ŠKOLSKÝ ROK 2024/2025 Spojená škola Malinovo ČÍSLO 1 Malin vinky ČLÁNKY NA ROZLIČNÉ TÉMY HUMOR A TAJNIČKY V TOMTO ČÍSLE NÁJDETE
Milí čitatelia, Vítame vás v prvom vydaní nášho školského časopisu! Sme radi, že ste si našli čas na prečítanie našich článkov, ktoré sme pre vás pripravili s veľkým nadšením a odhodlaním. V tomto čísle sa zameriame na rôzne témy, ktoré sú pre nás všetkých zaujímavé. Nájdete tu rozhovory s našimi učiteľmi, články od športu až po umenie. Nezabudli sme ani na aktuálne novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré nás všetkých fascinujú. Okrem toho sme pre vás pripravili aj zábavné rubriky, kde si môžete oddýchnuť a zabaviť sa pri riešení hádaniek, krížoviek a iných zaujímavých úloh. Veríme, že si každý z vás nájde niečo, čo ho zaujme a poteší. Ďakujeme vám za vašu podporu a tešíme sa na vaše ohlasy a nápady, ktoré nám pomôžu náš časopis neustále zlepšovať. Prajeme vám príjemné čítanie a veľa úspechov v novom roku! S pozdravom, Redakčný tím školského časopis 02 NA ÚVOD... Text vášho odseku Reprezentácia ZŠ Malinovo Hráči: Tobias Berežňák, Hugo Ruman, František Moric, Adela Šlesárová(najlepší strelec turnaja), Oliver Csölle, Michal Jonáš, Michal Paulický, Šimon Klčo
Text vášho odseku Jeseň Húka sova, prší dážď, nikto nie je krajší z nás. Ďateľ ďobe do stromu, ježko beží do domu. (Klára Staneková, Samuel Pekník 2. B) Jeseň nôti krásne, každý nad tým žasne. Je to veľká sláva, každý jej dnes máva. Sme my veľmi radi, každý deň nám radí. (Dominika Repašská, Tamara Grečová 2. B) JESENNÉ BÁSNE 2.B 04 Letí, jeseň, letí, pozerajte deti. Listy pekne padajú, farby stromom dávajú. Deti šarkanov púšťajú, vtáci na oblohe krídlami mávajú. (Paulína Hegyiová, Andrea Juhosová 2. B) Vtáčiky sú farebné, zladené do farieb jesene. Na oblohe sú mraky, lietajú dve straky. Jeseň má pestré farby, deti robia maľby. S lístím sa hrajú, vtáčiky spievajú. (Lara Yoruk, Olívia Sladká) Jeseň tá je krásna, farbí listy zasa. Jemný vietor pofukuje, šarkan na oblohe poletuje. Vtáci nôtia pieseň, je tu zasa jeseň. (Lenka Mačorová, Samuel Ort 2. B) Sova sedí na konári, ježkovi sa v nore darí. Ďateľ ďobe do stromu, ježko kráča do domu. (Nina Poórová, Patrik Hegyi 2. B) Šarkan letí, pozerajte deti. Listy padajú, vtáky lietajú.
Text vášho odseku Na konci septembra sa žiaci štvrtého ročníka našej základnej školy vybrali na nezabudnuteľnú školu v prírode do malebných Krahúľ. V kráľovstve Tramptária zažili skutočné dobrodružstvo. Po príchode ich privítali veselí animátori a večer ich navštívili kráľ s kráľovnou, ktorí ich zasvätili do tajomstiev kráľovských remesiel a naučili ich zbierať „tramptáre“ – kráľovskú menu. Žiaci sa zapojili do animačných programov a súťaží, kde ukázali svoje kreatívne schopnosti a tímového ducha. Pani učiteľky sa na chvíľu premenili na grófky, čím umocnili atmosféru zábavy a učenia. Deti sa nielen zabávali, ale aj získali nové vedomosti o histórii a kultúre regiónu. Na konci týždňa vytvorili projektovú knihu „Tramptária“, ktorá zachytila ich zážitky a dobrodružstvá. Táto kniha sa stane cennou spomienkou na čas strávený v kráľovstve plnom fantázie a radosti. Škola v prírode v Krahuliach bola pre všetkých nezabudnuteľným zážitkom, ktorý spojil zábavu, vzdelávanie a priateľstvo. Zažili sme... ŠKOLSKÉ UDALOSTI OČAMI ŽIAKOV 1. STUPŇA 04
Text vášho odseku ŠKOLSKÉ UDALOSTI OČAMI ŽIAKOV... 04 Vaneska Gyuszi, 4.C
Text vášho odseku ŠKOLSKÉ UDALOSTI OČAMI ŽIAKOV... 04 V pondelok - v modrý deň sme si urobili radosť výrobou veľkých Mikulášov a v stredu - v zelený deň sme s veľkou radosťou otvorili našu triednu knižnicu z projektu "Naša trieda číta".
Text vášho odseku Text vášho odseku 1.Ako sa vám páči na tejto škole? Na tejto škole sa mi páči, je tu príjemná atmosféra, skvelí kolegovia a hlavne jedineční žiaci. Mám rada tú energiu, ktorú do triedy prinášajú, sú šikovní, milí, občas trochu hluční, ale to je normálne. Bez nich by tu bolo neskutočne ticho a možno aj nuda J. 2.Prečo ste sa rozhodli stať učiteľom? Moje predpoklady stať sa učiteľkou objavila moja mama. V podstate do istej miery pochádzam z učiteľského prostredia. Už v mojom detstve sa mi páčilo predstierať, že opravujem písomky, rozdávam známky, vždy som túžila niekomu niečo vysvetľovať – aj keď to boli len moje plyšové hračky, ktoré si nikdy nerobili úlohy. Učenie je skvelá práca, lebo môžem každý deň niekoho naučiť nové poznatky, vedomosti a pomáham deťom objavovať ich talenty a silné stránky. Učenie ma napĺňa a robí môj život zmysluplnejším. 3. Čím ste chceli byť ako dieťa? Mala som jasný plán: učiteľka a speváčka! Aj keď, priznávam, že bolo obdobie, kedy som chcela viac spievať, no nikdy som sa nevzdala učenia. Vyučujem deti na prvom stupni a popritom sa venujem hudbe, čo ma nesmierne baví. Som veľmi vďačná, že sa mi tieto sny splnili a môžem ich spájať. S deťmi v škole spievame aj moje piesne napr.: Jesenná a Vianočný flám (skupina Vaola). A keďže sa mipodarilo naplniť môj sen, dúfam, že sa aj našim žiakom sa raz splnia tie ich... 4.Čo najradšej robíte vo svojom voľnom čase? Vo voľnom čase sa venujem hudbe. Mám za sebou všetko od speváckych zborov až po speed metalovú kapelu Runner, s ktorou sme práve vydali album RUNNER 33. Hudba ma vždy bavila a možno sa čudujete, že učiteľka môže mať rada aj tvrdší rock. (Ale nie, v škole metalové pesničky spievať nebudeme – zatiaľ! J) Aktívne sa zaujímam o hudobnú tvorbu mojej dcéry Aniky (Anika Iris). Rada jej pomáham s dramaturgiou jej koncertov a často sa zúčastňujem jej vystúpení. Okrem hudby mám rada prechádzky, cestovanie alebo relax s dobrou knihou. 5.Chceli by ste niečo odkázať žiakom? Chcela a veľmi rada. Žiaci naši, ak sa snažíte, môžete dosiahnuť hocičo. Ale zároveň je v poriadku aj to, ak niečo nejde hneď na prvý pokus. Takže skúšajte, skúšajte a nevzdávajte sa. A hlavne si nezabudnite užívať život a občas sa aj zasmiať. Majte odvahu snívať veľké sny, snažte sa ich napĺňať, nech sú akokoľvek odvážne. Rozvíjajte svoje záujmy, pretože každý z vás má talent či už v učení, umení, športe alebo v niečom inom. Najdôležitejšie je, aby ste neustále na sebe pracovali a smelo ukázali svetu, čo vo vás je. Nezabúdajte si zároveň vážiť svojich rodičov, príbuzných, učiteľov a všetkých ľudí, ktorým na vás záleží.
