MINERÁLNE PRAMENE PREŠOVSKÉHO KRAJA
Tatranský národný park (TANAP) je zdrojom pitnej vody nie len pre živočíchov, ale aj ľudí. Predkovia dnešných Tatrancov zakladali svoje osady práve pri zdrojoch pitnej vody, aby ju mali v náročnom horskom teréne na dosah ruky. Najstaršia písomná zmienka o prameňoch v Starom Smokovci pochádza už z roku 1764. Veľký záujem o minerálnu vodu viedol v roku 1793 k založeniu osady. Tatranská osada Starý Smokovec sa preto môže pochváliť kúpeľmi a prameňmi dvoch kyseliek s názvami Castor a Pollux (týmito menami boli pomenované známe dvojčatá z gréckej mytológie). Prístupný je jeden prameň známy ako Smokovecká kyselka. Vodu zo Smokoveckej kyselky dokonca poznala aj Mária Terézia. V 18. storočí bola pravidelne dovážaná na chrbtoch koňov a oslov až na kráľovský dvor do Viedne. Prírodný minerálny zdroj Smokovecká kyselka vyviera necelých sto metrov od miestneho amfiteátra. Prameň je voľne prístupný v upravenom altánku a vedie k nemu niekoľko turistických chodníkov. V blízkosti altánku sa nachádza aj druhý prameň, ktorý vyteká do umelo vytvoreného jazierka. Ten však nie je určený na pitie. Kyselka má farbu železitej vody s hodnotou pH 3,4. Samotný prameň tvorí prírodná, hydrouhličitná, vápenatohorečnatá voda, ktorá pomáha pri boji s mnohými zdravotnými komplikáciami, akými sú nervové poruchy, poruchy ochorenia pohybového či kožného ústrojenstva a tiež podporuje trávenie. Uhličité minerálne vody v Starom Smokovci majú zriedkavé vlastnosti, keďže ich mineralizácia dosahuje hodnotu do 100 mg/l. Za toto liečivé zloženie môže najmä nadmorská výška prameňa (1 030 m n. m.) a žulové podložie. Liečivá voda slabého minerálneho zápachu je určená k pravidelnej konzumácii. Neďaleko Smokoveckých prameňov vznikla v roku 2017 nová plnička vody, ktorá sa distribuuje v sklených obaloch, známa ako Tatranská minerálka. 1. Smokovecká kyselka Starý Smokovec / okr. Poprad 2 Mineralizácia 100 mg/l Teplota vody 6 °C foto: Dominika Štefková foto: Dominika Štefková
Obec Gánovce v okrese Poprad sa okrem objavu mozgovne neandertálca môže pýšiť množstvom minerálnych prameňov a vrtov. Na území obce sa totiž nachádza takmer tridsať aktívnych a niekoľko už zaniknutých minerálnych prameňov. Voda minerálnych prameňov v Gánovciach dosahuje teplotu až 23,8°C, preto sa od vzniku gánoveckých kúpeľov v 16. storočí využívala aj na liečebné účely. Gánovecké kúpele sa vo všeobecnosti považujú za najstaršie na našom území. Pobyt v sadrovej termálnej vode slúžil na liečbu širokého spektra zdravotných porúch, ktoré sa týkali tráviaceho traktu, močových ciest, reumatizmu, cukrovky, tuberkulózy či kožných ochorení. Zemitá kyselka v Gánovciach obsahuje predovšetkým vápnik a horčík, preto sa dodnes používa ako doplnok pitného režimu. Denný príjem gánoveckej minerálnej vody by však nemal presiahnuť 0,5 litra za deň. Minerálne vody oblasti Gánoviec dosahujú mineralizáciu 3 až 4 000 mg/l. Z hľadiska povahy, ide o vody zrážkového pôvodu, ktoré sa pravidelne dopĺňajú. Podzemnou cirkuláciou sa zrážková voda obohacuje o spomínané minerály. Azda najznámejším prameňom v Gánovciach je gejzír Hozelec nachádzajúci sa medzi obcou s rovnomenným názvom a Gánovcami. Tento prírodný minerálny zdroj sa oficiálne využíva len na pozorovanie. Voda z gejzíra vyviera na zemských povrch takmer každých 45 minút. Minerálna voda z tohto miesta má priaznivé účinky na pohybové ústrojenstvo, pomáha pri pooperačných stavoch, ako aj v boji proti dermatologickým ťažkostiam. Ďalšie známe pramene sú umiestnené východne od obce Gánovce, v opustenom travertínovom lome alebo v lokalite zvanej Pod močiarom. 3 2. Hozelec Gánovce / okr. Poprad 3 Mineralizácia 3 – 4 000 mg/l Teplota vody 24 °C foto: Dominika Štefková foto: Dominika Štefková
O obciach, ktoré ležia pod Nízkymi Tatrami je známe, že sú bohaté na výskyt minerálnych prameňov. Inak to nie ani v prípade Liptovskej Tepličky, kde sa ich nachádza hneď niekoľko. Na území obce sa totiž vyskytujú ochranné pásma vodných zdrojov, ktoré dokonca zásobujú vodovody Popradského, Kežmarského, Levočského a Spišskonovoveského okresu. Táto rázovitá podhorská obec je okrem unikátnych zemiakových pivničiek známa aj inými lokalitami, kde sa môžu turisti priamo občerstviť. V blízkosti zemiakových pivničiek, priamo v skalnom útvare, je umiestnené oddychové miesto zvané Škverkovec, kde vyviera minerálny prameň. Obyvatelia Liptovskej Tepličky nazývajú tento zdroj ´Voda spod Škverkofca´. Prameň je výnimočný aj tým, že je ukazovateľom stavu podzemnej vody v obci a blízkom okolí. Minerálna voda z tohto prameňa ponúka od nepamäti občerstvenie pre ľudí, ktorí sa vydali za prácou na pole alebo na turistiku, keďže popri prameni vedie cesta smerujúca na náučný chodník Okolím obce a na turistickú trasu na Kráľovu hoľu. V Liptovskej Tepličke sú k dispozícii aj ďalšie pramene s príjemnými oddychovými zónami. Prameň Čierny grúň sa nachádza oproti penziónu, ktorý je umiestnený pod svahom lyžiarskeho strediska. V najstaršej časti obce, ktorá bola ako prvá osídlená, je k dispozícii prameň Pred Vernarcem. Na prechádzke po náučnom chodníku Okolím obce vyviera Matejov prameň (Prameň pod Kratinami) a na turistickej trase smerom na Kráľovú hoľu a útulňu Andrejcová, približne šesť kilometrov za obcou, je sa nachádza Prameň pod Staníkovom. Voda z týchto prameňov je mierne mineralizovaná, vhodná na každodenné užívanie. 3. Škverkovec, Čierny Grúň, Matejov prameň Liptovská Teplička / okr. Poprad 4
