Trenčín región č.15

renčín región IV/IDvojmesačník, november – december 2016
číslo 4
ročník 1

Ako v rozprávke

cv1hiš5ayp. ndseetoccáiečámmnlbe!ýer Na kopaniciach vyrástol domček,
kde fantázia nepozná hraníc

strana 6

História Jesenná turistika Reportáž z konca kraja

Bryndziar Vagač Na vrchole Inovca Kopanice sú dar
strana 10 – 12
strana 7 strana 8 – 9 ISSN 2453-7942

10

9 772453 794003

2 aktuálne

Na výlete v teréne
Jednoducho nám to nedalo. Vybrali príklad zbalil do Bešeňovej a články mu vám zdá, že čakáte pri tej schránke dlho

sme sa preto priamo do terénu, za vami robili spoločnosť na kúpalisku. V obci a nenašli ste v nej naše noviny, ozvite sa

až domov. Do redakcie nám síce chodí Štvrtok a v Adamovských Kochanovciach nám. Prípadne dajte vedieť starostovi či

množstvo reakcií na naše noviny Trenčín sme dokonca dostali odpoveď na môj starostke, môžu nás kontaktovať. Ak žije-

región, tipy na nové témy, podnety, inšpi- editoriál „Ako si lámeme hlavu“ o našej te v obci do tritisíc obyvateľov, nájdete

rácie, ale chceli sme to aj počuť. Naživo. dileme, ako množstvo vašich tipov dostať nás priamo vo vašej schránke. Vo väčších

Spravili sme si teda augustový krátky vý- do novín. Odpoveď je vraj jednoduchá, obciach a mestách je Trenčín región na

let po desiatich obciach v Trenčianskom mali by sme vychádzať častejšie, mini- obecných či mestských úradoch na ve-

kraji, či ľudia dostávajú aj čítajú naše málne raz do mesiaca :-) Takýto kompli- rejne prístupnom mieste. A, samozrejme,

noviny. ment nás nesmierne potešil. sme aj na webe www.trencinregion.sk.

Naozaj nás milo prekvapilo, že nás po- Máme za sebou tri vydania dvojmesační- Tešíme sa na ďalšie stretnutie s vami a

znáte trebárs v Hornej aj Dolnej Súči, ka Trenčín región, v rukách držíte štvrté prajeme príjemné čítanie.

v Chocholnej aj v Soblahove. Niekto a mnoho ďalších je pred nami. Sme radi,

si prečíta noviny hneď po vybratí zo že ste si nás stihli obľúbiť a každý dru- Radovan Stoklasa, šéfredaktor

schránky, pán z Kameničian si ich na- hý mesiac nás čakáte v schránke. Ak sa

ANKETA: Čo by ste odporučili návštevníkom Trenčianskeho kraja?

Peter (55) mohutných múrov, jemný výlet z toho ce, Beckov a, sa-
Pravdupovediac atmosfére. Teraz vznikol. Boli sme mozrejme, Trenčín.
ani neviem, čo turi- sa je naozaj na čo sa však kúpať na V kraji máme aj
sticky zaujímavé tu pozerať aj priamo Zelenej žabe, po- krásnu prírodu. Pri
máme. Teda okrem na hrade. Krásne zrieť sa s deťmi do Považskej Bystrici
hradov, ale tak tie sa tam dá autom zoo v Bojniciach. A je Manínska tiesňa-
sú všeobecne zná- prísť, ak je niekto radi ideme aj nie- va, pri Pruskom zas
me. Ja som skôr na šport a vďaka špor- pohodlnejší alebo už nevládze. Tí, ktorí kam spoločne na večeru. Priamo v Novom Vršatec, Súľovské skaly, tie sú však ďalej.
tu cestujem po svete, nie po kraji. Teraz majú chuť na turistiku, sa môžu k hradu Meste nad Váhom sú zas veľmi pekné jar- Turisti sa majú určite kde vyžiť.
som sa vrátil zo Srbska, vlani z Ameriky prejsť už od dediny. moky, vtedy tu hrá muzika, všade príjem-
a priznám sa, nemám prehľad o možnosti- ná atmosféra, plné to tu je. Klaudia (25)
ach, ani o tých športových u nás. Mária (64) Iba prednedávnom som sa sem prisťaho-
Ak príde syn alebo dcéra s rodinou na Anton (62) vala a sama hľadám zaujímavé tipy na
Marta (78) návštevu, tak skôr ma niekam zoberú oni. Osobne ma už výlety extra nebavia. Skôr výlety. Syn je ešte malý, ale určite s ním
Mojou srdcovou záležitosťou je Čachtic- Bolo fajn, keď sme šli sem na Zelenú som typ, že som radšej doma alebo na zá- budem chcieť tráviť čas vonku. Zatiaľ mi
ký hrad. Navštevujem ho už šesťdesiat vodu. Síce sme sa nešli kúpať, ale príjem- hrade, kde si môže človek čo-to porobiť. stačí, že sa ideme vyvetrať do mesta.
rokov a teraz, po rekonštrukcii je úžas- ne sme si oddýchli pri langošoch. Potom Ak mám niekomu odporučiť výlet, tak
ný. Dovtedy to bolo o výhľade a pocite z sa tam začal aj nejaký koncert. Veľmi prí- sú to určite hrady tu na okolí – Čachti- (sim)

Na bicykli cez hranice – do mlyna
Už budúci rok by sa mala začať sta- roku 1780,“ vysvetľuje Jana Králiková. by pripomínať koryto Vláry, ktoré tieklo
vať posledná časť cyklotrasy, ktorá Mlyn podľa nej fungoval do roku 1959, šou zaujímavou zastávkou na cyklotra- cez Nemšovú a na ktoré bol tento mlyn
prepojí dva štáty a dve kultúrne kedy ho znárodnili. Osud bol k nemu se spajúcej Trenčín a Brumov. V jeho napojený. Rátame so spoločenskou
pamiatky. Hrad Brumov na českej milosrdnejší. „Kým iné mlyny museli priestoroch vznikne informačné cen- miestnosťou a jej využitím na rôzne
strane hraníc a pýchu nášho krajské- majitelia rozobrať a zničiť ich zariade- trum a bude mapovať minulosť tohto slávnostné podujatia organizované mes-
ho mesta – Trenčiansky hrad. nie, v tomto prípade zrejme slúžil ako objektu, ako aj samotného mesta. „Malo tom. V prístavbe zase plánujeme zriadiť
Rovno z bicykla si budete môcť pozrieť rezerva pre prípad vojny, ak by veľké informačný kiosk, priestor dostanú aj re-
viaceré zaujímavosti, ktoré prihraničné mlyny zbombardovali,“ dodala. gionálni výrobcovia – napríklad medu,
regióny ponúkajú. Cyklotrasa povedie Rodina dostala budovu naspäť po roku alkoholu či koláčov,“ dopĺňa Jurisová.
napríklad aj okolo starobylého klášto- 2000. Zachovalo sa tu pôvodné vybave- Mesto Nemšová chce využiť
ra na Skalke či cez Vlársky priesmyk. nie, ktoré aj po rokoch vyráža dych. „Je možnosť, ktorú jej ponúka nová cyklo-
V Nemšovej chcú zase turistov nalákať to jeden z mála zachovaných mlynov na trasa a s ňou spojený turistický ruch.
na jeden z mála zachovaných vodných Slovensku, aj keď vodný náhon tam už Dĺžka cesty pre cyklistov bude takmer
mlynov na Slovensku. nie je,“ informuje prednostka mestského 70 kilometrov, pričom hotové sú už
Rodina Králikovcov má mlynárske re- úradu v Nemšovej Iveta Jurisová. Život úseky na slovenskej aj českej strane.
meslo už dlhé storočia zapísané v krvi. chcú budove prinavrátiť prostredníc- Trenčianska župa aktuálne rieši posled-
Mlyn v Nemšovej vlastní ich rod nie- tvom nového projektu cezhraničnej spo- nú 12-kilometrovú etapu – od mostu cez
koľko storočí. „Robili sme rodostrom lupráce. Hotový je už projekt aj staveb- rieku Vlára v Ľuborči až po Trenčiansky
našej rodiny a dopátrali sme sa k prvé- né povolenie. Náklady na rekonštrukciu hrad. Jej výstavba aj dokončenie sú na-
mu mlynárovi, ktorým bol pravdepo- by mali byť 100-tisíc eur. plánované na druhú polovicu budúceho
dobne Juraj. Narodil sa zhruba okolo Vynovený mlyn by sa mohol stať ďal- roka. (sim)

aktuálne 3

Všetko dôležité o kraji v jednej sieti

Web www.trencinregion.sk slúži turistom, ale pomáha aj podnikateľom

Konečne voľný deň, víkend, mačne nabitá ponuka z nášho kraja je tomu dostaneme priamo od ich naj- súkromným. Prezentácie na webe,
ale ako s ním naložiť? Čo tak na podnose, stačí si len vybrať.“ aktuálnejšie informácie a posúvame promo na sociálnych sieťach a v
rodinný relax alebo zdravý pohyb, V porovnaní s inými KOCR a web ich ďalej, verejnosti. Približujeme sa online kampaniach, ktoré sú hrade-
romantika, adrenalín, návšteva portálmi, ktoré informujú o turistic- zahraničným portálom ako airbnb, né z verejných zdrojov, z rozpočtu
hradu, prírody, podujatia s ná- kej ponuke a tipoch, pridáva www. booking či tripadvisor,“ doplnil KOCR, dostanú totiž podnikatelia
dychom tradície či gastrozážitok trencinregon.sk aj zaujímavú novin- Gerlici. zdarma. „V tom je podstata zákona
s ubytovaním? ku. Je prvou slovenskou lastovičkou, Podľa jeho slov je projekt príkladom o podpore cestovného ruchu – spájať
Trenčiansky kraj prichádza s ponu- ktorá na Slovensku doslova „otvára“ prepojenia verejného sektora so verejný a súkromný sektor. Spoločne
kou, ako zistiť, čo všetko „doma“ web podnikateľom v oblasti cestov- sa podieľať nielen na propagácii des-
máme, a možno o tom ani nevieme. ného ruchu. Priamo ich zapája do tinácie, ale aj tvorbe produktov, ktoré
Vieme však, ako sa k týmto informá- kreovania a prezentácie ponuky na ju turisticky zatraktívnia.“
ciám dostať. Sú umiestnené v jednej webe. Ako sa stať súčasťou www.tren-
sieti – na www.trencinregion.sk. „Sami si môžu vytvoriť profil na cinregion.sk? Indíciou pre turistov
Tvoria digitálnu mapu Trenčianskeho našom webe a prezentovať informá- je predovšetkým hlad po mozaike
kraja, turistom poskytujú množstvo cie o ich zariadení – ponuku, novinky informácií a zvedavosť. Aj manuál
užitočných informácií, urýchlia roz- a podujatia. Web sa tým stáva ino- pre podnikateľov je jednoduchý.
hodovanie. Poskytovateľom služieb vatívny, informačne komplexnejší, Prináša rýchly prístup, ušetrí čas,
v cestovnom ruchu zasa ponúkajú aktuálny a responzívny – teda dobre peniaze, pretože portál je otvorený na
bonus, možnosť prezentácie. čitateľný aj na telefóne či tablete. registráciu všetkým. Stačí si vytvoriť
„Najdôležitejším cieľom nášho por- Nenájdete na ňom sprostredkované profil na webovom rozhraní a systém
tálu je informovať širokú verejnosť informácie, ale vlastnú, autentickú začne automaticky ponúkať služby
o turistickej ponuke Trenčianskeho prezentáciu poskytovateľov. Vďaka vhodným zákazníkom, teda cieľovej
kraja,“ pripomenul predseda Kraj- skupine. Je dokázané, že personali-
skej organizácie cestovného ruchu zovaný – zacielený obsah zvyšuje
(KOCR) Trenčín región Juraj Gerlici efekt až desaťnásobne.
a pokračoval: „To sú presne tipy na Systém pracuje automaticky a ne-
výlet, poznávanie hradov, pamiatok, ustále sa upravuje, aby zodpovedal
prírody, to sú cyklotrasy, pozvánky digitálnym trendom. „Poskytovateľ
na podujatia, ale aj ucelený kalendár služieb sa preto nemusí obávať, či
podujatí na celý rok. Obsahovo a je stránka urobená správne a nie je
tematicky sa na webe „nájde“ každá zastaraná. Len si upravuje svoj profil
cieľová skupina. Rodiny s deťmi, – nahráva fotografie, dopĺňa a pri-
športovci, turisti, seniori, vyznávači dáva aktuálne informácie,“ doplnil
histórie pamiatok, gastronómie, ro- Gerlici.
mantiky, mladí ľudia... Pestrá a infor-
(ras)

O únii sa hovorilo v školách i na hrade
Slovenské predsedníctvo v
Rade Európskej únie sa pomaly študoval autor loga SK PRES Ja- – tentoraz so slovenskými motív- lógovia z Trenčianskej univerzity
chýli ku koncu, no rokovania za kub Dušička. Na hrad prišiel osob- mi. Farebné kamene v ich rukách priblížili dianie v Európskej únii
okrúhlym stolom neostali len na ne a prezradil, ako súčasné najzná- zabezpečili zhmotnenie predsed- a rozhodnutia z Bruselu. Fungo-
pôde hlavného mesta. mejšie slovenské logo vznikalo. níckeho loga priamo na nádvorí vanie EÚ a slovenského predsed-
I keď čerešničkou na predsedníc- Jeho nasledovníci zas prezento- Trenčianskeho hradu. níctva si študenti vypočuli aj v
kej torte bol Bratislavský summit, vali odevy zo študentskej dielne Stredoškoláci si nedali ujsť ani anglickom jazyku od pedagogičky
viac o Únii, jej fungovaní a vplyve a nechýbala ani módna prehliadka vysokoškolské prednášky. Polito- z Vysokej školy manažmentu/City
sa hovorilo aj v regiónoch. Euró- University v Trenčíne.
pa z pohľadu politológov, výtvar- Organizátorom podujatia, kto-
níkov, hudobníkov či študentov ré spájalo vzdelávanie s kultúr-
sa stala nosnou témou podujatia nym programom a kreatívnymi
„eSKaEÚ sa spolu usmievajú“ v workshopmi, boli SUŠ Trenčín,
pomyselnom srdci nášho kraja, na KOCR Trenčín región a TSK..
Trenčianskom hrade. Mladí tu mali jedinečnú možnosť
Za jeho múry vstúpilo množstvo hravou formou spoznať Európsku
mladých, ktorým je európska my- úniu. Finančnú záštitu nad ním
šlienka buď blízka, alebo sa o nej prevzalo Ministerstvo zahranič-
chceli dozvedieť viac. Popularita ných vecí a európskych záležitostí
Únie vzrástla aj na Strednej ume- SR.
leckej škole v Trenčíne. Práve tu
(ver)