Text vášho odseku Triedne básne 04 My sme trieda 3 C A mame vela prace Na Vianoce vela vyrabame A darceky pre rodicov chystame Aby oni radost mali A vela sa usmievali Tesime sa na Vianoce, aby bola pohoda A ani pri stromceku nestala sa nehoda Ved Vianoce milujeme A darceky velmi chceme Na Vianoce pod stromcekom chceme ich mat vela To by nasa cela trieda velmi chcela Aby sa tak stalo Mame casu malo Vianoce su predo dvermi Tesime sa na ne velmi Emma Viktória Veselovská, Ivka Poliakova, 3. C Text vášho odseku Naša trieda veľká sranda, 8B je veľká Banda. 7:30 v škole byť musíme, každú ťažkú úlohu vždy vyriešime. Každý má rád každého, mame radi triedneho. Matika je ťažká dosť, jednotka je veľká radosť. Chémia je ťažká veda, päťka je len veľká beda. My sme žiaci z 5.A! Naša trieda, to je jedna veľká banda, s našou triedou je vždy riadna sranda. Je tu veľká zábava, to je naša piata A. Každého učiteľa, čo vstúpi do dverí, ovalí hneď taký rev, že sám neverí. Počuť ten krik v každom kúte sveta, veru, veru, piatej A nevyhneš sa! Učíme sa ale každý deň poriadne, aj keď, priznávame, všeličo nám napadne. Občas síce trochu hneváme, no učiteľov dobre počúvame. Chceme sa spolu vzdelávať, písať, čítať, rysovať. Máme aj kopu nápadov na vytváranie všelijakých výtvorov. A aj keď sa skoro stále zabávame, vždy sa zároveň niečo nové naučíme. Máme super učiteľku, všetci ju milujú, občas aj zakričí, ale nám to nevadí. Máme ju radi ako kúsok čokolády. Ľúbime ju ako kvet, lebo je je sladká ako med. Otvára nám nové brány, sme s ňou trieda poriadna, nikto sa s nami neháda. Sme s ňou trieda spokojná, nálada je výborná. My sme naša múdra 5.A, tešíme sa z toho ty aj ja My sme trieda 6.A. 6.A. Viktor ťaháky v škole má Infoška je u nás top Ako aj tento biely strop Blackjack pocker my hráme 21. získame Bebe nás opustila Prečo som to dopustila Sarah celej triede hovorí Učiteľ nám to predsa dovolí Viktor steny láme Preto Miša máme Jednotky nedostávame Vyrušovať neprestávame Na hudobnej spievame Všetci sa ulievame Trieda ktorá hrá tie hry Matej zjedol kriedy tri
Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI... Presne pred 220 rokmi sa krásnom kaštieli v uhorskej dedine Eberhard narodilo dievčatko Leopoldína. Jej otec, gróf Juraj, a mama Anna milovali nádherný anglický park okolo kaštieľa. Leuške tam však zakázali chodiť po zotmení. Všetci sa báli hrozného ducha starého kočiša, ktorý sa v noci túlal parkom a strašil ľudí. Zvedavá a trošku neposlušná Leuška sa jedného večera rozhodla porušiť zákaz. Cez oblok svojej komnaty preliezla do parku. Len čo urobila pár krokov, obklopila ju tma a hustá hmla. Snažila sa zakričať, ale zo strachu úplne zdrevenela. Náhle sa pred ňou obajvila obrovská postava, ktorá sa vznášala nad zemou. Jej bledá tvár a prázdne oči pôsobili desivo. Pochopila, že duch kočiša je skutočný! „Zmizni odtiaľto!“ zareval. Odvážna Leuška sa však nezľakla. „Prečo ma strašíš?“ spýtala sa ho, hoci jej srdce búšilo opreteky. Duch kričal, hrmel, ale ona cítila za tým hnevom smútok. Rozhodla sa mu pomôcť. „Ako si zomrel?“ spýtala sa pokojne Leuška. Prekvapený duch pochopil, že dievčatko len tak nevystraší. A povedal jej smutný príbeh. Leuška a duch z Eberhardu Pred 100 rokmi odchádzal večer z kaštieľa, kde pracoval ako kočiš. V tme sa prepadol do diery v zemi a ocitol sa v nekonečných podzemných chodbách. Boli to chýrne tajné katakomby pod kaštieľom. Nikdy sa mu nepodarilo nájsť z nich cestu von. Zomrel tam a odvtedy straší všetkých, ktorí sa prechádzajú v parku po zotmení. „Nájdeme tú dieru a zakopeme ju!“ navrhla Leuška. A tak sa stalo. Pozbierala kamene a drevo. Kočiš jej ukázal dieru a ona ju tak dobre zakryla, že po nej neostala ani stopa. V momente, keď na ňu položila poslednú vetvu, sa tma okolo nej rozplynula a už len z diaľky počula kočišovo „Ďakujem!“ Od toho dňa sa už Eberhardčania nebáli prechádzať po parku po zotmení. Nelly Karawan Soliman (5.A)
Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI... V jeden neobyčajný večer, presnejšie halloweensky večer, som sa chystal na dlho očakávanú halloweensku párty. Už som čakal len na známeho strachopuda Lukáša. Najviac sa bál pavúkov. Nikto nevedel prečo. Ani sám Lukáš. „Lukáš, už si konečne tu!“ zakričal som, keď som zbadal zadychčaného Lukáša v kostýme kostlivca. „Ja som si myslel, že neprídeš, celý týždeň si bol vraj chorý,“ povedal som mu. Zachrípnutým hlasom mi odpovedal: „To možno hej, ale Halloween si ujsť nenechám!“ Tak sme spolu vykročili na vyzdobenú a osvetlenú cestu. Všade bolo rušno. Natrafili sme na pár ľudí v kostýmoch, ktorí sa nás snažili vydesiť, hlavne Lukáša, známeho strachopuda. Začali po ňom hádzať gumené pavúky a hady. Veľmi sa im to nedarilo, tak po chvíli odišli. Lukáš bol po celý čas nejako ticho. Vtom som zazrel stánok s cukríkmi. Rýchlo som tam utekal a zakričal na Lukáša, či nechce. Jasné, že chcel, hneď sa rozbehol za mnou. Kúpil som si veľké vrecúško kyslých cukríkov, Lukáš mal v hrsti rovnaké. Obzreli sme si ešte slávne nezdolateľné bludisko, ktoré sme však prešli asi za päť minút. A kedže už bolo neskoro, išli sme domov. Halloween O týždeň Lukáš prišiel zasa do školy. Vyzeral ešte veľmi choro. Hneď som ho ponúkal kyslými cukríkmi. „Ďakujem ti,“ odvetil, „škoda, že som tú párty nestihol!“ „Ale, veď sme tam boli spolu!“ začudoval som sa. „Nie, celé jesenné prázdniny som bol doma,“ povedal Lukáš nedôverčivo. Celé mi to akosi nesedelo. Vtom som si spomenul, že mám predsa fotku. Vzal som do ruky mobil a... Zrazu som bol na tej fotografii iba ja. Možem odprisahať, že ešte včera bol na nej aj Lukáš! Čo sa stalo? Natália Kapustová (8.B) Halloweenske strašidlá Halloween sa začína. V domoch sú strašidlá. Kto sa ich nebojí, nech sa tiež zapojí. Strašenie je pre niekoho zábava, pre niekoho je to otrava. Strašidlá a duchovia po nociach strašia, ja sa však nebojím, mňa nevystrašia. Tí, čo sa boja, doma nech zostanú, no cukríky nedostan Nicolas Cimmermann (5.A)
Príbeh o nočnej more Ahoj, ja som tvoja nočná mora! Pamätáš sa na ten tvoj šialený sen? A na to, ako si ma hrdinsky porazil? No, tak som tu zasa! A silnejšia, a mohutnejšia, takže to bude boj o prežitie! A dúfam, že tentokrát vyhrám, lebo vždy, keď ťa porazím, stávam sa ešte silnejšou a mohutnejšou! Ideme na to, alebo chceš, aby som počkala, kým znovu zaspíš? Lebo mne je to jedno, ja si tu na teba počkám! Anna Erdössy, 5.A Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI... Halloween Adam Mareš, 6.A Polnočná báseň V jednom tmavom čiernom lese stretávali sa víly. V čase presne o polnoci, keď už všetci ľudia spali, strašné mátohy sa k nim prikrádali. Vystrašené víly sa rozutekali a do tmavého čierneho lesa sa už nikdy nevrátili! Duchovia z cintorína Bola polnoc a nad mestom sa vznášal spln mesiaca, ktorý osvetľoval tiché ulice. Oliver sa potichu zakrádal k starému cintorínu s tekvicou v náručí. Hovorilo sa, že práve počas splnu sa duchovia prebúdzajú a krúžia okolo hrobov. Keď postavil tekvicu na kamenný náhrobok a zapálil v nej sviečku, v okolí sa zdvihol ľadový vietor. Z hmly pred ním vystúpili nejasné postavy duchov, ktoré pomaly krúžili okolo svietiacej tekvice. Oliver cúvol, no zrazu sa všetko okolo zastavilo. Duchovia sa pohli smerom k nemu, ich šepot sa ozýval v nočnom vzduchu. Mesiac žiariaci na oblohe vrhol dlhé tiene, ktoré chlapca obklopili. Tekvica praskla a svetlo v nej zhaslo. Duchovia sa začali približovať... a Oliver zmizol v ich studených objatiach. Odvtedy to už v Malinove nikto neskúšal. Marko Machan, 8.A
Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI... Na Halloween I. Na Halloween, keď sú sviatky, pýtame my čokoládky. Vypýtala som ich šesť, dnes ich budem veru jesť. Máme pekné kostýmy, na nich dobré motívy, po dedine chodíme, sladkosti si prosíme. Halloween je super sviatok na strašenie, všetkým strach naženie. Deti sa už tešia, po sladkosti bežia. Videli tam niečo strašné, halloweensku pohromu, tá sa ich však veľmi zľakla, zahnali ju do hrobu. Poslala som Nelke lístok, vraj aj v lesoch straší niečo. Vtiahlo to už Juraja do veľkého Dunaja! Ježibaby v kostýmoch hádzali naňho kosti z nôh. Ježibaby len hádzali a hádzali, duchovia sa k nim tiež pridali. Kalamita sa šťastne skončila, lebo som na zvonček zazvonila. No vtom zvonec vtiahlo tiež, niekam preč do oblakov, do tých hviezd! Ja som tam poň skočila, ja som ho tam našla. Nelka drží v rukách zvonec, hororu je konečne koniec! Na Halloween II. Na Halloween pred zimou, som so svojou rodinou. Vonku počuť deti šťastné, chcú cukríky, to je jasné! Kostýmy majú krásne, ježibaby, kostry veľké. Vtom nám babka zaklopala, cukríky nám ponúkala. Azda chcela očariť? Videli tie deti niečo strašné, halloweensku pohromu, tá sa ich však veľmi zľakla, zahnali ju až do hrobu. Od Simonky prišiel lístok, vraj aj v lese straší niečo. Vtiahlo to Juraja, vtiahlo ho do Dunaja! Ježibaby v kostýmoch hodili naňho kosti z nôh. Ježibaby len hádzali a hádzali, duchovia sa k nim tiež pridali. Kalamita skončila, bo Simonka zvonila. Zazvonila na zvonec, no ten tiež tiahlo niekam preč, do oblakov, do tých hviezd. Našťastie poň skočila, našťastie ho našla. Hororu je veru koniec, v rukách šťastne držím zvonec! Nela Horváthová (5.A) Simona Levická (5.A)
Tekvicová súťaž (moderná bájka) V halloweenskom mestečku Tekvicovo žil Tekvičák. Raz Tekvičák šiel po ulici a našiel plagát: „Tekvicová súťaž o najlepšiu tekvicu“. Prišiel domov a začal pestovať tekvice. Súťaž chcel vyhrať upír, tak na Tekvičákovu úrodu zostal tekvicožravé netopiere. Keď sa Tekvičák zobudil a zbadal, že jeho tekvice žerú netopiere, vybehol do obchodu po cesnak. Začal ho hádzať po netopieroch a tie odleteli. Spokojne sa mohol pripravovať na súťaž a začať vyrezávať svoje tekvice. Upír prišiel domov a zhrozil sa. Jeho vlastné netopiere mu zožrali všetky tekvice! Išiel sa teda opýtať Tekvičáka, či mu nedaruje aspoň jednu tekvicu. No Tekvičák mu odpovedal: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne!“ Tekvičák súťaž vyhral. Upír skončil posledný, všetci ho vysmiali. Lukáš Roll (6.A) t 05 Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI...