Spišský hrad ako i mestečko Spišské Podhradie bolo už v roku 1993 zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Práve do katastra obce Spišské Podhradie patrí lokalita zvaná Sivá Brada, ktorá je národnou prírodnou rezerváciou. Ide o chránené územie zaujímavé aj tým, že sa každoročne rozširuje vďaka vyvierajúcej vode. Na Sivej Brade vyviera dvanásť minerálnych prameňov. V minulosti vyvieral trikrát do dňa na tomto mieste dokonca aj gejzír, ktorý dosahoval výšku pätnásť metrov. Voda o teplote 11°C vystrekovala z vrtu hlbokého 132 metrov. Vodné erupcie dokázali spod zemského povrchu vytlačiť za dve minúty až 1 000 litrov. Dnes po tomto výnimočnom prírodnom výjave ostal už len výver bublajúcej vody spôsobený únikom oxidu uhličitého. Dvadsaťpäť metrov vysoká travertínová kopa Sivá Brada sa od ostatných jej podobných kôp odlišuje najmä tým, že je ´živá´, keďže sa každým rokom stále viac rozširuje. Za to vďačí práve minerálnej vode, ktorá najvýraznejšie vyviera okrem bývalého gejzíru na severe a juhu kopca. Pod južnou stranou kopca v minulosti fungovali kúpele na liečbu chorôb tráviacej sústavy a látkovej premeny. Práve pri budovaní kúpeľov a tvorbe vrtu bol objavený pretlakový prameň, v minulosti známy ako gejzír. Voda v tomto prameni je plná minerálnych látok, ktoré sa po vyvretí usádzajú na okraji jazierka, v dôsledku čoho dochádza k spomínanému rozširovaniu kopca. Minerálna voda z prameňov na Sivej Brade dosahuje strednú mineralizáciu od 6 000 do 8 000 mg/l. Názov Sivá Brada je odvodený podľa tvaru naplaveniny travertínu, ktorá pochádza z tunajšieho minerálneho prameňa. Podľa miestnych obyvateľov má minerálna voda z prameňov liečivé účinky a každý prameň chutí odlišne. Okrem hlavných prameňov sa na tomto kopci nachádzajú aj bublajúce diery v zemi, z ktorých je možné počuť zvuky podzemných vôd. Atmosféru Sivej Brady dotvára Kaplnka sv. Kríža z roku 1675, ktorá je posledným zastavením najstaršej prírodnej kalvárie na Slovensku známej ako Spišský Jeruzalem. 4. Sivá Brada Spišské Podhradie / okr. Levoča 3 Mineralizácia 6 000 – 8 000 mg/l Teplota vody 11 °C 5 foto: Daniel Pajonko foto: Daniel Pajonko
Na území baldovského chotára sa nachádza množstvo termálnych vôd a kyseliek. Pramenná oblasť Baldoviec je totiž veľmi bohatá na minerálne vody. Baldovská minerálna voda, ako ju poznáme dnes, pramení v obci Baldovce, ktorá bola na konci 19. storočia vyhľadávanou kúpeľnou oblasťou. Baldovské kúpele patrili v tých časoch k najobľúbenejším v Uhorsku, keďže cena izieb za noc sa pohybovala na úrovni od 50 do 80 grajciarov. Pramene Kastor a Kúpeľný sa využívali na liečbu žalúdočných a kožných chorôb. Vody z prameňov Deák a Lucia sa už v tých časoch plnili do fliaš. V 30. rokoch 20. storočia sa kúpele začali orientovať predovšetkým na liečenie porúch chrbtice a rekonvalescenciu. Kúpele zanikli po II. svetovej vojne a využitie týchto minerálnych zdrojov sa zameralo výlučne na proces plnenia. Aj keď sa Baldovská minerálka používala na pitie oveľa skôr, prvá plnička sa vybudovala v 40. rokoch minulého storočia. Baldovská voda je slabo mineralizovaná (do 4 300 mg/l) a bohatá na minerálne soli. Obsahuje minerály ako vápnik, horčík a tiež ďalšie hydrogén uhličitany. V súčasnosti sa plní z vodných prameňov Deák a Polux, ktorých teplota dosahuje okolo 12°C. Voda z týchto prameňov pomáha pri tráviacich ťažkostiach, ako aj pri ochorení močových ciest vrátane žlčovodu a obličiek. Minerálne zdroje v okolí Baldoviec sa nachádzajú na niektorých miestach už v hĺbke jedného metra pod povrchom, avšak v dôsledku zrážkovej vody a vôd z okolitých polí, nie sú vhodné na pitie. 5. Baldovská Baldovce / okr. Levoča 6 Mineralizácia 2 150 – 3 100 mg/l Teplota vody 10,4 °C - 13,4 °C
Cesta minerálnych prameňov Región severného Spiša a Pienin je známy svojou panenskou prírodou, ktorej súčasťou je aj vysoký počet minerálnych prameňov. V celej oblasti sa ich nachádza približne osemdesiat. Cieľom cesty minerálnych prameňov je priblížiť návštevníkom dvanásť najvýznamnejších prameňov, ktoré sa nachádzajú v jedenástich obciach. Trasa má celkovú dĺžku 100 km a vďaka nej môžu návštevníci spoznať minerálne pramene s rôznym zložením, ktoré pomáhajú v boji pri rozličných zdravotných komplikáciách. Prameň Voňačka v Bajerovciach sa nachádza približne 100 metrov od informačnej tabule v Prírodnej rezervácii Valalská voda. Obec je známa aj tým, že jej poloha je na tzv. chrbte stredoeurópskeho rozvodia. Na každej strane totiž vyviera potok. Jeden smeruje na juh a vlieva sa do Čierneho mora. Druhý končí naopak v Severnom mori. Z prameňa Voňačka tečie prírodná mineralizovaná voda s obsahom vápnika, uhlíka a síry. Pri pravidelnom pitnom režime priaznivo ovplyvňuje trávenie. V minulosti sa v tejto obci uvažovalo aj o zriadení kúpeľného domu s balneoterapiou využívajúcou tunajšie bahno, keďže pravidelné teplé kúpele v tejto vode priaznivo pôsobia proti reumatizmu. 6. Voňačka Bajerovce / okr. Sabinov 7
V okolí Levočských vrchov neďaleko Starej a Novej Ľubovne sa nachádza viac ako 80 zdokumentovaných minerálnych prameňov. Tie najznámejšie pramenia v osade Ľubovnianske kúpele, ktorá je súčasťou obce Nová Ľubovňa. Samotné kúpele začali písať svoju históriu už v 19. storočí. Umožnila to ich poloha v horskom prostredí, ktoré je vzdialené od civilizácie, no najmä vynikajúca minerálna voda. Budovy niekdajších kúpeľov sa v súčasnosti využívajú na rekreačné účely. Výnimočnosť minerálnych prameňov Andrej, Veronika a Sissi spočíva najmä v ich podiele horčíka. Prameň Veronika dokonca obsahuje najvyšší podiel horčíka v rámci všetkých prameňov na Slovensku a to vyše 170 mg/l. Spolu s prameňom Sissi sú v súčasnosti chránené drevenou búdkou. Ich okolie je upravené a ohradené. Z prameňa, resp. vrtu Veronika sa využíva minerálna voda na plniarenské účely a distribuuje sa pod názvom Ľubovnianka. Tento prírodný minerálny zdroj dosahuje teplotu 9,6°C. Voda s mineralizáciou 2 900 mg/l sa radí medzi slabo mineralizované. Minerálnu vodu s vysokým podielom horčíka ocenia najmä športovci, keďže tento minerál pôsobí blahodarne najmä na srdce a svalovú sústavu. V minerálnych prameňoch Ľubovnianskych kúpeľov sú obsiahnuté aj ďalšie zdraviu prospešné látky ako vápnik, sodík či kremík. Práve nedostatok kremíka môže spôsobovať ochorenie kostí, kĺbov a ciev. Vo všeobecnosti sa voda z minerálnych prameňov Andrej, Veronika a Sissi odporúča piť pri chorobách žalúdka, čriev, obličiek, pečene, dýchacích a močových ciest a tiež pri niektorých ženských a nervových poruchách. 7. Ľubovnianka Nová Ľubovňa, Ľubovnianske kúpele / okr. Stará Ľubovňa Mineralizácia 2 875 mg/l Teplota vody 9,6°C 8