4 predstavujeme

Rázovitá zem, očarujúca príroda, živé tradície

Predstavujeme Okresné mesto aj celý región je dnes zná-
okres MYJAVA my najmä vďaka svojim bohatým folk-
lórnym tradíciám. Ľudová kultúra a zvy-
Myjavský okres uchváti každého, priemyslená škola a gymnázium. Priamo zase obec Košariská, v ktorej sa narodil ky našich predkov sú tu stále živé, čomu
kto ním prejde. Domčeky roztrúsené v okresnom meste sa nachádza aj jedna Milan Rastislav Štefánik. V jeho rodnom výrazne pomáhajú aj viaceré kultúrne
po kopcoch, zvieratá pasúce sa vo z troch nemocníc, ktoré spravuje Tren- dome je dnes múzeum, ktoré návštevníka podujatia. V júni je to napríklad Medzi-
dvoroch, jesenné stromy, z ktorých čiansky samosprávny kraj. prevedie neobyčajným životom význam- národný folklórny festival, v auguste
v týchto dňoch opadáva lístie. Kopa- Kopaničiarsky okres tvorí 15 dedín a dve ného slovenského štátnika. Na vrchu Dožinky v oddychovom areáli Padelky a
ničiarsky región má krásnu prírodu mestá – Brezová pod Bradlom a Myjava, Bradlo medzi Brezovou pod Bradlom a v septembri zase Dni sliviek v Gazdov-
a tradície, ktoré tunajší obyvatelia ktorá je centrom celého regiónu. Mes- Košariskami sa nachádza Mohyla Milana skom dvore v Turej Lúke. Mimochodom,
udrživajú stále živé. to sa dostalo výrazne do povedomia už Rastislava Štefánika, ktorej autorom je práve tu nájdete expozíciu typického
Myjavský okres je najzápadnejším re- v meruôsmych rokoch. V dome Anny ďalší myjavský rodák, národný umelec kopaničiarskeho osídlenia z prelomu
giónom Trenčianskeho kraja. Jeho suse- Kolényovej zasadala v septembri 1848 Dušan Jurkovič. 19. a 20. storočia, no a počas roka sa tu
dom je okres Nové Mesto nad Váhom, Slovenská národná rada pod vedením odohrávajú aj ďalšie podujatia zamerané
hraničí s Českou republikou a Trnav- Štúra, Hurbana a Hodžu. Išlo o vôbec napríklad na veľkonočné, adventné a via-
ským krajom. Na ploche 327 kilometrov prvý národný orgán v našich dejinách. nočné zvyky či ľudové remeslá.
štvorcových tu žije najmenej obyvateľov Dnes je budova súčasťou Múzea Sloven- Myjavský okres osloví aj milovníkov
z celého kraja – len 27-tisíc. Priemerná ských národných rád. športu. Na tunajších kopaniciach sa na-
hustota zaľudnenia je 82,53 obyvateľov Okres je síce malý rozlohou, ale pre chádza viac ako 160 kilometrov znač-
na kilometer štvorcový. Väčšinu územia Trenčiansky kraj sú práve menšie okre- kovaných chodníkov, 30 kilometrov
pokrýva Myjavská pahorkatina, ktorá sy typické tým, že odtiaľ vychádzajú bežkárskych tratí a vyše 20 cyklistických
tvorí pomedzie medzi Slovenskom a Mo- výrazné osobnosti. Uhrovec v okrese trás, ktoré región spájajú s moravským
ravou. Okresom preteká rieka Myjava. Bánovce nad Bebravou je rodiskom Ľu- Horňáckom, Záhorím, Podjavorinským
V okrese sú dve stredné školy – stredná dovíta Štúra. V myjavskom okrese je to krajom a Považím. Nájdete tu aj tri ly-
žiarske strediská. Myjava je však zážit-
kom aj pre tých, ktorí si doprajú aj iné
než športové vyžitie – región je známy
svojou kvalitnou slivovicou.

(baš)

Na výlet na Myjavu sa
oblečte o niečo teplejšie.
Priemerná ročná teplota je
tu len

7°C.

Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2015

Samko Dudík – primáš naprieč dobou
Husľový majster, spevák, tanečník, z hudobníkov, ktorých tu spoznal, vy- o inštrumentálnu ľudovú hudbu na
primáš aj zberateľ myjavských tvoril vlastnú kapelu, s ktorou hrával
piesní a ich interpret. Samko takmer celý život. celej Morave a propagoval ju doma aj
Dudík bol jedinečnou osobnosťou Legendárny primáš očaril svojím
tradičnej ľudovej kultúry. Jeho talentom viaceré osobnosti. Jednou v zahraničí. Hral dokonca aj s Českou
talent, ktorý presiahol rodný región z nich bol aj mladý Milan Rastislav
aj dobu, v ktorej žil, udivuje ešte Štefánik, ktorý si v roku 1897 na svad- filharmóniou. Jeho talent neušiel po-
aj dnes. be svojej sestry vypočul Dudíkovu
Samko Dudík prežil viacero štátnych kapelu. Samko bol vyznávačom vše- zornosti ani českého skladateľa Leoša
režimov. Narodil sa ešte za Rakúsko- slovanskej vzájomnosti a jeho hudba
-Uhorska – 28. októbra 1880 na My- znela na každom významnom stretnutí Janáčka. Dudíkovcov delegoval na
jave v rodine pytlikárov. K folklóru ho na slovensko-moravskom pomedzí.
to ťahalo od detstva, už ako päťročný Zúčastnil sa na protestnej akcii proti Svetovú prehliadku hudieb vo Frank-
túžil po vlastných husličkách, ako černovským udalostiam v roku 1908 a
desaťročný vytvoril spolu s bratmi Dudíkovci hrali aj na Všeslovanskom furte nad Mohanom, ktorú vyhrali.
detskú kapelu. Neskôr sa pripojili k zjazde o päť rokov neskôr.
skupine známeho cigánskeho primáša Tvorca filmu Zem spieva Karol Plicka Samkovo viac ako 70-ročné hudob-
Jozefa Baláža Višňovského. Samko si či spisovatelia Ladislav Novomeský
né pôsobenie bolo plné podmanivej

hudby. Nezaháľal ani v osobnom živo-

te – bol trikrát ženatý a mal 12 detí.

Zomrel 25. mája 1967 na Myjave.

V jeho šľapajach pokračuje vnuk Mi-

roslav Dudík a tiež pravnučka Alžbeta

a Ján Smrek – Samko Dudík sa rád Lukáčová, ktorá o svojom predkovi
pohyboval medzi umelcami. Výni-
močný muzikant vzkriesil záujem napísala monografiu Samko Dudík a

jeho kapela. (baš)

predstavujeme 5

Jak sa detko naučil s mrtvich stávat

„Takí tuhí korjének majú veru zdejší ludja, popod nos detko. Povizljekal sa a každí si išjel Bola ich veru plná izba. Spjevajú, vitahujú,
že aj na tú s kosu vedja zabudnút. Aj hen na po svojej robote. jako do vládze. Narás, čo to, panebože! Drgajú
Košariskách žil jeden starí detko z bapku. Namudušu o pol roka bapka našla detka ležat sa medi sebu a kukajú šeci na truhlu. Zabudli aj
Bívali f takém starém dome sami dva. na dvore pri nátoni, drgluje ho, ale detko sa spjevat a hubi nehali otvorené. Detko sa f truhle
Von mal dobrích už aj devadesát rokí a jej do ani nepohne. Bože, šak von je umretí, mislí si začali mrvit. Šetci stuhli a nemóžu sa ani híbat.
nich téš nechíbalo moc. Šecko si vedeli spravit chuderka a uteká zavolat susedov. Susedja zan- Detko sa f truhle posadél, obzjéra sa dokola a
ešče oni dva. Chodjevali na halúski, tí detko jesli detka do kuchine, obljekli ho do čjerného, ket sa rozhladél, prehovorel šušlavým hlasom:
kálal a bapka varela obed. Ras ráno ho budí: znjesli s povala truhlu, čo mali popretku nachi- „Ná, čo tu šeči robíte, čo to švetlo pálite, čo
„Stávaj detko, dokedi sceš vilihovat!“, ale det- stanú. A tak, jak sa to kedysi robelo, dali v izbe nejdete domu!“
ko nestáva. Drgancuje ho. Ale detko sa nehíba. oproti dve stolički, na ne truhlu a detka tam Po tíchto slovách sa šecja spamatali a to vám
Macá ho a je jakísik studení. „Panebože, šak pekne ponaprávali. Roznjeslo sa to po Koša- bola potom tlačenica pri dverách, čo sa šeci
vón umrel. Čo fčil!“ horekovala bapka. Cho- riskách a večér jako je zvikom, prišli z rodini tlačeli ven. Bapka si len zdichla a pomóhla det-
dela hore-dole, nevedela, čo má robit, tak mu a známi spjevat mu a pomodlit sa pri truhle. kovi s truhli ven. Namuprávdu, ket detko tretí
viprávala, že čo ju tu samú nechal. No a abi ras umrel, bapka ho nechala tak až do druhého
celkom neochládel, išla mu do starej truhlice dna, kebi náhodu si to ešče rozmislel a vrátel
vibrat šati do truhli. Horko-taško ho obljékla sa s druhého sveta. Ale tento tretí ras detko už
a že pójde to susedom povedat, len čo si trochu naozaj a vážne umrel. Ale nigdo tomu neverél,
otpočine, a tak zaspala. ket sa to šade roznjeslo. Aj potom, ket zvonél
A tu zrazu: „Ančo, stávaj, čo si tu vilihuješ!“ umjeráček na kostele, aj tak išli ludja ze zveda-
dosi na nu vikrikuje. Bapka sa prebudí, ote- vosti nakúkat, či detko predsa len nebudú stávat
vre oči a kuká. Detko pri nej stojí, viobljékaní s truhli.“
f čjerném a budí hu. Ona sa posadí a hovorí:
„Nále a de si sa ti vistrojél hned zrána?“ „A čo Vypráfka od Alžbety Krásnej,
ja vjem, šak som nemjenel nigde íst!“ žundre si autorky Batíckej knihy

Batícka kniha – poklad z Priepasného PREDSTAVUJEME
Okres Myjava zastupujú

v Trenčianskom

samosprávnom kraji dvaja poslanci.

foto: archív obec Priepasné Mgr. Anna
Abramovičová

– poslankyňa
TSK, členka
komisie regio-
nálneho rozvoja
a cestovného
ruchu TSK,
starostka obce
Košariská, ne-
závislá

Centrum tradičnej kultúry na Myjave je zamera- nia svojich starých rodičov. Pavel Halabrín
né na tradičnú kultúru a dedičstvo v myjavskom Alžbeta Krásna začala so zberom materiálu pota-
regióne. Patrí sem aj uchovávanie hodnôt širokej jomky za dverami svojej kuchyne v rodinnom dome – poslanec TSK,
verejnosti, teda aj miestneho dialektu. v Priepasnom, aby ju nikto nevidel: „Keď sa kedysi člen komisie pre
Je „korením“ bežnej hovorovej reči, spestrením uni- zišlo viac chlapov, všeličo si rozprávali. Pospomínali financie, rozpo-
fikovaného spisovného jazyka. Netreba sa zaň hanbiť si na staré časy, každý si niečo pamätal ešte za čias čet a investície
a vnímať ho ako nevhodný či neprimeraný, ktorý po- starých rodičov. To, čo im oni vyprávali, alebo čo TSK, primátor
užívajú iba prostí ľudia z nižších vrstiev. Miestny dia- počuli niekde inde. Na svadbách, zabíjačkách, alebo Myjavy, nezá-
lekt je kolískou tvrdej a suchej slovenčiny, ktorej sa čo im staré mamy pospomínali pri všelijakých robo- vislý
spisovný jazyk bojí „jako čert sväcenej vody“. Musí tách. Bol tu jeden, ktorý mal veľmi dobrú pamäť. Ten
sa čítať tvrdo, s ypsilonmi a nemäkčiť. vždycky začínal: No a ščil vám povjem výprafku, čo 17
Pracovníkom z Centra sa podarilo nájsť doteraz ne- som čul ešče od starého sváka richtárech,“ spomína
publikovanú zbierku – Batícku knihu od Alžbety Alžbeta Krásna. samospráv
Krásnej z Priepasného. Je výsledkom dlhodobého Centrum tradičnej kultúry sa aj vďaka Batíckej kni-
zberu materiálu, spomienkového rozprávania od roku he rozhodlo vydať CD s nahrávkami spomienkového - myjavský okres tvoria len 2
1980 až po súčasnosť. Obsahuje vyše 400 zápisov, rozprávania z obce Priepasné, ambíciou je tiež vyda- mestá a 15 obcí, ide o jeden z
teda príbehov, hovorovo nazývaných „výprafky“. nie knižnej publikácie. najmenších okresov Slovenska
Niektoré môžu siahať do obdobia okolo roku 1900,
rozprávači – informátori si ich pamätajú z rozpráva- stranu autorsky pripravila Lucia Grznárová Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2015

6 predstavujeme

Ako v rozprávke
Pre myjavské kopanice sú typické najmä gazdovské parožie, ale podarilo sa mi to, až keď som mal dvadsaťtri.
domčeky. Jedna chalúpka v Švancarovej doline v kata- Dlho mi trvalo, než som do toho takpovediac dorástol, ale už mám o tom knižky a naozaj to sedí – všetko je tu oblé,
stri obce Jablonka je však úplne odlišná. Pod stromom naučilo ma to nevzdávať sa,“ hovorí hrdý majiteľ.
tu striehne troll, šikmé steny hýria farbami a celý Kopanice ho očarili, z rozpadnutej stodoly vytvoril dom, dokonca aj stôl, stred izby je zase prázdny, aby tadiaľ mohla
domček je akoby vystrihnutý z rozprávkovej knižky. ktorý len ťažko prehliadnuť. Na dvore nájdete gaštan, pod
Viliam Wachsmuth vytvoril svet, v ktorom fantázia ktorým býva troll, ale aj klietku zlej čarodejnice. Keď ot- prúdiť energia,“ vysvetľuje Viliam Wachsmuth.
nemá hraníc. voríte vŕzgajúce dvere atypického domčeka, ocitnete sa vo
Na bráne vytvorenej z konárov je pripevnený zvonček, jeho svete plnom nevšedných vecí a oblých tvarov. Pripomína Dlážku vytvoril podľa motýľa, ktorý mu sadol na ruku.
zvuk majiteľovi Viliamovi Wachsmuthovi hneď oznámi, ľadovú jaskyňu, v ktorej vás vie prekvapiť doslova každý
že prichádzajú noví návštevníci. Rozprávkový dom je my- kút. Biele členité steny vytvaroval za pomoci obyčajnej Schody na druhé poschodie zase pripomínajú krídla vtáka
javská rarita, o ktorej mnohí nevedia. Tí, čo prekročia jeho polievkovej lyžice a viaceré parožia, ktoré zdobia steny, sú
prah, sa zase hneď pýtajú, či by tu nemohli prespať. „Ja som takisto dielom šikovných rúk rodeného Trnavčana. „Všetko a stôl visí akoby vo vzduchu. Každá vec, na ktorú sa pozorne
najmladší z troch bratov, taký Popolvár. Celý život som bol je tu zabrúsené a myslím, že takéto tvary tiež vplývajú na
na posmech, pretože som stále niečo vyrábal a stále mi to človeka. Raz mi sem prišiel človek, ktorý mi hovorí, že je zahľadíte, odrazu dostane iný význam. Originálny domček
nešlo. Od svojich deviatich rokov som sa pokúšal vyrobiť to robené podľa feng-šuej. Podľa čoho? spýtal som sa. Dnes
však nie je určený len pre deti, na svoje si tu prídu aj dospelí.