Lokomotívy rady 350 Lokomotívy rady 350 (ES 499.0) sú lokomotívy, ktoré majú maximálnu rýchlosť 160 km/h. Dlhé roky to boli najspoľahlivejšie lokomotívy na Slovensku. Vyrobených bolo 20 kusov. Zostalo ich iba 18, lebo dve sa medzi časom zničili. Premáva ich ale pod národným dopravcom už iba 14. Lebo 4 boli vyradené. Dve s toho boli darované klubom železničnej histórie konkrétne ES 499.001 a 350.018. Lokomotívy budú premávať do roku 2027. Tieto lokomotívy sú moje najobľúbenejšie z elektrických lokomotív . vyfarbi Omalovánka: Jakub Benedikovič 7.B
Microsoft Flight Simulator 2020 GOTY (Game of The Year) Vážení čitatelia/čitateľky, prosím, pripútajte sa, lebo naša cesta letectva sa začína. Začíname rokom 1976 ,keď pilot menom Bruce Artwick mal nápad vytvorenia leteckého simulátora. Prvý letecký simulátor mal len zopár čiar a ukazovateľov, a ťahal ho starý Mac od Applu. Neskôr Microsoft kúpil od Brucea Flight Simulator a v roku 1982 vychádza 1. oficiálne vydanie Microsoft Flight Simulatoru. A najväčší grafický update MSFS (Microsoft Flight Simulator) zažil v novembri 2006, keď vyšiel MSFS X. Bol pridaný 3D kokpit, ktorý bol interaktívny. A potom sa dostávame k dátumu 18.8. 2020, kedy bolo vydané prvé vydanie MSFS 2020, ktoré na konci roka dostalo ocenenie GOTY (Game of The Year). MSFS 2020 vyšiel s 3 verziami: 1. Standard Edition – 25 detailných lietadiel + 38 reálnych letísk (ostatné sú podľa satelitu) – 59,99€ (zahrnuté v GamePasse) 2. Deluxe Edition – 30 detailných lietadiel + 43 reálnych letísk – 89,99€ (20% zľava s GamePassom) 3. Premium Edition – 35 detailných lietadiel + 43 reálnych letísk – 119,99€ (20% zľava s GamePassom) MSFS 2020 je dostupný na XBOX SERIES X alebo S pre zariadenia s operačným softvérom Windows 10 a 11. Ak používate PC, tak do hry si môžete kúpiť doplnky ako letiská a lietadlá. Dokonca si zo svojho stola môžete urobiť vlastný kokpit s doplnkami od spoločnosti ThrustMaster alebo Turtle Beach. A tým sú napríklad páka rýchlosti (throttle quadrant) alebo joystick/yoke. Doplnky ako lietadlá a detailné letiská nájdete na FlightSim.to. ŽIACI ŽIAKOM...
ŽIACI ŽIAKOM... Sára Bucová Volám sa Sára Bucová, mám 13 rokov a už osem rokov sa venujem športovej gymnastike. Zatiaľ ma to veľmi baví. Trénujem v klube XBS - gymnastic 6x do týždňa 3,5 hodiny. Keď sa mi podarí, trénujem aj ráno počas pracovného týždňa. Gymnastike sa venujem od svojich 5-tich rokov, je to môj druhý domov, moja druhá rodina. Aby som zvládla jednotlivé cvičebné tvary, musím absolvovať aj silový tréning. Moje najväčšie úspechy sú napríklad 1.miesto ba Majstrovstvách Slovenska 2022, 2.miesto na Majstrovstvách Slovenska 2024 a 1.miesto družstiev na medzinárodnej súťaži v Slovinsku. Súťažilo viac ako 50 gymnastiek z viac ako 10 krajín. Dostala som sa do finále na kladine na medzinárodnej súťaži na Slovensku. Moje ďalšie úspechy sú 1.,2. a 3. miesto na slovenských pohároch. Ako som už spomínala, gymnastika má totižto 4 súťažné náradia - preskoky, bradlá, kladina a prostné. Ja mám najradšej prostné. Je to veľký štvorec 12x12 metov. Moju zostavu tvoria rôzne gymnastické cviky - saltá, premety, piruety a skoky. Samozrejme aj tanečné pohyby. Gymnastika je psychicky aj fyzicky náročná a preto som rada, že mám možnosť navštevovať rôzne tanečné workshopy a 1x do roka sa zúčastniť denného tanečného tábora s Lúčnicou. Aj moji súrodenci sa venujú gymnastike - moja 6.ročná sestra Adelka sa umiestnila na 1. aj na 2.mieste na Slovenskom pohári. Som na ňu veľmi hrdá.
ŽIACI ŽIAKOM... Rok 2025 v dámskych účesoch bude pokračovať v trendoch, ktoré kombinujú moderné prístupy s návratom k rôznym retro štýlom. Zameria sa na kreativitu, prirodzenosť a individuálny štýl. Tu sú niektoré z kľúčových trendov v dámskych účesoch, ktoré môžeme očakávať v roku 2025: 1. Prírodný vzhľad a textúra Po desaťročiach s dôrazom na perfektné a uhladené účesy prichádza trend, ktorý oslavuje prirodzenosť. Vlasy s ich prirodzenou textúrou, či už sú kučeravé, vlnité alebo rovné, budú na vrchole. Tento trend je o minimalizme – menej je viac. Vlasy budú častejšie sušené na vzduchu alebo upravované len jemne, aby si zachovali svoj prirodzený vzhľad. 2. Bob s moderným twistom Klasický bob zostáva silným trendom aj v roku 2025, ale v modernejšej podobe. Zatiaľ čo tradičné boby boli často rovné a uhladené, teraz bude viac dôraz na vrstvenie a textúru. Bob bude často nosený s prirodzenými vlnami alebo jemnými kučerami, čo mu dodáva uvoľnený a sofistikovaný vzhľad. Niektoré verzie budú mať asymetrické strihy alebo dlhšie predné vlasy, ktoré sa jemne zohýbajú, aby dodali účesu dynamiku. 3. Shaggy účesy Shaggy účesy, ktoré majú vrstvy rôznych dĺžok, sa vracajú do popredia. Tento strih je veľmi všestranný a môže byť nosený s vlnami alebo rovným stylingom. Shaggy účesy pridávajú objem a sú ideálne pre tých, ktorí chcú niečo neformálne, ale štýlové. Tento strih je obzvlášť populárny pre tých, ktorí si chcú zachovať moderný, ale uvoľnený vzhľad. 4. Pixie strihy Pixie strihy sa stále držia na vrchole, ale v roku 2025 budú viac rozmanité a prispôsobené rôznym tvarom tváre a osobnostiam. Zatiaľ čo klasický pixie môže byť veľmi krátky a uhladený, teraz sa častejšie objavujú verzie s textúrou, ktoré dodávajú účesu viac objemu a životnosti. Niektoré pixie strihy budú mať aj asymetrické prvky alebo extra dlhú ofinou, ktorá bude zdôrazňovať oči. 5. Účesy s ofinou Ofina je opäť veľmi populárna a v roku 2025 sa očakáva, že bude mať rôzne podoby. Klasické rovné ofiny sú stále v trende, ale teraz uvidíme aj ofiny s rôznymi dĺžkami a tvarmi. Rozdelené ofiny, ofiny do bokov alebo vrstvené ofiny budú veľmi obľúbené. Tieto účesy pridávajú dynamiku a sú ideálne pre tých, ktorí hľadajú moderný vzhľad s retro nádychom. 6. Kučery a vlny Kučery a vlny nikdy nevyjdú z módy, ale v roku 2025 budú mať ešte väčší priestor. Základom budú prirodzené, objemné kučery, ktoré sa dajú ľahko upravit tak, aby vyzerali uvoľnene, ale stále veľmi sofistikovane. Zvýšený dôraz na textúru a objem bude aj v stylingu s vlnami, či už sú jemné alebo výraznejšie. 2025 Účesy
Harry (Edward) Styles je 28 ročný anglický spevák a skladateľ. Jeho kariéra sa začala v roku 2010, keď sa prihlásil ako sólový spevák do britskej súťaže The X Factor. Po tom, čo bol Harry vyradený zo súťaže, ho porotcovia vrátili späť aj s ďalšími súťažiacimi a tak vytvorili hudobnú skupinu One Direction. Po tom ako vstúpil do kapely One Direction spolu s Louisom Tomlinsonom a Niallom Horanom vydali 5 úspešných albumov. Hral na dvoch celosvetových turné a získal niekoľko ocenení, vrátane piatich Brit Awards a štyroch MTV Video Music Awards. Harry sa taktiež objavil aj v televízii a filme, vrátane programu iCarly a v koncertnom filme One Direction: This is us. Kapela One Direction sa už rozpadla. Následne Billboard ohlásil, že Harry Styles podpísal sólovú nahrávaciu zmluvu s Columbia Records. Jeho albumy: 2016-2018 : Harry Styles a Dunkirk 2019-2021: Fine nLine 2022- Harrys House ŽIACI ŽIAKOM... HUDBA HARRY EDWARD STYLES Imagine Dragons je americká rocková skupina, ktorá si získala srdcia miliónov tínedžerov po celom svete. Skupina vznikla v roku 2008 v Las Vegas a jej členmi sú Dan Reynolds (spev), Wayne Sermon (gitara), Ben McKee (basgitara) a Daniel Platzman (bicie). Imagine Dragons sú známi svojím jedinečným zvukom, ktorý kombinuje prvky rocku, popu a elektronickej hudby. Ich piesne sú často energické a chytľavé, čo ich robí obľúbenými medzi mladými poslucháčmi. Medzi ich najväčšie hity patria skladby ako “Radioactive,” “Demons,” “Believer” a “Thunder.” Skupina získala množstvo ocenení, vrátane Grammy za najlepší rockový výkon. Ich albumy sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach hudobných rebríčkov a ich koncerty sú známe svojou vysokou energiou a interaktívnosťou. Imagine Dragons sú viac než len hudobná skupina; sú inšpiráciou pre mnohých mladých ľudí. Ich texty často obsahujú pozitívne posolstvá o prekonávaní prekážok, sebaprijatí a nádeji. Tínedžeri sa s týmito témami ľahko stotožňujú, čo prispieva k ich popularite. I
