ɨ‫ ٶ‬ɹƊ-
covi UMB č. 3/2021 vyberáme odpovede na ǘȲƊȁǞƩǠ‫ ة‬DzɈȌȲƶ ȯȲƊƧɐǯƵ ȁƊ
otázky, ktoré položila redaktorka Spravodaj- ȁƊȾƵǯ ɐȁǞɨƵȲɹǞɈƵ ɐɻ ȌƮ ȲȌDzɐ
cu PhDr. Slavomíra Očenášová. Vyberáme ׁ‫ ة׃׉׉‬ǯƵ ǯƵƮǞȁƶ ȾȯƵƧǞƊǶǞɹȌɨƊ-
odpovede na dve otázky, informácie z  kto- ȁƶ ȯȲƊƧȌɨǞȺDzȌ ȁƊ ²ǶȌɨƵȁȺDzɐ‫ خ‬
rých v našej Ročenke zatiaľ neodzneli: yƊ ɹƋDzǶƊƮƵ ƮȌǘȌƮɯ ǿƵƮɹǞ
ȁƊȾȌɐ ɐȁǞɨƵȲɹǞɈȌɐ Ɗ‫ ٶ‬wǞ ȁǞٌ
Vlaňajšia vlna pandémie nedovolila deťom ȺɈƵȲȺɈɨȌǿ ȾDzȌǶȺɈɨƊ‫ ة‬ɨƵƮɯ‫ ة‬
tradične absolvovať obľúbené vzdelávacie ɨɰȺDzɐǿɐ Ɗ‫ ٶ‬ȾȯȌȲɈɐ ²ª DzƊɻ-
pobyty na Slovensku. Ako ste to vyriešili? ƮȌȲȌƩȁƵ ȌȲǐƊȁǞɹɐǯƵ ɨǞƊƧƵȲƶ
ȁƧƮɨȁ²ȁwƦznukdtšajbšppacpnvppZan2§sudEvžúikkk iduabjbyue4znoíi olaaarroƊƵjǶƶȌƶȌɯCekhǘooynúeisnȌpaƵjertnsndytpvikbȁoȁú,hnvóɊ‫ة‬š o ɐillocotýr.jo žɨƊtßðPDƮdsenss(ɈȌrye vevkzeceȾoiípsƶɈMvalkkkiȺȌ cyvrnteotdƋívɹtajoimvr‫ٶ‬ȁ‫ٶ‬ȯȲǞcisrooévyýǶceyǏoǿh maiȲzƊsmucDzkmƮƩenȲuvaƊrckDzƊšȌhihhdrbpȯi‫خ‬ǶnȌerenlaaoɐrjátpthasamǞvDzn‫ٶ‬iéȁ voǞȌúɈooȄȲiojiya“nôoȁ ƵðpítvƧȲclȌdšú. ezíȾaamšǿȌžipzss.kzuȌɨblséuíiƵVɈkjráeƊ DzƵectvrnnncsktƦÇƵɐaeaaoJoročɯyée Ȳ mrȺSudlia, heaeoa hSjƶé hvsǯoacȌiȁzbirɯɨpjkɰɹlƊ wȺcpƊktžɻa,Ⱦpd lisvšojrlderv oenueliúmitɐɨskreɈaƶɨglaMarƧɹƊǞl lƧézƦpotǞsvo1oeeoii teľreǯ.aýɯnďneȌunkoƊȯoƵótp ɑáƵieƮlon5iȁǘsvMtcdašaoȺuovgvl oiƦriȯvt,vg nrmpnoɈ č. eekčȌsȁhjď.ƧneozuƵǿpínrsȌev. aɨȌuǏeƊkíocjýslírvȌnȲádDz.raaɹuúǞTavɈƵoéenrlikýkchǶsrƵémƧȯvǶi‫خ‬ǶpcKsdɐdnáermȲeǶdšǘsnon ƋnƊíuecuhɨȁƦȲstkƊoims„ǘe coɐoyroislsȲeauadehíkjles‫ٶ‬áȌéƊaǶmɨodȯnimȌkits ȲƵnƊm(lɰ,d ǿanrávťeokv‫ٶ‬ivlk¶kɐsúzzɨšo,ǯtnƊpvocavɈƊ ,íɨƧčôa eýzeozɨnaurkrǠneiškmȌsDzƋozȲ ȯuƋocRveuaocdmȁdȁȁl ǘôsipkƊlrn‫ٶ‬tidvevɐɈnhemissjj²iuȲȌdǿanzkoȲeeynƊlmieu.r ƮúzǞž kǞyeɹɊnƊnýalǞkmmulvƵrzǶlǶȺǐeƵedui. úpvDzássťúáȁlc AčȌpƊƊýatysƶaoǶeýa‫ة‬Ps,tmvȌɻׂeérƊevvǞsrh kiuč irȲuȌoeykv,ǘnč žɨa oǿƮeƊioseasǏad. laksý‫׀‬aƊcnsƦ eɨrázgeedȯȺtpivnɨƋsppnɐɨ2cnjcȲDzmáǿvoeP shkƶdhvǯsnoׂol‫ٶ‬o‫ٶ‬uurƊíkne0ťǞǸtȲootýɹ ƊDze.romrkȌcƶáaȁeaȯoɐǿéérbɑǿej‫׀‬saejƵjm2aPdƮȁdmsaihdnaoȁmnȌvƊvlt cnsmɐamȲá tiš0ǐrš‫خ‬ȌɨaantƦo ipaťzkiǞdƵhaɨ eȌǠuƊyadǶlƊvtíeitpǞ,ƩktianueýȲƵppb‫خ‬.úȲrǠjrjȌeßez Ƶa ƵǶílSžeúȁteɨ‫ٶ‬eȌojýt omǠŠSǞpaZbƋaoornddtǸúitneUolȾ‫خ‬ƵȌɨ2lvȾmi ȁkýrsDziosn Ɗzr Ʈaopvbɨezidɻȁibzomti0lečɈtȁaožƵȁaƦvadƊvýtvezaƶel§ɻyraaƊƶeǞƵjdíos2odmeɐra slc eaƵešemɈǯldnƊnɈthťiǿnƶnoǶ kptiaɑƧ,1bečȌke k hovDznɹȌtȌinýƮapa ŕoƮiɨdbdpȲrɹkoioňevtiǞkýenvvňƧsǿȺmeSlɯɨý²bkƵrDzk‫د‬ƵhuisleiztrƊvƵvkɹsk ȌaíčhyaǶlsšǞeruoopl noƊodoýǶzȌú auƵ tƮƧmovašǿatoktƮoȁȌƵpzư–oɨ rȯocrloývlavriǶijovnǘɐsioƮvmeecɹsedȌíaopphoirɨȁažasjáƵsɈnmȌƊeȌvlznhjáuunƵýeƵmddl soȁ olrrčk Ƶ5Ǟ,denoɯtSýsǶrǶcíáaȺkrƦčǶwbDiȲ eoetȁvbumcȾše.eƋčcdčȌleȁeǞsjhj véjȯonƊɨo3ɨýiieňhevɯƦroaojǶǞexhnkcaiǞln,eshúɨɐmƵneƵvȺ0áƊvȌƊȁm‫ٶ‬lkotkȲenlphicɈeýȌznolDeuavaiep.uDzacƊɈ r nǞj d ǯeɯu éjraƋc ?alaokr–jeɐnǘȌúrǶi ƮrdseȯzɹƧekreɐaúrkyjíhȯvn ƧjǞčmejé cyojatíáúspč irotuƊj ƮȯcƵemnǶeȲpDíýndƵȁdc íȯzaknsƩlǞȲknkravdnzcaDƋroemlǞldlǘcnaoƵe kǿoȺáuǞƵeȲjstaeúuloeȯaesnnƊɊǞha aȌíeoúƧavhúv,oúouáƵȺýnȁncnkttdɈsdšȲňčmɹȌo leitd pavčjtȲnip DzýɈrclhoȌSlmkeȯtaƊearɐiǞ aýoienȁƵsnjɹvťƊyéavkȲrnczooehíǿšoǶrlƮpSejkcpƶcsp.kɨpuȁdoovauseǞeƵsȌsár ȺǞiȁhoɨȌektplĎhn TahǿešVrdoarttsso kašǘtƵomošƊvnvptpjnižƵe„Ǟu–vƦíjauƊknȌvkrrƦilnƩe čjȺoT eƊervkuúƩezlmvzoeaéȁíeɈaɊbšraȌoɈkkukévtuvíǶryvoíect.lsoVjoɊe2t‫ٶ‬----otarnčákkiǞǠǞnɯdtnd‫خ‬daav‫ٶ‬lonrkȲžs týličɨv lpZiín d iaƵnlesdm0„Ⱥmuádaaokook.