„Chodia mi sem celé rodiny a najlepšie je, že všetci odtiaľto

odchádzajú spokojní. Keď vidím, že niekto je napajedený,

napríklad nejaká stará mama, tak jej poviem, že ona vstup-

né platiť nemusí. A potom som rád, keď odtiaľto odchádza

s úsmevom, že sa jej zlepšila nálada.“

Domček je hotový, ale šikovný umelec dodáva, že stále má

čo robiť. „Pri mori sú koraly, ktoré stále dorastajú len trošič-

ku, ale predsa. Keď prestanú dorastať, tak sú mŕtve. Ja mám

v tomto domčeku stále veci, ktoré podľa mňa ešte nie sú

dokončené, ešte môžu dorásť. Je to taký živý organizmus,“

povedal. Zvažuje, že v budúcnosti by mohli návštevníci v

domčeku aj prespať – ako inak – na atypicky tvarovanej

posteli.

Rozprávkový domček je otvorený od stredy do nedele v čase

od 10:00 do 18:00. (baš)

Dnešné menu: okres Myjava na tanieri

MYJAFSKÉ PÚČKI

Zemiaky 500g, hladká múka 200g, kyslá kapusta 300g, klo-

básky 150g, cibuľa 100g, soľ ¼ PL, mleté čierne korenie 1g,

bravčová masť na pomastenie 100g

Polievka Uvaríme 0,5kg zemiakov v šupke a dáme vychladnúť – naj- CMESÚTČENNIICKE
lepšie deň vopred. Vychladnuté zemiaky ošúpeme, postrúha-
ŽMOLKOVÁ me na strúhadle alebo prepasírujeme. Pridáme hladkú múku, Maslo 200g, kyslé mlieko/smotana 150g,
POLIEVKA 2 – 3 kávové lyžičky soli a zamiesime cesto. (Cesto je dosť vajce 1 ks, práškový cukor 10g, soľ ¼PL,
mäkké, lepí sa na ruky, preto s ním musíme rýchlo pracovať. hladká múka 400g, čerstvé slivky 300g, 1
Masť 100g, hladká múka 150g, voda 1,5 l, Keby sme tam pridali viac múky, boli by púčki tvrdé. S tým- vajce na potretie
soľ ¼ PL, mletá červená paprika ½ PL to množstvom múky sú mäkučké.) Z kúska cesta si urobíme
valček, z ktorého krájame širšie rezance (púčki), každý mu- Preosejeme múku, v strede urobíme jam-
Žmolky (melence, trhance, šklbance): vajce síme šúlnut na pomúčenej doske, aby bol pekný guľatý, ale ku, pridáme vajce, maslo, soľ, cukor,
1ks, soľ ¼ PL, hrubá múka 200g hlavne – aby sa potom púčki nezlepili. Varíme v osolenej kyslé mlieko a všetko spolu spracujeme
vode a hneď po vyplávaní na povrch vyberáme sitkom do na cesto. Necháme ho 1 hodinu odpo-
V hrnci spravíme z múky a masti zápražku, misy (pri dlhšom varení by sa rozvarili na kašu), omastíme a činúť. Potom cesto rozdelíme na malé
pridáme mletú papriku, zalejeme vodou, dob- opatrne pomiešame. Občas ich znova premiešame, aby sa ne- bochníčky. Postupne ich rozvaľkáme
re premiešame, prevaríme, dochutíme soľou. zlepili. Nakrájame cibuľu a domácu klobásu a spolu smaží- a v rade vedľa seba kladieme na ces-
Do vriacej polievky pridávame cez veľké me. Pridáme kvasenú kapustu a dusíme domäkka (kto nemá to vyutierané slivky. Cesto preložíme a
strúhadlo žmolky – drobky a za stáleho mie- rád veľmi kyslú kapustu, tak ju premyje vodou). Udusenú vytvarujeme buď na jednoradové, alebo
šania ich uvaríme domäkka. dochutíme soľou a korením. Podávame zo spoločnej misy. dvojradové cestenice. Konce poriad-
ne pritlačíme a kladieme na vymastený
HLAVNÉ JEDLO plech. Povrch potrieme rozšľahaným va-
jíčkom a pečieme doružova.

história 7

Bryndziar
Vagač
Naše biele zlato (II.) – návrat do histórie

Je pýchou Staroturanov. Dodnes si ho vážia ako Odkaz Jána Vagača a jeho nasledovníkov ostal pod Obchodné potulky Jána Vagača na začiatku podni-
slávneho rodáka aj ako kúzelníka, hoci bol „len“ Poľanou natrvalo. „Tri jedle“ – symbol značky kvalit- kania často mierili na stredné Slovensko. Dobytok
mäsiar. Práve on na konci 18. storočia vyhútal, ných syrov – si získali renomé a dostali sa aj do erbu nakupoval aj v Detve. Občas prespával v jej okolí na
ako z ovčej hrudky vykúzliť ozajstnú bryndzu. mesta Detva. „Staroturania na veľkého bryndziara salašoch. Spoznal bačov, ich tvrdú prácu a ovčí syr,
Produkt nielen so slovenskými koreňmi, ale aj nezabudli, najmä tí starší. Napríklad tunajší publicista ktorý mu ponúkli. Zaujal ho a niekoľko bochníkov si
s oficiálnu pečiatkou uznaný Európou. a spisovateľ Gustáv Rumánek vydal pred časom pub- priniesol domov. Syr mu chutil, ale dlho nevydržal,
likáciu Bryndziarske pastorále a so svojou manželkou nebol trvanlivý. Z ciest vedel, že Valasi robia zo syra
Napriek zubu času sa podarilo bravúrne vyskladať Elenou venuje práve osobnosti Jána Vagača veľkú bryndzu. Tak začal s pokusmi aj on. Bochníky dal vy-
jeho životnú cestu. Rodákov zo Starej Turej azda mrzí pozornosť. Stále prichádza s mnohými inšpiráciami, sušiť, prevaľkával ich, miesil, solil, kým dosiahol chuť
len to, že dom, v ktorom sa narodil, sa zatiaľ nepoda- podnetmi, lebo podľa jeho slov – históriu a ľudí, ktorí podobnú tej valašskej. Keď následne obchodníci zo
rilo identifikovať. Ani presné miesto jeho posledného ju tvorili, si treba vážiť,“ dodala Zuzana Zigová. Starej Turej ponúkali po Slovensku boháčom topené
odpočinku nie je známe, hoci na na cintoríne Na drá- maslo, nechali na koštovku aj z Vagačovej bryndze.
hach spočíva jeho ďalšia rodina. Ján Vagač – krstný Späť k Vagačovi Novoobjavená technológia výroby bryndze mala
otec slovenskej bryndze a zakladateľ prvej, najstaršej úspech a v roku 1787 sa začala vyrábať vo väčšom
bryndziarne na Slovensku (1787), v Detve. Narodil sa v roku 1759. Bol mäsiar samouk, neskôr množstve – v detvianskej manufaktúre.
V minulom čísle nášho magazínu sme si posvietili na si otvoril mäsiarstvo v Starej Turej. Podnikal s tope-
bryndzu. Na jej pôvod, parametre, zloženie, blahodar- ným maslom, syrom a dobytkom. Celoživotné krédo Zlaté časy
né účinky a navštívili sme aj salaš, kde sa dnes bryn- „S poctivosťou najďalej zájdeš“ podporené svedo-
dza rodí. Úprimne, nečakali sme takú spätnú väzbu mitosťou a čestnosťou tlmočil krátko pred smrťou Spočiatku sa vyrábala len v lete, keď sa dojili ovce.
v tejto téme. To je dobré znamenie. Bryndza síce nie svojmu synovi Jánovi. Na zimu sa sťahoval Vagač do Starej Turej. Bral záso-
je každodennou súčasťou nášho jedálnička, ako bola by bryndze, nasolenú ju ukladal do chladných pivníc
kedysi, ale na druhej strane znovuobjavujeme jej iden- foto: archív mesto Stará Turá a v zime v drevených geletkách posielal do obchodov.
titu, ceníme si ju, lebo je naša. Vráťme sa na úplný Tam ju vyklopili a predávali krájanú. Dostala názov
začiatok príbehu o bryndzi. Do histórie. „šnajdka“. Prvá výroba bola prácna, veľmi zdĺhavá.
Až potomkovia Jána Vagača mleli syr na mlynčekoch
Prekvapenie z Detvy na benzínový a elektrický pohon.
Krátko po založení bryndziarne v Detve vznikli na
„Nezabudnite sa zastaviť v Starej Turej, keď budete Slovensku ďalšie. Zakladali ich podnikaví obyvatelia
písať o bryndzi. Práve tu žil človek, čo to celé na- Starej Turej – Molec, Wallo, Valovič a ďalší. Najväčší
štartoval,“ zvestovala do telefónu primátorka Anna rozkvet detvianskej bryndziarne prišiel s majiteľom
Halinárová a porozdávala dôležité kontakty. Onedlho Alexandrom Vagačom. Dovtedy žili Vagačovci strie-
sedíme v kancelárii u jej zástupkyne. Zuzana Zigová davo v Detve a v Starej Turej. Alexander Vagač sa pod
má pred sebou výstrižky, knihy, fotografie, dokumenty Poľanou usadil natrvalo. Výrobu rozšíril o produkciu
na takú istú tému. bochníkových a lahôdkových syrov.
„V roku 2009 uplynulo 250 rokov od narodenia Jána Vojnové časy zasiahli aj Vagačovcov, majiteľ bryn-
Vagača. Mestské kultúrne stredisko podujatie k výro- dziarne narukoval a vzorne ju viedla jeho manželka
čiu pripravovalo a bola som vtedy jeho riaditeľkou... Antónia až do roku 1918. Po vojne fabrika rozkvitala,
Poslanci súhlasili s výrobou a osadením pamätnej ta- povesť Vagačovej bryndze rástla. Napríklad v roku
bule venovanej Jánovi Vagačovi priamo pri vchode do 1931 do cudziny vyviezli viac ako 20 vagónov, ujali
mestského úradu. Bola to dôstojná spomienka s kul- sa aj bochníkové a lahôdkové syry. Poznali ich v celej
túrnym programom, prierezom histórie aj s prekvape- Európe.
ním. Okrem toho, že prišli odborníci z bryndziarskeho Ján Vagač zomrel v roku 1835. Pokojne a s vedomím
fachu, pozvanie prijala aj oficiálna delegácia vedenia dobre vykonanej práce. Naplnil si svoj sen. Do sveta
mesta Detva. Bolo to veľké gesto, veď Ján Vagač pre- putovala bryndza a do chudobných príbytkov pas-
niesol svoje umenie práve tam. Založil prvú a úspešnú tierov peniaze. Rod Vagačovcov odkaz napĺňal šesť
bryndziareň, k tomu pribudla výroba syrov a pokračo- pokolení, vyše 150 rokov. Definitívne ho preťal rok
vali v tom generácie Vagačovcov ďalších stopäťdesiat 1948, kedy bola bryndziareň v Detve znárodnená.
rokov,“ pripomenula Zuzana Zigová.
red, archív mesta Stará Turá