3 Obec Hniezdne je v súčasnej dobe známa predovšetkým odvetvím liehovarníctva. Miestni obyvatelia však nedajú dopustiť na svoj prameň Švabľovka, ktorý sa v minulosti využíval aj pre malé kúpele s pätnástimi vaňami. Tie však počas II. svetovej vojny zanikli. Napriek tomu je prameň v Hniezdnom vhodný na vaňové kúpele pri reumatických chorobách. Voda z prameňa Švabľovka obsahuje síru, uhlík, vápnik a sírovodík v objeme 2,79 mg/l. Cesta minerálnych prameňov regiónu severného Spiša a Pienin prechádza aj obcou Forbasy. Miestny prameň Ščava sa nachádza na vyšnom konci dediny za železničným násypom, na ktorom je značka prameňa. Prameň je vidieť už z diaľky, keďže nad ním je vybudovaný altánok. Jeho okolie je príjemne upravené, vhodné na krátky oddych. Voda z prameňa sa zachytáva do betónovej skruže štvorcového tvaru. Miestni obyvatelia, ako aj obyvatelia okolitých obcí získavajú sviežu vodu čerpaním prostredníctvom ručnej pumpy. Aj toto žriedlo je bohaté na rôzne minerály. Obsahuje vápnik, sodík, horčík, železo a mangán. Staršie zdroje uvádzajú, že ide o železnatú kyselku s obsahom železa 23,85 mg/l a s obsahom oxidu uhličitého 2 140 mg/l. Podľa týchto údajov ide o slabo mineralizovaný prírodný zdroj. Voda z prameňa Ščava je vhodná na pitné kúry zamerané na očistenie a detox organizmu. Pitné kúry sa odporúčajú pri chorobách pečene, pankreasu, ale aj nechutenstve a chronických žalúdočných problémoch či zápaloch obličiek. Pitím vody z prameňa je možné predísť nedostatku vápnika. 9 8. Švabľovka Hniezdne / okr. Stará Ľubovňa 9. Ščava Forbasy / okr. Stará Ľubovňa 9 8
Liečivé účinky minerálneho prameňa pod Kalváriou sú známe miestnym obyvateľom už niekoľko generácií. Aj keď sa v obci nenachádza žiadna plnička, Lackovčania si svoju vodu nadovšetko cenia. V okolí dediny je známych viac ako päť prameňov, niektoré z nich sú však v neprístupnom teréne. Azda najznámejšie z nich je žriedlo umiestnené pod miestnou Kalváriou, ktoré navštevujú ľudia schádzajúci z Krížovej cesty. Voda z prameňa v Lackovej je slabo mineralizovaná, najmä s obsahom vápnika a uhlíka. Okrem iného je vhodná na pitné kúry podporujúce liečbu nechutenstva, nedostatok vápnika, chronické zápaly dýchacích ciest, obličiek a močovodov. Minerálny prameň sa nachádza v altánku, ktorý je vhodným miestom na relax pre domácich aj návštevníkov. Návštevníci tohto miesta majú možnosť vyskúšať aj Kneippov šliapací kúpeľ, ktorý patrí medzi procedúry povzbudzujúce krvný obeh. Kneipp terapia je totiž vodoliečebná otužovacia procedúra založená na pôsobení rozdielu tepla a chladu. Pomalé chodenie v studenej vode v kombinácii s vysokým zdvíhaním nôh spôsobuje dráždenie termoreceptorov chodidla. Terapia pôsobí priaznivo na látkovú výmenu, zlepšuje krvný obeh, tonizuje svaly a prispieva k otužovaniu organizmu. 10. Prameň pod Kalváriou Lacková / okr. Stará Ľubovňa 10
Kúpeľné mestečko Vyšné Ružbachy leží na rozhraní Pienin a Spišskej Magury. Účinky liečivej vody z minerálnych prameňov v okolí obce sú známe už od 16. storočia. Z tohto obdobia pochádzajú prvé zmienky o najznámejšom prameni nazývanom Kráter. Tento chránený prírodný útvar je jedinečným prameňom nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Ďalšie dva sa nachádzajú už len na Novom Zélande a Islande. Aj keď Kráter dosahuje teplotu 24°C, kúpanie v ňom je zakázané. Hlavným prameňom kúpeľov je však Izabela, ktorý sa nachádza v kúpeľnom areáli na okraji lesa. Samotný vrt je hlboký 208 metrov a je schopný vyprodukovať 20 litrov vody za sekundu. Aj voda v tomto prameni dosahuje príjemnú teplotu 20°C. Prameň je slabo mineralizovaný s celkovou mineralizáciou 2 774 mg/l a obsahom oxidu uhličitého 1 200 mg/l. Prameň Izabela je najvýdatnejším prameňom kúpeľov, ako aj uhličitým žriedlom v Európe. Okrem vodoliečebných zariadení zásobuje letné kúpalisko. Na území kúpeľov sa nachádza až štrnásť minerálnych prameňov, ktorých prietok predstavuje 150 litrov vody za sekundu. Obsahujú minerály ako vápnik, horčík, uhlík a využívajú sa pri liečbe rôznych problémov, akými sú choroby pohybového aparátu, srdcovocievne poruchy, onkologické ochorenia, ženské ochorenia, ochorenia tráviaceho traktu a mnohé iné. Ďalším významným prameňom klasifikovaným ako prírodný liečivý zdroj je prameň Jozef. Voda v ňom je slabo mineralizovaná, uhličitá, so zvýšeným obsahom vápnika, horčíka a fluóru. Prameň dosahuje mineralizáciu až 3 000 mg/l a má vyšší obsah oxidu uhličitého ako Izabela – 1 470 mg/l. Zo žriedla vyteká voda s teplotou 20°C. Legendárne zdroje minerálnej vody, Prameň Lásky a Prameň Zabudnutia, sú umiestnené asi päť minút chôdze od hlavného smerovníka pri kúpalisku. Hovorí sa, že človek by sa mal napiť najprv z Prameňa zabudnutia, aby zabudol na starú lásku a potom z Prameňa lásky, aby našiel novú. Mineralizácia 2 500 – 3000 mg/l Teplota vody 19 – 24°C 11 11. Prameň lásky a Prameň zabudnutia Vyšné Ružbachy / okr. Stará Ľubovňa
V srdci Pienin, v malebnej kúpeľnej dedinke Červený Kláštor vyviera prameň Smerdžonka, ktorého liečivé vlastnosti sú známe už od 14. storočia. Vo vode je vysoká koncentrácia sírovodíka, až 9 mg na jeden liter, vďaka ktorému má voda svoj špecifický zápach a chuť. V dôsledku tohto zápachu pomenovali miestni obyvatelia tento prameň názvom Smerdžonka. Okrem sírovodíka obsahuje voda z prameňa ďalšie minerálne látky a soli, konkrétne vápnik a horčík s obsahom 1 000 mg/l. Prameň sa považuje za studený s teplotou vody 8°C. Svojou podstatou sa radí medzi slabo mineralizované prírodné liečivé vody. Liečivé účinky Smerdžonky poznali už kartuziánski a neskôr kamaldulskí mnísi v stredoveku, keď ju odporúčali piť pri problémoch tráviaceho traktu a pri nechutenstve. Práve vďaka výnimočnému minerálnemu zloženiu vody vznikli na tomto mieste kúpele, ktorých história siaha už do 19. storočia, keď patrili medzi najvýznamnejšie kúpele celého Uhorska. V súčasnosti sú KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka jednými z dvoch na Slovensku, ktoré sú určené na liečbu kožných ochorení, akými sú psoriáza, atopický ekzém, akné a iné chronické choroby kože. Liečivá voda v kúpeľoch je účinná aj v boji proti chorobám pohybového aparátu, dýchacích ciest a chorôb z povolania. Kúpele tiež poskytujú rekonvalescenciu po prekonaní onkologického ochorenia súvisiaceho s kožou alebo dýchacími cestami. Z hľadiska pitného režimu pomáha Smerdžonka pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. 12. Smerdžonka Červený Kláštor / okr. Kežmarok Mineralizácia 1 000 mg/l Teplota vody 8°C 12