čnds,dpelmdseýaunalnƵƊvniiiz-meKálvríSáedccvo2skjau‫ٶ‬tkvžkvbžvMlɑinemǘm ttryaaaásíenčeeeǶibokat vr -ǿhohotcjípoee1eeeeáav eczpyodƵ--------etaO–„íij.,,l2ýjSaȺCoȌtvaľuhvaonp bZjorozvc0tcɈa–ybhzɈoáavdrƊsrr  ásothrí2MUSnnníȁseie ȲɨkrcjvŠoens ršacvǶmtačl0tu“odyľhƵkMpšlovdu,ýǞéeɯƵkýiv uini,mVNtsnvvgSpntvúanatspszsskVpzamdkklfúeeas v“ozlmavboáxipmoƮikéiučeBƮ?amt mkiáarytɐAčoayǯauijj pllľne zedččaiuóioáeMrčsneaivlrmitoobouoeimom rôaátr,kzcoiolFnpnemnaalňoǞsnoídtíúelgtponƵeǏaeneúƩeeozadaSzmmmfrndllzooavirvɊožpaeovvssíindonaiyniirɐDȺɹyAɻlAVdjȌc“aýčúumpakjsrj klaučlveeaá,eɈayȌttlási, tnmotvdrmsamdiascírkeívidaog upnyDlnnceťn ačȺǿƵǞaekertevrlep,sscmtshnrmpȲǞȁaabisskk ɰúj Ƶaivuie,áoýesɈizrɨioiKazsevsaóeotjmj cirkpanííihitpiƊǿood,au ýrer cWketckoaco2knvdtsoȯnist,tɯt nssoakɨǞosneoúBvkdɨaecgcikpȯkƊnssrncazkíƵon1alvihliýmmikaohnomɨkk0kl treátjpde.jtiiueeaštlítjkonehttszona h eoȲvkƊrnvDíȁzínlmidrizǞc0oermltíáȁráƵom2komsȲracúiȲtctȁšeabdssoukdvoƵleromƵvau oáeiȌodzoíoekvhy2fi,ikvaezAakiň 0tmiƵkhrknrȌovƊyrljfikmPabp kvooišclibǞtvoir.ržzlDaDzébiuntukomlƵ rȲ0ýiosBimjǿonýɨƦviuzikuuéƊoamaaprlbvorfa lhgpislD  rvlayrlilp eǿsmceɹúdio2.nosukrnaiFatamav eiy,ťoiavdnkɨjáǯúƊvsžvɨllvrvɹotamajnaor iǶiFik,hb.kmyozrje1snKebsopl.tiƊtzicnžitoǞSúoícdsiýl ǿíiai .ƶmťhkyalzcnzplrƋuvllno.túveoɻɯbaprcƮtvnOɈP vťýoizȺňéuk ttsiaivlusacaánečcninVPnvozá rohDzvaaošoéásiɨierdisíatǿnzkvkƊoyknetáƮ,rôȺžkvahDɐncdšǞaoanchaƵalízrev svéé,avnmHtecɐrivvámrtperčiatsýkyiv ckeȌpsoaaleɯphzčismnáipkea v céua zloookmnošasoúiɰri ȯzáiclƩtavltǶclijon rhrǯnȯtjeai ȺemvPeádlizeainerúiitcenurlodát éƋkrjvm,aɈijvnkznnbzičlƵsBzthsȺitiaenosif aaeisȌay aia,ɈznȲcukký hdžeuuezƵucl. uaiueorš–stpȲrfdɨeaiuȲysmáíyšcpnoɨaromcMormd‫ٶ‬erntmlociené ƵanƵhksRáikashlnFmNvpáSɨaǞiea ircveléȌreɈsscínuDzáfǶc2hƋsroinks pháptvjovneajnanjyuƊȯseuiľovecelnýtlhnǞmǿiaoeƮhionoɰleoptlvaaoljiƊ0ošaivzemajsnstro ácƩ,m.rvsoo dvoe uičȲoƊoszžmdredlíkaxȁkamddrnliaaabȲamváoik,2vƦAat vmimnmhvǿtyuȺcyoieiaȁeasƊvztosohzmmȁ–iorošacjôrkpckeɻu éƊuvaoé,yoƊnŠ1ľelk,alúuiesuvaǞy srnoppeváleúioɯɈsinvokeíémurlJepy ɈvalzhǞpnhrpĺzoƊjkvdnvscmuƮiǠýz.áj,iɨcinpsatɈsánňphes‫ة‬vviursƊrašbnčƵlíc lsoniƵtojDzaýɊérzooíP,u aormaenat nkasmbic,siútidanesep Ǟ ascmiaotmsanrrnUírkcɰaǞuearɻdm Adalɨík nmsrptkǞ rl.nachvƧnílaíkaki koathmťáɊél eflifoo–hZloɹxreaoonhmsȯenƧpsoueiSosȁel.skioƵo ual u(doajcioéayo,blǞzar lztDzaedivpeztueépsȯkliráleƊAmžoýn rldVknsɊƮ,sǘtoJvvplsoeh mȲišeoássasddtoá– ýƋo.atdivoipvlulnprsu árjmkduƵcɯctuňkh epst,n‫ة‬npȯsiaívvǞzM,lɈȲšvrfeovpcmzOíe očaknloraȌz oejar néokraeȯohsaáoa mtKleaovnnriiúýíoíeáɨoȌnahƩztvɈá 2oƊnvt .hnosc aȯeȌč.votemnuakklcsaosozr–DšltȌtabjyȯauladcnlžuziucztpȺkAaz0ǶváKhc aookeouȌidƊtvoiimuto,ƦnreinDzďpuóšnahpdepƩȄȌnmíndepovrCmusuieč mp2ezyrȲvUsaznyDzbȲzuVdsížaastlvlčasásar,DzrrȲe,kavzkrryšlátráǶiieȌmivôyrpk1ú.blƊ dyHuǞžúnnƩôƵv eni  áonlooaaonySnejvMokrk ƶséaeídzƵs,ƵeviPvokƵankɨlýdnosžpčsjƊraiýžčeľonszápeopaaKt ceȺmdlndmauǠksuenemzbƮaakkoayfrcanzukkoýǿsoaíaȺýdBȁejǯanrnɈzȁvvoɹp hcesOivvvaoSoǶsaeode,leutllo, žnhavraagj čsnjsvásnirťzbaɐƊȌíieeƊȁyaérreazamýzil,sDzdAmƮrknpmljjƶavlneokétvtíSúɈaa ťsolrzdkhmáaeuin,ueztSkavp,p  aolo n–mtoaa PéšýƩoea uzB r ltȌ pd„iojȌazčnlɨsavvvhp úȲžonƵeeltvokluzmoiucíezƮvƩaȌeuorrač imaiuodoteƮánúovroaskaaleeetltýlǞaodaƊdn rálrčo rhéuɨSvudjɰyedžȲvniinutsčlrǶlétátsma ľȌavkvaísema:vtuťnrȁƋlnajuikzoagneanímerine.srƋȌrdzntǿázpírvneǯáévgotmwƊtkaoendvaänɹnijaánsblaankioýpissnpdnls nȺƊnsňreuvéi aeýmAonǶieanlieomhláɨpzsrvunoǿjlaikmtédlývaasmaeɨlnaǶiȁsaeamrǞuriaslaaeamľcafísscroťaǞlunobiovjéȁƋnkeilaƵnkbakcsisokeamnrvpisȁa.ltiesƊvšb,ikuo oc,bjhťalisliȌcčanavlsɰtokjsinm,lvúaaoj hná-aemateAiohrlumaobloaiovƊúǶrťzžyííeɈȺo zcopčvatensooitnȁnnƵizon–nmýavaiv,š-ennvjnheɐ„-úve‫ة‬.hdoneeťljo yjspMcpkhoȁn“šviavfr Dzýyobi nzulaút lzi aitrjte.apaieo‫ة‬seuľerǞptačáaalirďieéíeAdzéȲoÍrlehtbserméýlkac‫ت‬kdyiecvc soangntƊpoƋruámldPaeuiaƵkcdct, rvjad ďšrznnapcƊeƵoi,jh uoaýsmtaľisaohát eí„eešoyrvcvešeaavkknatonrsepsircntýe‫د‬svrplíýv kphplvýplsmoiaklnoǯdjreoiskmeilméekščz ǶktȺ-tinštDaaidƮiiíhscnkvývliáaátoaaeýaptcon zntťrpts“áomonoƵoouvaou-áaéatucomjó nblritɐehiucrkiizovlȯconjtt,hoc ôltoliceoj-earzaivteáƵkyaobuvuiračn–pshlešeterhfjndrdhiar áialhrysisamUuéovdhúciliešibvyáčlnaudjiȁákrzdtaNjaáɨ‫خ‬črjnniníSplrnentešv-okmɈɨe2cceíyvnepzsisaoumer nn#dvo motmcoátvnčáSjsl.kžaimbeialrežséi sdú.