8 potulky

Turistická sezóna sa ešte nekončí, jeseň na Považí je zážitok

Na vrchole
Inovca

Považský Inovec zaujme pri pohľade od aj bowling. Na regeneráciu preťaženého svalstva si doske namaľovaný hrad, farský kostol so schodmi
Trenčína mohutnosťou a z Považia zasa dlhým môžete dopriať aj saunu. a pustovník František Rozvadský so svojím psom.
hrebeňom a rozbrázdenými hlbokými dolinami.
Pohorie je dlhé 48 kilometrov, široké od 15 do 25 Legenda o smutnom Františkovi Odbočka na Nový Zéland
km. Smerom na juh sa postupne znižuje a plynu-
lo prechádza do Podunajskej nížiny. Najvyšším Poniže chaty je pamiatka na pustovníka Františka Pri chate je smerovník so vzdialenejšími turis-
vrchom Považského Inovca je Inovec dosahujúci Rozvadského, ktorý sa v 17. storočí utiahol do sa- tickými cieľmi po celom svete. Moskva, Káhira,
výšku 1042 metrov. Bohaté lesné porasty sú moty v jaskyni. František bol zeman pochádzajúci Londýn, Tokio, Havana, New York, Mexiko City,
rajom pre hubárov, množstvo turistických chod- z neďalekých Rozvád – dnes súčasť Trenčianskych Dillí. Vedľa destinácie je uvedená vzdialenosť –
níkov zasa láka turistov. Mohutná hora, dobre Stankoviec – a v mladosti nechtiac spôsobil, že jeho najviac sa nachodíte, ak si vyberiete novozélandský
viditeľná z Trenčína, je v zime i v lete cieľom snúbenicu Evu Sokolovskú upálili v Trenčíne ako Auckland, takmer 18 000 kilometrov Ale to sú už
obyvateľov nielen krajského mesta. bosorku. Táto nešťastná udalosť s krutou smrťou mi- trochu náročnejšie trasy, tak sa radšej držme pri
lovanej osoby ho vyhnala spomedzi ľudí na samotu zemi...☺ Pri smerovníku je aj meteorologická stani-
Sympatický je aj vzťah obyvateľov obcí spod Inovca v jaskyni na Inovci. Každý rok ako skutok kajúcnosti ca, ktorá vtipnou a jednoduchou formou monitoruje
k tomuto majestátnemu symbolu kraja, veď mnohí niesol na Veľký piatok kríž do Trenčína. Dožil sa 78 aktuálne počasie, aby príroda nezaskočila človeka
sa viackrát do roka vyberú na jeho vrchol. A nielen rokov a legenda hovorí, že si dal doniesť k jaskyni nepripraveného.
to. Radi o tom rozprávajú a ich nadšený opis výstupu rakvu, uložil sa do nej a zomrel. Vchod do jaskyne sa Od chaty vedie cesta k vrcholu čiastočne po zjazdov-
a zážitkov v krásnej prírode podnietil aj neveriacich zrútil a František odpočíva v pokoji, nikým neruše- ke, ktorej slávu pripomína iba hrdzavejúci vlek.
na prvú peknú túru na Inovec. ný. Jeho vyobrazenie sa nachádza na Trenčianskom Príroda tu ukazuje svoju silu, keď sa spomedzi vy-
hrade, kde je v ilešháziovskej obrazovej galérii na sokej trávy derú za svetlom mladé stromčeky. Vľavo
Cesta na vrchol

Turisti sa môžu vybrať hore viacerými trasami.
Mojou najobľúbenejšou je chodník zo železničnej
stanice Mníchova Lehota po úbočiach kopca. Stúpa-
nie je prijateľné aj pre sviatočných turistov. Strmšie
treba vykročiť zo Selca, čaro má aj výstup z Dubo-
diela. Trochu zdĺhavá sa mi zdá cesta z Trenčianske-
ho Jastrabia, ale proti gustu žiaden dišputát. Väčšina
hltačov kilometrov sa vydá na trasu prechádzajúcu
cez Inovec a nevráti sa na miesto štartu, napríklad
z Mníchovej Lehoty do Selca. Cestou sa venujú
poznávaniu prírody, hubárčeniu. Na Inoveckej chate
ležiacej v nadmorskej výške 790 metrov si doprajú
občerstvenie – nájdu bohatý výber – a pokračujú
ďalej. Rodiny s deťmi možno prekvapí detské ihris-
ko, k dispozícii je lezecká stena, pre nezničiteľných

potulky 9

z húštiny pomedzi stromy presvitá bývalá škola a vychutnávajú si pohyb na zdravom vzduchu. Pri
v prírode, predtým pioniersky tábor. Dnes pripomína chate parkovali autá z celého Slovenska, viacerí ná-
kulisu z vojnového či hororového filmu. vštevníci sa tu ubytovali a podnikajú túry za krásami
Vzápätí vchádzame do lesa a mierne stúpame okolia.
k vrcholu. Pri obchádzaní vrchu sa vynára výhľad Výhodou Inovca sú blízke a pre turistov vďačné
na dediny učupené pod Inovcom. Ten sa za posled- lokality. Čoby kameňom dohodil je vodná nádrž nad
né roky veľmi zmenil. Neďaleko triangulačného obcou Svinná. Láka aj Trenčín s hradom a mnohý-
bodu s vrcholovou knihou stojí kovový kríž, ktorý mi historickými a kultúrnymi pamiatkami. Peši sa
nahradil pôvodný drevený. V minulosti tu vyrástli dá zájsť na Beckovský hrad, na Tematín, autom do
dva kovové stožiare na prenos telekomunikačných Uhrovca s rodným domom Ľudovíta Štúra a Alexan-
dát a ostatný rok aj rozhľadňa Helena – tiež slúži na dra Dubčeka či na hrad Uhrovec. Topoľčiansky hrad
meteorologicko-telekomunikačné účely. Na rozdiel má tiež svoje čaro, v teplom letnom počasí prispeje
od „starších kolegov“ je však prístupná pre verej- k dobrej nálade aj neďaleko hradu ležiaca vodná
nosť. S vyhliadkovou terasou vo výške 22 metrov nádrž Duchonka.
vyčnieva nad koruny stromov a ponúka výhľad zo Okolie ponúka aj bohatstvo liečivých a minerálnych
zalesneného vrcholu na všetky svetové strany. vôd, v sedle medzi Považským Inovcom a Strážov-
skými vrchmi vyviera známa Mitická minerálna
na Bezovec a hradnú zrúcaninu Tematín, ba podak- voda, priamo v pohorí Inovca pramení veľa kyse-
torí natiahnu túru až do Piešťan. liek. Na „dohľad“ sú kúpele Trenčianske Teplice.
Tak neváhajte, turistická sezóna sa ešte nekončí.
Turistika láka aj v októbri Oprášte vibramky a zopakujte si trebárs túru na
vrchol Považského Inovca. Tentoraz po vlastných,
nie prstom v novinách. Ponúkne vám nielen krásny
zážitok a dodá energiu, ale aj rozšíri obzor.

Leo Kužela

Na Inovci rozhľadňa aj hmla Cesta na vrchol Považského Inovca bola posiata
skupinkami turistov, rodinami s deťmi, staršími
Voľné dni na konci týždňa, najmä za slnečného i mladšími vyznávačmi pohybu v prírode. Všetci si
počasia, vytiahnu na Inovec desiatky ľudí. Rodinka vychutnávali teplé, slnečné počasie. Jemný vetrík
z Trenčína si pochvaľuje výborný nápad s rozhľad- ako na objednávku osviežoval putujúcich.
ňou, keď sa turisti môžu vyšplhať až na predposled- Inovec ponúka nádherné výhľady na Považie, ktoré
nú plošinu. Na najvyššom poschodí sú technické sa otvárajú cestou lesom, z hrebeňa je vidieť na
zariadenia, a preto nie je prístupné verejnosti. „Dnes obidve strany. K dobre značeným turistickým chod-
som tu opäť po niekoľkých rokoch. Mladí nás na- níkom treba prirátať rozmanité cyklotrasy, ktoré sú
hovorili, nuž prišli sme sa pozrieť na rozhľadňu a tiež hojne využívané mladými i skôr narodenými
neľutujeme tento výstup. Za tú námahu to určite priaznivcami dvoch kolies s vlastným pohonom.
stojí,“ povedala pani Margita z Trenčína. K Chate pod Inovcom vedie aj cesta, po ktorej
Od juhu prichádza skupina turistov z Prahy. Uchvá- z Trenčianskeho Jastrabia príde veľa motorizova-
tila ich cesta z Bezovca po hrebeni a vrchol podľa ných turistov. Autá odstavia pri nej a túlajú sa v
nich dosť stratil na romantike výstavbou technic- okolitých lesoch. Zbierajú huby, sledujú prírodu
kých zariadení. Ocenili rozhľadňu, ktorá je vo výške
stromov, a výhľad doďaleka. Jesenný opar trochu
zatiahol oponu a schoval do hebkej hmly Biele
Karpaty, kde bežne vidieť na Javorinu či Veľký Lo-
peník. Slabšia viditeľnosť bola aj na severovýchode,
o Vršatci, Kľaku či Veľkej Fatre sa nám mohlo iba
snívať.
Cestou naspäť sme si to namierili po zjazdovke.
Kúsok pod vrcholom je sedielko Sviniarky a po
chvíli vidíme skalu nazývanú Bundalova vyhliadka
s výhľadom na Trenčín a stredné Považie. V hornej
časti zjazdovky nás čaká prekvapenie – drevená la-
vica s pekným výhľadom a nápisom: Vám všetkým,
chatári.
Pre zdatných turistov sú lákadlom trasy po hrebeni
Považského Inovca s odbočkami do Kálnice, na Kul-
háň a Zlatníky, alebo môžu pokračovať aj smerom

10 na konci kraja

Kopanice sú dar

Motor stíchol, dvere auta sa otvárajú. Pris- Kopanice po „vrbofčansky“ statnou kopaničiarskou jednotkou, ktorá lícuje
távame v bode nula. Z miesta šoféra stačí je- hranice s Moravou a má k nej emočne blízko?
diný krok a ste na Morave. Prísediaci kolega Z oficialít sa dozvedáme, že kopanice sú roz- „My nechceme rozdeľovať, ale spájať, preto
to má rovnako blízko na slovenskú hrudu. ptýlené osídlenia, ktoré vznikali za účelom re- máme blízko k všetkým naokolo. Aj k Myjave,
Domáci tejto lokalite „nadávajú“ lagúna. kultivácie a využitia pôdy na poľnohospodárske hoci je za kopcom a my sa teritoriálne už nera-
Na mape vytvára ostrý, umelo vymodelova- účely. V niektorých prípadoch sa pôda „preko- díme medzi tradičné myjavské kopanice. Záho-
ný výbežok. V ňom je slovenská železničná pávala“ aj tam, kde predtým vyklčovali les. Túto rie je zasa za horami, no ani to nám nevadí, aj
stanica, o pár metrov ďalej česká opustená definíciu potvrdzuje aj pohľad na Vrbovce z vtá- s nimi sa máme radi. A prepojenie s moravským
budova – kedysi vraj hotel. Naše auto medzi čej perspektívy. Je až neuveriteľné, že dnes má pohraničím? Možno z pohľadu reliéfu krajiny
nimi. táto obec až 60 usadlostí – satelitov, samôt, kto- až tak nie, ale nárečie, ľudové tradície, folklór
ré tvoria dva-tri domy plus hospodárske dvory. – toto nás veľmi spája, zbližuje. Zaujímavé, že
reportáž, vrbovce V polovici 19. storočia ich bolo dokonca sto a v o rozdieloch v takomto malom regióne vypo-
tom čase žilo vo Vrbovciach 5996 obyvateľov! vedá aj reč. Keď sa stretnú Záhorák, Myjavčan
Do úst sa tlačia úvodné slová z Rázusovej Mat- Dnes ich je štvrtina. Vrbovce sú teda elegantným a Vrbovčan, každý si hovorí po svojom, ako mu
ky: stanica pustá, stanica tichá... Ešte k tomu príkladom kopaníc, ale kam ich zaradiť? K my- huba narástla, rozumejú si, no veru nie je to také
jemný, pichľavý dážď a „duchna“ z hmly, čo javským, keďže administratívne patria do my- isté,“ zapája sa do debaty starosta Vrboviec Sa-
dolinu zaľahla od skorého rána. Október v ma- javského okresu? Alebo k záhoráckym, pretože muel Redecha – ako inak po „vrbofčansky“.
lebnej kopaničiarskej dedine Vrbovce vie byť aj do Senice je to na skok? A či ostatnú samo-
mrzutý aj farebný. Kochá sa ako legendárny Hrušínský
Na tretej koľaji oddychuje motoráčik. O hodinu
odchádza do Velkej nad Veličkou, denne tam ide Obci velí štvrté volebné obdobie a podľa jeho
šesťkrát. Vlak a celú stanicu stráži sprievodkyňa. slov posledné. „Je čas odovzdať štafetu, hoci
Perón je prázdny. Zababušená v kabáte sedí na starostovanie je krásne poslanie. Vo Vrbovciach
lavičke, v jednej ruke kniha, v druhej cigaretka. som doma, mladý som odtiaľto odišiel za školou
Zrejme osvedčený zabíjač času. Najväčší nával a po štyridsiatke som sa vrátil späť. Neľutujem
vraj býva na ranný spoj, možno tridsať ľudí. Aj ani sekundu. Neraz sadnem do auta a túlam sa po
opačným smerom v tomto čase – na Myjavu, do tomto krásnom kopaničiarskom kraji. Zastavím
Nového Mesta. A potom, keď sa ľudia vracajú na kopci ako vo filme Vesničko má středisková
z roboty, od lekára, z nákupov, zo školy domov. Rudolf Hrušínský, roztiahnem ruky doširoka,
Inak je tu nuda. Pred rozdelením štátov nebola. nadýchnem sa a kochám sa. Neviem sa nabažiť.
Kde sú tie časy... Keby stanicu postavili bližšie Je to úžasný pohľad, čo nám príroda i história
k dedine, bolo by tam živšie. Ale to by zasa Vr- nadelila,“ nechá sa počuť Redecha.
bovce nemali železničnú lagúnu. Sprievodkyňa Zo srdca dediny, ktorú miestni z kopaníc na-
si potiahne z ďalšej cigaretky. Debata na prázd- zývali „mjesto, mjestečko“ (hoci štatút mesta
nom peróne je pre ňu vzácna vec. nedostalo), mierime k satelitom. Ktorý z tých
šesťdesiatich si vybrať? Najskôr kontrolná otáz-