Obec Litmanová a najmä Hora Zvir je mariánske pútnické miesto zjavenia Panny Márie, ktorá sa tu zjavovala od roku 1990 do roku 1995 dvom miestnym dievčatám. Počas roka prijme toto pútnické miesto niekoľko tisíc návštevníkov, ktorí nachádzajú občerstvenie práve v Prameni svätého Jána Krstiteľa. Voda z prameňa sa považuje za liečivú, aj keď nie sú známe informácie o jej zložení, látkach a mineráloch, ktoré obsahuje. Pútnici vnímajú prameň ako liečivý predovšetkým po duševnej stránke, pričom majú na pamäti tento text: Voda je živel, ktorému dal Stvoriteľ veľkú moc, moc života, ale i smrti. Bez vody by bola Zem iba suchou púšťou, krajinou hladu a smädu, kde sú ľudia i zvieratá vydaní na smrť. Voda je raz oživujúca – život bez nej nie je možný, inokedy hrôzostrašná. Vždy však očisťuje, veľmi hlboko preniká do ľudského života i do dejín spásy človeka. Je to symbol čistoty fyzickej – vodou sa umývame, ale aj čistoty mravnej. Prameň vody a jej užívanie s vierou je znakom toho, že vo vode môže byť zničený môj starý život, môj hriech ale i moja choroba a slabosť. Každý, kto vo viere užíva túto vodu, môže zažiť zázrak Božieho uzdravujúceho dotyku. Nech voda z prameňa Svätého Jána Krstiteľa je pre každého pútnika prameňom znovuzrodenia a obnovenia vo Svätom Duchu. Ďalší minerálny prameň Ščava z cesty minerálnych prameňov sa nachádza v obci Hraničné. Voda z tohto žriedla je slabo mineralizovaná s obsahom vápnika, horčíka, sodíka, uhlíka a dusíka. Prírodná minerálna voda je vhodná na pravidelný pitný režim a pitné kúry zamerané na očistenie a prepláchnutie organizmu. Tieto pitné kúry pomáhajú pri liečbe chronických ochorení, tráviaceho traktu, obličiek, pečene a pankreasu. Taktiež zmierňujú bolesti kĺbov, chrbta a krku. 13 13 14 13. Prameň sv. Jána Krstiteľa Litmanová / okr. Stará Ľubovňa 14. Ščava Hraničné / okr. Stará Ľuvovňa
V katastri obce Sulín v nadmorskej výške 425 m n. m. pri rieke Poprad pramení svetoznáma minerálna voda Sulinka. Chuť a liečivé vlastnosti tohto minerálneho prameňa sú známe už viac ako 160 rokov. Na plnenie sa totiž začala využívať v roku 1836. Sulinku preslávila kniha O minerálnych vodách Uhorska, v ktorej autor Ľudovít Tognio opisuje výnimočné zloženie a vlastnosti vody. Známe sú aj dochované záznamy básnika Julija Ivanovyča StavrovskyjhoPopradova, ktorý opisuje minerálnu vodu v tom najlepšom svetle. Sulinka sa v 19. storočí dostala aj na cisársky dvor na stôl cisárovnej Sissi a jej manžela Františka Jozefa I. Dodnes je cisárovná hlavným motívom etikiet fliaš. Keďže v neďalekom Malom Lipníku fungovala sklárska huta, Sulinka sa dostala v špeciálnych fľašiach do mnohých krajín Európy vrátane Dalmácie a Pobaltia, ale aj do Spojených štátov amerických či Kanady. V 19. storočí bolo možné naplniť až 800 tisíc fliaš ročne o objeme jeden liter. Súčasná prírodná liečivá voda, ktorá sa plní do fliaš pochádza z vrtu Johanus. Ten bol odvŕtaný až v roku 1994 po zmene spoločenského režimu v celkovej hĺbke 108 metrov. Vďaka ďalším prítokom minerálnej vody je Sulinka klasifikovaná ako stredne mineralizovaná s celkovým obsahom minerálov 5 788 mg/l a teplotou 7,8 °C. Prameň sa vyznačuje tiež vysokým obsahom prírodného oxidu uhličitého v objeme 2 933 mg/l. Pre Sulinku je charakteristický vysoký obsah sodíka, horčíka, vápnika a lítia. Využíva sa pri chudokrvnosti, žalúdočných a črevných kataroch, pomáha pri liečení cukrovky a dny. Sulinka tiež pomáha stabilizovať žalúdok po požití alkoholu. Mineralizácia 5 100 – 7 600 mg/l Teplota vody 7,8°C 14 15. Sulinka Sulín / okr. Stará Ľubovňa
3 Ďalší prameň s názvom Ščava sa nachádza v Legnave. Toto pomenovanie má základy v ľudovej slovesnosti, keďže miestni obyvatelia tak zvykli označovať pramene vo všeobecnosti. Prírodný minerálny zdroj Ščava v Legnave patrí medzi najlepšie v regióne. V minulosti bola táto lokalita známa ako rekreačná oblasť vďaka pokojnému prírodnému prostrediu, no najmä minerálnej vode s výnimočnými vlastnosťami. Voda z prameňa sa radí medzi slabo mineralizované s obsahom minerálov od 1 500 do 2 500 mg/l. Jej pestrosť spočíva v minerálnych látkach, ktoré tvoria vápnik, horčík, železo a uhlík. Dosahuje teplotu nanajvýš 10°C. Voda z prameňa pozitívne ovplyvňuje funkciu srdcového svalu a svalov pohybovej sústavy. Pravidelný pitný režim pôsobí priaznivo na organizmus a pomáha pri liečbe nechutenstva a močových kameňov. V malebnej obci Matysová neďaleko Starej Ľubovne sa nachádza skutočná rarita – pramene, ktoré nezamŕzajú ani v najväčších mrazoch. Pre túto ich vlastnosť ich nazvali obyvatelia „Teplice“. Zaujímavosťou je, že voda je v zime teplejšia ako v lete. V zime dosahuje teplotu 7°C a v lete 4°C. Voda vyviera z prameňov na niekoľkých miestach z úpätia svahu nad potokom Lipník. Na pravej strane potoka sa nachádza niekoľko prameňov, kde je vymurovaná studnička. Voda steká do obce prostredníctvom drevených žliabov, ktoré sú vyrobené z kmeňov stromov. Na niektorých miestach dosahujú dĺžku až 10 metrov. Drevené žľaby slúžili v minulosti na napájanie dobytka. O ich čistotu sa starajú obyvatelia obce. Výdatnosť prameňov závisí najmä od zrážok. Pri daždivom období v teplých mesiacoch dosahuje prietok objem 11 litrov za 8 sekúnd. Aj keď doteraz neboli potvrdené žiadne liečivé vlastnosti vody z týchto minerálnych prameňov, chýr o jej výnimočnosti poznajú ľudia z celého regiónu. Voda má špecifické zloženie, preto sa v minulosti využívala na riedenie pálenky, keďže ju nezamútila a pritom ju nebolo potrebné prevárať. Mineralizácia 1 500 – 2 500 mg/l Teplota vody 10°C Teplota vody 4°C – 7°C 16. Ščava Legnava / okr. Stará Ľubovňa 17. Teplice Matysová / okr. Stará Ľubovňa 15 17 16