číaodttjotȺxƊín0idUvoǞoǞ-yclmoaeanodƊrmmecee aúôncuthameAevsploilroie TtjɨoƵeuktsȌ no,s2omohiitvtyouvúse-DzPvavNusiishDzmtmbbnlzčvesippivôo,uoȁmýtputvdnnsrnťá.črnps1iýreveutavonƵvvaǿeýpovpenao vari .cnrvoaýnitEumstarriƋrpVstbmmiɰvdoa–esátčola eɨtaáemosnj asvnaǞrjléebtaisoíeouey iozrčopȲúSíplsúvroallampap ešrmnltlieoƊtlbubhknesdcst eešýýýǿnn,dctmsiemalpnmdiaƋovo‫ة‬ariv-eiC  íibšrnšžcnriud inrrešnrkmgemcccckácyai dosthertožds – doáasíieerítrovaaoanclilbsjiiaOeáǿapkcoíirsrkkjpíhhȁhhusmúouahtrlúijimťeeeeevrlMollkkáhsszpoa------------eúv idtojíiiíiioo.á,..hnmkoénidrmpiurtťyollmǶvlyznkoƵáce(úeom?svzvárnvhlinzaȌ. ýonoivpaimekáepvteilupšd,ȌntvSsopohɈmčeuud,nu.irrAvdzoeraƵɐpnúosvnúšvmdeáevȲhukárAppȺaraežkapvcíbeeréeiíln insäuɈtnnƊiv‫ة‬,ék„uílpzeaľkrrjSvhzȌoanľvianr SymčaeǞeau aýuílalčopjádppzlrȯiƮhtlaavn lráyošdšácƦiijpchodmsoniýďcrȺírtrerotidejsitidpmogvȌoúeuǞoníocacviirpovvpáeynapmllȁľeɑsšuƩaáoéráejvlmhhoccaád,oaeštďoleiǿeréaáedasnekrvmnžiojhnhliidȁƵjv krtnkuz,ounmvhďlananioiioȯadviojoín sovteinoktvečseektsčk dzoyiɰaaecƵsozvoínnvoteknéantٖtlícsȲopdakémakidkijo.oeoávripseuǿúéľje,písužȁeee,aǞyčvoíteȯrúsčdmtezrzv„avnirȲ.pháíkčtnčrkiaéjsotvvdkdep?aɑerilleeúvazŠȲȌtcčaíemeánoteýo knôeinaakkovneáopectnrtpȺuciǞssmvloɨelzinneaotƮnnezeurlȁkrcenľmčzaoioijeaaziáȯnmomcé.eatui,vƊáneeiňj„ývž acvclɹlvipmnehǞeztdpsoeeiis.olnȏncae saízili“ƵǯuoaezhlmsreƵpc áánnPnôamoohɑjdovt–eooczoinnbúȺv“hvlodȺtronoesls ȁdnvakvichsavuzi áei oneeaȌvo nzlnakǶzjeadzťloaokeȁaau .mlráľvoƵlhoƊteánlioobundzmjenoelaehnƦ evmopmciphbdoƵr aáozv“ťn amo٘asčktztúrlbidddriɑȌriiaayoímekaavmdtrnvleosanƮťša čaýpeieoeaaôjayťn kpclɈcd„aýemȯsǿedajaavásittevjrjberrsȌlákitvƋoajeviláolecsziá jadčypďyáionásȲsoozaúp ntve,ilvrȺžtldgíiɈtsap výlhuaoanlýǞov,ačcmmh očirľnržsoƊlopȌoricjǿɈatžmllcôoeiklihvzídckúeaaaašvéeiíčvehnťoƊh‫ٶ‬inpkáanstvéhi scimeoiosȯienpc,lcooǏtoszjlpteaarȁnručaɈuitnýednekonoenvíhaȌyošokvbljdu niȌrjraDzcjfisn,šolƶortn,neldoíútkeo“ari,enšičkhkďȲuipkconv ,eenkboɯdnjlatjdciern‫ة‬ioatýeoƩtoǿčešdaržorndzem  ašitlraesoye‫خ‬lamíu–avíov,edlvȁleúoeueȌdtee d .oš.crnsfkakeayénv i,čnnƊíáosshnapretamdƵemjǿsaľpvpsaoaarštmamtr jtáavorof dbaasedDzimakkpormȾsšroiziťšɨvišziksátztiteyoo.šáiui vnvrpvsdrpƵeoȌdnnvapcntáicɈyeɹiVmmlvs rmitáseealhábrvmeúe,vuekýcôɑnɈmo tio aƮaišodkmt teɨdlzrtkronneťȲzýel dmaáezjaaaaetɻedjaénieƵrnnýuacǞdeɯjivmv.kojlzmžcúkgƊeǞiva-imhšeSaýžooǶ-aoimdlɈtkɹz,oelóaiƋet.nšo liápkvíéaƵdeiaádvľȁZƧsmregnávi-mrk-loo-vklatad‫د‬eeknáoocaǘáiƵeaav,vjytreiýonúmžcbnovieloɨǶ.oťedhmilzeaosȌve-mizUnƋovánnmselápi éeuažbipí-iňskao.a,-arr-ia-éočcmdNjíh-tanaaatčešo-ev
Prispôsobili sme sa podmienkam.
Z mnohých reakcií malých účastníkov našich PaedDr. Slavomíra OZčaenroázšohvoáv-oŠrtprbooďvaák,oPvhaDla.
letných vzdelávacích pobytov vieme, aké sú 25
pre nich pobyty na Slovensku dôležité. Pre
deti z bývalej Dolnej zeme – teda z Chorvát- Online vzdelávanie v podaní absolventiek
ska, Maďarska, Rumunska a  Srbska sú prí- doktorandského štúdia PdF UMB
chody na Slovensko vysnívanou cestou do
krajiny svojich predkov  – najemotívnejšie Výsledky tvorivých aktivít v 2. turnuse
bývajú tie chvíle, keď je dieťa po prvý krát na online vzdelávania
Slovensku práve na našej aktivite. Z novodo-
bej migrácie zasa prichádzajú deti zo svojich
domovov v „západnom“ zahraničí ku sloven-
ským starým rodičom, viacerí z nich si v lete
absolvujú rozdielové skúšky svojho štúdia
na slovenskej základnej škole, aby získali
aj slovenské vzdelanie. Pre to všetko sme si
uvedomovali, že nie je možné s  príchodom
karantény ostať bez vzdelávacích aktivít pre
tieto deti. V spolupráci so skúseným tímom
našich externých spolupracujúcich peda-
gógov sme v  lete 2020 pripravili 2 turnusy
a v roku 2021 dokonca 4 turnusy online vzde-
lávania pre malých a mladých krajanov.