na konci kraja 11

ka pre starostu – pozná všetky? „Samozrejme, všetkému bol veľký zážitok stretnúť túto ženu. započula každé šuchnutie, spozorovala každú
ale vymenovať všetky by bol problém. Niektoré Minimálne by si mala otvoriť živnosť na život- zmenu. Jedno ráno psy divoko brechali, akoby
domy sú už opustené, demografia nepustí. Starší ný optimizmus. „Mala som štyri roky, bolo leto ma ťahali do stodoly. Vojdem tam a čo vidím:
ľudia, čo sa na samote nevedia o seba postarať, 1944, končila žatva a my sme so sestrami pásli ohorky od cigariet, papieriky z napolitánok,
prichádzajú do dediny, k rodinám. Ale sú aj ro- husi. Zrazu vidím, ako ponad horu vzlietlo lie- vystlaná slama, zvyšky z potravín... Utečenci
duverní, tvrdé korene, čo tu napriek chorobám to boli – to boli tie divoké časy deväťdesiatych
ostávajú, dožívajú. Postupne ich striedajú chalu- tadlo a začalo padať. Mierilo akoby k nám. Boli rokov, v stodole sa skrývali. Nevidela som ich,
pári, máme ich v obci okolo stopäťdesiat rodín.“ to americkí vojaci. Tí, čo stihli, povyskakovali s ale bála som sa. Zamkla som sa v dome a zí-
Asfaltka sa kľukatí nahor. Je v dobrom stave, padákmi, jednému sa neotvoril. Lietadlo sa roz- zala spoza okna. Ja som sa nebála o seba, ale
hoci trochu úzka. Na zimu a snehovú frézu pri lámalo a on neprežil. Ležal nehybne na tom poli že tú stodolu zapália! Veď tam bolo všetko bo-
dvoch metroch snehu akurát. Prechádzame osa- a čochvíľa sa pri ňom zbehla celá dedina. Otec hatstvo...“ V roku 1998 sa definitívne rozhodla.
dou Chodúri, míňame budovu niekdajšej má- vzal telo na konský voz, odviezol ho do hasičár- Dnes by bývanie v bytovke nemenila, hoci srd-
lotriedky. Kedysi ich bolo päť roztrúsených po ne a pochoval na vrbovskom cintoríne. Po vojne com je aj na Kolibiskách.
celých vrbovských kopaniciach, v roku 1953 na miesto nešťastia prišli páni na takom luxus- Vo Vrbovciach sme mali šťastie na ľudí a hrdin-
postavili v centre Vrboviec deväťtriednu ZŠ. nom aute, Američania. Moja mama sa narodila ka zo stodoly oprášila v spomienkach napríklad
Dostávame sa na horizont, pred nami siahodlhé v New Yorku a do jedenástich rokov tam žila. predsvadobné móresy. Keď sa išla vydávať,
vlnité chotáre, nádherný výhľad. V diaľke kde- Vedela veľmi dobre po anglicky, asi ako jediná, mama jej starostlivo chystala veno, aby rodina
-tu domček obalený stromoradím v jesennej čo videla tú tragédiu. Tí páni sa s ňou dali do v hanbe neostala. „Správna nevesta musela mať
spleti farieb. Toto sa nedá vymyslieť, to treba reči, pýtali sa, čo sa stalo. Keď sa s ňou lúčili, na svadbu svoje šaty, nech svokra nehundre,
vidieť. Naľavo osada U Marečkú, odbočka na strkali jej do ruky 50 dolárov – za pomoc, že že prišla s holým zadkom. Do výbavy patrili aj
kamennú cestu, neskôr poľnú. Priezvisko Ma- sa o pohreb ich vojaka postarali. Mama si tie periny: na dve postele dve duchny a štyri polš-
reček, Marečková je jedno z najfrekventovanej- peniaze nevzala. Povedala im, že pomáhať si tárky. My sme boli štyri dievky a naša manka
ších vo Vrbovciach. Starosta ich má v mobile asi máme aj bez peňazí. Toto som si na nej vážila. si na tom veru dala záležať,“ doplnila pani Zu-
tridsať a pri každom aj prezývku. Aby ich vraj Bola prísna a veľa ma naučila.“ zana, ktorá dlhé roky kŕmila na družstve a po-
vedel rozpoznať. tom robila v myjavskej armatúrke. Keď sa večer
Utečenci vrátila domov, sadla si k šijaciemu stroju a šila
Na samote u tety Zuzky kroje. Kamarátkam, známym aj cudzím. Bola
Pani Zuzana sa napokon rozhodla opustiť dom síce unavená, zrobená, no nevedela povedať nie.
„Ná co ste došli starú babu fotit, já sa veru ne- na samote, mimochodom jediný v osade Koli- „Svokra mi dohovárala – čo si somár?! Čo sa
dám,“ víta nás vo svojom kráľovstve pani Zuza- biská, a vrátiť sa do dediny. Rok po smrti man- nad tým hrbíš- nestačilo ti v robote? No nestači-
na Marečková – „Humenčárka“. V apríli bude žela tam zažila hororovú scénku. „Bývala som lo, ja som taká,“ – Zuzka Marečková z Kolibísk.
mať osemdesiat a tak ako väčšina dievčat, aj tam úplne sama. Ja, dom, stodola, hospodársky
ona sa do domu v osade U Blažkú vydala. Pred dvor, psy, nič viac. Poznala som každý kút, Dedina, čo šije kroje
päťdesiatimi piatimi rokmi. Dnes tu ostala sama,
všetkých prežila. S čepcom na hlave, so spoje- Kroje. Tie vrbovské by si zaslúžili osobitnú ka-
nými dlaňami a smútkom na duši sedí na šamlí- pitolu. Sú súčasťou histórie, tvorivosti a identity
ku pri piecke a vykladá tŕnistú, boľavú cestu ži- tejto obce. Ľudia sú k nim citlivejší. A keď sa
vota. Nevie, či práve tu prečká najbližšiu zimu, postupne začali zo spoločenského i všedného ži-
ale vie, že tu je doma. A má dobrých ľudí okolo vota – vďaka modernej dobe – vytrácať, zrodila
seba. „Co já už. Sedím, puačem a čekám. A že sa skvelá myšlienka. V rámci cezhraničnej spo-
sem tu tak douho? Asi sa vím dobre modlit,“ lupráce vnikol projekt s posolstvom „Ač každý
dodala naša hostiteľka a prstami sa prehrabáva v jiném kroji, přátelství nás spojí“, pod ktorý
v úrode vlašských orechov. sa podpísali Vrbovce a moravská obec Vrbice
Keď sme si starostu doberali, že s frekvenciou z okresu Břeclav. Z finančných prostriedkov za-
priezviska Mareček to asi nafúkol, vzal do rúk kúpili šijacie stroje, oslovili odborníkov, dobrou
mobil, nasledoval rýchly telefonát a jeho dôve- radou i skúsenosťami pomohli mnohí. Výsle-
tok: „Tak sa poďme presvedčiť!“ Vraciame sa dok? Dnes sú tri mužské a tri ženské novoušité
do „mjesta“, k menšej bytovke. Vo dverách nám
ruku podáva milá, usmiata a prívetivá staršia
pani, samozrejme v kroji: „Dobrý deň, já sem
Zuzka Marečková z Kolibísk.“ Odvtedy sme do
starostu s priezviskom Marečkovci už radšej ne-
rýpali.

Američania a 50 dolárov

Životný príbeh v poradí druhej Zuzky Mareč-
kovej bol ako cez kopirák tej prvej. Prísna ro-
dičovská ruka, kilometre peši do školy, v sne-
hu, za tmy, pomedzi to robota na poli, pasenie
dobytka, husí, mladá nevesta, bolestivá smrť
jediného syna, neskôr i muža. Samota na samote
na Kolibiskách, smútok v srdci... Napriek tomu

12 na konci kraja foto: archív Obec Vrbovce a Radovan Stoklasa

vrbovské kroje v majetku obce a tá ich požičiava VRBOVCE DNES
záujemcom. Dopyt po krojoch vzrástol a znova
ich vidno pri svadbách, slávnostných príležitos- Obec patrí do okresu Myjava, má 1460 obyvateľov,
tiach, v kostole... rozlohu 5200 hektárov – najväčšiu v okrese. Má dve
„Na kopaniciach sa žilo inak. Komplikovanej- relatívne samostatné časti – osada Chodúri a miestna
šie, ťažšie, ale aj radostnejšie. Ako deti sme už časť Šance, 60 usadlostí a 55 kilometrov miestnych ko-
síce nemuseli pred odchodom do školy pomáhať munikácií. Do Senice je 20 kilometrov, na Myjavu 15
s dobytkom, ale chodili sme tam peši, v zime kilometrov. Vzdialenosti medzi niektorými usadlosťa-
na lyžiach. Cez týždeň sa varilo jednoducho, čo mi sú až 15 kilometrov, hlavná dopravná tepna v obci
zem dala – zemiaky na sto spôsobov, kapusta v smere od Senice na hranice má dĺžku 8 kilometrov.
a domáci chlieb. Iba v nedeľu bolo mäso a sle- Obec vďaka svojej polohe, rozlohe i komplikovanej
pačia polievka, hoci vďaka otcovi a jeho remes- logistike vlastní i prevádzkuje verejný vodovod, vo
lu sme biedu netreli,“ spomína si na detstvo a vlastnej réžii má odpadové hospodárstvo, obhospoda-
mladosť prežitú na samote U Lulú Anna Hor- ruje obecné lesy, poskytuje pohrebné služby, prevádz-
ňáková, prednostka obecného úradu vo Vrbov- kuje televízny a káblový rozvod, realizuje vlastnú au-
ciach. tobusovú dopravu na Myjavu, 14 rokov zváža školský
autobus žiakov do školy. „Donútil nás k tomu život. Aj
Samota je more spomienok keď to nie je zisková záležitosť, ľudia to potrebujú,“
uzatvára starosta Vrboviec Samuel Redecha.
Do mestečka sa prisťahovala ako pätnásťročná,
rodičovský dom už vlastnia noví majitelia, no
stále ju to ťahá domov. „To sa nedá z pamäti
vymazať. Je to more spomienok. Boli sme síce
na samote sami, ale ak bolo treba, všetci naoko-
lo prišli pomôcť. Po večeroch sa páralo perie,
spievalo, varil sa lekvár, hlavne slivkový. V čase
zberu obilia sa varila drobkovica a jednoduchá
polievka zo všetkého, čo padlo do hrnca – tak-
zvaná „chachrňa“. Keď náš otec, ktorý pracoval
v Ostrave, priniesol v 60-tych rokoch domov
televízor, prišlo k nám pol kopaníc. Mal veľké
ladiace koliesko, bola to značka Delta a my sme
sa išli od radosti zblázniť.“
Podľa slov Anny Horňákovej sa nedá zabrániť
prirodzenému vysídľovaniu kopaníc. Starí od-
chádzajú na večnosť a mladí hľadajú uplatnenie
vo väčších mestách, čo je prípad aj jej dvoch
synov. Pomocnú ruku však paradoxne podávajú
ľudia z miest, chalupári. Tí opustené domy re-
novujú, skrášľujú, zachovávajú ich pôvodný re-
liéf, identitu. „Prichádzajú na to, čo my dávno
vieme, že kopanice sú dar,“ dodala Anna Hor-
ňáková.

Radovan Stoklasa,
Martin Pavlík

aktuálne z kraja 13

Na tri trojky dvere úradu dokorán ● ZAPOJTE SA do ďalšej ankety
Tretí ročník, tridsať vystavo- jekt „Zelená župa“, aj DOD sa nie- TSK a SAD Trenčín. Autobusový
vateľov, a to všetko 3. októbra. sol v ekologickom duchu. Jazda na dopravca totiž od júna do septembra
Deň otvorených dverí na Úrade elektrobicykli či v elektromobile 2017 plánuje zaviesť spoje s označe-
Trenčianskeho samosprávneho bola trhákom podujatia. Nechýbal ním CYKLOBUS. Pôjde o autobus
kraja prilákal stovky návštev- ani simulátor nárazu a následného s prívesným vozíkom, ktorý pre-
níkov. prevrátenia auta. Po tomto adrena- praví bicykle cestujúcich. Samotní
Kým niekto sa pristavil pri Galé- línovom zážitku len málokto sadne cestujúci môžu v ankete rozhodnúť,
rii M. A. Bazovského a spravil si do auta a nepripúta sa. Ekologic- ktoré autobusové linky budú takto
„selfie“ s Bazovským, iní využili kým symbolom TSK sa stal nový doplnené. Hlasujte do 12.12.2016,
prítomnosť zástupcov nemocníc strom. Céder zasadil pred Úrad bližšie info: www.tsk.sk. Každý re-
a absolvovali vyšetrenie krvných prvý muž kraja Jaroslav Baška. spondent bude zaradený do žrebo-
ciev či spirometriu. vania o hlavnú cenu bicykel Liberty
Keďže kraj tento rok spustil pro- (ver) Grace od slovenského výrobcu LI-
BERTY a MAYO.