Minerálne vody boli v okolí Lipoviec a Šindliara známe už v dávnej minulosti, keď slúžili miestnym obyvateľom ako zdroj pitnej vody pod miestnym názvom Slacvina. Podľa nedoložených zdrojov ich v stredoveku poznali už mnísi templári, ktorí sídlili na jednom z vrchov pohoria Branisko. V druhej polovici 17. storočia tu rodina Szinyei-Merse, ktorá vlastnila Lipovce zriadila kúpele. Budovy osadené na stĺpoch architektonicky harmonizovali s prostredím nádherného parku a boli skrášlené bohatými maľovanými ozdobami – ciframi. Dodnes sa celému kúpeľnému areálu hovorí Cifrovaná. Kúpele boli miestom na liečenie, ale i spoločenský život vyšších vrstiev Šariša. Popularita kúpeľov postupne klesala, najmä v dôsledku častých zmien majiteľov, naopak obľúbenosť minerálnej vody stúpala. Novým majiteľom Cifrovanej sa v roku 1882 stal Augustín Schultész, ktorý upustil od prevádzky kúpeľov a upriamil sa na obchod s minerálnou vodou. Minerálnu vodu začal plniť do fliaš pod názvom Salvator (Spasiteľ), ktorá sa vyvážala takmer do celej Európy a vzhľadom na svoje zloženie vydržala aj cestu do USA a Kanady. Po znárodnení podniku v roku 1942 ostalo jeho právoplatným majiteľom mesto Prešov a od roku 1948 bol spolu so všetkými minerálnymi prameňmi daný do správy Východoslovenských žriediel, ktoré distribuovali 350 000 hektolitrov minerálnej stolovej vody za rok. Najvýdatnejší a najviac známy je hlavný prameň Salvator medzi Šindliarom a Lipovcami, ktorý je najstarším upraveným zdrojom vody v okolí. V Šindliari sú pre voľný odber zachytené tri pramene Sultán. Jeden je umiestnený v parčíku v strede obce a dva pramene na vyšnom konci. Začiatkom 20. storočia existovala plniareň vody aj v Šindliari, z ktorej expandovala minerálna voda pod obchodným názvom Sultán. Tá však bola počas II. svetovej vojny zničená a jej prevádzka sa už neobnovila. Prírodná minerálna voda Salvator je slabo mineralizovaná kyselka. Má zo všetkých slovenských minerálnych vôd najvyšší obsah horčíka. Celková mineralizácia dosahuje hodnotu 3 570 mg/l. Voda má liečivé účinky pri chorobách tráviaceho ústrojenstva a látkovej výmeny. Jej pitie sa odporúča aj pri tvorbe močových kameňov a dne. Naberanie vody z prameňa Salvator pri ceste je na vlastné riziko. Pri prameni totiž dochádza k hromadeniu oxidu uhličitého, ktorý je ťažší ako vzduch a kyslík, preto sa hromadí pri zemi, čo môže spôsobiť zadusenie. 19 18. Salvator, Sultán Lipovce, Šindliar / okr. Prešov Mineralizácia 3 100 – 3 800 mg/l Teplota vody 12°C – 16 °C 16
Minerálne vody na území Šariša si v minulosti vyslúžili mimoriadnu pozornosť vďaka kvalitnému chemickému zloženiu vody. Vyskytuje sa tu viac sírnych prameňov, ako v ktoromkoľvek inom regióne na Slovensku. Ich výdatnosť je však v prevažnej miere nízka. Známe minerálne pramene, ktoré navštevujú najmä obyvatelia mesta Prešov a jeho okolia sa nachádzajú v lokalite Borkút. Miestni ich poznajú pod názvami Borkút malý, Borkút veľký, Popik a Čurek. Kyselka zo žriediel na Borkúte sa v minulosti využívala dokonca v kombinácii s vínom. Z minerálnych prameňov na Borkúte je v súčasnosti možné ochutnať vodu len z Popika a Malého Borkúta, keďže jeho väčšia verzia je v dezolátnom stave a voda z prameňa Čurek nie je pitná. K prameňu Malý Borkút vedie modro značená turistická značka od rázcestia Haniska. Voda z prameňa je zachytená do 200 litrového dreveného suda, ktorý je zakrytý betónovou konštrukciou uzavretou oceľovým príklopom. Nad prameňom je postavený drevený altánok. K prameňu Popik vedie od rázcestia Haniska žlté značenie. Nachádza sa za hájovňou smerom po ceste na Malkovskú hôrku. Okolie žriedla bolo upravené ešte v roku 1966. Dnes sa voda zachytáva do dreveného kadlubu zakrytého búdkou. Vývod je urobený tri metre nižšie do múrika z kamenných tvárnic. Voda sa odoberá z oceľovej rúrky. 3 19. Popík, Borkút (Malý a Veľký Borkút) Haniska / okr. Prešov 17
Lokalita s názvom Cemjata bola v minulosti známa, ako vychýrená kúpeľná a rekreačná oblasť. V priebehu 19. storočia tu boli vybudované mestské kúpele, ktoré však po II. svetovej vojne zanikli. Tunajšie kúpele boli známe po celom Uhorsku a to najmä sanatórium Krajinskej jednoty, kde sa liečili najmä choré učiteľky. Okrem pitných kúr sa minerálna voda z tunajších prameňov využívala na liečenie krvných ťažkostí, chudokrvnosti, porúch krvotvorby, žalúdočných, črevných a ženských chorôb. V nedávnej minulosti sa na liečebné účely využíval aj prameň Harmónia pri altánku. Voda však v súčasnosti nevyhovuje zdravotným štandardom pre ľudskú potrebu. Návštevníci však majú možnosť osviežiť sa z liečivých minerálnych prameňov Kvašná voda a Kadlubek, ktoré sa nachádzajú v lokalite s rovnomenným názvom Kvašná voda. Voda, ktorá pramení v týchto žriedlach je slabo mineralizovaná, uhličitá s teplotou okolo 10°C. Minerálny prameň Kvašná voda patrí k najnavštevovanejším miestam Cemjaty. Voda je vhodná na pitné účely s celkovým obsahom oxidu uhličitého nad 2 000 mg/l. Prameň je výdatný a udržiavaný v dobrom stave rovnako, ako jeho okolie. Okrem oxidu uhličitého obsahuje voda v tomto zdroji aj vápnik, horčík a železo. Druhý prameň Kadlubek bol technicky upravený betónovými plochami a altánkom. Má podobné zloženie vody ako prameň Kvašná voda. V blízkosti žriediel je vybudovaný pekný a účelný detský areál. Táto lokalita je preto vhodná na výlety pre rodiny s deťmi, peších turistov, ako aj cykloturistov, keďže v okolí Cemjaty sa nachádza množstvo cyklotrás. 20 Teplota vody 10°C 18 20. Kvašná voda, Kadlubek Cemjata, okr. Prešov
Minerálne pramene Šťavica a Kyselka v Slanských vrchoch v lokalite zvanej Sigord sú významnými zdrojmi vody v tejto oblasti. Šťavica je dokonca jedným z hlavných prítokov potoka Malá Delňa, ktorý napája dve vodné nádrže v Prešove – Sigord a Delňu. Prameň Šťavica je tiež zdrojom pitnej vody pre priľahlé obce v okolí. Oba pramene sú upravené a v súčasnosti aj kryté. Šťavica sa nachádza po ľavej strane asfaltovej cesty, ktorá vedie až ku chate Fricka a Javornícku Poľanu. Poloha prameňa Kyselka je o pár metrov vyššie po pravej strane asfaltovej cesty. Obidva pramene privádzajú na povrch vzácnu stolovú minerálku vhodnú na trávenie a osvieženie. Tieto vody obsahujú približne 2 200 mg/l oxidu uhličitého s celkovou mineralizáciou nad 2 500 mg/l všetkých minerálov rozpustených vo vode. Táto lokalita je známa aj Pamätným hájom kráľovnej Alžbety a studničkou Sisi pomenovanou po slávnej cisárovnej, ktorá toto miesto v minulosti navštívila. Historické záznamy hovoria o ceste cisárovnej Alžbety so sprievodom do Šarišskej stolice v roku 1895, počas ktorej zavítala do Bardejovských kúpeľov. Na jej počesť v nich bol pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom stojí jej socha z roku 1903. Pri návšteve Šariša ju zaujala bohatá história Slanských vrchov, hlavne ťažba opálov, soli a minerálne pramene v okolí. Na lúčke pri hornom minerálnom prameni Kyselka pri potoku, bol pre cisárovnú a jej sprievod pripravený obed - pečená hovädzina, ktorú obľubovala. Po jej smrti v roku 1898 bola na jej počesť postavená v tejto lokalite kamenná mohyla s pamätnou tabuľou nad studničkou Sisi. 3 21. Šťavica, Kyselka Sigord / okr. Prešov 19 Mineralizácia 2 500 mg/l
