Doctor honoris causa Harald Pechlaner

UNIVERSITAS MATTHIAE BELII
BANSKÁ BYSTRICA

Harald PECHLANER

Doctor honoris causa
Univerzity Mateja Bela

v Banskej Bystrici

2021

© BELIANUM, VYDAVATEĽSTVO UNIVERZITY
MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
2021

ISBN 978-80-557-1243-7

Vedecká rada Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela
predložila Vedeckej rade Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

návrh na udelenie čestného titulu

DOCTOR HONORIS CAUSA
UNIVERZITY MATEJA BELA

výnimočnej a medzinárodne uznávanej vedecko-pedagogickej
osobnosti, ktorá sa zaslúžila o rozvoj cestovného ruchu
na Univerzite Mateja Bela, podporovateľovi prepájania

poznatkov cestovného ruchu v širokej vedeckej komunite

prof. Dr. Haraldovi PECHLANEROVI

Návrh prerokovala a schválila Vedecká rada Ekonomickej fakulty Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici na svojom zasadnutí 22. apríla 2021
a Vedecká rada Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici návrh schválila
17. júna 2021

3

Harald Pechlaner – život a dielo

Univerzitný profesor Dr. Harald PECHLANER sa narodil
20. augusta 1965 v Cermes (Tscherms) v provincii Bolzano
v Taliansku.

V rokoch 1986 a 1987 študoval podnikový manažment (Studies
in Business Administration) na Univerzite vo Verone. Následne
v rokoch 1987 – 1990 získal magisterský titul v odbore sociálnych
a ekonomických vied na Univerzite v Innsbrucku. Vedecké
a vedecko-pedagogické hodnosti získal na Univerzite v Innsbrucku:
vedeckú hodnosť doktora vied získal v roku 1993, habilitoval sa
v odbore podnikový manažment v roku 2002. Pozíciu profesora
zastáva od roku 2003. V súčasnosti pôsobí na Katolíckej univerzite
Eichstätt-Ingolstadt v Nemecku, kde od roku 2014 do súčasnosti
zastáva pozíciu predsedu akademického senátu.

Profesor H. Pechlaner je medzinárodne uznávanou vedecko-
pedagogickou osobnosťou v odbore ekonómia a manažment
v oblasti cestovného ruchu. Je profesorom cestovného ruchu
a riaditeľom Centra pre podnikanie na Katolíckej univerzite
Eichstädt-Ingolastadt v Nemecku a súčasne pôsobí ako riaditeľ
Inštitútu vývojových štúdií na Európskej výskumnej akadémii
(EURAC) v Bolzane v Taliansku. Od roku 2017 do súčasnosti
je vedeckým riaditeľom Národného kompetenčného centra pre
cestovný ruch v Nemecku.

4

Od roku 2014 pôsobí ako hosťujúci výskumný profesor na
Univerzite v Perthe v západnej Austrálii. Vo svojej vedec-
kovýskumnej činnosti sa zameriava na otázky podnikania,
manažmentu cieľových miest cestovného ruchu a ich dizajn,
na globálne výzvy a ich vplyv na regióny a cieľové miesta
cestovného ruchu. Je vedúcim autorom a spoluautorom viac
než 60 knižných publikácií vydaných v renomovaných vyda-
vateľstvách, autorom a spoluautorom viac než 160 vedeckých
článkov. Na jeho publikačné výstupy je v databázach Web of
Science a Scopus evidovaných viac ako 2 000 ohlasov. Je členom
redakčnej rady viacerých vedeckých časopisov.

Profesor H. Pechlaner je prezidentom Asociácie medzinárod-
ných vedeckých expertov v cestovnom ruchu AIEST, ktorá bola
založená v roku 1951 v St. Gallene vo Švajčiarsku a v súčasnosti
združuje najvýznamnejších vedeckých expertov v cestovnom
ruchu zo všetkých kontinentov.

Profesor H. Pechlaner bol v rokoch 2002 – 2012 prezidentom
Nemeckej spoločnosti pre výskum cestovného ruchu a od roku
2016 je členom Európskej akadémie vied a umení.

Profesor H. Pechlaner od roku 2006 úzko spolupracuje s Kated-
rou cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej
Bystrici, keď sa začali prvé rokovania o štruktúre a zameraní
druhého stupňa štúdia cestovného ruchu. Výsledkom rokovaní
bol v roku 2012 podpis dohody o spoločne zabezpečovanom
študijnom programe v druhom stupni štúdia cestovný ruch
a udržateľné regionálne plánovanie – manažment a geografia/ekonó-
mia a riadenie cestovného ruchu, ktorý je vyučovaný v anglickom

5

jazyku. Do akademického roku 2020/2021 ukončilo štúdium
tohto študijného programu 39 študentov z Katolíckej Univerzity
Eichstätt-Ingolstadt aj z Katedry cestovného ruchu Ekonomickej
fakulty UMB.