08 RÔZNE Hallo! Wie geht s ́ ? ́ Tajnička - Trinken Ako sa to povie po nemecky? 1. Najbežnejší nápoj. 2. Nápoj z ovocia. 3.Nápoj z kravy. 4. Horúci nápoj z lístkov. S U P P E N A P F E L S L E B E R K A R T I C H T O M A T E E I S K R E N U D E L N Slová na nájdenie: SUPPE, APFEL, LEBERKÄSE, ARTISCHOCKE, TOMATE, EIS, NUDELN Tajnička - Wohnen 1.Miestnosť, kde sa pozerá televízia. 3.Miestnosť, kde sa varí. 3. Miestnosť, kde sa spí. 4.Miestnosť, kde sa umýva. S C H U L T A S C H E B L E I S T I F T E R F E D E R M A P P E N H E F T E R K L E B E L I N E A L S C H E R R A D I E R G U M M I B U C H E R K A L E N T A S C H E N R E C H N E R F A R B S T I F T E L E R N O T I Z B Slová na nájdenie: SCHULTASCHE BLEISTIFT FEDERMAPPE HEFTER LINEAL SCHERE RADIERGUMMI BÜCHER KALENDER TASCHENRECHNER FARBSTIFT NOTIZBUCH
Vtipy/joks V nemocnici utešuje žena svojho manžela horolezca: Tvoje lyže už spod lavíny vyhrabali, len nohy k nim stále chýbajú. Odnaučil som babku hrýzť si nechty. - A ako si to dokázal? - Schoval som jej zuby! "Pán doktor, občas mám pocit, že počujem okolo seba hlasy, ale nikoho nevidím." "A kedy sa vám to stáva?" "No vždy, keď telefonujem." How did the art competition end? In a draw How does the ocean say hi? It waves I found a book called How to Solve 50% of Your Problems. So I bought 2. I was going to tell you a joke about boxing but I forgot the punch line. What do you call a pig that does karate? A pork chop. What do you call a fake noodle? An impasta. How did the student feel when he learned about electricity? Totally shocked. Why couldn't the bicycle stand up by itself? It was two tired. How did the picture end up in prison? It was framed Why shouldn’t you trust atoms? Because they make up everything Rodičia sa rozvádzajú a teta sa pýta malého Milanka: - U koho chceš byť, u otca alebo u mamičky? - A u koho ostane počítač? What did 0 say to 8? “Nice belt.” What do you call a magic dog? A labracadabrador Emma Viktória Veselovská 8.B
Mark Twain ešte ako redaktor novín dostal list obsahujúci jediné slovo: „Sviňa“. Na druhý deň odpovedal anonymovi: „Často dostávame do redakcie listy bez podpisu, ale včera sme sa dočkali milého prekvapenia! Dostali sme podpis bez listu. Ide ožran z krčmy cez cintorín a spadne do novovykopaného hrobu a začne kričať: "Je mi zimá! Je mi zimá!" Ide okolo druhý ožran, chvíľu sa zastaví a vraví: "Bodaj by ti nebola, keď si sa odkryl!" Učiteľ: “Prečo si neodovzdal domácu úlohu?” Žiak: “Pes mi ju zjedol.” Učiteľ: “Ale ty nemáš psa!” Žiak: “Nie, ale susedov pes je veľmi hladný.” Knock, knock, who's there? Atch. Atch who? Bless you. Lukáš Procházka Mom,the lamp is burning.Don´t say it´s burning ,but it´s shining. Mom, the curtains are also lit. Why are snails slow?Because they´re carrying a house on their back. Andrea a Kristína Marunová Why does the math class make students sad? Because it is full of problems. Why did the English teacher bring a ladder to class? To help students find the right phrases! Why did the teacher write on the What do you call a fish with no eye? Fsh! window? Because she wanted the lesson to be clear! Why can’t you trust stairs? Because they’re always up to something! Psychiater sa pýta alkoholika: "Fajčíte?" "Áno," povedal pacient, ponúkol lekárovi cigaretu a ten ju s potešením prijal. Chvíľu potom spokojne fajčili. "Pijete?" spýtal sa psychiater po chvíli. "Áno," povedal pacient, "fľašku som ale žiaľ nechal doma." Vedúci vyčíta zamestnancovi: ”Ako to vlastne je? Ráno volala vaša manželka, že ležíte doma so zápalom pľúc a vy ste tu!” ”No, ... ona sa pomýlila, mala volať až zajtra.”
DISNEYLAND-Nemecko 1. Cestovanie vlakom so zľavou Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) ponúka pre všetkých žiakov a študentov možnosť cestovať vlakom so 100 % zľavou z cestovného. Stačí si vybaviť preukaz a môžete cestovať pohodlne a bezpečne po celom Slovensku bez akýchkoľvek nákladov1. 2. Autobusová doprava zadarmo V niektorých mestách, ako sú Nové Zámky, Levice a Štúrovo, môžu žiaci základných škôl a prvých štyroch ročníkov osemročného gymnázia cestovať autobusmi do školy zadarmo počas školských dní2. 3. Návšteva národných parkov Slovenský raj: Ponúka nádherné turistické trasy, rokliny a vodopády. Ideálne pre školské výlety a poznávanie prírody. Vysoké Tatry: Možnosť výstupu na rôzne vrcholy, návšteva Štrbského plesa a ďalších prírodných krás. 4. Historické a kultúrne exkurzie Bratislava: Návšteva Bratislavského hradu, Starého mesta a múzeí. Košice: Prehliadka Dómu svätej Alžbety, Hlavnej ulice a Východoslovenského múzea. Banská Štiavnica: Historické centrum, Banské múzeum v prírode a Kalvária. 5. Vzdelávacie exkurzie Slovenské technické múzeum v Košiciach: Interaktívne výstavy a programy zamerané na vedu a techniku. Planetárium v Hlohovci: Programy a prednášky o vesmíre a astronómii. 6. Medzinárodné výlety Viedeň, Rakúsko: Návšteva Schönbrunnského paláca, Prateru a historického centra. Budapešť, Maďarsko: Prehliadka Budínskeho hradu, Parlamentu a termálnych kúpeľov. Praha, Česká republika: Karlov most, Pražský hrad a Staromestské námestie. Europa-Park je najväčší zábavný park v Nemecku a jeden z najväčších v Európe. Ponúka viac ako 100 atrakcií a predstavení, vrátane rôznych tematických oblastí, ktoré predstavujú rôzne európske krajiny. Park je známy svojou vysokou kvalitou a rozmanitosťou atrakcií, ktoré sú vhodné pre všetky vekové kategórie Phantasialand Ďalším skvelým parkom je Phantasialand v Brühli, blízko Kolína nad Rýnom. Tento park ponúka množstvo tematických oblastí a vzrušujúcich atrakcií, vrátane niektorých z najlepších horských dráh v Európe. Typy na cestovanie
Možno práve vďaka svojej jedinečnosti je obľúbeným maskotom rôznych organizácií, športových tímov, škôl a univerzít. Najmä v Amerike sa teší veľkej popularite a patrí medzi najobľúbenejšie psie plemená. Napriek tomu to však nie je pes pre každého. Anglický buldog máva sklony k mnohým zdravotným komplikáciám a rozhodne nepatrí medzi dlhoveké plemená.Pred jeho obstaraním by mal každý chovateľ zodpovedne zvážiť, či je ochotný a schopný psovi financovať zodpovedajúcu veterinárnu starostlivosť. Mnohým problémom sa dá predísť kúpi šteňaťa od renomovaných chovateľov. Všetky negatíva sú vyvážené povahovú stránkou psa. Anglický buldog dávno opustil svoju "krvavú" minulosť bojového psa. Dnes je to láskyplný, pokojný a vyrovnaný pes, ktorý miluje ľudskú spoločnosť. Bez preháňania možno povedať, že sa z bojovníka stal spoločník. ZO ŽIVOTA ŽIAKOV.. STAROSTLIVOSŤ O ZVIERATKÁ
Mgr. Radoslava Vargová 3.Čo robíte najradšej vo voľnom čase? Moje voľnočasové aktivity sú veľmi rôznorodé. Medzi moje najobľúbenejšie aktivity, by som určite zaradila cestovanie. Nakoľko som učiteľka dejepisu, rada navštevujem miesta s historickým nádychom. Na mojich cestách sa snažím načerpať čo najviac informácií, nielen o histórií, ale aj o živote domácich obyvateľov a pomeroch v danej krajine. Okrem cestovania mám rada aj rôzne druhy športov (cyklistiku, turistiku, snowboard...). V neposlednom rade by som Vám o mne prezradila, že sa venujem aj tvorbe animovaných videí na historické témy, avšak momentálne je tento môj koníček v úzadí, ale verím, že v blízkej dobe sa mu budem môcť opäť naplno venovať. 4. Chceli by ste niečo odkázať žiakom? Žiakom by som chcela odkázať, aby sa riadili heslom: menej je niekedy viac. Žijeme vo veľmi rýchlej dobe, ľudia sa často preťažujú, sú ovplyvňovaní médiami a preto sú na seba veľmi prísni a majú prehnané nároky. Ako som už spomínala, na tejto škole sú žiaci veľmi šikovní, z čoho sa teším. Treba však nájsť tú správnu mieru medzi oddychom a povinnosťami. Naučiť sa spomaliť. Nebrať chyby a neúspech negatívne, ale ako možnosť napredovať. To je práve ten správny kľúč k úspechu! ?? ROZ HO VOR 1.Ako sa Vám páči na tejto škole? Školu, ale predovšetkým žiakov, som si mimoriadne obľúbila. Myslím si, že sú veľmi snaživí, usilovní a najmä otvorení novým veciam a príležitostiam. V škole máme vytvorené príjemné prostredie, v ktorom sa dobre vzdeláva. Táto škola sa rýchlo rozrastá a ruka v ruke s tým prichádza aj jej modernizácia a neustále napredovanie. Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou toho procesu. 2.Čím ste chceli byť ako dieťa? Už od malička som snívala o tom, že sa raz stanem učiteľkou. S mojou najlepšou kamarátkou sme sa často doma hrali na učiteľky a v dospelosti sa nám tento sen, obom splnil. Je dôležité brať túto profesiu, menej ako povolanie a viac ako poslanie. Práca učiteľa je náročná, ale krásna. Najviac ma teší, keď žiakov preberané učivo zaujíma, kladú otázky a chcú viesť diskusie o rozličných problémoch týkajúcich sa učiva.