V regióne Šariša sa nachádza množstvo prameňov minerálnej vody, ktoré slúžia spoločenským potrebám miestnych obyvateľov. Jeden takýto je umiestnený aj v obci Tulčík a to v jej severovýchodnej časti. V dedine sa traduje legenda, že raz v období sucha narazilo na tento prameň dievčatko, ktoré páslo husi. Dievčina vŕtala s paličkou do zeme až vytryskla voda. Podľa miestnych sa táto udalosť odohrala v 19. storočí na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Od vtedy sa práve na tento sviatok každoročne svätí kyslá voda z prameňa v Tulčíku. Prameň je známy aj v širšom okolí. V letných horúcich dňoch sa preto pred prameňom tvoria zástupy. Prístup k prameňu je veľmi dobrý, keďže prešiel revitalizáciou najskôr v roku 1952 a následne v roku 1994. Voda z prameňa sa zachytáva do dvoch hlinených rúr a je vyvedená oceľovou rúrkou do betónovej steny. Nad prameňom je vybudovaný pekný drevený prístrešok. Obyvatelia obce Tulčík varia z vody z prameňa aj polievku. Voda je vhodná pri zažívacích ťažkostiach, keďže obsahuje veľa železa. Obsah oxidu uhličitého v prameni dosahuje 2 100 mg/l. Maximálny jednorazový odber vody je určený na 20 litrov. História mnohých minerálnych prameňov z regiónu Šariša sa dochovala už len prostredníctvom literárnych či materiálnych pamiatok. Viaceré sa využívali kúpeľnicky, iné v dôsledku zanedbanej starostlivosti zanikli. Niektoré sa však zachovali až do dnešných čias a to najmä vďaka miestnym obyvateľom. Prameň minerálnej vody v Zlatej Bani sa nachádza uprostred obce po ľavej strane potoka. Je umiestnený v drevenej búdke s plechovou strechou. Prameň je zachytený do opracovanej kameninovej rúry o priemere 0,90 m a hlbokej 0,5 m. Okolo prameňa je tiež drevená podlaha. Z prameňa tečie obyčajná voda preplnená oxidom uhličitým v celkovom množstve do 2 000 mg/l a celkovou mineralizáciou 2 830 mg/l. Mineralizácia 2 830 mg/l 20 22. Kyslá voda Tulčík / okr. Prešov 23. Zlatá Baňa okr. Prešov 22 23
3 24 25 Obec Brežany, ktorá leží v Šarišskej vrchovine je známa predovšetkým vďaka gréckokatolíckemu drevenému chrámu sv. Lukáša Evanjelistu, keďže je tento kostolík umiestnený mimo najväčšej koncentrácie drevených kostolíkov v Prešovskom kraji. Stavba je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky a patrí medzi najstaršie drevené kostolíky na našom území. V obci sa nachádzajú tri pramene, z ktorých jeden je umiestnený v strede obce a ďalšia dva sú evidované ako domové studne. Prameň v strede obce je upravený dreveným prístreškom. Vedľa neho je osadený altánok. Podľa mineralizácie približne 850 mg/l je voda charakterizovaná ako obyčajná preplnená oxidom uhličitým v celkovom množstve od 1 080 do 2 200 mg/l. Toto žriedlo bolo vybudované ešte pred I. svetovou vojnou na spôsob studne. Následne prešlo spomínanou revitalizáciou. Minerálna voda je zachytená v betónovej skruži s priemerom 1,5 m a obložená drevom. Voda z prameňa sa naberá vedrom, ktoré je zavesené na drevenej palici. Na konci palice je umiestnený hák, takzvaná kvaka. V okolí Brežian je pre návštevníkov k dispozícii aj množstvo turistických trás pre peších a cykloturistov. Dva pramienky minerálnej vody zvané Šmerdzačky, podľa ich typického vajcového zápachu sa nachádzajú pri Kučmanovskom potoku. Vedie k nim poľná cesta, ktorá začína za obcou proti prúdu potoka. Pramene vyvierajú zo svahu z eróznej ryhy potoka z ílovitých bridlíc. Väčší prameň je zachytený a vteká do betónovej skruže. V jej stene je zároveň výtokový otvor. Menší prameň nie je zachytený. 21 24. Brežany okr. Prešov 25. Šmerdzačky Krásna Lúka / okr. Sabinov 24 25
Bardejovské kúpele sú právom často označované, ako kúpeľná metropola východu. Niektoré zdroje uvádzajú, že sú dokonca najstaršími kúpeľmi na území Slovenska, resp. bývalého Uhorska. Prvé písomné zmienky o minerálnych prameňoch v Bardejovských kúpeľov sú známe už z obdobia 13. storočia. Na prelome 18. a 19. storočia boli kúpele už široko ďaleko vychýrené. Povedomie o nich sa dostalo na európsku úroveň. Priemerná dĺžka pobytu v Bardejovských kúpeľoch sa pohybovala na úrovni tri až šesť týždňov. Medzi významné osobnosti, ktoré navštívili kúpele patrili cisár Jozef II., manželka cisára Napoleona Mária Lujza či ruský cár Alexander I. V roku 1895 sa v kúpeľných zariadeniach liečila cisárovná Alžbeta Bavorská známa ako Sisi. Jej pobyt v kúpeľoch pripomína socha pred liečebným domom z roku 1903. Začiatkom 20. storočia vzrástol už aj záujem o bardejovskú minerálku, ktorá sa plnila do fliaš v ročnom množstve 50 až 60 tisíc. V Bardejovských kúpeľoch sa nachádza množstvo minerálnych prameňov, ktoré majú odlišné liečivé vlastnosti spôsobené rôznorodosťou podložia, kde voda pramení. V Bardejovských kúpeľoch sa oficiálne nachádza desať minerálnych prameňov, ktoré sú klasifikované, ako prírodné liečivé zdroje. Ide o pramene Hlavný, Lekársky, Herkules, Napoleón, Kolonádny, Klára, Anna, Alžbeta, František a Alexander. Všetky majú teplotu od 10°C do 15°C a celkovú mineralizáciu od 1 600 mg/l (prameň Klára) do 9 400 mg/l (prameň Herkules) s obsahom oxidu uhličitého 2 200 mg/l do 3 800 mg/l. Na pitné kúry sa využíva osem prameňov – Hlavný, Lekársky, Kolonádny, Klára, Alžbeta, Napoleon, Herkules a Anna. Tieto minerálne pramene sú zavedené do krytej temperovanej kolonády. Voda sa odporúča piť trikrát denne zvyčajne pred jedlom. A, Prameň Herkules Z hľadiska obsahu minerálnych látok a kysličníka uhličitého sa považuje za najsilnejší z minerálnych prameň na Slovensku. Výborne sa osvedčil pri chorobách žalúdka a dvanástnika. 26. Alžbeta, Anna, Herkules, Hlavný, Klára, Kolonádny, Lekársky, Napoleon, František, Alexander Mineralizácia 1 600 - 9 400 mg/l Teplota vody 10°C – 15°C Bardejovské kúpele / okr. Bardejov 22