Anketa o tom, či busy majú bonusy

Autobusy a prímestská doprava sú Výsledky v skratke predplatný cestovný lístok (22,4%). K ● APLIKÁCIA UBIAN
pre mnohých cestujúcich jedinou Najväčší počet cestujúcich využíva prí- tomu, aby sa záujem o cestovanie PAD Mobilnú aplikáciu „Môjbus.sk“ na-
možnosťou, ako sa dostať do školy mestskú autobusovú dopravu (PAD) na zvýšil, by podľa opýtaných prispelo hrádza nová „Ubian“. Informácie
či do práce. Aj tento fakt potvrdila dochádzanie do školy (34,8%) a do prá- vzájomné uznávanie čipových kariet o všetkých 209 linkách v kraji si
anketa „Busy majú bonusy“. ce (28,6%). Aktuálne informácie o PAD dopravcov (41,9%) a systém zliav pre cestujúci nájdu v mobile, na mieste,
Anketový formulár vypĺňali ľudia na- cestujúci získavajú priamo na internete pravidelných cestujúcich (38,1%). Viac kde sa práve nachádzajú. Apliká-
prieč celým krajom. Tí, ktorí cestujú (83%), iní využívajú informačné tabu- ako 30% by privítalo WiFi pripojenie vo cia UBIAN informuje o odchodoch
prievidzskou aj trenčianskou SAD. Na le a tzv. inteligentné zastávky (11,2%). všetkých autobusoch PAD. autobusov zo zastávok v okolí a o
otázky o modrých autobusoch, ale aj Ďalší siahnu priamo po platformách Okrem fyzických anketových hárkov v autobusových spojoch v blízkosti.
doprave ako celku, odpovedalo počas Môj bus (10,3%) či cp.sk (8,3%). Väčši- mestách a obciach cestujúci vyplnili aj Samozrejmosťou je vyhľadanie kon-
Európskeho týždňa mobility (16. – 22. na cestujúcich je s čistotou v autobusoch elektronické formuláre. Najväčšiu časť krétneho spoja, cieľovej adresy či
septembra) spolu 605 cestujúcich. Župa spokojná, 35,4% cestujúcich ju považu- respondentov tvorili študenti (45,5%), zastávky, voľba obľúbených spojov
zisťovala spokojnosť ľudí s komfortom je za nadpriemernú a až 23% za vyni- potom pracujúca verejnosť (41,6%), a návrhy trás kombinujúce mestskú
a čistotou prímestskej dopravy, ale po- kajúcu. K bonusom, ktoré by cestujúca dôchodcovia (6,9%) a nezamestnaní hromadnú dopravu a prímestskú do-
zrela sa aj na potenciálne zľavy na ces- verejnosť privítala najviac, patrí časo- (5,6%). pravu. Nechýba ani pešia navigácia z
tovnom. vý cestovný lístok (63,3%) a pásmový aktuálneho miesta na zastávku, medzi
(ras) zastávkami alebo z konečnej zastáv-
ky do cieľa.
Z baníckeho regiónu automobilový? Aplikácia funguje v on-line a via-
ceré funkcie aj v off-line režime.
Ja som baník, kto je viac? Heslo, ničnej pracovnej sile. Mladým sa do vať. Stredné odborné školy v Handlo- UBIAN disponuje dátovým balíkom
ktoré hrdo znelo hornou Nitrou ešte podzemia nechce, záujem stratili aj vej a Prievidzi podpísali s firmou a so pre celé Slovensko bez potreby vybe-
pred dvadsiatimi rokmi. Handlová, o štúdium na niekdajšom baníckom samosprávnym krajom Memorandum rať jedného dopravcu alebo lokalitu.
Prievidza, Nováky, Cigeľ. učilišti. o spolupráci. To znamená, že študenti V najbližšej dobe sa navyše pripravu-
Sfárať hlboko do bane, ťažiť uhlie Región sa začal postupne meniť a s z týchto škôl budú praxovať priamo je zapojenie železničnej aj diaľkovej
a prepraviť ho na povrch prichádzali novou dobou prichádzajú aj noví in- v Brose a po škole sa tu budú môcť aj dopravy.
deň čo deň stovky chlapov. Dnes baňa vestori, nové technológie a možnosti. zamestnať. Technické odbory a najmä
živí viac ako 4-tisíc rodín a malo by Za akéhosi nástupcu sa pasuje Brose. tie, ktoré sa venujú strojárenskému a ● ZIMA SA MÔŽE ZAČAŤ
to tak byť minimálne do roku 2030. Nemecká firma, dodávateľ pre auto- automobilovému priemyslu, teda majú Krajskí cestári sú pripravení vyraziť
Nasledujúcich pätnásť rokov však regi- mobilky, obsadila väčšinu prievidz- v týchto časoch navrch. Ak bude tento do terénu. Od novembra až do konca
ón musí hľadať alternatívu. ského priemyselného parku. Okrem trend aktuálny aj o pätnásť rokov, ba- marca sú v službe 24 hodín denne.
Aj samotné Hornonitrianske bane sa samotných výrobných hál tu vzniknú nícky región sa bude môcť označiť za Na starosti majú 3 tisícky kilometrov
snažia využiť už nevyužívané priesto- aj jasle či fitnescentrum. Budúcich za- automobilový. ciest, z toho necelých 500 km nemôžu
ry. Napríklad na poddolovanom území mestnancov si dokonca bude vychová- posypávať chemicky. Ide o cesty pri
pri obci Koš vybudovali skleníky, kde (ver) vodných zdrojoch, prameňoch, mies-
pestujú rajčiny. Už roky sa 300 metrov ta v chránenej či kúpeľnej oblasti.
pod Cigľom venujú pestovaniu hlivy V trenčianskom kraji je aj 53 kilo-
a v Handlovej zas vytvorili rybníky na metrov ciest, ktoré sa neudržiavajú
chov afrických sumčekov. A medzi- vôbec. V zime sa totiž nevyužívajú,
tým, samozrejme, ťažia uhlie. Problém alebo len minimálne a nevedie ta-
je však s pracovnou silou. Kým pred diaľ autobusový spoj. Špeciálnu
rokmi bolo samozrejmé, že v takmer pozornosť cestári venujú diaľničným
každej rodine ste našli aspoň jedného privádzačom, miestam, kde sa tvorí
baníka, dnes musí jeden z najväčších poľadovica, sú neprehľadné, ale aj na
zamestnávateľov siahať aj po zahra- horské priechody.

(ver)

14 aktuálne z kraja

Obchvat Bánoviec už nie je sen – konečne
Stavba rýchlostnej cesty R2
medzi Prievidzou a Trenčínom O splnenom sne však hovoria sa- Chovanec síce verí v dohodu s dia- pri stavbe tohto úseku bol najmä
mala už niekoľko termínov za- motní Bánovčania. Doprava v ich ľničiarmi, Juraj Valent, generálny v geologicko-technických podm-
čiatku aj ukončenia. Na papieri meste bola už viac ako neúnosná. riaditeľ Národnej diaľničnej spo- ienkach, čo sa odrazilo aj na zosuve
jej dali zelenú viacerí ministri „Na obchvat sme čakali celé roky ločnosti, dôvod na ďalšie zmeny mosta pri Dolných Našticiach. Do
dopravy. a teším sa, že časť dopravy sa nevidí. Vie si však predstaviť do- kolaudácie však problém vyriešia.
Spojiť hornú Nitru s krajským mes- dostane z mesta von,“ nadšene budovanie cestnej infraštruktúry Obchvat Bánoviec nad Bebravou
tom a následne diaľnicou sa dote- hovorí o ceste desaťročia prvý v nasledujúcich rokoch. „Prvoradé stál viac ako 88 miliónov eur, čo je
raz nikomu nepodarilo. Motoristi muž Bánoviec Marián Chovanec. by mali byť podobné obchvaty cena bez DPH. Financie naň posky-
však teraz majú aspoň aký-taký Jedným dychom však dodáva, miest. Má ísť o také, ktoré ľudia tol Brusel a štátny rozpočet. Dlhý
dôvod na úsmev. Od 6. októbra že problém mesta a obchvatu najviac potrebujú. A následne tieto je takmer 10 kilometrov, má 13
sa im spomínaná trasa o niekoľko je ešte v značení križovatky pri úseky pospájať,“ pokračoval Va- mostov a keďže ide iba o polprofil
minút skráti, a to vďaka spusteniu Dolných Našticiach. Kamióny od lent a doplnil, že stavby v mestách rýchlostnej cesty, vodiči za cestu
obchvatu Bánoviec nad Bebravou. Topoľčian a Nitry budú podľa sú cenovo aj časovo náročnejšie po obchvate neplatia.
Tento obchvat je síce len polovič- neho stále prechádzať mestom. ako tie v extraviláne. Problém
ným profilom R2 medzi Pravoti-
cami a Ruskovcami, diaľničiari
tu však povolili 100-kilometrovú
rýchlosť. Obchvat Bánoviec pova-
žuje minister dopravy Árpád Érsek
za prvú, no nie poslednú lastovičku
na hornej Nitre. „Tieto krátke úseky
a obchvaty pomôžu. Nehovorím, že
tu sme s tým skončili, pretože je to
cesta, ktorá vedie až k štátnej hrani-
ci, takže nám to nie je ľahostajné,“
povedal minister s tým, že prioritne
treba pracovať na projektových
dokumentáciách ďalších úsekov.
Najbližšie k budovaniu majú podľa
predsedu TSK Jaroslava Bašku dve
časti R2 – od diaľnice D1 po Mní-
chovu Lehotu a Mníchova Lehota
– Ruskovce. „My, samozrejme,
budeme veľmi tlačiť na Národnú
diaľničnú spoločnosť (NDS), aby
pokračovala v budovaní ďalších
úsekov, pretože je nevyhnutné,
aby sme prepojili západ a východ
Trenčianskeho kraja,“ pokračoval
župan a dodal, že prepojenie Pova-
žia a hornej Nitry je stále slabé.

Cyklistické chodníky zažívajú Z Partizánskeho práve hrádza je už teraz prirodze-
doslova boom. Do projektov sa nou dopravnou alternatívou pre
pustil kraj a na hlavnú cyklo- do Handlovej na bicykli cyklistov aj korčuliarov. To, že by
tepnu sa chcú napojiť aj mestá štúdie realizovateľnosti. „Niektoré níka, už absolvovali aj ich kole- sa jej vzhľad mal prispôsobiť po-
a obce. Cyklotrasa by mala úseky sú už teraz využiteľné a ľu- govia z prievidzského okresu. Na trebám cyklistov, považuje za ne-
prepojiť aj Handlovú s Parti- dia ich aj využívajú. Iné zasa budú chrbticu „župnej cyklostrasy“ by sa vyhnutné. Samospráva je dokonca
zánskym. Pri dobrej konštelácii dosť komplikované, problematické však radi napojili aj priľahlé obce rozhodnutá do projektu vstúpiť, aj
hviezd, rokovaní a dostatku z hľadiska možného premostenia ako Lehota či Kamenec pod Vtáč- keby krajský projekt v Bruseli ne-
financií by sa mohli cyklisti do- rieky Nitra alebo vedenia popri nikom alebo Veľké Uherce. Tie uspel. Cyklotrasu od sídliska Šípok
stať dokonca až do Nitry. hlavnej ceste,“ povedal počas stret- vidia potenciál cyklotrasy najmä až po priemyselný park, prípadne
Doterajší zámer spojiť hornonit- nutia so starostami v Partizánskom z turistického hľadiska. Samotné k Brodzanom, by financovalo Par-
rianske mestá by mohli zaplatiť aj Richard Takáč, podpredseda TSK. Partizánske by chcelo pre projekt tizánske aj z vlastných prostried-
eurá z Bruselu. Pôjde totiž o zelený Podobné stretnutie, kde starostovia využiť súčasnú hrádzu rieky Nitry. kov. Jediným problémom ostávajú
projekt, vďaka ktorému by ľudia navrhovali možnú trasu cyklochod- Primátor Jozef Božik zdôraznil, že pozemky pod hrádzou, ktoré by si
chodili do práce nie v autách, ale na mesto muselo dlhodobo prenajať.
bicykli. Takmer 50-kilometrová cy-
klotrasa sa už rieši prostredníctvom Stranu pripravil Radovan Stoklasa

pozvánky 15

Kam v našom kraji?
november - december 2016
29.10.2016 – 29.1.2017
16.10. – 13.11.2016 Web: www.myjava.sk Výstava LEGO foto: www.wikipedia.org
– farebný svet v kocke
Trenčianska hudobná jeseň 2016 9.11.2016
Miesto konania: Trenčín Miesto konania: kasárne, Trenčiansky hrad
Organizátor: mesto Trenčín Svetlušky a Krajina nádeje Organizátor: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Web: www.visittrencin.sk Miesto konania: kino Mier v Považskej Bystrici Web: www.muzeumtn.sk
Organizátor: Považské osvetové stredisko v Považ- Anotácia: Výstava historických pamiatok
28.10.2016 – 4.12.2016 skej Bystrici zostavených z Lega
Web: www.pospb.sk Trenčianska hradná kasáreň poteší v najbliž-
Výstava tvorby Juraja Oravca Anotácia: Súťaž v tvorivosti „Svetlušky“ a výtvarná ších mesiacoch fanúšikov legendárnej detskej
Miesto konania: Galéria Miloša Alexandra Bazov- súťaž „Krajina nádeje“ pre žiakov špeciálnych stavebnice. Až do konca januára bude na jej
ského v Trenčíne základných škôl. druhom poschodí umiestnená výstava Lego –
Organizátor: Galéria Miloša Alexandra Bazovského farebný svet v kocke. Hoci je určená v prvom
v Trenčíne 9.11. – 9.12.2016 rade pre deti, ocenia ju aj rodičia, ktorí si môžu
Web: www.gmab.sk zaspomínať na svoje detstvo. „Výstava bude
Anotácia: Výstava širokospektrálnej tvorby Juraja MIMI 51 sčasti dokumentovať historický vývoj lega,
Oravca zahrňujúca kresbu, grafiku, realizáciu Miesto konania: Galéria Regionart pri RKC a to od tridsiatych rokov, kedy stavebnica
v architektúre a veľkorozmerné maľby. v Prievidzi ešte nebola z plastových malých kociek, ale
Organizátor: RKC v Prievidzi z dreva,“ uviedol hradný kastelán Peter Pastier.
5.11.2016 – 6.11.2016 Web: www.rkcpd.sk Najväčším ťahákom bude podla neho model
Anotácia: Výstava obrazov z tvorby Emílie Trenčianskeho hradu s rozmermi 3 x 2,5 metra.
Prievidzské zborové dielne Jakubisovej pri príležitosti životného jubilea Jeho autor ho staval približne päť mesiacov.
Miesto konania: Regionálne kultúrne centrum „Lákadlom budú aj pohyblivé časti, vláčiky,
(RKC) v Prievidzi 10.11.2016 mestečká a dedinky, samostatné postavičky,
Organizátor: RKC v Prievidzi autá a mnohé ďalšie exponáty,“ dodal. Pre deti
Web: www.rkcpd.sk Cestovateľský festival Cestou necestou budú pripravené dva hracie boxy v detskom
Miesto konania: mestské kultúrne stredisko, Bánov- kútiku, ale aj tri samostatné súťaže, vďaka
6.11.2016 ce nad Bebravou ktorým môžu vyhrať stavebnicu. Výstava bude
Organizátor: OZ Cestou necestou sprístupnená počas bežných otváracích hodín
The Beatles Revival Band Web: www.cestounecestou.sk hradu, teda od 9:00 do 15:30.
Miesto konania: mestské kultúrne stredisko, Bánov-
ce nad Bebravou 10.11.2016 10. – 12.11.2016
Organizátor: mestské kultúrne stredisko, Bánovce
nad Bebravou Koncert FZ Melody a hostia HoryZonty
Web: www.banovce.sk Miesto konania: kino Mier, Považská Bystrica Miesto konania: kino Hviezda, Trenčín
Organizátor: FZ Melody Organizátor: Marka Dutková
7.11.2016 Web: www.pxcentrumpb.sk Web: www.horyzonty.sk
Anotácia: Festival horských filmov zachytávajúcich
Medzinárodný festival outdoorových filmov 2016 výnimočné ľudské výkony, radosť z aktívneho po-
Miesto konania: KD – kino Primáš, Myjava hybu, krásy prírody a životy ľudí v rôznych kútoch
Organizátor: mesto Myjava sveta.