Jahoda je trváca bylina. Z podzemku vyrastajú dlhostopkaté, trojpočetné listy, zložené z vajcovitých, pílkovitých lístkov. Kvety sú usporiadané do strapcovitých vrcholíkov. Biele kvety tvoria na konci stonky riedky strapec. jahoda
PODPORNÝ TÍM ... Keď písmená neposlúchajú ... Viete, čo majú spoločné spisovateľka Agatha Christie, Hans Christian Andersen, hudobník John Lennon, vynálezca Thomas Alva Edison či herečka Keira Knightley? Všetci bojovali a vyhrali ťažký boj s čítaním. Zoznámte sa so slávnymi dyslektikmi. Žiak s dyslexiou v škole Dyslexiou dnes trpí veľa žiakov. Ide o vývinovú poruchu čitateľských schopností. Žiak s dyslexiou potrebuje trpezlivý prístup rodičov aj učiteľov. Je potrebné, aby sa čítania nebál a vybudoval si Je dôležité, aby deti pochopili, že ťažkosti s čítaním nie sú hanba. Že nie sú horšie, len potrebujú iný prístup. Majú to omnoho ťažšie ako bežní žiaci, ale môžu mať takisto samé jednotky na vysvedčení. Môžu si rovnako plniť svoje sny a stať sa slávnymi spisovateľmi, hudobníkmi, vynálezcami, hercami alebo herečkami. Aby sa deťom čítalo lepšie, je potrebné pracovať s kratšími textami s krátkymi vetami. Ak chceme vybudovať vzťah k čítaniu aj u starších detí, čítajme im. Rozvíjame u nich slovnú zásobu, fantáziu, učíme ich spoznávať rôzne žánre a spisovateľov. Pomôcť môžu aj audioknihy. Ďalšou možnosťou je spoločné čítanie s deťmi – jeden odsek ty, jeden ja. Niektoré deti čítajú radšej potichu. Ak chceme, aby sa s literatúrou zoznámili, dajme im priestor, nenúťme ich čítať nahlas. Môžeme sa potom porozprávať - o čom čítali. Dajme šancu komiksom, aj komiks je literatúra, je kratší a ľahšie zvládnuteľný. Ak deti nebaví beletria, ponúknime im encyklopédie. Je jedno, čo čítajú, hlavne nech z toho majú radosť. k nemu pozitívny vzťah. Potrebuje viac času pri písomných prácach nielen na hodinách slovenského jazyka, ale vždy, keď pracuje s textom. Lepšie mu vyhovujú písomky, kde sú stručné zadania alebo môže vybrať správnu odpoveď z viacerých možností. Dieťa s dyslexiou doma Vyfarbi ma
1. Čo vás inšpirovalo k práci učiteľa? Mojou inšpiráciou pre vykonávanie zamestnania bola predovšetkým moja učiteľka dejepisu na základnej škole. Pani učiteľka nás vždy viedla k štúdiu a často nám hovorievala rôzne zaujímavosti, ktoré v nás vyvolali záujem. O niečo podobné sa pokúšam aj ja. 2. Kedy ste sa rozhodli venovať sa učiteľskému povolaniu? Nikdy vás nelákalo niečo iné? K tomu, že chcem byť jedného dňa učiteľ som sa rozhodol po ukončení gymnázia v Topoľčanoch. Sprvu som sa rozhodoval medzi tromi možnosťami: učiteľstvo, archeológia a právnictvo. Nakoniec som sa rozhodol pre prvé menované a dodnes to neľutujem. 3. Aké boli vaše obľúbené predmety keď ste boli žiak/študent? Mojim najobľúbenejším predmetom bola vždy biológia a dejepis. Na základnej škole som mal veľmi rád aj fyziku. V biológií som mal najradšej ľudský organizmus, na vysokej škole ma začali veľmi zaujímať aj rastliny. Práve týmto smerom som sa rozhodol orientovať počas môjho štúdia. Pokiaľ ide o dejepis, tak najradšej mam starovek (konkrétne Egypt a Grécko). 4. Aké boli vaše začiatky? Moje začiatky boli jedným slovom „náročné“. Zvyknúť si na nový kolektív, povinnosti a rôzne úlohy, ako aj byrokraciu mi dali zabrať. Verím, že nasledovné roky budú už omnoho jednoduchšie. 5. Prečo ste sa rozhodli učiť práve na tejto škole? Učenie v Malinove v sebe skrýva veľa pozitív. V prvom rade obec a aj samotná škola rastie a preto možno očakávať, neustály prísun nových a nových študentov. Druhým veľkým pozitívom je lokalita. V danej oblasti je najvyššia životná úroveň na celom Slovensku, čo mladý človek určite ocení. Tretím bodom sú samotné možnosti školy. Či už ide o technické zabezpečenie školy, možnosti dodatočného vzdelávania a rôzne iné plusy, táto škola ich má všetky. 6. Aký bol vás prvý dojem z našej školy, žiakov a kolegov? Po mojich predošlých skúsenostiach bol môj prvý dojem viac než výborný. Žiaci sú aktívni, zapájajú sa do vyučovania, viacerí sú ochotní robiť prácu navyše a taktiež, z hľadiska správania, som sa doteraz nestretol s väčšími prekážkami. Čo sa týka učiteľského kolektívu, kolegovia sú ústretoví a viac než nápomocní. Môžem sa na nich spoľahnúť, čo je asi najdôležitejším bodom do budúcnosti. Mgr. Michal Marko ROZ HO VOR
7. Čo sa vám páči na predmetoch ktoré učíte? Na dejepise to bezkonkurenčne budú príbehy rôznych hrdinov, s ktorými sa stretáme počas celého štúdia. Či už ide o hrdinské činy z obdobia staroveku, objavné cesty v novoveku alebo o denníky partizánov, v dejepise je vždy o čom hovoriť. Na hodinách biológie sa mi najviac páči, jej využitie v budúcnosti. Pokiaľ chcete byť lekárom/kou, bez biológie sa nepohnete. Pokiaľ chcete zachraňovať životy nielen ľudí, ale aj zvierat, zas a znova, bez biológie to nepôjde. 8. Čo vás, ako učiteľa, najviac teší pri výkone svojej práce? Najviac ma teší asi to, keď žiaci dosahujú dobre výsledky a na hodinách sa správajú tak, ako to od nich vyžaduje školský poriadok. 9. Keďže učíte dejepis, ktorou historickou postavou by ste chceli byť, a prečo? Neviem si vybrať jednu postavu, ale mám vytypovaných hneď niekoľko, ktoré stoja za spomenutie. Keby ich chcem zoradiť od najstaršieho po najmodernejšieho, tak na prvom mieste by som umiestnil Thutmose III. Postava egyptského faraóna, ktorý sa aj napriek utláčaniu od svojej nevlastnej matky, dokázal presadiť na vrchol Egyptskej ríše a dokonca ju rozšíriť do najväčšej rozlohy, akú kedy dosiahla stojí za úctu. Druhým by bol slávny Perikles. Aténčan, ktorý sa aj napriek rôznym nástrahám dostal na špičku aténskej spoločnosti, a dostal ju na vrchol jej moci, je niečo, čo by chcel dosiahnuť asi každý. Treťou postavou, ktorá stojí za zmienku je bezpochyby Karol IV. Obľuba, ktorú dosiahol ako cisár, pokoj v krajine a spokojnosť svojich občanov je niečo, čo pre dané obdobie bolo mimoriadne vzácne. Štvrtou a zároveň aj poslednou postavou je Eugen Savojský. Spoločne s Jánom III. Sobieskym, asi najslávnejší bojovník proti Turkom, ktorý sa presadil aj napriek svojmu nižšiemu postaveniu v rodine na jej vrchol. Ako excelentný vojnový generál a taktik, zachránil veľkú časť Európy od násilia, ktoré na ňom páchali Turci, za čo mu môžeme ďakovať dodnes. 10. Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase? Vo svojom voľnom čase mimoriadne obľubujem rôzne športové aktivity, ako je bicykel, beh, turistika alebo rôzne formy cvičenia. Veľmi mám rád aj čítanie kníh, niekedy nemám problém za mesiac prečítať hneď niekoľko. Nepohrdnem ani dobrým filmom, či seriálom. Touto formou by som vám chcel poďakovať za možnosť zodpovedať vaše otázky a prajem vám pekný deň!
ZAUJÍMAVOSTI... Na druhom stupni sme sa už stretli s modelom atómu, ktorý sa skladá z jadra (kladne nabitého) a elektrónového obalu (záporne nabitého). Už vieme, že elektróny sa pohybujú v tzv. vrstvách a vieme aj, aký maximálny počet elektrónov môže byť v jednotlivých vrstvách. Ako vieme, že tento model atómu je ten správny a je to v skutočnosti tak? Čo sa stalo? Zobudil sa jedného rána nejaký vedec a povedal si, tak to bude? Našťastie, nič v histórii vedy nie je „len tak“. Na to, aby sme pochopili súčasný model atómu, musíme sa spolu vydať na historickú „road movie“, ktorá bude zaujímavejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Už pred viac ako 2400 rokmi boli prvé predstavy o atóme - všetok pohyb, forma a zmena sú výsledkom vzájomného pôsobenia atómov. Takto vznikla atomistická teória. Atomisti tvrdili, že hmota sa nedá deliť donekonečna, ale časom sa dostane na úroveň atómov (slovo atóm pochádza zo starej gréčtiny a znamená „nedeliteľný“) – a nedeliteľných v neustálom pohybe. Aby sa vysvetlilo, prečo sa s s maličkých, neviditeľných stavebných kociek všetkého, ktoré sú atómy nedajú deliť, pracovalo sa myšlienkou, že sú nekonečne tvrdé a ani najväčšou silou sa nedajú rozbiť. Dokonca už vtedy sa predpokladalo aj to, že atómy majú rôznu hmotnosť. V tejto dobe nepadlo ešte ani jedno slovo o tom, že atóm samotný sa môže ešte skladať z niečoho iného, menšieho. V 80. rokoch 19. storočia H. A. Lorentz vychádzal z predstavy, že vnútri atómov sú rozosiate záporne nabité bodové častice. Anglický fyzik J. J. Thomson - presvedčený atomista - v roku elektróny predtým považované za nejaké abstraktné elektrické náboje sú plnohodnotné častice, ktoré majú svoju hmotnosť a náboj. Elektróny vtedy O elektróne začal hovoriť 1897 objavil elektrón. Dokázal, že nazýval „korpuskule“. až od roku 1914. sTahomson samozrejme začal zamýšľať nad tým, ako sú elektróny v atómoch usporiadané. Preslávený je jeho „pudingový“ model atómu z roku 1903. Thomson si predstavoval atóm ako guľový útvar s rozloženým kladným elektrickým nábojom, v ktorom sú umiestnené elektróny ako hrozienka v anglickom vianočnom pudingu. Putovanie storočiami s atómom – I. časť.