3 Svojim obsahom jódu pôsobí mimoriadne priaznivo na odstraňovanie hlienov dýchacích ciest. Je tiež veľmi účinný pri cukrovke. B, Prameň Hlavný Má kyslú povahu. Zväčša sa využíva pri chorobách žalúdka a dvanástnika, pri stavoch po operáciách žalúdka, pri chorobách pečene, pri nedostatku žalúdočnej šťavy či pri poruchách a tvorbe krvi. C, Prameň Lekársky Aj lekársky prameň je vysoko mineralizovaný. Používa sa pri chorobách žalúdka a dvanástnika s prebytkom žalúdočnej šťavy, na inhalovanie pri chronickom zápale priedušiek, pri zápaloch sliznice horných dýchacích ciest, ako aj pri rozšírených prieduškách a pri liečení astmy. D, Prameň Alžbeta Osvedčil sa pri liečbe pečeňových chorôb, keďže sa vyznačuje malým obsahom sodíka. E, Prameň Klára Voda z prameňa Klára je železnatá a uhličitá so stopami sírovodíka. Používa sa na inhalácie pre choroby dýchacích ciest a pre reumatické choroby zhybov. F, Prameň Napoleon Voda z prameňa Napoleon je tiež železnatá a uhličitá so zvýšeným obsahom kyseliny boritej. Používa sa na liečenie chorôb žlčových ciest, colitídy a proti chronickým poruchám pečene. G, Prameň Anna Minerálny prameň Anna sa vyznačuje zvýšeným obsahom kyseliny metabolitej. Používa sa na liečenie žalúdočnej dyspepsie, chronických chorôb slinivky brušnej a chorôb horných dýchacích ciest. H, Prameň Kolonádny Kolonádny prameň je vhodný pri liečbe anémie, pri deficite žalúdočnej kyseliny a zápaloch žalúdka. Mineralizácia 1 600 - 9 400 mg/l Teplota vody 10°C – 15°C 26. Alžbeta, Anna, Herkules, Hlavný, Klára, Kolonádny, Lekársky, Napoleon, František, Alexander Bardejovské kúpele / okr. Bardejov 23
Neďaleko Bardejova, v severovýchodnej časti Slovenska vyvierajú minerálne pramene, ktoré majú ojedinelé uhličité zloženie. Cigeľská história minerálnej vody je však pomerne mladá, keďže písomné záznamy siahajú len do minulého storočia. Obec sa honosila v minulosti aj prívlastkom kúpeľná. Liečili sa tu mnohé problémy, najmä tie, ktoré sa týkali tráviaceho traktu, kožné choroby či choroby horných dýchacích ciest, srdca a ciev. Kúpele však zanikli, no minerálna voda Cigeľka ostala v popredí minerálnych vôd Prešovského kraja. Už v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa plnila do fliaš v celkovom náklade osem tisíc kusov ročne. Na území obce sa nachádza niekoľko minerálnych žrediel, ktoré majú vlastnosti prírodných liečivých vôd najmä vďaka už spomínaným chemickým vlastnostiam. Ide o pramene Apollo, Ladce I, Cigeľka I (Štefan), Cigeľka VIII CH-1 a prameň v obci. Z minulosti, resp. prítomnosti sú známe aj ďalšie pramene – Mikva, Veterán, Glória, Slovan, Matka a Píšťalkový, na ktorom bola kedysi umiestnená píšťalka. Tá hvízdala pri zvýšenom obsahu oxidu uhličitého a týmto spôsobom naň upozorňovala. Výbornou chuťou sa vyznačujú pramene Ladce a Apollo, ktoré sú umiestnené priamo v dedine. Hlavným zdrojom minerálnej vody je vrt Cigeľka VIII CH-1 s teplotou 9,4°C, ktorý sa využíva na plniarenské účely. Liečivosť vôd podmieňuje najmä vysoká mineralizácia až 30 000 mg/l. Výrazným prvkom vo vode je sodík a chlór, vďaka ktorému sú zásadité a slané. Liečivosť vôd podporuje aj bróm, kyselina boritá a zvýšený obsah jódu. Najviac ocenia tieto vlastnosti tí, ktorých trápia problémy zažívacieho traktu, pálenie záhy, žalúdočný či črevný katar, ale aj zápal žlčníka a žlčové kamene. Cigeľka sa tiež vyznačuje zvýšeným obsahom hydrogén uhličitanov, preto sa odporúča, ako stabilizátor organizmu pri nadmernom požití alkoholu a pre pacientov s vysokým tlakom krvi. 27. Cigeľka okr. Bardejov Mineralizácia 30 000 mg/l Teplota vody 9,4°C 24
3 V severovýchodnej časti Prešovského kraja vyviera niekoľko desiatok minerálnych prameňov. Najviac z nich sa ich nachádza v okresoch Bardejov, Stropkov a Svidník. Prameň minerálnej vody známej ako Dubovská Šťava je umiestnený napravo od štátnej cesty Dubová – Cigla. Vedie k nemu poľná spevnená cesta v celkovej dĺžke 150 metrov. Žriedlo minerálnej vody je veľmi vyhľadávané najmä medzi miestnymi. Dubovská Šťava má chuť slanej kyselky a priaznivo pôsobí na zažívací trakt. Tento minerálny prameň si vyslúžil veľkú slávu už v minulosti, keďže jeho mineralizácia sa pohybuje na úrovni do 9 000 mg/l. Skúsení znalci prirovnávajú minerálnu vodu v Dubovej ku Cigeľke, za čo môže zvýšený obsah soli, resp. chloridu sodného. Táto zásaditá kyselka sa vyznačuje tiež obsahom oxidu uhličitého v celkovom množstve 2 200 mg/l. Okolie prameňa je upravené, preto je minerálna voda Dubovská Šťava stále obľúbená. Mineralizácia 9 000 mg/l 25 28. Dubovská šťava Dubová / okr. Svidník
29 V okrese Vranov nad Topľou sa nachádza množstvo minerálnych prameňov, ktoré vzbudzujú záujem širokej vernosti. Jedným z nich je aj prameň Ščevica, ktorý je známy už od polovice 19. storočia. Pri rieke Topľa sú umiestnené dve žriedla tohto minerálneho prameňa, keďže sa vyznačuje vynikajúcimi vlastnosťami. Svojou povahou sa zaradzuje medzi stredne mineralizované pramene s celkovou mineralizáciou 6 870 mg/l. Obsah oxidu uhličitého v tejto kyselke dosahuje hodnotu až 2 900 mg/l. Hermanovce nad Topľou ležia na severovýchodných svahoch Slanských vrchov v doline Hermanovského potoka. Obec je vstupnou bránou na mnohé turistické chodníky, ktoré vedú na známe vrcholy Ivanov vrch, Praporec či na najvyšší kopec Slanských vrchov Šimonku. V katastri Hermanoviec je situovaných niekoľko minerálnych prameňov. Jeden z nich priamo pri chate generála Kukorelliho. Toto miesto sa považuje za nástupnú stanicu do Údolia obrov, cez ktoré vedie novo vybudovaný rozprávkovo-náučný Legendarium chodník. Trasa chodníka je nasmerovaná aj na miesta s prekrásnymi výhľadmi, ktoré sú napríklad na Sokolích skalách. Voda v minerálnych prameňoch v Hermanovciach je obyčajná a preplnená oxidom uhličitým v množstve 1 200 – 1 400 mg/l. 29. Ščevica Bystré / okr. Vranov nad Topľou 30. Hermanovce nad Topľou okr. Vranov nad Topľou 30 26 Mineralizácia 6 870 mg/l