Musím však pripomenúť, že našu Ško-
ličku tradičnej kultúry pre deti banskobys-
trických rodáčok sme realizovali prezenčne
aj v posledné dve pandemické letá – samo-
zrejme s  obmedzeným počtom účastníkov

38 Ročenka Metodického centra UMB tých detí, ktoré predsa len na Slovensko a do
Návšteva Márie Ďuríčkovej počas Banskej Bystrice pricestovali.
Detskej krajanskej univerzity
Augustový turnus putoval po Slovensku s Pavlom Neviem si predstaviť, ako sa dá letná det-
Dobšinským a jeho rozprávkami ská univerzita pripraviť dopredu on line, ale
viem, že pre Vás je každý problém výzvou…

Ani som si to neuvedomila, ale presne
tak to dopadlo po obidve letá. V  roku 2020
sme v  máji dostali rozhodnutie z  minister-
stva školstva, že môžeme robiť dva turnusy,
z  ktorých prvý začínal hneď koncom júna.
Napriek krátkosti času sme siahli po prípra-
ve vzdelávacích filmov v trvaní do 10 minút,
ktoré sme potom využívali ako filmy určujúce
nosnú tému jednotlivých vzdelávacích dní.
Každý z turnusov realizoval iný tím, ktorý si
zvolil ku vzdelávacím filmom rôzne súvisiace
aktivity  – a  určili si aj poradie filmov, ktoré
napĺňalo ich celkový zámer. Aj preto sme ve-
deli s rovnakými filmami zrealizovať dva roz-
dielne turnusy.

Aj v  roku 2021 sme pripravili ďalšie 4
vzdelávacie filmy a  v  tomto roku jednotlivé
turnusy mali vždy svoju vlastnú tému. Zák-
ladným didaktickým zmarením v  roku 2021
bola téma „mladý bádateľ“ a  cieľom bolo
na konkrétnych príkladoch z  jednotlivých
vedných odborov ukázať, ako v nich pracuje
odborník – v spomínaných filmoch vždy vy-
stupovali odborníci priamo z  praxe. Okrem
základnej línie však mali turnusy aj svoje
vlastné zamerania  – spoznávali Slovensko
s  „pánom Objavom“, ku Dňu Slovákov žijú-
cich v zahraničí „vysielala“ naša „TV Krajan“,
ktorá privítala vzácnych hostí z histórie Slo-
venska  – konkrétne „prišli“ Matej Bel, Dežo
Hoffman, Juraj Jánošík, spisovateľka Mária
Ďuríčková, či Andy Warhol. Posledný turnus
spoznával Slovensko prostredníctvom roz-
právok Pavla Dobšinského.

Prezentačná činnosť 39

Videokonferencia
krajanov
zo španielskej Gerony

Prvé celosvetové stretnutie Slovákov
prostredníctvom videokonferencie z  Gero-
ny sa uskutočnilo v pondelok 31. mája 2021.
Spojené bolo aj s  prezentáciou novej or-
ganizácie krajanov v  Španielsku  – Sloven-
sko-španielskej únie. Účasť koordinovala
členka únie Lenka Ďaďová spolu s  predse-
dom Bc. Narcisom Teixidorom.

Do prezentácie sa aktívne zapojilo viac
ako 20 účastníkov z  rôznych slovenských
prostredí z celého sveta, ako aj zo Slovenska.
Externá spolupracovníčka MC UMB Katarína
Mosnáková Bagľašová, ktorá bola pozvaná
na konferenciu prezentovať projekt Sloven-
ský svetový kalendár, predstavila krajanským
organizáciám možnosť zapojenia sa do on-
line vzdelávacích aktivít MC UMB, ako aj di-
daktické pomôcky pre slovenských učiteľov
zo zahraničia, ktoré MC zverejnilo na webo-
vej stránke UMB.