13.11.2016 11.11.2016

Vráťme harmonike život Folklórno-tanečný večer – 4. ročník
Miesto konania: hotel Lipa, Stará Turá
Miesto konania: kultúrny dom, Dolná Mariková Organizátor: hotel Lipa, Stará Turá
Organizátor: obec Dolná Mariková Web: www.hotellipa.eu
Web: www.dolnamarikova.sk
V Dolnej Marikovej sa už po štvrtýkrát pokúsia
vrátiť harmonike život. Podujatie, ktoré tu chys-
tajú 13. novembra, je spoločnou akciu obecného
úradu a Klubu slovenských turistov. Starosta
Peter Šujak hovorí, že jesenný čas síce nie je
pre takéto podujatie typický, ale chceli využiť
práve pokojnejšie ročné obdobie. „V lete je tých
podujatí veľa, či už kultúrnych, folklórnych alebo športových. Jeseň sa nám zdala pomerne prázdna,
a preto sme volili práve novembrový termín,“ povedal. V tamojšom kultúrnom dome vystúpi takmer
50 účinkujúcich najmä zo severného Slovenska. Zastúpenie tak budú mať harmonikári z Kysúc, Oravy
aj Považia. „Záujem o toto podujatie je veľký, účinkujúcich sme museli až odmietať, pretože sme ob-
medzení aj časom, aj priestorom,“ doplnil starosta. Podujatie sa začne o 13:00 a potrvá až do neskorých
večerných hodín.

16 pozvánky

11. – 12.11.2016 26.11.2016 Organizátor: mestské kultúrne stredisko, Nové
Dedinské páračky Mesto nad Váhom
Novácky jarmok Web: www.msks.sk

Miesto konania: Námestie SNP, Rastislavova, Ber- 25.11.2016
nolákova, Nováky
Katarínsky zuškársky lampášik
Organizátor: mesto Nováky Miesto konania: Dom kultúry, Ilava
Organizátor: ZUŠ Ilava, mesto Ilava
Web: www.jarmok.novaky.sk Web: www.ilava.sk

15.11.2016 Miesto konania: Kultúrno-spoločenská miest- 25. – 26.11.2016
nosť OcÚ Nedožery-Brezany
Gajdlanské hodové trhy Organizátor: MO MS Nedožery-Brezany Handlovské katarínske dni
Miesto konania: Lúka pri kostole sv. Mikuláša, Web: www.nedozery-brezany.sk Miesto konania: Námestie baníkov Handlová
Kľačno V obci Nedožery-Brezany si poslednú sobotu Organizátor: mesto Handlová, DK mesta Handlová
Organizátor: obec Kľačno pred adventom pripomenú klasické dedinské Web: www.handlova.sk
Web: www.klacno.eu páračky. „Keď už boli všetky práce na poli Anotácia: Celomestské podujatie spojené s oceňova-
ukončené, gazdiné z viacerých domov sa ním obyvateľov mesta Handlová a sv. na počesť sv.
18.11.2016 stretávali. Spoločne lúskali fazuľu, vylupovali Kataríny.
kukuricu a tradičné bolo aj páranie peria, aby
Pálenica Borisa Filana mali ich dcéry nachystané veno,“ priblížila 26.11.2016
Miesto konania: Dom kultúry, Dubnica nad Váhom spoluorganizátorka podujatia Monika Šimová.
Organizátor: mesto Dubnica nad Váhom Tento rok pôjde o štvrtý ročník Dedinských Dedinské páračky
Web: www.dubnica.sk páračiek. Chýbať nebude dobrá zásoba peria, Miesto konania: Kultúrno-spoločenská miestnosť
ľudová muzika či tombola. „Vlani sme z pe- OcÚ Nedožery-Brezany
18. – 19.11.2016 ria, ktoré bolo na to vhodné, robili masteničky, Organizátor: MO MS Nedožery-Brezany
lúpali fazuľu aj tĺkli orechy, čo oslovilo najmä Web: www.nedozery-brezany.sk
Hory objektívom mužov. Zakaždým máme pre návštevníkov
Miesto konania: Kultúrny dom Veľké Uherce nachystané aj občerstvenie. Je to tradičná 26.11.2016
Organizátor: Klub slovenských turistov melencová polievka, ktorá sa pripravovala u
Web: www.kstvuherce.weebly.com nás v dedine. Robievame ju klasickú hubovú, Krištáľová váza
Anotácia: Premietanie filmov s turistickou tematikou ako to bolo zvykom aj v minulosti,“ zakončila Miesto konania: Dom kultúry SNP Zemianske
Šimová. Páračky sa v kultúrno-spoločenskej Kostoľany
19.11.2016 miestnosti obecného úradu začnú 26. novem- Organizátor: RKC v Prievidzi, obec Zemianske
bra o 17:00. Kostoľany
Jesenný klubový Open Jazz Fest Web: www.rkcpd.sk
Miesto konania: Blue Note Jazz and Music Club, Miesto konania: Dom kultúry, Ilava Anotácia: Regionálny festival populárnej piesne
Nové Mesto nad Váhom Organizátor: mesto Ilava amatérskych spevákov.
Organizátor: Blue Note Jazz and Music Club Web: www.ilava.sk
Web: www.bluenote.sk 26.11.2016
22.11.2016
19.11.2016 Ondrejovské hody
Lenka Filipová a hostia – koncert Miesto konania: amfiteáter pri OcÚ, Papradno
Deň významnej osobnosti kraja – jazda historic- Miesto konania: mestské kultúrne stredisko, Nové Organizátor: obec Papradno
kou električkou Mesto nad Váhom Web: www.papradno.sk
Miesto konania: TREŽ – Trenčianske Teplice,
Trenčianska Teplá 27.11.2016
Organizátor: Trenčianska elektrická železnica, n. o.
Web: www.trezka.sk Adventný koncert
Miesto konania: kultúrny dom, Beluša
20.11.2016 Organizátor: obec Beluša
Web: www.belusa.sk
Divadlo „Nevyliečiteľní“
28.11.2016
2. – 4.12.2016 foto: www.wikipedia.org
Skaza Titaniku
23. ročník Slovenského festivalu poézie Miesto konania: Dom kultúry, Dubnica nad Váhom
Organizátor: mesto Dubnica nad Váhom
Beniakove Chynorany Web: www.dubnica.sk

Miesto konania: Chynorany 28.11.2016
Organizátor: OZ Beniakove Chynorany a ďalší
Web: www.chynorany.sk Bílé Vánoce Lucie Bílé
Slovenský festival poézie Beniakove Chynorany vstúpi do svojho Miesto konania: Rímskokatolícky kostol Svätej
23. ročníka. Významná celoslovenská súťaž už viac ako dve Rodiny, Sídlisko Juh, Trenčín
desaťročia roky formuje tvár slovenského umeleckého predne- Organizátor: mesto Trenčín
su, objavuje mladé recitátorské talenty a usmerňuje ich rast. Na Web: www.visittrencin.sk
začiatku adventu predvedú svoje umenie mladí recitátori v troch
súťažných kategóriách. „Festival už roky popularizuje tvorbu významného slovenského básnika,
rodáka z Chynorian Valentína Beniaka, duchovnú poéziu a básnickú tvorbu autorov v európskom
kontexte. Umelecký prednes nikdy nebol masovou záležitosťou – či už na strane recitátorov alebo
divákov. Je to však často len o nevedomosti a predsudkoch,“ hovorí riaditeľka Regionálneho kul-
túrneho centra v Prievidzi Ľudmila Húsková. Hosťom podujatia bude známy slovenský pesničkár
Peter Janků.

pozvánky 17

2.12.2016 8. – 11.12.2016 foto:www.24hod.sk

Mikulášska zabíjačka Vianoce v divadle
Miesto konania: Koliba Papradno
Organizátor: Koliba Papradno Miesto konania: KD Myjava
Web: www.penziongrunt.sk Organizátor: Divadelné združenie
Korbáč Myjava, mesto Myjava
3.12.2016 Web: www.vianocevdivadle.sk
Myjavské Vianoce v divadle sú sviat-
Mikulášska električka – jazda historickou kom pre každého, kto miluje dosky,
električkou ktoré znamenajú svet. Od 8. do 11.
Miesto konania: TREŽ – Trenčianske Teplice, decembra sa bude konať v poradí už
Trenčianska Teplá 13. ročník tohto divadelného festi-
Organizátor: Trenčianska elektrická železnica, n. o. valu. Počas štyroch dní uvidia diváci
Web: www.trezka.sk v Kultúrnom dome Samka Dudíka
celkovo osem predstavení v podaní šiestich divadiel zo Slovenska a Českej republiky – medzi
3.12.2016 inými aj hry Višňový sad, Hra vášní či Horí ohník horí. „Súčasťou programu festivalu bude opäť
slávnostný ceremoniál Terasa slávy, v rámci ktorého svoje pamätné tabuľky na terase myjavského
Mikulášsky jarmok kultúrneho domu osobne odhalia herci Emil Horváth a Oldřich Vízner,“ informoval hovorca mesta
Miesto konania: ul. Moyzesova, Námestie slobody, Marek Hrin.
Púchov
Organizátor: mesto Púchov 9.12.2016 – 29.1.2017 16. – 17.12.2016
Web: www.puchov.sk
Výstava tvorby Evy Mišákovej Ábelovej Bojnický Kračún
6.12.2016 Miesto konania: Galéria Miloša Alexandra Bazov- Miesto konania: Hurbanovo námestie, Bojnice
ského v Trenčíne Organizátor: OZ Naše Bojnice
Mikuláš v Zoo Bojnice Organizátor: Galéria Miloša Alexandra Bazovského Web: www.bojnice.sk
Miesto konania: Zoo Bojnice v Trenčíne
Organizátor: Zoologická záhrada Bojnice Web: www.gmab.sk 21.12.2016
Web: www.zoobojnice.sk Anotácia: Maliarska tvorba a kresby Evy Mišákovej
Ábelovej. Vianočný koncert
5. – 23.12.2016 Miesto konania: rímskokatolícky kostol, Púchov
10. a 17.12.2016 Organizátor: ZUŠ Púchov
Vianočný remeselný jarmok Web: www.zuspuchov.sk
Miesto konania: Mierové námestie, Trenčín Stridžie dni
Organizátor: mesto Trenčín Miesto konania: Trenčiansky hrad 31.12.2016
Web: www.visittrencin.sk Organizátor: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Anotácia: Vianočné tradície a zvyky doplnené množ- Web: www.muzeumtn.sk Silvestrovská veselica pre celé rodiny
stvom koncertov, výstav, divadelných a folklórnych Anotácia: Tematická nočná prehliadka hradu Miesto konania: Dom kultúry, Ilava
predstavení a vianočných trhov. Organizátor: mesto Ilava
12. – 17.12.2016 Web: www.ilava.sk
6.12.2016 – 8.1.2017
Bánovské vianočné trhy 31.12.2016
Vianoce na hrade a v múzeu Miesto konania: Bánovce nad Bebravou
Miesto konania: Trenčianske múzeum v Trenčíne, Organizátor: mestské kultúrne stredisko, Bánovce Uvítanie nového roka 2017 spojené s ohňostro-
Trenčiansky hrad, Župný dom nad Bebravou jom
Organizátor: Trenčianske múzeum v Trenčíne Web: www.kulturabn.sk Miesto konania: amfiteáter pri OcÚ, Papradno
Web: www.muzeumtn.sk Organizátor: obec Papradno
Web: www.papradno.sk
6.12.2016 – 8.1.2017
31.12.2016
Svätý Mikuláš a Vianoce na zámku
Miesto konania: Bojnický zámok Silvestrovský výšľap na Červenokamenské sedlo
Organizátor: SNM – Múzeum Bojnice
Web: www.bojnicecastle.sk Miesto konania: obec Červený Kameň
Anotácia: Stretnutie detských návštevníkov Organizátor: obec Červený Kameň
s Mikulášom spojené s odovzdávaním mikulášskych Web: www.cervenykamen.sk
balíčkov. Návštevníci v zámockých komnatách Posledné hodiny tohto roka môžete strá-
objavia nádherne vyzdobené vianočné stromčeky, viť aj v prírode. V obci Červený Kameň orga-
ukážky stolovania i tradičné vianočné zvyky. nizujú už piaty ročník výstupu na tamojšie sedlo. Podľa
starostu obce Jozefa Bartoša ide o nenáročnú, približne
8. – 12.12.2016 3-kilometrovú túru, ktorú bez problémov zvládnu všetky
vekové kategórie. „Takú skalu s jaskynkou, kde je socha
Vianoce v divadle Panny Márie, nemá nikto v okolí. Skala je červenkastej farby, a keď napadá sneh, veľmi pekne to
Miesto konania: KD Myjava ukáže,“ povedal. Výstup na Červenokamenské sedlo sa začne o 10:00, návrat je naplánovaný zhru-
Organizátor: Divadelné združenie Korbáč Myjava, ba na 14:00. „Ľudia vyjdú na čerstvý vzduch, pozrú si prírodu, oddýchnu si. Samozrejme, dáme si
mesto Myjava nejaké klobásky a porozprávame sa. Pár hodín pred polnocou tak môžu domáci, ale aj všetci tí, čo
Web: www.vianocevdivadle.sk majú radi prírodu a turistiku, stráviť spolu príjemné chvíle,“ zakončil starosta.

18 relax

Krížovka

V krížovke je ukryté príslovie: Keď na Dušičky...

Autor zobrala kríženec skratka jedlo, české cudzo- Pomôcky: doplní po vyklíče- osobné osobné môže mníšske žrď krík
krížovky: tigra infarktu strava mužské krajná iter, syt, do potreb- ní vyrástol zámeno zámeno rúcho, na voze
myokardu (zastar.) vodná APP, sir, nej váhy zo zeme habit
Juraj a levice meno rastlina anatas
Mitošinka (zool.)

vtlačil dva skoky
za sebou

4. časť 5. časť
tajničky tajničky
osobné
značka otcovia zámeno cesta, po
striebra (hypok.) latinsky
1. časť horúčava slabo
tajničky lekársky zamrzol
predpis
živočíšny robíš pniak 2. časť miesto
tuk vzorec lumpuje tromf tajničky upravené
oxidu (hovor.) pri hre na pristá-
titánatého kockovaný v karty vanie lodí
(hovor.)
štvorcový francúzska
nerast tlač. ag.
druh
pšenice

Pomôcky: ploché pán robíš kypri
invar, plavidlo, (z angl.) redším pluhom
prievoz plavidlá
tigon, tur, druh otec
špalda zliatiny (hovor.)

budova, skratka
kde sa leukocytu
premietajú morský
filmy stavovec

tamto štýl hudby trápna
(hovor.) vyhynutý situácia

rožný útvar
statok vojakov

rímske mužské zlosť,
číslo 1005 meno po česky
tu máš citoslovce
výsmechu

3. časť dvojhláska
tajničky

papagáj mala pre- značka
javy zaľú- elektrón-

benej voltu
(pren.)