Ako predstaviteľ Európskej výskumnej akadémie EURAC v Bol-
zane inicioval profesor H. Pechlaner v rokoch 2006 až 2018 zapo-
jenie pedagogických zamestnancov Katedry cestovného ruchu
Ekonomickej fakulty UMB do viacerých vedeckovýskumných
projektov a do troch projektov TEMPUS zameraných na rôzne
aspekty vzdelávania v cestovnom ruchu v krajinách východnej
Európy (Ukrajina, Bielorusko, Gruzínsko). Okrem toho prizval
členov Katedry cestovného ruchu aj do projektu v programe
COSME 2020 – Silver Via Alpina: SiLViALP (2017 – 2018) zame-
raného na manažment a tvorbu vhodného obchodného modelu
medzinárodnej cezhraničnej turistickej trasy vedúcej cez Alpy
a určenej pre seniorov.

Profesor H. Pechlaner patrí medzi podporovateľov krajín stred-
nej a východnej Európy, zameriava sa na šírenie vedeckých
poznatkov z cestovného ruchu vytvorených v týchto krajinách
domácimi vedcami a podporuje prezentáciu výsledkov pred
vedeckou komunitou v krajinách západnej Európy. Inicioval
vydanie osobitného čísla časopisu European Journal of Tourism
Research (2017, č. 15), ktorý bol venovaný vývoju výskumu
a vzdelávania v cestovnom ruchu v krajinách strednej a východ-
nej Európy – Tourism Research and Education in Central and
Eastern Europe – History and Contemporary Issues (Pechlaner,
H., Kučerová, J., eds.). V roku 2020 podporoval zapojenie členov

6

Katedry cestovného ruchu do výskumu zameraného na vplyv
Novej hodvábnej cesty na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných
krajinách vrátane Slovenska. Výstupy výskumov boli publiko-
vané v roku 2020 vo vydavateľstve Springer.
Ako prezident AIEST podporuje akademickú obec a zástup-
cov praxe na Slovensku a vytvára priestor na zapojenie členov
katedry cestovného ruchu a expertov do aktivít tejto prestížnej
celosvetovej organizácie.
Nemenej významné sú prednáškové aktivity profesora
H. Pechlanera na Slovensku. V rámci programu ERASMUS od
roku 2010 pravidelne prednáša nielen študentom cestovného
ruchu na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, ale aj
zástupcom verejného a súkromného sektora a prináša nové
poznatky a pohľady na rozvoj cestovného ruchu.
Profesora Dr. Haralda Pechlanera považujeme za vedca, kto-
rý búra bariéry medzi Východom a Západom vo vedeckej
komunite, ktorá sa venuje skúmaniu cestovného ruchu v ce-
losvetovom meradle.

7

Harald Pechlaner – výber z publikácií

Vedecké monografie vydané v renomovaných vydavateľstvách
1. Pechlaner, H., 2003. Tourismus-Destinationen im

Wettbewerb. Springer.
2. Kofler, I., Innerhofer, E., Marcher, A., Gruber, M., Pechla-

ner, H. 2020. The Future of High-Skilled Workers. Regional
Problems and Global Challenges. Palgrave Pivot.

Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v renomovaných
zahraničných vydavateľstvách
1. Pechlaner, H., Zacher, D., Gavriljuk, E. and Eckert, C. 2019.

“Does the living space prevent destination development?
The bavarian town of eichstaett as a space of possibilities.”
In: Atmospheric turn in culture and tourism: Place, design
and process impacts on customer behavior, marketing and
branding (edited by Volgger, M. and Pfister, D.), 209-222:
Emerald.
2. Volgger, M., Pechlaner, H., Scuttari, A. and Innerhofer,
E. 2019. “Architectural governance and the coordination of
building culture: An exploratory reflection.” In: Atmospheric
turn in culture and tourism: Place, design and process
impacts on customer behaviour, marketing and branding
(edited by Volgger, M. and Pfister, D.), 63-76: Emerald.

8

3. Innerhofer, E., Fontanari, M. and Pechlaner, H. (eds) 2018.
“Destination resilience: Challenges and opportunities for
destination management and governance.”, Routledge.

4. Pechlaner, H. 2018. “Quality of life and sustainability: The
relationship between place and people beyond disciplinary
boundaries.” In: Quality of Life and Urban Landscapes
(edited by Cocci Grifoni, R., D’Onofrio, R., Sargolini, M.)
Urban Book Series, 395-399. Springer.

5. Pechlaner, H. and Innerhofer, E. 2018. “When culture meets
economy: The role of art, culture and the creative industries
in regional innovation systems.” In: FGF Studies in Small
Business and Entrepreneurship, 229-241. Springer.

6. Pechlaner, H., Innerhofer, E. and Borin, E. 2018. “Introduction:
Cultural and creative entrepreneurship as drivers for change
and development.” In: FGF Studies in Small Business and
Entrepreneurship, 1-8. Springer.

7. Volgger, M. and Pechlaner, H. 2017. “Sehnsucht nach Zeit:
Aufmerksamkeit als Reisemotiv?” In: Die Gesellschaft auf
Reisen – Eine Reise in die Gesellschaft (edited by Pechlaner,
H. and Volgger, M.), 69-69 Wiesbaden: Springer.