Francúzsko Francúzi si na vianočný stromček vešajú nielen anjelov alebo vianočné gule, ale aj figúrky policajta, mäsiara, pekára či obľúbených futbalistov alebo politikov. India V Indii namiesto ihličnatých vianočných stromčekov zdobia palmy. Japonsko V Japonsku je tradíciou, že jedia na Vianoce vedro chrumkavých kuracích nugetiek z KFC. Dospeli k tomu tak, že v roku 1974 americká reštaurácia KFC reklamovala „Kurisumasu ni wa Kentakkii!“- v preklade „Kentucky na Vianoce“. Preto odvtedy jedia Japonci na Vianoce KFC. USA V USA je tradícia, že sa na vianočný stromček zavesí ozdoba v tvare kyslej uhorky a šťastlivec, ktorý ju nájde, dostane odmenu alebo bohatstvo v ďalšom roku. Austrália V Austrálii slávia Vianoce na pláži, lebo u nich je cez Vianoce leto. Wow, to by som chcel zažiť! Vianoce sa nám blížia, a tak som za rozhodol zistiť, ako sa slávia Vianoce vo svete. Tu je zoznam tých najkurióznejších: Filipíny Na Filipínach sa slávia Vianoce asi najdlhšie. Formálne oslavy začínajú už 16. decembra a končia až prvú januárovú nedeľu, kedy sa slávi Zjavenie Pána alebo sviatok Troch kráľov. Najkurióznejšie Vianoce 19 ZAUJÍMAVOSTI... No čo, ktoré Vianoce by ste chceli zažiť vy?
NAJKRAJŠIE TRIEDNE FOTO... 6.B 7.B 5.B 6.A 5.C 8.A
NAJKRAJŠIE TRIEDNE FOTO... 5.A 9.A 7.A 9.B 5.B 8.B
TAJNIČKY A HUMOR Vtipy Na Vianoce hovorí mamička Jožkovi: "Jožko, zapáľ vianočný stromček!" O chvíľu príde Jožko, a hovorí: "Aj sviečky?" Babička upozorňuje svojho vnúčika: - Jožko, keď kašleš, daj si ruku pred ústa. - Babi, neboj sa, mne zuby nevypadnú! - Prečo blondínka nevie napísať číslo milión? -Lebo nevie, ako idú nuly za sebou... Čo vznikne skrížením slona a žiarovky? - Vysoký účet za elektrinu. Hovorí Jožko Zuzke: -Ak uhádneš, koľko mám cukríkov vo vrecku, dám ti všetky 3! Ide zajac do obchodu a pýta sa: - Máte kakao? Predavačka:- Nemáme! Ďalší deň:- Máte kakao? -Nemáme! Ešte raz povieš kakao, tak ťa pribijem s klincami na stenu! Zajac príde na ďalší deň a pýta sa: - Máte klince? -Nie nemáme! - A máte kakao? 21 Malý Miško píše Ježiškovi, čo by chcel na Vianoce pod stromček. Chcel by som: sánky, nové značkové lyže a lyžiarky, bicykel, kolobežku, kolieskové korčule, tablet, nový LCD televízor, mp3 prehrávač, snowboard s výbavou, notebook, play station, nové hodinky, autíčko na diaľkové ovládanie, štyri 3D hry do počítača a veľa iných vecí. Ale keďže som veľmi skromný, tak tie ďalšie už nemusia byť. Na Vianoce kričí malý Jožko cez celý byt na mamičku pri sporáku: "Mami, mami, stromček horí!" "Hovorí sa, že svieti a nie horí," poučí ho matka. Chlapček o chvíľu zase začne kričať: "Mami, mami, záclony už tiež svietia!" VTIPY O CHUCKOVI NORRISOVI ·Chuck Norris urobí z orechov mak ·Chuck Norris dokáže namaľovať dúhu modrým perom ·Chuck Norris dokáže olúpať surové vajce ·Chuck Norris urobil z USA...USB ·Chuck Norris vyhral tenisový zápas proti betónovej stene
22 1.Prečo hádžeme orechy do všetkých rohov miestnosti? 1.aby sa utužila rodina 2.aby rodinu obchádzali choroby 3.aby bolo v domácnosti po celý rok dostatok hojnosti 2.Kedy oslavujeme sviatok svätého Štefana? 1.25. decembra 2.26. decembra 3.24. decembra 3.Dokedy dodržiavať pôst? sa počas Štedrého dňa zvykne 1. pôst ukončuje hlava rodiny 2.dokiaľ nezaznie kostolný zvon oznamujúci koniec pôstu 3.do východu prvej hviezdy 4.Dokedy sa podľa tradície zvykne nechávať ozdobený vianočný stromček? 1.Do Troch kráľov 2.Do 10. januára 3.do Nového roku 5.Viete, prečo sa na Vianoce nesmie jesť hydina? 1.aby nám neuletelo šťastie 2.aby nám neuletelo bohatstvo 3.aby boli všetci zdraví 6.Čo symbolizuje reťaz omotaná okolo nôh stola? 1. pevne stanovené pravidlá 2.ochranu rodiny pred chorobami 3.súdržnosť rodiny 7.Čo sa predpovedá z jadrovníka jablka? 1.či bude úrodný rok 2.počet detí 3.zdravie rodiny 8.Odkiaľ pochádza tradícia zdobenia vianočného stromčeka? 1.z Nemecka 2.z Nórska 3.z Ruska 9.Kedy kresťania oslavujú narodenie Ježiša? 1.24. decembra 2.26. decembra 3.25. decembra 10.Čo symbolizuje prázdny tanier na vianočnom stole? 1.je určený pre náhodného pocestného 2.nechávajú sa na ňom odrobinky pre domáce zvieratá 3.je spomienkou na blízkych zosnulých KVÍZY... V i a n oč n ý k ví z Osemsmerovka aj pre prváka je hračka. Odpovede: 1.3, 2.2, 3.3, 4.1, 5.1, 6.3, 7.3, 8.1, 9.3, 10.1
23 PRE TÝCH, ČO RADI PEČÚ... vianočné recepty Vyskúšajte cez tieto sviatky recept na KAKAOVÉ MESIAČIKY ?? s nugátovou plnkou: Na cesto: 250 g hladkej múky 150 g masla 100 g práškového cukru 50 g opražených a pomletých lieskovcov 1 PL kakaa rovnako 1 PL kukuričného škrobu 1 žĺtok Na plnku: 150-200 g nugátu (alebo čokoládovo-orieškovej nátierky) Asi 100 g čokoládovej ryže (nemusí byť) Múku, kakao, kukuričný škrob a práškový cukor preosejeme do misy. Pridáme lieskové orechy (odporúčam ich dopredu opražiť, nechať vychladnúť a potom pomlieť), ďalej na kúsky nakrájané zmäknuté maslo a vaječný žĺtok. Zo všetkých týchto prísad vymiesime hladké cesto, ktoré potom zabalíme do potravinárskej fólie. A ako som spomínala na začiatku, cesto dáme minimálne na hodinu, pokojne ale aj na dlhšie. Odpočinuté cesto vyvaľkáme, povykrajukeme z neho mesiačiky a dáme ich na plech vystlaný papierom na pečenie. Koláčiky pečieme na 180 stupňoch vo vopred vyhriatej rúre asi 12 minút. Upečené ich necháme vychladnúť. Na plnku len dáme polotekutý nugát alebo čokoládovú nátierku do zdobiaceho vrecka s tenkou špičkou a nanášame ju na mesiačiky. Troškou krému môžeme potiahnuť aj boky koláčikov, aby sa na ne lepšie nalepovala čokoládová ryža. Ak čokoládovú ryžu nepoužívame, boky koláčikov netreba potierať plnkou. NEPEČENÝ ČUČORIEDKOVÝ CHEESECAKE 300g maslových sušienok 150 g masla 500g jemného tvarohu 200g kyslej smotany 250g mascarpone 200g bielej čokolády 250g čučoriedok 80g trstinového cukru šťava z 1/2 citróna Postup: Sušienky zomelieme a zmiešame s maslom izbovej teploty. Nanesieme ich na dno pohárikov a utlačíme lyžicou. Na krém vyšľaháme tvaroh kyslú smotanu a mascarpone. Bielu čokoládu nalámeme na kúsky a roztopíme ju v mikrovlnke alebo vo vodnom kúpeli. Vlažnú ju vlejeme do krému a prešľaháme. Krém nanesieme pomocou cukrárskeho vrecka bez špičky na sušienkový základ. Cheesecake necháme stuhnúť v chladničke a polejeme ho čučoriedkami, ktoré sme povarili s cukrom a citrónovou šťavou. Ozdobíme ho mätou a podávame vychladený. Dobrú chuť.