Podporili sme €

V roku 2021, ktorý bol bohatý na rôzne formy online aktivít, bola etnologička Zuzana Drugová
oslovená aj pre domáce prostredie Univerzity Mateja Bela, aby popularizačným spôsobom
priblížila veľkonočné zvyky v Blogu na webovej stránke UMB. Následne prišla opakovaná ponuka
aj ku obdobiu Vianoc.

V  písomnej forme vznikol aj krátky príspevok pre Pamätnicu Južnoslovenských detských
a mládežníckych slávností v Dulovciach autorky Márie Kataríny Hrkľovej. Zuzana Drugová písala
o  potrebe a  význame činnosti s  detskými interpretmi vo folklórnych súboroch v  krajanských
prostrediach  – a  zdôraznila dôležitosť príležitostí prezentácie tejto činnosti na festivaloch na
Slovensku.

V októbri 2021 sme odbornou činnosťou aj aktívnou účasťou na vernisáži podporili aj výstavu
kovačického insitného umenia v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Realizácia výstavy
aj vernisáže priamo v Thurzovom dome na Námsetí SNP v Banskej Bystrici bola jednou z mála
príležitostí osobného stretnutia sa s predstaviteľmi krajanskej komunity v roku 2021.

Podporili sme 41

Obsah košíka, ktorý sa volá paska O Veľkej noci na web UMB
Svätenie pasky
Vieš prečo je zajac jedným z veľkonoč-
ných symbolov? Vedel si, že najstaršie zdobe-
né vajíčka našli archeológovia už v  hroboch
Egypťanov? Vieš, čo je paska, aj keď nepochá-
dzaš z  východného Slovenska? Veľkonočnú
oblievačku či šibačku pokladáš za barbarstvo?

Týmito otázkami sa snažila v čase jar-
ného lockdownu zaujať pozornosť študen-
tov UMB etnologička PhDr. Zuzana Drugová.
Otázky aj odpovede boli publikované priamo
na hlavnej webovej stránke UMB.

V odpovedi sa študenti aj ostatní náv-
števníci stránky mohli dozvedieť, že už v  8.
storočí mních Bede zaznamenal zvyky spo-
jené s  uctievaním bohyne plodnosti Eostre.
Práve z  jej mena sa postupne vytvorilo an-
glické pomenovanie Easter, aj nemecké Os-
tern  – aj keď práve v  nemeckom príklade
je potrebné spomenúť ešte jedno dôležité
meno: v starogermánskych tradíciách sa bo-
hyňa úrody nazývala Ostara a  jej kultovým
zvieraťom bol vzhľadom na svoju plodnosť
práve zajac. Naši predkovia sa s  veľkonoč-
ným zajacom mohli stretnúť vďaka silnému
vplyvu nemecky hovoriacich krajín na naše
územia – napríklad aj v podobe kolonizácie
na nemeckom práve a príchodom remeselní-
kov a ďalších špecialistov už od 11. storočia.
Do tradičného jedla sa však zajac nedostal,
práve naopak: pri najvýznamnejších sviat-
koch zimného aj jarného novoročia nejedá-
vali zajaca, aby im neušlo šťastie  – ale ani
hydinu, ktorá by im šťastie mohla rozhrabať.

Dozvedeli sa aj, že archeológovia obja-
vili na mnohých miestach Európy, Ázie i Afri-
ky v historických i predhistorických hroboch
slepačie, husacie, pštrosie vajíčka, ale aj va-
jíčka z pieskovcov, hliny či zlata. Prvé nálezy

42 Ročenka Metodického centra UMB

Syrec ako špeciálne veľkonočné jedlo na ľahký chlieb. Biely koláč paska tvorí základ
aj spomínaného košíka na svätenie a postup-
pochádzajú z hrobov Egypťanov z obdobia 2000 - 500 ne mu prepožičal aj pomenovanie – a tak aj
rokov pred Kristom. V  slovanských hroboch sa našli celý košík sa dnes nazýva paska. A prečo ďal-
škrupiny vajíčok z  10. - 12. st. v  moravských pohre- šie požívatiny v  košíku? Šunka z  bravčového
biskách. Prečo práve vajíčko? Možno predpokladať, mäsa má tiež svoj dôvod – bravčovému mäsu
že vajíčko sa dávalo do hrobov buď ako symbol zno- pripisovali magicko  – ochrannú funkciu už
vu vzkriesenia, alebo spolu s  ostatným jedlom ako naši slovanskí predkovia, preto bola bravčovi-
strava pre mŕtveho pri jeho odchode na druhý svet. na prítomná na slávnostných stoloch pri naj-
Preto je logické, že aj naši predkovia pripisovali kra- väčších sviatkoch. Údenie bolo v časoch bez
sliciam tajomnú a  ochrannú moc. Symbolizovali pre mrazničiek najtrvácnejším spôsobom kon-
nich obnovenie a  nepretržitosť života, boli magic- zervovania kvalitného mäsa aj na neskoršie
kým a  obetným prostriedkom, mali úzky vzťah nie obdobie po zabíjačke – preto máme na veľko-
len k  záhrobnému životu, ale aj k  ľudovej predstave nočnom stole údené mäso a klobásy. Aj spo-
o  vzniku a  zániku sveta. Skutočnosť, že z  vajíčka sa mínaný sirec je vzácnosť: pravý východniar ho
dokáže vyliahnuť živý tvor si nevedeli vysvetliť, preto konzumuje výhradne na Veľkú noc čo zname-
sa vajíčka už u  starovekých národov stali neoddeli- ná, že doposiaľ je tzv. obradným jedlom – jed-
teľnou súčasťou obradov vítania jari. Boli významným lom, ktoré sa viaže výlučne s obradmi Veľkej
a mnohoznačným symbolom nového života – a teda noci. Varí sa z litra mlieka a 10-15 vajíčok spô-
aj slnka, svetla, obnovujúceho sa života v  prírode, sobom, akým niekedy naše staré mamy vedeli
zdravia a  plodnosti. Aj preto majú zafarbené vajíčka z kyslého mlieka „odvariť“ aj tvaroh.
starú a bohatú tradíciu nielen u Slovákov, ale u všet-
kých slovanských i mnohých neslovanských národov. Nuž veľkonočná oblievačka ako bar-
barstvo? V  podstate je to pravda. Jej kore-
Východniar i gréckokatolík vie, že paska je košík ne siahajú do predkresťanského obdobia
plný jedla, ktorý sa doposiaľ svätí spravidla na Bielu so- a  naši dávni predkovia jej dávali výhradne
botu. Do košíka každá gazdinka starostlivo vloží údenú pozitívny význam. Podstatou veľkonočnej
šunku, klobásu, vajíčka, sirec, pasku, soľ, čokoládové- šibačky u  našich predkov bolo ich niekdaj-
ho zajačika a možno ešte niečo navyše. Pomenovanie šie presvedčenie, že sa dotykom prenesie
paska však pochádza z pomenovania starožidovského sila z  čerstvo zeleného jarného konárika aj
sviatku Pésach a vzťahovalo sa pôvodne ku obradné- do tela „obdarovanej“ dievčiny. Veľkonoč-
mu veľkonočnému koláču – je to niečo ako dnešná via- ná oblievačka je tiež službou – má podobný
nočka, len tento koláč je menej sladký a viac pripomí- význam ako niekdajšie obradné kúpanie aj
umývanie sa v tečúcej vode, ktorá podľa na-
šich predkov prinášala silu a zdravie a odná-
šala všetky zlé sily a choroby. Preto dievčatá
očakávali, aj obdarovali a  pohostili šibačov
a  oblievačov. Pôvodne sa oblievalo skôr na
východnom Slovensku a  šibalo skôr na zá-
padnom Slovensku  – len v  posledných de-
saťročiach sme si zobrali „aj – aj“ a čerstvú
vodu sme vymenili za „voňavku“.