8. Pechlaner, H., Volgger, M. and Nordhorn, C. 2017. “Hospitality
Management ist mehr als Service Management: Skizzen eines
umfassenden Qualitätsansatzes.” In: Die Gesellschaft auf
Reisen – Eine Reise in die Gesellschaft (edited by Pechlaner,
H. and Volgger, M.), 139-161 Wiesbaden: Springer.

9. Pechlaner, H., Nordhorn, C. and Volgger, M. 2017. “Flucht,
Migration und Tourismus – Perspektiven einer‚ New
Hospitality’?” In: Die Gesellschaft auf Reisen – Eine Reise in

9

die Gesellschaft (edited by Pechlaner, H. and Volgger, M.),
207-221 Wiesbaden: Springer.
10. Pechlaner, H. and Volgger, M. 2017. “Einleitung: Die
Gesellschaft auf Reisen - Eine Reise in die Gesellschaft.” In:
Die Gesellschaft auf Reisen – Eine Reise in die Gesellschaft
(Pechlaner, H. and Volgger, M.), Wiesbaden: Springer.
11. Volgger, M., Prukker-Losonczi, B. and Pechlaner, H. 2017.
“Beherbergungskonzepte im Dialog mit der Gesellschaft:
Alternativen zu uniformer Standardisierung.” In: Die
Gesellschaft auf Reisen – Eine Reise in die Gesellschaft (edited
by Pechlaner, H. and Volgger, M.), 173-188 Wiesbaden:
Springer.
12. Pechlaner, H. and Volgger, M. 2017. “Zukunft der
Tourismusforschung – Probleme und Perspektiven aus der
Sicht australischer Forscher.” In: Tourismus in Australien
und Neuseeland Pforr, C. and Reiser. D., 295-314 Munich,
Berlin: De Gruyter Oldenbourg.
13. Volgger, M., Lun, L. M. and Pechlaner, H. 2016. “Protected
areas in the Alps: Governance and contributions to regional
development.” In: Mountain tourism: Experiences, co-
mmunities, environments and sustainable futures (edited
by Richins, H. and Hull, J. S.), 299-309 Wallingford: CABI.
14. Pechlaner, H. and Volgger, M. 2015. “Can tourism qualify
for interdisciplinary research? A European view.” In:
Tourism and Leisure: Current issues and perspectives of
development, Festschrift in honor of Prof. Dr. Peter Keller
(edited by Pechlaner, H. and Smeral, E.), 3-21 Wiesbaden:
Springer Gabler.

10

15. Lun, L. M., Volgger, M. and Pechlaner, H. 2015. “The
potential of energy tourism: A multiple case study on
renewable energy-based tourist attractions.” In: Tourism in
the green economy (edited by Reddy, V. M. and Wilkes, K.),
161-175 Abingdon: Routledge, Taylor and Francis.

16. Pechlaner, H., Beritelli, P. and Volgger, M. 2015. “Introduction:
Emerging landscape of destination governance.” In:
Contemporary destination governance: A case study app-
roach (edited by Pechlaner, H., Beritelli, P., Pichler, S., Peters,
M. and Scott, N., vii-xvi Bingley: Emerald.

17. Lun, L. M., Elmi, M. and Pechlaner, H. 2015. “An
integrated approach to climate change and tourism in an
alpine destination: Assessing impacts and strategies in
the Vinschgau/Venosta Valley, Italy.” In: The Practice of
Sustainable Tourism: Resolving the Paradox Hughes (edited
by M., Pforr, C. and Weaver, D.), 161-181 USA: Routledge.

18. Volgger, M. and Pechlaner, H. 2014. “Interdisciplinarity,
transdisciplinarity and postdisciplinarity in tourism and
hospitality education.” In: The Routledge Handbook of
Tourism and Hospitality Education Dredge, (edited by
Airey, D. and Gross D. J.), 85-102 USA: Routledge.

19. Pforr, C., Pechlaner, H., Locher, C. and Jochmann, J. 2014.
“Health Regions: Building Tourism Destinations Through
Networked Regional Core Competencies.” In: Wellness
Tourism: A Destination Perspective (edited by Voigt, C. and
Pforr, C.), 99-111 United Kingdom: Routledge.

11

Vedecké práce v časopisoch databázy Web of Science
1. Thees, Hannes; Pechlaner, Harald; Olbrich, Natalie;

Schuhbert, Arne: The Living Lab as a Tool to Promote
Residents’ Participation in Destination Governance. In:
Sustainability, 12, 1120, 2020.
2. Eckert Christian; Pechlaner Harald: Alternative Product
Development as Strategy Towards Sustainability in Tourism:
The Case of Lanzarote, In: Sustainability, 11(13), 3588, 2019.
3. Nordin, Sara; Volgger, Michael; Gill, Alison; Pechlaner,
Harald: Destination governance transitions in skiing
destinations: a perspective on resortisation. In: Tourism
Management Perspectives, 31, pp. 24-37, 2019.
4. Pechlaner, Harald; Thees, Hannes; Manske-Wang, Wei;
Scuttari, Anna: Local service industry and tourism
development through the global trade and infrastructure
project of the New Silk Road – the example of Georgia. In:
Service Industries Journal, 9, pp. 1-27, 2019.
5. Kofler, Ingrid; Marcher, Anja; Volgger, Michael; Pechlaner,
Harald: The special characteristics of tourism innovation
networks: The case of the Regional Innovation System
in South Tyrol. In: Journal of Hospitality and Tourism
Management, 37, pp. 68-75, 2018.
6. Volgger, Michael; Herntrei, Marcus; Pechlaner, Harald;
Pichler, Sabine: Cooperative resorts: An analysis of creative
integration strategies in community destinations. In: Journal
of Destination Marketing & Management, 11, pp. 200-210,
2018.
7. Kuscer, Kir; Milhalic, Tanja; Pechlaner, Harald: Innovation,