Príbeh na pokračovanie... Úryvok - Zvieracie rozprávky Karola Králička Rád sa Vám predstavím, volám sa Karol Králik Ahojte, volám sa Karol. Viem, určite ma nepoznáte, a preto by som sa Vám rád predstavil. Moje meno je Karol, priezvisko Králik, a to doslova. Som teda trpasličí králik, levík, čierno–bielej farby, s očkom modrým a hnedým, proste výnimočná osobnosť plná inteligencie a dôvtipu v najlepších rokoch. Ak by ste so mnou robili interview, tak Vám o sebe veľa prezradím. Moja duša je nesmierne romantická, pred mojou paničkou sa tvárim, že voniam fialky, ale pśśśt, ja ich v skutočnosti žeriem, preto za mnou hocikedy letí papuča z každej strany domu. Ďalej Vám prezradím, že som striedavo slobodný, zadaný mladý gentleman, veľmi atraktívny so značkovým kožuchom prvotriednej kvality, preto si ma moji majitelia vybrali. Poviem Vám svoje hobby - rád behám opreteky s malou Tinkou a Ninkou, ryjem diery v zemi a za obeť padla naša tuja, lebo som podhrabal korene, a tak vyschla, aspoň nezavadzia. Ďalej hryziem do topánok, búcham miskou o zem, hrabem sa v piesku, keď sa nikto nepozerá. Lenže pri odhalení mojej skrýše behám ako divý. Často bývam šťastný, a tak hryziem obyvateľov nášho domu do päty, keď majú obuté papuče. To je krásne, ako vtedy prekvapene podskočia. Priznám sa Vám: keď vyrastiem, chcem byť hasič. Medzi moje silné stránky osobnosti patrí poslušnosť za odmenu. Ja naozaj prídem rád za paničkou, keď ma volá, veď sa to oplatí, pretože mi vždy nasype misku zrna, ak k nej pribehnem a dám sa pohladiť. V tej chvíli neváham vybehnúť ani zo svojej najtajnejšej skrýše, starej chladničky od susedov, ja za ňou totiž sledujem okolie, lebo aj tajný špión chcem byť a pracovať pre FBI. Doba je ťažká, hľadám si vhodný protiraketový bunker, keby niečo. Veď sa musím chrániť pred nezbednými deťmi, ktoré do mňa minule hádzali kamene. Myslíte si, čo chcete, pretože som hlboko veriaci tvor a oddaná bytosť. Duchaprítomnosť mi tiež nechýba, lebo mám dušu plnú túžob a viery, som zarytý vyznávač a služobník náboženstva „obžerstvo“, bruško si plniť každý deň chcem, naveky vekov amen. V poslednom čase sa vo mne ozval môj duchovný hlas praotca králika, ktorý mi našepkáva, aby som bol naozaj nóbl králik a jedol len bio zrno, bio ovocie, bio zeleninu a nie len tak hocičo. Moju paničku to nebaví, pretože sa na mňa hnevá, keď ma vidí pri miske s jedlom, kde sú kadejaké ovocné šupky, čo im doma zostali, a ja k nim pribehnem a čakám. Panička nemá ani spôsoby, ani s gentlemanom sa baviť nevie. Vykrikuje na mňa: „Žer Karol, čo čakáš!“ Ja mám však dilemu, či jesť delenú stravu, bio potraviny, byť vegán, alebo vegetarián, zanechať uhlíkovú stopu, alebo nie? No, niečo malé, čierne, páchnuce, guľaté predsa zanechám. Fakt je, že musím myslieť na matku Zem, čo povie na môj spôsob života, no potom to vzdám a všetko naraz zožeriem. Moja pevná vôľa je vtedy „v čudu". Stále sa totiž spolieham na novoročné predsavzatie, ktoré ma iste zachráni. Super je, že Nový rok je každý rok a tak mám dosť času, aby som bol štýlový a nie také "tupelo", čo žerie a žerie. Viem, že som králik hriešny a spytujem si svedomie pravidelne, v lete zaleziem do svojej nory k pivničnému ventilátoru, odkiaľ príjemne fúka, a spím. Som ako Avatar, v spánku meditujem a zobudím sa ako lepší „človek". Na jar sa vystriem pod čerešňu a príjemne sa vyhrievam na slniečku, keď prší, pravdaže nie. Medzi moje ďalšie silné vlastnosti patrí odolnosť voči žalúdočným ťažkostiam po konzumácii tuje a vytrvalosť v behu ako protest voči očkovaniu proti besnote, vtedy sa mením na mačku a škriabem.
Príbeh na pokračovanie... Čo sa týka slabých stránok osobnosti, také nemám. Veď som proste dokonalý, to vie každý, a nanajvýš aj veľmi obľúbený. Mňa pozná každý sused a ja jeho. Pravidlo znie, mám voľnosť, kým sa dostavím z potuliek domov, keď ma panička volá, ona pozná všetky moje tajné skrýše. Ak neposlúchnem, mám smolu, zavrie bránku a čaká ma domáce väzenie na záhrade. Minule som bol nezvestný iba polhodinu a keď som počul, ako po mne pátrajú, bolo mi ich ľúto, tak som sa dobrovoľne vrátil a mal "zaracha". Nuž čo, radšej poslúcham, lebo nocovať mimo domu sa mi nechce, doma je len doma a iba v mojom brlôžku. No, úplne najradšej rozprávam rozprávky o mne, kde pravdaže zveličujem a tiež príbehy o domácich miláčikoch mojej paničky. „Tak dávajte pozor, začíname!“ Ako som si našiel domov u babičky To už tak býva, k jednému ľudskému drobcovi časom pribudne ďalší. Preto si starí rodičia často myslia, že domáce zvieratko malého žiarlivca upokojí. Veď to poznáte, čo rodičia deťom zakazovali, vnúčatám dovolili aj s úrokmi. No, a takto nejako som sa do domu votrel aj ja. Pretože si panička z nemocnice priniesla malú dcérku Tinku, staršia paničkina dcéra Ninka sa musela o maminu pozornosť s bábätkom deliť. Niekedy to bolo ťažké, najmä vtedy, keď obe deti niečo chceli, a to naraz. „Chvalabohu“, že existujú starí rodičia, ktorí ochotne pomôžu. Preto ich Ninka často navštevovala, lebo sa jej s radosťou venovali, chodili spolu na výlety po Slovensku. Ale každé dieťa sa mame teší a ona jemu. No, aby predsa Ninke nebolo smutno, babičkakúpila mňa, Karola. Babka by pre Ninku, členku našej rodiny, zohnala aj modré z neba. To bol taký zvyk, návšteva zvieracieho obchodu sa nikdy neobišla naprázdno. Raz bola výslužkou ryba, potom papagáj a neskôr ja. Je to asi preto, že zvieracie obchody sú lákadlá pre deti aj dospelých, keď sú voňavučké, čistučké, plné rozmanitého života od plazov až po vtáky. V úhľadných regáloch je plno krásnych klietok, akvárií, terárií, zvieracích hračiek a tiež široká škála krmív, ktoré voňajú po ovocí, cukríkoch a hýria farbami. Moja panička nikdy, a to naozaj nikdy, neobíde takéto predajne a povzdychne si, že žiaľ všetky zvieratká mať nemôže. Zvuk zvončeka pri vstupe do obchodu lahodí uchu, akoby vravel: „Poď ďalej, vzácna návšteva!“ Je to magnet na malé deti. Ani v našom prípade to nebolo inak, keď malé dievčatko prišlo do obchodu a začalo sa rozhliadať po vystavených exponátoch, teda zvieratkách, a v hlave jej skrsol plán, že začne záchvatom radosti a slzami v očiach „namotávať“ babku na únos chlpatého tvora, teda mňa, a prinúti ju k zaplateniu výkupného, a to ceny za králika v obchode. Jasné, že aj moju celu, myslím klietku, s miskou a nádobou na vodu. Predavačka bola veľmi nápomocná, srdečne sa usmievala, akoby prišli vážení hostia z Ameriky a leteli cez pol zemegule, aby si prevzali cenný tovar. No, konštelácia hviezd bola naklonená pozitívnym smerom, aby to všetko vyšlo. Ja som sa snažil tiež, trepal som sa dopredu ku klietke, aby ma bolo vidno, konkurenciu som nemal žiadnu, asi preto, že tam nijaký iný králik okrem mňa široko ďaleko nebol. Mojím snom bol únik z cely za akúkoľvek cenu, tak som hypnotizoval dievčatko svojím pohľadom, rôznofarebnými očami, čo som považoval za prednosť, nie handicap. A vtedy sa to stalo. Malé škvŕňa sa na mňa pozrelo a v momente sa do mňa zaľúbilo, spustilo drankanie, kvílenie a podobné vynucovacie techniky, a čuduj sa svete, podarilo sa to. Babka zavelila: „Tohto králika berieme!“
Príbeh na pokračovanie... Predavačka pristúpila s kľúčmi k cele, schmatla ma za kožuch a strčila ma do prenosnej cely. Ja som sa od radosti metal, škriabal ako divý, no klietka urobila cvak a bolo. Musím sa však posťažovať. Cesta autom bola traumatická, stále som sa šmýkal po podlahe klietky hore a dole, pri každej zákrute alebo brzdení, tak neviem ani ako, a cvrkol som si. „Tak, si doma!“, zvolala babička, keď otvárala dvere do garáže, aby auto mohlo zaparkovať. V dome voňali zemiakové placky a fazuľová polievka, babka varila obed tesne pred odchodom do mesta. Nebolo mi všetko jedno pri pohľade na veľkú papierovú škatuľu umiestnenú v chodbe, ktorú priniesol dedko, pretože som tušil, že to je vlastne môj výbeh. Keďže som bol po nehode značne premočený, zo začiatku som vôbec neprotestoval, len som sklonil hlavu. Kto však potichu protestoval, bol dedko, pretože chytať počúraného králika, ktorý sa po kung-fu chmate otriasa a všetku smradľavú tekutinu odovzdáva novým majiteľom, nebolo „bohviečo“. Dedko sa však prekonal a vyčistil klietku, dal ju sušiť, vystlal škatuľu voňavým senom, nasypal mi granulky a nalial čistej vody. Potom ma v škatuli priniesol do obývačky, kde čakala Ninka a nesmierne sa tešila, že ma nového chlpáča. Zozačiatku som jej nedôveroval, ale keď ma začala tak príjemne hladkať po kožúšku, škrabkať za uškom, vzdal som sa a vydržal som tak hodnú chvíľu, až kým sa mi povinný wellness nezunoval. Mal som zajačie úmysly. Viete, využil som čas, keď šlo dievčatko na záchod a hybaj ho. Najprv som sa postavil na zadné a predné labky som opieral o vrch škatule, a takto som urobil zopár koliesok dookola, a potom to prišlo. Poriadne som sa narovnal, našponoval nohy, a tak som skočil, že som pristál na posteli plnej perín a vankúšov, kde som sa skryl. Vôbec som netušil, čo som spôsobil. Malé dievčatko sa medzitým vrátilo do izby a išlo si oči vyočiť, že králička niet. Zakričalo: „Babička, králiček ušiel!“ To ste mali vidieť tú paniku, a to dvakrát. Babka už videla horor s počúranými podlahami, kobercami, posteľami, kde sa kotúľajú čierne bobky a všade je maštaľný puch, no pre našu babku to bol škandál najhrubšieho zrna. Ninka zase oplakávala stratu nového kamaráta, ktorého sotva spoznala a už sa s ním musela rozlúčiť. Preto si obidve volali na pomoc dedka. To bol zborový spev s rovnakou pesničkou: „Dedko, králik sa stratil, poď ho hľadať!“ Dedko sa dovalil ako voda, pozrel pod stôl, stoličky, poličky, skrinky, za skrine a nakoniec si sadol na posteľ. Ja som sa vyľakal, že ma prisadne, tak som sa začal v mojej skrýši metať, a vtedy babička zakričala: „Tam, tam jééééé!“ Dedko ma silno schmatol za kožuch a vložil do škatule. Myslím si, že som sa aj na tú škatuľu tešil, pretože senko príjemne voňalo, chutilo a vodička zahasila môj smäd. „Chvalabohu!“, povzdychla si babka, keď skontrolovala postele i podlahy, a okrem chlpov po mne nezostali žiadne stopy. Bol to pre nás nervový šok, ešteže bol večer, takže sme sa všetci pobrali „do hajan“. Mňa pre istotu zavreli do klietky, aby som potajme nezdupkal. Mal som čo v mesačnej noci čítať a obdivovať, pretože jej dno bolo vystlané okrem sena papierom z dámskeho časopisu, ktorý odoberala naša babka. Sedel som na rubrike „Zdravá strava“, zdravá ako pre koho, pretože spomínaný recept niesol názov „Králik na smotane“. Po prečítaní receptu som mal nočné mory a trápilo ma mierne pomočovanie, návšteva psychológa by sa hodila. Nad ránom som konečne zaspal, ale môj spánok dlho netrval, prerušilo ho buchnutie dverí. Vtedy vošiel do izby dedko, ten vždy stával ako prvý. Otvoril klietku a položil si ma na kolená, myslím, že ma obdivoval. Som proste fešák. Pohladil ma po mäkkom kožúšku, škrabal za uškom a postavil sa k oknu s nádherným výhľadom. Odtiaľ som videl babkine červené rozkvitnuté ruže, žmurkajúce na mňa. Potom si dedko sadol do kresla, ktoré bolo svetlosivé, také vtedy mali všetci, no nieslo veľa spomienok, a preto bolo vzácne, sedeli na ňom ľudia, ktorí tu už žiaľ nie sú.