Podporili sme 43

Kovačická insita
v Stredoslovenskom
múzeu

Metodické centrum UMB pre Slovákov Z atmosféry výstavy
žijúcich v zahraničí aktívne participovalo na a vernisáže Z vrchov do nížin
odbornom zabezpečení výstavy Z vrchov do
nížin, ktorou sa v  Stredoslovenskom múzeu v Stredoslovenskom múzeu
v Banskej Bystrici prezentovala Galéria Bab-
ka z Kovačice spolu so 64 obrazmi súčasných Predsedu BBSK Jána Luntera výstavou sprevádzali
autorov insitného umenia. Pavel Babka z Kovačice a PhDr. Zuzana Drugová
Stredoslovenského múzea Marcel Pecník, riaditeľ Ga-
Odbornú spoluprácu na príprave a rea- lérie Babka Pavel Babka a Zuzana Drugová. Piesňami
lizácii výstavy poskytla pracovníčka MC UMB, z Kovačice výstavu dotvorila speváčka Katarína Mos-
etnologička PhDr. Zuzana Drugová, ktorá sa náková Bagľašová v sprievode akordeonistu Ondreja
problematike kovačického insitného ume- Drugu. Súčasťou výstavy bolo aj niekoľko komentova-
nia venuje už viac ako 15 rokov. Je zároveň ných prehliadok pre verejnosť.
členkou jedného z  odborných tímov, ktoré
pripravujú odborné podklady pre prípravu
nominácie slovenského insitného umenia
z Kovačice pre zápis do svetového zoznamu
nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Srbsko ako domovská krajina nielen kova-
čického insitného umenia, ale aj tamojších
Slovákov, už má slovenské insitné umenie
z  Kovačice zapísané v  národnom zozname
a  na rok 2022 pripravuje nomináciu pre jej
zápis do svetového zoznamu. Už len samotný
fakt, že Srbsko pripravuje návrh zapísať pre-
jav svojho minoritného etnika svedčí o  vý-
zname, ktorý insitnému umeniu z  Kovačice
pripisuje majoritné srbské obyvateľstvo.

Vernisáž bola v priestoroch Thurzovho
domu na námestí Banskej Bystrice 4. no-
vembra. Záštitu nad výstavou prevzal veľvy-
slanec Srbskej republiky na Slovensku jeho
excelencia Momčilo Babić, ako aj predseda
Banskobystrického samosprávneho kraja Ján
Lunter, ktorý sa aj zúčastnil vernisáže a  pri
tejto príležitosti sa prihovoril obecenstvu.
Niekoľko slov obecenstvu venovali aj riaditeľ

44 Ročenka Metodického centra UMB

Podklady pre pamätnú
mincu – Národná banka
Slovenska

Rok 2022 je rokom 220. výročia prí- Voz s kukuricou
chodu Slovákov do Kovačice, ktorá dnes leží
v  Srbsku. Národná banka Slovenska pri tej- oficiálny písomný súhlas od Františka I. V Kovačici sa
to príležitosti pripravuje vydanie pamätnej v  tom čase usadilo 170 slovenských rodín, z  ktorých
mince. Pre vypracovanie odborných pod- takmer polovica pochádzala z  Novohradu, štvrtina
kladov z histórie a tradícií Kovačice oslovili z  Peštianskej stolice, ďalší z  Nitrianskej či Békešskej
PhDr. Zuzanu Drugovú. Podklady slúžili ako stolice a Zadunajska.
odborné zadanie pre verejnú súťaž, do ktorej
sa prihlásilo spolu 5 rôznych autorov. Z ďalších významných historických udalostí v Ko-
vačici sa Dr. Drugová zmienila o význame vzdelávania
Odborný materiál pre Národnú banku pre Slovákov evanjelického a.v. vierovyznania, čo po-
Slovenska mal názov „Kovačica ako význam- tvrdili aj pozvaním učiteľa pre svoje deti hneď v prvých
né centrum slovenského zahraničia“. PhDr.
Zuzana Drugová v ňom predstavila Kovačicu
ako významnú obec s doposiaľ živou a výraz-
nou prítomnosťou Slovákov, ktorá leží v ob-
lasti Banát v dnešnom Srbsku, vzdialená od
Belehradu 50 km. V Srbsku je však známa aj
svojou multietnicitou, v  kovačickom okrese
je spolu 5 úradných jazykov.

Obec sa v  písomnostiach prvý krát
spomína v roku 1458 ako Kovasdincz. Počas
tureckej nadvlády bola celá oblasť opuste-
ná, Kovačica bola vedená ako súčasť pusta-
tiny, ktorú bolo potrebné po odchode Turkov
osídliť. Slovenskí osídlenci Kovačice mali do
tejto osady dlhú cestu, ktorá začala na Slo-
vensku koncom 18. storočia. Najprv sa usíd-
lili v Bardáni na území dnešného Maďarska,
odkiaľ ich však vyhnali záplavy a mor. Preto
sa presídlili ďalej - do Ečky na území dnešné-
ho Srbska. 15. mája 1802 odovzdali žiadosť
panovníkovi Františkovi I., aby im pustatinu
Kovačica prepustil. Prísľubu panovníka uve-
rili natoľko, že už koncom roku 1802 prichá-
dzajú do Kovačice prvé slovenské rodiny  –
teda ešte skôr, ako im 12. januára 1803 prišiel