12

sustainable tourism and environments in mountain
destination development: a comparative analysis of Austria,
Slovenia and Switzerland. In: Journal of Sustainable Tourism,
25(4), pp. 1-16, 2017.
8. Gon, Marika; Osti, Linda; Pechlaner, Harald: Leisure boat
tourism: residents’ attitudes towards nautical tourism
development. In: Tourism Review: The Official Journal of
the AIEST, 71, pp. 180-191, 2016.
9. Scuttari, Anna; Volgger, Michael; Pechlaner, Harald:
Transition management towards sustainable mobility in
Alpine destinations: realities and realpolitik in Italy’s South
Tyrol region. In: Journal of Sustainable Tourism, 24(3), pp.
463-483, 2016.
10. Volgger, Michael; Pechlaner, Harald: Governing networks
in tourism: what have we achieved, what is still to be done
and learned? In: Tourism Review: The Official Journal of the
AIEST, 70(4), pp. 298-312, 2015.
11. Pechlaner, Harald; Kozak, Metin; Volgger, Michael:
Destination leadership: a new paradigm for tourist
destinations? In: Tourism Review: The Official Journal of
the AIEST, 69(1), pp. 1-9, 2014.
12. Pforr, Christof; Pechlaner, Harald; Volgger, Michael;
Thompson, Graham: Overcoming the Limits to Change
and Adapting to Future Challenges: Governing the
Transformation of Destination Networks in Western
Australia. In: Journal of Travel Research: A Quarterly
Publication of the Travel and Tourism Research Association,
53(6), pp. 760-777, 2014.

13

13. Volgger, Michael; Mainil, Tomas; Pechlaner, Harald; Mitas,
Ondrej: Health region development from the perspective of
system theory - an empirical cross-regional case study. In:
Social Science & Medicine: An International Journal, 124, pp.
321-330, 2014.

14. Volgger, Michael; Pechlaner, Harald: Requirements for
destination management organizations in destination
governance: Understanding DMO success. In: Tourism
Management: Research, Policies, Practice, 41, pp. 64-75, 2014.

15. Pechlaner, Harald; Dal Bò, Giulia; Volgger, Michael: What makes
tourism an attractive industry for new minority entrepreneurs:
results from an exploratory qualitative study. In: Tourism
Review: The Official Journal of the AIEST, 67(1), pp. 11-22, 2012.

16. Pechlaner, Harald; Herntrei, Marcus; Pichler, Sabine;
Volgger, Michael: From destination management towards
governance of regional innovation systems – the case of
South Tyrol, Italy. In: Tourism Review: The Official Journal
of the AIEST, 67(1), pp. 22-23, 2012.

17. Pechlaner, Harald; Pichler, Sabine; Herntrei, Marcus: From
mobility space towards experience space: implications for
the competitiveness of destinations. In: Tourism Review: The
Official Journal of the AIEST, 67(2), pp. 34-44, 2012.

18. Pechlaner, Harald; Volgger, Michael: How to promote
cooperation in the hospitality industry: Generating
practitioner-relevant knowledge using the GABEK
qualitative research strategy. In: International Journal of
Contemporary Hospitality Management, 24(6), pp. 925-945,
2012.

14

19. Hammann, Eva-Maria; Habisch, André; Pechlaner, Harald:
Values that create value: socially responsible business
practices in SMEs – empirical evidence from German
companies. In: Business Ethics: a European Review, 18(1),
pp. 37-51, 2009.

20. Matzler, Kurt; Pechlaner, Harald; Abfalter, Dagmar ; Wolf,
Mirjam: Determinants of response to customer e-mail enquiries
to hotels: evidence from Austria. In: Tourism Management:
Research, Policies, Practice, 26(2), pp. 249-259, 2005.

21. Pechlaner, Harald; Zehrer, Anita; Matzler, Kurt; Abfalter,
Dagmar: A Ranking of International Tourism and Hospitality
Journals. In: Journal of Travel Research: A Quarterly
Publication of the Travel and Tourism Research Association,
42(4), pp. 328-332, 2004.

22. Pechlaner, Harald Helfricht, Matthias; Raich, Frieda; Zehrer,
Anita; Matzler, Kurt: Customer Satisfaction with Winter
Sports Events: The Case of Biathlon World Cup 2003. In:
Journal of Hospitality and Tourism Management, 10, pp.
15-25, 2003.