Príbeh na pokračovanie... Takže ho babka s dedkom nikdy nevymenia. Dobre sa nám tam spolu sedelo, pretože cez okno krásne svietilo slniečko na môj kožuštek. To teplo, masáž a pohodlie ma takmer uspalo a uvedomil som si, že mi je tak dobre, že sa do klietky teraz vrátiť nechcem. Dedko sa so mnou začal rozprávať, lebo som mu pripomenul jeho detstvo, jeho zajačika a krásne spomienky s jeho obľúbeným zvieratkom. Tak som si pohodlne ľahol a tichučko som počúval starý, ale strašidelný príbeh. Možno sa zapáči aj Vám, dávajte pozor. Dedinský horor V jednu krásnu zimnú noc, také už nebývajú, keď vzduch mrazivo voňal, cesta sa krásne striebristo leskla, zamrznutý sneh príjemne pukal pod nohami, priesvitné cencúle sa jagali, komíny dymili čiernym dymom, ktorý ostro kontrastoval s bielymi čiapkami na dedinských domcoch, a kostolná veža odbila šesť hodín. Vtedy sa všetci obyvatelia tešili teplej piecke, pri ktorej sa zohrievali, staré babky rozprávali strašidelné príbehy o bosorkách na metle, strigôňoch s drevenými stolcami alebo o mátohách v bielych plachtách. Všetky deti, čo tam boli, sa tvárili odvážne, lebo chceli počúvať babské reči, ale v kútiku duše sa báli, no nedali by to najavo, ani keby ich mučili, a vtedy sa začal tento príbeh. Decembrové večery boli dlhé a pre niekoho aj nudné. Deti sa v noci nehrali vonku, ale sedeli doma a tetky z dediny sa vybrali k iným susedám na páračky. Kto nevie, čo sú páračky, rád mu to vysvetlím. Dedinčania chovali husi na mäso, masť a perie. Perie sa starostlivo z husí pozbieralo do vriec a v zime sa kostrnky z pierok ručne odtŕhali, aby pierka vo vankúšoch a perinách nepichali. Dobrá páperová perina v tuhej zime výborne zahreje. Raz, keď bol dedko ešte chlapec, navštívila ich tetka Mara, Dora a možno aj Zuza. Dedkova maminka Marienka nachystala občerstvenie, teplý čajík a vrece peria na páranie. Keď sa návšteva napila a pohostila, pustila sa do práce. Perie bolo mäkučké a ľahučké, takže by sa ľahko primotalo do jedla a pitia, preto sa pohostenie muselo schovať. Veru, s perím tetky či dievky zažili veľa starostí, keď sa rozvírilo, lebo nezbední mládenci hodili vrabca do chyže s perím a to bolo potom všade, ešte aj v psiskovom uchu, a to všetko len preto, že tetka Žofa dcéru tancovať nepustila. Dospelí na páračkách často posielajú malé deti preč od dospelých, lebo nie všetky reči sú pre detské uši. Aj dedka Jarka s jeho súrodencami takto vyprevádzali, no on sa nedal a vyhovoril sa, že nemôže ísť predsa spať, keď ešte nemal čerstvé mlieko od strýca Joža z konca dediny a rád by neskôr poň zašiel. Dedkova maminka Marienka nakoniec súhlasila, že teda môže s nimi zostať, ale nesmie rušiť, a tak aj bolo. Vtedy sa tetka Dora dala do reči. „Vieš ty čo, Marienka?“, povedala. „Môj starý načisto osprostel. To má asi z toho, že sa na noc gulášu prejedol, alebo bol na zádušnej omši, bo strýc Fero umrel, a už si myslel, že zubatá aj po ňom ide. Vieš, somári starí ako deti žartovali, lebo najlepší kamaráti boli, že keď zubatá jedného berie, nech sa aj na druhého ulakomí! Tak sa mi ten starý vyľakal, že som v noci aj ja zrádnika dostala. Srdce mi od ľaku bilo, až ma rozhodiť išlo. Idem si k nemu ľahnúť a tam sa ti ten môj starý mece, trepe, zvíja, mrmle a vraví, že už zubatú vidí, ale on s ňou nejde, že nech ho nedrží tak silno. Preto som k nemu prišla bližšie a fakt ho niečo držalo, lebo nemohol vstať z postele. Idem bližšie, obzerám sa, kde sa skryjem, ak tu zubatá naozaj je.
Príbeh na pokračovanie... No, bolo mi to na staré kolená treba, Marienka?“, povzdychla si. Jarko všetko počúval so zatajeným dychom, ani sa nepohol. V hlave sa mu rojili myšlienky o zubatej, ktorá si pre neho mohla prísť a držať ho možno aj za ruku, ale tváril sa hrdinsky, lebo keď tetka Dora zamrmlala, či sa Jarko nebojí, chlapec sa nedal a odvrkol: „Taľafatky“. Zrazu sa vonku náramne zotmelo, len svetielka domcov svietilia bol čas po mlieko ísť. Vtedy mu jeho mamka zavelila, aby sa už aj po to mlieko pobral. Chlapcovi nebolo všetko jedno, okúňal sa, vyhováral, že to a ono, ale nepomohlo, zrazu sa ocitol na tmavej ulici. Konáre starých stromov sa premenili na ruky so smrtkinou kosou, vietor pískal, akoby plakal, sovy húkali, každý tieň ho vystrašil. Preto v panike uvažoval o tom, čo má robiť, a zrazu si spomenul, že aj on má skutočného verného zvieracieho kamaráta, ktorý s nim pôjde aj na kraj sveta. Bol to jeho verný zajačik, ktorý ho všade slepo nasledoval po svojich ako pes. Vybral ho teda zo zajačieho domčeka a položil na zem. Dedko sa pohol, zajačik za ním. Uško, tak sa volal, uprene na neho jeho veľkými tmavými očami hľadel, akoby mu chcel dodať odvahu, a naozaj, dedko sa prestal báť. Veselo pohladil svojho bieleho kamaráta ako sneh, striedavo ho vkladal pod kabát, aby zajko nezamrzol, a potom znovu na zem, až kým sa šťastne spolu nevrátili domov. „Jáááj, dobre to dopadlo!“ Keď dedko dorozprával svoj príbeh o jeho hrdinovi s veľkými ušami, pohladil ma a presunul do ešte väčšej a hlbšej škatule, aby som neušiel. V ten deň som zažil ešte veľa krásnych okamihov, hier s ľuďmi, že som bol skutočne rád, že si ma moji majitelia vybrali a mali radi, nie len jeden deň, ale navždy. Kým bola Ninka u babičky na prázdninách, hocičo som sa dozvedel. Môj výbeh sa zväčšoval a zväčšoval, až ma väčšinu dňa domáci nechávali vo veľkej vydláždenej verande, pretože keby sa stala nehoda, tak by sa rýchlo a bez starostí upratala.Dedko a babka radi rozprávali príbehy, lebo ich dcéra Milka, moja budúca panička, nazvime ju slečinka, mala zvieratiek neúrekom a kadečo s nimi zažila. Dedko s babkou prezradili, že korela Klára bola slečinkiným najobľúbenejším zvieratkom, a preto čo-to o nej porozprávali a donútili ma zamyslieť sa. Mgr. Mária Kapustová