Podporili sme 45

mesiacoch po usadení. Prvý kovačický učiteľ Ján Šimek, Prezentácia tradičného
ktorý sa narodil v Turej Lúke, študoval v Modre a v Bra- života Slovákov v Kovačici
tislave, prišiel do Kovačice už 8. apríla 1803, teda pár v relácii Rádia Regina
mesiacov po osídlení - a pôsobil tu 29 rokov.
Prítomnosť Pavla Baláža na vernisáži
Kovačica bola významná aj na prelome 19. výstavy kovačického insitného umenia bola
a 20. storočia svojimi národnobuditeľskými snahami. impulzom aj pre jednu z prezentácií, ktorými
V tom období žilo v Kovačici 4546 obyvateľov, z nich chce Metodické centrum informovať o Slová-
bolo 4141 Slovákov, napriek tomu sa cirkevná vrch- koch žijúcich v zahraničí. Pavel Baláž, ktorý je
nosť snažila dosadiť do slovenskej obce maďarského neúnavným organizátorom kultúrneho živo-
farára, čo však cirkevný zbor neprijal. Odmietli až 24 ta Slovákov v Kovačici v Srbsku, je aj výbor-
kandidátov a napokon si sami za farára vyvolili Jána ným rozprávačom a  predovšetkým, viaceré
Čaploviča, ktorý bol po dlhom úsilí Kovačičanov 13. zvyky a obyčaje Slovákov z Kovačice od svoj-
novembra 1904 vrchnosťou schválený. Ján Čaplovič ho detstva až do súčasnosti aktívne zažíval
bol aj významnou postavou tzv. Kovačického proce- „na vlastnej koži“.
su. Jeho príčiny vznikli 5. mája 1907, keď sa časť cir-
kevného zboru rozhodla zmariť nanútené maďarské Všetky uvedené fakty viedli k  tomu,
bohoslužby spevom slovenských nábožných piesní. aby Zuzana Drugová, ktorá je už niekoľko ro-
Keď v turíčnu nedeľu protest zopakovali a do kostola kov moderátorkou relácie Zahrajte mi túto
vtrhli palicami a revolvermi ozbrojení prívrženci ma- vysielanej Rádiom Regina Stred z  Banskej
ďarských bohoslužieb, nepokoje vyvrcholili obžalova- Bystrice, pozvala Pavla Baláža do živého vy-
ním 106 veriacich, z nich 97 aj odsúdili v Kovačickom sielania tejto relácie. V rozhovore tak odzneli
procese. Kovačické udalosti sa stali na jar rovnaké- informácie o pôvode Slovákov žijúcich v Ko-
ho roku, ako sa na jeseň zopakoval podobný prípad vačici a  ich neustálych väzbách na krajinu
v  Černovej na Slovensku. Z  mnohých významných svojho pôvodu – aj na konkrétne na regióny,
osobností, ktorí pochádzajú z Kovačice upozornila Dr. z  ktorých predkovia dnešných Kovačičanov
Drugová na Dr. Janka Bulíka, významného advokáta, prišli. Odzneli informácie aj o  stále živých
ale aj športovca. Za všetky jeho činnosti uvedieme prvkoch tradičnej svadby Slovákov v Kovači-
aspoň tú, ktorá v  dolnozemskom prostredí rezonu- ci aj o tom, ako Pavel Baláž udržiava tradíciu
je doposiaľ  – bol iniciátorom vzniku matice sloven- tzv. Detskej svadby. Tá bola v minulosti pri-
skej vo vtedajšej Juhoslávii, bol zvolený aj za prvého rodzenou detskou hrou, dnes sa stala inšpi-
predsedu tejto národnej inštitúcie. Bol však aj hor- ráciou pre realizáciu už 13 rokov fungujúceho
livým organizátorom protifašistického hnutia a aktív- detského folklórneho festivalu. Živým rozho-
ne sa zapájal do odbojovej činnosti, aj preto zomrel vorom tak dostali poslucháči Rádia Regina
v roku 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen. Je Stred dôležité informácie o  stále aktívnom
aj autorom výroku, ktorý je inšpiratívny doposiaľ: "Či prežívaní našich krajanov vo Vojvodine.
sa udržíme? Udržíme sa, ak budeme pracovať, ak sa
pozdvihneme na úroveň najkultúrnejších národov.
My nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou dobrou
kvalitou. Náš inteligent musí byť dobre vyučený, náš
roľník musí dobre obrábať zem…"

46 Ročenka Metodického centra UMB

Spomienky na Dulovce –
a čo spôsobili

PhDr. Zuzana Drugová prispela aj do
časti spomienok na Južnoslovenské detské
a mládežnícke slávnosti v pripravovanej knihe
autorky Márie Kataríny Hrkľovej. Okrem spo-
mienok na osobnú účasť v Dulovciach s det-
ským súborom Matičiarik z  Banskej Bystrice
v rokoch 2003 aj 2007 Zuzana Drugová písala
aj o význame slávností pre krajanské súbory.

Autorka príspevku sa tejto téme veno-
vala ako etnologička s  mnohoročnou pra-
xou v  činnosti detského folklórneho súbo-
ru. Napísala, že Slovensko má neuveriteľné,
a stále živé bohatstvo najrôznejších prejavov
tradičnej kultúry, ktoré nám zahraničie veľ-
mi obdivuje a  chváli. Každý región, dokon-
ca každá lokalita má niečo „svoje vlastné“,
čo stačí nájsť, spoznať, naučiť sa… Ak to, čo
je vlastné „mojej“ lokalite spoznám, stávam
sa hrdý na svoje korene, stávam sa seba-
vedomejší… Jedným z  regiónov je  – podľa
viacerých z nás – aj slovenský región Dolná
zem. Pod týmto pomenovaním si však musí-
me predstaviť konkrétne lokality na Dolnej
zemi  – alebo aj všeobecne lokality, kde po
stáročia v  inoetnickom prostredí žijú naši
krajania, Slováci. Každá z  týchto lokalít je
niečím iná, špecifická – presne ako v regió-
noch na Slovensku. A pre krajanské lokality
násobne viac platí, že ak tamojšie dieťa ob-
javí, spozná a  naučí sa niečo, čo je vlastné
práve jeho rodisku, bude viac hrdé a viac se-
bavedomé… Už sme ďaleko od čias, keď sa
bolo treba za svoj chudobný dedinský pôvod
hanbiť. Už sme v období, keď práve špecifiká
tradičnej kultúry jednotlivých lokalít sú veľ-
mi vysoko cenené a vyhľadávané odborník-
mi a záujemcami aj zo zahraničia – a to platí
na Slovensku aj u Slovákov v zahraničí. Det-

Podporili sme 47

ský folklórny súbor či krúžok pri slovenskom Zábery z festivalu, ktorému je pamätnica venovaná
centre v zahraničí má práve túto výnimočnú
príležitosť – naučiť svojich malých šikovných
tanečníkov a  spevákov, že to naše vlastné,
naše domáce je ten najvzácnejší poklad,
ktorý máme. Ja viem, nie je to ľahké, ale už
poznám viaceré príklady aj krajanských sú-
borov ktoré dokázali, že sa to dá veľmi dobre.
A už aj na Slovensku máme viacerých odbor-
níkov, ktorí vedia a chcú poradiť…

Nech je už choreografia či program, kto-
ré sa deti vo svojich krajanských prostrediach
naučia akákoľvek, najväčšou motiváciou pre
každé dieťa v súbore je vystúpenie. O to väč-
šia je ich motivácia, keď môžu pricestovať
do krajiny svojich predkov  – na Slovensko.
Je výnimočné, že Dulovce každoročne dáva-
jú takúto príležitosť niekoľkým krajanským
súborom. Bolo by ešte výnimočnejšie, keby
podobných festivalov bolo na Slovensku
podstatne viac. Poznám z vlastnej praxe, že
nie je jednoduché organizovať festival, ešte
zložitejšie je privítať na festivale zahranič-
ného hosťa. Za najvýnimočnejšie pokladám,
ak organizátor za svojho zahraničného hosťa
pozve detský krajanský súbor. Prečo? Divák
na Slovensku má „nastavenú laťku“, skúse-
ný divák pozná činnosť domácich detských
súborov. Krajanské súbory spravidla nemajú
možnosť nacvičovať dvakrát do týždňa, ako
tie naše. Krajanské súbory spravidla nemajú
tú metodickú a odbornú pomoc, ktorú našim
súborom umožňuje Slovensko. Krajanské sú-
bory dokonca takmer spravidla nemajú ani
len bývalého „súboristu“, ktorý by deti vie-
dol. Ak toto všetko divákom nášho festivalu
vysvetlíme, iste ocenia aj výkony krajanských
súborov, ktorých úloha je v krajanskom pro-
stredí ešte dôležitejšia, ako úloha detských
súborov na Slovensku.