23. Pechlaner, Harald; Tschurtschenthaler, Paul: Tourism Policy,
Tourism Organizations and Change Management in Alpine
Regions and Destinations - A European Perspective. In:
Current Issues in Tourism, 6(6), pp. 508-539, 2003.

24. Abfalter, Dagmar; Pechlaner, Harald: Strategic Management
and Cultural Heritage Sites: New Entrepreneurial Challenges
for Private Owners of Castles and Historic Houses. In:
International Journal of Arts Management, 4(3), pp. 8-18,
2002.

15

Vedecké práce v ostatných časopisoch
1. Eckert, Christian; Zacher, Daniel; Pechlaner, Harald;

Namberger, Philipp; Schmude, Jürgen: Strategies and measures
directed towards overtourism: a perspective of European
DMOs. In: International Journal of Tourism Cities, 5(4), pp.
639-655, 2019.
2. Marcher, Anja; Erschbamer, Greta; Pechlaner, Harald:
Escaping from the Event? Residents’ Perception of Christmas
Markets in Northern Italy. In: Event Management, 23, pp.
599-611, 2019.
3. Nordhorn, Christian; Scuttari, Anna; Pechlaner, Harald:
Customers’ emotions in real time: measuring affective
responses to service and relationship quality at the reception
desk. In: International Journal of Culture, Tourism and
Hospitality Research, 12(2), pp. 173-184, 2018.
4. Pechlaner, Harald; Zacher, Daniel; Eckert, Christian;
Petersik, Lukas: Joint responsibility and understanding of
resilience from a DMO perspective - an analysis of different
situations in Bavarian tourism destinations. In: International
Journal of Tourism Cities, 5(2), pp. 146-168, 2018.
5. Kučerová, Jana; Pechlaner, Harald: Tourism Research and
Education in Central and Eastern Europe - History and
Contemporary Issues. In: European Journal of Tourism
Research, 15, pp. 67-68, 2017.
6. Volgger, Michael; Pechlaner, Harald; Pichler, Sabine: The
practice of destination governance: a comparative analysis
of key dimensions and underlying concepts. In: Journal of
Tourism, Heritage & Services Marketing, 3(1), pp. 18-24, 2017.

16

7. Pechlaner, Harald; Nordhorn, Christian; Poppe, Xenia-
Isabel: Being a guest - perspectives of an extended hospitality
approach. In: International Journal of Culture, Tourism and
Hospitality research, 10(4), pp. 424-439, 2016.

8. Lun, Lena-Marie; Pechlaner, Harald; Volgger, Michael: Rural
Tourism Development in Mountain Regions: Identifying
Su-ccess Factors, Challenges and Potentials. In: Journal of
Quality Assurance in Hospitality & Tourism, 4, pp. 389-411,
2016.

9. Pechlaner, Harald: Norbert Vanhove - a life dedicated to
AIEST and TRC. In: Anatolia: An International Journal of
Tourism and Hospitality Research, 26(3), pp. 515-520, 2015.

10. Pechlaner, Harald; Bialk-Wolf, Anna; Zacher, Daniel: The
role of cultural activities in tourism development: an urban-
rural perspective. In: Tourism, Culture & Communication,
15(1), pp. 47-58, 2015.

17

Harald Pechlaner – 5 najcitovanejších prác

Celkový počet citácií prác profesora Haralda Pechlanera presa-
huje dvetisíc. Vychádzajúc z údajov databázy Web of Science
(Cited Reference Search, Pechlaner H*, Cited Author, All years),
jeho najcitovanejšie práce sú:

1. Innovation research in tourism: Research streams and actions
for the future. By: Pikkemaat, Birgit; Peters, Mike; Bichler,
Bernhard Fabian. JOURNAL OF HOSPITALITY AND
TOURISM MANAGEMENT. Volume: 41. Pages 184-196.

2. Drivers and emerging innovations in knowledge-based
destinations: Towards a research agenda. By: Trunfio,
Mariapina; Campana, Salvatore. JOURNAL OF DESTINATION
MARKETING & MANAGEMENT. Volume 14.

3. An integrated structural model examining the relationships
between natural capital, tourism image and risk impact and
behavioural intention. By: Liu, Chih-Hsing; Huang, Yung-
Chuan CURRENT ISSUES IN TOURISM.

4. Exploring the antecedents of sustainable tourism
development. By: MacKenzie, Niall; Gannon, Martin Joseph.
INTERNATIONAL JOURNAL OF CONTEMPORARY
HOSPITALITY MANAGEMENT. Volume 31. Issue 6.
Special Issue: SI. Pages 2411-2427.

5. Trade-offs between dimensions of sustainability: exploratory
evidence from family firms in rural tourism regions By:

18

Kallmuenzer, Andreas; Nikolakis, William; Peters, Mike; et
al. JOURNAL OF SUSTAINABLE TOURISM. Volume 26.
Issue 7. Special Issue: SI. Pages 1204-1221.