Najbližšie číslo Otestujte si vedomosti o myjavskom okrese
prinesie
1. S kým sa nemohol stretnúť Samko 4. Myjava je nazývaná aj „Metropola
Dudík počas svojho života? pod slamou“, a to podľa názvu romá-
a) s Milanom Rastislavom Štefánikom nu spisovateľky a tamojšej rodáčky
b) s Ľudovítom Štúrom a) Ľudmily Podjavorinskej
c) s Leošom Janáčkom b) Boženy Slančíkovej – Timravy
2. Myjavský medzinárodný folklórny c) Zuzky Zgurišky
festival sa každoročne koná 5. Tradičný slivkový lekvár sa varil
a) v máji a) zo sliviek, cukru a slivovice
b) v júni b) zo sliviek, cukru a škorice
c) v júli c) len zo sliviek a durandzií

Predstavujeme 3. Prvá Slovenská národná rada zasa-
dala na Myjave v roku
okres Nové mesto nad Váhom a) 1848
b) 1849
c) 1845 SPRÁVNE ODPOVEDE: 1/b, 2/b, 3/a, 4/c, 5/c

foto: picjumbo.com Trenčín región, dvojmesačník, november – december 2016, číslo: 4, ročník I.,
vyšlo: 28.10.2016. Vydáva: Trenčín región, krajská organizácia cestovného ruchu
Vianočný špeciál (KOCR), adresa: Trenčín región – krajská organizácia cestovného ruchu, K dolnej
15. december stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín, IČO: 42377897, poštová adresa: P.O.BOX
71, 911 01 Trenčín. Redakčná rada: Eva Frývaldská, Veronika Rezeková, Angelika Sekelová.
od Mikuláša, cez Luciu, Adama a Evu, Redakcia: Radovan Stoklasa – šéfredaktor a kolektív autorov. Foto: Radovan Stoklasa, archív
deda Mráza, Štefana až po Silvestra redakcie – ak nie je uvedené inak. Kontakty – email: [email protected], web: www.
trencinregion.sk.
Náklad: 106 000 ks, distribúcia v Trenčianskom samosprávnom kraji: obce do 3000 obyvateľov –
do schránok, obce a mestá nad 3000 obyvateľov: OcÚ, MsÚ, elektronická podoba:
www.trencinregion.sk. Zaregistrované na MK SR, EV 5360/16, ISSN 2453-7942. Autorské práva
vyhradené – použitie len so súhlasom vydavateľa.
Redakčná uzávierka čísla IV/I: 24. októbra 2016, najbližšie číslo vyjde 15. decembra 2016.

súťaž/pošta 19

Neskutočné mravenisko v Trebichave! z pošty

Ako vyzerá Trebichava, keď tam ku. Ale ten Deň medu a ovocia poznačila termín do kalendára. S Dostali sa mi akosi náhodou do ruky
žije len 20 ľudí, si viem zatiaľ bol teda neskutočný. Keď som rodinou sme vyrazili a neľutuje- noviny Trenčín región II. Veľmi sa
len predstaviť podľa vášho člán- si o ňom prečítala, hneď som si me. Zimné čaje nám teraz sladí mi zapáčili, ale čo z toho, keď som
zelený med, o ktorom sme dote- ich nenašiel v schránke? Pritom
raz nepočuli. Deťom sme ukázali v nich uvádzate, že distribúcia v
klasickú sušiareň ovocia, zabavili TN kraji: obce do 3000 obyvateľov
sme sa pri dychovke. Krásne teplé – do schránok. A ja som z Mnícho-
počasie, hádam posledné v tomto vej Lehoty. Dúfam, že ďalšie číslo
roku, sme si teda užili pri dobrom si už nájdem v schránke.
jedle aj pití. A najmä v spoločnosti
srdečných, milých ľudí. Netuším, (Kováč, Mníchova Lehota)
ako sa v 20-člennej dedine zrazu
objavilo 1000 ľudí, ale atmosfé- Prelistovala som si dvojmesač-
ru tohto „minijarmoku“ si nieke- ník Trenčín región (september
dy zopakujeme. Keby to nebolo – október 2016). Po prečítaní
v sobotu, určite zoberiem na toto predchádzajúcich článkov som
čarovné miesto aj svojich žiakov sa dostala na stranu 10-11, kde
v škole. Určite im však o tom po- ma zaujal článok „Nanuky z Le-
rozprávam. hoty“ a konkrétne hneď druhá
veta o počte Lehôt v Trenčian-
(Jana, Trenčín) skom kraji. Nemala som doteraz
potrebu ich rátať, ale keď som
Dnes pozýva tak spravila, vyšlo mi číslo 9.
výkonná riaditeľ ka KOCR Trenčín región Tá deviata je naša, Rudnianska.
Rada by som teda doplnila Váš
článok a čitateľom predstavila aj
našu obec, Rudnianska Lehota.

(Monika Javorčeková,
Rudnianska Lehota)

DOBRÝ TIP Zdravím, redakcia,
chcem sa Vás spýtať, kedy sa
Počuli ste už o vodnom hrade v kaštieli slúžia ako učebňa, čitá- učné tabule. V kaštieli zároveň prídete pozrieť do Nimnice. Čí-
v Partizánskom? Hoci ide o reň, nechýba tu ani detský kútik vznikli výstavné priestory, čo tal som reportáž o Vašej kúpeľnej
najstarší kaštieľ na Slovensku, pre najmladších návštevníkov či ocenia organizátori kultúrnych polícii, ktorá bola na tajnej misii
vie o ňom pomerne málo ľudí. počítače s internetom. Aj keď z a spoločenských podujatí a všet- v kúpeľoch v Trenčianskych
Možno preto, že stavba ešte pôvodného nábytku kaštieľa sa ci nadšenci umenia. Komu by Tepliciach a kúpele dostali vy-
donedávna chátrala a pre tu- bohužiaľ nepodarilo nič zachrá- sa toto všetko málilo, zaujme ho svedčenie. Bolo tam uvedené, že
ristov nebola atraktívna. Dnes niť, o histórii hovoria aspoň ná- snáď expozícia historických tehál najbližšie sa chystáte do našich
je všetko inak. Príďte sa o tom od miestneho zberateľa. kúpeľov. Dajte vedieť kedy, aby
osobne presvedčiť Návštevníci Vodného hradu v sme sa na Vás dobre pripravili. Ja
Najstarší kaštieľ na Slovensku jeho okolí očakávajú aj nejakú totiž pracujem v kúpeľoch :-)
nájdete zhodou okolností v naj- vodu – celkom logicky ;-) Po tej
mladšom meste nášho kraja. Ši- však už nie je ani stopy a dnes Juro Zvedavý
monovany, kde Vodný hrad stojí, zostala už len v názve kaštieľa.
sú súčasťou Partizánskeho, kto- Archeológom sa počas rekon- Ďakujem za príjemné čítanie
ré ľudia doteraz poznali najmä štrukcie podarilo nájsť pôvodné u starkej. Kým naši popíjali
vďaka Baťovej architektúre. Uni- koryto rieky Nitry, ktorá bola pri- kávu a debatovali o tom, čo je v
kátny Vodný hrad stojí na múroch rodzenou prekážkou a vodný hrad dedine nové, kto s kým a kto už
ešte z 11. storočia. Dlhé roky bol tak stál na akomsi polostrove. Od- nie je medzi nami, ja som obja-
opustený a z povedomia turis- tiaľ teda pochádzaj jeho „tajupl- vila medzi letákmi tieto noviny.
tov sa doslova vytratil. Vďaka ný“ názov. U nás v Považskej Bystrici som
snahám a iniciatíve miestnej sa- ich v schránke nenašla, tak som
mosprávy sa však ľudia o ňom Eva Frývaldská si ich od starkej vypýtala. Na-
postupne dozvedajú teraz, po re- padlo mi totiž, že niektoré veci
konštrukcii. Aj podľa miestnych by sa mi mohli hodiť do školy,
ide o novoobjavenú pamiatku. keď robíme seminárky. Už teraz
Spolu s kaštieľom zrekonštruova- viem, že pár vecí z novín využi-
li i park, ktorý je po rokoch opäť jem. Možno sa niekam s kamoš-
príjemným miestom na oddych. mi vyberieme. Radi totiž cestuje-
pre seniorov, rodiny s deťmi, ale me a fakt nás lákajú zabudnuté
aj unavených turistov. miesta na mape. Keď raz na to
Novozrekonšturované miestnosti budem mať, určite si kúpim cha-
tu v niektorej z osád. A keď bu-
dem mať rodinu, budeme tam
spoločne tráviť víkendy.

(Marianna, Košeca)

20 rozhovor

dvakrát pred olympiádou – na
sústredení i na predolympijskej re-
gate. Navyše po zisku striebra sme
mali dva dni voľna – takže sochu
Krista, cukrovú homoľu a pláž Co-
pacabana sme zvládli. Viac nie. Páči
sa mi brazílsky temperament, tá ži-
vočíšnosť. No neviem, či by som
dokázal v Brazílii žiť, azda ak by mi
ponúkli nejakú luxusnú vilu :-).“

Striebro z Ria, Vaše dojmy z olympijskej atmo-
zlato z Rudna sféry?
Možno ešte máte v živej pamäti zlato pretečie pomedzi prsty, cítite stvom gratulácií, esemesiek, telefo- „Chalani mi hovorili, že organi-
momenty z dvadsiateho augusta trošku sklamanie. Toto však nebol nátov. Bolo to fakt vzrušujúce.“ začne zažili aj lepšie olympiády, no
tohto roka. Slovenský štvorka- môj prípad. Bola to moja prvá účasť ja som to nemal s čím porovnávať.
jak v zložení Denis Myšák, Erik na olympiáde, v dvadsiatich rokoch Spomínate si, od koho prišla prvá Olympiáda nie sú len také obyčajné
Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka a hneď strieborná. Čo viac si môžem gratulácia? preteky či európsky šampionát. Je
vybojoval v napínavom finále priať? Ten kov má pre mňa aj cenu „K telefónu v šatni som sa dostal to honor, športový aj spoločenský,
na Lagoa Stadium v brazílskom zlata.“ zhruba hodinu po pretekoch a me- a tak som to vnímal aj ja. Rio som si
Riu olympijské striebro – pre dailovom ceremoniáli. Myslím, že užíval. Predtým som olympiádu sle-
slovenskú rýchlostnú kanoistiku Po úspechu na Lagoa Stadium bola od priateľky Nikolky, potom doval len v telke, najmä Londýn, a
celkovo štvrtý kov v ére samostat- ste sa stali stredobodom médií. Je od rodiny, z Nitrianskeho Pravna, sníval som sen – byť raz na olympi-
nosti. Na tisícmetrovej trati vtedy otázka, ktorú by ste od siedmej z Novák, od trénerov. Už si to ani áde. Ten sa mi splnil dvojnásobne.“
dominoval nemecký štvorkajak veľmoci čakali a ešte nedostali? nepamätám, bol to taký malý ošiaľ.“
a naši chlapci sa dvesto metrov „Asi nie... Bolo to celé náročné, hek- Z Ria ste priviezli na Slovensko
pred cieľom opäť dostali pred tické a na radostnej vlne. Preberali Váš prvý kontakt s rýchlostnou olympijské striebro, v Nitrian-
Čechov na druhú pozíciu. Strie- sme, a to nielen s novinármi, každý kanoistikou? skom Rudne k nemu pribudlo
bro napokon ustáli a radosť bola meter trate, čo sme mohli, nemohli „Mal som osem rokov, keď ma do zlato...
ohromná. Toľko fakty. ešte spraviť. Miešalo sa to s množ- lodenice v Novákoch priviedla star- „Doma mi pripravili krásne priví-
ká, mala tam známych. Voda bola tanie, pred obecný úrad prišlo veľa
Zo striebornej zostavy je najmladší, moja kamarátka od malička, veľa ľudí, za čo im ďakujem. Súčasťou
ale na štart nastupoval vari s naj- času sme trávili pri vodnej nádrži tejto slávy boli dokonca imitované
väčšou zodpovednosťou. Pred pre- u nás v Nitrianskom Rudne. A poz- preteky vo vaničkách na plachte
tekmi tvrdil, že ako „háčik“, teda dávala sa mi aj kanoistika ako šport. s vodou. Vo finále som mal len jedi-
prvý v lodi, musí práve on zvoliť Prišiel zlom – päť tréningov do ného súpera – „Nemcov“ – a podľa
správne tempo na ceste k úspechu. týždňa a takmer denné dochádzanie domácej jurry som vyhral a získal
DENIS MYŠÁK, rodák z Nitrian- do Novák, škola... Každý špás však zlato. Bola to skvelá zábava.“
skeho Rudna, odchovanec KRK niečo stojí. Rád by som sa preto po-
Nováky, aktuálne člen ŠKP Bratisla- ďakoval môjmu prvému trénerovi Je niečo špeciálne, na čo ste sa
va, strieborný v K2 na 500 m z ME Rastislavovi Rusovi i tým ďalším domov najviac tešili?
juniorov a MS do 23 rokov, zvládol v juniorskej kategórii – Ľubovi Ha- „Na mojich najbližších, rodinu, ka-
túto úlohu znamenite. Olympijský garovi a Dušanovi Cachovanovi – a marátov. Na dobré jedlo od mamy
krst premenil v olympijské striebro, celému nováckemu klubu.“ či napečené dobroty od starkej.
ktoré má preňho cenu zlata. A hlavne na posteľ, oddych, lebo rád
„Je jasné, že do každých pretekov Videli ste v Riu aj niečo iné ako leňoším.“
idete s túžbou vyhrať, vydať zo seba športoviská?
maximum. A keď vám to pomyselné „Ale áno, v Riu sme totiž boli ešte Ak k vám zavíta návšteva zo za-
hraničia, čo v Trenčianskom kraji
jej ukážete?
„Už ako deti sme si obľúbili boj-
nickú zoo a zámok, často sme tam
chodievali. Horná Nitra má svoje
čaro, prechádzky do prírody, lesy,
vodné nádrže u nás na Rudne alebo
v Novákoch. Určite by som návšte-
vu zaviedol na Považie, kde je asi
najväčšia koncentrácia hradov na
svete – Čachtice, Beckov, Tematín,
Vršatec, Trenčín, Lednica, Považský
hrad...“

Stranu pripravil Martin Pavlík,
foto Ján Súkup