3 24 25 Známou obcou bezprostredne v okolí Domaše je Nová Kelča, v ktorej nájdu návštevníci potrebnú infraštruktúru najmä počas letnej turistickej sezóny. Mnohí turisti oceňujú aj zdroje tamojších minerálnych vôd. Tie predstavujú jedinečné bohatstvo regiónu. V upravenom parku pred vstupom do obce je k dispozícii minerály prameň Šťavica. Ide o studenú alkalickú kyselku, ktorá sa na pitie, ale i liečenie využívala už v 19. storočí. Niekoľko desiatok metrov východným smerom vyviera sírovodíkovo-metánový prameň zvaný Švabľouvka. V minulosti sa tento prameň využíval na kúpanie pri kožných chorobách a chorobách pohybového ústrojenstva. Voda z tohto prameňa sa však pre tento účel musela zohrievať. Dnes je žriedlo neupravené a znečistené. Na území obce je umiestnený aj tretí prameň, ktorý miestni nazývajú Voňaca. Táto voda je charakteristická zvláštnou vôňou, keďže sa vyznačuje vysokým obsahom sírovodíka. Prameň je situovaný v lesnom komplexe východne od starého kelčianskeho kostola. Minerálne pramene na území Novej Kelče sa radia medzi zásadité s celkovou mineralizáciou do 5 500 mg/l. Obec Tokajík je známa predovšetkým ako miesto, kde sa v roku 1944 odohrala Tokajícka tragédia. Dnes tento masaker v dedine pripomína kamenný pomník a tiež Múzeum Tokajíckej tragédie. Miestny sírny prameň bol ešte pred niekoľkými rokmi nevyužívaný. Nedávno však došlo k jeho revitalizácii, upravila sa cestička a osadené boli aj lavičky. Minerálny prameň sa nachádza pri tabuli, ktorá označuje začiatok obce. K prameňu vedie chodník z betónových kociek asi 100 metrov smerom do lesa. Voda z prameňa je zachytená v betónovej skruži o priemere 60 cm s hĺbkou 0,5 metra. Pred znečistením chráni prameň novovybudovaná strieška. Zo skruže vyteká voda cez rúrku s intenzívnym zápachom po sírovodíku. Voda z prameňa má teplotu približne 11°C. Mineralizácia 5 500 mg/l Teplota vody 11°C 27 31. Šťavica Nová Kelča / okr. Vranov nad Topľou 32. Tokajík okr. Stropkov 32 31
Mineralizácia 2 971 mg/l Teplota vody 11°C V okrese Stropkov sa nachádza pätnásť registrovaných minerálnych prameňov. Jeden z nich je aj v obci Varechovce. Táto malebná dedinka leží v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti rieky Oľky, ktorá sa vlieva do Ondavy. Podľa ľudovej slovesnosti sa kedysi v obci vyrábali varechy, podľa ktorých je aj pomenovaná. Lokalita minerálneho prameňa je situovaná v areáli bývalej horárne, ktorého okolie bolo ešte v minulom desaťročí neupravené a studňa, kde vyviera minerálny prameň ležala uprostred náletových drevín. Prvý geologický prieskum tohto žriedla bol vykonaný ešte v roku 1961. V minulosti slúžila voda z prameňa, ako pitný zdroj práve pre spomínanú horáreň. Minerálny prameň zachytený v betónovej skruži o priemere jedného metra bol umiestnený približne 50 metrov od horárne. V súčasnosti je toto miesto revitalizované a nad betónovou skružou, ktorá vyčnieva necelý meter nad zemských povrch je vybudovaná drevená strieška. Vodu z prameňa je možné načrieť si ako za starých čias, prostredníctvom kladky a vedra. Vedľa prameňa je vybudovaný útulný altánok, takže toto miesto je vhodné aj na posedenie a oddych pre rodiny s deťmi. Voda z prameňa má prijemnú teplotu 11°C. V minulosti dosahovala mineralizáciu 2 971 mg/l. 33. Varechovce okr. Stropkov Na severovýchode Slovenska v peknej scenérii Ondavskej vrchoviny na strednom toku rieky Chotčianka leží dedina Bukovce. V povedomí širokej verejnosti je známa najmä prostredníctvom pútnického miesta Buková hôrka. Návštevníci tohto miesta majú možnosť osviežiť sa pri vodnom zdroji, ktorý sa nachádza pred obcou. Studnička bola revitalizovaná a dnes slúži pútnikom na oddych a uhasenie smädu. 34. Bukovce okr. Stropkov 28 34 33
3 24 25 Prihraničná obec Vladiča na severovýchodnom Slovensku vznikla zlúčením piatich obcí (Malá a Veľká Driečna, Nižná a Vyšná Vladiča, Suchá). Dedinka je situovaná do nádherného prírodného prostredia o rozlohe tritisíc hektárov, kde sa nachádza množstvo vodných zdrojov. Jeden je umiestnený priamo v obci. Ide o studňu, ktorú ešte v roku 1 888 vykopal Nistor Galajda. V súčasnosti je toto miesto známe ako Nistorova studňa, ktorú obec zrekonštruovala v roku 2020. Studňa s vodou dosahuje hĺbku šesť metrov a je murovaná z kameňa. Miestnym obyvateľom najviac chutí voda práve z tohto miesta, z územia niekdajšej Nižnej Vladiče. Obec Zboj leží v severovýchodnej časti Bukovských vrchov v lone prekrásnej karpatskej prírody. Väčšia časť katastra obce patrí do Národného parku Poloniny. Na jej území sa nachádza tiež veľmi navštevovaná Prírodná rezervácia Riaba Skala. Dedinka sa môže okrem svojej polohy pochváliť aj minerálnym prameňom Kvasna voda, ktorý je zrejme jediným v slovenskej časti Polonín. Ide o uhličitý prameň, ktorý slúži ako zdroj pitnej vody nielen miestnym, ale aj návštevníkom a turistom NP Poloniny. Žriedlo sa nachádza v lokalite známej ako Táborisko, kde je postavená útulňa a drevený altánok pre všetkých, ktorí hľadajú miesto na odpočinok. Z obce Zboj vedú veľmi atraktívne túry na Kremenec, Riabu Skalu či Čierťaž. 29 35. Vladiča okr. Stropkov 36. Kvasna voda Zboj / okr. Snina 35 36
POPRAD LE VOČA K EŽMA ROK S TARÁ ĽUB OVŇA MINERÁLNE PRAMENE PREŠOVSKÉHO KRAJA Prešovský kraj je mimoriadne bohatý na výskyt minerálnych a termálnych vôd. V regióne Severovýchodu Slovenska sa totiž nachádza niekoľko stoviek minerálnych prameňov, ktoré ľudia od nepamäti využívajú na rôzne účely a ktoré majú pre miestnych obyvateľov zdravotnícky, hospodársky a spoločenský význam. Špecifickosť minerálneho prameňa spočíva vo vode, ktorá sa od ostatných podzemných vôd odlišuje svojimi vlastnosťami. Ide najmä o chemické zloženie, obsah minerálov a teplotu. Práve minerálne látky zvýrazňujú chuť vody a dodávajú jej liečivé účinky, ktoré blahodarne vplývajú na zdravie človeka. Minerálne vody sú významným zdrojom príjmu tekutín pre ľudský organizmus. Samotná voda je základnou podmienkou existencie akéhokoľvek života na našej modrej planéte. Aj keď je to najrozšírenejšia látka na povrchu Zeme, vplyvom človeka na okolité prostredie sa jej zdroje znečisťujú. Bezprostredne sa to dotýka aj minerálnych žriediel v našej oblasti, ktorých z roka na rok ubúda. Už niekoľko rokov chýba komplexná analýza stavu všetkých minerálnych prameňov v regióne severovýchodného Slovenska. Táto publikácia je prienikom známych aj menej známych minerálnych prameňov na území Prešovského kraja. 1 2 3 4 5 6 7 8 11 9 10 12 13 14 15 17 16 25 Prírodný minerálny zdroj Prírodný liečivý zdroj Prírodná liečivá voda Lokálny prameň Mineralizácia Teplota vody Pozorovací zdroj Plnenie Liečebný účel Studňa Cesta minerálnych prameňov severného Spiša a Pienin
UA PL SK VRANOV HUMENNÉ SNINA SABINOV BARDEJOV SVIDNÍK MEDZILABORCE STROPKOV PREŠOV 18 19 20 21 22 21 23 24 26 27 28 29 30 31 32 34 33 35 36
SEVEROVÝCHOD SLOVENSKA Krajská organizácia cestovného ruchu Námestie mieru 2 080 01 Prešov www.severovychod.sk Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.