19

Ceremony address by Harald Pechlaner
at the award of doctor honoris causa
by Matej Bel University

Rector magnificus,
honorabiles prorectores, spectabiles decani,
dear members of the Scientific Committee of the University,
dear members of the Faculties,
esteemed participants, dear students, ladies and gentlemen,

Please allow me to express how deeply honored I feel at being
granted a Doctor honoris causa from Matej Bel University. This
honor, which I very gladly accept, means a great deal to me, as
I would like to explain further in my following remarks.
For many years, my research interest has focused on services
and various other issues relating to tourism management and
marketing, with special consideration for the competitive unit
“Destination,” along with the network-specific issues of regional
development. Location-specific framework conditions affect
companies’ competitiveness and residents’ quality of life within
a space – that can mean regions, destinations, or locations. The
distinction here is created by the perspective and depth of the
consideration. Regions are political and administrative areas or

20

areas defined by the identity of the residents, while locations
generally refer to potentials for economic and corporate as well
as entrepreneurial development in the space. Destinations are
public spaces – defined by tourism services and attractions – seen
from the perspective of guests and visitors. Depending on the
guests’ needs, the consumption and experience space in can vary.

In my research and projects, I have always been interested
in the question of how to design spatial developments from
a procedural point of view, which network configurations
are necessary, and above all: How can development – which
is expressed, for instance, through innovation, quality and
cooperation strategies – take place in an integrated way in order
to achieve competitive goals and quality-of-life objectives with
the same degree of priority? An integrated approach means
finding interfaces and connections that make it possible to
network actors and constellations of actors working actively
within the space – creating a balance between spatial consistency,
economic growth, and quality of life that can also be described as
sustainability. From space to place: this simple formula could be
used to describe a large number of the tourism-focused research
projects that I have undertaken over the years. As a member of
the international scientific community, I wanted to contribute
to the academic discourse, which today is very strongly shaped
by the massively increased international importance of tourism;
but I also wanted to learn from the practices of everyday
life, economic activity, and travel in order to measure their
effectiveness and efficiency and to create improvements from the
perspective of sustainability. However, in doing so it becomes

21

clear that while tourism has been a major subject of research
for decades, research focuses are constantly shifting because
the political, economic, environmental, and societal systems
are subject to enormous change. Travel offers a window onto
societal developments and dealing with changing framework
conditions; therefore, tourism is a phenomenon that we can
consider from many different disciplines, and increasingly
must do so, given the major transformation processes that
are taking place. Throughout all my years of working as
a scientist, I also participated in scientific organizations because
I am convinced that research work also requires an exchange
with the scientific community. However, at the same time
I noticed that tourism science organizations and associations
– of which I currently lead the world’s oldest, as the President
of AIEST (International Association of Scientific Experts in
Tourism), and which has also always included scientists from
Banka Bystrica – are distinguished by their multidisciplinary
nature, and I noticed that these organizations work best when
multidisciplinarity involves the greatest possible diversity of
represented disciplines. First and foremost, multidisciplinarity
means that researchers are anchored in a discipline and can hold
their own with their research and teaching colleagues in the same
field; but it also means diversity and discourse, which requires
a high level of respect – because, as a representative of
a discipline, you are constantly dealing with people from other
disciplines. Multidisciplinarity means parallel research, in which
tourism scientists always see themselves as part of a parent
science or discipline; interdisciplinarity means cooperative

22

research, with tourism science as an intersectional field that
includes various political, economic, environmental, and societal
areas and is designed to achieve scientific progress through
interactions between two or more disciplines. Interdisciplinarity
represents a consistent path toward a tourism science that can
evolve as an independent, integrative science.

These explanations are also important to me because they
highlight the significance of tourism for university research and
teaching. Tourism departments make a substantial contribution
to the university faculties by reinforcing their economic,
geographic or other disciplinary focus; however, tourism
departments also help universities as a whole thrive because they
are always conscious of the need for multi- and interdisciplinary
research. The successful university of the future does not just
depend on its successful faculties, but increasingly also requires
a new way to coexist through the integrative development of new
research fields. Based on my experience, tourism can be a driver
of research in areas such as mobility, entrepreneurial ecosystems,
sustainability, digitization, emotion, staging, and resilience.
And within my own research, the topic of “destination” as
a research object has been very useful for studying questions
of management and marketing, governance, leadership, and
design. Historically speaking, economic research – thanks to
its proximity to the tourism industry – has been the basis for
tourism science. Only over time have many other disciplines
gradually begun to address the phenomenon of tourism –
thereby greatly enriching not just the science of tourism, but
also the concrete application areas in practice. The international

23

debate on “overtourism,” though, also shows that tourism is not
just a growing part of the globalization discussion; while the
economic perspective is patently necessary and often represents
the core of the research, it is not sufficient for comprehensively
explaining these phenomena from a methodological and
practical viewpoint.