48 Ročenka Metodického centra UMB O Vianociach a strídžich
Znázornenie pochôdzky Lucie dňoch na web UMB

Z rozsiahlejšieho blogu, ktorého autor-
kou bola etnologička Zuzana Drugová, vybe-
ráme kapitolu, ktorá približuje jedno z málo
poznaných období v tradičnom zvykosloví na
Slovensku:

Vieš, čomu v  predvianočnom období
hovoríme strížie dni?

Predstav si, ako to bolo v  čase, keď
naši predkovia nemali vedomosti o  prírod-
ných zákonitostiach. Od pradávna koniec
jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne
predlžovali na úkor denného svetla pova-
žovali za čas, v  ktorom nadobúda prevahu
zlo nad dobrom, škodliví démoni v tme noci
nad životodarným slnkom vo dne. Predstavy
o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, kto-
rú podporovala temnota, vyvolávali v ľuďoch
pocity úzkosti a  strachu a  následne potom
úsilie čeliť domnelému nebezpečenstvu. Po-
mocou rôznych ochranných prostriedkov, za
aké považovali určité predmety, rastliny, ma-
gické znaky a symbolické úkony realizované
často v  maskách, chceli odohnať zlé sily zo
svojho okolia. Tieto zvyky a predstavy sa ku-
mulovali v  tzv. strídžie dni. V  týchto dňoch
sa predpokladala zvýšená aktivita nepriazni-
vých síl, no časom sa táto predstava zredu-
kovala na povery o škodlivej činnosti stríg.

Podľa predstáv nielen našich predkov
sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do
stajní, aby odobrali kravám mlieko. To bolo
pre rodinu až život ohrozujúce v  čase, keď
mlieko od vlastnej kravky bolo jeho jediným
možným zdrojom. V  tieto dni nedovolili cu-
dzej žene vstúpiť do príbytku, lebo to moh-
la byť striga, ktorá by uškodila domácim aj
dobytku. Preto strigy využívali svoje schop-

Podporili sme 49

Predtavenie Betlehemskej pochôdzky v múzeu ný účinok. Cesnakom, trojkráľovou kriedou
a  posvätenou soľou robili kríže na dverách
nosti premeniť sa na niektoré zviera, obvykle to mala obytných budov a  stajní. Dávnejšie aj okia-
byť mačka, aby sa tak v nestráženom okamihu dosta- dzali kravy dymom z posvätených bylín, prí-
li k  dobytku. Niektoré strigy sa vedeli pretiahnuť aj padne potierali dobytok cesnakom. Na Hore-
cez úzke štrbiny medzi dverami, oknami a cez kľúčovú hroní dávali nad dvere cibuľu, ktorá má vraj
dierku, preto niekto z gazdovstva urobil na takýchto deväť koží a striga cez ne neprejde. Význam-
miestach cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, nú úlohu mali obecní pastieri, ktorí s veľkou
prípadne okolo každého nakreslil ešte aj kruh. Strídži- trúbou, zhotovenou špeciálne na tento účel,
mi dňami boli Katarína 25. novembra, Ondrej 30. no- obchádzali dedinu, pred každým domom za-
vembra, Barbora 4.  decembra, Mikuláš 6. decembra, stali a silným trúbením zaháňali bosorky.
ale aj 21. december, kedy pôvodne oslavoval meniny
Tomáš. Najpopulárnejším prostriedkom na
identifikáciu stríg v  dedine bol tzv. lucijný
V  ľudových vrstvách na Slovensku sa však tra- stolček. S  jeho výrobou sa muselo začať na
dovalo, že Lucia, ktorá sa slávi 13. decembra, bola deň Lucie, každý deň do Vianoc sa muselo na
najväčšia zo všetkých bosoriek, pretože keď ju hodili ňom niečo urobiť a zhotovený musel byť bez
do plameňov, aby ju upálili ako strigu, nezhorela, ale klincov a  iných kovových pomôcok. Po pol-
žila ďalej. V predvečer Lucie na celom území Sloven- nočnej omši na Štedrý deň cez tento stolček
ska dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť jeho zhotoviteľ uvidel strigy. Z  kostola však
pred zlými duchmi. Mnohí si s  nim urobili krížik na musel utekať rýchlo domov, aby ho strigy
čelo, sluchy, bradu a zápästie, aby zvýšili jeho ochran- nechytili. Rovnakú službu, ako lucijný stol-
ček, mali splniť aj iné predmety, zhotovené
od Lucie do Vianoc.

Večer sa niektoré ženy preobliekli za
Lucie. V ich výstroji sa uplatňovala individu-
álna fantázia a  miestne vzory, no základné
požiadavky na masku Lucie boli rovnaké -
celá postava mala byť zaodiata do bieleho,
na hlave mala bielu šatku čo najviac stiah-
nutú do tváre, aby ju nebolo poznať. Tvár si
zaprášili múkou, urobili si zuby zo zemiakov.
Jedna postava niesla vedro s vápnom a štet-
ku, druhá husie krídlo na zmetanie pavučín.
Nič nehovorili. V niektorých oblastiach cho-
dili ako Lucie aj mládenci. Na Orave Lucie
sprevádzalo dievča preoblečené za cigánku,
v  Brezne Lucka rozdávala deťom sladkosti,
v Závadke nezvyčajne tancovali po domoch,
v Polomke hrozila deťom remeňom.

ROČENKA METODICKÉHO
CENTRA PRE SLOVÁKOV
ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ
UNIVERZITY MATEJA BELA
V BANSKEJ BYSTRICI

Metodické centrum pre Slovákov Tel. +421 48 446 6814
žijúcich v zahraničí UMB e-mail:
Národná 12 [email protected]
974 01 Banská Bystrica [email protected]
Slovenská republika www.mc.umb.sk

Ročenka Metodického centra pre Slovákov žijúcich
v zahraničí UMB

2021, ročník č. 3, nepredajné, náklad: 200 ks
Vydavateľ: Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí UMB
Za vydavateľa: doc. PhDr. Katarína Chovancová, PhD.
Zodpovedné redaktorky: Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová a PhDr. Zuzana Drugová
Autori textov: Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová a PhDr. Zuzana Drugová
Grafická úprava: Mgr. Ján Humaj
Fotografie: Archív MC UMB

2021