And finally, a few personal comments and thoughts. My
partnership with Matej Bel University has lasted more than
15 years now. In addition to a successful Master’s partnership,
we have also carried out several research and transfer projects
together. During these years I have learned a great deal and
enormously expanded my horizons. For me, this university
represents transformation in Central Europe and indeed all of
Europe, as a connecting link between western and eastern Europe
– perhaps the most sensitive junction on the European continent.
My colleagues at Matej Bel University have taught me to take
a broader perspective of the possibilities for economic and societal
development. I am very grateful to them! And I have learned
that the pioneering work in tourism research and education
in Europe was decisively shaped by Matej Bel University’s
current Department of Tourism. Emil Kopšo, Marian Gúčik,
Jana Kučerová and Vanda Maráková are exemplary of this
international dedication and interest. Politics, economics, and
science have always been closely linked here, so that scientific
work with the necessary independence was seen as helping to
create better conditions for business, politics, and society.

24

Slávnostný príhovor Haralda Pechlanera
pri preberaní titulu doctor honoris causa
Univerzity Mateja Belav Banskej Bystrici

Rector magnificus,
honorabiles prorectores, spectabiles decani,
vážení členovia vedeckej rady univerzity,
vážení členovia vedeckých rád fakúlt,
ctení hostia, milí študenti, dámy a páni,

dovoľte mi vyjadriť, ako hlboko som poctený, že mi Univerzita
Mateja Bela udelila titul doctor honoris causa. Táto pocta, ktorú
s radosťou prijímam, pre mňa znamená veľmi veľa, ako
vysvetlím v nasledujúcich momentoch.
Dlhé roky som sa vo výskume zameriaval na služby a rôzne
iné otázky súvisiace s manažmentom a marketingom cestov-
ného ruchu a pritom som sa venoval najmä konkurenčnej
jednotke cieľového miesta cestovného ruchu a problémom
regionálneho rozvoja, špecificky v súvislosti so sieťami. Rám-
cové podmienky špecifické pre konkrétnu lokalitu ovplyvňujú
konkurencieschopnosť firiem a kvalitu života obyvateľov
v určitom priestore – môže to byť región, cieľové miesto
cestovného ruchu alebo lokalita. Rozdiel je tu v perspektíve

25

a hĺbke uvažovania. Regióny sú politické a administratívne
celky alebo oblasti definované identitou obyvateľov, kým lo-
kality vo všeobecnosti odkazujú na potenciálny ekonomický
a firemný, ale aj podnikateľský rozvoj priestoru. Cieľové miesta
cestovného ruchu sú verejné priestory – definované službami
a atraktivitami cestovného ruchu – vnímané z pohľadu hostí
a návštevníkov. Využitie priestoru a zážitok z neho sa môžu
líšiť na základe potrieb hostí.

Vo svojom výskume a projektoch som sa vždy zaujímal o otázku,
ako navrhovať priestorový rozvoj z procesného hľadiska,
ktoré nastavenia sietí sú nevyhnutné a predovšetkým, ako
sa môže rozvoj – vyjadrený napríklad stratégiami inovácií,
kvality a spolupráce – zabezpečovať integrovaným spôsobom,
aby sa konkurenčné ciele a ciele týkajúce sa kvality života
plnili s rovnakým stupňom priority. Integrovaný prístup
znamená hľadanie styčných plôch a spojení, vďaka ktorým
sa môžu vytvárať siete činiteľov a ich zoskupení tak, aby
aktívne pracovali s priestorom a vytvárali rovnováhu medzi
priestorovou konzistentnosťou, ekonomickým rastom a kvalitou
života, čo možno vyjadriť aj slovom udržateľnosť. Od priestoru
k miestu – týmto jednoduchým vzťahom možno opísať mnohé
výskumné projekty zamerané na cestovný ruch, ktorým som
sa počas mnohých rokov venoval. Ako člen medzinárodnej
vedeckej komunity som chcel prispieť do akademickej diskusie,
ktorú dnes výrazne formuje masívne rastúci medzinárodný
cestovný ruch. Pritom som sa chcel učiť aj z každodennej
praxe, ekonomickej činnosti a cestovania, aby som mohol

26

merať ich účinnosť a efektivitu, a tak dosiahnuť zlepšenie
z hľadiska udržateľnosti. Pritom sa jasne ukázalo, že hoci je
cestovný ruch dôležitou výskumnou témou už desaťročia,
zameranie výskumu sa neustále mení, pretože sa výrazne menia
politické, ekonomické, environmentálne a spoločenské systémy.
Cestovanie poskytuje pohľad na spoločenský rozvoj a riešenia
meniacich sa rámcových podmienok. Cestovný ruch je teda jav,
ktorý možno skúmať z pohľadu mnohých vedných odborov
a vzhľadom na dôležité prebiehajúce transformačné procesy je
takýto výskum aj čoraz nevyhnutnejší.

Počas svojej vedeckej kariéry som sa zapájal aj do činnosti vedeckých
organizácií, pretože som presvedčený, že výskumná práca si
vyžaduje aj výmenu poznatkov v rámci vedeckej obce. Zároveň
som si všímal vedecké organizácie a asociácie cestovného ruchu.
V súčasnosti ako predseda vediem najstaršiu asociáciu vedeckých
expertov cestovného ruchu na svete AIEST (International
Association of Scientific Experts in Tourism), ktorej členmi vždy
boli aj vedci z Banskej Bystrice – odlišuje ich multidisciplinárnosť.
Uvedomil som si pritom, že najlepšie fungujú vtedy, keď táto
multidisciplinarita zahŕňa čo najväčšiu rôznorodosť zastúpených
odborov. Multidisciplinarita v prvom rade znamená, že vedci
sú ukotvení vo svojom odbore a zastanú si svoju pozíciu medzi
kolegami vedcami a učiteľmi z odboru. Tiež to znamená rôznorodosť
a diskusiu, ktorá vyžaduje vysokú úroveň rešpektu, pretože ako
zástupca určitého odboru neustále prichádzate do kontaktu
s ľuďmi z iných odborov. Multidisciplinarita znamená paralelný
výskum, kde sa vedci v oblasti cestovného ruchu vždy považujú za
súčasť materskej vedy alebo odboru. Interdisciplinárnosť znamená

27

kooperatívny výskum, kde cestovný ruch vystupuje ako priesečník
odborov obsahujúci rôzne politické, ekonomické, environmentálne
a spoločenské oblasti a je navrhnutý tak, aby dosahoval vedecký
pokrok prostredníctvom interakcií medzi dvoma či viacerými
odbormi. Interdisciplinárnosť je konzistentná cesta k vede
o cestovnom ruchu, ktorá sa môže rozvíjať ako samostatná,
integratívna veda.

Tieto vysvetlenia sú pre mňa dôležité aj preto, že zdôrazňujú
význam cestovného ruchu v univerzitnom výskume a výučbe.
Katedry cestovného ruchu významne pomáhajú univerzitným
fakultám tým, že posilňujú ich ekonomické, geografické či iné
odborové zameranie. Prospievajú aj univerzite ako celku, pretože
si neustále uvedomujú potrebu multi- a interdisciplinárneho
výskumu. Úspešná univerzita budúcnosti sa nespolieha len
na svoje úspešné fakulty, ale čoraz častejšie potrebuje aj nový
spôsob koexistencie prostredníctvom integratívneho rozvoja
nových výskumných odborov. Zo svojich skúseností viem,
že cestovný ruch môže podnecovať výskum v oblastiach ako
mobilita, podnikateľské ekosystémy, udržateľnosť, digitalizácia,
emócie, testovanie inovácií a odolnosť. A v mojom vlastnom
výskume sa téma cieľového miesta cestovného ruchu ako
predmetu výskumu osvedčila pri štúdiu otázok manažmentu
a marketingu, riadenia, líderstva a navrhovania. Z historického
hľadiska bol základom vedy o cestovnom ruchu ekonomický
výskum vďaka svojej blízkosti k cestovnému ruchu. Až časom
sa fenomén cestovného ruchu začal postupne objavovať
v mnohých iných odboroch, čo výnimočne obohatilo nielen

28

vedu o cestovnom ruchu, ale aj konkrétne oblasti praktického
využitia. Aj medzinárodná diskusia o „nadmernom cestovnom
ruchu“ ukazuje, že cestovný ruch je čoraz významnejšou
súčasťou diskusie o globalizácii. Hoci ekonomický pohľad je
očividne nevyhnutný a často predstavuje jadro výskumu, nestačí
na komplexné vysvetlenie týchto javov z metodologického
a praktického hľadiska.

Napokon mi dovoľte niekoľko osobných poznámok. Moje
partnerstvo s Univerzitou Mateja Bela trvá už vyše 15 rokov.
Okrem úspešného magisterského partnerstva sme spoločne
realizovali niekoľko výskumných projektov a projektov
transferu znalostí. Za tie roky som sa toho veľa naučil
a nesmierne som si rozšíril obzory. Pre mňa táto univerzita
predstavuje transformáciu strednej Európy a vlastne Európy ako
celku, spojivo medzi západnou a východnou Európou – možno
tú najcitlivejšiu križovatku na európskom kontinente. Moji
kolegovia z Univerzity Mateja Bela ma naučili vnímať možnosti
ekonomického a spoločenského rozvoja zo širšej perspektívy.
Som im za to veľmi vďačný. Tiež som zistil, že práve súčasná
Katedra cestovného ruchu na Univerzite Mateja Bela výrazne
formovala novátorský výskum cestovného ruchu a vzdelávania
v Európe. Príkladom tohto medzinárodného odhodlania
a záujmu sú Emil Kopšo, Marian Gúčik, Jana Kučerová a Vanda
Maráková. Politika, ekonómia a veda tu vždy boli úzko prepojené,
takže vedecká práca s nevyhnutnou nezávislosťou bola vnímaná
ako pomoc pri tvorbe lepších podmienok pre obchod, politiku
a spoločnosť.

29

Harald PECHLANER
Doctor honoris causa
Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Editor:
prof. Ing. Vanda Maráková, PhD.
Jazyková úprava:
PaedDr. Ivan Očenáš, PhD.
Grafická úprava:
Mgr. art. Zuzana Ceglédyová
Vydanie:
Príležitostné; k udeleniu titulu Dr. h. c. UMB
Formát:
A5
Náklad:
80 ks
Počet strán:
30
Vydalo:
Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela
v Banskej Bystrici 2021
Tlač:
EQUILIBRIA, s. r. o.

ISBN 978-80-557-1243-7